V odtajnených dokumentoch archívu CIA sa nachádzajú dve zaujímavé správy súvisiace s kauzou Tišlera. Američanom sa prihlásil v lete 1959, o niekoľko mesiacov neskôr vypovedal pred jedným z výborov Kongresu USA (medzitým ho nepochybne vyťažila americká kontrarozviedka). Tišler, ktorý sa narodil v roku 1924 v Temelíne, sa priznal, že pracoval ako šéf vojenskej spravodajskej rezidentúry vo Washingtone.
Chcel študovať na umeleckej škole, ale počas nemeckej okupácie českých území mu to neumožnili. Bol vo vekovej skupine ľudí, ktorým povoľovali urobiť si maximálne maturitu. „Podľa nemeckého nariadenia všetky takéto osoby museli uprednostniť prácu pred štúdiom. Moje vzdelávanie sa prerušilo do roku 1945,“ ozrejmil.
Čítajte viac Hitler pred samovraždou zostarol o dvadsať rokov. Čo o ňom hovorila žena, ktorá sa s ním skryla v bunkri?
V období nacistického Protektorátu Čiech a Moravy ho poslali na nútené práce na rôzne miesta. Pracoval aj v blízkosti slovenských hraníc: „Od novembra do decembra 1944 som kopal zákopy v Kittsee neďaleko Bratislavy.“
Ako uveril sľubom KSČ
Po skončení vojny Tišler chodil dva roky na filozofickú fakultu v Prahe, ale po dvoch rokoch zanechal štúdium. Keď nenastúpil do nového semestra, dostal z armády povolávací rozkaz. Nakoniec v ozbrojených silách zostal. Absolvoval vojenskú akadémiu, kde mal aj výcvik pre budúcich špiónov vyslaných do zahraničia.
Vojenskí predstavitelia totalitného režimu sa mohli pozerať na Tišlera ako na ideologicky spoľahlivého človeka. Do Komunistickej strany Československa (KSČ) vstúpil v apríli 1946, čiže takmer dva roky pred prevratom vo februári 1948. Povedal, že spočiatku veril komunizmu, ale pomerne rýchlo začalo jeho opojenie vyprchávať.
Do KSČ prišiel z národno-sociálnej strany, ktorej členom sa stal v októbri 1945. Odišiel z nej, pretože mal pocit, že nemá budúcnosť. „V rovnakom čase som sa začal zaujímať o komunizmus. KSČ sa mi zdala byť jedinou stranou, ktorá ponúka plán povojnovej obnovy Československa,“ objasnil. „Bol som vtedy naivný. Nedoceňoval som, že KSČ je v skutočnosti podriadená sovietskej komunistickej strane,“ dodal.
Čítajte viac Čo povedal agentom CIA jediný Slovák, ktorý vyšetroval masakru poľských zajatcov?
Pokračoval, že keď komunisti vo februári 1948 prevzali moc, dovtedajšie iba necelé dva roky v strane prospeli jeho začínajúcej sa kariére: „V ďalších rokoch som bol považovaný už za starého horlivého komunistu.“
Tvrdil, že prvé chvíle rozčarovania z nového režimu zažil, keď na vojenskej škole videl, ako funkcionári zneužívajú svoje postavenie pre vlastný prospech. Jeho ilúzie o komunizme sa začali ešte viac rozplývať, keď režim postavil pred súd takzvaných vnútorných nepriateľov v radoch KSČ, z ktorých viacerí skončili na popravisku.
Foto: Archiv bezpečnostních složek
Naznačil, že poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti bol prílet do Washingtonu. „Rozhodujúcim faktorom, pre ktorý som sa rozhodol skoncovať s komunizmom, sa stal môj príchod do USA. Začal som vidieť, že komunizmus v Československu nesprávne prezentuje fakty o slobodnom svete. Čím dlhšie som v Spojených štátoch žil, o to lepšie som dokázal seba presvedčiť, že jednotlivec, ktorého zaujíma sloboda, ľudská dôstojnosť a život bez teroru, môže toto nadobudnúť jedine v slobodnom svete. Preto som sa rozhodol zostať v USA a 25. júla 1959 prerušiť moje styky s Československom,“ povedal Tišler.
Veľvyslanci vedeli o špionáži Tišlera
Z budovy veľvyslanectva zobral, čo mohol. „Z okna ambasády spustil v pripravených škatuliach spravodajsky citlivé dokumenty. V liste, ktorý zanechal, napísal, že na základe slobodného rozhodnutia sa odhodlal požiadať Spojené štáty o politický azyl a zostať tam s celou rodinou,“ pripomenuli svojho času české Hospodářské noviny.
V ďalšej časti vypočúvania pred členmi výboru sa vrátil k svojmu výcviku. Naučil sa nielen pracovať so šiframi, prešiel aj kurzom prípravy získavania spolupracovníkov v zahraničí. Keď sa chystal na misiu do Washingtonu, pridelili ho k skupine špiónov, ktorí sa mali venovať USA a Británii.
Nadriadení mu opakovane prízvukovali, že funkcia vojenského pridelenca mu poslúži ako diplomatické krytie. „Za úlohu som mal verbovať amerických občanov,“ ozrejmil jedno zo svojich poslaní. Dodal, že obaja veľvyslanci, ktorých vo Washingtone zažil, vedeli o jeho skutočnej náplni práce. Robil ju od augusta 1955, čiže takmer štyri roky do chvíle, keď zradil. Dohliadal pritom na podobnú činnosť piatich agentov – diplomatov.
Doláre na obhajobu súdeného komunistu
Tišler potom povedal, že ak sú jeho informácie správne, tak v rokoch 1955 – 1959 vykonávalo špionáž v USA 45 percent členov československého diplomatického zboru. Operovali nielen z Washingtonu, ale aj z New Yorku, kde sa nachádzalo sídlo misie pri OSN.
Zmienil sa aj o aktivitách v období, keď ešte v Spojených štátoch nepôsobil. Spomenul prípad súdeného Antonína Krchmareka (pôvodným menom Antonín Krčmárek), amerického komunistu československého pôvodu: „Finančné zdroje od pracovníkov veľvyslanectva dostali sprostredkovatelia, ktorí ich použili na účely obhajoby Krchmareka,“ povedal.
Foto: Archiv bezpečnostních složek
Do väzenia sa nedostal, neskôr ho preto mohol zažiť aj Tišler. Prezradil, že keď bol Krchmarek v roku 1956 vo finančnej núdzi, veľvyslanec mu poskytol 3-tisíc dolárov. V tých časoch nemalá suma peňazí mu poslúžila na pokrytie životných nákladov a na šírenie propagandy. V radoch americkej komunistickej strany mal významné postavenie, pretože bol členom jej výkonného výboru.
Výmena všetkých pracovníkov na ambasáde
Dezercia Tišlera vyvolala v Prahe poplach. CIA sa v decembri 1959 dostala k obsahu vystúpenia Gustáva Součeka, ktorý v Ústrednom výbore KSČ mal v agende medzinárodné záležitosti.
Nie je jasné, či rečnil v pléne strany alebo pred predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí (bol totiž aj diplomat, predtým mal funkciu veľvyslanca v Paríži a neskôr v Berlíne). Souček poukázal na to, že novým šéfom ambasády sa stal spoľahlivý súdruh Miloslav Růžek.
„Vymení všetkých pracovníkov na veľvyslanectve a dostal inštrukcie, ako zmeniť metódy kontaktov s členmi americkej komunistickej strany,“ pokračoval. Dodal, že lepšie (čiže najbezpečnejšie) by bolo priamo komunikovať s nimi, keď prídu na návštevu do Prahy.
Čítajte viac Tajná správa CIA: Stalin rátal s možnosťou, že Gottwalda vyženie z Pražského hradu
Souček hovoril aj o iných veciach. Zdôrazňoval, že Československo potrebuje prilákať amerických turistov, aby sa na vlastné oči presvedčili, že západná propaganda šíri lži.
Tvrdil, že českých a slovenských medzivojnových emigrantov príjemne prekvapilo, keď videli neporušené kostoly, o ktorých sa nazdávali, že nájdu len ich trosky. Povedal tiež, že bankárov československého pôvodu ohúrilo to, že pred peňažnými ústavmi nezbadali stáť ozbrojenú stráž na rozdiel od USA.
Nezodpovedné plnenie úloh a manželská nevera
Čo sa týka podplukovníka Tišlera, so žiadosťou o udelenie azylu, pochopiteľne, uspel ako mimoriadne cenný zbeh. Žil potom pod zmeneným menom, volal sa Frank Laurent. Zomrel predčasne v roku 1971, zďaleka nemal ešte ani 50 rokov.
Mimochodom, pôsobenie Tišlera v USA sprevádzal amaterizmus jeho nadriadených. Vyplýva to z informácií na webovej stránke českého Archívu bezpečnostných zložiek (ABZ), ktorý vznikol s účelom sprístupniť dokumenty z obdobia komunistickej i nacistickej totality. ABZ upozornil, že Tišlera vyslali do Washingtonu napriek tomu, že počas štúdia na vojenskej akadémii sa u neho vraj prejavilo nervové ochorenie a neskoršie správy ho charakterizovali ako povrchného a ľahkovážneho bohéma.
Navyše v Prahe vedeli, že s jeho činnosťou vo Washingtone nemôžu byť spokojní. „V apríli 1957 bol pre zlú pracovnú morálku, nedisciplinovanosť, nezodpovedné plnenie úloh a tiež pre manželskú neveru povolaný späť do Československa. Napriek vyššie uvedeným nedostatkom sa však jeho kariéra neskončila a v septembri 1957 ho opäť vyslali do Washingtonu na jeho pôvodnú pozíciu,“ konštatuje ABZ.
Čítajte viac Americké tajné správy: Brežnev precenil Novotného a neodhadol Dubčeka