Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 775 dní
- MAAE potvrdila priame zásahy reaktora Záporožskej jadrovej elektrárne
- Ukrajina vyšetruje prípad, keď Rusi zastrelili neozbrojených zajatcov
- Nemci vyslali vojakov do Litvy, majú natrvalo brániť východné krídlo. Berlín eskaloval napätie, tvrdí Kremeľ
- Ktokoľvek, kto stojí na strane agresora, nemá v EÚ miesto, Slovensko sa musí rozhodnúť, znie z Nemecka
- Moskva má jasný cieľ – dobyť Časiv Jar. Rusko zintenzívňuje ofenzívu, Syrskyj hlási zúrivé boje
- Zelenskyj: Ukrajina sa sústredí na obranu Charkova
Čítajte viac 774. deň: Na Záporožskú jadrovú elektráreň pod kontrolou Ruska údajne zaútočili drony
23:07 Ukrajina „nasadzuje maximálne úsilie na zmarenie realizácie ruských plánov proti Charkovu“. Uviedol to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Spolupracujeme s partnermi na posilnení protivzdušnej obrany,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Podľa jeho slov je teraz v centre pozornosti Charkov, najmä jeho energetická infraštruktúra.
Ukrajinský prezident sa v pondelok v Kyjeve stretol s vedením armády, aby spoločne prebrali ďalšie možnosti, ako ochrániť Charkov. Toto druhé najväčšie ukrajinské mesto je pravidelným terčom ruských útokov. Ukrajinská armáda sa domnieva, že Charkov môže byť cieľom ďalšej veľkej ruskej ofenzívy.
Ruské útoky minulý týždeň poškodili ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Výpadky elektriny postihli aj Charkov. „Dnes sme hodnotili spôsoby, ktorými dokážeme znížiť energetický deficit v Charkove a celej našej elektrickej sieti,“ vyhlásil Zelenskyj. (tasr, dpa)
21:42 Vo väznici v ruskej Belgorodskej oblasti zomrel ruský dobrovoľník Alexander Demidenko, ktorý pomáhal ukrajinským utečencom s návratom do vlasti. Informovala o tom dnes stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na príbuzných šesťdesiatjedenročného muža.
O príčine smrti zatiaľ nie sú informácie, ruské úrady sa nevyjadrili. Demidenko podľa médií pomáhal ukrajinským utečencom po tom, čo do susednej krajiny pred viac ako dvoma rokmi vtrhli ruské vojská, proti invázii tiež protestoval.
Penzista Demidenko žil so svojou ženou v Belgorodskej oblasti. Jeho domov sa stal zastávkou pre stovky Ukrajincov, ktorí sa vracali do vlasti z Ruska, kam boli buď násilne deportovaní alebo evakuovaní z miest, ktoré teraz okupuje Moskva. Podľa BBC u neho utečenci niekedy prenocovali, pomáhal im tiež dostať sa do pohraničnej obce Kolotilovka, kde je jediný dodnes fungujúci hraničný prechod medzi Ruskom a Ukrajinou.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa tiež zúčastnil protivojnových protestov, uviedlo Rádio Svoboda, podľa ktorého Demidenko poskytol azyl až 900 ľuďom, ktorí potrebovali niekde prespať. (themoscowtimes.com, bbc.com, čtk)
21:13 Litva začala vyšetrovať prípady vandalizmu, ktoré zasiahli ruské veľvyslanectvo vo Vilniuse dve noci po sebe. Oznámila to polícia. Dve fľaše s údajne horľavou tekutinou hodili do veľvyslanectva počas posledných dvoch nocí medzi 02.00 h a 03.00 h. Aj keď nevypukol požiar, fľaše poškodili múr budovy, oznámila polícia bez uvedenia rozsahu škôd.
Hovorkyňa litovskej prokuratúry Gintare Vitkauskaiteová-Satkauskieneová pre AFP povedala, že sa začalo vyšetrovanie, ktoré „má zistiť ľudí, čo tento trestný čin spáchali“. Litva bola súčasťou Sovietskeho zväzu a nezávislosť získala 11. marca 1990, rok pred jeho formálnym rozpadom. Stala sa členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) a je silným podporovateľom Ukrajiny vo vojne proti inváznej ruskej armáde. (afp, tasr)
19:04 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala bývalého člena zakázanej proruskej Strany regiónov, ktorého Rusko údajne naverbovalo na špionáž a napomáhanie vojenským útokom. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, v pondelok to oznámila tlačová služba SBU.
Podozrivého zatkli v Sumskej oblasti, keď sa pokúšal zistiť súradnice zariadenia ukrajinských ozbrojených síl v blízkosti obranných línií, aby sa naň mohli v budúcnosti zamerať ruské sily, uviedla SBU. Polícia pri zatýkaní zhabala podozrivému mobilný telefón, pomocou ktorého sa údajne pokúšal odoslať snímky objektu a jeho geolokáciu. SBU dodala, že podozrivého bývalého člena Strany regiónov sledovala pre jeho prokremeľské prejavy na sociálnej sieti.
17:20 Veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Pavľuk vyzval Ukrajincov, aby vstúpili do armády, keďže ide o osud krajiny, čo znamená, že nikto nemôže zostať mimo. „Čím viac Ukrajincov nájde odvahu vstúpiť do radov ozbrojených síl, tým menej šancí bude mať Rusko na realizáciu svojich krvilačných plánov," napísal Pavľuk na Facebooku. „Je nanajvýš dôležité uvedomiť si, že nikto nemôže zostať mimo. V stávke je osud krajiny, osud nášho národa," dodal. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Teraz je historický okamih, pred ktorý nás osud postavil: buď ubránime a zachováme štát, alebo ako národ zanikneme," vyhlásil Pavľuk. Veliteľ ukrajinských pozemných síl poznamenal, že ukrajinská armáda potrebuje rôznych špecialistov, a to vodičov, kancelárske sily, kuchárov, stavbárov, IT špecialistov, účtovníkov, lekárov a inžinierov.
16:15 Švajčiarsko plánuje usporiadať mierovú konferenciu o Ukrajine v polovici júna, uviedla dnes s odvolaním sa na nemenované zdroje agentúra Bloomberg. Summitu by sa mala zúčastniť asi osemdesiatka až stovka krajín, väčšinou štátov takzvaného globálneho Juhu. O plánoch na usporiadanie mierového summitu vo Švajčiarsku už skôr hovorili švajčiarski predstavitelia alebo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Účasť Ruska na tomto podujatí sa nepredpokladá.
Konferencia by sa podľa informácií agentúry mohla uskutočniť od 16. do 17. júna v Lucerne. Jednou z kľúčových otázok teraz je, či sa jej zúčastní Čína, ktorej prítomnosť by podľa zdrojov Bloombergu zvýšila dôveryhodnosť celej akcie.
Čítajte aj Švajčiarsko zmrazilo bohatým Rusom financie a aktíva za viac ako 7,5 miliardy eur
16:10 Požiar v nedeľu vážne poškodil modernú ruskú raketovú korvetu Serpuchov, kotviacu na základni Baltijsk v Kaliningradskej oblasti, najzápadnejšom výbežku Ruska. Uviedol to dnes server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ukrajinských tajných služieb. Zdroj nespresnil, čo bolo príčinou požiaru, dodal portál.
Tvrdenie nebolo možné priamo overiť pri nezávislých zdrojoch.
Serpuchov patrí do triedy Bujan-M, na Západe je označovaný za raketovú korvetu, v Rusku za „malé raketové plavidlo“. Plavidlo pomenované na počesť mesta Serpuchov pôvodne slúžilo pri Čiernomorskej flotile, kým bolo prevelené k Baltu. Napriek relatívne malým rozmerom a posádke disponujú lode tejto triedy relatívne mohutnou výzbrojou v podobe striel s plochou dráhou letu, schopnými podľa odhadov zasahovať ciele na vzdialenosť 1500 až 2600 kilometrov. To Rusko demonštrovalo už počas ťaženia v Sýrii, odpálením striel Kalibr z korviet Kaspickej flotily. Tieto strely Rusko nasadilo tiež proti Ukrajine.
Čítajte aj Admiráli, hýbte sa! Rozkázal Vladimir Vladimirovič Putin
16:05 Šesť civilistov utrpelo zranenia v dôsledku ruského raketového útoku na mesto Záporožia, ktorý Moskva podnikla v pondelok popoludní. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu miestnej administratívy.
Útok poškodil infraštruktúru, sedem obytných domov a zdravotnícke zariadenie, uviedol na komunikačnej platforme Telegram tajomník mestskej rady Anatolij Kurtiev.
15:50 Rusko zasiahlo v posledných týždňoch na Ukrajine 80 percent tradičných elektrární a polovicu vodných elektrární, išlo pritom o najhoršie takéto útoky od začiatku vojny. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.
Moskva podniká od konca marca takmer denne útoky na ukrajinskú energetickú sieť. V severovýchodnom meste Charkov spôsobuje veľké výpadky elektriny.
„Útočili na 80 percent tepelných elektrární. Na vyše polovicu vodných elektrární a na veľké množstvo transformovní,“ povedal Haluščenko novinárom v Kyjeve. Podľa jeho slov je to najväčší útok na energetický sektor Ukrajiny od začiatku vojny.
„Vidíme, že Rusko zmenilo zbrane,“ uviedol minister. Spresnil, že teraz Rusi používajú výbušné drony iránskej výroby a rakety, ktoré spôsobujú väčšiu škodu na jeden útok.
Čítajte aj Rusko zasiahlo ukrajinský zásobník plynu, väčšina je v západnej časti krajiny
15:45 Vojna Kremľa proti Ukrajine zničila viac ako 60-tisíc hektárov ukrajinských lesov a škody sú najmenej v sume 14 miliárd hrivien. Uviedlo to v pondelok nezávislé ukrajinské protikorupčné centrum NGL Media, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Podľa ukrajinskej rozviedky Moskva povolila ničenie ukrajinských lesov na vojenské a obchodné účely už na začiatku otvorenej vojny v roku 2022. NGL Media zdôraznilo, že suma 14 miliárd hrivien je len najnižším odhadom, ktorý nezohľadňuje škody na životnom prostredí.
Čítajte aj Ekocída po Kachovke: Z Čierneho mora je smetisko a zvierací cintorín
15:40 Ukrajina musí „vyhrať túto vojnu“ a ak prehrá, potom „všetci prehráme“. Ako referuje web news.sky.com, uviedli to ministri zahraničných vecí Spojeného kráľovstva a Francúzska David Cameron a Stéphane Séjourné.
„Svet sa pozerá. A bude nás súdiť, ak zlyháme. Musíme urobiť viac, aby sme zaistili porážku Ruska,“ uviedli obaja politici.
Cameron i Séjourné podotkli, že Británia a Francúzsko sú hrdé na podporu, ktorú sme Ukrajine poskytli, od bezprecedentných sankcií až po koordinované dodávky prvých raketových systémov dlhého doletu, Scalp a Storm Shadow.
Pripomenuli, že obe krajiny napredujú s výcvikom ukrajinských pilotov, aby boli čo najskôr schopní lietať na moderných stíhačkách F-16.
14:33 Správa ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú dosadili ruské okupačné orgány, dnes uviedla, že nad jedným z reaktorov bol zostrelený ukrajinský dron a zrútil sa na jeho strechu. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Dnes bol nad elektrárňou zostrelený dron typu kamikadze. Spadol na strechu reaktora šesť,“ uviedlo vedenie elektrárne.
V nedeľu Rusmi ovládaná správa elektrárne oznámila, že na území zariadenia vybuchli ukrajinské bezpilotné lietadlá. Ruská jadrová spoločnosť Rosatom uviedla, že pri ukrajinskom útoku utrpeli zranenia traja zamestnanci, jeden vážny. Hovorca ukrajinskej rozviedky však následne poprel, že by Ukrajina mala s „provokáciami“ v areáli elektrárne čokoľvek spoločné.
Čítajte aj Výbušniny? Na satelitných snímkach bloku Záporožskej elektrárne vidieť neznáme objekty na streche
14:25 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v pondelok pricestoval do Pekingu. Počas návštevy, ktorej cieľom je ukázať blízke vzťahy Ruska a Číny oproti Spojeným štátom a ich spojencom, by sa mal stretnúť so svojim čínskym náprotivkom Wangom I. Ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na hovorkyňu ruského rezortu zahraničia informovala, že ministri by mali „diskutovať o situácii na Ukrajine a v ázijsko-tichomorskom regióne, otázkach bilaterálnej spolupráce a interakcii v medzinárodnej aréne“.
Napriek jasnej podpore Ruska vo vojne na Ukrajine hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v pondelok novinárom povedala, že „Čína má v otázke Ukrajiny objektívny a spravodlivý postoj“. „Aktívne podporujeme mierové rozhovory a politické riešenia. Čína nie je tvorcom ani stranou ukrajinskej krízy a my sme neurobili a neurobíme nič, aby sme z nej profitovali,“ vyjadrila sa hovorkyňa.
Čína tvrdí, že Rusku neposkytuje zbrane ani vojenskú pomoc. Udržiava však s Moskvou, rovnako ako India a iné krajiny, silné ekonomické vzťahy.
14:20 Niekdajšia ministerka kultúry Krymu, ktorá si odpykáva desaťročný trest väzenia za korupciu, chce ísť do vojny na Ukrajine. Informovali o tom ruské médiá. Rusko polostrov Krym pred desiatimi rokmi zabralo Ukrajinu.
Alina Novoselská vo väzení napísala žiadosť o prijatie do služby v armáde v rámci kontraktu, povedal člen moskovskej komisie pre ochranu ľudí vo väzení Arslan Chasavov. „Pred niekoľkými dňami sme kvôli previerke navštívili väzenie číslo šesť v Moskve, kde sme okrem iného hovorili s bývalou ministerkou kultúry Krymu Verou (Alinou) Novoselskou. Povedala nám, že podala žiadosť o službu v rámci zvláštnej vojenskej operácie,“ povedal Chasavov podľa agentúry RIA Novosti. Ako o špeciálnej vojenskej operácii sa v Rusku hovorí vojna proti Ukrajine. Novoselská žiadosť podala už pred tromi mesiacmi a podľa Chasavova dúfa, že jej vec bude čoskoro vybavená.
Portál Novaja gazeta napísal, že pred vstupom do politiky pracovala Novoselská ako učiteľka hry na klavír a pôsobila ako riaditeľka umeleckej školy.
Čítajte aj Porážka Ruska vedie cez Krym. Ako sa vojna začala, tak sa aj skončí, tvrdia odborníci
13:54 Plánovaná nemecká vojenská prítomnosť v Litve by z pohľadu Ruska eskalovala napätie. Ako referuje web news.sky.com, povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Litva, člen Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), hraničí s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Aliancia uviedla, že bude od roku 2027 čiastočne financovať trvalé hosťovanie piatich tisícok nemeckých vojakov v Litve.
Nemecko vyslalo do Litvy prvú skupinu zhruba 20 vojakov, ktorí tam majú natrvalo posilniť východné krídlo NATO. Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil začiatok ich misie v tejto pobaltskej krajine za kľúčový krok na zlepšenie spôsobilostí Aliancie, ako aj „dôležitý deň pre Bundeswehr“, informuje TASR podľa agentúry DPA.
„Je to po prvýkrát, čo sme takúto jednotku trvalo umiestnili mimo územia Nemecka,“ povedal v pondelok Pistorius v Berlíne na rozlúčkovej ceremónii, ktorá predchádzala vyslaniu vojakov.
Prvá skupina pozostáva približne z 20 vojakov, ktorí majú vytvoriť možnosti na neskoršie nasedenie väčšieho počtu, tzv. brigády. Do konca aktuálneho roka by ich v tejto pobaltskej krajine malo pôsobiť 150, pričom v nadchádzajúcich rokoch až tisícky.
13:20 „Slovensko sa musí rozhodnúť, či chce nasledovať Orbána, alebo zostať v EÚ,“ vyhlásil Norbert Röttgen, popredný odborník na zahraničnú politiku v nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Hovoril o tom v rozhovore deň po demonštráciách proti vláde Viktora Orbána, na ktorých sa v Budapešti stretli desaťtisíce ľudí.
„Ktokoľvek, kto stojí na strane agresora, nemá v EÚ miesto,“ povedal Röttgen s odkazom na proruskú rétoriku víťaza prezidentských volieb v SR Petra Pellegriniho.
Anton Hofreiter, predseda výboru Spolkového snemu pre európske záležitosti a člen Zelených, ktorá je momentálne v nemeckej koalícii, nastolil aj otázku krátenia eurofondov pre SR.
„Je dôležité, aby slovenská vláda dostala jasný varovný signál z Berlína a Bruselu,“ povedal Hofreiter pre rozhlasovú stanicu Funke Mediengruppe.
Ak Fico a Pellegrini „zaútočia na právny štát a otvoria stavidlá korupcie, eurofondy by sa už nemali vyplácať,“ dodal Hofreiter. Norbert Röttgen uviedol, že ak Slovensko pôjde v šľapajach maďarského premiéra Viktora Orbána, bude si musieť vybrať medzi nasledovaním Maďarska alebo zotrvaním v Európskej únii.
Čítajte aj Svetové médiá píšu o víťazstve proruského populistu nad prozápadným kandidátom
12:55 Šéfka Európskej komisie a popredná kandidátka stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) vo voľbách do Európskeho parlamentu Ursula von der Leyenová sľúbila, že bude bojovať proti krajne pravicovým „priateľom Putina“, ktorí chcú „ukradnúť budúcnosť Európy“. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na Euractiv.
Von der Leyenová to uviedla pri štarte svojej predvolebnej kampane v Aténach, kde zavítala na oslavy 50. výročia gréckej vládnucej strany Nová demokracia. Vo svojom vyhlásení zaútočila na ruského vodcu Vladimira Putina a jeho európskych spojencov. Povedala, že v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu v júni „naša zjednotená a mierová Európa čelí výzvam zvnútra aj zvonka“.
Pri načrtnutí početných hrozieb, ktorým Európa v súčasnosti čelí, povedala, že Rusko sa nesnaží len vymazať Ukrajinu z povrchu zemského. „Ruská agresia je širšia: už roky vykonáva hybridné útoky proti Európe. Buď prostredníctvom kybernetických útokov, cez manipuláciu sociálnych médií, alebo cez inštrumentalizáciu migrantov,“ povedala šéfka Európskej komisie.
Von der Leyenová dodala, že „Putinovi priatelia tu v Európe“ sa snažia „prepísať našu históriu a ukradnúť našu budúcnosť pod rúškom populistov alebo demagógov“.
Čítajte aj Weber: Populisti zvolení do europarlamentu skončia v tábore Putinových priateľov
12:30 Ministri zahraničia Ukrajiny a Spojeného kráľovstva koordinovali ďalšie kroky v úsilí dostať viac systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba o tom informoval na platforme X, pričom uviedol, že dané systémy by mali v prvom rade byť Patrioty. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Kuleba uviedol, že s Davidom Cameronom koordinoval kroky po diskusiách v sídle Severoatlantickej aliancie z minulého týždňa. „Oceňujem Davidov proaktívny prístup zameraný na dotiahnutie vecí do konca,“ vyjadril sa šéf ukrajinskej diplomacie.
12:20 Slovensko je v rukách jedného tábora – proruského, uvádza poľský denník Rzeczpospolita v dnešnom komentári k víťazstvu predsedu slovenského parlamentu v prezidentských voľbách. Peter Pellegrini podľa maďarského portálu Népszava definitívne zakotvil v tábore „skorumpovaných populistov a extrémistov“ a v zahraničí si zabezpečil povesť priateľa Ruska a maďarského premiéra Viktora Orbána, čo znamená izoláciu.
Čítajte aj Putinov hovorca a Fico ako víťaz: zahraničná tlač píše o novom prezidentovi Slovenska
12:05 Ukrajina v pondelok obvinila Moskvu zo šírenia nepravdivých informácií v reakcii na tvrdenia ruských predstaviteľov, že ukrajinský dron zasiahol Ruskom okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES). Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi odsúdil útok dronov, ktoré zasiahli jeden z reaktorov ZAES.
Šéf ukrajinského centra na boj s dezinformáciami Andrij Kovalenko vyhlásil, že Rusko zintenzívnilo provokácie a poskytovanie nepravdivých informácií, keď tvrdilo, že ukrajinské sily zaútočili na jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny.
Rusko na ZAES útočí „s dronmi a predstiera, že hrozba pre elektráreň a jej bezpečnosť pochádza z Ukrajiny,“ dodal Kovalenko. Moskva podľa neho manipuluje s obavami zo strany MAAE a snaží sa obviniť Ukrajinu z páchania jadrového terorizmu.
Rosatom po útokoch vyzval západné krajiny a šéfa MAAE Rafaela Grossiho, aby „kategoricky odsúdili pokus o vyhrotenie situácie okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe“.
11:40 Bývalý americký prezident Donald Trump v súkromí hovorí, že by mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia v prospech Moskvy. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánom o tom v nedeľu informoval americký denník The Washington Post (WP).
Čítajte viac Trumpov mierový plán - kapitulácia. Exprezident prezradil, ako by nátlakom ukončil vojnu proti Ukrajine
11:20 Ruské sily napriek materiálnym a ľudským stratám naďalej zvyšujú intenzitu ofenzívnych operácií. Moskva podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) naďalej stupňuje útoky západne od miest Bachmut a Avdijivka v Doneckej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Jedným z hlavným cieľov Rusov je mesto Časiv Jar, ktoré leží 10 kilometrov západne od Bachmutu. Podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského východne od mesta prebiehajú „zúrivé boje“. Kyjev tiež očakáva, že Moskva odštartuje novu ofenzívu koncom mája alebo začiatkom júna. ISW dodal, že Ukrajina „musí prijať ťažké rozhodnutia a uprednostniť niektoré aspekty svojej obrany“ vzhľadom stagnujúcu pomoc zo strany USA.
Čítajte aj Lotyšský analytik: Rok 2024 môže byť pre Ukrajinu najhorší, ale nie je to koniec
11:05 Britský minister zahraničných vecí David Cameron sa chce počas svojej návštevy USA zasadiť o uvoľnenie 60 miliárd dolárov z amerického balíka pomoci pre Ukrajinu. Pri stretnutí s republikánskym lídrom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom plánuje Cameron varovať, že Spojené štáty ohrozujú bezpečnosť Západu, ak budú republikáni naďalej blokovať finančnú pomoc schválenú Senátom. Cameron to napísal v spoločnom článku so svojím francúzskym náprotivkom Stéphanom Séjournom, ktorý zverejnil list The Daily Telegraph.
Cameron a Séjourné v článku zdôraznili, že Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku. „Ak Ukrajina prehrá, prehráme všetci. Cena za to, že teraz Ukrajinu nepodporíme, bude oveľa vyššia ako cena za odrazenie Putina,“ uviedli.
Podľa denníka Cameron na návšteve, ktorá sa má uskutočniť na budúci týždeň, zopakuje svoje vyhlásenie z minulého týždňa. „Británia tento rok poskytla Ukrajine peniaze. To isté platí aj pre Európsku úniu. USA musia urobiť to isté,“ uviedol Cameron skôr na sociálnych sieťach. „Na Ukrajine je v stávke americká, európska i britská bezpečnosť a oni potrebujú našu pomoc,“ dodal.
Čítajte aj Nie ukrajinské, ale britské drony zničili ruskú flotilu v Čiernom mori. Prezradil to minister obrany
10:58 Rýchlo sa topiaci sneh spôsobil nárast hladín riek a záplavy v 39 regiónoch Ruskej federácie. Momentálne je zaplavených viac ako 10 400 budov a v dôsledku rýchleho topenia snehu sa očakávajú aj ďalšie záplavy. Vo svojom vyhlásení to v pondelok uviedlo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie, informovala agentúra AP.
Čítajte viac Rusko čelí masívnym povodniam. "Hanba! Hanba!", "Putin, pomôž!", kričali ľudia v zaplavenom Orsku
10:55 Ukrajina vyšetruje ďalší prípad, keď ruskí vojaci údajne zastrelili neozbrojených ukrajinských vojnových zajatcov. V nedeľu o tom podľa Rádia Sloboda informoval úrad generálnej prokuratúry. Prípad sa podľa nej stal v obci Krynky v Rusy okupovanej časti Chersonskej oblasti.
V nedeľu bolo na jednom z telegramových kanálov zverejnené video, na ktorom ruský vojak niekoľkými ranami zrejme z útočnej pušky zastrelil troch príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. V popisku pod videom bolo uvedené, že sa to stalo neďaleko Ktrh. Táto obec leží na ľavom, Rusmi ovládanom brehu Dnepra. Podľa úradu generálnej prokuratúry „predstavitelia Ruskej federácie opätovne demonštratívne ignorujú ustanovenia Ženevskej konvencie o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, čo svedčí o tom, že takéto konanie podporuje najvyššie velenie ruských ozbrojených síl“.
Rádio Sloboda upozorňuje, že informácie o tejto udalosti nemôže overiť z nezávislých zdrojov.
Hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády Natalja Humeňuková dnes uviedla, že podrobnosti prípadu sa naďalej zisťujú a že z tohto videa je ťažké zistiť identitu ľudí, ktorí sa na ňom objavili. Pripomenula, že takéto prípady, keď Rusi zastrelili neozbrojených zajatcov, sa stali už viackrát. Vo februári sa na internete objavilo video, na ktorom ruskí vojaci zastrelili troch neozbrojených ukrajinských zajatcov pri obci Robotone v Záporožskej oblasti.
9:50 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že hlavné ochranné konštrukcie reaktora Záporožskej jadrovej elektrárne pri útokoch bezpilotných lietadiel utrpeli najmenej tri priame zásahy. Šéf MAAE Rafael Mariano Grossi na platforme X uviedol, že je to prvý takýto potvrdený úder od novembra 2022 a odkedy predstavil päť základných princípov na to, ako sa vyhnúť vážnej jadrovej havárii. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.
„Nikto nemôže mať ani získať z útokov proti jadrovým zariadeniam žiadnu vojenskú alebo politickú výhodu. To je zakázané,“ prízvukoval Grossi.
MAAE v nedeľu na X uviedla, že útoky dronov spôsobili fyzický dopad na jeden zo šiestich reaktorov elektrárne a vyžiadali si jednu obeť. „Poškodenie na bloku 6 neohrozilo jadrovú bezpečnosť, ale ide o vážny incident s potenciálom narušiť integritu ochranného systému reaktora," napísala agentúra.
Skôr počas dňa MAAE oznámila, že ju informovali o explózii dronu v areáli elektrárne. Kto bezpilotné lietadlo vyslal, neuviedla. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky pre Ukrajinskú pravdu uviedol, že Kyjev za výbuchom dronu nie je.
Čítajte aj V štúdii o prípadnej jadrovej nehode na Ukrajine sa zmieňuje aj Slovensko
9:20 Ruské úrady z miest v Belgorodskej oblasti, ktoré sa stávajú terčom ostreľovania, evakuovali asi 10 000 detí, informoval Vjačeslav Gladkov, gubernátor tohto regiónu pri hraniciach s Ukrajinou, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii.
„Okolo 10 000 našich detí sa už nachádza v iných regiónoch. Vďaka patrí všetkým, ktorí nám pomáhajú vysporiadať sa s týmto zložitým problémom,“ napísal Gladkov na svojom profile na sociálnej sieti VKontakte s tým, že je stále potrebné z prihraničných miest Belgorodskej oblasti odvážať deti. V nedeľu o tom rokoval so šéfmi viacerých ruských oblastí, vrátane Baškírska na južnom Urale. Úrady v Belgorodskej oblasti sa podľa Gladkova dohodli na odvoze detí do Severného Osetska ležiaceho na Kaukaze. „Dúfam, že sa našim deťom bude páčiť tamojšia príroda, kultúra a pamiatky a že si obľúbia nových priateľov,“ napísal tiež Gladkov.
Mestá a dediny v Belgorodskej oblasti pri hranici s Ukrajinou sú terčom ostreľovania a dronových útokov. Kyjev sa zvyčajne oficiálne k útokom v Rusku nevyjadruje. Ukrajinské zdroje tvrdia, že Rusi z okolia Belgorodu ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.
Cieľom dronových útokov sú aj iné miesta na ruskej strane hranice. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt na svojom účte na Telegrame informoval, že ukrajinské bezpilotné lietadlo zhodilo výbušniny nad bývalým liehovarom v dedine Gujevo ležiacej neďaleko hraníc s ukrajinskou Sumskou oblasťou. Horelo v už nefungujúcom podnikovom klube, nikomu sa nič nestalo.
9:10 Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylo Budanov dúfa, že Nemecko nakoniec dodá Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus. Kyjev o tieto rakety požiadal už dávnejšie; chce nimi posilniť obranu proti ruskej invázii.
„Taurusy by nám jednoznačne uľahčili život,“ povedal šéf hlavného spravodajského riaditeľstva HUR v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD, ktorý bol zverejnený v nedeľu. „Je to výborná zbraň na zasiahnutie veliteľských centier a niektorých veľmi dôležitých cieľov.“
Nemecký kancelár Olaf Scholz je dôrazne proti poskytovaniu rakiet Taurus Ukrajine aj napriek tomu, že Kyjev o ne neprestajne žiada a jeho vlastná vládna koalícia to stále viac podporuje. Tvrdí, že ak sa tieto zbrane použijú na zasiahnutie cieľa ďaleko za frontovou líniou, mohlo by to byť interpretované ako zapojenie sa Nemecka do vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu opäť vyzval na posilnenie protivzdušnej obrany v krajine. Spresnil, že potrebujú 25 amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot.
Ukrajinská rozviedka potvrdila informáciu o tom, že Ukrajina očakáva novú ruskú ofenzívu na jar alebo v priebehu leta – obzvlášť na východe v Donbase. Ukrajina po viac ako dvoch rokoch ruskej invázie naliehavo potrebuje delostrelecké systémy a muníciu a požaduje väčšiu podporu od západných spojencov, píše DPA.
Ruský most, ktorý spája anektovaný ukrajinský čiernomorský polostrov Krym s ruskou pevninou, rovnako zostáva dôležitým cieľom pre Ukrajinu, povedal Budanov. „Je prísne strážený a chránený. Všetci však na tomto probléme pracujeme,“ dodal.
Budanov sa pre nemeckú televíziu ARD vyjadril, že nechce komentovať konkrétne vojenské vyhliadky. „Sme v ťažkej situácii, ale máme to pod kontrolou,“ povedal.
Na rozdiel od mnohých vojenských expertov si myslí, že protiofenzíva bude tento rok možná. Zároveň dodal, že bez trvalej podpory Západu to bude mať Ukrajina „katastrofálne ťažké“.
9:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 890 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 448 400, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 40 delostreleckých systémov a tri raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 087 tankov, 13 575 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 356 delostreleckých systémov a 1 039 raketometov.
8:45 Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj a jeho manželka Julija boli nominovaní na nemeckú Cenu za slobodu médií. Cena im bude odovzdaná na summite mienkotvorných predstaviteľov Nemecka, ktorý sa uskutoční 17. – 19. apríla pri jazere Tegernsee.
Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), cenu prevezme Julija Navaľná. Slávnostný prejav počas odovzdávania cien prednesie predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz.
Navaľnyj (posmrtne) a jeho vdova dostanú ocenenie za odvahu prejavenú v hnutí odporu a za odvážny a nenásilný boj proti brutálnej diktatúre v Rusku.
V odôvodnení nominácie sa uvádza: „Sú to tváre lepšieho, nového, slobodného a demokratického Ruska. Sú to hrdinovia odporu našej doby, ktorí sú pripravení obetovať svoje životy za zlepšenie nášho sveta.“
8:30 Ukrajinská protiletecká obrana v noci na pondelok zničila 17 z 24 ruských útočných dronov a jednu raketu Ch-59. Informovalo o tom ukrajinské letectvo. V Odeskej oblasti bolo zasiahnuté logistické centrum a čerpacie stanice a v časti Žytomyrskej oblasti platí v dôsledku ruského útoku výstraha pred znečistením ovzdušia.
„V Odeskej oblasti sú, žiaľ, zásahy. Poškodené je logistické centrum. Trosky zostreleného dronu tiež poničili čerpaciu stanicu,“ informovalo podľa servera Ukrajinska pravda južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl. Presné následky nočných útokov, ktorých cieľom bola podľa ukrajinskej armády kritická infraštruktúra, sa stále zisťujú. Nikto neutrpel zranenia.
Protiletecká obrana napadnutej krajiny ruské drony zostrelila nad Odeskou, Mykolajivskou, Kirovohradskou, Žytomyrskou a Chmelnyckou oblasťou.
Úrady v Žytomyrskej oblasti po zásahu bližšie neurčeného objektu infraštruktúry v meste Zvjahel vydali varovanie kvôli znečistenému ovzdušiu. Ľudia nemajú vychádzať, nemajú vetrať a školy budú mať diaľkovú výučbu.
Agentúra TASS s odvolaním sa na zástupcu proruského podzemia na Ukrajine píše, že v noci na pondelok bolo zasiahnuté vojenské letisko pri meste Kryvyj Rih. Informácie nemožno nezávisle overiť.
8:05 Ruské nálety na juhoukrajinskú Záporožskú oblasť si v pondelok vyžiadali tri obete na životoch. Ide už o druhý deň smrtiacich útokov na túto oblasť, uviedol tamojší gubernátor Ivan Fedorov.
Pondelkový útok na vidiecku oblasť mesta Záporožie prišiel len deň po tom, čo si nálet na mesto Huľajpole ležiace na frontovej línii v sobotu taktiež vyžiadal tri obete na životoch.
Fedorov na sociálnych sieťach spresnil, že útoky ruských jednotiek zasiahli dovedna osem obývaných oblastí v Záporoží za posledných 24 hodín až „357-krát“, cituje AFP.
Záporožská oblasť na juhovýchode Ukrajiny leží na frontovej línii a je neustále vystavovaná ruskému ostreľovaniu a útokom.
V ukrajinskej Záporožskej oblasti sa nachádza aj Záporožská jadrová elektráreň (ZAES). Rusko okupuje ZAES takmer od začiatku invázie z februára 2022 a odvtedy je elektráreň sporadicky terčom ostreľovania. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ohrozovania bezpečnosti tohto zariadenia.
7:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu zahraničných spojencov žiadal o urýchlené dodanie systémov protivzdušnej obrany. Pripomenul ruské letecké útoky na mesto Charkov na východe Ukrajiny.
Situácia v Charkove je podľa prezidentových slov veľmi náročná a Rusi proti mestu takmer každodenne používajú navádzané bomby. Ukrajinské úrady sa podľa jeho slov usilujú poskytnúť Charkovu lepšiu ochranu pred vzdušnými útokmi. „Toto je úloha pre našu armádu i diplomatov, ktorí sú zodpovední za medzinárodné spojenia,“ povedal Zelenskyj v príhovore zverejnenom na sociálnej sieti.
„Ukrajine jasne chýbajú dostačujúce systémy protivzdušnej obrany a to je všetkým našim partnerom zrejmé,“ uviedol a pripomenul, že na svete sa nachádzajú systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli pomôcť. „Len politická vôľa je potrebná na to, aby boli presunuté Ukrajine,“ napísal a poďakoval sa krajinám, ktorú už jeho krajine pomáhajú.
Rusko, ktoré pred vyše dvoma rokmi spustilo inváziu na Ukrajinu, v poslednom období zintenzívnilo útoky na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Útok v noci na sobotu si v tomto meste vyžiadal šesť obetí a najmenej desať zranených.
6:55 Keby Ukrajina žila v mieri, hlavná téma politiky by vyzerala podobne ako na Slovensku: prezidentské voľby. Ukrajinci vedeli už od posledných volieb na jar 2019, že po piatich rokoch budú zase hlasovať 31. marca 2024, pričom s druhým kolom sa počítalo 21. apríla. Štát sa však nachádza vo vojnovom stave a vtedy sa podľa zákona nemôžu konať voľby.
Čítajte viac Porošenko sa chce vrátiť k moci. Môže ohroziť Zelenského? A začo mu Orbánova vláda posiela peniaze?
6:20 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že ruské sily zintenzívnili tempo svojich útočných operácií na celom úseku frontu, a to aj nedávnym mechanizovaným útokom na Chasiv Jar. Podľa inštitútu sa zdá, že ruská armáda pravdepodobne úspešne zmierňuje situáciu so zvýšenými stratami vojakov i zbraní.
Zelenskyj a vysokí ukrajinskí vojenskí predstavitelia nedávno varovali, že oneskorenia v bezpečnostnej pomoci prinútili Ukrajinu postúpiť iniciatívu na bojisku Rusku a že ukrajinská armáda nemôže plánovať úspešnú protiofenzívu alebo obranné úsilie bez toho, aby vedela, kedy a aký druh pomoci Ukrajina dostane.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj v nedeľu zahraničných spojencov opätovne žiadal o urýchlené dodanie systémov protivzdušnej obrany. Pripomenul ruské letecké útoky na mesto Charkov na východe Ukrajiny.
Podľa britského The Economist, ktorý sa odvolal na vojenské zdroje v Kyjeve, chce Kremeľ urobiť druhé najväčšie mesto Ukrajiny neobývateľným, dostať ho do šedej zóny.
Situácia v Charkove je podľa prezidentových slov veľmi náročná a Rusi proti mestu takmer každodenne používajú navádzané bomby. Ukrajinské úrady sa podľa jeho slov usilujú poskytnúť Charkovu lepšiu ochranu pred vzdušnými útokmi. „Toto je úloha pre našu armádu i diplomatov, ktorí sú zodpovední za medzinárodné spojenia,“ povedal Zelenskyj v príhovore zverejnenom na sociálnej sieti.
Šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov podľa ISW informoval, že Ukrajina očakáva zintenzívnenie ruských vojenských operácií koncom jari a začiatkom leta, najmä na Donbase. Zelenskyj predtým uviedol, že veľká ruská ofenzíva sa môže začať koncom mája alebo júna.