295. deň: Ukrajinci masívne udreli na Doneck. Pre Kremeľ budú Patrioty 'legitímnym cieľom'

23:14 Zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov na štvrtkovej tlačovej konferencii vylúčil, že by v období nového roku a pravoslávnych vianočných sviatkov malo nastať medzi Kyjevom a Moskvou prímerie. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Hromov povedal, že zo strany Kyjeva dôjde k úplnému pokoju zbraní až vtedy, keď na území Ukrajiny nebudú nijaké ruské okupačné sily. Zároveň poznamenal, že situácia na fronte sa v týchto dňoch „podstatne nezmenila“.

Rusko je podľa neho pripravené na dlhé trvanie vojny a naďalej chce ovládnuť celú Ukrajinu a zabrániť jej v integrácii do euroatlantických štruktúr. „Kremeľ… sa snaží tento konflikt zmeniť na dlhotrvajúcu ozbrojenú konfrontáciu,“ cituje Hromova agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Moskva nedostala od Kyjeva žiadne návrhy na zastavenie bojov na Ukrajine počas nadchádzajúceho sviatočného obdobia. Kremeľ už v utorok odmietol žiadosť ukrajinského prezidenta Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk.

Hromov ďalej upozornil, že Moskva v Bielorusku uskutočňuje výcvik ďalších posíl a presunula tam svoje vojenské lietadlá. Podľa Hromova to znamená, že nepriateľ sa pripravuje na možnosť uskutočniť odtiaľ vzdušné útoky na územie Ukrajiny. Konštatoval však, že pravdepodobnosť ruského útoku na Ukrajinu z územia Bieloruska „zostáva nízka“.

22:20 Z ukrajinských prístavov bolo vďaka tzv. čiernomorskej iniciatíve doteraz vyvezených viac ako 14 miliónov ton obilia. Na tlačovej konferencii v Ženeve to vo štvrtok uviedla generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová, pričom súčasne zdôraznila vplyv dohody medzi Ukrajinou a Ruskom na vývoj svetových cien potravín, ktoré sa znižujú už sedem mesiacov.

Takzvaná Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou. Jej platnosť sa mala skončiť 19. novembra, ale bola predĺžená o ďalších 120 dní, podotkla agentúra AFP.

Podľa nej Rebeca Grynspanová na tlačovej konferencii odmietla obvinenia, že vývoz obilia z Ukrajiny končí v bohatých, a nie v rozvojových krajinách.

V súvislosti s tým vysvetlila, že je potrebné rozlišovať medzi vývozom obilia určeného pre hospodárske zvieratá a pre ľudskú spotrebu. Dodala, že väčšina krmiva nikdy nešla do rozvojových krajín, ale dováža sa skôr do rozvinutých krajín.

22:08 Európski lídri dokázali na štvrtkovom samite v Bruseli prekonať rozpory a súhlasili s poskytnutím balíka makrofinančnej pomoci v hodnote 18 miliárd eur Ukrajine v roku 2023. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter to oznámil Rikard Jozwiak z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL). „Biely dym z Európskej rady – boli schválené štyri ekonomické a finančné balíčky – 18 miliárd pre Ukrajinu, dva balíčky pre Maďarsko a plán na minimálnu korporátnu daň,“ napísal Jozwiak.

Európska komisia 9. novembra navrhla bezprecedentný balík na podporu Ukrajiny vo výške 18 miliárd eur. Túto pomoc by mali poskytnúť vo forme zvýhodnených úverov, ktoré sa budú vyplácať v pravidelných splátkach od roku 2023. Tento návrh však museli upraviť po tom, ako ho Maďarsko vetovalo. To si napokon s Bruselom dohodlo uvoľnenie časti zablokovaných prostriedkov a v pondelok svoje veto stiahlo. Následne však zase veto oznámila Varšava, pričom podľa Ukrajinskej pravdy zatiaľ nie je jasné, ako ju presvedčili, aby ho stiahla.

21:41 Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu EÚ v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: „stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť“.

Členské krajiny EÚ rokovali o sankciách už v stredu – vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.

Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.

20:00 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj sa domnieva, že Rusko by mohlo podniknúť druhý pokus o dobytie Kyjeva. Podľa neho sa nepriateľ aktívne pripravuje na novú ofenzívu, zhromažďuje personál a zbrane. Zalužnyj vyslovil predpoklad, že ďalšia fáza vojny sa začne budúci rok a budú ju sprevádzať najaktívnejšie bojové operácie.

Čítajte viac Rusi sa druhýkrát pokúsia dobyť Kyjev, varuje ukrajinský veliteľ

19:30 Spojené štáty uvalili vo štvrtok sankcie na jedného z najbohatších Rusov, Vladimira Potanina, jeho spolupracovníkov i na viaceré ruské finančné inštitúcie. Oznámili to tamojšie ministerstvá financií a zahraničných vecí, informuje agentúra AFP a stanica Sky News. USA takýto krok podnikli po tom, čo Potanina a jeho sieť sankcionovali už aj Británia a Kanada.

Ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na ruskú komerčnú banku Rosbank, ktorú Potanin získal v tomto roku, ako aj na ďalších 17 subjektov spojených s ruským finančným sektorom.

Sankcie sú podľa vyhlásenia tohto rezortu „súčasťou úsilia vlády USA o ďalšie obmedzenie schopnosti (Ruska) financovať svoju bezohľadnú vojnu proti Ukrajine.“ „Sankcionovaním ďalších veľkých ruských bánk pokračujeme v prehlbovaní izolácie Ruska od globálnych trhov,“ uviedol námestník ministra financií USA Brian Nelson.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zase sankcionovalo samotného Potanina, sieť jeho spolupracovníkov, ako aj ďalších vyše 40 ľudí napojených na ruskú vládu.

Rosbank je v Rusku považovaná za kľúčovú úverovú inštitúciu, približuje rezort financií USA. Samotný Potanin bol v minulosti prvým ruským vicepremiérom a podľa rezortu diplomacie USA má priame väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina.

17:22 Ukrajinská metropola Kyjev dostala od Spojených štátov štyri bagre a 130 generátorov, ktoré majú pomôcť posilniť tamojšiu infraštruktúru a rozsiahly energetický deficit, ktorému Ukrajina čelí v dôsledku ruských útokov. TASR správu prevzala vo štvrtok zo stanice CNN.

Ako uviedol starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko na platforme Telegram, Kyjev bezplatne „dostal od americkej vlády stroje a generátory na prevádzku kotolní a staníc tepla“. Cieľom je pomôcť obnoviť energetickú infraštruktúru krajiny.

Generátory boli odoslané do kotolní, kombinovaných výrobní tepla a elektrickej energie a do zásobovacích staníc tepla. Bagre už boli doručené a čoskoro budú uvedené do prevádzky, poznamenal Kličko s tým, že nové vybavenie umožní tamojším úradom „rýchlo a účinne vykonávať výkopové práce, a urýchli tak priebeh núdzových prác“.

Podľa kyjevského starostu bolo tento rok nahradených 11 kilometrov tepelných sietí, ktoré zničili ruské raketové útoky.

16:35 Na hlavnom veliteľstve poľskej polície explodoval jeden z darčekov, ktoré policajný veliteľ dostal počas nedávnej návštevy Ukrajiny. Šéf poľskej polície, generál Jaroslaw Szymczyk utrpel ľahké zranenia. Poľská strana podľa komuniké požiadala ukrajinskú stranu o vysvetlenie.

Čítajte viac Na veliteľstve poľskej polície explodoval dar z Ukrajiny, veliteľ je zranený

15:21 Väčšina z jedného milióna Ukrajincov, ktorí po ruskej invázii utiekli do Nemecka, sa tam cíti byť vítaná. Približne 37 percent z nich by sa pritom chcelo v Nemecko usadiť natrvalo alebo tam stráviť aspoň niekoľko rokov. Vyplýva to z prieskumu, ktorého vypracovanie podporila aj nemecká vláda.

Prieskumu sa zúčastnilo 11 225 ukrajinských utečencov a vypracovalo ho niekoľko agentúr vrátane nemeckého Federálneho úradu pre migráciou a utečencov. Prieskum pritom preukázal, že 34 percent opýtaných plánuje zostať v Nemecku do konca vojny a 27 percent sa ešte nerozhodlo. Približne dve percentá opýtaných plánujú Nemecko opustiť do jedného roka.

Nemecko prijalo po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, ktorý vyvolal najväčší pohyb obyvateľstva od konca druhej svetovej vojny, väčší počet ukrajinských utečencov než akákoľvek iná európska krajina s výnimkou Poľska.

Veľkú väčšinu týchto utečencov – asi 80 percent – tvorili ženy, vyplýva z prieskumu. Väčšina z nich mala pritom lepšie vzdelanie než priemerní Ukrajinci a až 72 percent ich má vysokoškolský ti­tul.

Z prieskumu tiež vyplýva, že len štyri percentá ukrajinských utečencov ovládali pri príchode dobre nemčinu, no polovica z nich navštevuje hodiny nemeckého jazyka. Približne tri štvrtiny ukrajinských utečencov v Nemecku žijú v súkromnom ubytovaní a len deväť percent ich využilo verejné ubytovanie poskytované pre utečencov.

Väčšina respondentov ohodnotila svoje zdravie ako dobré. Avšak títo utečenci sú so svojím životom oveľa menej spokojní ako Nemci. Horšie ako iné deti v Nemecku sa majú aj deti ukrajinských utečencov.

Približne 17 percent ukrajinských utečencov bolo v čase prieskumu zamestnaných a 71 percent z nich pracovalo na pozíciách, ktoré si vyžadovali vysokoškolský titul alebo školenie. Respondenti tiež uviedli, že v Nemecku potrebujú väčšiu podporu vo výučbe Nemčiny, pri hľadaní práce a bývania a zaobstaraní lekárskej starostlivosti. (tasr, reuters)

14:21 Vatikán spustil vo štvrtok crowd-fundingovú kampaň, aby na Ukrajinu poslal spodnú termobielizeň. Chce tak pomôcť obyvateľom Ukrajiny, ktorá čelí nedostatku energií v dôsledku vojny s Ruskom, prežiť zimu.

Vatikánsky úrad pre charitu vo vyhlásení uviedol, že sa spojil s talianskou crowd-fundingovou webovou stránkou eppela.com, aby vyzbieral peniaze na nákup tohto oblečenia. Šéf tohto úradu, kardinál Konrad Krajewski, uviedol, že na iniciatívu už reagovalo niekoľko talianskych spoločností, ktoré termooblečenie darovali.

Krajewski, ktorý je pôvodom z Poľska, zorganizoval pre pápeža Františka tento rok už niekoľko charitatívnych misií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Kardinál dokonca uviedol, že termooblečenie obstarané v rámci kampane doručí na Ukrajinu osobne v konvoji vozidiel.

Pápež František v stredu vyzval ľudí, aby tieto Vianoce utratili menej za darčeky a oslavy, a ušetrené peniaze darovali Ukrajincom, aby im pomohli prekonať zimu a hlad.

Počas takmer už desať mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine sa život Ukrajincov ešte viac skomplikoval po príchode zimy, keďže ruská armáda zamerala svoje útoky na objekty ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V ich dôsledku dochádza na Ukrajine opakovane k výpadkom dodávok tepla, elektrickej energie a vody do domácností, ako aj k narušeniu telefónneho signálu. (reuters, tasr)

14:07 Iba počas prvých týždňov rozsiahlej ruskej invázie boli na Ukrajine zabité stovky civilistov, vyhlásil vo štvrtok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho zdokumentované prípady vrážd môžu predstavovať vojnové zločiny.

Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva uviedol, že od 24. februára do 6. apríla jeho úrad zdokumentoval popravených a zabitých 441 civilistov len v troch regiónoch Ukrajiny. Vysoký komisár spresnil, že v tomto časovom období boli v 102 dedinách a mestách v Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti zdokumentované priame zabitia 341 mužov, 72 žien, 20 chlapcov a ôsmich dievčat.

„Skutočný počet bude pravdepodobne podstatne vyšší, keďže pracujeme na potvrdení ďalších 198 údajných zabití v týchto oblastiach,“ povedal vysoký komisár OSN pri predložení správy svojho úradu. Podľa neho existujú silné náznaky, že hromadné popravy zdokumentované v správe „môžu predstavovať vojnový zločin úmyselného zabitia“.

Türk, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu, poskytol podrobnosti o niektorých vraždách zdokumentovaných v správe. „V niektorých prípadoch ruskí vojaci popravovali civilistov v provizórnych väzniciach,“ povedal. „Ďalší boli po bezpečnostných kontrolách na mieste popravení – vo svojich domoch, na dvoroch či vo dverách –, aj keď obeť jasne preukázala, že nie je hrozbou, napríklad ukázaním rúk vo vzduchu,“ dodal.

Muži a chlapci tvorili 88 percent všetkých obetí hromadných popráv uvedených v správe. Okrem takýchto popráv podľa Türka ruské obrnené vozidlá a tanky strieľali aj na obytné budovy a zabíjali civilistov v ich príbytkoch. Niektorých ľudí podľa neho zrazili na ceste.

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria 23 fotiek

+20

V ukrajinskom meste Buča pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel. Türk uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí. V procese potvrdzovania je podľa neho ďalších 105 údajne zabitých civilistov.

Aj po skúmanom období, ktoré správa uvádza, Türkov tím pokračoval v dokumentovaní pokračujúcich hrubých porušovaní práv civilistov aj bojovníkov vrátane svojvoľného zadržiavania, násilných zmiznutí, mučenia a sexuálneho násilia. (afp, tasr)

13:52 Rusko dostalo od Vatikánu ospravedlnenie za nedávne výroky pápeža Františka, ktorý označil ruských vojakov pôvodom z etnických menšín za „najkrutejších“ bojovníkov na Ukrajine. Rusko tým považuje záležitosť za uzatvorenú a dúfa v konštruktívny dialóg medzi Ruskom a Vatikánom.

Čítajte viac Vatikán sa ospravedlnil Moskve za pápežove slová o ruskej krutosti na Ukrajine

13:14 Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932–33, známe aj ako holodomor, za genocídu. Poslanci v tejto súvislosti odsúdili hrozné zločiny, ktoré dnes Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine opäť pácha voči ukrajinskému ľudu, ako napríklad cielené ničenie ukrajinskej civilnej energetickej infraštruktúry počas zimy.

Čítajte viac Europarlament uznal holodomor na Ukrajine za genocídu

13:02 Juhoukrajinské mesto Cherson, z ktorého sa začiatkom novembra stiahli ruskí vojaci, je v týchto chvíľach bez elektriny v dôsledku ruského ostreľovania. Oznámil to vo štvrtok gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Pri štvrtkovom ostreľovaní prišli o život najmenej dve osoby.

V Chersone pred začiatkom vojny vo februári žilo takmer 300-tisíc ľudí. Ruská armáda obsadila Cherson ešte v marci. Ku koncu okupácie začiatkom novembra tam podľa oblastných predstaviteľov bolo 100-tisíc obyvateľov. Od opätovného obsadenia mesta ukrajinskou armádou odišlo podľa ukrajinskej vlády 11-tisíc ľudí, väčšinu z nich evakuovali ukrajinské úrady. (afp, tasr)

11:45 Dvaja ľudia prišli vo štvrtok o život pri ruskom ostreľovaní nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Uviedol to zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

„Nepriateľ opäť zasiahol centrum mesta. Sto metrov od administratívnej budovy Chersonskej oblasti… Existujú informácie o dvoch zabitých. Na mieste sú záchranné zložky,“ oznámil Tymošenko na sociálnych sieťach. Ruské jednotky sa z Chersonu stiahli v novembri. Odvtedy sa mesto bežne stáva terčom ostreľovania. (afp, tasr)

10:53 Mesto Zvolen dodalo v týchto dňoch partnerskému ukrajinskému mestu Rivne agregát na výrobu elektriny o výkone 100 kilowattov (kW). Chce mu tak pomôcť preklenúť náročné zimné obdobie, keďže ruské raketové útoky z polovice novembra zničili veľkú časť kritickej infraštruktúry a energetického systému mesta a tristotisícová metropola jedného z ukrajinských regiónov stratila prístup k dodávkam elektrickej energie. Informoval o tom primátor mesta Zvolen Vladimír Maňka.

„Výkonný agregát poskytla na tento účel tunajšia spoločnosť Marius Pedersen. Okrem toho sme získali aj menšie agregáty o ktoré Rivne tiež žiadalo. Desať takýchto o výkone 2,5 kW sa nám podarilo získať za výrazne nižšiu cenu prostredníctvom košického Rotary clubu,“ uviedol. Malé agregáty spolu s 50 kusmi termoodevov poputujú podľa Maňku na Ukrajinu vo štvrtok.

Mesto Zvolen vyhlásilo pred dvomi týždňami aj verejnú zbierku na výdavky spojené s pomocou ľuďom v tomto ukrajinskom meste. „Doteraz je na účte 5 440 eur,“ pripomenul Maňka. Ktokoľvek má záujem zúčastniť sa na zbierke, môže tak urobiť zaslaním ľubovoľného príspevku na účet SK30 0200 000­0 0000 0720 4­858. (tasr)

10:34 Túžba opäť sa stretnúť s rodinou je hlavným dôvodom, pre ktorý sa plánujú Ukrajinci po konci vojny vrátiť z Poľska do vlasti. Vyplýva to z prieskumu pracovnej agentúry Gremi Personal, informuje agentúra PAP.

Na prieskume sa začiatkom decembra zúčastnilo 1780 Ukrajincov. Ukázal, že 25 percent opýtaných považuje za najdôležitejší dôvod pre návrat na Ukrajinu z Poľska opätovné stretnutie s rodinou.

„Keďže pre nich je najdôležitejšou vecou rodina a nie práca, tak nezáleží na tom, aké podmienky zamestnancom ponúkneme. Časť Ukrajincov sa aj tak vráti po skončení vojny do svojej krajiny. No tí, ktorí u nás pracujú približne rok, si sem možno rodiny privedú v rámci rodinného znovuzjednotenia. Stane sa tak hlavne po vojne, keď z Ukrajiny budú môcť odísť muži,“ uviedla riaditeľka odboru medzinárodného náboru z agentúry Gremi Personal Anna Džoboldová.

Druhým najdôležitejším aspektom sú pracovné podmienky, platy a dôchodky, ktoré uviedlo 18 percent respondentov. Približne desať percent opýtaných chce mať pred návratom do vlasti istotu, že v nasledujúcich dekádach nebude na Ukrajine ďalšia vojna a že bude dosť silná na to, aby sa sama ubránila pred akýmkoľvek agresorom.

Ďalších deväť percent by sa na Ukrajinu vrátilo, ak by sa tam zlepšilo súdnictvo, zdravotníctvo, vzdelávanie, trestné stíhanie a ekonomika. Ďalšie dve deväťpercentné skupiny uviedli vstup Ukrajiny do NATO a Európskej únie a vytvorenie lepších ekonomických príležitostí pre obyvateľov zo strany štátu.

**10:20 Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa dohodli na výraznom zvýšení spoločného rozpočtu na budúci rok v kontexte novej bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu.

Čítajte viac NATO výrazne navyšuje rozpočty, ten vojenský o vyše štvrtinu

9:58 Poľsko sa kvôli nesúhlasu s globálnou firemnou daňou rozhodlo zablokovať konečné schválenie balíčka návrhov Európskej únie, ktorý obsahuje aj 18 miliárd eur pre Ukrajinu. Vláda vo Varšave na prvýkrát nepripojila svoj podpis k sade návrhov, ktorú predtým kvôli sporu o vlastné dotácie z úniových fondov blokovalo Maďarsko.

České predsedníctvo EÚ podľa diplomatických zdrojov predĺžilo lehotu na schválenie balíčka zo stredy do dneška. Ostatní šéfovia štátov a vlád krajín EÚ vrátane českého premiéra Petra Fialu sa zrejme pokúsia presvedčiť šéfa poľskej vlády Mateusza Morawieckého k zmene názoru na dnešnom bruselskom summite.

České predsedníctvo tento týždeň dohodlo zhodu na podpore Ukrajiny a zavedení minimálnej pätnásťpercentnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Maďarsko oba tieto návrhy blokovalo počas rokovaní o úniových peniazoch, o ktoré mohlo prísť kvôli problémom s právnym štátom. Česko preto spojilo všetky návrhy do balíčka a ostatné krajiny nakoniec uzavreli s Budapešťou kompromis, znížili zmrazenú čiastku z kohéznych fondov a odblokovali peniaze z mimoriadneho fondu obnovy. Potom, čo 26 krajín vrátane Maďarska kompromis v stredu formálne potvrdilo, čaká zatiaľ únia márne na súhlas Varšavy.

„Poľsko sa vrátilo k tomu, čo tvrdilo skôr a my sme tam, kde sme boli s Maďarskom,“ pripustil pred novinármi jeden z úniových diplomatov.

Poľská vláda, ktorej predtým rovnako ako Maďarsku Európska komisia odmietala kvôli sporu o nezávislosť justície schváliť plán potrebný na čerpanie z fondu obnovy, sa k firemnej dani stavala odmietavo už na jar. Potom však komisia plán podporila a návrh dane počas jesene vetovalo iba Maďarsko. Poľsko sa však zatiaľ nedočkalo výplaty peňazí, ktorá je podmienená ďalšími reformnými krokmi v oblasti súdnictva. Morawiecki v stredu vyzval EK, aby Varšave peniaze prestala blokovať.

9:23 Ukrajinské sily ostreľovali v noci Doneck na východe Ukrajiny. Išlo o jeden z najrozsiahlejších ukrajinských útokov na toto mesto za uplynulé roky, uviedol Ruskom dosadený starosta Donecka Alexej Kulemzin, informuje agentúra Reuters.

„Presne o 7.00 h dnes ráno vystavili centrum Donecka najsilnejšiemu útoku od roku 2014,“ uviedol Kulemzin na sociálnej sieti Telegram.

„Z raketometu BM-21 Grad bolo na civilistov v našom meste vypálených štyridsať rakiet,“ dodal a útok označil za vojnový zločin.

Agentúra Reuters upozorňuje, že túto informáciu nedokázala nezávisle overiť.

Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Ruský prezident Vladimir Putin v septembri podpísal dekrét, ktorým anektoval štyri oblasti na juhu a východe Ukrajiny vrátane Doneckej a Luhanskej, ktoré sú súčasťou regiónu Donbas. Nezákonnú anexiu ukrajinského územia však väčšina svetových lídrov odsúdila.

8:12 Ruské jednotky na Ukrajine sa naďalej usilujú o dobytie dedín v okolí Lymanu a mesta Bachmut v Doneckej oblasti, kde Rusi za posledný deň vykonali desiatky leteckých a raketových útokov. Pod paľbou sú stále aj ukrajinské pozície v Chersone a okolí. Ukrajinský generálny štáb vo svojom rannom hlásení informoval, že okupačné úrady pokračujú v práci na pripojení Záporožskej jadrovej elektrárne k ruskému energetickému systému.

Server Ukrajinska pravda napísal, že pod paľbu sa za posledný deň dostalo 19 obcí v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusi sa tam 9. novembra stiahli na východný breh Dnepra a odvtedy pravidelne ostreľujú Cherson.

Čítajte viac Achillovej päte Rusov hrozí osud Hadieho ostrova

Ukrajinský generálny štáb tiež upozornil, že ruská armáda, hoci sa stiahla na ľavý breh rieky, má stále pod kontrolou trojicu väčších ostrovov v ústí Dnepra. Z jedného z nich ruské jednotky násilne evakuovali Ukrajincov, ktorí tam žili.

Ukrajinské zdroje naďalej upozorňujú na hrozbu ruských úderov na civilnú infraštruktúru po celej Ukrajine, ktorá v minulých týždňoch zapríčinila rozsiahle výpadky prúdu a zmenila aj formu medzinárodnej materiálnej pomoci Ukrajine, ktorá teraz zahŕňa aj komponenty potrebné na obnovenie a ochranu energetickej infraštruktúry.

7:14 Dolná komora poľského parlamentu prijala uznesenie, v ktorom je Rusko uznané ako štát, ktorý podporuje terorizmus. O schválení Sejm informoval na svojich stránkach. Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) do textu v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov presadila aj formuláciu, že Rusko je zodpovedné za zostrelenie lietadla s poľskými činiteľmi v Smolensku v roku 2010, upozorňuje Gazeta Wyborcza.

Rusko „systematicky porušuje ľudské práva, medzinárodné právo a Chartu OSN a množstvo ďalších záväzkov“, „útočí na územie iných štátov, pácha ozbrojené útoky, vojnové zločiny a genocídu“ a „zapája sa do nepriateľských ekonomických aktivít, najmä v oblasti energetiky". Ruská agresia Ukrajiny je „beštiálna a nezákonná,“ odhlasovali poslanci.

Čítajte viac Europoslanci označili Rusko za teroristický štát. Odozva? Kyberútok z Moskvy

Zablokovanie ukrajinských prístavov a znemožnenie vývozu ukrajinského obilia označuje uznesenie za pirátstvo. Bránenie vývozu poľnohospodárskej produkcie navyše posunulo mnoho afrických a ázijských krajín bližšie k hladomoru, cituje z rezolúcie Sejm.

Na znení uznesenia sa pôvodne dohodli poslanci národno-konzervatívnej vládnucej strany aj opozície.

Rezolúciu s označením Ruska za štát podporujúci terorizmus 23. novembra schválil aj Európsky parlament.

6:48 Ruské okupačné vojská v ukrajinskom Chersone zadržiavali a týrali aj deti, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Deti dostávali vodu každé dva dni a boli držané prakticky bez jedla, dodal Lubinec podľa agentúry Reuters. Vyšetrovatelia po oslobodení mesta objavili „detské cely“, boli súčasťou jednej zo štyroch doteraz odhalených mučiarní v meste. Tvrdenie nie je možné nezávisle overiť, Rusko odmieta, že by s civilistami zle zaobchádzalo.

„V Chersonskej oblasti sme našli desať mučiarní, z toho štyri v meste Cherson,“ povedal Lubinec. „V jednej z mučiarní sme našli oddelenú miestnosť, celu, kde boli držané deti… dokonca aj okupanti ju tak nazývali, detská cela,“ dodal ombudsman. Cela sa od susedných miestností líšila iba tým, že na podlahe ležali tenké rohože, popísal.

V celách sa podľa Lubinca ocitli deti, ktoré v očiach okupantov kládli odpor. Štrnásťročný chlapec napríklad za fotografovanie zničenej ruskej vojenskej techniky. Na deti bol robený psychologický nátlak. Vojaci im napríklad tvrdili, že ich rodičia opustili, a už sa nikdy nevrátia, opísal metódy Lubinec.

Lubinec tiež uviedol, že od začiatku invázie vo februári bolo do Ruska odvezených približne 12 000 ukrajinských detí, z toho 8 600 násilím.

6:10 Ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, raketové batérie tohto systému by sa stali legitímnym cieľom útokov ruských síl. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje stanica CNN.

CNN v utorok s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov informovala, že Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku systémov Patriot na Ukrajinu. Upozornili na to, že konečné rozhodnutie vo veci ešte nepadlo, ale mohlo by byť prijaté v priebehu tohto týždňa.

Čítajte viac Zavrú ukrajinské nebo americké Patrioty?

Príslušný zámer Pentagónu musí schváliť minister obrany USA Lloyd Austin predtým, než bude poslaný na podpísanie prezidentovi Joeovi Bidenovi. Trojica nemenovaných amerických predstaviteľov pre CNN povedala, že sa očakáva odsúhlasenie tohto plánu.

Na otázku CNN, či Peskov zastáva rovnaký názor ako bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý konštatoval, že patrioty dodané Kyjevu „by boli okamžite legitímnym cieľom našich ozbrojených síl“, hovorca Kremľa uviedol „samozrejme“.

Dodal ale, že túto záležitosť zatiaľ nechce komentovať, nakoľko ide len o medializované správy, a Washington zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Po sfinalizovaní plánov by mali byť patrioty v priebehu niekoľkých dní urýchlene dodané ukrajinským silám, ktoré by sa ich učili používať na základni americkej armády pri meste Grafenwöhr v Nemecku, priblížili pre CNN predstavitelia USA.

Ukrajinskí činitelia už niekoľko mesiacov žiadajú dodanie batérií systému Patriot. Kyjev však zatiaľ neuviedol, či už USA súhlasili s ich dodaním.

Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že všetky západné systémy poskytnuté Ukrajine – vrátane raketových systémov HIMARS – budú cieľom útokov ruských síl.