VIDEO: Kollár: Psychiatria, cirkus. Iba predčasné voľby tomu môžu zabrániť.
„Pokúsim sa o to, aby nás predčasné voľby nečakali. Je nezmysel vystaviť Slovensko takémuto riziku. V žiadnom prípade sa nevzdávame, sme vo funkciách a intenzívne pracujeme,“ vyhlásil premiér Heger v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
V posledných dňoch a týždňoch sa stretával s politickými partnermi a snažil sa získať 76 poslancov, ktorí by podporovali jeho vládu. Paralelne tak podľa neho môžu prebiehať aj diskusie a rokovanie o zmene Ústavy a predčasných voľbách.
Čítajte viac Poslanec Čekovský: Agresívnu komunikáciu sa nám nepodarilo zastaviť, OĽaNO si musí vybrať
Predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár ale vraj o žiadnych rokovaniach nevie. Brániť v tejto snahe podľa vlastných slov Hegerovi nebude. Pripomenul však, že pôvodná koalícia spolu nevedela fungovať, neustále sa opakovali ďalšie hádky, ktoré vyvrcholili odchodom SaS a povalením vlády. „A teraz ju dajú dokopy tí istí? To je psychiatria,“ poznamenal Kollár.
Snahu o nájdenie novej parlamentnej väčšiny pre vládu podporuje aj Juraj Šeliga (Za ľudí). Tvrdí, že od naplnenia tohto cieľa už nie sú až tak vzdialení. „Nie sme ďaleko od sedemdesiatšestky. Nechcem dávať falošný optimizmus, ale rokovania sa vyvíjajú,“ vyhlásil Šeliga v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Aktuálne je podľa jeho slov rozhodnutie na strane SaS.
Kapry si rybník nevypustia
Zmenu Ústavy, ktorá by umožnila konanie predčasných volieb a po ktorej volá aj prezidentka Zuzana Čaputová, Šeliga podporiť nechce. Podmieňuje ju totiž zakotvením Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu do Ústavy. Kollár riešenie vidí v prijatí ústavného zákona, podmienky, aké si dáva Šeliga, však Kollár, ale aj strany Smer a Hlas odmietajú.
Čítajte viac Čaputová v NR SR: Ak politická kríza prerastie, bude lepšie ísť nanovo voliť
Väčšina parlamentných strán odmieta úradnícku vládu, ktorú by mohla prezidentka vymenovať v prípade neprijatia ústavných zmien umožňujúcich predčasné voľby. Úradnícka vláda by v aktuálnej situácii nebola správnym riešením, v Národnej rade by nemusela získať dôveru a nič by sa vlastne nevyriešilo, argumentujú zväčša.
Ak Heger s hľadaním novej väčšiny neuspeje, riešením by mohlo byť referendum. Konať sa bude už o necelé dva týždne – 21. januára. Podľa predsedu opozičného Smeru Roberta Fica ale vládni poslanci a prezidentka túto možnosť vedome ignorujú.
„Zmena je nevyhnutná a vládne popieranie princípov demokracie je potvrdením, že na celej čiare zlyhali a sú schopní obetovať aj právny štát pre udržanie sa pri koryte,“ tvrdí Fico. „Skoro všetci hovoríme o predčasných voľbách, v parlamente ich dosiahnuť nevieme, lebo tie kapry si rybník nevypustia,“ dodal Fico v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
VIDEO: Fico: Som skeptický, že poslanci zmenia ústavu.
Všetky strany pôvodnej vládnej koalície ale referendum odmietajú podporiť. „Je to referendum Roberta Fica, aby sa mohol čím skôr vrátiť k moci a zaistiť si beztrestnosť,“ zopakoval opäť premiér Heger. Fico ale odmieta kritiku, že referendum je straníckou iniciatívou Smeru. „Je to legitímne referendum a nie ideologická téma, ktorá by sa týkala strany Smer,“ vyhlásil trojnásobný expremiér.
Záujem zatiaľ nízky
Fico sa za zbieranie podpisov za vyhlásenie referenda poďakoval extrémne pravicovému hnutiu Republika. Naopak, bývalým straníckym kolegom z Hlasu vyčíta, že sa k referendu táto strana ako jeden z jeho pôvodných iniciátorov stavia príliš laxne.
Podpredseda Hlasu Richard Raši to odmietol. Priznal, že na bilboardoch voliči Hlasu propagáciu referenda neuvidia. Tvrdí však, že kampaň v strane robia a ľudí vyzývajú na jeho podporu prostredníctvom vlastných regionálnych štruktúr a na sociálnych sieťach.
Čítajte viac Referendum už o dva týždne. Má vôbec šancu na úspech a koľko bude daňových poplatníkov stáť?
Prvé dáta ukazujú, že veľký záujem o referendum aj tak nebude. O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo podľa údajov ministerstva vnútra v zákonnom termíne do 2. decembra len 777 voličov. Napríklad v parlamentných voľbách v roku 2020 o hlasovacie lístky požiadalo viac ako 55-tisíc občanov. Aby referendum niečo zmenilo, muselo by sa ho zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí a viac ako polovica z nich by musela hlasovať za.
Takáto právomoc občanov však nie je zadarmo. Na referendum je vyčlenených viac ako 10,4 milióna eur. Z toho viac ako 8,7 milióna pôjde ministerstvu vnútra a vyše 1,6 milióna pre Štatistický úrad. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia referenda, ktorý na začiatku novembra schválila vláda.
O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku Zuzanu Čaputovú podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky so 406 039 podpismi odovzdali do Prezidentského paláca predstavitelia strany Smer na konci augusta, pričom so zberom potrebných 350-tisíc podpisov začali ešte v polovici júna. Na začiatku novembra prezidentka vyhlásila, že referendum sa uskutoční 21. januára.
Čítajte viac Fico opäť hovorí o zmarení referenda. Podľa prezidentky však stačilo správne napísať otázku 
Čítajte viac Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd