Tému takpovediac „otvoril“ tento týždeň Ľubomír Galko. Od roku 2020 je vo vedení Leteckých opravovní Trenčín (LOTN), ktoré vlastní ministerstvo obrany. Za vlády Ivety Radičovej pôsobil ako šéf rezortu obrany, no pre kauzu odpočúvania novinárov spojenú s vtedajším Vojenským spravodajstvom ho odvolali.
Do rezortu sa vrátil s nástupom vlády Igora Matoviča, keď ho riadením LOTN najskôr dočasne a neskôr po výberovom konaní aj oficiálne poveril vtedajší minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Galka vychválil pre jeho „nepopierateľný kredit v boji proti korupcii a tiež bohaté manažérske skúsenosti z rôznych oblastí“.
Čítajte viac Nová koalícia avizovala čistky. Hamran už oznámil, že odchádza do civilu, Lipšic odkazuje, že sa nebojí
Matovičov kabinet sa zaviazal k transparentným výberovým procesom v štátnych podnikoch aj vo svojom Programovom vyhlásení vlády (PVV). Chcel do nich menovať odborníkov namiesto „našich ľudí“ a docieliť, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní zástupcovia s najlepšími odbornými a osobnostnými predpokladmi. Argumentoval tým, že v minulosti dochádzalo v štátnych podnikoch k nekvalifikovaným rozhodnutiam, čo spôsobovalo štátu vysoké finančné straty. V PVV sa tiež zaviazal, že obmedzí možnosť nároku na odstupné a tým predíde takzvaným zlatým padákom.
S otázkou, či nová vláda zvažuje po nástupe zmeny vo vedeniach štátnych podnikov, Pravda oslovila stranu Smer. Tá zatiaľ na našu otázku nereagovala.
Galko počká na nového ministra
Masívne zmeny na vrcholových priečkach štátnych podnikov prídu aj podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Možno to nebude hneď, ale postupne áno. Smer si nenechá ujsť príležitosť, aby zo štátnych podnikov vyhodil ľudí nominovaných vládou Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera. Dokonca to nebude len v prípade štátnych podnikov, ale určite aj v prípade niektorých nemocníc,“ uviedol pre Pravdu.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Odchod Galka z LOTN je zrejme len otázkou času. V predčasných parlamentných voľbách sa uchádzal o poslanecký mandát z takmer konca kandidátky hnutia OĽaNO Igora Matoviča a uspel. Z vyjadrenia, ktoré poskytol pre agentúru TASR, vyplýva, že sa z riaditeľskej stoličky zatiaľ príliš rýchlo nezberá. Počkať chce na nového ministra, ktorý ustanoví jeho nástupcu alebo poverí človeka, ktorému odovzdá fabriku aj celú agendu.
Ako možný nový šéf rezortu obrany sa spomína Robert Kaliňák zo Smeru, proti ktorému sa takmer od začiatku OĽaNO vyhraňuje. Navyše, na boji proti strane Roberta Fica si postavilo aj svoju predvolebnú kampaň. Ak by ale napokon Galko vo funkcii šéfa LOTN zostal, podľa ministerstva obrany by sa to s jeho poslaneckým mandátom nevylučovalo.
Štefančík neočakáva, že by si budúci minister zo Smeru nechal Galka na riadiacej pozícii. „Galko určite pôjde veľmi rýchlo z tejto funkcie preč. A ak nie sám od seba, tak mu v tom nová vládna koalícia pomôže. Ale netreba z toho robiť tragédiu, tak to zrejme bolo aj v opačnom smere, a síce, keď začal vládu viesť Igor Matovič,“ skonštatoval.
Čítajte viac Lídri podpísali koaličnú zmluvu. Fico potvrdil rozdelenie rezortov, Hlas už má nominantov a Danko bráni svojich
Výmenám šéfov štátnych podnikov sa po nástupe Matovičovej vlády venovala aj Nadácia Zastavme korupciu. „Zmenu riadiacich pozícií v štátnych podnikoch rieši ministerstvo, pod ktoré podnik patrí. Zo súčasných 17 štátnych podnikov má od volieb nového riaditeľa alebo riaditeľku 11. Treba však povedať, že nie všetci boli ministrami odvolaní. Niektorí odišli na vlastnú žiadosť,“ konštatovala v októbri 2020.
So zistením, že v štátom vlastnených firmách vydržia štatutári v priemere dva roky, prišla v minulosti organizácia Transparency International Slovensko. „Do roka od parlamentných volieb sa v štátnych firmách pravidelne menia dve tretiny členov predstavenstiev a dozorných rád. Len desať percent z nich zvykne prežiť dlhšie ako jedno volebné obdobie,“ upozornila ešte v roku 2012. Zdôraznila, že politicky motivované výmeny zvyšujú vo firmách nestabilitu a orientáciu na krátkodobé ciele na úkor dlhodobého zdravia firmy či kvality jej služieb.
Čítajte viac Danko zatienil Hlas. Nominácie na ministrov za SNS pobúrili, s výstupmi Šimkovičovej mal problém aj Pellegrini
Smeru pripadne pôdohospodárstvo aj doprava
K frekventovaným zmenám dochádzalo v posledných rokoch najmä na poste riaditeľa Lesy SR. Prvé zmeny sa udiali štvrťroka po nástupe novej vlády, kedy toho času minister pôdohospodárstva za OĽaNO Ján Mičovský po dvojkolovom výberovom konaní vymenoval za generálneho riaditeľa Mateja Vigodu. Vo funkcii však príliš dlho nezotrval a po piatich mesiacoch ho náhle odvolali. Nového riaditeľa menoval už Mičovského nástupca Samuel Vlčan. Najskôr štátne lesy riadil Tibor Kőszeghy, no aj ten po krátkom čase skončil. Dôvodom mala byť neúmerná kritika voči jeho osobe.
Vlani sa do čela štátnych lesov dostal Ján Marhefka, ktorý dovtedy pôsobil ako riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAPU). Nadácia Zastavme korupciu v tom čase vyzvala Vlčana, aby ho do funkcie nevymenoval, keďže pred skončením vo funkcii riaditeľa ŠL TANAPU podpísal kolektívnu zmluvu, na základe ktorej má dostať odstupné vo výške 60-tisíc eur. V rámci koaličného delenia ministerstiev v pomere 7 : 7 : 3 pripadne po vymenovaní nového kabinetu rezort pôdohospodárstva Smeru a ako nový minister sa spomína meno Richard Takáč.
Smer získa podľa koaličnej zmluvy aj rezort dopravy. Ministerstvo, ktoré riadil počas Matovičovej a Hegerovej vlády nominant Sme rodina Andrej Doležal, je akcionárom Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). U národného dopravcu došlo k zmene vedenia práve počas ministra Doležala. Na základe výsledkov výberového konania vymenoval do manažmentu dvoch nových ľudí. Novým predsedom pred predstavenstva ZSSK sa stal Roman Koreň a novým členom predstavenstva Ján Lukáš, ktorí prešli výberovým konaním a nahradili vo funkcii riaditeľa Filipa Hlubockého a na pozícii člena predstavenstva Radoslava Štefáneka.
„V súčasnosti nie sú plánované žiadne predčasné odchody v predstavenstve spoločnosti,“ uviedol pre Pravdu hovorca ZSSK Tomáš Kováč. „Vedenie ZSSK podlieha akcionárovi, teda Ministerstvu dopravy SR, v prípade, že príde vôľa zo strany akcionára na výmenu vedenia spoločnosti, jeho členovia ju budú, samozrejme, rešpektovať,“ dodal.
Čítajte viac Kto sa dostal do parlamentu? Youtuber, olympionik na dôchodku aj poslanec, ktorý chce sedieť na troch stoličkách
Zmeny počas vlády odborníkov
Riaditeľské pozície v štátnych podnikoch sa pomenili aj počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Jej hlasným kritikom je nielen víťazný Smer, ale aj Hlas Petra Pellegriniho. Aj preto politológ Štefančík očakáva, že noví riaditelia, ktorých menovala vláda úradníkov, sa takisto pomenia. „Určite áno. Poznáme politiku Smeru a Smer nikdy neprezentoval návrh postupovať transparentnejšie a kompetentnejšie ako terajšia úradnícka vláda,“ myslí si.
Viaceré zmeny vo vrcholových priečkach štátnych podnikov spravil úradnícky minister Pavol Lančarič. V júli ukončil poverenie na dočasnému riaditeľovi Slovenskej pošty Ľubomírovi Mindekovi a novým šéfom sa stal Vladislav Kupka. Na prípadné povolebné zmeny sme sa pýtali priamo Slovenskej pošty. Tlačové oddelenie nám odpísalo, že otázky máme smerovať na akcionára Slovenskej pošty, ktorým je ministerstvo dopravy. „Akcionár rozhoduje o členoch vedenia,“ uviedla pre Pravdu vedúca odboru komunikácie a marketingu Jana Lukáčová.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Zmien sa dočkali aj Železnice Slovenskej republiky. Z prvého výberového konania po 20 rokoch vzišiel nový generálny riaditeľ Radoslav Štefánek. Na čele spoločnosti nahradil Miloslava Havrilu, ktorý požiadal o uvoľnenie z funkcie zo zdravotných dôvodov. Štefánek, ktorý predtým pôsobil vo vedení ZSSK, dosiahol vo výberovom konaní najvyšší počet bodov a Lančaričovi ho Správna rada ŽSR odporučila vymenovať. „Chcel som, aby bol vybraný odborník a nie politický nominant. To sa aj podarilo, keďže Radoslav Štefánek je odborník s výbornými referenciami,“ poznamenal minister Lančarič.
Štátni vodári majú nového riaditeľa od júla tohto roka. Jeho výber spustili ešte v čase, keď bol ministrom životného prostredia Ján Budaj (predtým OĽaNO, neskôr Demokrati) po tom, ako z postu abdikoval Jozef Krška. Nového šéfa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) už menoval minister z vlády odborníkov Milan Chrenko, stal sa ním Ladislav Glinda. „To, či dôjde k zmene na čele vedenia podniku závisí od novej vlády a ich predstáv. Každopádne generálny riaditeľ bol do funkcie menovaný na základe úspešného výberového konania na túto funkciu,“ reagoval pre Pravdu SVP.
Čítajte viac Fico sa vyhráža pomstou: Sabotéri a gauneri po voľbách skončia. Hrozí im doživotie
Machajovi chcel ísť Fico „po krku“
Slovenská národná strana (SNS), ktorej pripadli rezorty životného prostredia a kultúry, ešte v auguste avizovala, že chce po predčasných voľbách „urobiť poriadok“ s verejnoprávnym Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) a rozdeliť ich na dve samostatné inštitúcie, tak, ako tomu bolo pred rokom 2011. Odvolať chce „oľanáckych nohsledov", ktorí boli do inštitúcie zvolení. Dôvodom je podľa poslanca parlamentu a päťky na kandidátke SNS Tomáša Tarabu, že zo strany vedenia RTVS ide o zneužívanie televízie na splácanie politických dlhov voči osobám, ktoré ich tam dostali.
„Dvojpercentný Eduard Heger (Demokrati), ktorý nemá žiadnu šancu dostať sa do parlamentu, mal včera privilégium vystupovať v hlavnej diskusnej relácii RTVS s lídrom prieskumov Robertom Ficom (Smer). Takéto fungovanie, že ľudia musia z daní platiť Hegerovi, Veronike Remišovej (Za ľudí) a Jurajovi Šeligovi (Demokrati) marketing a druhí sa tam nevedia dostať, skončí," uviedol na sociálnej sieti Taraba.
Ostré vyjadrenia na adresu riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja vyšli tento rok z úst Roberta Fica. Jablkom sváru medzi Smerom a verejnoprávnym telerozhlasom bolo, keď RTVS neumožnila v relácii Sobotné dialógy vystúpiť Ľubošovi Blahovi. Pôvodným hosťom mal byť v diskusii s Jaroslavom Naďom „Smerák“ Marián Kéry. Ten sa však nedostavil, prišlo k zmene zloženia hostí a do relácie chcel prísť ako náhradník Blaha. Zmenu zo strany Smeru podľa vyjadrenia moderátorky Marty Jančkárovej programovému vedeniu RTVS do posledného momentu nikto neoznámil.
Foto: RTVS
Fico sa po incidente na adresu RTVS vyjadril, že dospela k „prachsprostej cenzúre“ a tiež, že pôjdu po krku riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie. Machaj sa neskôr v rozhovore pre Denník N vyjadril, že Ficove slová mu neboli najpríjemnejšie, no vyjasnili si to.
Tam, kde začína Fico, Hamran končí
Vznikajúca vláda už avizovala, že plánuje vymeniť šéfa polície aj špeciálneho prokurátora. Policajný prezident Štefan Hamran, ktorého do funkcie vymenovala ešte bývalá vláda, už oznámil, že si vypísal žiadosť do civilu. Z polície chcú podľa neho odísť aj iní policajti.
Po nástupe novej vlády sa stoličky zrejme zatrasú aj pod ďalšími predstaviteľmi z oblasti polície a spravodlivosti. Šéf Smeru sa netají ani tým, že o tom, kto bude viesť Úrad špeciálnej prokuratúry, má celkom inú predstavu a špeciálneho Daniela Lipšica si tam nepraje. Zmeny naznačil už aj možný nový minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý sa zase vyjadril, že Ján Mazák nemá na čele Súdnej rady čo robiť.