„Pätnásť rokov existencie SaS znamená aj 15 rokov môjho života. Bol by som veľmi nešťastný, keby tento výnimočný politický projekt skončil spolu so svojím zakladateľom,“ vyhlásil Sulík. Stranu, ktorú založil, označil za úspešný príbeh.
„Je veľmi dôležité vedieť, kedy má človek odísť,“ povedal. Na kongrese 23. marca 2024 sa postu predsedu vzdá a navrhne vznik postu čestného predsedu. „Čestný predseda nebude mať žiadne rozhodovacie právomoci, nebude môcť byť členom republikovej rady, bude mať iba dozornú funkciu. Z tejto pozície, ak by som sa ním stal, plánujem podporovať nového predsedu,“ vyhlásil.
Čítajte viac OĽaNO: Sulík sa zapíše do histórie ako najúspešnejší rozbíjač vlád
Potvrdil tiež, že v budúcom roku chce kandidovať do europarlamentu. Postaviť chce silnú kandidátku a dosiahnuť pre SaS zisk troch mandátov. Podotkol, že v prvých voľbách do európskeho parlamentu nezískali žiaden mandát, v druhých jeden a v tretích dva. „Som presvedčený, že v Európskom parlamentu budem viac platný ako tu v Národnej rade SR, keby som bol poslanec, napríklad pri podaniach na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom, pozn.), ktoré sa robia pri rozkrádačkách eurofondov,“ uviedol Sulík a dodal, že s tým má skúsenosti, keďže to robil už aj v minulosti. V prípade, že by SaS získala dva mandáty v europarlamente, do slovenského parlamentu by prišli náhradníci Karol Gálek a Jana Kiššová.
Zároveň sa o priazeň voličov mieni uchádzať aj v ďalších parlamentných voľbách, nie však už z prvého miesta kandidátky, keďže to obsadí nový predseda. Ako skonštatoval, ak bude SaS vo vláde, rád bude súčasťou slovenskej politiky.
Čítajte viac Sulík: Nečudujme sa, že tu máme takú džamáhíríju, keď pako ako Matovič dokáže zmotať deväť percent ľudí
„Zmena na poste predsedu prichádza v čase, keď nemáme žiadne vnútorné pnutia v strane, v dostatočnom predstihu, aby sa všetci dokázali na to pripraviť a prichádza po diskusii s mojimi najbližšími kolegami,“ povedal Sulík. V strane vidí viacero vhodných kandidátov na predsedu. O post šéfa strany sa môže uchádzať iba člen SaS. Zároveň dodal, že od dnešného dňa až do kongresu nebude strana prijímať nových členov.
Ako svojich možných nástupcov na poste predsedu SaS menoval v abecednom poradí Janu Bittó Cigánikovú, Petra Cmoreja, Juraja Drobu, Karola Gáleka, Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu, Ľudovíta Paulisa a Mariána Viskupiča. Dodal, že majú aj ďalšie mená, ako je Ondrej Dostál, Alojz Hlina, Jana Kiššová, Vladimír Ledecký, Vladimíra Marcinková, Ján Oravec či Tomáš Szalay, no títo nie sú členmi strany. Sulík zdôraznil, že keďže je z koho vyberať, strana je dlhodobo etablovaná a má kvalitný program, nemá o budúcnosť SaS ani najmenšiu obavu. Jeho nástupca bude môcť počítať s jeho plnou podporou. Povedal, že má svojho favorita, no jeho meno neprezradí. Podotkol, že už po poslednom kongrese strany sa vyjadril, že ak má SaS pokračovať ďalej, bude treba kultivovanou cestou vymeniť predsedu strany. Podľa svojich slov už nie je najmladší, je na čele strany 15 rokov a správny čas na výmenu predsedu je podľa neho po voľbách.
Kandidatúru na post predsedu zvažuje aktuálny podpredseda Branislav Gröhling. Uviedol, že s SaS žije už tri volebné obdobia, zažil aj rozkol, bol v koalícii aj opozícii. „Štyri roky som členom republikovej rady, som podpredsedom, stranu poznám veľmi dobre, aj jednotlivých členov a na základe tejto mojej životnej etapy v strane SaS zvažujem kandidatúru na predsedu,“ povedal.
Poslankyňa za SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková si myslí, že má na vyjadrenie sa k prípadnej kandidatúre na post predsedníčky strany ešte čas, najprv sa chce stať členkou republikovej rady strany. Zdôraznila, že cíti veľmi silný mandát od voličov, keďže po Richardovi Sulíkovi získala druhý najvyšší počet hlasov v septembrových voľbách v rámci strany SaS. „Robiť veľké rozhodnutia treba s určitou pokorou a ja som si ešte nevypýtala vysvedčenie od straníkov a straníčok. Určite plánujem kandidovať do republikovej rady a to bude pre mňa týmto prvým vysvedčením, nikam sa neponáhľam,“ uviedla. Sulík reagoval, že pri kandidatúre do republikovej rady môže počítať s jeho hlasom.
Členka republikovej rady SaS Jana Bittó Cigániková nechcela odpovedať na otázku, či zvažuje kandidatúru na predsednícky post v strane.
Čítajte viac Matovič pred voľbami ostro útočí na Sulíka, polícia preveruje informácie z Haščákových mobilov
Sulík pripomenul, že pravicovú a liberálnu politickú stranu Sloboda a Solidarita založil v auguste 2008. „O pár mesiacov bude sláviť 15 rokov svojej existencie a päťkrát po sebe sa dostala do NR SR. Toto sa nepodarilo nikomu inému okrem Smeru,“ zdôraznil. Predsedom poslaneckého klubu SaS v novom parlamente sa stal Branislav Gröhling a Janu Bittó Cigánikovú zvolila republiková rada strany za tretiu podpredsedníčku.
Čítajte viac Volebný seriál: SaS to má nahnuté. Posledná šanca na reštart? Sulík znova stavil na ekonomickú kartu
Richard Sulík v septembrových predčasných parlamentných voľbách získal 82 048 krúžkov. Na kongrese strany v apríli ho do funkcie predsedu zvolili na obdobie ďalších štyroch rokov.
SaS si od svojho vzniku prešla viacerými internými krízami, čelila niekoľkým škandálom a do pamäti verejnosti sa vryla ako silne ekonomická, liberálna a pravicová strana. Sulík sa však nezbavil nálepky „rozbíjača vlády“.
Účasť SaS vo vláde
2010 – 2012: v koalícii s SDKÚ, Mostom-Híd a KDH
2012 – 2016: v opozícii
2016 – 2020: v opozícii
2020 – 2023: v koalícii s OĽaNO, Sme rodinou a Za ľudí
SaS za svoju existenciu zažila niekoľko rozkolov, ktoré vyústili do odchodov členov z tejto pravicovej strany. V roku 2011 SaS ako koaličná strana prispela k pádu vtedajšej vlády premiérky Ivety Radičovej, keď nepodporila v parlamente posilnenie právomocí záchranného fondu eurozóny. V roku 2021 si SaS zase vynútila demisiu premiéra Igora Matoviča. Spory Sulíka so šéfom hnutia OĽaNO Matovičom, ktorý sa do politiky dostal v roku 2010 na kandidátnej listine práve SaS, však pokračovali. Vlani napkon SaS odišla zo štvorčlennej vládnej koalície a následne vyvolala hlasovanie parlamentu o vyslovení nedôvery už menšinovej vláde premiéra Eduarda Hegera, ktoré kabinet nezvládol. Parlament potom rozhodol o vypísaní nových volieb na tohtoročný september. Voľby vyhrala strana Smer expremiéra Roberta Fica, ktorá sa následne dohodla na vytvorení vládnej koalície s ďalšími dvoma stranami. Fico stojí na čele Smeru od jeho založenia v roku 1999.