Sériu krutých popráv uskutočnila v Kremničke, na prelome rokov 1944 a 1945, nacistická jednotka Einsatzkommando 14 v spolupráci so slovenskými pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Z tamojších masových hrobov neskôr exhumovali 747 osôb vrátane 211 žien a 58 detí. Časť hrobov však doteraz nebola odkrytá – sú v nich pozostatky ďalších takmer tristo zavraždených ľudí.
Na mieste tejto smutnej udalosti postavili v roku 1949 Pamätník obetiam fašizmu. Je jedným zo symbolov pamiatky rasovo prenasledovaných, odporcov nacistického režimu a bezbranných obetí. Viacerých však zaráža, že len pár krokov od neho stoja rodinné domy, pričom výstavba sa vraj rozširuje. Jasné stanovisko k tomu zaujal napríklad Ústav pamäti národa. Jeho hovorca Michal Miklovič uviedol, že zástavbu v blízkosti pamätníkov obetí totalitných režimov považujú za nevhodnú z dôvodu narúšania pietneho miesta a za prejav dešpektu voči obetiam.
„Špeciálne sa to týka miest s masovými hrobmi, ktoré v Kremničke ešte nie sú všetky zdokumentované a môžu sa nachádzať aj mimo súčasného areálu pamätníka,“ objasnil Miklovič.
Čítajte viac Preživšia holokaustu, ktorá zvíťazila nad Hitlerom: Trhá mi srdce, keď vidím vnúčatá vyrastať vo vojne
Historik: Je to neakceptovateľné
Historik Marek Syrný podčiarkol, že ide o pietne miesto, ktoré by malo byť od výstavby zahrnuté v určitom ochrannom pásme. „Len pár metrov odtiaľ tam domy nemajú čo robiť – z morálneho ani spoločenského hľadiska. Je to neakceptovateľné,“ mieni. Pripomenul, že ide o pamätník celonárodného charakteru.
„Predstavte si, že v Osvienčime by len pár metrov od miesta tých hrozných udalostí boli nejaké stavby. To neexistuje. Samozrejme, je to trochu desivé prirovnanie, ale vo veľkej miere to platí,“ povedal historik. „V Terezíne takisto nikto pri pamätníku nič nestavia dvadsať metrov od neho,“ podotkol. Upozornil, že udalosti v Kremničke sú nepochybne najväčším doloženým vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska.
„Nemecká (obec, kde v bývalej vápenke nacisti vyvraždili 900 ľudí, pozn. red.) je trošku ďalej od dediny – tam výstavba v jej blízkosti nijako nehrozí. Čo sa týka druhej svetovej vojny alebo holokaustu, nič podobné ako v Kremničke u nás nemáme. Sú nejaké vojenské cintoríny, ale tie sú dostatočne vzdialené od mesta či výstavby, pokiaľ viem,“ doplnil Syrný.
Čítajte viac Ako židovský chlapec z Prešova prežil holokaust? Hral sa na zajaca a unikol bajonetom
Kritika verejnosti
Keď sme sa k pamätníku vybrali osobne, priamo na mieste sme nikoho nestretli. Pusto bolo aj v blízkosti dotknutých domov. Tie sú od lokality popráv vzdialené doslova len niekoľko krokov.
V centre Kremničky sme natrafili na pani Bertu, ktorej sa tiež nepáči, že blízko „cintorína“ sú domy. „Hneď vedľa toho pamätníka by nemali byť. Veď tí ľudia mohli byť zastrelení aj niekde inde ako práve tam, kde je to označené. Vie sa predsa, že keď ich brali, nacisti strieľali všade naokolo. Pozostatky obetí môžu teda ležať aj na pozemkoch tých domov,“ predpokladá pani Berta.
Čítajte aj Čaputová vymenovala Keketiho za šéfa nového rezortu. Rezort vznikne od 1. februára
Oslovili sme tiež Juraja – muža v stredných rokoch, ktorý najskôr na túto tému veľmi debatovať nechcel. Neskôr si to ale rozmyslel. „Je to citlivá záležitosť. Do týchto vecí veľmi nevidím, ale stavebný ani iný ruch by okolo toho pamätníka podľa mňa nemal byť,“ hovorí. „Tie obete si zaslúžia pokoj. Pri kadejakých výkopových prácach je možné, že narazia na nejaké ľudské pozostatky. To nie je ani trochu dôstojné,“ podotkol.
Pristavili sme sa aj pri pani Dane, ktorá má trošku iný názor. „Ľudia, ktorým tá smrť nablízku neprekáža, nech si žijú, kde chcú. Osobne by som tak ale určite bývať nechcela,“ poznamenala. „Ide síce o pamiatku zosnulých, no dnes je taká doba, že aj iné mestá majú cintoríny blízko panelákov. V Prahe som si tiež všimla, že ich obklopujú činžiaky a ľudia v nich normálne bývajú,“ povedala.
Mesto: Nestavia sa tam
Vedúca Oddelenia územného plánovania Mestského úradu v Banskej Bystrici Ivica Gašparovičová reagovala, že v priamom kontakte s pamätníkom, ani na plochách pôvodnej protitankovej priekopy a lúky pod cintorínom, sa nestavia. Podľa nej tam ani nie je možné stavať objekty, ktoré by narúšali pietny charakter územia. „Toto je chránené aj Územným plánom mesta Banská Bystrica, ktorý stanovuje využitie územia v okolí pamätníka pre verejnú parkovú zeleň,“ uviedla.
Gašparovičová vysvetlila, že v predchádzajúcich rokoch boli snahy vlastníkov pozemkov v okolí pamätníka o zmenu územného plánu v tejto lokalite pre možnosť bytovej výstavby. „Mesto však jasne takéto zámery zamietlo,“ dodala.
Čítajte aj Fotku už vymazala. Dolinkovú kritizujú pre záber s novorodencom
Zástupca prednostky banskobystrického mestského úradu Filip Gašparec zdôraznil, že mesto túto lokalitu dlhodobo monitoruje a vyvíja aktívne kroky smerom k Pamiatkovému úradu, aby bol status Národnej kultúrnej pamiatky priznaný nielen pamätníku, ale tiež priľahlej protitankovej priekope. Práve s ňou susedí existujúca výstavba skolaudovaných rodinných domov.
„V súčasnosti tunajší stavebný úrad neeviduje žiadnu žiadosť o povolenie výstavby v predmetnej lokalite,“ tvrdí Gašparec. „Aktuálne platný a účinný územný plán mesta v znení jeho dodatkov tam neumožňuje inú výstavbu než súvisiacu s pohrebníctvom či pietnym charakterom miesta,“ ozrejmil. Podľa neho v súvislosti s prijatou územnoplánovacou reguláciou dotknutého miesta, ktorá od roku 1999 povoľovala už dnes existujúcu výstavbu rodinných domov, je potrebné vnímať širší kontext.
„V zákonom stanovenom procesnom štádiu majú dotknuté orgány právo pripomienkovať to, a teda svojím aktívnym prejavom vôle zasiahnuť do znenia územnoplánovacej regulácie. Mesto neeviduje, že by niektorý z okruhu dotknutých orgánov, ako reprezentantov štátnej moci, do tohto procesu aktívne vstúpil, respektíve manifestoval akýkoľvek negatívny prejav vôle,“ uzavrel.