68. deň: Ukrajinci našli v štábe špióna. Ruská raketa zasiahla ďalší strategický most

Ukrajina tvrdí, že našla skupinu ruských agentov, ktorí plánovali zostreliť dopravné lietadlo nad Ruskom či Bieloruskom a zodpovednosť pripísať ukrajinskej strane. Jednotky bieloruskej armády boli identifikované v ukrajinských pohraničných regiónoch Volyň a Polissia, kde plnia úlohy spojené s pokrytím ukrajinskej hranice.

, , , 02.05.2022 05:35, aktualizované: 23:26
vojna na Ukrajine, Rusko, Melitopol Foto:
Ruský vojak na stráži v centre Melitopolu v Záporožskej oblasti na území pod ruskou vojenskou kontrolou, juhovýchodná Ukrajina, nedeľa 1. mája 2022.
debata (787)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 68. deň
  • Ukrajina informovala o odhalení skupiny ruských agentov
  • Rusko po skončení evakuácie obnovilo ostreľovanie oceliarní Azovstaľ, tvrdí ukrajinský veliteľ
  • Údajný pilot nazývaný „Duch Kyjeva“ je mýtus, priznala Ukrajina
  • OSN: Na Ukrajine bolo zabitých už vyše 3 000 civilistov
  • Z Ukrajiny ušlo už viac než 5,5 milióna ľudí
mier-ukrajine-2

VIDEO: Vojaci NATO na Slovensku: Českí výsadkári zlaňujú z Blackhawku.

23:25 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov svojimi výrokmi o židovskom pôvode Adolfa Hitlera presúva vinu za nacistické zločiny na židovský národ, povedal v pravidelnom večernom prejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko sa podľa neho zrejme nikdy nepoučilo z druhej svetovej vojny, napísal ruskojazyčný web stanice BBC.

Lavrov v nedeľu v rozhovore s talianskou televíziou povedal, že fakt, že je Zelenskyj Žid, neznamená, že na Ukrajine nie sú prvky nacizmu. Následne dodal, že aj nacistický diktátor Adolf Hitler podľa neho mal v sebe židovskú krv a že „najväčší antisemiti“ sú Židia.

Sergej Lavrov Čítajte viac Aj Hitler bol Žid, bráni Lavrov "denacifikáciu" Ukrajiny

"Ako môže takú vec povedať v predvečer výročia víťazstva nad nacizmom? Tieto slová znamenajú, že šéf ruskej diplomacie vinu za nacistické zločiny presúva na židovský národ. Nemám slov. (…) Takýto antisemitský útok od ministra znamená, že Rusko zabudlo všetky ponaučenia z druhej svetovej vojny. Alebo si možno nikdy žiadne neodnieslo,“ povedal Zelenskyj.

Lavrovove výroky dnes ostro odsúdil okrem iného Izrael. Podobne ako Zelenskyj tamojší premiér Naftali Bennett uviedol, že cieľom takýchto slov je obviniť Židov zo zločinov nacistov. Jeruzalem si kvôli tomu predvolal ruského veľvyslanca.

**23:11 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na twitteri opäť poďakoval Slovensku za pomoc jeho krajine v čase vojny s Ruskom. Podľa neho si Ukrajina navždy zapamätá, čo pre Kyjev „naši slovenskí priatelia urobili“.

„Srdečné privítanie pre Ukrajincov na úteku pred vojnou, humanitárna pomoc, dodávky zbraní, podpora udelenia štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine v EÚ a umožnenie bezcolného vývozu do EÚ. Máme šťastie, že máme za suseda Slovensko,“ napísal Kuleba.

22:55 Americké ministerstvo obrany pozoruje v posledných dňoch „nanajvýš minimálne“ úspechy ruskej armády na východe Ukrajiny, povedal dnes médiám nemenovaný vysokopostavený činiteľ Pentagónu. Pri Charkove sa podľa neho ukrajinským vojakom podarilo zatlačiť invázne sily do vzdialenosti asi 40 kilometrov od mesta. Činiteľ tiež potvrdil skoršiu informáciu o výskyte ruského náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova na Ukrajine, situáciu okolo jeho údajného zranenia však neobjasnil.

„Sú zjavne v útočnom móde (Rusi), ale nie sú takí úspešní, ako chceli byť,“ povedal predstaviteľ Pentagónu podľa jedného z reportérov, ktorí sa pravidelných brífingov zúčastňujú. Ruská armáda v posledných dňoch a týždňoch vystupňovala útoky na východoukrajinskom Donbase a zaznamenala isté územné zisky, od obsadenia celého regiónu sa však stále zdá byť ďaleko. Medzitým čelí ukrajinským protiútokom pri Charkove a na juhu pri Mykolajive.

Americký činiteľ v tejto súvislosti hovoril o „neskutočnom úsilí“ ukrajinských obrancov, ktorým sa podľa neho v posledných dvoch dňoch podarilo zatlačiť okupantov ďalej od druhého najväčšieho mesta Ukrajiny. Charkov je od začiatku ruskej invázie terčom ostreľovania a podľa zdroja z Pentagónu si Rusi predstavovali, že ho obsadia a potiahnu ďalej na Donbas.

Washington teraz odhaduje, že Moskva navýšila počet bojových „taktických skupín“ na Ukrajine na 93. Pred inváziou sa hovorilo o 120 alebo 130 takýchto útvaroch s niekoľkými stovkami vojakov, po stiahnutí Rusov zo severu Ukrajiny ale počet skupín v krajine podľa USA klesol pod 80. Súčasťou aktuálnych ruských manévrov je podľa dnešného brífingu aj presun vojsk od prístavu Mariupoľ, ktorý invázne sily v podstate ovládli, pričom z 12 taktických skupín nasadených v tejto oblasti sa už údajne väčšina začala presúvať na sever.

Ukrajina medzitým posilňuje svoje pozície vďaka dodávkam zbraní od západných spojencov. USA patria v tomto smere medzi najaktívnejšie krajiny a novo poslali viac ako 70 delostreleckých batérií, čiže 80 percent prisľúbeného množstva, povedal zástupca ministerstva obrany. Doplnil okrem iného, ​​že Washington vypravil za posledný deň 14 letov s vojenskou pomocou.

Témou dnešného brífingu bol aj stav náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Gerasimova, ktorý podľa nedeľnej nepotvrdenej informácie ukrajinských médií utrpel na Ukrajine zranenia, keď sa ocitol pod ukrajinskou paľbou neďaleko okupovaného mesta Izjum. „Môžeme potvrdiť, že bol na Donbase,“ povedal činiteľ Pentagónu podľa agentúry Reuters. Podľa amerických novinárov ale USA zrejme nepoznajú podrobnosti o jeho zdravotnom stave ani o tom, prečo sa na front vydal.

22:41 Ruské jednotky údajne nad Hadím ostrovom v Čiernom mori zostrelili ukrajinské drony Bayraktar. Stalo sa tak po tom, čo ukrajinské orgány vyhlásili, že v tej istej oblasti zničili dva ruské člny. Informovala ruská armáda.

V priebehu pondelka ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach oznámilo, že „na úsvite boli blízko Hadieho ostrova zničené dva ruské člny triedy Raptor“. Zverejnilo aj zrnitý čiernobiely letecký záznam zachytávajúci výbuch na malom vojenskom plavidle.

Ruské ministerstvo obrany v súvislosti s vlastnými stratami neposkytlo žiadne informácie.

Hadí ostrov Čítajte viac Ukrajinskí obrancovia, ktorí poslali ruskú loď do čerta, majú vlastnú známku

Hadí ostrov sa stal symbolom ukrajinského vzdoru voči invázii Ruska, keď bola zverejnená slovná výmena cez vysielačky medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi. Ukrajinci drsným jazykom odmietli výzvy posádky ruskej bojovej lode, aby sa vzdali. Podľa prvotných informácií v následnom boji padli. Neskôr sa však ukázalo, že skončili v ruskom zajatí.

Ruská vojnová loď Moskva, známa z tohto incidentu, sa potopila v Čiernom mori v polovici apríla po tom, čo na nej došlo k výbuchu, ako tvrdí Kremeľ. Ukrajina však vyhlásila, že krížnik zasiahla svojimi raketami Neptun.

krížnik moskva loď Čítajte viac Rodiny sa pýtajú, čo sa stalo s ich blízkymi na krížniku Moskva. Kremeľ mlčí

22:10 Nemecká vláda je v rámci EÚ pripravená bezodkladne podporiť zákaz dodávok ropy z Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že súhlas tohto najväčšieho príjemcu ruských energií môže už v najbližších dňoch viesť k schváleniu a zavedeniu tohto embarga.

„Nemecko nie je proti zákazu (dodávok) ropy z Ruska. Samozrejme, bude to ťažké, ale sme pripravení to urobiť,“ povedal novinárom spolkový minister hospodárstva Robert Habeck pred rokovaním so svojimi európskymi rezortnými kolegami v Bruseli.

USA a EÚ uvalili rozsiahle sankcie na Rusko v reakcii na jeho inváziu Ukrajinu. Najväčší zdroj príjmov Ruska – vývoz energetických surovín – však ostal vo veľkej miere nedotknutý. Kyjev poukazuje na skutočnosť, že Európske krajiny týmto spôsobom stále financujú ruské vojenské ťaženie na Ukrajine, pretože do Moskvy každý deň posielajú stovky miliónov eur.

Nemecký kancelár Olaf Scholz však v poslednej dobe čelí čoraz väčšiemu tlaku, aby voči Rusku zaujal tvrdší postoj, komentuje Reuters.

Ochotu úplne „odstrihnúť“ Nemecko od ruskej ropy následne potvrdila aj nemecká veľvyslankyňa v USA Emily Haberová: „Áno. Podporujeme postupné vyraďovanie (ruskej) ropy ako súčasť ďalšieho sankčného balíka,“ napísala na Twitteri. Zároveň priblížila, že ruské dodávky ropy aktuálne predstavujú 12 percent spotreby Nemecka. „Znížime to až na nulu,“ zdôraznila.

21:58 V bunkroch rozsiahleho komplexu oceliarní Azovstaľ v Mariupole zostáva uviaznutých asi 200 civilistov, ktorých sa nepodarilo vyslobodiť v rámci evakuačnej operácie vedenej Organizáciou Spojených národov.

Podľa agentúry Reuters to tvrdí Sviatoslav Palamar, jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov, ktorý v komplexe odoláva ruskej presile.

Dodal, že bojovníci počujú hlasy ľudí uviaznutých v rozbombardovaných bunkroch. Ide údajne o ženy, deti a starších ľudí. Vysvetlil, že jeho vojaci im nemôžu pomôcť, pretože nemajú mechanizmy potrebné na uvoľnenie trosiek – často ide o kusy ťažkých železobetónových platní.

Agentúre Reuters sa Palamarove vyjadrenia nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.

Palamar v rozhovore pre Reuters prostredníctvom aplikácie Zoom vysvetlil, že obrancovia objektu mali v úmysle vyhodiť tieto bunkre do vzduchu a vytvoriť tak únikovú cestu, pretože vchody do nich sú zablokované. Objekt bol však celú noc až do pondelka rána terčom delostreleckej paľby a počas dňa naň ruská armáda zhadzovala bomby z lietadiel.

Reuters pripomenul, že v oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, ktoré bolo zničené niekoľkotýždňovým ruským ostreľovaním, sa ukrýva neznámy počet civilistov a ukrajinských vojakov. Ide prakticky o jediný objekt v tomto meste, ktorý nie je v rukách ruskej armády.

21:47 „Tieto správy sú veľmi dôveryhodné. Nanešťastie, väčšinou sme mali dosiaľ pravdu, keď sme poukazovali na to, čo bude pravdepodobne nasledovať," povedal americký veľvyslanec pri OBSE Michael Carpenter..

Vladimir Putin Čítajte viac USA: Po Kryme ide Putin anektovať aj Luhansko a Donecko

21:37 Portugalská štátna tajomníčka pre migráciu Sara Guerreirová rezignovala na funkciu. Stalo sa tak v čase, keď čelila kritike kvôli údajnej špionáži ukrajinských utečencov zo strany ľudí s väzbami na Rusko, ktorí sa angažujú v pomoci migrantom, uviedla agentúra EFE. Guerreirová ale náhly odchod z funkcie, v ktorej bola až od konca marca, vysvetlila svojimi osobnými dôvodmi.

Portugalský denník Expresso minulý týždeň zverejnil, že prijímaniu ukrajinských utečencov v stotisícovom meste Setúbal, ktoré leží 50 kilometrov od Lisabonu, sa venuje dvojica občanov ruského pôvodu. Ide o zamestnankyňu radnice Yuliu Khashinovú a jej manžela Igora, ktorý vedie spolok migrantov z východu. Podľa portugalských médií má muž vzťahy s ruskou ambasádou a vyjadroval podporu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Podľa zistení denníka mali manželia voľný prístup k dokumentom a osobným informáciám zhruba 130 utečencov z Ukrajiny, ktorí sa usadili v Setúbale. Navyše sa ich vypytovali na príbuzných, ktorí ostali na Ukrajine a na ich zapojenie do bojov.

Podľa portugalskej stanice CNN ukrajinská veľvyslankyňa Inna Ohnivecová varovala Guerreirovú, že v Portugalsku pôsobia spolky so silnými väzbami na ruské veľvyslanectvo, ktoré sa pokúša získať údaje o ukrajinských utečencoch. Stalo sa tak na začiatku apríla, pred zverejnením poznatkov týždenníka Expresso. Veľvyslankyňa upozornila, že portugalské úrady evidujú tieto spolky ako súčasť ukrajinskej komunity. Podľa stanice sa odvtedy nič nezmenilo, a organizácie stále figurujú na zoznamoch migračného úradu.

Setúbalská radnica vyzvala premiéra Antónia Costu, aby povedal, či sú výroky ukrajinskej veľvyslankyne opodstatnené. Mesto, ktoré vedie koalícia komunistov a Zelených, tiež vyzvalo ministerstvo vnútra, aby informácie v tlači preverilo. Radnica tiež odvolala Khashinovú z funkcie.

Podľa agentúry Lusa portugalské úrady udelili od začiatku vojny dočasnú ochranu cez 33 000 utečencom z Ukrajiny. Niekoľko tisíc ľudí sa ale odvtedy vrátilo do vlasti.

21:20 Ukrajinská prokuratúra a polícia identifikovali prvého priamo podozrivého z brutálnych vrážd civilistov v meste Buča, ležiacom neďaleko Kyjeva. Podľa ukrajinských úradov ide o veliteľa oddielu ruskej Národnej gardy Sergeja Koloceja. Na facebooku o tom informovala vicepremiérka Iryna Venediktová. Správy miestnych úradov o stovkách civilistov povraždených za okupácie ruskými jednotkami v Buči vyvolali vo svete silnú vlnu rozhorčenia.

„Prokurátori a policajti zistili, že práve tento vojak 18. marca zabil v Buči štyroch bezbranných mužov,“ napísala Venediktová na sociálnej sieti. K jej oznámeniu sú priložené aj fotografie podozrivého a záber zachytávajúci tri zavraždené osoby.

Okrem toho Kolocej podľa vyšetrovateľov 29. marca mučil ďalšieho civilistu a donútil ho, aby sa priznal k podvratným aktivitám proti ruskej armáde. Fyzicky ho týral v pivnici a nechal ho tiež previezť na „miesto popravy“, kde mu v predstieraní likvidácie strieľal pri uchu.

Vicepremiérka uviedla, že pracovníci bučskej prokuratúry dokázali Koloceja identifikovať na základe zhromaždených dôkazov a svedectiev postihnutého a po odbornom posúdení zhotovených záberov. Zo správy nie je jednoznačne zrejmé, či je dotyčný teraz v ukrajinskom zajatí, aj keď takú možnosť formulácie textu naznačujú.

Ukrajinská generálna prokuratúra už 28. apríla zverejnila mená prvých desiatich ruských vojakov, ktorí sú podozriví z účasti na krutom zaobchádzaní s civilistami v Buči. V prípade Koloceja však ide o prvú osobu podozrivú priamo z vrážd.

20:57 V čiernomorskom ukrajinskom prístavnom meste Cherson sa po 24 hodinách obnovilo internetové spojenie, momentálne je však pod kontrolou Kremľa. Tvrdia to viacerí internetoví analytici, informuje agentúra AP.

„Niekto musel aktivovať linku z Krymu do Chersonu,“ povedal Doug Madory, hlavný internetový analytik americkej spoločnosti Kentik, ktorá monitoruje sieťové pripojenia a ich rôzne anomálie. Takýto vývoj situácie zároveň označil za „desivo podobný“ tomu, čo sa dialo na polostrove Krym po jeho ruskej anexii v roku 2014.

Obdobná spoločnosť Netblocks so sídlom v Londýne informovala, že internetové spojenie bolo v Chersonskej oblasti obnovené v nedeľu večer – po celodennom výpadku – avšak už je presmerované a sprostredkúvané ruskou štátnom kontrolovanou telekomunikačnou spoločnosťou Rostelekom.

Ukrajinskí predstavitelia ešte v nedeľu informovali, že vo veľkej časti Chersonskej oblasti a tiež v časti Záporožskej oblasti bolo prerušené internetové a mobilné spojenie, pričom za vinníka označili Rusko. Výpadky internetových a mobilných sietí pritom pripísali poškodeným optickým káblom a prerušeným dodávkam elektriny.

Podľa ukrajinskej štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu Kremeľ klamlivo tvrdil, že tieto odstávky nariadila ukrajinská vláda. Predmetné výpadky Kyjev zároveň označil za „ďalší pokus nepriateľa ponechať Ukrajincov bez prístupu k pravdivým informáciám“.

Moskva si podľa Kyjeva plánuje upevniť v Chersonskej oblasti svoju kontrolu, a to zavedením rubľa či potenciálne aj vypísaním „referenda“ o vytvorení tzv. Chersonskej ľudovej republiky – podobnej tým, aké boli vyhlásené v proruských regiónoch Donbasu.

Mesta Cherson sa ruskí vojaci zmocnili začiatkom apríla – krátko po spustení invázie na Ukrajinu, pripomína AP.

20:30 Cieľom Nemecka je, aby Rusko ukončilo vojnu a stiahlo sa z ukrajinského územia, povedal spolkový kancelár Olaf Scholz. Nemecko podľa neho nikdy neprijme ani anexiu Krymu. Bez mieru s Ukrajinou nedosiahne ruský prezident Vladimir Putin ukončenie protiruských sankcií, myslí si Scholz, ktorý to povedal v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF.

Dnešnými slovami šéf nemeckej vlády zdá sa potvrdzuje tvrdší kurz, ku ktorému sa Berlín v posledných dňoch priklonil, potom čo týždne čelil kritike, že nie je dosť rázny a Kyjev dostatočne nepodporuje. Začiatkom minulého týždňa sa Nemecko po dlhom váhaní rozhodlo dodávať Ukrajine aj ťažké zbrane. V nedeľu v prvomájovom prejave Scholz Kyjevu prisľúbil ďalšiu pomoc, a to vrátane tej vojenskej.

Nemci sú v postoji k poskytovaniu ťažkej vojenskej techniky Ukrajine rozdelení prakticky pol na pol. Mnoho z nich sa obáva, aby sa spolková republika nestala jednou zo strán vojny. Takto predtým argumentoval vo svojom odpore na dodávanie ťažkých zbraní aj kancelár.

Už v marci vypracovala vedecká služba Spolkového snemu analýzu, ktorá dospela k záveru, že dodávaním zbraní – aj útočných – sa Nemecko nestáva jednou zo strán konfliktu. Až v momente, keby k tomu aj cvičilo jednu z konfliktných strán v zaobchádzaní s takýmito zbraňami, by nebola vraj táto otázka taká jednoznačná.

Práve to sa Nemecko rozhodlo na svojom území umožniť. Napriek tomu je spolková vláda podľa vyhlásenia hovorcu Steffena Hebestreita presvedčená, že jej terajšia pomoc Ukrajine z nej z pohľadu medzinárodného práva nerobí jednu zo strán konfliktu. „Sme presvedčení, že ani výcvik ukrajinských vojakov v Nemecku v oblasti zbraňových systémov naďalej neznamená priamy vstup do vojny,“ povedal hovorca.

Rovnako to vidí aj ministerka obrany Christine Lambrechtová. „Vychádzam z toho, že k tomu nepovedie ani výcvik, ani dodávky zbraní, ale ak by sme na Ukrajinu poslali vojakov, bol by to veľmi jasný signál. Ale to neurobíme. To sa nestane,“ podotkla.

20:13 Juhoukrajinský prístav Odesa zasiahla ruská strela, podľa oblastného gubernátora Maksima Marčenka si útok vyžiadal obete aj škody. Podľa prvotných informácií zahynul 13-ročný chlapec, napísala agentúra Unian. Ruské sily dnes skôr už tretíkrát za uplynulý týždeň ostreľovali na juhu Ukrajiny strategický most cez ústie rieky Dnester do Čierneho mora. Podľa webu Ukrajinska pravda o tom informoval hovorca mestskej vojenskej správy.

„Nepriateľ vyslal strelu na jedno zo zariadení infraštruktúry v Odese. Bohužiaľ sú mŕtvi a zranení,“ napísal na internete Marčenko.

Pri večernom útoku bolo podľa ukrajinského poslanca Oleksija Hončarenka zranené 18-ročné dievča. Ďalšie údaje o obetiach a škodách sa upresňujú, píše Unian.

„Nepriateľ urobil raketový úder na most cez ústie Dnestra,“ napísal skôr na sociálnej sieti telegram hovorca odeskej vojenskej správy Serhij Bratčuk. Doplnil, že informácie o útoku sa upresňujú.

Rusi na most útočili už v utorok a v stredu minulý týždeň. Most v letovisku Zatoka predstavuje jediné cestné aj železničné spojenie s rozsiahlou južnou časťou Odesskej oblasti, uviedla agentúra Reuters.

19:49 Ukrajinská armáda potvrdila, že jej jednotky získali späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova. Informovala americká spravodajská televízia CNN s tým, že postup ukrajinskej armády môže Rusku sťažiť raketové a delostrelecké útoky na mesto Charkov.

Ukrajinská armáda potvrdila, že znovu dobyla dedinu Ruska Lozova ležiacu severne od Charkova, a to aj napriek „zhoršeniu situácie a stratám“.

Uviedla tiež, že prevzala kontrolu nad dedinou Verchňa Rohanka, ktorá sa nachádza na východ od Charkova. Tejto operácii velil generálplukovník Oleksandr Syrskyj, veliteľ pozemných síl.

Agentúra Reuters k týmto správam urobila aj fotoreportáže, ktoré zachytávajú, ako ukrajinskí dobrovoľníci pomáhajú civilistom v oblastiach oslobodených od ruskej armády.

CNN dodala, že Ukrajina za posledné dva týždne získala späť asi šesť obcí v Charkovskej oblasti, čím sa jej sily mierne priblížili k ruským zásobovacím líniám, ktoré vedú od rusko-ukrajinských hraníc až po mesto Izium. Táto situácia potenciálne sťažuje útoky ruských jednotiek na Charkov.

19:18 Švédsko v stredu znova otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, ktoré dočasne uzavrelo pre ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu. Na sociálnej sieti Twitter to oznámila šéfka švédskeho rezortu diplomacie Ann Lindeová.

„Švédsko bude naďalej stáť pri Ukrajine a teší sa, že švédski diplomati na Ukrajine budú znova prítomní tam, kde sa patrí,“ napísala Lindeová v príspevku.

O opätovnom otvorení svojich veľvyslanectiev v Kyjeve informovali už aj Francúzsko, Británia, Dánsko i Maďarsko. Spojené štáty očakávajú, že ich diplomati sa do Kyjeva vrátia koncom mája.

19:05 Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že ruské sily presúvajú mŕtvych vojakov v malých skupinách a v noci, aby zakryli ťažké straty.

ukrajina Čítajte viac Rusi svojich padlých zvážajú po nociach, viacerí sa už rozkladajú

18:20 Newyorský arcibiskup Timothy Dolan navštívil počas uplynulého víkendu Slovensko a Poľsko, kde sa stretol s ukrajinskými utečencami. Informovala o tom newyorská arcidiecéza, pričom cestu príspevkami na Twitteri potvrdil aj samotný Dolan.

Cieľom zmienenej cesty bolo preukázať solidaritu s utečencami a vyjadriť vďaku ľuďom, ktorí sa o nich starajú, ako aj podporiť vedenie miestnych cirkví, uviedla ešte minulý týždeň newyorská arcidiecéza.

Kardinál Dolan v nedeľu na Twitteri uviedol, že v Poľsku navštívil utečeneckú rodinu, o ktorú sa stará jedna z farností, ďalej tiež tamojšie zdravotné centrum prevádzkované Rádom maltézskych rytierov, ako aj jednu vývarovňu prevádzkovanú katolíckou charitou.

Informoval tiež, že na Slovensku navštívil jeden kostol a prezrel si „jednu z budov“, kde sa skladujú a následne odtiaľ distribuujú ľuďom na Ukrajine.

Dolan v pondelok na Twitteri uviedol, že sa mu – vďaka pomoci zo strany poľských duchovných – podarilo v priebehu uplynulého dňa dostať z Poľska aj na samotnú Ukrajinu (konkrétne sa v príspevku spomínalo západoukrajinské mesto Ľvov), aby prejavil podporu Ukrajincom zo strany cirkvi v USA priamo v ich vlasti. Informoval, že po tejto ceste sa opäť vrátil do Poľska, kde pokračuje vo svojej návšteve.

Dolana na ceste sprevádza delegácia zložená z predstaviteľov katolíckej charity a cirkevných hodnostárov, priblížila newyorská arcidiecéza.

18:01 Ruská armáda nepretržite bombarduje humanitárne centrá v ukrajinskom meste Rubižne v Luhanskej oblasti a snaha o evakuáciu bola opäť zmarená. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Je nebezpečné byť v humanitárnych centrách, dokonca len niekoľko minút. Nie je možné tam pracovať, zachraňovať ľudí a distribuovať pomoc. Pre nepretržité bombardovanie sú obyvatelia mesta Rubižne na pokraji humanitárnej katastrofy," uviedol Hajdaj. Informuje o tom web CNN.

Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti dodal, že naposledy sa evakuačné vozidlá do mesta dostali pred týždňom. Zachránili ľudí a priviezli niekoľko ton potravín. V iných mestách Luhanskej oblasti je podľa jeho slov situácia v dodávkach humanitárnej pomoci pod kontrolou.

17:33 Maďarsko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine z Ľvova späť do Kyjeva, keďže bezpečnostná situácia v hlavnom meste Ukrajiny sa zlepšuje. Oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Szijjártó vo videu na sociálnej sieti Facebook uviedol, že personál veľvyslanectva sa do hlavného mesta Ukrajiny presunul ešte cez víkend a ambasáda je už otvorená.

Opätovné otvorenie svojich veľvyslanectiev v Kyjeve oznámilo aj niekoľko ďalších krajín, v pondelok napríklad Dánsko. Spojené štáty v pondelok informovali, že návrat svojich diplomatov z Poľska do Kyjeva očakávajú koncom mája.

16:49 Česko doteraz poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za takmer tri miliardy korún. Oznámilo to ministerstvo obrany ČR, ktoré však z bezpečnostných dôvodov neuviedlo ďalšie podrobnosti. TASR správu prevzala v pondelok z portálu Novinky.cz.

Podľa neoficiálnych informácií Česko na Ukrajinu poslalo muníciu, ručné zbrane, ťažkú techniku vrátane samohybných húfnic Dana, salvových raketometov RM-70 Grad, tankov sovietskej výroby T-72 či pechotných bojových vozidiel. Hovorkyňa rezortu obrany Jana Zechmeisterová potvrdila, že Česko rokuje s Nemeckom o spolupráci týkajúcej sa vojenskej pomoci pre Ukrajinu. (TASR)

16:24 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) informoval, že na Ukrajine už bolo od začiatku ruskej invázie zabitých viac ako 3000 civilistov. Zároveň však upozornil, že skutočný počet obetí je zrejme oveľa vyšší, keďže niektoré oblasti sú ťažšie prístupné a niektoré z hlásených údajov sa zatiaľ tiež nepodarilo overiť.

OHCHR tak od 24. februára zaznamenal celkovo prinajmenšom 3153 prípadov zabitia civilistov. To je o 254 viac než počet civilných obetí, ktorý táto inštitúcia uvádzala minulý piatok, pripomína agentúra Reuters. Väčšina z potvrdených prípadov úmrtí civilistov podľa OHCHR zapríčinená nasadením výbušných zbraní schopných zasiahnuť väčšie územie, ako sú letecké bomby či rakety. (TASR)

16:03 „Okupanti pokračujú v ničení ukrajinských vzdelávacích inštitúcií. Tentokrát zničili jednu z najlepších škôl Ukrajiny – Lysyčanské gymnázium. Postavili ju pred viac ako 100 rokmi Belgičania a patrila medzi 100 najlepších škôl na Ukrajine,“ uviedla na Twitteri prvá námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džepparová. Budova patrila k najkrajším školám v krajine.

15:47 Šesťdesiatdeväť ľudí, ktorí v nedeľu vyšli z mariupoľskej oceliarne Azovstaľ, sa rozhodlo pre evakuáciu na Ukrajinou kontrolované územia a ďalších 57 z továrne a okolitých oblastí požiadalo o evakuáciu do oblastí pod ruskou kontrolou. V pondelok to uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu v sobotu odišlo z oceliarne 21 ľudí a 25 opustilo ich domovy v susedných oblastiach, pričom všetci sa „dobrovoľne rozhodli zostať“ v separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republike. Prvého mája z Azovstaľu odišlo 80 ľudí a 11 z nich „zostalo v Doneckej republike“, vyhlásil rezort.

Ukrajinské úrady tieto údaje zatiaľ nepotvrdili. Agentúra AP upozorňuje, že sa nedali nezávisle overiť. (SITA)

15:33 Americké veľvyslanectvo na Ukrajine dúfa, že sa mu koncom mája podarí vrátiť späť do Kyjeva, ak to podmienky dovolia. Vyhlásila to v pondelok americká charge d'affaires na Ukrajine Kristina Kvienová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Počúvame bezpečnostných expertov a keď nám povedia, že sa môžeme vrátiť, tak sa vrátime,“ povedala Kvienová novinárom. Americkí diplomati odišli z veľvyslanectva v Kyjeva dva týždne pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

15:20 Video z evakuácie približne sto ukrajinských civilistov zo zničeného komplexu oceliarní Azovstaľ v Mariupole. (Reuters)

15:12 Už 13 percent ukrajinských odídencov si našlo na Slovensku prácu, 40 percent pozícií obsadených odídencami však vyžaduje len základné vzdelanie. Vyplýva to z analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP), o ktorej informoval tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

utečenci Oddelenie cudzineckej polície Čítajte viac Viac ako päť tisíc Ukrajincov si našlo na Slovensku prácu

15:05 Ministerstvo vnútra SR vyplatilo na základe výkazov takmer 2,5 milióna eur ako refundáciu za ubytovanie utečencov z Ukrajiny. Samosprávy ich jednotlivým prenajímateľom následne vyplatia do piatich pracovných dní. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová. Rezort zároveň upozorňuje, že výkazy za apríl je potrebné predložiť obciam do 6. mája.

„O príspevok za ubytovanie požiadalo 6389 ubytovateľov pre 23 445 ubytovaných odídencov. Najviac poskytovateľov ubytovania bolo v Bratislavskom (1742), Prešovskom (842), Košickom (831) a Žilinskom kraji (719). V týchto krajoch bolo aj najviac ubytovaných,“ priblížila Eliášová. Ministerstvo zároveň ubytovateľom pripomína, že výkazy za mesiac apríl 2022 sú obciam povinní predložiť do piatka.

14:59 Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že z Ukrajiny bolo „do Ruska alebo na iné miesta proti svojej vôli odvlečených už pol milióna obyvateľov“. TASR správu prevzala od agentúry AP, ktorá o tom informovala v pondelok.

Zelenskyj v rozhovore pre grécku štátnu stanicu ERT uviedol, že zvyšní civilisti v oceliarňach Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol sa boja nastúpiť do evakuačných autobusov, pretože sa domnievajú, že ich odvezú do Ruska.

14:48 Nemecko odsúdilo vyhlásenia ruského ministra zahraničia Lavrova, ktorý v rozhovore pre taliansku televíziu naznačil, že nacistický vodca Adolf Hitler mal židovský pôvod. Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit označil vyjadrenia Lavrova za absurdné. „Myslím si že, minister zahraničných vecí Lavrov takto šíri ruskú propagandu. Je to absurdné,“ vyhlásil Hebestreit.

Lavrov sa totiž počas rozhovoru odvysielaného v nedeľu večer snažil obhájiť jeden z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorý určil ruský prezident Vladimir Putin – a to denacifikáciu Ukrajiny. Podľa Lavrova to, že má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj židovský pôvod, nepodkopáva pozíciu Putina, pretože aj Hitler „mal židovskú krv“. Lavrov zároveň vyhlásil, že tými najzanietenejšími antisemitmi sú väčšinou Židia.

Toto vyhlásenie v pondelok ostro odsúdil aj Izrael a v tejto súvislosti si predvolal ruského veľvyslanca- (TASR/Reuters,AFP)

14:30 Rusko sa pokúsi otvoriť nový front vojny na Ukrajine z Moldavska. Vo svojom pondelkovom vydaní to napísal britský denník The Times, ktorý sa odvolal na nemenované zdroje z prostredia ukrajinskej armády.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin plánuje inváziu do Moldavska, píše The Times

14:05 Ukrajinská armáda oznámila, že Rusko presunulo časť svojich síl z juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol na východ, kde sa zapoja do tamojšej ofenzívy. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok uviedol, že niekoľko ruských práporov bolo premiestnených z Mariupola do mesta Popasna, nachádzajúceho sa vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti. Popasna je jedným z centier bojov na východe, kde sa ruská armáda snaží prelomiť ukrajinskú obranu a obkľúčiť ukrajinské sily na východe.

Ukrajinský generálny štáb tiež oznámil, že Rusi sa snažia viac útočiť z Iziumu na mestá Sloviansk a Barvinkove. Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov pre agentúru Associated Press (AP) povedal, že presúvanie ruských síl z Mariupola na frontovú líniu na východe znamená, že tam Rusi zlyhávajú a nedosahujú žiadne územné zisky. (TASR/AP)

13:50 Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová sa stretla vo Varšave s poľským prezident Andrzejom Dudom, s ktorým hovorila o ďalšej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN a vyhlásenia Pelosiovej, zverejnenom na jej oficiálnej webovej stránke.

„Dnes mala naša delegácia tú česť stretnúť sa s Andrzejom Dudom, cenným partnerom pri podporovaní Ukrajiny v brutálnej vojne (ruského prezidenta) Putina,“ uviedla Pelosiová na sociálnej sieti Twitter, kde zverejnila predsedníčka Snemovne reprezentantov aj niekoľko fotografií zo stretnutia.

Predsedníčka Snemovne reprezentantov v oficiálnom vyhlásení uviedla, že jej delegácia poďakovala v mene Spojených štátov poľskej vláde a poľskému ľudu za to, že „otvorili svoje srdcia a domovy“ ukrajinským utečencom, a zároveň potvrdila záväzok Spojených štátov ďalej podporovať humanitárne snahy Poľska.

13:34 Približne 91 percent Poliakov podporuje prijatie utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny, vyplýva z výsledkov najnovšieho prieskumu. Len štyri percentá Poliakov sú proti prijímaniu ľudí utekajúcich pred vojnou, ktorú vedie Rusko proti ich východnému susedovi, uvádza prieskum poľského inštitútu CBOS.

Autori prieskumu uviedli, že postoj voči utečencom prichádzajúcim do Poľska z Ukrajiny zostal v krajine takmer jednomyseľne pozitívny už druhý mesiac po sebe. Zhruba 75 percent respondentov uviedlo, že ľudia, ktorí do Poľska ušli pred vojnou na Ukrajine, zostávajú v ich susedstve, píše PAP.

Prieskum tiež preukázal, že Poliaci nie sú jednotní v predpovediach, či ukrajinskí utečenci zostanú v Poľsku. Presvedčenie, že krajinu opustia, keď sa vojna skončí, pritom mierne prevažuje (45 percent ku 40 percentám). Prieskum sa uskutočnil medzi 28. marcom a 7. aprílom na vzorke 1030 respondentov, spresňuje PAP. (TASR)

13:07 Pri ruskom raketovom útoku bol v pondelok zasiahnutý strategicky dôležitý most cez ústie rieky Dnester v Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovala agentúra Reuters.

O útoku na kľúčovú dopravnú stavbu informoval prostredníctvom platformy Telegram Serhij Bratčuk z oblastnej vojenskej správy. Neuviedol však žiadne ďalšie podrobnosti o incidente. Most podľa Reuters predstavuje jediné cestné a železničné spojenie Ukrajiny s južnou časťou Odeského regiónu. (TASR)

12:40 Fínsko sa rozhodne požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii 12. mája. Informoval o tom fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa nemenované zdroje s prostredia tamojšej vlády. Správu v pondelok prevzala aj agentúra Reuters, ktorá však nevedela bezprostredne overiť presnosť informácií. TASR už v sobotu citovala fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa, ktorý povedal, že do 12. mája plánuje predstaviť svoj postoj týkajúci sa vstupu krajiny do Aliancie.

Podľa denníka Iltalehti sa 12. mája uskutočnia dve formality, potrebné pre začiatok vstupu do Aliancie. Fínsky prezident najprv oficiálne oznámi svoj súhlas so vstupom do NATO, po ktorom parlamentné frakcie podporia tento postoj. Rozhodnutie vstúpiť do NATO následne prezident potvrdí na stretnutí s kľúčovými ministrami vlády. (TASR)

12:29 Snahy o evakuáciu ľudí z obliehaného mesta Mariupol pokračovali aj v pondelok. Vedenie mesta na sociálnej sieti Telegram oznámilo, že boli dohodnuté dve nové lokácie pre príchod ľudí odchádzajúcich z Mariupolu. Evakuácia ľudí z Mariupolu sa bude organizovať za pomoci Organizácie Spojených národov (OSN) a Červeného kríža.

„S pomocou OSN a Červeného kríža sa dnes podarilo dohodnúť na dvoch nových miestach, kam sa ľudia dostanú v evakuačných koridoroch,“ uviedla Mestská rada Mariupolu na sociálnej sieti Telegram. V príspevku sa ďalej uvádza, že ide o dedinu Manguš západne od Mariupolu a dedinu v blízkosti mesta Berďansk.

Pavol Kyrylenko, gubernátor Doneckej oblasti, v ktorej Mariupol leží, ešte v nedeľu večer informoval, že sa evakuácia začne o 7:00 h miestneho času, pričom za miesto stretnutia označil obchodné centrum PortCity. (TASR/DPA,BBC)

12:19 Už viac ako päť a pol milióna ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie z 24. februára, vyplýva z pondelkových údajov OSN. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že z Ukrajiny do zahraničia utieklo celkovo 5 563 959 ľudí.

Najviac ľudí prekročilo podľa údajov UNHCR ukrajinskú hranicu smerom do Poľska, kam od začiatku ruskej vojenskej invázie prišli už vyše tri milióny utečencov z Ukrajiny. Viac než 825 000 smerovalo do Rumunska, 530 150 do Maďarska a 447 600 do Moldavska. (TASR/Reuters)

12:15 Slovensko v tejto chvíli nie je pripravené vzdať sa dodávok ruských surovín, avšak robí všetko pre to, aby sa stalo menej závislé od ruského plynu. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger v relácii HARDtalk, ktorú odvysielala britská verejnoprávna televízia BBC. Heger tiež poznamenal, že napriek vojne na Ukrajine sa priame nebezpečenstvo pre Slovensko nezvyšuje.

EKO SR Bratislava vláda zamestnávatelia únia RÚZ snem Heger premiér Čítajte viac Heger pre BBC HARDtalk: Za ruský plyn budeme platiť eurami

12:08 Kyjev oznámil, že jeho drony Bayraktar potopili dva ruské hliadkové člny pri Haďom ostrove v Čiernom mori, kde na začiatku invázie ukrajinskí vojaci odmietli výzvu ruských vojakov, aby sa vzdali. „Dnes na svitaní boli blízko Hadieho ostrova zničené dva ruské člny Raptor,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany v oznámení zverejnenom na sociálnych sieťach.

Ministerstvo obrany tiež zverejnilo zrnitý čiernobiely letecký záznam zachytávajúci výbuch na malom vojenskom plavidle. „Bayraktary fungujú,“ uviedol podľa oznámenia hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s odvolaním sa na vojenské bezpilotné lietadlá tureckej výroby. (TASR/AFP)

11:54 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v nedeľu prešlo 3392 obyvateľov Ukrajiny, z toho 846 mužov, 1899 žien a 647 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 116 osôb. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 3074 ľudí. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 384.897 utečencov. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 72 740. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára je 128 608. (tasr)

11:37 Izraelské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo v pondelok ruského veľvyslanca v súvislosti s vyhláseniami ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, ktorý prirovnal ukrajinského prezidenta Zelenského k nacistickému lídrovi Hitlerovi. Podľa Lavrova totiž fakt, že ukrajinský prezident má židovský pôvod, nepodkopáva pozíciu ruského prezidenta Putina, ktorý určil za jeden z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je denacifikácia tejto krajiny.

„Možno sa mýlim, no aj Hitler mal židovskú krv. Neznamená to absolútne nič. Múdry židovský ľud hovorí, že tými najzanietenejšími antisemitmi sú väčšinou Židia,“ uviedol Lavrov v rozhovore pre taliansku televíziu Rete4 odvysielanom v nedeľu večer.

„Vyjadrenia ministra zahraničných vecí Lavrova sú neodpustiteľné a neslýchané a sú tiež obrovskou chybou z hľadiska dejín. Očakávame zaň ospravedlnenie,“ uviedol v pondelok izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid. „Židia sa počas Holokaustu nevraždili sami. Obviniť samotných Židov z antisemitizmu je tým najnižším prejavom rasizmu voči Židom,“ vyhlásil Lapid. (TASR/DPA,Reuters)

11:20 Na sociálnych sieťach bol „Duch Kyjeva“ vojenským hrdinom, pilotom stíhačky, ktorý údajne zostrelil niekoľko ruských lietadiel. Príbehy o ňom začali vznikať po vpáde Ruska na Ukrajinu a šírili sa celé mesiace, podporované oficiálnymi ukrajinskými účtami na sociálnych sieťach. V sobotu však ukrajinská armáda potvrdila, že legendárny pilot je mýtus.

Letectvo / Stíhačka / F-35 / Lockheed Martin / Čítajte viac Ukrajina priznala, že údajný pilot nazývaný "Duch Kyjeva" je mýtus

10:40 Poľnohospodárske stroje za milióny dolárov, ukradnuté ruskými vojakmi na Ukrajine a odvezené do Čečenska, sú nepoužiteľné. Ukrajinci ich totiž na diaľku zamkli. V pondelok o tom informoval portál americkej stanice CNN a následne britský denník The Guardian. Poľnohospodárske vybavenie pozostávajúce z 27 kusov techniky – vrátane kombajnov – bolo odcudzené počas obdobia niekoľkých týždňov z predajne americkej značky John Deere v okupovanom meste Melitopoľ a malo celkovú hodnotu päť miliónov dolárov.

Kontakt v Melitopoli pre CNN povedal, že pri kradnutí poľnohospodárskych strojov existovali „konkurenčné“ skupiny ruských vojakov, pričom niektoré prichádzali ráno a iné večer. Časť vybavenia premiestnili do neďalekej dediny, ale ostatné stroje odviezli až do vyše 1100 kilometrov vzdialeného Čečenska, kde evidentne zostali „trčať“ na farme pri metropole Groznyj, ako vyplýva z GPS lokátorov na týchto strojoch. (tasr)

10:13 Nový Zéland rozširuje svoje sankcie voči Rusku zavedené v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Nové opatrenia sú namierené voči 170 členom Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) a šiestim spoločnostiam a organizáciám z oblasti obranného priemyslu.

Novozélandská ministerka zahraničných vecí Nanaia Mahutová v pondelok oznámila, že jej krajina chce vyvodiť následky voči osobám, ktoré sa zúčastňujú na "vojnovej mašinérii (ruského) prezidenta Vladimira Putina.

Nový Zéland takisto oznámil, že rozširuje opatrenia prijaté voči viac ako 400 osobám – ktorým už zakázal vstup do krajiny, píše na svojej webovej stránke stanica Deutsche Welle. To má podľa Mahutovej zabrániť tomu, aby sa Nový Zéland stal finančným útočiskom pre osoby zúčastňujúce sa na nezákonných aktivitách Ruska na Ukrajine.

Nový Zéland už v marci zaviedol sankcie voči ruským bankám, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho vláde i oligarchom. Takisto zaviedla 35-percentné colné tarify na všetok tovar dovážaný z Ruska. (dpa, tasr, dw.com)

10:05 Dánsko v pondelok opätovne otvorí na Ukrajine svoje veľvyslanectvo, ktoré uzatvorilo ihneď po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára. Uviedlo to v pondelok dánske ministerstvo zahraničných vecí. "Je to veľmi silný symbol dánskej podpory pre Ukrajinu a ukrajinský ľud, že dnes opäť otvárame dvere dánskeho veľvyslanectva. povedal pre dánsky rozhlas DR tamojší šéf diplomacie Jeppe Kofod, ktorý ambasádu otvorí.

Opätovné otvorenie svojich veľvyslanectiev v ukrajinskej metropole Kyjev oznámilo už aj niekoľko ďalších krajín vrátane Francúzska, Spojených štátov a Británie. Moskva svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ zameranou na demilitarizáciu krajiny (reuters, tasr)

10:02 Jednotky bieloruskej armády boli identifikované v ukrajinských pohraničných regiónoch Volyň a Polissia, kde plnia úlohy spojené s pokrytím ukrajinskej hranice v Brestskej a Homeľskej oblasti. Uviedol to v pondelok generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine zverejňovanej na sociálnej sieti Facebook.

„Pretrváva hrozba raketových útokov ruského nepriateľa na vojenskú a civilnú infraštruktúru z územia Bieloruskej republiky,“ píše generálny štáb ukrajinskej armády.

Podľa štábu tiež v Donecku „skupina ruských okupačných síl vykonáva útočné operácie takmer na celej línii kontaktu“. Ruské jednotky sa tiež pripravujú na útok na mestá Sloviansk a Severodoneck a naďalej sa sústredia na úplne ovládnutie mesta Rubižne. Generálny štáb ukrajinskej armády okrem toho uvádza, že ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť desať ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti a zničiť aj ruské vojenské vybavenie vrátane dvoch tankov, sedemnástich delostreleckých systémov a 38 ozbrojených bojových vozidiel. (tasr)

9:43 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil, že vojna na Ukrajine nesmie negatívne ovplyvniť turistickú sezónu v Turecku. Po modlitbách pri príležitosti začiatku moslimského sviatku íd al-fitr prezident Erdogan povedal, že ruský prezident Vladimir Putin je „veľmi citlivý“ voči potrebe Turecka mať z turizmu zisky a už v tejto veci prisľúbil podporu.

Recep Tayyip Erdogan Čítajte viac Erdogan: Vojna na Ukrajine nesmie negatívne ovplyvniť turistickú sezónu v Turecku

8:46 Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej hodnotiacej správe o konflikte na Ukrajine uviedlo, že ruská armáda zrejme na Ukrajine utrpela veľké straty a že zhruba štvrtina z nasadených práporových skupín nie je schopná boja. „Na začiatku konfliktu (na Ukrajine) Rusko zapojilo (do invázie) viac než 120 práporových taktických skupín (BTG), čo je približne 65 percent celej jeho pozemnej bojovej sily,“ uviedol Londýn s tým, že je „pravdepodobné, že viac ako štvrtina týchto skupín nie je bojaschopná“.

Podľa britského silového rezortu utrpeli veľké straty aj jedny z najelitnejších jednotiek Ruska vrátane výsadkových vojsk VDV. „Rusku pravdepodobne potrvá roky, kým tieto sily zrekonštruuje,“ uviedol Londýn v pondelok na sociálnej sieti Twitter. (news.sky.com, tas­r)

8:00 Polícia v Rusku počas prvomájových akcií zadržala najmenej 32 ľudí, a to aj za účasť na protestoch proti vojne s Ukrajinou, uviedla stanica BBC s odvolaním sa na server OVD-Info, ktorý sa špecializuje na monitorovanie policajných zákrokov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára eviduje portál viac ako 15 400 zatknutí na protivojnových akciách.

Policajti v Petrohrade zadržali dvoch redaktorov nezávislého denníka Novaja gazeta za to, že odviezli miestnu aktivistku s protivojnovým plagátom. Zatkli aj miestnu umelkyňu Annu Anisimovovú, ktorá sa pripútala k zábradliu na ulici pred naaranžovaným televízorom s vyobrazením prokremelského propagandistu Vladimira Solovjova a s písmenom Zet, symbolizujúcim ruskú agresiu. V Moskve sa zatýkalo na Červenom a na Puškinovom námestí.

Polícia zadržiavala demonštrantov aj v mestách Novosibirsk, Čeľabinsk, Jaroslavľ, Astrachan, Iževsk, Kaliningrad a Kasnojarsk. (čtk, bbc.com, ovdinfo.org)

7:48 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa z oblastí bojov podarilo vďaka humanitárnym koridorom, dohodnutým s ruskou stranou, zachrániť viac ako 350-tisíc ľudí. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

„Organizácia humanitárnych koridorov je jedným z prvkov vyjednávacieho procesu (s Ruskom), ktorý pokračuje. Je veľmi zložitý. Ale bez ohľadu na zložitosť sa podarilo zachrániť viac ako 350-tisíc ľudí z oblastí bojov,“ uviedol Zelenskyj.

Zdôraznil, že nedeľnú evakuáciu asi stovky civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupole sa podarilo zorganizovať po mnohých týždňoch rokovaní s Rusmi. „Nebolo jediného dňa, aby sme neskúšali nájsť riešenie, ktoré by zabezpečilo záchranu našich ľudí,“ povedal. Prví evakuovaní by dnes mali doraziť do Záporožia. Prezident dúfa, že v pondelok bude evakuácia z Mariupolu pokračovať.

Ruské jednotky pokračovali v ostreľovaní oceliarní Azovstaľ hneď po evakuácii časti civilistov, ktorí sa v tejto poslednej ukrajinskej bašte v Mariupole skrývajú, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na veliteľa 12. brigády ukrajinskej národnej gardy Denysa Šleha. Opätovné ostreľovanie potvrdil aj poradca starostu Mariupolu Petro Andrjuščenko.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková uviedla, že sa z Azovstali podarilo evakuovať viac ako stovku žien, detí a starých ľudí, ale situáciu stoviek ďalších civilistov v oceliarňach označila za humanitárnu katastrofu, pretože ľudia nemajú vodu, jedlo a lieky. (en.interfax.com­.ua, pravda.com.ua, čtk)

7:40 Ruským mestom Belgorod neďaleko ukrajinskej hranice otriasli v noci na pondelok dva výbuchy. Oznámil to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, podľa ktorého neboli hlásené škody ani zranenia. TASR o tom informovala na základe správ denníka The Guardian a agentúry DPA.

Na sociálnych médiách sa objavili správy o tom, že nad mestom bolo vidno stíhačky a záblesky a počuť silné explózie. Overiť tieto správy nebolo možné. V nedeľu Gladkov uviedol, že v zariadení ruského ministerstva obrany pri Belgorode vypukol požiar. Zranenia utrpel jeden človek a poškodených bolo sedem domov, dodal gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou.

Rusko minulý mesiac obvinilo Ukrajinu z vrtuľníkového útoku na sklad paliva v Belgorode, čo Kyjev poprel, ako aj z ostreľovania dedín a odpaľovania rakiet na muničný sklad. (dpa, tasr, theguardian.com)

6:53 Americký kongresman Adam Schiff sa domnieva, že je „len otázkou času“, kým Ukrajinu navštívi prezident USA Joe Biden. Schiff, ktorý sa s kolegami cez víkend v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, to uviedol v nedeľu pre televíziu CNN.

Predseda výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby poskytol stanici detaily o približne trojhodinových rozhovoroch, ktoré so Zelenským v sobotu večer viedla delegácia amerického Kongresu. Na jej čele stála predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová, najvyššie postavená predstaviteľka USA, ktorá navštívila Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

Podľa Schiffa sa stretnutie so Zelenským zameriavalo na priority ďalšej pomoci Ukrajine vrátane dodávok vojenskej techniky či poskytovania spravodajských informácií. Hovorili aj o humanitárnej kríze, utečencoch či vojnových zločinoch. Kongresmani následne o rokovaní telefonicky informovali prezidenta Bidena.

Schiff dodal, že členovia delegácie chceli Zelenskému vyjadriť podporu, pretože, ako povedal pre CNN: „Ak Rusku toto prejde, táto otvorená agresia, invázia v susednej krajine, prečo by sme si mali myslieť, že sa zastaví pri Ukrajine.“

Zelenskyj v nedeľu večer označil víkendové stretnutie s Pelosiovou za silný signál podpory v ťažkých časoch. V televíznom vyjadrení povedal, že rokovania sa týkali okrem iného dodávok obranného materiálu Ukrajine, finančnej podpory či sankcií voči Rusku. krajinci sú „vďační všetkým partnerom, ktorí návštevou nášho hlavného mesta v takomto ťažkom období vysielajú takéto dôležité a silné signály podpory“, zdôraznil ukrajinský líder. (ap, cnn.com, tasr)

6:50 Ukrajinský prezident Zelenskyj vyjadril v nedeľu večer nádej, že evakuácia civilistov z ukrajinského mesta Mariupol bude v pondelok pokračovať. „Dúfam, že zajtra budú splnené všetky potrebné podmienky na to, aby mohli byť naďalej evakuovaní ľudia z Mariupola,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. Privítal v ňom tiež, že v nedeľu sa podarilo z oceliarní Azovstaľ v Mariupole evakuovať okolo 100 ľudí.

Ukrajinský líder zároveň v súvislosti s nedeľňajšími ruskými útokmi, ktoré boli podľa neho zamerané aj na civilné ciele, obvinil Moskvu z toho, že v jeho krajine vedie „vyhladzovaciu vojnu“.

Zelenskyj uviedol, že ruské strely zasiahli sklady potravín, obilia a hnojiva, ako aj obytné štvrte v Charkovskej oblasti, v Donbase a v ďalších regiónoch. Rusko podľa neho z takýchto škôd nič nezíska, len samo seba ešte viac izoluje od zvyšku sveta. „Čo by mohlo byť strategickým úspechom Ruska v tejto vojne? Úprimne povedané, neviem“ dodal Zelenskyj. (tasr, dpa, ap)

6:42 Fínsko takmer určite požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO), uviedla v nedeľu švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová. Ruská invázia na Ukrajinu viedla vo Švédsku i Fínsku k diskusii a prehodnocovaniu dlhoročného presvedčenia, že vojenská neutralita je najlepším spôsobom, ako zaistiť národnú bezpečnosť.

„Viac-menej vieme, že (Fíni) požiadajú o členstvo v NATO. A to zmení celú rovnováhu… Ak by jedna za našich krajín vstúpila, vieme, že by sa zvýšilo napätie,“ povedala Lindeová pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT. Na otázku, či si myslí, že Fínsko vstúpi do NATO, ministerka odpovedala: „Myslím si, že to môžete povedať celkom s istotou.“

Očakáva sa, že obe krajiny dospejú k rozhodnutiam o podaní žiadostí o vstup do NATO v najbližších týždňoch. Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v piatok povedal, že dúfa, že Fínsko a Švédsko urobia podobné rozhodnutia v rovnakom čase. (reuters, tasr)

NATO Čítajte viac Švédsko a Fínsko v máji oznámia vôľu vstúpiť do NATO

6:12 Rusko prišlo počas invázie na Ukrajinu už o deväť generálov, tvrdí podľa britského Daily Mail ukrajinská strana (niektoré zdroje, napríklad Kyiv Post, hovoria o desiatich generáloch). Mohlo prísť aj o ďalšieho.

Ukrajinská tlačová agentúra Unian ešte v nedeľu uviedla, že náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov bol zranený na Ukrajine, odvolala sa na vojenského novinára Olexandra Šulmana. Podľa neho šesťdesiatšes­ťročného generála, ktorého evakuaovali z okolia ukrajinského Izjumu, zasiahol šrapnel do pravej nohy. V ohrození života nie je. Moskva informáciu nekomentovala. Ukrajina však k tomu dodala, že deň pred týmto incidentom bol v Charkove zabitý ruský generálmajor Andrej Simonov (55).

5:40 Ukrajinské bezpečnostné orgány odhalili podľa vlastného vyjadrenia skupinu ruských agentov. Jeden zo špiónov pracoval dokonca v generálnom štábe Ozbrojených síl Ukrajiny, uviedol v noci na pondelok poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč. O presnom počte členov špionážnej skupiny sa Arestovyč nezmienil, spomenul však jeden z ich údajných cieľov.

„Títo súdruhovia mali zostreliť dopravné lietadlo nad Ruskom alebo Bieloruskom. Potom by zodpovednosť pripísali ukrajinskej strane,“ povedal prezidentský poradca. Dodal, že takúto operáciu mali vykonať pomocou protilietadlových rakiet, ktoré sa pokúšali získať z ukrajinského arzenálu. (dpa, ukrinform, tasr)

5:35 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa snaží zabrániť jadrovej vojne a neblokuje úsilie v tomto smere. V rozhovore pre taliansku televíziu tiež povedal, že blížiace sa oslavy konca druhej svetovej vojny nebudú mať vplyv na operácie ruských síl na Ukrajine.

„Západné médiá skresľujú ruské hrozby,“ povedal Lavrov po rusky prostredníctvom tlmočníka. „Rusko nikdy neprerušilo úsilie o dosiahnutie dohôd, ktoré garantujú, že k jadrovej vojne nikdy nedôjde,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie. Zopakoval tiež tvrdenia Moskvy, že chce zaistiť bezpečnosť proruských obyvateľov východu Ukrajiny, pričom v susednej krajine bojuje proti nacizmu.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov: Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane

Lavrov reagoval aj na otázku, či výročie víťazstva v druhej svetovej vojne, ktoré si Rusko pripomína oslavami 9. mája, nebude zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine. „Naši vojaci nebudú zakladať svoje akcie na konkrétnom dátume,“ povedal minister. „Naše víťazstvo si pripomenieme slávnostne, ale načasovanie a rýchlosť toho, čo sa deje na Ukrajine, bude závisieť od potreby minimalizovania rizík pre civilistov a ruských vojakov,“ doplnil.

Britský minister obrany Ben Wallace minulý týždeň vyjadril predpoklad, že ruský prezident Vladimir Putin pripravuje na 9. mája dôležité oznámenie. (reuters, bbc.com)

787 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers