113. deň: Denne prichádzame o 500 vojakov, tvrdí šéf ukrajinskej delegácie

V bojoch na Ukrajine denne priemerne zomiera 200 až 500 ukrajinských obrancov, povedal Davyd Arachamija, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu na rokovania s ruskou stranou. Približne 10 000 civilistov zostáva uviaznutých v Severodonecku, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje. Chemická továreň Azot odoláva ruskému bombardovaniu. Volodymyr Zelenskyj vymenoval, s kým sa už stretol a uviedol, že "vo všetkých medzinárodných kontaktoch počujem obdiv k činom našich obrancov."

, , , 16.06.2022 05:45, aktualizované: 21:04
severodoneck Foto:
Ukrajinskí vojaci sa rozprávajú počas ťažkých bojov proti Rusku na frontovej línii v Severodonecku v Luhanskej oblasti na Ukrajine.
debata (344)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 113. deň
  • Arachamija: Denne prichádzame o 200 až 500 vojakov
  • Zelenskyj hovorí o vzrastajúcej podpore Ukrajiny vo svete
  • V Severodonecku uviazlo 10-tisíc civilistov
  • Slovensko darovalo Ukrajine päť vrtuľníkov a muníciu
  • Macron, Scholz a Draghi sú na Ukrajine
  • Na Ukrajinu sa vrátilo už 2,5 milióna utečencov
  • Británia uvalila sankcie na patriarchu Kirilla
mier-ukrajine-2

VIDEO: Raketomety HIMARS z USA do konca júna dodajú na Ukrajinu. Dovtedy plánujú vycvičiť aj ich obsluhu.

Ukrajinský vojak sa krčí na pozícii počas...
Ukrajinský tank na pozícii počas ťažkých bojov...
+13Ukrajinský vojak zaujíma pozíciu počas ťažkých...

21:58 "Pomáhame Ukrajine brániť sa, ale nevstupujeme do vojny s Ruskom, a preto bolo dohodnuté, že určité zbrane – najmä útočné lietadlá či tanky – nebudeme dodávať. (Ukrajinský) prezident (Volodymyr) Zelenskyj si je tejto dohody vedomý,! povedal Macron podľa denníka Ukrajinská pravda.

Rumunsko, Francúzsko, Iohannis, Macron, stretnutie uarus Čítajte viac Západ sa dohodol, že niektoré zbrane Kyjevu nedá

21:03 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok zopakoval záväzok NATO ohľadne poskytovania vojenskej techniky na sebaobranu Ukrajiny. Oznámil tiež, že NATO nasadí na svoje východné krídlo viac vojakov, uviedol denníka The Guardian.

Stoltenberg v Bruseli odsúdil prebiehajúcu „neúprosnú opotrebovávaciu vojnu voči Ukrajine“. NATO podľa jeho slov bude naďalej zaisťovať Ukrajine „bezprecedentnú podporu, aby sa mohla brániť voči agresii Moskvy“.

„Každá krajina má právo vybrať si svoju vlastnú cestu bez vonkajšieho zasahovania,“ zdôraznil šéf NATO. Priblížil, že Aliancia plánuje prijať komplexný balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý má prispieť k zlepšeniu súčinnosti a prechodu Ukrajiny od vojenskej techniky zo sovietskych čias na zbrane kompatibilné so systémami NATO.

Stoltenberg avizoval, že NATO na svojom východnom krídle rozmiestni viac vzdušných, námorných aj kybernetických obranných síl a navýši aj počet predsunutých jednotiek. Takisto uviedol, že do budúcnosti by skupiny vojakov mali byť skôr než vo všeobecnej službe poverené obranou konkrétnych krajín. Táto zmena by podľa neho skrátila reakčný čas.

„Za túto túto brutálnu agresiu voči Ukrajine je zodpovedný (ruský) prezident (Vladimir) Putin a Moskva,“ reagoval Stoltenberg na vyjadrenia pápeža Františka, ktorý v rozhovore zverejnenom v utorok v jezuitskom časopise La Civilt Cattolica povedal, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom vyprovokovaná“. Stoltenberg povedal, že podpora nezávislosti a suverenity Ukrajiny nie je hrozbou pre nikoho a takisto nepredstavuje provokáciu.

20:17 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), jeden z poradných orgánov Európskej komisie, počas svojho júnového plenárneho zasadnutia týždeň pred summitom EÚ (21. a 22. júna) prijal v poradí svoju druhú rezolúciu o Ukrajine, v ktorej podporil pre ňu udelenie štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Informuje spravodajca TASR.

Podľa vyhlásenia EHSV, ktorý zastupuje európskych zamestnávateľov, odborové organizácie a rôzne profesijné organizácie, európska občianska spoločnosť bude spolupracovať s Ukrajinou na jej rekonštrukcii po ukončení ruskej agresie. Tým podľa EHSV získa Únia silnejšieho, ekologickejšieho, odolnejšieho a udržateľnejšieho európskeho partnera.

Štvrtkové uznesenie zdôrazňuje okamžitú potrebu európskej a medzinárodnej finančnej pomoci, aby sa zabránilo úplnému zničeniu ukrajinského hospodárstva. Zároveň kladie dôraz na začlenenie tejto krajiny do EÚ na základe plnenia „acquis communautaire“, teda spoločnej európskej legislatívy.

V uznesení sa však jasne uvádza, že kandidatúra Ukrajiny by nemala byť na úkor prebiehajúceho prístupového procesu krajín zo západného Balkánu.

19:39 Ukrajina je pripravená pracovať na tom, aby sa stala riadnou členskou krajinou Európskej únie. Vyhlásil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo štvorica európskych lídrov počas návštevy Kyjeva verejne vyjadrila podporu, aby bol Ukrajine okamžite udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sme pripravení pracovať na tom, aby sa náš štát stal riadnym členom EÚ,“ povedal Zelenskyj pred budúcotýždňovým summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 23.-24. júna v Bruseli. Práve tam sa očakáva schválenie žiadosti Kyjeva o získanie štatútu kandidátskej krajiny.

„Ukrajinci si už zaslúžili právo vydať sa touto cestou a získať kandidátsky štatút,“ povedal Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s lídrami Francúzska, Nemecka, Talianska a Rumunska.

AFP konštatuje, že Kyjev vidí perspektívu vstupu do EÚ ako spôsob zníženia svojej geopolitickej zraniteľnosti vzhľadom na prebiehajúcu ruskú ofenzívu.

Hoci úsilie Ukrajiny vstúpiť do EÚ podporujú mnohé európske štáty, zároveň varujú, že získanie členstva môže trvať niekoľko rokov či dokonca desaťročí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron poznamenal, že prípadné udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine bude brať do úvahy aj situáciu na Balkáne a v Moldavsku.

18:51 Západ nikdy nebude požadovať od Ukrajiny ústupky v konflikte s Ruskom, povedal v Kyjeve francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa agentúry Reuters. Okolnosti mierových rozhovorov budú závisieť čisto na Ukrajine, zdôraznil. Šéf Elyzejského paláca zároveň vyhlásil, že nariadil dodať východoeurópskej krajine ďalších šesť francúzskych húfnic Caesar.

VIDEO: Francúzska húfnica Caesar, ktorú Francúzi poskytnú Ukrajine.

Ukrajinskú metropolu Macron navštívil spoločne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, talianskym premiérom Mariom Draghim a rumunským prezidentom Klausom Iohannisom. Vyjadriť chceli solidaritu so zemou čeliacou už štvrtým mesiacom vojenskej agresii Ruska.

Ukrajina v poslednej dobe nalieha na Západ, aby jej dodal ďalšie ťažké zbrane a ona mohla čeliť vojensky silnejšiemu protivníkovi, zatiaľ čo z východného frontu hlásia vysoké ľudské straty. Dodávky ďalších zbraní prisľúbili Ukrajine jej spojenci zo Severoatlantickej aliancie v stredu.

17:59 Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová označila straty životov a zničenie majetku v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za vážne porušenie medzinárodného práva. Vo svojom štvrtkovom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve uviedla, že podľa jej názoru „tieto hrôzy poznačia aj budúce generácie“, informovala agentúra AFP.

„Intenzita a rozsah nepriateľských akcií, ničenia, úmrtí a zranení jednoznačne naznačujú, že došlo k závažnému porušeniu medzinárodného humanitárneho práva a hrubému porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,“ prízvukovala.

17:02 Litovský parlament vyzval na trestné stíhanie vedenia Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajinu a takisto vo veci rozsiahlych nútených deportácií Ukrajincov na územie Ruskej federácie. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

V uznesení, ktoré bolo litovskými poslancami prijaté jednomyseľne, sa uvádza, že najmenej milión obyvateľov Ukrajiny vrátane 200 000 detí bolo deportovaných na územie Ruska alebo do oblastí, ktoré ovláda Moskva.

Ukrajinská prokuratúra 3. júna ohlásila, že vyšetruje prípady nútených deportácií detí do Ruska a pripravuje žalobu pre obvinenia z genocídy. Moskva dlhodobo popiera, že by jej vojaci páchali na Ukrajine akékoľvek vojnové zločiny.

„Spravodlivosť sa dosiahne len prostredníctvom trestného stíhania ruských lídrov, ďalších vysokopostavených osôb organizujúcich zločiny a priamych páchateľov násilností a civilných deportácií na Ukrajine,“ uvádza sa v uznesení litovského parlamentu.

Uznesenie nespomína konkrétny orgán, ktorý by mal viesť trestné stíhanie, ale vyzýva „iné krajiny“, aby využili princíp univerzálnej jurisdikcie, ktorý im umožňuje súdiť osoby obvinené z vojnových zločinov z iných krajín.

Reuters pripomína, že parlamenty v Litve, Lotyšsku aj Estónsku označili vojenské akcie Ruska na Ukrajine za „genocídu“, pričom Litva okrem toho uviedla, že ide o „terorizmus“.

16:54 Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Rumunsko podporujú, aby bol Ukrajine „okamžite“ udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ.

zelenskyj, macron Čítajte viac Štvorica krajín žiada okamžite udeliť Ukrajine kandidátsky štatút EÚ

16:42 Ukrajinci z miest Irpiň a Buča sa „stali symbolom nepredstaviteľnej krutosti ruskej vojny“. Ako informuje spravodajský web CNN, to počas návštevy prvého menovaného mesta neďaleko Kyjiva povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Ten pricestoval na Ukrajinu spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim, pričom priamo na mieste sa k nim pridala i rumunská hlava štátu Klaus Iohannis.

Scholz sa od vypuknutia vojny zdráhal prísť na Ukrajinu a veľakrát v súvislosti so svojou možnou návštevou vysielal nejasné signály. Po tom, ako zavítal do Irpiňu, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol: „Brutálna deštrukcia v tomto meste je pamätníkom, táto vojna sa musí skončiť.“

Iohannis na rovnakej platforme napísal, že chce, aby všetci ruskí páchatelia boli braní na zodpovednosť medzinárodnou justíciou. „Neexistujú slová, ktoré by opísali nepredstaviteľnú ľudskú tragédiu a strašnú deštrukciu, ktoré sme dnes videli v Irpini,“ poznamenal.

16:25 Holandská tajná služba odhalila ruského špióna, ktorý sa pokúšal infiltrovať do Medzinárodného trestného súdu a vyzvedať o vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných počas vojny na Ukrajine.

putin Čítajte viac Holandsko odhalilo ruského špióna v Medzinárodnom trestnom súde

16:10 V bojoch na Ukrajine denne priemerne zomiera 200 až 500 ukrajinských obrancov a mnoho ďalších je ranených, povedal spravodajskému webu Axios Davyd Arachamija, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu na rokovania s ruskou stranou o situácii na Ukrajine. Zabitých alebo ranených je podľa neho až 1 000 vojakov den­ne.

Na začiatku tohto mesiaca ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že každý deň umiera 60 až 100 ukrajinských obrancov. Minulý týždeň potom poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak povedal, že ukrajinská armáda denne prichádza o 100 až 200 zabitých vojakov a ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v rovnaký deň uviedol, že denne umiera asi stovka vojakov.

Arachamija podľa serveru Axios podčiarkol, že aby sa Ukrajina mohla popasovať s Ruskom v „jednom z najväčších konfliktov 21. storočia“, potrebuje ďalšie zbrane a muníciu. „Máme ľudí vycvičených na útok, na protiútok, ale potrebujeme na to zbrane,“ citoval ho portál.

Ukrajinský diplomat doplnil, že ukrajinská vyjednávacia pozícia je teraz slabá, a preto Kyjev nechce v súčasnej dobe v rozhovoroch s Moskvou pokračovať.

Obrovské straty v bojoch na Ukrajine utrpelo aj Rusko, pripomenul v stredu šéf amerického zboru náčelníkov štábov Mark Milley, ktorý tiež uviedol, že ukrajinské sily bojujú efektívne.

Ani jedna z bojujúcich strán neinformuje pravidelne o svojich celkových stratách. Moskva naposledy na konci marca priznala 1 351 zabitých vojakov. Podľa ukrajinského ministerstva obrany ale ruská strana prišla v bojoch na Ukrajine od februára už o takmer 33-tisíc vojakov.

15:11 Kremeľ varoval pred novými dodávkami západných zbraní Ukrajine – práve v deň, keď na návštevu Kyjeva pricestovali Macron, Scholz a Draghi.

zelenskyj, macron, scholz, draghi Čítajte viac Medvedev: Fanúšikovia žiab, klobás a špagiet sa chodia do Kyjeva opíjať. Bez úžitku

14:34 Ukrajina potrebuje cítiť podporu zo strany európskych štátov a okrem humanitárnej či vojenskej pomoci musí Kyjev dostať aj nádej na vstup do európskych štruktúr. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger. Rozhovor vznikol ešte krátko predtým, ako sa slovenský premiér stretol v Berlíne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

„Cestu nemeckého kancelára Olafa Scholza do Kyjeva vnímam pozitívne… Je to úplne niečo iné, keď vidíte na vlastné oči, čo sa na Ukrajine stalo. Brutalita tejto vojny je niečo, čo by v 21. storočí nechcel nikto zažiť,“ povedal Heger počas rozhovoru s novinárkou Lenou Moselleovou a pripomenul, že aj on navštívil Kyjev po boku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok ráno prišli do Kyjeva na návštevu, ktorá bola z bezpečnostných dôvodov oficiálne potvrdená až po jej začiatku. Scholz aj Macron boli kritizovaní za to, že doteraz ukrajinskú metropolu nenavštívili.

Heger v rozhovore pre Die Welt pripomenul, že Ukrajina sa usiluje o členstvo v Európskej únii a chcela by získať štatút kandidátskej krajiny. Predseda vlády SR odpovedal aj na otázky týkajúce sa energetiky. Podľa neho sa chce naša krajina čo najskôr zbaviť závislosti od ruského plynu a ropy. Zároveň však pripustil, že závislosť Slovenska od ruských surovín je veľká.

14:20 Británia pridala na sankčný zoznam najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, blízkeho spojenca šéfa Kremľa Vladimira Putina, za „jeho podporu a schvaľovanie“ ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

K oznámeniu britského ministerstva zahraničných vecí prichádza dva týždne po tom, ako sa Európska únia rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku 75-ročného patriarchu napokon nezaradila.

Russia Patriarch Kirill Čítajte viac Luxemburský premiér je nahnevaný na Orbána: Vyškrtnutie Kirilla je neprijateľné

Na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva sa ocitla aj ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová, ktorá v Rusku údajne dohliadala na nútenú adopciu približne 2 000 ukrajin­ských detí.

„Aktuálne sa zameriavame na pôvodcov a páchateľov Putinovej vojny, ktorí priniesli Ukrajine nevýslovné utrpenie, vrátane nútených presunov a adopcií detí,“ priblížila britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

14:09 Od konca februára, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa do svojej domovskej krajiny vrátilo približne 2,5 milióna Ukrajincov. Na svojom oficiálnom webe o tom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Viac ako päť miliónov Ukrajincov sa k 14. júnu 2022 zaregistrovalo v Európe na dočasnú ochranu alebo v podobnom systéme národnej ochrany. Najmenej 7,5 milióna Ukrajincov už v dôsledku vojny opustilo svoju vlasť.

13:32 Vláda predĺžila dobu poskytovania a zvýšila výšku príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny.

Poľsko Ukrajina Rusko konflikt vojna hranice utečenci Čítajte viac Príspevky za ubytovanie odídencov sa zvýšia

13:08 Od vypuknutia vojny na Ukrajine prešlo cez Košice viac ako 100 000 utečencov. V súčasnosti je ich v meste odhadom 5 500 až 6 000. Mesto vidí problém v súvislosti s ich dlhodobým zamestnávaním, očakáva, že častejšie sa bude stretávať aj s potrebou dlhodobého ubytovania. Vyplýva to zo správy o vývoji situácie s utečeneckou vlnou z Ukrajiny, ktorú odobrilo košické mestské zastupiteľstvo (MsZ) na svojom štvrtkovom rokovaní.

Počet núdzových prenocovaní v ubytovacích kapacitách mesta dosiahol viac ako 8 200. Ku koncu mája evidovali 4013 utečencov s dočasným útočiskom na území Košíc.

„Spoločnou činnosťou tímu ľudí, ktorí sa starajú o utečencov z Ukrajiny, sa podarilo zabezpečiť dary, humanitárnu a inú pomoc v hodnote približne 500 000 eur. Všetko sú to veci, ktoré ušetrili mestské a zároveň štátne prostriedky a napomohli zlepšeniu celkovej situácie utečencov v Košiciach,“ uvádza sa v správe.

Mesto vníma nerozhodnosť niektorých Ukrajincov zaviazať sa k práci na dlhšie obdobie, keďže stále dúfajú, že sa im podarí vrátiť čoskoro domov. „So zreteľom na situáciu na Ukrajine bude tento problém pravdepodobne ustupovať do úzadia, pretože sa bude zvyšovať pomer utečencov, ktorí sa reálne nemajú kam vrátiť,“ píše sa v uvedenej správe.

12:53 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskym premiérom Mariom Draghim navštívili Kyjev, po presune do neďalekého mesta Irpin podľa agentúry AFP povedal, že Ukrajina musí vo vojne s Ruskom zvíťaziť.

„Ukrajina musí vzdorovať a zvíťaziť,“ vyhlásil Macron. Do mesta pri Kyjeve, kde podľa ukrajinských predstaviteľov počas ruského obliehania tento rok na jar zomreli stovky civilistov, zamieril podľa agentúry DPA aj Scholz.

„Je to hrdinské mesto poznačené stigmou barbarstva,“ povedal Macron v Irpini. Dodal, že tu pozoruje známky spáchaných vojnových zločinov.

Macron, ktorého krajina teraz predsedá Európskej únii, povedal novinárom, že sa dnes stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a bude mu tlmočiť posolstvo o európskej solidarite. So Zelenským sa majú stretnúť aj Scholz a Draghi.

Ukrajina Rusko Vojna Čítajte viac Konečná bilancia ruského besnenia v Buči: 412 mŕtvych civilistov

12:37 Japonská nízkonákladová letecká spoločnosť Zipair začala fungovať len v roku 2020, ale nešťastné okolnosti ju donútili zmeniť logo – písmeno Z, teraz spájané s inváziou Ruska na Ukrajinu, informovala tlačová agentúra AFP.

Tento symbol je vo svete vnímaný negatívne odvtedy, ako bol spozorovaný na ruských tankoch a ruských vojenských uniformách na Ukrajine. Následne sa začal objavovať na autách a oblečení v Rusku a na internete a stal sa prejavom podpory invázie, pričom Kremeľ tento trend vlastenectva horlivo živí.

Prezident leteckej spoločnosti Zipair Šingo Nišida v stredu vyhlásil, že spoločnosť ruší toto logo, aby sa vyhla tomu, že si niekto bude omylom myslieť, že podporuje krvavú agresiu Ruska na Ukrajine.

„Niektorí ľudia by mohli mať tento pocit, keby logo videli bez akéhokoľvek vysvetlenia,“ povedal novinárom Nišida, ktorého citovali japonská tlačová agentúra Kjódó a ďalšie miestne médiá.

Nové logo Zipairu – zeleno-čierno-biely geometrický vzor – nahradí od soboty 18. júna čierne písmeno Z, ktoré sa v súčasnosti nachádza na chvostových plochách lietadiel tejto spoločnosti, píšu médiá.

Zipair, dcérska spoločnosť aerolínií Japan Airlines, spája Medzinárodné letisko Narita neďaleko Tokia s Bangkokom, Soulom, Honolulu, Singapurom a Los Angeles.

12:19 Litovská armáda Ukrajine úspešne dodala pásové obrnené transportéry typu M113 americkej výroby v hodnote približne 15,5 milióna eur. Informuje agentúra DPA. Presný počet strojov nebol špecifikovaný.

„Litva podporuje územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a rôznymi prostriedkami vrátane vojenských, finančných a humanitárnych sa snaží Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej agresii,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Ukraine War Medic in Mariupol Čítajte viac Slovensko darovalo Ukrajine päť vrtuľníkov aj muníciu

Predstavitelia litovského silového rezortu uviedli, že od začiatku vojny na Ukrajine Vilnius poskytol Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote približne 115 miliónov eur. Medzi skôr odoslanou technikou boli napríklad protilietadlové rakety typu Stinger, desať odmínovacích vozidiel a tiež desať nákladných áut. Litva dodala Ukrajine aj ručné zbrane, granátomety či drony. DPA pripomenula, že Litva je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO).

11:47 Vojna na Ukrajine a európska integrácia Moldavska boli hlavnou témou telefonického rozhovoru maďarského premiéra Viktora Orbána s predsedníčkou moldavskej vlády Nataliou Gavrilitovou. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s dovolaním sa na agentúru MTI.

Maďarský ministerský predseda ocenil plán moldavskej vlády, ktorý smeruje k získaniu štatútu kandidáta na členstvo v Európskej únii, a zdôraznil, že jeho krajina podporí túto kandidatúru, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Predsedovia vlád Maďarska a Moldavska ďalej diskutovali o vývoji vojny na Ukrajine, a to najmä z pohľadu utečeneckej krízy, pretože obe krajiny susedia s Ukrajinou a poskytujú pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou, píše sa vo vyhlásení úradu predsedu maďarskej vlády.

**10:56 Zničenie všetkých hlavných mostov do Severodonecka podľa britského ministerstva obrany spôsobilo, že ruská armáda musí nájsť cestu, ako sa dostať do tohto východoukrajinského mesta tak, aby „zmenila taktický zisk na operačnú výhodu“. Britský rezort obrany uviedol, že ruská armáda sa pravdepodobne bude musieť pokúsiť o prekročenie rieky Siverskyj Donec alebo „sa pohnúť na krídlach, na ktorých sa jej postup v súčasnosti zastavil“. Informuje o tom portál bbc.com.

Ruské sily zničili posledný most ponad rieku Donec do Severodonecka len v stredu.

V aktualizácii spravodajských informácií o vojne na Ukrajine ministerstvo obrany Veľkej Británie ďalej uviedlo, že Ukrajine sa pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré predtým bránili mesto Severodoneck. Rezort však dodal, že „situácia bude naďalej mimoriadne ťažká pre ukrajinské sily a civilistov, ktorí zostali východne od rieky“.

10:45 Krátko po príchode nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskeho premiéra Maria Draghiho sa v ukrajinskej metropole Kyjev ozvali sirény ohlasujúce letecký poplach. Informovala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na svojho reportéra v Kyjeve.

Traja európski lídri pricestovali do Kyjeva vlakom z Varšavy na znak solidarity s Ukrajinou. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ich návštevu privítal a pre nemecký denník Bild uviedol, že je „šťastný a hrdý“.

„Je to znak veľkej podpory v čase, keď navštíviť Kyjev je stále riskantné, pretože strely môžu opäť dopadnúť kedykoľvek,“ podotkol.

Návšteva troch európskych lídrov má podľa Klička „predovšetkým veľký symbolický význam a preukazuje Ukrajine podporu v čase vojny“. „V Európe môže byť stabilita len vtedy, keď (ruský prezident Vladimir) Putin ukončí túto krutú vojnu proti našej krajine,“ cituje Klička DPA.

10:11 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu 3 312 osôb. Z toho bolo 797 mužov, 1 953 žien a 562 detí. O dočasné útočisko požiadalo 180 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu takmer 3 000 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine prekročilo viac ako 516-tisíc osôb, udelených bolo takmer 82-tisíc dočasných útočísk. Na Ukrajinu hraničnými priechodmi zo Slovenska prešlo už viac ako 263-tisíc osôb.

9:45 Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil trvalú podporu Ukrajine. Jeho slová zazneli po tom, ako vo štvrtok ráno spolu s lídrami Francúzska a Talianska pricestoval vlakom do Kyjeva. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Chceme ukázať nielen solidaritu, ale aj uistiť Ukrajinu, že finančná, humanitárna, ale aj vojenská pomoc bude pokračovať, kým to bude potrebné,“ povedal Scholz po vystúpení z vlaku pre nemecký denník Bild. Predstavitelia troch najmocnejších krajín Európskej únie pricestovali do Kyjeva 113 dní po začiatku ruskej invázie. Pre všetkých troch ide o prvú návštevu Ukrajiny od začiatku vojny. Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky premiér Mario Draghi pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny o 8.29 h SELČ.

9:31 Ľudia v ťažko skúšanom juhoukrajinskom meste Mariupoľ stále vzdorujú ruskej okupácii.

azovstaľ Čítajte viac Obyvatelia Mariupoľa sa búria proti okupantom: Podpaľujú autá, vraždia

9:14 Približne 10 000 civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Zo 100 000 obyvateľov zostáva (v meste) približne 10 000,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, jednotky Kyjeva sa snažia „čo najviac zadržať nepriateľa“.

Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.

AFP píše, že situácia v závode Azot pripomína mariupolské oceliarne Azovstaľ, kde sa takisto ukrývali tisíce civilistov a ukrajinské sily tam niekoľko týždňov odolávali prevahe ruskej armády, až napokon v máji utrpeli porážku.

Ak by Moskva dobyla Severodoneck, ruským silám by to umožnilo postupovať ďalej na západ na mestá Sloviansk a Kramatorsk, dodáva AFP.

8:55 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi pricestovali do ukrajinskej metropoly Kyjev.

Plánovanie návštevy troch európskych lídrov údajne trvalo niekoľko dní až týždňov. Samotné uskutočnenie návštevy však bolo potvrdené až krátko pred jej začiatkom z bezpečnostných dôvodov.

Kyjev kritizoval Francúzsko, Nemecko a v menšej miere aj Taliansko, že uprednostňujú svoju vlastnú prosperitu pred slobodou a bezpečnosťou Ukrajiny. Macron po vystúpení z vlaku v Kyjeve uviedol, že návšteva má vyslať signál európskej solidarity s Ukrajinou.

8:22 Rusko a Spojené štáty musia diskutovať o predĺžení zmluvy START o obmedzení jadrových zbraní. V rozhovore pre agentúru RIA Novosti to povedal hovorca ruského prezidenta Vladimíra Putina Dmitrij Peskov. Ide podľa neho o vec globálnej bezpečnosti a ruská vojenská operácia na Ukrajine nie je dôvod, prečo sa diskusii vyhýbať.

Novú dohodu START podpísal v Prahe v apríli 2009 vtedajší americký prezident Barack Obama so svojím ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom. Platí do apríla 2026.

8:15 Vojna na Ukrajine oberá tisíce Rusov o strechu nad hlavou. Dobrovoľne sa vzdávajú bývania v Rusku a mnohí odchádzajú žiť do Arménska. Niektorí sa obávajú, že by v prípade všeobecnej mobilizácie museli narukovať. Iní majú strach, že sprísňovanie západných sankcií poškodí ich podnikanie tak, že stratia biznis. A sú aj takí, ktorí s inváziou nesúhlasia tak silno, že odmietajú zostať v krajine agresora.

petrohrad, Čítajte viac Putinova vojna vyháňa ruské mozgy do Arménska

7:40 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi odcestovali z Poľska vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, uviedli talianske a nemecké médiá.

Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev.

Ukrajinský prezident Zelenskyj nemeckého kancelára v pondelok vyzval, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy.

7:20 Do operácií v ukrajinsko-ruskej vojne sa zapoja helikoptéry zo Slovenska a v bojoch zasiahnu i slovenské rakety. Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že Bratislava rozšíri svoje vojenskú pomoc Kyjevu. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti uviedol, že štyri vrtuľníky Mi-17 a jeden vrtuľník Mi-2, ako aj munícia do systému Grad sú už po bezpečnom odovzdaní v užívaní ozbrojených síl Ukrajiny.

Ukraine War Medic in Mariupol Čítajte viac Slovensko darovalo Ukrajine päť vrtuľníkov aj muníciu

7:00 Dlhodobé posilňovanie východného krídla NATO v reakcii na ruskú hrozbu bude zásadnou témou záverečného dňa dvojdňového rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli.

6:50 Turecko chce v Istanbule rokovať s Ruskom, Ukrajinou a OSN o vývoze obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more, uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.

OSN podľa šéfa tureckého rezortu diplomacie predložila plán na uvoľnenie vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Pre plavidlá tak môžu byť vytvorené bezpečnostné koridory aj bez odmínovania čiernomorských prístavov, uviedol Čavušoglu.

„Ak s tým bude Rusko súhlasiť, v Istanbule sa uskutoční štvorstranné stretnutie,“ povedal turecký minister zahraničných vecí.

6:45 Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková navštívila Štátnu službu pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP), kde prisľúbila Kyjevu podporu pri obrane pred ruskými hackerskými útokmi.

Brinková na stretnutí s predstaviteľmi SSSCIP hovorila o programe americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) zameranom na posilnenie kybernetickej obrany Ukrajiny.

USAID spustila ešte v roku 2020 štvorročný program v hodnote 38 miliónov amerických dolárov na vybudovanie ukrajinskej pracovnej skupiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Cieľom je zvýšenie odolnosti Ukrajiny voči hackerským útokom. Tento program sa stal obzvlášť dôležitým po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše CNN.

6:15 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská sa v stredu prostredníctvom videokonferencie poďakovala Česku za prijatie takmer 400 000 ukrajin­ských utečencov. Zároveň žiadala, aby ČR počas svojho predsedníctva v Rade EÚ prispela k prijatiu Ukrajiny do Európskej únie.

6:00 Vojna na Ukrajine zvýšila počet vysídlených osôb vo svete nad 100 miliónov a v dôsledku potravinovej krízy sa toto číslo ešte navýši, uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

chlieb, múka, obilie Čítajte viac UNHCR: Hlad vyženie z domovov ďalšie milióny. Grandi kritizoval 'monopol' pomoci pre Ukrajinu

5.50 USA varovali Čínu, že krajiny, ktoré v rusko-ukrajinskom konflikte stoja na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, sa ocitnú „na nesprávnej strane histórie“. Vo vyhlásení to uviedla kancelária hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí v reakcii na prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Čínou a Ruskom.

Rusko / Čína / Vlajka / Čítajte viac USA varovali Čínu pred spoluprácou s Ruskom: Ocitnete sa na nesprávnej strane histórie

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vidí vzrastajúcu medzinárodnú podporu svojej krajiny napadnutej Ruskom. Vo svojom večernom posolstve spomenul kontakty so zahraničnými štátnikmi len počas stredy: telefonáty s americkým prezidentom Joom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom a tiež stretnutie v Kyjeve s predsedami vlád Albánska a Čiernej Hory Edim Ramom a Dritanom Abazovičom.

Zasadnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu pod vedením Spojených štátov v Bruseli podľa Zelenského vyslalo signál, že sa zvýšia dodávky zbraní Ukrajine. V úsilí o získanie štatútu kandidátskej krajiny Európskej krajiny podporujú Ukrajinu niektorí súčasní kandidáti – Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko, povedal.

Spomenul tiež pozvanie na summit skupiny veľkých ekonomík G7 v Nemecku a na summit Severoatlantickej aliancie v Španielsku. Obe stretnutia sa uskutočnia na konci júna a oboch sa Zelenskyj plánuje zúčastniť. Nie je však jasné, či tak urobí osobne, alebo ako pri doterajších príležitostiach prostredníctvom videospojenia.

„Vo všetkých medzinárodných kontaktoch počujem obdiv k činom našich obrancov,“ citovala prezidenta agentúra DPA. Zelenskyj podľa svojich slov sám bojuje za to, aby Ukrajina získala potrebné zbrane zo zahraničia. "Nepotrebujeme však dovážať statočnosť, múdrosť a taktické zručnosti. To majú naši hrdinovia sami, "dodal.

Rusko by však nebolo Ruskom, keby tieto zahraničnopolitické úspechy Ukrajiny sledovalo v tichosti, povedal Zelenskyj. Poukázal na výrazné obmedzenie dodávok plynu do EÚ zo strany Moskvy a na stredajšie raketové útoky v Mykolajivskej a Charkovskej oblasti.

Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu 24. februára. Ukrajina zatiaľ vojensky odoláva presile, je ale závislá od dodávok výzbroje zo zahraničia. Zelenskyj vytrvalo žiada spojenecké krajiny najmä o ťažké zbrane.

© Autorské práva vyhradené

344 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy