125. deň: Vojna sa môže skončiť ešte dnes. Ukrajinci, vzdajte sa, vyzval Kremeľ

Rusko zastaví svoju ofenzívu, ak sa Ukrajina vzdá, uviedol Kremeľ a zároveň vyzval Kyjev, aby nariadil svojim vojakom zložiť zbrane. Pondelkový raketový útok na nákupné centrum v Kremenčuku označili za vojnový zločin lídri krajín G7 aj Volodymyr Zelenskyj.

, , , 28.06.2022 06:00, aktualizované: 22:45
vojna na Ukrajine, Kremenčuk Foto: ,
Obchodné centrum v Kremenčuku po zásahu raketami.
debata (878)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 125. deň
  • Kremeľ vyzval Ukrajincov, aby zložili zbrane a vzdali sa
  • Útok Ruska na nákupné centrum považujú lídri G7 za vojnový zločin
  • Ruská armáda sa sústredí na postup na Slovjansk, útočí na Lysyčansk
  • Biely dom je pesimistický, či sa Ukrajine podarí dobyť späť stratené územia
  • Rusko uvalilo sankcie na 25 Američanov vrátane manželky a dcéry Bidena
  • USA uvalili ďalšie sankcie na 100 ruských firiem či osôb
mier-ukrajine-2

VIDEO: Presný úder ukrajinských diel rozmetal ruskú techniku.

22:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez videohovor prehovoril na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN a navrhol vyslanie vyšetrovacej komisie do Kremenčuku, kde po ruskom raketovom údere na obchodné centrum zomrelo najmenej 20 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP. Zelenskyj na záver svojho vystúpenia vyzval na minútu ticha za obete vojny, ku ktorej sa podľa oficiálnych záberov OSN pripojil aj ruský veľvyslanec Dmitrij Poljanskij.

Zelenskyj pri vystúpení opätovne požadoval, aby bolo Rusko vylúčené z Bezpečnostnej rady, nazval ho „teroristickým štátom“ a volal po jeho potrestaní. Vyzval tiež, aby OSN poslala svojich zástupcov alebo vyšetrovaciu komisiu na miesto pondelňajšieho útoku v Kremenčuku. Podľa neho by sa mali osobne presvedčiť o dôkazoch, že za útokom stála Moskva.

„Ak môžete uctiť všetkých Ukrajincov zabitých v tejto vojne, všetkých dospelých, deti, desiatky tisíc ľudí… potom vás žiadam o minútu ticha,“ prekvapil na záver Zelenskyj diplomatov a sám sa postavil a zmlkol. Podľa AFP ho napodobnili všetci prítomní v sále, a to vrátane ruského veľvyslanca.

Práve Poljanskij sa pritom ako prvý zástupca Ruska vyjadril k útoku v Kremenčuku a na twitteri napísal, že išlo o „ukrajinskú provokáciu“.

21:50 Poľsko vyškolí 400 ukrajinských lekárov v urgentnej medicíne, ošetrovaní na bojisku a liečbe mnohopočetných poranení vo vojnových podmienkach. Informovala o tom agentúra PAP s odvolaním sa na hovorcu Varšavskej lekárskej univerzity (WUM).

„Kurzy sa budú konať na Ukrajine,“ uviedol hovorca univerzity Jaroslaw Kulczycki. Dodal, že do Poľska budú naopak jazdiť päťčlenné tímy ukrajinských inštruktorov záchrannej služby, ktorí absolvujú dvojtýždňové výcvikové kurzy.

Poľsko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej obrane pred ruskou inváziou. Kyjevu dodalo množstvo zbraní a prijalo viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov, v absolútnych číslach najviac zo všetkých krajín.

21:40 Do Madridu, kde sa koná summit NATO, pricestoval kyjevský starosta Vitalij Kličko. Severoatlantickú alianciu vyzval, aby Ukrajine nechala otvorené dvere, uviedla španielska stanica TVE. Dodal, že Ukrajina dostáva zbrane od svojich spojencov pomaly. Na summit dostal pozvánku aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k účastníkom prihovorí cez videohovor.

Kyjevský starosta Kličko prišiel do španielskej metropoly so svojím bratom Vladimirom na bezpečnostnú konferenciu, ktorá sa koná súbežne so summitom NATO. Poprel, že by mal v úmysle stretnúť sa s americkým prezidentom Joom Bidenom či inými vrcholnými činiteľmi.

Pri stretnutí s novinármi Kličko uviedol, že pre Ukrajinu je veľmi dôležité, aby pre ňu zostali dvere do NATO otvorené. Západné krajiny vyzval na ďalšie dodávky zbraní, a to najmä protivzdušných systémov. „Chcem spojencom poďakovať, ale dodávky zbraní sa veľmi zdržiavajú,“ povedal.

21:08 Litovský parlament zakázal dovoz plynu z Ruska. Schválené zmeny zákona o zemnom plyne do budúcnosti neumožnia dodávateľom z krajín považovaných za hrozbu pre národnú bezpečnosť prístup do litovskej plynovodnej sústavy, informovala agentúra DPA.

Firmy z rizikových krajín nebudú môcť používať ani terminál na skvapalnený zemný plyn v Klajpede. Výnimka z dovozného embarga bude platiť len pre dodávateľov, ktorí prepravujú plyn cez Litvu do ruskej kaliningradskej exklávy.

21:00 Nemecko a Holandsko pošlú na Ukrajinu ďalších šesť samohybných húfnic PzH 2000. Na okraj summitu NATO v Madride to oznámili ministerka obrany Christine Lambrechtová a Kajsa Ollongrenová. Už skôr obe krajiny na Ukrajinu spoločne dodali 12 kusov týchto húfníc, a vyzbrojili teda celý jeden delostrelecký prápor, napísala agentúra DPA.

Tentoraz Nemecko dodá tri húfnice, rovnako ako Holandsko. „Tým, že dodáme tieto tri, už sa dostávame na samotnú hranicu toho, čo je ospravedlniteľné. Ospravedlniteľné to ale je, pretože Ukrajinu teraz musíme podporiť,“ povedala Lambrechtová. „Ukazujeme tým naše odhodlanie a náš záväzok Ukrajine, že sa nepoddáme ruskej agresii,“ uviedla Ollongrenová.

20:42 Turecko podľa fínskeho prezidenta súhlasí s členstvom Fínska a Švédska v NATO.

Španielsko NATO Summit Madrid Turecko Švédsko Čítajte viac Turecko podporí vstup Fínska a Švédska do NATO

20:40 Ukrajinská kontrarozviedka informovala, že zadržala bývalého pracovníka sovietskej tajnej služby KGB, ktorý vraj poskytoval Rusku údaje pre marcový raketový útok na vojenskú základňu v západoukrajinskom meste Javoriv. Zomreli pri ňom desiatky vojakov.

Muž vraj prostredníctvom chatu na komunikačnej platforme Telegram odovzdával svojmu nadriadenému presné lokácie s poznámkami na mape. SBU na svojom telegramovom účte uvádza, že v dôsledku útokov na základňu nachádzajúcu sa len asi dvadsať kilometrov od poľských hraníc zomrelo viac ako päťdesiat vojakov, ďalších 150 utrpelo zranenia.

Podozrivý, rodák z neďalekého Ľvova, je vo väzbe a je vyšetrovaný kvôli zrade štátu. SBU navyše preveruje, či tento muž neodovzdával Rusku informácie o rozmiestnení cudzineckej légie na javorivskej základni.

20:30 Slovensko na stretnutí lídrov 30 členských krajín NATO v Madride zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová. Prečo hlava štátu pokladá summit aliancie za jeden z najvýnimočnejších od konca studenej vojny?

20:00 Rusko do štvrtkovej polnoci zablokuje obnovenie mandátu stálej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine, ktorá tam pôsobí už 23 rokov. Ako pre AFP vysvetlil Henrik Villadsen, ktorý je od roku 2018 koordinátorom projektov OBSE na Ukrajine, Rusko „má právomoc zablokovať mandát (stálej misie OBSE) na konci júna a povedalo, že to urobí“.

Villadsen tak potvrdil skoršie vyhlásenie rotujúceho poľského predsedníctva OBSE, v ktorom oznamovalo ukončenie pôsobenia misie OBSE na Ukrajine „v dôsledku ruského veta“.

Misia OBSE pomáha Ukrajine zosúladiť jej právne predpisy, inštitúcie a postupy s demokratickými normami. Zamestnáva 110 ľudí, väčšinou Ukrajincov, ktorí pracujú na približne 40 projektoch. Ich práca zahŕňa zlepšenie kvality vody, odmínovacie práce, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a domácemu násiliu, priblížil Villadsen, ktorý mal na projekty na Ukrajine ročný rozpočet 3,6 milióna eur.

19:30 Rokovania vysokých predstaviteľov NATO, Turecka, Švédska a Fínska a rozšírení Severoatlantickej aliancie sa po dvoch hodinách skončili. Dohodu účastníci schôdze neoznámili. Podľa fínskej tlače sa krajiny dohodli, že vypracujú memorandum, ktoré bude reagovať na výčitky Ankary voči vstupu dvojice severských krajín do NATO.

Španielsko NATO Summit Madrid Turecko Švédsko Čítajte viac Turecko podporí vstup Fínska a Švédska do NATO

19:00 Rusko podniklo raketový útok na tretie najväčšie ukrajinské mesto Dnipro, uviedli tamojšie úrady. Starosta tejto priemyselnej metropoly Borys Filatov uviedol, že pod troskami autoservisu, ktorý bol pri útoku zničený, sú ľudia.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Reznyčenko informoval, že ruská armáda smerom na Dnipro odpálila šesť rakiet, tri z nich Ukrajinci zostrelili.

„Bola zničená železničná infraštruktúra a priemyselný podnik. Horí autoservis. Záchranári hľadajú pod troskami ľudí,“ uviedol Reznyčenko.

Podľa Filatova v autoopravovni Avtodizel neboli vojaci, vojenská technika ani zbrane. „Je to najlepší autoservis, v ktorom si všetci obyvatelia Dnipra nechávali opravovať autá na naftu, medzi nimi aj ja,“ uviedol Filatov.

18:50 Bulharsko vyhostilo 70 ruských diplomatov, z ktorých niektorí podľa končiaceho premiéra Kirila Petkova priamo pracovali pre spravodajské služby. Sofia odmieta zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí, dodal predseda vlády podľa agentúry BGNES.

Bulharsko, protest Čítajte viac Bulharsko vyhostilo 70 ruských diplomatov, časť viní zo špionáže

18:44 Whirlpool úplne odíde z Ruska. Americký výrobca a predajca domácich spotrebičov sa dohodol na predaji svojich ruských operácií tureckému konkurentovi Arcelik. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá spôsobila, že západné štáty prijali rozsiahle sankcie proti Rusku a väčšina západných firiem sa stiahla z ruského trhu.

Súčasťou dohody je tiež predaj operácií Whirlpoolu v Kazachstane a niektorých ďalších krajinách zo Spoločenstva nezávislých štátov. Americká firma uviedla, že v aktuálnom kvartáli v súvislosti s týmto predajom aktív odpíše 300 miliónov USD až 400 miliónov USD (284 miliónov až 378 miliónov eur).

Whirlpool už marci oznámil, že obmedzuje svoje operácie v Rusku.

18:32 Spojené štáty zaviedli nové sankcie proti Rusku. Ich cieľom je napríklad dovoz zlata či zbrojný priemysel.

USA v utorok uvalili sankcie na viac než 100 firiem a jednotlivcov a zakázali dovoz zlata z Ruska. Týmto spôsobom zvyšujú tlak na Moskvu pre jej vojnu proti Ukrajine

Americké ministerstvo financií povedalo, že zaviedlo sankcie na 70 firiem, z ktorých mnohé sú kriticky dôležité pre ruský zbrojný priemysel, a na 29 osôb. Cieľom je obmedziť možnosti Ruska vyvíjať a vyrábať zbrane a technológie používané pri invázii na Ukrajinu.

„Zacielenie na ruský zbrojársky priemysel zníži Putinove možnosti a bude ďalšou prekážkou pri jeho vojne proti Ukrajine, ktorú už marí slabá morálka, narušené dodávateľské reťazce a logistické zlyhania,“ uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová.

V utorok prijaté opatrenia zavádzajú nové sankcie na ruský letecký a zbrojársky konglomerát Rostec. Podľa amerického ministerstva financií Rostecu patrí viac než 800 firiem z rôznych odvetví a sankcie platia na všetky firmy, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní alebo v nich má viac než 50 %.

USA tiež uvalili sankcie na spoločnosť United Aircraft Corporation, ktorá vyrába stíhačky MiG a Suchoj, rovnako ako na výrobcu bombardérov Tupolev.

17:57 Ruské bezpečnostné zložky zatkli starostu ukrajinského mesta Cherson Ihora Kolychajeva. Informovala o tom jeho poradkyňa, podľa ktorej zadržanie súvisí s neochotou šéfa juhukrajinského mesta spolupracovať s ruskými okupantmi.

„Dnes ráno prišiel starosta Chersonu Ihor Kolychajev do jedného z komunálnych úradov, kde pracovali zostávajúci zamestnanci radnice. Akonáhle vystúpil z auta, okamžite ho zadržali ozbrojení príslušníci Rosgvardije a pravdepodobne aj FSB,“ uviedla poradkyňa starostu Halyna Ljaševská.

Národná garda Ruskej federácie, zvaná Rosgvardija, má za úlohu bojovať proti terorizmu, v praxi slúži na potláčanie nepokojov či akéhokoľvek odporu voči režimu prezidenta Vladimíra Putina. Jej jednotky pôsobia aj na Ukrajine. FSB je ruská tajná služba.

Rusi podľa Ljaševskej prehľadali Kolychajevovi kanceláriu, zabavili pevné disky z počítačov a potom starostu odviezli v autobuse s nápisom Z. „Som si istá, že Kolychajevovo zatknutie súvisí s tým, že odmietol spolupracovať s okupačnými úradmi,“ dodala poradkyňa.

Podľa nej Kolychajev pred niekoľkými dňami dostal list od „novo menovaného“ starostu, ktorý ho pozval na rokovania o budúcej „organizácii spolupráce“. Za odmietnutie schôdzky mu podľa nej pohrozil zatknutím. Kolychajev na stretnutie neprišiel, dodala Ljaševská.

Cherson je po Mariupole najväčším ukrajinským mestom, ktoré ruská armáda dobyla od začiatku invázie.

17:45 Ruský hliníkárenský magnát Oleg Deripaska dal najavo, že pochybuje o zmysle vojny proti Ukrajine, a upozornil na ekonomické dôsledky invázie na ruskú ekonomiku.

Rusko Ukrajina Deripaska Čítajte viac Ruský oligarcha kritizuje Kremeľ: Zničenie Ukrajiny by bolo kolosálnou chybou

17:22 Ruské veľvyslanectvo v Sofii začalo zbierku na pomoc ruským vojakom bojujúcim na Ukrajine. Kampaň zatiaľ nevyvolala žiadnu reakciu zo strany bulharských úradov, na sociálnych sieťach ju však odsudzujú ľudia, ktorí sa stavajú proti invázii Moskvy na Ukrajinu, uviedol server Balkan Insight.

„S ohľadom na početné otázky občanov adresované Ministerstvu obrany Ruskej federácie bola na podporu vojakov, ktorí sa zúčastňujú špeciálnej operácie na ochranu Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, založená dobročinná nadácia OCHRANA,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré v pondelok večer zdieľalo ruské veľvyslanectvo v Bulharsku. Prípadní darcovia podľa neho môžu poslať svoje peniaze na kontá troch ruských bánk.

Príspevok na facebooku bol zmazaný, avšak naďalej sa objavuje na účte ambasády na sociálnej sieti Telegram.

„Takže ruské veľvyslanectvo v Bulharsku zahajuje kampaň pre svoju takzvanú špeciálnu operáciu. Niet pochýb. O krajine, ktorá umožňuje kampaň na podporu terorizmu, by sa malo hovoriť len s malým prvým písmenom,“ napísal bulharský spisovateľ Radoslav Bimbalov v hojne zdieľanom komentári k príspevku veľvyslanectva.

Ambasádu v Sofii vedie Eleonora Mitrofanovová, ktorá predtým pôsobila ako prvá námestníčka ministra na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Diplomatka čelí obvineniam zo zasahovania do vnútornej politiky Bulharska a niekoľkokrát sa dostala do mediálneho konfliktu s odchádzajúcim premiérom Kirilom Petkovom, ktorý ruskú inváziu na Ukrajinu od začiatku odsudzuje.

Vzťahy medzi Moskvou a Sofiou sú v posledných rokoch napäté. Sofia niekoľkokrát vyhostila ruských diplomatov, ktorých vinila zo špionáže. Petkov minulý týždeň menoval Mitrofanovovou ako jedného zo strojcov parlamentného vyslovenia nedôvery jeho kabinetu. Mitrofanovová akúkoľvek úlohu pri páde Petkovovej vlády poprela.

17:05 Rusko v deň začatia summitu Severoatlantickej aliancie v Madride zverejnilo súradnice Pentagónu a niekoľkých ďalších úradov západných krajín.

VIDEO: Tieto miesta v štátoch NATO zverejnil Roskosmos aj s presnými súradnicami „pre všetky prípady“.

Dmitrij Rogozin Čítajte viac Rusko na protest proti Západu zverejnilo súradnice Pentagónu či Bieleho domu

16:50 Východoukrajinské mesto Lysyčansk naďalej odráža ruské útoky, informoval prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Našou hlavnou úlohou je vydržať čo najdlhšie,“ dodal vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram.

Z 95 000 ľudí, ktorí žili v meste pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ich zostalo približne 15.000. Hajdaj súčasne upozornil, že pre miestne obyvateľstvo je mimoriadne nebezpečné zostávať v Lysyčansku, pretože ruské jednotky „robia všetko pre to, aby zabili čo najviac civilistov“. Poukázal na to, že jedna zo štvrtí „je posiata protipechotnými mínami“.

Hajdaj odhaduje, že mesto má zásoby potravín a liekov na niekoľko týždňov. V posledných dňoch nebolo možné doviezť žiadnu humanitárnu pomoc, pretože je pod neustálou paľbou.

„Rusi sa naďalej snažia Lysyčansk odrezať a ovládnuť diaľnicu Bachmut-Lysyčansk,“ uviedol Hajdaj s odkazom na kľúčovú zásobovaciu trasu do mesta.

Informoval tiež, že po raketovom útoku, pri ktorom bola v pondelok v Lysyčansku zasiahnutá skupina ľudí pri cisterne s pitnou vodou, muselo niekoľko zranených podstúpiť amputáciu. Tento útok si vyžiadal osem mŕtvych a 21 zranených.

Lysyčansk je poslednou ukrajinskou baštou Luhanskej oblasti, konštatoval vo svojom statuse Hajdaj.

15:50 Slovensko v najbližších mesiacoch predpokladá nárast nelegálnej migrácie. Dôvodom sú aj faktory ako zlá bezpečnostná, ekonomická a environmentálna situácia v domovskej krajine, ktorú nelegálni migranti opúšťajú. Štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Vendelín Leitner to uviedol vo svojom vystúpení videokonferencii Salzburského fóra.

Najčastejším partnerom pri readmisiách z tretích krajín je pre Slovensko podľa Leitnera Ukrajina. „Čísla nelegálnych vstupov na územie Slovenska z Ukrajiny z roku 2021, kedy Ukrajina prevzala 171 osôb z celkového počtu 190, poukazujú na rokmi vybudované a spoľahlivé partnerstvo. Najväčšiu časť nelegálnej migrácie na územie Slovenska však netvorí nelegálne prekročenie pozemnej hranice s Ukrajinou, ale tranzitná migrácia zo západného Balkánu,“ skonštatoval.

16:11 Rusko bombarduje východoukrajinské mesto Charkov „každú hodinu“. Povedal to starosta tohto druhého najväčšieho mesta Ukrajiny. „Charkiv bombardujú ráno, bombardujú cez deň, bombardujú v noci. Všetko to bombardovanie prichádza z územia Ruskej federácie, z Belgorodskej oblasti,“ povedal starosta Ihor Terechov. Cieľom podľa jeho slov je „zničiť nás ako národ“.

Intenzita ostreľovania sa podľa starostu v posledných dňoch zvýšila. Dodal, že terčom bombardovania sú priemyselné zóny a podniky, ktoré nemajú nijaké spojenie s armádou. Informuje o tom portál CNN.

15:40 Ukrajina a Rusko si vymenili ďalšiu skupinu zajatcov, oznámila ukrajinská vojenská rozviedka. Do vlasti sa vracia 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista a tiež 15 ruských zajatcov. Rusko o výmene neinformovalo, uviedla ruskojazyčná verzia BBC.

Medzi ukrajinskými zajatcami sú dvaja dôstojníci. Päť z oslobodených osôb má ťažké zranenia a potrebuje akútnu lekársku starostlivosť.

Okrem zajatcov si ukrajinská a ruská strana v Záporožskej oblasti vymenili aj telá padlých vojakov, uviedlo ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území. Do neobsadenej časti Ukrajiny sa tak vrátilo 46 padlých Ukrajincov, z ktorých 21 patrilo k obrancom mariupoľských oceliarní Azovstaľ.

V polovici mesiaca Rusko prepustilo štyroch ukrajinských civilistov zajatých na začiatku invázie v Kyjevskej oblasti, Ukrajincom vydalo aj telo jedného mŕtveho vojaka. Ukrajinská strana vtedy prepustila päť Rusov. Takýchto výmen sa od začiatku ruského útoku proti Ukrajine uskutočnilo niekoľko. Ukrajinská strana takto získala späť aj desiatky tiel obrancov Azovstaľu.

15:12 Rusko vo vojne na Ukrajine, ktorá sa začala pred 125 dňami, už podľa Kyjeva stratilo 35 250 vojakov. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že v bojoch bolo zničených 3 704 ruských obrnených transportérov, 217 lietadiel, 185 vrtuľníkov a 1 567 tankov.

V pondelok ukrajinský rezort zahraničia konštatoval, že Rusko od začiatku vojny stratilo 35-tisíc vojakov, čo naznačuje, že za posledných 24 hodín bolo zabitých 250 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že údaje nie sú nezávisle overené.

14:49 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg naliehal na lídrov NATO, aby naďalej podporovali Ukrajinu v boji proti ruskej agresii.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Stoltenberg: Ukrajina čelí najväčšej brutalite od druhej svetovej vojny

14:33 Rusko musí byť po pondelkovom raketovom útoku na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk označené za „štátneho sponzora terorizmu“, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Iba úplne šialení teroristi, ktorí by nemali mať miesto na tejto Zemi, môžu strieľať rakety na civilné objekty… Rusko musí byť uznané za štátneho sponzora terorizmu. Svet to dokáže, a preto musí zastaviť ruský teror,“ uviedol Zelenskyj na svojom kanáli na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident ďalej obvinil Rusko zo „zámerných útokov“ na civilnú infraštruktúru.

Ruský raketový útok zasiahol v pondelok nákupné centrum vo východoukrajinskom meste Kremenčuk v čase, keď sa tam nachádzalo približne 1000 ľudí, približuje AFP. Útok si podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, doposiaľ vyžiadal najmenej 20 potvrdených obetí. Štyridsať ďalších osôb je naďalej nezvestných.

„Niektoré telá nemôžu byť identifikované, pretože sú do veľkej miery spálené. Ich identifikácia si vyžiada niekoľko dní,“ povedal na brífingu ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

14:04 Francúzsky prezident Emmanuel Macron po skončení summitu siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta (G7) vyhlásil, že Rusko „nemôže a nesmie vyhrať“ vojnu na Ukrajine.

Macron po skončení stretnutia lídrov na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko potvrdil, že skupina G7 bude naďalej podporovať Ukrajinu a nepoľaví v sankciách "tak dlho, ako to bude potrebné.

„Je to jasné, útok Ruska na územie Ukrajiny má len jeden cieľ a tým je kapitulácia Ukrajiny,“ vyhlásil Macron.

Podľa francúzskeho prezidenta budú nasledujúce týždne kľúčové, pokiaľ ide o situáciu v oblasti exportu ukrajinského obilia, ktorý vážne narušilo ruské vojenské ťaženie.

„Najbližších pár týždňov bude kľúčových,“ povedal Macron a dodal, že pred tohtoročnou žatvou je potrebné uvoľniť svetové zásoby surovín, aby sa predišlo potravinovej kríze v chudobných krajinách sveta.

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov v spoločnom vyhlásení po skončení summitu uviedla, že Rusko musí povoliť vývoz dodávok obilia z vojnou zmietanej Ukrajiny, aby sa predišlo zhoršeniu globálnej potravinovej krízy.

13:52 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že požiar v nákupnom centre v Kremenčuku spôsobil „výbuch munície pre západné zbrane“ uskladnenej v blízkosti obchodného centra.

kremenčuk Čítajte viac Moskva šokuje. Požiar v Kremenčuku spôsobila „západná“ munícia

13:38 Ruská invázia na Ukrajinu znamená pre svet dobu neistoty, na našom odhodlaní podporovať Kyjev to však nič nemení. Na záverečnej tlačovej konferencii po summite skupiny siedmich veľkých ekonomík G7 v bavorskom alpskom zámku Elamu to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Dodal, že krajiny G7 sú pilierom jednoty slobodného sveta a že ruský prezident Vladimír Putin nesmie na Ukrajine vyhrať.

„G7 odsudzuje brutálnu ruskú vojnu a stojí pevne na strane Ukrajiny,“ povedal Scholz, podľa ktorého Západ ponúka Ukrajine perspektívu budúcnosti. „Vo vzťahoch s Ruskom nie je cesty späť do doby pred inváziou,“ uviedol. „Rovnako tak je jasné, že je pred nami čas neistoty. O to viac je dôležitá jednota,“ povedal. Dodal, že takú jednotu a priateľstvo si štáty G7 vzájomne poskytujú.

Podľa Scholza budú krajiny G7 pokračovať s politickým a ekonomickým tlakom na Putinov režim. Uviedol, že pre mierové spolužitie je nevyhnutný rešpekt nedotknuteľnosti hraníc a štátnej zvrchovanosti.

Kyjev podľa Scholza môže s podporou G7 naďalej počítať. Uviedol tiež, že Ukrajina sa po skončení konfliktu nezaobíde bez obdoby Marshallovho plánu, ktorý umožnil povojnovú obnovu západnej Európy.

13:20 Rusko zastaví svoju ofenzívu, ak sa Ukrajina vzdá, uviedol Kremeľ a zároveň vyzval Kyjev, aby nariadil svojim vojakom zložiť zbrane.

„Ukrajinská strana môže všetko zastaviť ešte pred koncom dnešného dňa. Potrebné je k tomu vydať príkaz pre nacionalistické jednotky, aby zložili zbrane a splniť podmienky Ruskej federácie,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v pondelok naliehal na svetové mocnosti, aby spravili všetko preto, aby sa vojna na Ukrajine skončila do konca tohto roka. Zelenskyj tiež podľa nemenovaného francúzskeho predstaviteľa uviedol, že ešte nenastal čas pre rokovanie s Ruskom, keďže Kyjev sa snaží najskôr upevniť svoju pozíciu.

Na žiadosť novinárov o komentár k vyhláseniam ukrajinského prezidenta Peskov reagoval slovami: „Riadime sa vyhláseniami nášho prezidenta (Vladimira Putina), špeciálna vojenská operácie ide podľa plánu a dosahuje svoje ciele.“

13:11 Švajčiarsky frankofónny denník Le Temps zverejnil prepis telefonického rozhovoru medzi Emmanuelom Macronom a Vladimirom Putinom, ktorý sa odohral štyri dni pred vojnou.

putin macron Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“

12:55 Ukrajinská expremiérka Julija Tymošenková v súčasnosti – viac než štyri mesiace po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu – nevidí nijakú šancu na diplomatické a mierové riešenie situácie. „Putin zničí celú Ukrajinu a zabije celý ukrajinský ľud,“ povedala v utorok v rozhovore pre stanicu RTL/ntv v súvislosti s vojnou, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

zväčšiť Julija Tymošenková Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
Julija Tymošenková Julija Tymošenková

Ukrajina podľa Tymošenkovej nikdy nepristúpi na riešenie navrhované Moskvou, podľa ktorého by si Rusko anektovalo obsadené ukrajinské územia a takmer rozpustilo tamojšiu armádu.

Medzi verejne vyjadrené požiadavky Moskvy patrilo na začiatku invázie aj uznanie separatistických republík – Doneckej a Luhanskej – na východe Ukrajiny za nezávislé štáty, ako aj uznanie čiernomorského polostrova Krym za ruské štátne územie. Krym anektovalo Rusko v roku 2014.

Kremeľ pritom len nedávno zopakoval, že trvá na svojich maximálnych požiadavkách. V prvých týždňoch po začiatku vojny ešte prebiehali medzi Ruskom a Ukrajinou rokovania, v súčasnosti sú však prerušené.

„Návrhy Ruska nepovedú k ukončeniu vojny, ale k predĺženiu konfliktu,“ podotkla Tymošenková. „Pre nás existuje len jediná cesta – víťazstvo na bojisku,“ vyhlásila.

12:23 Rusko oznámilo zavedenie sankcií proti 25 Američanom, vrátane manželky a dcéry prezidenta Spojených Štátov Joea Bidena a ďalších prominentných osobností. Informovala o tom agentúra TASS, podľa ktorej sú medzi sankcionovanými Američanmi ľudia „zodpovední za formovanie rusofóbneho kurzu“.

„V reakcii na stále sa rozširujúce sankcie USA proti ruským politickým a verejným činiteľom bude na stop-zozname 25 amerických občanov (…) vrátane rodinných príslušníkov prezidenta Joea Bidena,“ uvádza sa vo vyhlásení ruskej diplomacie. Zoznam Američanov, ktorí majú na dobu neurčitú zakázaný vstup na územie Ruskej federácie, je v osobitnej sekcii webu ministerstva, poznamenala agentúra TASS.

Západ – vrátane Spojených štátov, Kanady alebo Európskej únie – zaviedol proti Rusku v reakcii na jeho vojenskú agresiu na Ukrajine niekoľko sérií sankcií. Okrem hospodárskych postihov oznámil už skôr okrem iného aj osobné sankcie proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Moskva vzápätí reagovala recipročne a svoje sankcie uvalila na Bidena a ďalších amerických predstaviteľov.

11:55 Predstavitelia Bieleho domu strácajú istotu, že sa Ukrajine podarí získať späť celé územie, o ktoré prišla za štyri mesiace vojny s Ruskom. Tento názor medzi americkými predstaviteľmi podľa spravodajskej stanice CNN prevláda, aj keď teraz USA a spojenci Ukrajine dodávajú modernejšie a výkonnejšie zbrane.

Poradcovia amerického prezidenta Joea Bidena v súkromí debatujú, ako a či by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemal pozmeniť definíciu „víťazstva“ a priznať možnosť, že sa územie Ukrajiny nenávratne zmenšilo.

Tento pesimistický názor podľa zdrojov CNN neznamená, že USA chcú Ukrajinu nútiť k územným ústupkom Rusku za účelom ukončenia vojny. Je tiež možné, že sa ukrajinskej armáde v protiofenzíve podarí časť strateného územia získať späť.

„To, či sa im podarí územie dobyť späť čiastočne alebo úplne, závisí od toho, akú podporu im poskytneme,“ povedal jeden z poradcov pôsobiacich v Kongrese. Ukrajina podľa neho požiadala USA minimálne o 48 raketových systémov, zatiaľ získala prísľub ôsmich.

USA minulý týždeň ohlásili ďalších 450 miliónov dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine a tento týždeň majú oznámiť, že pre ukrajinskú armádu kúpia pokročilý obranný systém zem-vzduch NASAMS.

Náladu v Bielom dome podľa CNN ovplyvňuje fakt, že sa Ukrajincom v posledných týždňoch nedarí zadržať ruský postup na Donbase. Denné straty dosahujú až 100 vojakov a Ukrajinci spotrebúvajú muníciu rýchlejšie, než je im Západ schopný dopĺňať.

11:15 Náčelník generálneho štábu britskej armády Patrick Sanders vyhlásil, že Rusko bude po vojne na Ukrajine pravdepodobne ešte väčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť než predtým, informuje agentúra Reuters.

„Zatiaľ čo konvenčná kapacita Ruska bude prinajmenšom na čas značne obmedzená, nedávno deklarovaný zámer (ruského prezidenta Vladimira) Putina obnoviť územie historického Ruska robí akýkoľvek oddych dočasným a hrozba (zo strany Ruska) bude ešte naliehavejšia,“ povedal Sanders v prejave na konferencii Land Warfare, ktorú zorganizovalo britské analytické centrum pre obranné záležitosti RUSI (Royal United Services Institute).

„Nevieme, ako sa skončí vojna na Ukrajine. Ale vo väčšine scenárov bude Rusko po Ukrajine ešte väčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť než predtým,“ dodal generál. Britská armáda musí byť podľa neho schopná mobilizovať sa rýchlejšie, aby odradila hrozbu zo strany Moskvy.

10:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol v utorok v telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, že Ukrajina potrebuje obranné raketové systémy, aby zamedzila ruským útokom.

Telefonát najvyššieho predstaviteľa Ukrajiny a šéfa Severoatlantickej aliancie sa uskutočnil pred nadchádzajúcim začiatkom summitu NATO v Madride.

„Telefonoval som s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Skoordinovali sme svoje pozície v predvečer summitu NATO v Madride. Upozornil som na to, aký dôležitý je pre Ukrajinu silný obranný raketový systém, aby sa zabránilo ruským teroristickým útokom,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

10:29 Summit lídrov NATO v Madride je pre Alianciu príležitosťou, aby dokázala, že chápe rozsah hrozby zo strany Kremľa a že je pripravená a vybavená brániť sa proti akémukoľvek ruskému pokusu dostať sa za hranice Ukrajiny a zaútočiť na východné krídlo NATO. V utorkovom komentári to uviedol britský denník Financial Times (FT).

North Macedonia NATO Exercise Čítajte viac Financial Times: NATO musí ukázať, že to s obranou východného krídla myslí vážne

10:02 Ruská armáda sa na východe Ukrajiny sústredí na pokračovanie v postupe na mesto Slovjansk v Doneckej oblasti, uviedlo vo svojej pravidelnej správe o vývoji bojov velenia ukrajinskej armády. Rusi pokračujú v útokoch na Lysyčansk v Luhanskej oblasti a snažia sa ho odrezať, uviedol na sociálnej sieti telegram miestny gubernátor Serhij Hajdaj.

V Lysyčansku podľa Hajdaja nepriateľské sily ďalej ničia infraštruktúru a útočia aj na civilné ciele – ostreľovali napríklad tri benzínové pumpy alebo trhovisko, kde mohli očakávať zoskupenia ľudí. Niektoré štvrte v meste podľa gubernátora čelili ostreľovaniu opakovane a záchranári hľadajú v domoch obete. Lysyčansk je posledným veľkým mestom v Luhanskej oblasti, ktoré ukrajinská armáda po stiahnutí z priľahlého Severodonecku stále drží.

Ukrajinské sily sa snažia po stiahnutí zo Severodonecku upevniť pozície vo vyššie položenom Lysyčansku, uviedlo britské ministerstvo obrany k vývoju situácie na Ukrajine. Ruské sily sú stále vyčerpanejšie a ich znížená bojová efektivita zrejme nie je v dlhodobom horizonte udržateľná, dodalo ministerstvo.

9:57 Popredného ruského opozičného politika Iľju Jašina zadržala v pondelok v Moskve polícia. Oznámila to politikova priateľka, ruská novinárka Irina Bablojanová a jeho právnik Vadim Prochorov.

Bablojanová, novinárka a moderátorka v súčasnosti nefungujúcej rozhlasovej stanice Echo Moskvy, na sociálnych sieťach uviedla, že polícia zadržala Jašina v čase, keď boli spolu na prechádzke v parku.

„Prechádzala som s mojím kamarátom Iľjom Jašinom v parku… pristúpili k nám policajti a nevedno kam vzali Iľju,“ uviedla novinárka na sociálnej sieti Facebook.

9:11 Na najmenej 18 stúpol počet obetí, ktoré si vyžiadal pondelkový raketový útok ruských okupačných síl na nákupné stredisko v ukrajinskom meste Kremenčuk. Oznámil to v utorok na Telegrame gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin, ktorého cituje agentúra DPA.

Pri útoku utrpelo zranenia ďalších 60 osôb, nezvestných je stále viac než 40 ľudí, uviedla ukrajinská prokuratúra. Požiar strediska hasiči zlikvidovali ešte v pondelok večer, oznámili úrady. V noci na mieste pokračovali záchranné práce.

Kyjev tvrdí, že okupanti použili pri útoku raketové strely Ch-22 Burja typu vzduch-zem, ktoré na stredisko v Kremenčuku vypálili zo strategických bombardérov s dlhým doletom Tu-22M.

V čase útoku (14.50 h SELČ) sa v stredisku nachádzalo odhadom 1000 civilistov, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

8:19 Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty, zverejnenom v noci na utorok na webovej stránke týchto novín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Pre nás je Krym súčasťou Ruska, a to navždy. Akákoľvek snaha o zásah na Kryme je vyhlásením vojny našej krajine. Ak by toto spravila krajina, ktorá je členom NATO, znamená to konflikt s celou Severoatlantickou alianciou, tretiu svetovú vojnu – totálnu katastrofu,“ uviedol Medvedev, ktorý tak reagoval na otázku, prečo vstup Ukrajiny do organizácie NATO vníma Rusko ako väčšie nebezpečenstvo než začlenenie Fínska a Švédska do Aliancie.

„Pričlenenie Švédska a Fínska k NATO nás ničím novým neohrozuje… V súčasnosti s týmito krajinami nemáme ani neočakávame žiadne teritoriálne spory a ani dôvody na ne. Ak sa budú cítiť lepšie a pokojnejšie v NATO, tak nech sa páči,“ pokračoval Medvedev.

Zároveň však uviedol, že Rusko sa aj napriek tomu bude pripravovať k zavedeniu odvetných krokov a k posilneniu hraníc s týmito krajinami, čo môže zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu Iskander „na prahu“ Švédska a Fínska. „Bezjadrový status Baltského mora sa stane minulosťou,“ vyhlásil ruský exprezident.

6:00 Lídri skupiny siedmich hospodársky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok odsúdili raketový útok Ruska na preplnené nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk. Označili ho za „ohavný útok“ a „vojnový zločin“, uviedla agentúra DPA.

Útoky bez rozmyslu na nevinných civilistov podľa predstaviteľov týchto krajín predstavujú vojnový zločin. „Voči ruskému prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi a zodpovedným bude vyvodená zodpovednosť,“ uviedli v spoločnom vyhlásení lídri. Tí sú v súčasnosti na summite G7 na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.

VIDEO: Ruské rakety zasiahli nákupné centrum s tisíckou ľudí v Kremenčuku.

Ruský útok na nákupné centrum v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti si v pondelok vyžiadal najmenej 15 obetí na životoch a ďalších 59 utrpelo zranenia, píše DPA s odvolaním sa na miestne úrady.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil raketový útok v ukrajinskom meste Kremenčuk za „bezočivý teroristický čin“. Útok odsúdili aj OSN a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Ukrajina v reakcii na nedávne ruské útoky voči civilistom žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN).

kremenčuk Čítajte viac Ruské rakety zasiahli v ukrajinskom Kremenčuku nákupné centrum plné ľudí
878 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy