181 deň: USA posielajú preč svojich ľudí z Ukrajiny. FSB chystá útoky doma, tvrdí Danilov

23:27 Európska únia je najbližším priateľom Ukrajiny a verným obhajcom medzinárodného práva a nikdy neuzná nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola Ruskou federáciou. Uviedla to v utorok vo svojom vystúpení na on-line summite Krymskej platformy predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Šéfka exekutívy EÚ na summite, ktorý otvoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, konštatovala, že anexii Krymského polostrova vo februári a marci 2014 došlo brutálnou silou.

„Toto drzé porušenie ukrajinskej územnej celistvosti a medzinárodného práva znamenalo začiatok Putinovho poľutovaniahodného pokusu odoprieť Ukrajine jej slobodu,“ uviedla šéfka eurokomisie. Podľa nej to bola priama reakcia Moskvy na ukrajinskú revolúciu dôstojnosti, v ktorej ukrajinskí občania požadovali spravodlivosť, demokraciu a právo zvoliť si vlastnú budúcnosť v Európe.

Podľa von der Leyenovej sa Krym sa od svojej anexie využíva nielen ako ruská vojenská základňa, ale aj ako miesto, kde Rusko testuje brutálne metódy, ktoré teraz uplatňuje v ostatných okupovaných častiach Ukrajiny. Šéfka EK tiež uviedla, že EÚ je hlboko znepokojená porušovaním ľudských práv na Kryme v podobe miznutia ľudí, mučenia, zabíjania a prenasledovanie krymských Tatárov a tiež zastrašovania a väznenie novinárov, právnikov a obhajcov ľudských práv.

Von der Leyenová pripomenula, že od začiatku invázie vo februári Únia masívne zintenzívnila ekonomickú, humanitárnu a vojenskú podporu pre Ukrajinu, v jej členských štátoch našlo útočisko viac ako 7,5 milióna ukrajinských utečencov. Sankcie EÚ podľa nej podkopávajú ruskú vojnovú mašinériu a ruskú ekonomiku. Na druhej strane sa cez koridory solidarity EÚ vyviezlo viac ako desať miliónov ton ukrajinského obilia.

Predsedníčka EK na záver svojho vystúpenia povedala, že ak chcel ruský prezident Vladimir Putin zmariť nezávislosť Ukrajiny a zlomiť vieru Ukrajincov v lepšiu budúcnosť, nepodarilo sa mu to. Skôr naopak, Ukrajina sa stala kandidátom na vstup do Európskej únie. (tasr)

21:54 Jednotu členských štátov Európskej únie voči Rusku treba potvrdzovať deň čo deň, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v rozhovore, ktorý v utorok zverejnila agentúra AFP. Podľa Borrella netreba zabúdať, že Únia je združuje štáty, ktoré majú rozdielny prístup k Rusku.

„Členské štáty rozhodujú o svojej zahraničnej politike. Musíme zabezpečiť, aby sa ich záujmy stretli v spoločnom bode. Vždy je potrebný kompromis. V rámci dvadsaťsedmičky a s pravidlom jednomyseľnosti je to niekedy nemožné,“ povedal Borrell. Pripomenul, že medzi členskými krajinami nie je dostatok konsenzu na opustenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v oblasti zahraničnej politiky a prechod na hlasovanie kvalifikovaniu väčšinou.

Rozhovor vyšiel týždeň pred stretnutím ministrov obrany a zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa uskutoční 30. 31. augusta v Prahe pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ. Borrell v Prahe predstaví návrh na výcvikový program pre ukrajinských vojakov v niektorých krajinách EÚ, podobné tým v USA a Spojenom kráľovstve.

Od začiatku ruskej ofenzívy voči Ukrajine pred šiestimi mesiacmi EÚ uvoľnila 2,5 miliardy eur na financovanie dodávok zbraní a vybavenia pre Kyjev. „Vojna naberá nový smer. Ukrajinci prešli do protiútoku. Údery na Kryme majú dôležitý vojenský a psychologický rozmer. Zdá sa, že Rusi sú technologicky zastaraní, ale zachovávajú si schopnosť útočiť,“ povedal Borrell.

Ministri budú v Prahe riešiť aj najnovší problém, ktorý názorovo rozdeľuje krajiny EÚ, a tým je možný zákaz vstupu ruských turistov do EÚ. Toto opatrenie podporujú Fínsko, pobaltské krajiny, ale aj Poľsko a Česká republika, proti je Nemecko. Borrell si myslí, že zákaz vstupu do Európy pre všetkých Rusov, bez ohľadu na ich dôvody, „nie je dobrý nápad“.

V kontexte, v ktorom sa EÚ pripravuje na zimu bez dodávok ruského plynu, šéf európskej diplomacie trvá na potrebe „vydržať a rozložiť náklady v rámci celej Únie“. Obhajuje najmä reformu cien elektrickej energie, ktoré sú v súčasnosti indexované podľa ceny zemného plynu, čo znamená, že s cenou plynu rastú aj účty za elektrinu. (afp, tasr)

21:14 Ukrajina už na vojnu s Ruskom, ktorá začala pred pol rokom, vynaložila viac ako 420 miliárd hrivien (približne 11,4 miliardy eur), uviedol na utorňajšom rokovaní ukrajinskej vlády premiér Denys Šmyhal. Celkové výdavky rozpočtu pritom podľa Šmyhala predstavovali viac ako bilión hrivien, vojenské výdavky tak presiahli dve pätiny celkových výdavkov ukrajinského rozpočtu.

Takmer 70 percent tejto sumy pritom predstavujú platy vojakov, zostávajúcu časť na nákup a opravy zbraní, uviedol šéf vlády. Ukrajina sa ruskej agresii bráni od 24. februára.

Ruská redakcia BBC poznamenala, že spojenci poskytujú Ukrajine citeľne viac, než by si mohla sama dovoliť. Krajina podľa ukrajinského premiéra získala pomoc vo výške 14 miliárd dolárov a očakáva, že ďalších 12 až 16 miliárd dostane do konca roka. (čtk)

20:05 Spojené štáty ohlásia nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote troch miliárd dolárov. Mali by tak urobiť v stredu 24. augusta, keď uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie a Ukrajina bude oslavovať Deň nezávislosti.

Čítajte viac USA pripravujú ďalší, tentoraz trojmiliardový balík vojenskej pomoci Ukrajine

19:07 Proruskí separatisti tvrdia, že odvrátili teroristický útok, ktorý mal v čase konania pripravovaného referenda o pripojení k Rusku spáchať Ukrajinec, vycvičený v Českej republike.

Čítajte viac Rusko do vojny zaťahuje Česko: Vycvičili ste Ukrajinca, ktorý chystal útok

19:00 Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok na online samite Krymskej platformy, ktorú otvoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, opätovne vyjadrila podporu Slovenska Ukrajine. Na samite spolu s ďalšími svetovými lídrami zároveň vyzvali Rusko, aby bezodkladne ukončilo okupáciu Krymu a mesta Sevastopoľ. Hlava štátu o tom informuje na sociálnej sieti.

Od Ruska žiadajú taktiež rešpektovanie ľudských práv všetkých obyvateľov polostrova vrátane etnických Ukrajincov a krymských Tatárov a ukončenie perzekúcie všetkých, ktorí nesúhlasia s ilegálnou okupáciou Krymu.

„Krym je Ukrajina. Zákon je zákon. Takto jednoducho sa dá zhrnúť základné posolstvo z druhého ročníka tohto samitu. V spoločnom vyhlásení sme uviedli, že zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny musia byť plne rešpektované,“ uviedla prezidentka.

Na samite vystúpil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, poľský prezident Andrzej Duda i predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Taktiež japonský premiér Fumio Kišida či kanadský premiér Justin Trudeau. Podľa slov Čaputovej sa k samitu pripojilo takmer 60 svetových lídrov, medzi nimi predstavitelia štátov G7, EÚ, NATO, ako aj viacerých štátov Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

18:52 Vlak s 1 200 tonami kukurice z Ukrajiny dorazil v utorok dopoludnia do severonemeckého prístavného mesta Rostock. Ide o prvú takúto dodávku, odkedy ruské sily spustili na Ukrajine vojenskú ofenzívu.

Išlo o 450 metrov dlhú súpravu s 21 vagónmi, ktorý bol podľa slov manažéra rostockého obilného terminálu Jacoba Lubiga „testovacím vlakom“. Ako dodal, nasledovať budú ďalšie štyri takéto vlaky.

Kukuricu, ktorá má slúžiť ako krmivo pre zvieratá, preložili na ukrajinsko-poľských hraniciach a následne ju previezli do Rostocku nákladným vlakom. Tam ju pomocou dopravného pásu presunuli do obilných síl. Nateraz nie je jasné, ako dlho tam bude kukurica uskladnená.

Čítajte viac Španielsko to skúsi po koľajniciach. Po ukrajinské obilie poslalo vlak

Z rostockého prístavu sa dovezená pšenica, jačmeň a kukurica vyváža loďami ďalej do sveta, pričom väčšina smeruje na Blízky východ, ale aj do severnej Afriky a do Iránu, dodáva DPA.

Cez Rostock, ktorý patrí spolu s Hamburgom k najdôležitejším obilným prístavom v Nemecku, sa ročne prepravia okolo tri až štyri milióny ton obilnín.

18:29 Ruské sily sa neúspešne pokúsili odpojiť okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň od ukrajinskej siete, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Príslušníkov ruskej armády znovu vyzval, aby túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe opustili, informovala agentúra Reuters. Moskva a Kyjev sa v posledných týždňoch vzájomne obviňujú z ostreľovania zariadenia.

Rusko vôbec nepomýšľa na dialóg s Ukrajinou a nikdy oň ani nestálo, uviedol Zelenskyj. Odmietol tiež, že by vydal rozkaz na zastavenie bojov na fronte, aby Moskvu nejako „upokojil“. Západ ukrajinský štátnik upozornil, aby nepoľavoval vo svojej podpore Ukrajiny, únava ohľadom vojny by podľa neho znamenala veľké nebezpečenstvo pre celý svet.

Rusko juhukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň okupuje v podstate od začiatku svojej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Kritiku a silný odpor Západu vyvolal marcový požiar v areáli zariadenia aj ostreľovanie z posledných týždňov. Podľa ukrajinskej rozviedky ruskí vojaci mieria na skladisko popola a ďalšieho odpadu pri elektrárni, aby vzbudili dojem, že je v okolí zariadenia vyššia radiácia, napísala dnes agentúra Unian.

Rusko odmieta, že by na jadrovú elektráreň zacielilo a naopak z úderov viní Kyjev. Tvrdenie ani jednej z bojujúcich strán nemožno overiť.

17:58 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zdôraznil, že ukončenie ruskej okupácie Krymu je de facto požiadavkou medzinárodného práva a dôležitým prvkom globálnej bezpečnosti a stability. Ako referuje web eurointegrati­on.com.ua, uviedol to v utorok na samite tzv. krymskej platformy.

„Turecko od samého začiatku otvorene vyhlasuje, že anexia Krymu je protiústavná a nezákonná a neuznáva ju. Ide o principiálny postoj z právnych aj morálnych dôvodov. Medzinárodné právo v podstate určuje, že Krym by sa mal vrátiť Ukrajine, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou,“ podotkol turecký prezident.

Čítajte viac Turecko bude za ruský plyn platiť v rubľoch. Putin ďakuje Erdoganovi

Dodal, že zachovanie územnej celistvosti, suverenity a politickej jednoty Ukrajiny „je mimoriadne dôležité nielen pre regionálnu, ale aj globálnu bezpečnosť a stabilitu“. „Pre Turecko je prioritou aj zaistenie bezpečnosti a blahobytu našich spriaznených krymských Tatárov, ktorí sú jedným z pôvodných obyvateľov Krymu. Naši krymskí Tatári pozorne sledujú najnovšie udalosti na Kryme,“ dodal Erdogan.

Vyjadril tiež nádej, že krymská platforma má mimoriadnu váhu a že krymskí Tatári, ktorí vo svojej histórii nesmierne trpeli, bojujú za pokojný život vo svojej vlasti. „V tomto procese Turecko naďalej podporuje ukrajinskú vládu a krymských Tatárov,“ uzavrel turecký líder.

17:28 Nemecko sa chystá poskytnúť Ukrajine zbrane za ďalších 500 miliónov eur. Podľa nemenovaného zdroja agentúry Reuters to dnes pri návšteve Kanady uviedol kancelár Olaf Scholz. Dodávka má zahŕňať systémy protivzdušnej obrany IRIS-T či raketomety.

Zbrane budú odovzdané v roku 2023, niektoré ale zrejme aj skôr. Zdroj Reuters, ktorý sa v Toronte zúčastnil on-line konferencie o Ukrajine, dodal, že novo prisľúbené dodávky – prezentované ako príspevok k modernizácii ukrajinských ozbrojených síl – musí ešte schváliť rozpočtový výbor nemeckého parlamentu.

Súčasťou zbraňového balíčka majú byť ďalšie tri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, okolo desať obrnených vyslobodzovacích vozidiel, 20 raketometov, navádzaná munícia a systémy obrany proti dronom.

„Medzinárodné spoločenstvo nikdy neprijme nezákonnú, imperialistickú anexiu ukrajinského územia zo strany Ruska,“ citovala z prejavu Scholza na konferencii agentúra DPA. Nemecko bude podľa neho pevne stáť na strane Ukrajiny, „kým bude Ukrajina potrebovať našu podporu“.

17:16 Británia nikdy neuzná anexiu Krymského polostrova, ani žiadnej inej časti ukrajinského územia Ruskom. Na summite tzv. Krymskej platformy to vyhlásil britský premiér Boris Johnson, informuje denník The Guardian.

Dosluhujúci premiér Spojeného kráľovstva vyzval všetky krajiny sveta, aby sa spoločne postavili na obranu základného princípu medzinárodného práva, ktorý zakazuje meniť hranice s nasadením vojenskej sily.

„Na základe toho je jasné, že nikdy neuznáme ruskú anexiu Krymu ani žiadnej inej časti ukrajinského územia,“ vyhlásil Johnson na virtuálnom summite Krymskej platformy.

Britský premiér vo svojom on-line vystúpení ďalej povedal, že anektovaný Krym sa v podstate zmenil na ruskú vojenskú základňu, a to isté chce Moskva urobiť aj s inými okupovanými územiami Ukrajiny.

Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa Johnsona pripravuje na Ukrajine podľa krymského scenára „ďalšie anexie a ďalšie falošné referendá“.

Obyvatelia Krymu zažívajú od ruskej anexie „brutálnu a systematickú kampaň zameranú na potláčanie ľudských práv“, ktorej obeťami sú prevažne príslušníci menšiny krymských Tatárov, upozornil Johnson.

16:55 Na Slovensko pricestuje na budúci utorok fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. So svojím slovenským náprotivkom Jaroslavom Naďom (OĽANO) bude rokovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii i bilaterálnej spolupráci. Témou rokovania bude aj projekt obstarania bojových obrnených vozidiel 8×8, dohoda je vo finálnej fáze. „Naše krajiny sa zhodujú v hodnotách a tiež v jasných postojoch voči agresii Ruska na Ukrajine. Práve realita posledného polroka významne priblížila Fínsko k Severoatlantickej aliancii. Do jej radov smeruje nielen de facto, ale aj de iure, z čoho sa úprimne teším,“ uviedol Naď.

Ministri majú hovoriť aj o projekte obstarania 76 kusov bojových obrnených vozidiel 8×8 na kolesovom podvozku Patria, ktoré budú zabezpečené prostredníctvom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Fínskom. Nákup odobrila vláda v marci. Celková cena za zákazku vrátane vozidiel infraštruktúry a munície je 447 miliónov eur.

Čítajte viac Na výrobe obrnených vozidiel Patria sa budú podieľať slovenské firmy

16:24 Minister obrany Naď uviedol, že na budúcnosti stíhacích lietadiel MiG-29 zatiaľ nie je dohoda. Cieľom je získať za ne po prípadnom darovaní Ukrajine finančnú alebo materiálnu náhradu.

Čítajte viac Za Ukrajine darované bojové vozidlá získa Slovensko moderné nemecké tanky

15:47 Ukrajinci môžu počítať s poľskou podporou až do „posledného dňa boja“, vyhlásil dnes v Kyjeve poľský prezident Andrzej Duda po rokovaní so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Poľská hlava štátu dala podľa serveru Rzeczpospolita najavo presvedčenie, že Ukrajina zvíťazí a získa späť všetky svoje územia, ktoré okupuje Rusko. Zelenskyj po schôdzke Poliakom poďakoval a na tlačovej konferencii zároveň pohrozil Moskve „mocnou odpoveďou“ pokiaľ svoje útoky proti Ukrajine zintenzívnia.

Objavujú sa totiž varovania, že za dnešného Dňa vlajky a stredajšieho Dňa nezávislosti Ukrajiny hrozia masívnejšie údery. Napríklad americká ambasáda v Kyjeve varovala, že v nasledujúcich dňoch sa ruské sily budú snažiť zintenzívniť útoky na civilnú infraštruktúru i vládne objekty.

„Ukrajina, Ukrajinci sa môžu na Poľsko spoľahnúť, môžu sa spoliehať na Poliakov,“ vyhlásil okrem iného Duda. „Ľudia na západe Európy si vôbec neuvedomujú, čo znamená ruská agresia, ruský imperializmus. Tu, v krajinách, ktoré boli za železnou oponou, ľudia vedia, čo to znamená nebyť úplne slobodný, čo znamená ruská okupácia,“ poznamenal poľský prezident.

„Dnes sme hovorili o obrane, bezpečnosti, podpore, ochrane našich Ukrajincov, našich detí v Poľsku. Som vďačný celej poľskej spoločnosti, ktorá je k Ukrajine taká vrelá,“ povedal Zelenskyj, ktorého krajina čelí ruskej vojenskej agresii už bezmála pol roka.

15:03 Nemecko zaregistrovalo od začiatku ruskej invázie takmer milión utečencov z Ukrajiny. V utorok to oznámilo ministerstvo vnútra v Berlíne s tým, že do Nemecka prišlo minimálne na určitý čas 967 546 osôb z Ukrajiny, pričom 36 percent z nich tvoria deti.

Približne 97 percent z týchto osôb tvoria ukrajinskí občania. Čo sa týka dospelých ľudí, traja zo štyroch sú ženy a zhruba osem percent je starších ako 64 rokov. Zo všetkých Ukrajincov, ktorých zaevidovali v Nemecku, „značný počet“ zrejme odcestoval ďalej do iných štátov EÚ alebo sa vrátil na Ukrajinu, poznamenalo ministerstvo.

Čítajte viac Škótsko ubytovalo ukrajinských migrantov na lodi, niektorí sa však sťažujú na morskú chorobu

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová nazvala tento prírastok utečencov „najväčším pohybom utečencov (v Európe) od druhej svetovej vojny“. Vyzdvihla tiež skutočnosť, že mnohí v Nemecku s intenzívne snažia ľuďom z Ukrajiny pomáhať.

Do konca minulého týždňa bolo na školách v Nemecku zapísaných takmer 155.000 ukrajin­ských žiakov.

Z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyplýva, že v Európe bolo od februárovej invázie zaregistrovaných viac ako 6,6 milióna ukrajinských utečencov. Do vlasti sa medzičasom vrátilo okolo 3,8 milióna Ukrajincov.

14:50 Ak sa členské krajiny Európskej únie nedohodnú na plošnom zastavení vydávania turistických víz ruským občanom, mohli by zákaz vstupu pre ruských turistov zaviesť spoločne Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko. Podľa agentúry Reuters to povedal litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis. Litva aj ďalšie členské krajiny EÚ volajú po zablokovaní turistických víz pre Rusov kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

„Ruskí turisti by nemali byť v Európskej únii. Ich štát vykonáva genocídu,“ povedal novinárom Landsbergis. Dodal, že už hovoril s ministrami spomínaných členských krajín EÚ a že počas týchto debát nenarazil na zásadné politické rozpory.

Čítajte viac Židia z Ruska utekajú, lebo majú strach

Za plošné zastavenie vydávania víz pre ruských občanov členskými štátmi EÚ je tiež Česká republika, ktorá v tomto polroku predsedá Európskej únii. Český minister zahraničia Jan Lipavský chce túto otázku predložiť na rokovanie šéfov diplomacií úniových krajín na konci augusta v Prahe. Proti plošnému prerušeniu vydávania víz Rusom ale vystúpil napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý vyhlásil, že je dôležité nesťažovať odporcom Kremľa možnosť utiecť z Ruska.

Po tom, čo Európska únia v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine pozastavila letecké spojenie s Ruskom, využívajú ruskí turisti na cesty do Európy s obľubou pozemnú hranicu s Fínskom. Ďalšie úniové krajiny susediace s Ruskom totiž už vydávanie turistických víz ruským občanom obmedzili.

14:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že bude chrániť národné farby ukrajinskej vlajky, pričom jeho krajina „nikdy neuzná“ cudzích útočníkov, informuje televízia Sky News.

V príhovore venovanom Dňu štátnej vlajky, ktorý si na Ukrajine v utorok pripomínajú, Zelenskyj uviedol, že farby ukrajinskej vlajky nebudú nikdy zamenené za iné.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ okrem toho prisľúbil, že modro-žltá vlajka bude znovu viať aj na územiach, ktoré v súčasnosti okupujú nepriateľské vojská.

„Modro-žltá vlajka bude znovu viať všade tam, kde podľa práva má viať – vo všetkých dočasne okupovaných mestách i obciach Ukrajiny. Bude viať navždy. V Melitopole nad Námestím víťazstva, kde nemôže byť vlajka tých, ktorí vojnu prehrajú. V Chersone na Námestí slobody, kde nemôže byť vlajka tých, čo nevedia, čo je sloboda,“ vyhlásil Zelenskyj.

V Kyjeve zakázali tento týždeň všetky oslavné podujatia venované nadchádzajúcemu Dňu nezávislosti, ktorý si na Ukrajine pripomenú v stredu 24. augusta, keď zároveň uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ukrajinský prezident už varoval, že Rusko môže skúsiť pred týmto dňom podniknúť niečo „obzvlášť škaredé“.

14:20 Nie tanky, ale 30 bojových vozidiel pechoty (BVP-1) Slovensko daruje Ukrajine.

Čítajte viac Za Ukrajine darované bojové vozidlá získa Slovensko moderné nemecké tanky

14:02 Polícia na Cypre zadržala Ukrajinku podozrivú z toho, že nožom ohrozovala skupinu Rusov, ktorá oslavovala Deň štátnej vlajky. Píše agentúra Reuters, ktorá o tom informovala v utorok s odvolaním sa na miestnu políciu a médiá.

V pobrežnom meste Larnaka sa v pondelok večer zišlo asi 20 ruských občanov. Držali ruské vlajky a chystali sa vytvoriť konvoj vozidiel. Medzi demonštrantmi bola aj 55-ročná žena, ktorá mala očividne v ruke nôž.

Pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia, opitosť na verejnosti, držbu zbrane a rušenie kľudu ju vzali do väzby, povedal pre cyperské médiá hovorca miestnej polície Charis Chatzijasemis.

V Rusku si v pondelok pripomínali Deň štátnej vlajky, ktorý je pripomienkou neúspešného pokusu o prevrat z augusta 1991, keď sa tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu pokúsila moci chopiť skupina konzervatívnych komunistických funkcionárov.

Na Cypre žijú tisíce Ukrajincov i Rusov, píše AFP. V sobotu sa centre mesta Lemesos zišla malá skupina Rusov. Mávali vlajkami a vytvorili písmeno Z, ktoré sa stalo symbolom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

13:44 Sekretár Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov očakáva, že ruské tajné služby sa chystajú vykonať sériu teroristických útokov vo vlastnej krajine s množstvom civilných obetí. Dôvodom je podľa neho pokles verejnej podpory vojny na Ukrajine medzi Rusmi. Informuje britský denník The Guardian.

Sobotňajší bombový atentát, pri ktorom zahynula novinárka Daria Duginová, dcéra známeho prokremeľského ideológa Alexandra Dugina, je podľa Danilova prvým takýmto útokom. Ich cieľom má byť mobilizácia verejnej mienky v Rusku v prospech vojny.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok obvinila z atentátu na Duginovú ukrajinské tajné služby a identifikovala aj údajnú vykonávateľku vraždy, ukrajinskú spravodajskú dôstojníčku Nataľu Vovkovú.

Ukrajina od začiatku popiera účasť na atentáte.

13:20 Ukrajinské sily zasiahli v Donecku na východnej Ukrajine budovu správy separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR). Podľa agentúry TASS to uviedla administratíva šéfa medzinárodne neuznávanej DNR Denisa Pušilina. V budove po dopade rakety začalo horieť. Ukrajinci objekt zasiahli pomocou raketového systému HIMARS dodaného z USA, uviedol zástupca ministra pre informácie separatistickej republiky. Kyjev informáciu zatiaľ nekomentoval.

12:50 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril úctu Ukrajine za jej boj za slobodu proti Rusku. Uviedol to v liste pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny.

„Obdivujem s akou odvahou, akou rozhodnosťou, čelia ozbrojené zložky a všetci obyvatelia brutálnym ruským útokom,“ napísal Steinmeier ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti stredajšieho (24. augusta) Dňa nezávislosti Ukrajiny.

Ukrajinci podľa Steinmeiera nedovolia, aby im vzali ich krajinu, život a slobodu. „Vedia, že Nemecko a Európa sú na ich strane,“ dodal.

Nemecký prezident pripomenul, že Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie a to jej prináša ohromné príležitosti. Ukrajincom zaželal, aby im deň nezávislosti priniesol silu a nádej brániť a ochraňovať zvrchovanosť a územnú celistvosť svojej krajiny.

12:25 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 45 550 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1 921 tankov, 4 238 bojových obrnených vozidiel, 3 150 vozidiel a palivových nádrží, 1 033 delostre­leckých systémov, 266 odpaľovacích raketových systémov, 146 systémov protivzdušnej obrany, 198 vrtuľníkov, 234 lietadiel, 817 dronov, 196 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 99 kusov špeciálnej techniky.

Počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Doneck, uviedol generálny štáb.

12:06 Minister obrany Jaroslav Naď poprel informácie o dohode k tankom T-72, ktoré mali putovať na Ukrajinu.

Čítajte viac Za Ukrajine darované bojové vozidlá získa Slovensko moderné nemecké tanky

11:41 Za vraždou Darje Duginovej je ruská tajná služba FSB, ukrajinské spravodajské služby takto nepracujú, uviedol tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov.

Čítajte viac Nebenzia obvinil českú ministerku z podpory terorizmu. Lipavský si volá veľvyslanca

11:16 Nemecký magazín Business Insider tvrdí, že Slovensko dosiahlo dohodu s Nemeckom a na Ukrajinu pošle 30 svojich starých tankov T-72.

Čítajte viac Za Ukrajine darované bojové vozidlá získa Slovensko moderné nemecké tanky

11:10 Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon, na základe ktorého budú v každej novopostavenej budove povinné protibombové kryty. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC. Ukrajinský parlament návrh tohto zákona schválil v júli, pripomína BBC. Nová legislatíva tiež obsahuje výstavbu siete protibombových úkrytov v celej krajine.

Zelenskyj v sobotu večer v príhovore varoval Ukrajincov, aby boli v nadchádzajúcom týždni ostražití pri príprave osláv Dňa nezávislosti, ktorými si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti. Zelenskyj upozornil, že „tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť odporné, niečo obzvlášť kruté“. (tasr)

10:41 V Chersone na juhu Ukrajiny stavajú ruskí vojaci vedľa zničeného Antonovského mosta cez rieku Dneper pontónový most, uviedlo v utorok vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky vojenskej rozviedky.

Antonovský most pre Rusov predstavoval dôležitú zásobovaciu trasu a umožňoval im prístup na územia, ktoré okupujú na západnom brehu rieky Dneper. V uplynulých týždňoch ho ale opakovane zasiahli ukrajinské sily a ruské vojská i miestni obyvatelia boli po jeho zničení odkázaní na trajekty. (čtk)

10:04 Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok na Slovensko 3129 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 793 mužov, 1683 žien a 653 detí. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR. O dočasné útočisko požiadalo 301 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v pondelok 3857 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 726 364. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 90 717. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 489 069.

9:34 Poľský prezident Andrzej Duda v utorok ráno pricestoval do Kyjeva na pozvanie ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského. Oznámila to na sociálnej sieti Twitter kancelária poľského prezidenta, informuje TASR. Predstavitelia budú rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine a tiež vojenskej, ekonomickej a humanitárnej pomoci Poľska Ukrajine.

Web denníka Rzeczpospolita s odvolaním sa na šéfa prezidentskej kancelárie Pawla Szrota uvádza, že Duda sa osobne zúčastní na rokovaní Krymskej platformy.

8:32 Srbský minister vnútra Aleksandar Vulin navštívil v pondelok Moskvu i napriek diplomatickej izolácii Ruska, informujú agentúry AP a HINA. Aleksandar Vulin rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom i s niekoľkými ďalšími vysokými predstaviteľmi. Srbské ministerstvo vnútra neskôr citovalo Vulinovo vyhlásenie, že „Srbsko vedené (prezidentom) Aleksandarom Vučičom nezabúda na stáročné bratstvo“ s Ruskom. Lavrov ocenil Srbsko ako jedinú európsku krajinu, „ktorá sa nepripojila k protiruskej hystérii“.

Návšteva sa uskutočnila aj napriek ruskej invázii na Ukrajine, ktorá vyvolala diplomatickú izoláciu Kremľa a uvalenie ekonomických sankcií. Na druhej strane sa medzinárodné spoločenstvo pokúša zblížiť Srbsko a Kosovo, aby pokračovali v dialógu o normalizácii vzťahov. Belehrad podporil tri rezolúcie OSN odsudzujúce ruskú inváziu na Ukrajinu, ale nepripojil sa k medzinárodným sankciám proti Rusku s odvolaním sa na tradičné priateľstvo medzi oboma krajinami. Ruskí občania tiež naďalej nepotrebujú víza na vstup do Srbska.

7:52 Proruské úrady v Záporožskej oblasti vydávajú ukrajinských občanov vstupujúcich do okupovaného regiónu za dočasných žiadateľov o azyl a tým nepriamo vyhlásili nezávislosť regiónu od Ukrajiny. Vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to napísal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Šéf okupačnej správy oblasti Jevhen Balickyj (rus. Jevgenij Balickij) podpísal dekrét, na základe ktorého sa ľudia musia registrovať. Zavádza tiež dočasné identifikačné formuláre pre všetky „osoby bez štátnej príslušnosti“.

Rusko zároveň pokračuje vo vytváraní nových tzv. dobrovoľníckych oddielov. Regrútov pre doplnenie armádnych stavov hľadá najmä v Prímorskom kraji na Ďalekom východe; sľubuje jednorazový bonus 300-tisíc rubľov (viac ako 5-tisíc eur) a mesačný plat 200-tisíc rubľov (3 366 eur), uvádza ISW.

7:16 Ukrajina a niekoľko členských štátov Európskej únie založili takzvanú Kyjevskú iniciatívu na posilnenie svojej regionálnej spolupráce, oznámil v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Citovala ho tlačová agentúra DPA. Medzi účastníkmi tejto iniciatívy vymenoval susedné štáty Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Zelenskyj povedal, že dvere sú otvorené aj pre iné krajiny a môžu sa k formátu pridať.

Zelenskyj opísal Kyjevskú iniciatívu ako „veľmi sľubnú líniu našej práce v rámci euroatlantického zoskupenia“, ale poskytol málo ďalších podrobností. Povedal len, že stredobodom tejto spolupráce budú bezpečnostné záležitosti.

Vo svojom videopríhovore sa ukrajinský prezident dotkol aj druhého ročníka Krymskej platformy – summitu, ktorý sa bude konať v utorok online a prejavy na ňom prednesú lídri Nemecka, Japonska, Kanady a NATO (Severoatlantickej aliancie).

Celkovo oznámilo prítomnosť na online summite vyše 50 účastníkov z Európy, Ázie, Afriky, ako aj z Južnej, Strednej a Severnej Ameriky.

Cieľom Krymskej platformy, založenej vlani, je dosiahnuť návrat Krymského polostrova pod zvrchovanosť Kyjeva. Ukrajina sa takto snaží zmobilizovať podporu pre tento cieľ.

Krymský polostrov, strategicky dôležité územie obmývané Čiernym morom, anektovalo Rusko v roku 2014, ale podľa medzinárodného práva je stále účasťou Ukrajiny.

6:53 Holandsko sľúbilo poskytnúť na obnovu povojnovej Ukrajiny 80 miliónov eur. Počas návštevy Kyjeva to v pondelok oznámili holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová a zahraničného obchodu Liesje Schreinemacherová, informovali server Ukrajinska pravda a web NOS.nl.

Viac ako 65 miliónov eur z nového balíka je určených okrem iného holandským podnikateľom, ktorí sa zapoja do opráv mostov, ciest a nemocníc na Ukrajine. Ukrajinské malé a stredné firmy môžu peniaze čerpať na investície do podnikania. Desať miliónov eur vláda pošle na likvidáciu nevybuchnutej munície a odstraňovanie mín, milión eur na plány na rekonštrukciu miest Cherson, Odesa a Mykolajiv.

Holandsko tiež poskytne 2,5 milióna eur Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBOR) na podporu makroekonomických reforiem, verejnej správy a právneho štátu na Ukrajine a dva milióny eur Fondu OSN na podporu obetí sexuálnych a rodových problémov. Ollongrenová sa v Kyjeve stretla so svojím ukrajinským náprotivkom Oleksijom Reznikovom a sľúbila, že Holandsko bude Ukrajinu naďalej podporovať výstrojom, zbraňami a muníciou. Doteraz im poslali vojenský materiál v hodnote 210 miliónov eur (5,1 miliardy korún). Holanďania sa podieľajú aj na základnom výcviku ukrajinských regrútov, v sobotu ich 90 odišlo do Británie.

6:25 Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo v pondelok bezpečnostné varovanie, že Rusko stupňuje prípravy na spustenie nových útokov proti civilnej infraštruktúre a vládnym zariadeniam na Ukrajine už v najbližších dňoch. Veľvyslanectvo USA v Kyjeve zároveň vyzvalo amerických občanov na Ukrajine, aby jej územie okamžite opustili. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

„Ak budete počuť hlasný výbuch alebo ak sa spustia sirény, okamžite hľadajte úkryt,“ uviedlo tiež americké ministerstvo vo varovaní. „Ak budete doma alebo v nejakej budove, choďte na najnižšie poschodie stavby do priestoru s čo najmenším počtom vonkajších múrov, okien a otvorov; zatvorte všetky dvere a seďte blízko vnútornej steny, ďalej od okien či otvorov,“ dodal rezort diplomacie.

Ministerstvo vydalo túto výstrahu po tom, čo americké spravodajské služby v pondelok odtajnili zistenie, že Rusko bude vo zvýšenej miere cieliť útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Takúto informáciu priniesol už predtým nemenovaný americký predstaviteľ oboznámený so zisteniami.

„Máme informácie, že Rusko stupňuje kroky smerujúce k začatiu útokov na civilnú infraštruktúru a vládne zariadenia Ukrajiny už v nasledujúcich dňoch. Vzhľadom na doterajšie správanie Ruska na Ukrajine sa obávame ďalších ruských útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru,“ uviedol predstaviteľ. Dodal, že toto jeho vyhlásenie je založené na spravodajských informáciách nižšej kategórie.

Nové špionážne informácie boli zverejnené pred stredou, keď brutálna invázia Ruska na Ukrajine bude trvať presne šesť mesiacov a Ukrajina si bude zároveň pripomínať Deň nezávislosti od Sovietskeho zväzu.

Prezident USA Joe Biden sa v nedeľu telefonicky rozprával s britským premiérom Borisom Johnsonom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o obavách z ostreľovania v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Biden takisto vyzval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), patriacu pod OSN, aby išla do elektrárne na kontrolu.

Predstaviteľ však uviedol, že zistenia spravodajských služieb sa netýkajú konkrétne obáv o Záporožskú jadrovú elektráreň.

Ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer v príhovore tiež varoval Ukrajincov, aby boli v nadchádzajúcom týždni ostražití pri príprave osláv Dňa nezávislosti, ktorými si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti od sovietskej nadvlády. Zelenskyj vtedy upozornil, že „tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť odporné, niečo obzvlášť kruté“.

Deň nezávislosti Ukrajinci oslavujú v stredu 24. augusta, keď zároveň uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.