292. deň: Keď zamrzne pôda, Ukrajina prejde do protiútoku. Zelenskyj hovoril s Bidenom

23:34 Ukrajinský prezident Zelenskyj navrhol počas videkonferencie s predstaviteľmi krajín skupiny G7 uskutočnenie „svetového mierového summitu“.** Ten by podľa Zelenského určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

Zelenskyj okrem toho vyzval v pondelok krajiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní na obranu pred ruskými útokmi, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a „rakiet dlhého doletu“. „Bohužiaľ, Rusko je stále vo výhode, čo sa týka delostrelectva a rakiet. To je fakt. Vďaka týmto kapacitám okupačnej armády je Kremeľ taký arogantný,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský líder apeloval na Moskvu, aby podnikla „zásadný“ krok smerom k diplomatickému riešeniu konfliktu. Rusko by malo podľa neho svoje jednotky z Ukrajiny stiahnuť do Vianoc. „Nevidím dôvod, prečo by to Rusko nemalo spraviť teraz – do Vianoc,“ dodal.

Ukrajina potrebuje podľa slov Zelenského ešte približne dve miliardy kubických metrov plynu, aby prežila zimné mesiace. Ruské sily totiž v uplynulých týždňoch podnikajú cielené útoky na kľúčové energetické zariadenia Ukrajiny. „Teror voči našim elektrárňam nás núti míňať viac plynu, než sa očakávalo. Preto potrebujeme dodatočnú podporu počas tejto zimy,“ zdôraznil Zelenskyj. (tasr/afp)

22:43 Primátor ukrajinského mesta Melitopol Ivan Fedorov, ktorý je v súčasnosti v exile, tvrdí, že víkendové útoky ukrajinskej armády na toto mesto vyvolalo u ruských okupačných jednotiek paniku. Americká spravodajská televízia CNN citovala v pondelok z Fedorovovho rozhovoru pre jednu z ukrajinských televízií, v ktorom vyhlásil, že ukrajinské jednotky cez víkend zasiahli základňu analytikov ruskej tajnej služby FSB v okupovanom Melitopole.

23:05 Britský minister obrany Ben Wallace povedal, že bude otvorený myšlienke dodania zbraní s dlhším dostrelom Ukrajine, ak Rusko bude naďalej útočiť na civilné oblasti. Bývalý premiér Boris Johnson ministrovi v parlamente položil otázku v súvislosti s možnými dodávkami zbraní s väčším dostrelom, aby Kyjev mohol ničiť alebo poškodzovať miesta štartu dronov.

Wallace odpovedal: „Nepretržite posudzujem systémy zbraní, ktoré môžeme poskytnúť. Tiež máme v našej výzbroji mocné zbraňové systémy s dlhším dostrelom a ak Rusi budú pokračovať v cielení na civilné oblasti a budú sa snažiť porušovať Ženevské konvencie, potom budem otvorený myšlienke posúdenia, aký krok urobíme". Informuje o tom web The Guardian.

Základňa FSB sídlila v hotelovom a reštauračnom komplexe na okraji Melitopola. Po útoku naň začali okupanti panikáriť. „Nechápu, čo majú robiť. Od včerajšieho rána boli zaneprázdnení presúvaním svojich vojenských skupín na iné miesta, aby sa ich pokúsili ukryť. Nepovedal by som, že utekajú — presúvajú sa,“ pokračoval Fedorov, keď komentoval úder na pozície FSB v Melitopole, ktorý ruské systémy protivzdušnej obrany neodrazili.

Fedorov spresnil, že ukrajinským vojakom sa nedávno podarilo zasiahnuť tri dôležité objekty ruských ozbrojených síl v meste Melitopol a jeho okolí. Podľa predbežných údajov boli pri týchto útokoch zabité desiatky ruských vojakov a približne 200 ich bolo zranených a hospitalizovaných v danej oblasti alebo na Kryme.

22:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v relácii amerického moderátora Davida Lettermana povedal, že chce byť hlavou štátu do víťazstva Ukrajiny vo vojne s Ruskom. O svojej politickej budúcnosti za týmto horizontom nerozmýšľa, rád by ale zašiel k moru a dal si pivo. Relácia sa nakrúcala už v októbri v kyjevskom metre.

Čítajte viac Zelenskyj chce byť prezidentom do víťazstva Ukrajiny. Potom by rád zašiel k moru a na pivo

21:48 Lídri krajín skupiny G7 sa v pondelok dohodli na kľúčových prvkoch platformy na koordináciu finančnej podpory pre Ukrajinu, oznámil v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz. „Cieľom je teraz rýchlo vybudovať túto platformu s účasťou Ukrajiny, medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších partnerov,“ spresnil Scholz po online rokovaniach skupiny G7.

Na online schôdzke sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Konala sa v predvečer summitu v Paríži, ktorý sa bude venovať povojnovej obnove Ukrajiny a okamžitej pomoci, ktorú môžu spojenci Ukrajine poskytnúť počas nadchádzajúcej zi­my.

Nemecký kancelár ďalej uviedol, že obnova Ukrajiny „je možno porovnateľná s Marshallovým plánom“ Spojených štátov v Európe po druhej svetovej vojne. Skupina G7 pozostáva z Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a Spojených štátov a v súčasnosti jej predsedá práve Nemecko.

Scholz podrobnosti o pripravovanej platforme neuviedol. Vyjadril však presvedčenie, „že je to naša jednota, naše odhodlanie, čo viedlo k tomu, že ruský prezident dnes stojí úplne osamotený“. „Opätovne vyzývame (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby skončil s nezmyselným zabíjaním na Ukrajine a stiahol svojich vojakov,“ zdôraznil nemecký kancelár.

Na utorkovom summite v Paríži sa stretnú predstavitelia vlád, podnikov a humanitárnych organizácií, aby diskutovali o ukrajinskom sektore energetiky, zdravotníctva, potravinárstva, dopravy a vodného hospodárstva. Očakáva sa účasť ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, prezident Zelenskyj sa pripojí prostredníctvom videolinky. (tasr/afp)

21:12 Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že krajiny NATO môžu Rusku zaručiť, že sa k nemu nebudú správať tak, ako sa ono správa k Ukrajine, informuje TASR. Duda takýmto spôsobom podľa stanice Sky News reagoval v pondelok na nedávne slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý začiatkom decembra naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.

„To, čo sme my, ako čestní ľudia, politici, členovia NATO, schopní Rusku zaručiť, je, že Rusku nikto nespraví to, čo ono robí svojim susedom,“ povedal poľský prezident na konferencii v Berlíne.

Macron si vyslúžil kritiku za svoje nedávne vyjadrenie v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1. Povedal v ňom, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru.

„To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko… Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme ochotní urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky, keď sa vráti k rokovaciemu stolu,“ dodal francúzsky prezident.

20:26 Rusko používa na útoky na ukrajinské ciele rakety, ktoré mu v 90. rokoch minulého storočia odovzdala sama Ukrajina. Malo ich zneškodniť výmenou za bezpečnostné záruky. V pondelok to uviedli ukrajinskí predstavitelia. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Britská televízia už pred niekoľkými týždňami priniesla informáciu o tom, že ruským jednotkám sa značne znižujú zásoby munície, preto sa musia uchyľovať k alternatívnym opatreniam. Používajú aj rakety vyrobené v 70. rokoch minulého storočia určené na jadrové útoky. Odstránili z nich však jadrové hlavice a pridali balast, aby zamaskovali, o aké rakety ide.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že tieto strely majú zamestnať protivzdušnú obranu Ukrajiny, aby tak Rusi mohli účinnejšie útočiť modernejšími zbraňami. Podľa najnovších zistení však tieto rakety zo sovietskej éry pôvodne patrili práve Ukrajine, proti ktorej ich teraz ruská armáda používa. Ide o podzvukové strely s plochou dráhou letu Ch-55, ktoré Ukrajina odovzdala Rusku v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina mala vtedy tretí najväčší jadrový arzenál na svete, ktorý malo Rusko zneškodniť a poskytnúť jej za to bezpečnostné záruky.

„Ukrajina odovzdala všetky balistické strely, ako aj strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95. A teraz ich (Rusi) používajú proti nám. Mali sme ich dať radšej Spojeným štátom,“ uviedol šéf ukrajinskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Sky News pripomína, že podpisom Budapeštianskeho memoranda 5. decembra 1994 Rusko, Británia a USA poskytli bezpečnostné záruky trom bývalým sovietskym republikám – Ukrajine, Kazachstanu a Bielorusku – výmenou za vzdanie sa všetkých jadrových zbraní zo sovietskej éry, ktoré boli rozmiestnené na ich území.

20:08 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval spojencov na dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, ako aj ďalších obranných systémov, aké Kyjevu už predtým dodali Nemecko a Francúzsko. TASR informuje na základe pondelkovej správy agentúry AP.

AP pripomína, že systémy Patriot dosiaľ Ukrajine nedodala žiadna krajina. Tento krok by pravdepodobne znamenal eskaláciu napätia s Ruskom.

Šmyhaľ v nedeľnom rozhovore pre francúzsku stanicu LCI povedal, že Ukrajina potrebuje aj zásoby delostreleckých granátov a moderných tankov. Rusko podľa jeho slov každý deň na ukrajinské ciele vypáli 50 000 až 70 000 striel. Dodal, že „každý deň potrebujeme aspoň tretinu z tohto množstva“.

Ako ďalej uviedol, Rusko chce cielenými útokmi na kľúčovú infraštruktúru docieliť zaplavenie Európy ukrajinskými utečencami.

Rusko začalo intenzívne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra. Kremeľ tvrdí, že ide o odvetu za útok na Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch.

V Paríži sa tento týždeň koná konferencia o obnove Ukrajiny zameraná na koordináciu medzinárodnej pomoci.

19:47 Predstaviteľ Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bol zranený pri výbuchu nálože nastraženej v aute. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovali ruské tlačové agentúry, ktoré sa odvolali sa regionálnu správu dosadenú Moskvou.

Proruský vicegubernátor Vitalij Buľuk, ktorý bol zrejme terčom útoku, utrpel stredne vážne zranenia, je hospitalizovaný v stabilizovanom stave, citovala agentúra Interfax predstaviteľa proruského úradu verejného zdravotníctva Chersonskej oblasti Vadima Iľmijeva. Vodič jeho auta však útok neprežil.

Iľmijev dodal, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, vybuchla tzv. smerová mína. Auto po výbuchu zhorelo. Iľmijev nespresnil, kde došlo k explózii. Buľuk má v proruskej administratíve Chersonskej oblasti na starosti otázky hospodárstva, finančnej a rozpočtovej politiky, poľnohospodárstva, príjmov a poplatkov.

19:08 Vojna na Ukrajine zmenila geopolitickú situáciu v regióne Východného partnerstva, a preto EÚ musí vyvinúť väčšie úsilie, ak sa v ňom chce presadiť. Podľa spravodajcu TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Stančík pripomenul, že hoci Ukrajina bola dominantnou témou rokovaní, diplomati sa zhodli na tom, že vzťahom s krajinami Východného partnerstva sa treba ďalej intenzívne venovať. „Naša pozícia je, že potrebujeme viac flexibility a konkrétnych riešení pre občanov tohto regiónu,“ vysvetlil.

„Zhodli sme sa, že Ukrajinu musíme naďalej podporovať, a to nielen humanitárne, ale aj finančne a vojensky. Hovorili sme o dodávkach zbraní a trénovaní ukrajinských vojakov,“ opísal situáciu.

Stančík potvrdil, že Rada ministrov jednomyseľne schválila doplnenie Európskeho mierového nástroja (EIP) o dve miliardy eur, hoci Maďarsko malo najskôr k tomu výhrady. Cez tento fond môže EÚ financovať nákup zbraní a vojenského vybavenia. Ministri EÚ už teraz hovoria, že po vojne bude treba potrestať osoby vinné z vojnových zločinov na Ukrajine a vytvoriť pre to vhodný právny rámec.

19:01 Maďarská vláda vyčlenila na dvojstrannú pomoc Ukrajine 187 miliónov eur a ukrajinskému ministerstvu zahraničných vecí oznámila, že je pripravená rokovať o bilaterálnej dohode. Kyjev však tieto rokovania odmietol. Podľa agentúry MTI to oznámil v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarsko k spoločnému podpornému programu Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur zaujalo stanovisko, že spoločný úver na tento účel v danej situácii je pre Maďarsko neprijateľný. Premiér Viktor Orbán preto 6. decembra vyhlásil, že jeho krajina pomôže Ukrajine na bilaterálnom základe.

„Z ukrajinského ministerstva zahraničných vecí sme dostali odpoveď, že pre nich je prioritou podpora EÚ, preto nechcú viesť rokovania mimo jej rámca,“ povedal v pondelok Szijjártó.

Rada Európskej únie schválila v sobotu (10. decembra) finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur.

18:50 Členské krajiny Európskej únie súhlasili s navýšením finančných prostriedkov vo fonde, ktorý sa používa na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom spravodajca TASR na základe správy agentúry Reuters.

Krajiny EÚ zriadili Európsky mierový nástroj (EIP) v marci 2021. Cez tento fond mohli zaistiť aj nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev, avšak finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli. Aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

„Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov,“ povedal Borrell v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

V EIP, vytvorenom s pôvodným cieľom financovať napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike, je do roku 2027 k dispozícii suma 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

18:06 Rusko v blízkej dobe neplánuje žiadne zmeny svojej jadrovej doktríny, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva minulý týždeň povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na jadrový útok. Zároveň poukázal na to, že Spojeným štátom ich jadrová doktrína umožňuje prvý útok jadrovými zbraňami. Putin uviedol, že Rusko musí v tejto súvislosti uvažovať o svojej bezpečnosti.

Podľa ruskej jadrovej doktríny z roku 2020 je nasadenie atómových zbraní možné len vtedy, keď nepriateľ takéto zbrane hromadného ničenia nasadí voči Rusku alebo voči jeho spojencom. Použitie jadrových zbraní Ruskom je možné aj v tom prípade, keď je jeho existencia ohrozená konvenčnými zbraňami, spresňuje DPA.

Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové sily do zvýšenej pohotovosti. Bolo to vnímané ako hrozba voči USA a štátom NATO, aby sa nezapájali do vojny. (tasr/dpa/interfax)

17:29 Ukrajinské veľvyslanectvo v Grécku dostalo tzv. krvavý balík, oznámil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

„Adresa odosielateľov je rovnaká ako pri ostatných obálkach, ktoré už dostali iné ukrajinské veľvyslanectvá a konzuláty: Nemecké mesto Sindelfingen showroom áut značky Tesla,“ uviedol Nikolenko. Zároveň dodal, že grécka polícia už začala vyšetrovanie. „Tešíme sa zrýchlenie vyšetrovania nemeckých úradov činných v trestnom konaní,“ uviedol Nikolenko.

Vrátane incidentu v Grécku ide už o 33 prípadov vyhrážania ukrajinským veľvyslanectvám a konzulátom v 17 krajinách. Ide o „jeden pokus o teroristický útok, dve mínové výstrahy, jeden prípad vandalizmu, jednu písomnú hrozbu a 28 krvavých balíkov,“ zhrnul Nikolenko.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba minulú stredu uviedol, že v uplynulých dvoch týždňoch dostali podozrivé balíky ukrajinské diplomatické misie po celej Európe. Všetky mali rovnakého odosielateľa – predajcu automobilov Tesla v Nemecku. „Ako povedal Dmytro Kuleba, bez ohľadu na to, ako veľmi sa nepriatelia snažia zastrašiť ukrajinskú diplomaciu, neuspejú. Pracujeme smerom k víťazstvu,“ povedal Nikolenko.

Ako prvá dostala balíček so zakrvavenými zvieracími začiatkom decembra ukrajinská ambasáda v Španielsku. Odvtedy už podobné balíky dostalo viaceré ďalšie ukrajinské diplomatické zastupiteľstvá vrátane veľvyslanectva v Prahe a konzulátu v Brne. (tasr, cnn.com)

16:54 Bice je americký pitbulteriér, ktorý má na Ukrajine dôležitú a citlivú úlohu – utešuje deti traumatizované ruskou vojnou. A čo ponúka deťom štvornohý terapeut Bice? „Slobodu,“ tvrdí jeho majiteľka Darina Kokozeiová. „Slobodu od problémov, a šťastie,“ dodala.

Čítajte viac Ukrajinským deťom, ktoré majú traumu z vojny, pomáha psí terapeut

16:43 Obyvatelia Slovenska majú z krajín Višegrádskej štvorky, do ktorej patrí aj Česko, Maďarsko a Poľsko, najväčšiu averziu voči ukrajinským utečencom, ukázal prieskum Focusu pre organizáciu Globsec. Výrazná väčšina Čechov a Poliakov sa domnieva, že zodpovedným za začatie vojny na Ukrajine je Rusko, na Slovensku a Maďarsku má tento názor menej ako polovica obyvateľov.

Čítajte viac Prieskum: Najväčšiu averziu voči utečencom z Ukrajiny majú z krajín V4 Slováci

16:35 Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že zadržala tri ženy, ktoré na východe Ukrajiny pomáhali ruským silám s navádzaním rakiet na ukrajinských vojakov, rozvodne elektrickej energie, ale aj na školy, pôrodnice a ďalšie objekty. Ženy údajne zhromažďovali údaje o presunoch ukrajinských jednotiek v Bachmute a Torecku v Doneckej oblasti a tiež poskytovali súradnice objektov energetickej a sociálnej infraštruktúry, uviedol server Ukrajinska pravda.

Najmladšia zo zadržaných má 18 rokov, ďalšie dve 38 rokov. Agentky osobne vykonávali pochôdzky po meste a zanášali údaje do elektronických máp. Údaje odovzdávali svojmu „kontaktu“ v Horlivke, ktorá leží na územi ovládanom proruskými separatistami. Táto osoba ich potom odovzdávala predstaviteľovi okupačných úradov v Doneckej oblasti. Agentky okrem toho cez nemenovaný internetový kanál posielali kontaktnej osobe aj fotografie, videá a detailné popisky. Ženám hrozí 15 rokov odňatia slobody až doživotie.

16:07 Pri masívnom ruskom ostreľovaní Chersonu na juhu Ukrajiny zomreli najmenej dvaja civilisti a prinajmenšom päť ďalších ľudí utrpelo zranenie. Podľa serveru Ukrajinska pravda to oznámil šéf správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.

„Cherson pod masívnym ostreľovaním ruských okupantov,“ napísal Januševyč na telegrame. „V tejto chvíli sa vie o siedmich obetiach – dve z nich zomreli,“ dodal. Záchranári spoločne s pracovníkmi Červeného kríža podľa neho mieria tak do inej časti mesta. Koľko je tam zranených, zatiaľ nie je jasné.

Podobné informácie jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinskí vojaci oslobodili mesto od ruskej okupácie v novembri. Po takmer deviatich mesiacoch života pod ruskou okupáciou teraz obyvatelia Chersonu čelia ostreľovaniu mesta ruskými jednotkami, ktoré sa stiahli na ľavú stranu rieky Dneper. Tieto útoky už podľa ukrajinských úradov pripravili o život desiatky ľudí.

Mesto v poslednej dobe čelí aj výpadkom v dodávkach elektrického prúdu. Objavujú sa postupne dôkazy o zverstvách spáchaných počas okupácie. Ukrajinské úrady medzitým niektorých obyvateľov evakuovali, pretože panujú obavy, či tam bude – vzhľadom na škody na infraštruktúre – možné prežiť zimu. (čtk, pravda.com.ua)

16:05 Ponuka Berlína poskytnúť na ochranu poľského vzdušného priestoru nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot je mimoriadnym spojeneckým gestom a tiež významným posilnením bezpečnosti Poľska. V Berlíne to v pondelok vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda po rokovaní s nemeckým náprotivkom Frankom-Walterom Steinmeierom.

„Chcem poďakovať nemeckej vláde za rozhodnutie poslať na ochranu Poľska nemecké batérie Patriot. Je to pre nás veľmi významné gesto,“ povedal Duda. O význame nemeckého postoja hovoril Duda vo vyhlásení po schôdzke s nemeckým prezidentom opakovane.

„Nemecké rozhodnutie vnímame nielen ako dôležité gesto spojenectva v NATO, ale aj ako gesto susedských vzťahov,“ uviedol. Dodal, že teraz verí v rýchle rozhodnutie o tom, kde presne budú nemecké Patrioty rozmiestnené.

Nemecko ponúklo Poľsku svoje batérie Patriot po tom, čo sa na východe krajiny zrútila zablúdená ukrajinská raketa a zabila dvoch ľudí. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak ponuku privítal, ale neskôr požiadal Nemecko, aby namiesto toho vyslalo Patrioty na Ukrajinu. Berlín tento návrh odmietol, a tak nemeckú ponuku Varšava prijala v pôvodnej podobe, teda rozmiestnenie systémov na poľskom území.

Duda tiež povedal, že okrem otázky Patriotov boli veľkou témou rozhovoru so Steinmeierom vojnoví utečenci z Ukrajiny. Poľsko podľa Dudu prijalo asi tri milióny Ukrajincov a časť z nich odchádza do Nemecka. Berlín s Varšavou by preto podľa neho mali požiadať Európsku úniu o podporu. (čtk)

15:19 Rusko má podľa odhadu ukrajinskej vojenskej rozviedky dosť rakiet ešte na tri až päť vĺn náletov na Ukrajinu. Odhad vychádza z predpokladu, že pri jednej vlne ruskej sily vypáli 80 až 90 rakiet.

Čítajte viac Rusko má dosť rakiet ešte asi na päť veľkých náletov na Ukrajinu

14:55 Novým veliteľom mnohonárodného bojového zoskupenia NATO na Slovensku sa stal český plukovník Karel Navrátil, ktorý riadiacu funkciu prevzal od svojho kolegu Ladislava Bujárka. Mnohonárodné bojové zoskupenie NATO vzniklo na Slovensku tento rok na jar v reakcii na rozhodnutie Severoatlantickej aliancie posilniť svoje východné krídlo po februárovej ruskej invázii na Ukrajinu.

Čítajte viac Novým veliteľom bojovej jednotky NATO na Slovensku je český plukovník Navrátil

14:38 Ruské pozemné sily v nadchádzajúcich mesiacoch na Ukrajine zrejme nedokážu významne postúpiť, uviedlo v pondelok britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky. Ruské vzdušné útoky ale ďalej zasahujú ukrajinské civilné obyvateľstvo, upozorňuje Kyjev.

Súdiac podľa vystúpenia ruského prezidentského hovorcu Dmitrija Peskova z minulého týždňa zostávajú ruské ciele na Ukrajine nezmenené a Rusko sa ďalej usiluje o rozšírenie kontroly na Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť a predovšetkým o postup ďalej do Doneckej oblasti, podotklo britské ministerstvo.

„Ruská stratégia ale v súčasnosti zrejme nedokáže tieto ciele splniť. Je veľmi nepravdepodobné, že ruská armáda je schopná vytvoriť účinnú útočnú silu, ktorá by bola schopná spomínané regióny ovládnuť,“ tvrdí Londýn ministerstvo.

Ukrajina v septembri dokázala počas rýchlej protiofenzívy vytlačiť ruské sily z veľkej časti Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, v novembri Rusko stratilo Cherson na juhu. Tvrdé boje sa už mesiace zvádzajú o Bachmut v Doneckej oblasti, front sa tam ale prakticky nemení. (čtk)

13:24 Ruský prezident Vladimír Putin už tento rok na každoročnej veľkej tlačovej konferencii nevystúpi, uviedol podľa agentúry TASS jeho hovorca Dmitrij Peskov. Bude to prvýkrát za desať rokov, kedy sa táto tradičná akcia neuskutoční.

Čítajte viac Putin tento rok nevystúpi na každoročnej veľkej tlačovej konferencii, prvýkrát za desať rokov

13:18 Slovensko je pripravené odovzdať Ukrajine stíhacie lietadlá Mig-29. Agentúre Interfax-Ukrajina to povedal slovenský minister zahraničia Rastislav Káčer, podľa ktorého trojica slovenských ministrov minulý týždeň túto problematiku v Kyjeve prebrala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Čítajte viac Káčer: Slovensko je pripravené odovzdať Ukrajine stíhačky MiG-29

13:00 Tisícky ukrajinských expertov budú v českých zbrojárskych firmách pracovať na spoločných projektoch a výroba niektorých zbraňových systémov by sa mala začať v prvej polovici budúceho roka. V rozhovore pre Český rozhlas to uviedol námestník českej ministerky obrany Tomáš Kopečný.

Čítajte viac Do českých zbrojoviek prídu pracovať tisícky ukrajinských expertov

10:55 Nové údržbové stredisko pre servis a opravu zbraní použitých na Ukrajine pri slovenskom meste Michalovce začalo svoju prevádzku. Oznámil to nemecký brigádny generál Christian Freuding počas návštevy Slovenska.

Stredisko pre servis a opravu zbraní vzniklo neďaleko Michaloviec na základe medzivládnej dohody a generál Freuding ju označil za „dôležitý prínos“ Nemecka na podporu ukrajinských ozbrojených síl. „Môžeme tým prispieť k tomu, že nami odovzdané a úspešne nasadené zbrojné systémy budú aj naďalej pripravené na použitie,“ uviedol Freuding, ktorý je od nedele na návšteve Slovenska. „Je to tiež príklad dobrej a partnerskej spolupráce medzi Slovenskom a Nemeckom,“ dodal.

10:20 Čiernomorské prístavy sa postupne vracajú k obnove plavby. Z týchto prístavov sa vyvážajú ukrajinské obilniny a ďalšie poľnohospodárske produkty, kľúčové pre potravinovú stabilitu vo svete.

Export obnovili prístavy Čornomorsk a Južne, informovala agentúra Ukrinform. Z prístavu v Odese zatiaľ nákladné lode nevyplávajú.

10:15 Členom britskej kráľovskej rodiny bolo odporučené, aby nenadväzovali kontakt s ruským veľvyslanectvom v Londýne, uviedol ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin. Informuje Reuters, ktorá sa odvoláva na ruský denník Izvestija.

Na otázku, či ruský zastupiteľský úrad už komunikoval s novým britským kráľom Karolom III, Kelin denníku Izvestija odpovedal: „Nie a viem, že členom kráľovskej rodiny bolo odporučené, aby nezachovávali alebo nenadväzovali kontakty s ruským veľvyslanectvom.“

Vzťahy Ruska so Západom sú na najnižšej úrovni od čias studenej vojny. Spôsobila to invázia ruských vojsk na Ukrajinu a doposiaľ najprísnejšie sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko.

Podľa Kelina však väčšina západných politikov v súčasnosti veľmi nemyslí na budúcnosť a snažia sa len nahrabať zbytočné politické body. „Preto si nedokážu uvedomiť, čo sa stane s Ukrajinou o mesiac alebo o rok. Ak to takto pôjde ďalej, tak Ukrajina ako štát skrachuje a ostane po nej len čierna diera, ktorú bude treba zaplátať,“ povedal Kelin.

Zároveň dodal, že ruskí oligarchovia, ktorí po páde Sovietskeho zväzu nadobudli veľké bohatstvo, už nepovažujú Londýn za bezpečné útočisko.

9:57 Ukrajinská armáda obnoví „aktívny protiútok“, keď zamrzne pôda a bude sa dať jednoduchšie prevážať vojenské vybavenie, oznámil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, píše televízia CNN.

Podľa ministra sa v dôsledku počasia aktivita na fronte obmedzila. Pre „prechod zo suchej jesene do zatiaľ nemrznúcej zimy… sme narazili na oboch stranách na dážď a veľmi zložité podmienky pre podnikanie útokov. Pôda je totiž vlhká a vozidlá s kolesami cez ňu dokážu prejsť len ťažko,“ uviedol Reznikov v Odese na tlačovej konferencii so svojím švédskym rezortným kolegom Palom Jonsonom.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa neplánuje zastaviť. „Preto chceme využiť výhodu momentu, keď sa pôda (mrazom) spevní… Som presvedčený, že budeme pokračovať v našich protiútokoch, vo vojenskom ťažení za oslobodením našich území,“ uviedol Reznikov.

Šéf ukrajinského rezortu obrany označil plán Ukrajiny „za jednoduchý“. „Oslobodiť všetky dočasne okupované územia Ukrajiny, tak ako to bolo v roku 1991, keď boli medzinárodne uznané ukrajinské hranice,“ povedal.

Zároveň dodal, že Rusi vedú boj proti ukrajinským civilistom, aby „presvedčili ukrajinskú vládu začať rokovania na základne podmienok Ruska, no neuspejú“.

9:41 Hraničnými priechodmi prešlo v uplynulom týždni na vstupe do Slovenskej republiky 17 035 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 679 žiadateľov, informovalo ministerstva vnútra.

Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v uplynulých dňoch 17 899 ľudí. Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 026 907. Dočasné útočisko udelili 103 357 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 804 590 ľudí.

9:10 Ruské ministerstvo obrany organizuje zbierku hudobných nástrojov pre vojakov odvedených do vojny na Ukrajine, aby v nich hudba podporila bojového ducha. Píše o tom portál The Insider. Odvoláva na výzvu, ktorá sa objavila na profile správy jednej z petrohradských štvrtí na ruskej sociálnej sieti Vkontakte.

Ministerstvo obrany má podľa výzvy záujem o hudobné nástroje, ako sú akordeóny, harmoniky, gitary alebo balalajky pre hudobníkov-amatérov z radov ruských jednotiek. Chce u nich „podporiť bojového ducha, ľudsky ich spojiť a poskytnúť im možnosť morálneho a psychologického odreagovania“.

Čítajte viac 100 žiadostí denne. Rusi sa Ukrajine môžu vzdať telefonicky či cez „apku“

The Insider uvádza, že ide o prvú „národnú zbierku“ organizovanú priamo ministerstvom obrany a nie dobrovoľníkmi alebo príbuznými odvedených vojakov. V Rusku sa pre potreby armády medzi ľuďmi zbierajú vložky do topánok, ponožky, spodná bielizeň, šije sa pre vojakov a údajne sa zhromažďuje aj vyčesaná psia srsť. Na sociálnych sieťach sa zháňajú lieky pre vojakov, oblečenie alebo proviant.

Veľa vojakov, ktorí sa do armády dostali na základe čiastočnej mobilizácie, ktorú v septembri vyhlásil ruský prezident Vlamidir Putin, má problémy s výstrojom. Za svoje peniaze si potom kupujú súčasti uniforiem a zimné oblečenie.

Podľa The Insider niektoré zbierky nie sú dobrovoľné. V niektorých regiónoch Ruska štátni zamestnanci musia vyberať peniaze pre potreby armády, alebo im určitú čiastku strhnú z výplaty.

7:16 Invázia bieloruskej armády na Ukrajinu je krajne nepravdepodobná. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Inštitút sa domnieva, že tlak Kremľa na Bielorusko, aby podporilo ruskú agresiu na Ukrajine, je súčasťou dlhodobého úsilia zameraného na upevnenie ďalšej kontroly nad Bieloruskom.

Moskva sa snaží o zriadenie vojenskej základne v Bielorusku a zavedenie priamej kontroly nad bieloruskou armádou. Pravidelne sa usiluje využiť svoj vplyv na bieloruské bezpečnostné a vojenské záležitosti a robí nátlak na Bielorusko, aby podporilo jeho inváziu na Ukrajinu.

ISW už skôr vyhodnotil, že Lukašenko nemá v úmysle ísť do vojny na Ukrajine pre riziko obnovenia nepokojov v Bielorusku, ak jeho bezpečnostný aparát bude oslabený zapojením sa do vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Záhadná smrť Lukašenkovho ministra. Pomohla mu na druhý svet ruská tajná služba?

„Zapojenie veľkej časti tohto bezpečnostného aparátu do vojny na Ukrajine pravdepodobne spôsobí, že Lukašenko bude zraniteľný voči ďalším nepokojom a odporu. Lukašenko si tiež pravdepodobne uvedomuje, že invázia na Ukrajinu by podkopala jeho dôveryhodnosť ako vodcu suverénneho štátu,“ píše ISW.

Analytici sú zároveň presvedčení, že aj keď Lukašenko zmobilizuje výrazne väčší počet svojich vojakov na útok na Ukrajinu, bieloruská armáda bude stále malou silou, ktorá nebude schopná dosiahnuť výrazné operačné úspechy.

„V najhoršom prípade vstup Bieloruska do vojny odvedie pozornosť ukrajinských síl od súčasnej frontovej línie na východe Ukrajiny,“ uvádza sa v správe ISW.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v nedeľu telefonicky hovoril so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom a poďakoval sa mu za „bezprecedentnú“ pomoc, ktorú Washington poskytuje Ukrajine od februárovej ruskej invázie. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Poďakoval som za bezprecedentnú obrannú a finančnú podporu, ktorú Spojené štáty poskytujú Ukrajine,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Prispieva to nielen k úspechom na bojisku, ale aj k stabilite ukrajinského hospodárstva,“ podotkol prezident Ukrajiny. „Rovnako oceňujeme pomoc Spojených štátov pri obnove energetického systému Ukrajiny,“ dodal Zelenskyj.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobujú od začiatku októbra opakované výpadky prúdu a pripravujú milióny domácností o teplo v čase, keď teploty klesajú pod bod mrazu.

Počet odberateľov, ktorí zostávajú v ukrajinskom meste Odesa po sobotňajších ruských útokoch bez elektriny, klesol na 300 000. Podľa ruskojazyčnej verzie serveru BBC News o tom v nedeľu informoval starosta Hennadij Truchanov. V sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že po ruských náletoch je v Odese a jej okolí bez prúdu 1,5 milióna ľudí.

Odesa patrí medzi regióny s najčastejšími výpadkami dodávok elektriny, zložité podmienky panujú ale aj v metropole Kyjeve a okolí, v štyroch oblastiach na západe Ukrajiny a v Dnepropetrovskej oblasti v centrálnej časti krajiny, vyhlásil Zelenskyj v nedeľu.

„Dodávky elektriny a vody v Odese sú postupne obnovované,“ napísal na sociálnej sieti Telegram starosta Truchanov. Podľa neho je situácia v meste v zásade pod kontrolou, nie však ľahká.

Miestna správa tiež opätovne spúšťa vodné čerpacie stanice a dodáva kamióny vodu do oblastí, kde sú dodávky naďalej prerušené. Čo sa týka vykurovania, zo 140 kotolní stále nefunguje 43, oznámil v nedeľu starosta Truchanov.

Ruská armáda v sobotu ostreľovala regióny na juhu Ukrajiny, vrátane Odeskej oblasti. Zelenskyj povedal, že škody spôsobili drony iránskej výroby. V nedeľu vo svojom pravidelnom večernom prejave vyhlásil, že v Odese a ďalších mestách v oblasti sa už podarilo čiastočne dodávky elektriny obnoviť.