370. deň: Zelenskyj: V Bachmute je to stále ťažšie, Rusko nepočíta ľudí

22:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pochválil svoju krajinu za prežitie veľmi náročnej zimy.

„Prekonali sme túto zimu. Bolo to veľmi náročné obdobie a každý Ukrajinec tieto ťažkosti zažil,“ povedal Zelenskyj v tradičnom príhovore. Dodal, že vláda dokázala zabezpečiť Ukrajine energiu a teplo. Upozornil však, že energetický systém krajiny je ešte stále ohrozený systematickými ruskými útokmi.

Rusko od októbra minulého roka útočí na kľúčové energetické zariadenia na Ukrajine raketami a bezpilotnými lietadlami. Spôsobuje tým výpadky dodávok vody, vykurovania a elektriny miliónom ľudí.

22:25 V stredu večer bolo počuť silné výbuchy v meste Bachčisaraj, na predmestiach Sevastopola a v Jalte na Kryme. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News, ktorý sa odvolal na armádny spravodajský web GeoInsider.

22:00 Nemecko zvýši výrobu munície aj svoje kapacity na opravu zbraní, aby bolo schopné lepšie pomôcť Ukrajine v boji proti Rusku. Povedal to v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz.

„Momentálne už rok trvajúca podpora Ukrajiny nám priniesla aj poznatky …, že sme na miestach mimo územia Ukrajiny vytvorili opravárenské kapacity pre zbrane používané vo vojne,“ povedal Scholz novinárom po stretnutí s lotyšským premiérom Krišjánisom Karinšom v Berlíne.

„Zabezpečíme pokrok vo výrobe munície, a to jednak pre zbrane, ktoré dodávame sami sebe aj pre tie, ktoré pochádzajú z klasických zásob dostupných vo východnej Európe,“ dodal nemecký kancelár.

21:20 Európska únia chce dať jednu miliardu eur na rýchle dodávky delostreleckej munície Ukrajine. Píše to agentúra DPA, ktorá sa oboznámila so zámerom. Dotácia EÚ by mala pokrývať až 90 percent nákladov na poskytnutie streliva kalibru 155 milimetrov. Delostrelectvo by malo zohrať kľúčovú úlohu v snahe ukrajinskej armády dobyť späť územia, ktoré teraz okupujú ruské sily.

So sumou jednej miliardy eur počíta návrh, ktorý na budúci týždeň predloží na neformálnom zasadnutí ministrov obrany šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Peniaze z Európskeho mierového nástroja (EFP) majú poslúžiť na odovzdanie munície zo skladov členských krajín či na dodávky čerstvo vyrobených delostreleckých granátov.

21:00 Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom večernom hlásení bez bližších podrobností pripustil postup ruských síl pri Bachmute.

Večerné hlásenie velenia ukrajinských síl na rozdiel od toho z dnešného rána hovorí o „pokračujúcom postupe“ ruských síl v oblasti Bachmutu. Generálny štáb však konkrétne miesto ruského postupu nespomína a naopak uvádza, že vo viacerých obciach okolo Bachmutu aj v meste samotnom boli útoky odrazené.

20:50 Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v stredu označil Jevgenija Prigožina, šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, za vojnového zločinca.

Merrick Garland pred Senátom povedal, že ministerstvo spravodlivosti pomáha Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny spáchané počas ruskej invázie, napríklad aj ruskou súkromnou armádou Vagnerova skupina.

„Pán Prigožin, ktorý to riadi, je podľa môjho názoru vojnový zločinec,“ uviedol Garland na vypočúvaní.

„Možno je z mojej strany nevhodné to tvrdiť ako sudca a ešte pred zhromaždením všetkých dôkazov. Ale myslím si, že teraz máme viac než dostatok dôkazov, aby som to takto mohol vnímať. Táto skupina, zodpovedná za útoky na Ukrajincov v Donbase, kam privádza aj väzňov z ruských väzenských táborov – robí veci, ktoré nemajú dno,“ uviedol Garland.

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin oznámil, že Kyjev vyšetruje Prigožina za vojnové zločiny. Garland potvrdil, že Spojené štáty v tom Ukrajine pomáhajú.

20:30 Maďarská vládnuca strana Fidesz sa chystá schváliť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Podľa agentúry Reuters to uviedli zástupcovia tejto strany v maďarskom parlamente, v ktorom má Fidesz vyše dve tretiny kresiel. Na ratifikáciu vstupu Fínska a Švédska do NATO „čo najskôr“ zákonodarcov vyzvala maďarská prezidentka prezidentka Katalin Nováková.

Debata o ratifikácii vstupu Švédska a Fínska do NATO sa začala v maďarskom parlamente dnes. Maďarsko je spoločne s Tureckom jediným štátom 30-člennej aliancie, ktorý vstup dvojice severských krajín doteraz neschválil. Šéf Orbánovej kancelárie Gergely Gulyás v sobotu naznačil, že maďarský parlament by o prijatí Fínska a Švédska do NATO mohol hlasovať „niekedy v druhej polovici marca, v týždni od 21. marca“.

20:20**** Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa v Dillí zišiel so svojím indickým náprotivkom Subrahmanjamom Džajšankarom. Ich rokovania sa odohrali deň predtým, ako sa obaja štátnici zúčastnia na stretnutí ministrov zahraničia skupiny G20 v Dillí.

India zaujíma k ruskej invázii na Ukrajinu prevažne neutrálny postoj. Odmietla Rusko za vojnu na Ukrajine odsúdiť, vyzýva na diplomatické riešenie a značne posilnila množstvo nakupovanej ruskej ropy.

20:15 Ukrajina sa nenechala zlomiť ruským zimným terorom, a znovu tak porazila ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Rusko od jesene vykonávalo masívne vzdušné útoky na ukrajinské objekty energetiky, čím Ukrajincov pripravovalo o elektrinu a teplo a narúšalo aj chod kritickej infraštruktúry.

„Prvého marca 2023 Putin utrpel piatu veľkú porážku odo dňa plnohodnotnej invázie – Ukrajina prekonala jeho zimný teror,“ napísal Kuleba.

„Prestáli sme najťažšiu zimu vo svojej histórii. Bolo nám zima a chýbalo nám svetlo, ale boli sme nezlomní,“ zdôraznil tiež šéf ukrajinskej diplomacie.

Prvou Putinovou porážkou podľa neho bolo, keď sa Rusku v prvých dňoch invázie nepodarilo Ukrajincov paralyzovať strachom. Druhou, keď mu nevyšiel jeho plán ovládnuť Ukrajinu počas bleskovej vojny. „Ukrajina nepadla ani za tri dni ani za sedem. Nepadla ani o mesiac a ani o rok. A nepadne nikdy,“ zdôraznil Kuleba.

Tretia porážka podľa neho tkvie v tom, že svetové spoločenstvo sa postavilo za Ukrajinu, nie za Rusko. Agresorská krajina sa tak potýka s izoláciou a sankciami, zatiaľ čo na Ukrajinou plynú zbrane zo zahraničia a finančná a humanitárna pomoc, poznamenal Kuleba. Ako štvrtú Putinovu porážku ukrajinský minister zahraničia vníma to, že Rusko prišlo počas ukrajinskej protiofenzívy o značnú časť územia, ktoré na Ukrajine po svojom vpáde pred vyše rokom okupovalo.

19:20 Ruská prokuratúra požiadala súd v Moskve, aby prodemokratickému aktivistovi Dmitrijovi Ivanovovi udelil deväťročné väzenia za poškodzovania povesti ruskej armády.

Ivanov viedol na sociálnej sieti Telegram kanál s názvom „Protest v MGU (Moskovskej štátnej univerzite)“. Odpykal si už 25 dní väzenia za iný prípad, ale po uplynutí trestu ho v júni neprepustili.

Aktivista Ivanov sa vlani rozprával s denníkom Guardian na tému protivojnových aktivistov, ktorých úrady odmietli nechať odísť z Ruska. Vtedy povedal, že ak by z Ruska odišiel, „už by určite nebola cesta späť“.

Zrejme by ho „v zahraničí privítali“ a ruská polícia „oňho prejavovala veľký záujem“. Trval však na tom, že neurobil nič protizákonné, len „povzbudzoval ostatných, aby vyšli von pokojne protestovať“.

„To zákon dovoľuje,“ uviedol. „Nemyslím si, že by som sa mal báť alebo ujsť. Toto je moja krajina,“ zdôraznil ruský prodemokratický aktivista.

19:15 V hlavných mestách pobaltských krajín Estónsko, Lotyšsko a Litva nedávno vystavili zničené ruské tanky z Ukrajiny.

„Ruské tanky, ktoré boli zničené ukrajinskými vojakmi, sú vystavené v Rige, Tallinne a Vilniuse,“ napísal v nedeľu na Twitteri ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. „Je to symbol: viac zničených ruských tankov – menej hrozieb pre Európu,“ dodal.

Ruský tank T-72 je vystavený aj na Námestí slobody v centre estónskej metropoly Tallinn.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v sobotu (25. februára) tank označil za „symbol brutálnej ruskej invázie“. „Takisto potvrdzuje, že agresora sa dá poraziť,“ napísal na Twitteri a vyjadril podporu Ukrajine v boji za slobodu.

19:00 Rusko v stredu oznámilo, že bude súhlasiť s predĺžením dohody o vývoze obilia cez Čierne more iba vtedy, ak sa zohľadnia záujmy jeho poľnohospodárskych výrobcov.

O vyhliadkach na obnovenie tzv. obilnej dohody, ktorej platnosť má vypršať 18. marca, diskutoval v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov so svojím tureckým rezortným kolegom Mevlütom Čavušoglom na okraj zasadnutia skupiny G20 v Naí Dillí.

Podľa vyhlásenia ruskej diplomacie pokračovanie obilnej dohody „je možné len vtedy, ak sa zohľadnia záujmy ruských výrobcov poľnohospodárskych produktov a hnojív, pokiaľ ide o ich neobmedzený prístup na svetové trhy“.

18:43 Ruské sily nasadili do bojov o východoukrajinské mesto Bachmut skúsenejších bojovníkov z ruskej súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny. Povedal to v stredu hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj pre stanicu CNN.

„Charakteristickým znakom je, že nepriateľ vyslal do útoku najpripravenejšie jednotky vagnerovcov,“ povedal Čerevatyj. „Na čele týchto jednotiek stoja vojaci, ktorí majú bojové skúsenosti zo Sýrie, Líbye a ďalších konfliktných miest,“ priblížil.

„Nepriateľ podnikol 209 útokov s použitím delostrelectva, systémov MLRS. Prebehlo 57 prestreliek a jeden nepriateľský nálet,“ dodal s tým, že len v obývanej oblasti Bachmutu a jej okolí došlo k 85 delostreleckým útokom a priamo pri meste sa odohralo aj prinajmenšom 25 prestreliek. Ruské sily však podľa jeho slov utrpeli obrovské straty, zatiaľ čo ukrajinskí obrancovia hrdinsky odolávajú.

„Proti nepriateľovi teraz vyhrávame tým, že mu nedovoľujeme systematicky prelomiť našu obranu (na tzv. bachmutskom fronte), rýchlo sa dostať do tyla a obkľúčiť naše jednotky,“ dodal.

18:19 Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko v trojtýždňovej bitke o mesto v Doneckej oblasti stratilo najmenej 130 tankov a obrnených transportérov.

Čítajte viac Vuhledar zažil doteraz najväčšiu tankovú bitku vojny na Ukrajine

17:54 Nemecký automobilový koncern Volkswagen rokuje o predaji svojho závodu v ruskom meste Kaluga, píše agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na zdroj oboznámený s problematikou.

Ruský spravodajský portál RBK už skôr informoval, že o kúpu závodu sa usiluje ruský predajca automobilov Avilon. Dohoda je údajne blízko uzavretia.

Čítajte viac VW dochádza trpezlivosť. Chce zablokovať čínsky export áut do Ruska

Volkswagen zastavil výrobu vo svojich dvoch ruských továrňach v marci 2022 po ruskom útoku na Ukrajinu. Do Ruska tiež prestal vyvážať svoje autá, čo platí pre všetky koncernové značky.

Vlani VW ukončil výrobu v montážnom závode v meste Nižný Novgorod, kde spolupracoval s automobilkou Gaz. Jej spolumajiteľ Oleg Deripaska sa v súvislosti s vojnou nachádza na sankčných zoznamoch.

17:35 Vodkau Putinka sa dostala na pulty ruských obchodov v roku 2002 a do roku 2005 sa dostala na špičku trhu.

Čítajte viac V časoch, keď alkohol zabíjal najviac Rusov, Putin na vodke zarobil pol miliardy dolárov

17:05 Dvanásťročné ruské dievča poslali úrady do sirotinca a jeho otca zbili a zatkli za to, že na hodine výtvarnej výchovy nakreslilo protivojnový obrázok, informuje britský The Guardian.

Alexej Moskalev, otec samoživiteľ z východoruskej Tulskej oblasti, bol vlani v decembri obvinený z poškodzovania dobrého mena ruskej armády. Dôvodom bolo, že jeho dcéra Maša v škole a na internete protestovala proti vojne na Ukrajine, uviedol v utorok nezávislý ruský spravodajský portál Meduza.

Mašina učiteľka dala žiakom v triede úlohu nakresliť obrázky na podporu ruských vojakov na Ukrajine, uviedla Meduza. Maša nakreslila ruskú vlajku a na nej slová „nie vojne“ a tiež ukrajinskú vlajku ozdobenú slovami „sláva Ukrajine“. Učiteľka to oznámila riaditeľovi školy, ktorý zavolal políciu, opísal situáciu jej otec.

Moskalevovi teraz hrozia tri roky väzenia, ak sa jeho prípad dostane na súd, a „dievčatko poslali do sirotinca“, uviedol otcov právnik pre nezávislý ruský mediálny projekt na ochranu ľudských práv OVD-Info.

Úrady vypočúvali Mašu niekoľko hodín, bez prítomnosti otca alebo právnika, a cez deň ju umiestnili do sirotinca. Jej otca tiež vypočúvali a „surovo zbili“, napísal OVD-Info. Vzali mu aj finančné úspory.

Podľa Meduzy Moskalev povedal: „Príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) mi tri a pol hodiny hovorili, že svoju dcéru vychovávam nesprávne. Oznámili mi, že mi ju odoberú a mňa dajú do väzenia.“

Mužov právnik pre OVD-Info vyhlásil: „Ak sa príslušníci (FSB) rozhodnú byť tvrdí…, môžu ho dať do väzenia a jeho dcéru poslať do sirotinca.“ Otec dodal, že nemá žiadnych príbuzných, ktorí by sa v prípade jeho uväznenia mohli o Mašu starať.

16:32 Česká vláda chce dodržať záväzok vyplývajúci z členstva v NATO a dať dve percentá z rozpočtu na obranu už v roku 2024. To je o rok skôr než pôvodne plánovala. Oznámil to premiér Petr Fiala po rokovaní vlády, na ktorom upravovali programové vyhlásenie.

„V novej verzii programového vyhlásenia sme sa zaviazali k tomu, že tie dve percentá, ktoré sme už vložili do zákona, budeme na obranu dávať už v budúcom roku, teda 2024 a nie ako sme pôvodne predpokladali v roku 2025,“ povedal Fiala. V tomto smere je podľa neho potrebné vnímať medzinárodný kontext.

VIDEO: Vystrč pazúry! Česi takto poriadne otestovali nový tank Leopard

„ČR dlho patrila ku krajinám, ktoré neplnili svoje záväzky. Dávali sme percentuálne najmenej na svoju obranu,“ uviedol predseda českej vlády. Dodal, že dve percentá sú podľa neho "absolútne minimum“.

Revíziou programového vyhlásenia vlády podľa neho plnia záväzok koaličnej zmluvy. Dôvodom sú najmä dopady už rok trvajúcej ruskej agresie na Ukrajine.

„Naše ciele a priority, ktoré obsahuje naše programové vyhlásenie sa nemenia,“ povedal Fiala. Vláda chce pokračovať v stabilizácii verejných financií, v orientácii na EÚ a NATO, podpore vzdelávania, slobodného trhu, bývania, digitalizácie a v príprave dôchodkovej reformy.

15:41 V kontroverznej otázke poskytnutia švajčiarskej munície Ukrajine sú obyvatelia Švajčiarska rozdelení. Päťdesiat percent sa ich v reprezentatívnom internetovom prieskume vyslovilo za, 46 percent je proti, informuje agentúra DPA.

Výsledky prieskumu, ktorý si objednalo vydavateľstvo Tamedia, zverejnili v stredu. Švajčiarsky parlament bude na budúci týždeň diskutovať o zmenách zákonov, ktoré by odovzdanie munície umožnili.

V prieskume, na ktorom sa zúčastnilo 27 000 respon­dentov, boli proti reexportu prevažne mladí ľudia. Kým za bolo len 36 % respondentov vo veku do 35 rokov, medzi osobami nad 65 rokov s reexportom súhlasilo 66 % opýtaných.

Vláda v Berne s odvolaním sa na neutralitu krajiny zakázala Nemecku i ďalším krajinám reexport švajčiarskej munície na Ukrajinu. Vývoz švajčiarskych zbraní a iného vojenského vybavenia nepovoľuje zákon o vojenskom materiáli v prípade, že majú putovať do krajiny, ktorá je zapojená do ozbrojeného konfliktu.

15:13 Rusko ako agresor musí urobiť prvý krok k mieru, a to stiahnuť vojakov z Ukrajiny, uviedol po rokovaní s lotyšským premiérom Krišjánisom Kariňšom nemecký kancelár Olaf Scholz. Sľúbil tiež, že Nemecko urobí všetko, aby ukrajinská armáda mala zbrane a muníciu pre svoju obranu. Karinš novinárom povedal, že jednota Západu v podpore Ukrajiny naďalej trvá a nič neukazuje, že by sa to mohlo zmeniť.

„Rusko je krajina, ktorá zaútočila, preto musí prvé podniknúť kroky k mieru, a to stiahnuť svoje jednotky,“ povedal Scholz. Zopakoval, že nemecká podpora Ukrajine bude trvať, kým to bude potrebné. Rovnaký názor mal aj Karinš.

„O podporu nemám strach. V USA, v Nemecku a v Európskej únii nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť,“ odpovedal Kariňš na otázku, či sa neobáva možnej zmeny postoja Západu. Ten doteraz jednotne stojí za Ukrajinou.

Karinš povedal, že podporovaním Ukrajiny sa západné štáty tiež stavajú za svoje hodnoty. „Nesmieme pripustiť, aby nad zásadami právneho štátu zvíťazilo právo silnejšieho,“ povedal. Poznamenal, že svet je v tomto prípade čiernobiely, pretože Rusko je jasným útočníkom. „Na Západe vidíme jediného agresora, to je Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo,“ dodal.

14:49 Belgická federálna vláda vypracovala plány na nákup ďalších dvoch vojenských lodí, ktoré budú hliadkovať pri pobreží krajiny, uviedol internetový denník The Brussels Times s odvolaním sa na belgického poslanca Jaspera Pillena.

Nové vojenské plavidlá posilnia doterajšie dve hliadkovacie lode Castor a Pollux.

Pillen, ktorý sa vo federálnom parlamente zaoberá otázkami obrany, upozornil, že plánovaný nákup lodí sa uskutoční v období, keď Rusko podniká provokácie aj pri belgickom a holandskom pobreží.

Podľa údajov belgického federálneho ministerstva obrany preplávalo minulý rok okolo pobrežia Belgicka 30 ruských vojenských lodí, čo je menej než v rokoch 2021 (76) a 2020 (88). Aj napriek tomu zostáva Belgicko ostražité voči potenciálnym námorným hrozbám, uistila ministerka obrany Ludivine Dedonderová.

„Výrazný nárast ruských aktivít pri belgickom pobreží v posledných rokoch, vrátane prítomnosti obojživelných vyloďovacích plavidiel, určite súvisel s prípravami na vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo pokles pozorovania ruských lodí v roku 2022 pravdepodobne súvisel s pokračujúcou ruskou inváziou,“ do ktorej je zapojené aj ruské vojenské námorníctvo, vysvetlil Pillen.

„Ruské vojnové lode majú právo plaviť sa v medzinárodných vodách Severného mora a Lamanšského prielivu, ale je nevyhnutné, aby sme tieto pohyby dobre monitorovali,“ odkázal Pillen.

14:26 Ruské jednotky si pripísali „taktické zisky“ na severnej strane ukrajinského mesta Bachmut, o ktorý sa v posledných týždňoch zvádzajú tvrdé boje, uvádza v najnovšej správe o vývoji konfliktu americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Rusi podľa neho v oblasti pokračujú v pozemných útokoch, ako aj pri obciach Kreminna a Svatove, kde pravdepodobne dosiahli „obmedzený postup“.

Ďalšie podrobnosti k ruským útokom americkí analytici v utorkovom hodnotení neuvádzajú.

Rusko sa podľa všetkého snaží mesto obkľúčiť a odrezať ukrajinských obrancov od zásobovacích trás. Prípadné dobytie Bachmutu by pre Moskvu znamenalo prvé väčšie víťazstvo za viac ako pol roka, hoci za cenu vysokých strát.

V posledných dňoch z miest najťažších bojov prichádzajú informácie o postupných ruských ziskoch. O postupe ruských okupantov na severe Bachmutu v utorok písal aj reportér nemeckého denníka Bild Julian Röpcke, ktorý konflikt na východe Ukrajiny dlhodobo mapuje. Poznamenal pri tom, že tvrdenia vagnerovcov sú „bohužiaľ“ v posledných týždňoch spoľahlivejšie ako vyjadrenie ukrajinského generálneho štábu.

Na tvrdohlavosť ukrajinskej obrany Bachmutu poukázal ruský miliardár Jevgenij Prigožin, stojaci na čele žoldnierskej armády Vagnerova skupina. Ukrajinská armáda podľa neho dopravila na miesto ďalšie posily a snaží sa mesto ubrániť všetkou silou. „Desiatky tisíc ukrajinských vojakov kladú zúrivý odpor. Boje sú každým dňom krvavejšie,“ vyhlásil. Súčasne poprel, že by kupoval satelitné snímky bojiska od Číny; skupina má podľa neho 20 vlastných družíc.

14:04 Ukrajinské sily by sa mohli v prípade potreby „strategicky stiahnuť“ z mesta Bachmut na východe krajiny, povedal poradca ukrajinského prezidenta pre ekonomické otázky Olexandr Rodňanskyj v rozhovore pre americkú stanicu CNN.

V tomto meste v Doneckej oblasti zostáva približne 4 500 civilistov vrátane 48 detí, ktoré nemôžu byť evakuované, pretože žijú v momentálne nedostupných oblastiach.

„Naša armáda bude samozrejme zvažovať všetky možnosti. Doteraz mesto držia (pod kontrolou), avšak ak to bude potrebné, strategicky sa stiahnu – pretože všetkých našich ľudí neobetujeme len tak za nič,“ uviedol Rodňanskyj.

Dodal, že je na ozbrojených silách Ukrajiny, aby rozhodli, či je stiahnutie síl z Bachmutu potrebné. „Ak by sme sa stiahli, neznamenalo by to nevyhnutne to, že Rusi by dokázali veľmi rýchlo postúpiť (ďalej),“ dodal.

V uplynulých mesiacoch sa Bachmut stal dejiskom jedných z najurputnejších bojov počas trvania vojny. Ruské sily „neprestávajú útočiť na mesto“, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády.

13:37 Bezpečnostná rada štátu sa zaoberala aj stíhačkami MiG-29. Ako uviedol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, išlo o poskytnutie informácie.

O stave a nákladoch na migy informoval Naď podľa svojich slov spolu s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Danielom Zmekom. „Obidvaja sme presvedčení o tom, že pre nás už nemajú žiadny zmysel v rámci obranyschopnosti SR. Naopak, existuje vôľa viacerých krajín, aby sme pomohli Ukrajincom, keď môžeme,“ skonštatoval Naď. Podotkol, že by sme neboli prvou krajinou, ktorá stíhačky Ukrajine poskytla.

Naď je naďalej presvedčený, že dočasne poverená vláda má kompetenciu prijať rozhodnutie o darovaní stíhačiek Ukrajine. „Som presvedčený, že migy, ktoré sú už dávno uzemnené a na ktorých sa nelieta, nepredstavujú žiadny prínos pre obranyschopnosť SR," komentoval dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

13:09 Ukrajina prežila najťažšiu zimu vo svojich dejinách. Prežila aj niekoľko mesiacov trvajúci nápor ruských útokov na kritickú infraštruktúru počas zimy, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Rusko od októbra minulého roka útočí na kľúčové energetické zariadenia na Ukrajine raketami a bezpilotnými lietadlami, čím spôsobuje výpadky dodávok vody, vykurovania a elektriny miliónom ľudí.

„1. marca 2023 utrpel Putin piatu veľkú porážku od začiatku svojej totálnej invázie — Ukrajina porazila jeho zimný teror,“ uviedol Kuleba. „Prežili sme najťažšiu zimu v našich dejinách. Bola zima a tma, my sme však nezlomní,“ dodal.

Ďalšie porážky Moskvy podľa Kulebu spočívajú v jej zlyhaní Ruska vzbudzovať medzi Ukrajincami strach, ako i vo viacerých kolách západných sankcií uvalených na Kremeľ a v postupe Ukrajincov na bojisku.

12:51 Ruské jednotky údajne v stredu zabránili pokusu o masívny útok bezpilotných lietadiel na anektovanom polostrove Krym. Podľa agentúry AFP o tom v Moskve informovalo ruské ministerstvo obrany, ktoré dodalo, že celkovo bolo zostrelených alebo „zneškodnených“ desať dronov.

Drony mali podľa rezortu obrany útočiť na „objekty“ na území Krymského polostrova. Ministerstvo nešpecifikovalo, o aké objekty malo ísť.

Šesť dronov zostrelili jednotky ruskej protivzdušnej obrany, ďalšie štyri boli zneškodnené s použitím ruských systémov elektronického bo­ja.

Ukrajinské médiá v stredu ráno informovali o výbuchoch na Kryme, ku ktorým došlo v noci na 1. marca.

12:23 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko, ktorý je hlavným spojencom Ruska v jeho vojne proti Ukrajine, dnes vyhlásil, že plne podporuje čínsky plán na ukončenie ukrajinského konfliktu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa Lukašenko takto vyjadril pri rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu.

„Bielorusko vedie aktívnu kampaň s mierovými návrhmi a plne podporuje vašu iniciatívu pre medzinárodnú bezpečnosť,“ povedal Lukašenko čínskemu prezidentovi.

Čína sa oficiálne k vojne stavia neutrálne, ale americkí predstavitelia nedávno opakovane varovali, že Peking zvažuje poskytnúť Moskve vojenskú pomoc, vrátane zbraní a munície. Čína označuje americké tvrdenia za očierňujúcu kampaň a tvrdí, že presadzuje mierové rozhovory.

Čítajte viac Čínsky mierový plán? Biden ho odmietol, Rusko víta, ale kladie si podmienky

Minulý týždeň Peking zverejnil dvanásťbodový plán, ktorý by mal ukončiť vojnu na Ukrajine rozpútanú Ruskom už pred viac ako rokom.

Kyjev návrh odmietol, pokiaľ nebude zahŕňať stiahnutie ruských vojsk na hranice z roku 1991, ale zároveň uviedol, že je otvorený rokovaním o niektorých častiach plánu. Moskva ho naopak podporila, Ukrajina by sa podľa nej mala zmieriť s „novou územnou realitou“.

11:48 Slovensko darovalo v minulom roku Ukrajine vojenskú techniku a muníciu za 168 miliónov eur, čím si vytvorilo nedostatky v spôsobilostiach. Tie boli čiastočne kompenzované v spolupráci s členskými štátmi Európskej únie a odstránia sa modernizačnými projektmi financovanými z investičných výdavkov v oblasti obrany. Vyplýva to z informácie o Národnom pláne vykonávania účasti SR v Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie 2023, ktorú zobrala vláda v stredu na vedomie.

Čítajte viac Rok od vojny. Pozrite si najdôležitejšie čísla a fakty o Ukrajine: Slovensko patrí medzi špičky v pomoci

Obranné výdavky boli vlani na úrovni vyše 1,8 milióna eur. V tomto roku by podľa materiálu mali tvoriť viac ako 2,4 milióna eur. „SR naďalej plánuje zvyšovať rozpočet na obranu s cieľom udržať výdavky na obranu na úrovni minimálne 2 percent HDP,“ uviedlo ministerstvo obrany.

11:24 Obavy z vypuknutia tretej svetovej vojny rozšírením konfliktu na Ukrajine má 76 percent Maďarov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég, ktorého výsledky v stredu zverejnila webová stránka komerčnej televízie ATV.

Zhruba rovnaký pomer respondentov vyjadril obavy zo zapojenia sa Maďarska – ktoré je členom NATO – do rusko-ukrajinského konfliktu.

Nákup zbraní pre Ukrajinu Európskou úniou odmieta 76 percent Maďarov a proti výcviku ukrajinských vojakov v krajinách EÚ sa vyjadrilo 72 percent z nich.

Ruského prezidenta Vladimira Putina hodnotilo negatívne 71 percent opýtaných, amerického prezidenta Joea Bidena 64 percent, prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského 62 percent a predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú vníma nepriaznivo 53 percent Maďarov.

10:33 Fínsko začalo s výstavbou 200-kilometrového plota na svojich hraniciach s Ruskom. Plot, ktorý by mal posilniť bezpečnosť severskej krajiny, by mal byť podľa pohraničnej stráže tri metre vysoký, s ostnatým drôtom na vrchu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Fínsko má v Európskej únii najdlhšie hranice s Ruskom, dlhé 1 340 kilometrov. V súčasnosti sú na nich prevažne ľahké drevené ploty.

Pre vybudovanie nového plota sa Fínsko rozhodlo v súvislosti s nárastom počtu Rusov snažiacich sa ujsť pred odvodom do vojny na Ukrajine. Severská krajina sa tiež v utorok priblížila k členstvu v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď jej parlament začal rokovať o zákone, ktorý by mal urýchliť žiadosť Fínska. Hlasovať by o ňom mali v stredu.

9:36 Spojené štáty neočakávajú, že Rusko v najbližšom čase dosiahne na Ukrajine významné územné zisky, uviedol v utorok námestník amerického ministra obrany Colin Kahl. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Počas vypočutia v Kongrese Kahl pripustil, že v najbližších týždňoch a mesiacoch možno dôjde na fronte k situácii, keď malé časti územia prejdú pod kontrolu druhej strany.

V Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Kahl informoval o balíku vojenskej pomoci za takmer 32 miliárd dolárov, ktorú administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka. Táto pomoc zahŕňa dodávku bezpilotných lietadiel, delostreleckých systémov dlhého dosahu a prostriedkov protivzdušnej obrany.

Výbory Snemovne reprezentantov pod vedením republikánov v utorok zorganizovali dve vypočutia o pomoci Ukrajine, na ktorých predstavitelia administratívy opísali vykonané audity a na základe ich výsledkov konštatovali, že poskytnutá pomoc sa „nestráca“.

8:34 Bez rodičov alebo dospelého sprievodu je v Česku aktuálne 30-tisíc ukrajinských detí a mladistvých. Informovala o tom v utorok splnomocnenkyňa vlády pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková. TASR informáciu prevzala zo spravodajského portálu Českého rozhlasu.

Podľa Laurenčíkovej do Česka sami prichádzajú skôr mladí ľudia nad 15 rokov. Časť z nich stále býva v detských domovoch, preto je potrebné zamerať sa viac na ich začleňovanie sa do spoločnosti. Úrady by mali napríklad zaistiť dostatok miest v školách, posilniť výučbu češtiny a ponúknuť záujmové krúžky.

„Vnímame túto skupinu ako zvlášť zraniteľnú. Hoci určitá časť detí tu postupne dosiahne plnoletosť, nemajú žiadne väzby v komunite, žiadnu širšiu rodinu — nikoho, kto by v prípade problémov mohol byť pre nich prirodzenou oporou. Je dôležité, aby sme dokázali s touto skupinou zostať v kontakte,“ uviedla splnomocnenkyňa.

7:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj presadzuje, aby sa pred medzinárodným súdom zodpovedali všetky osoby, ktoré sa podieľali na invázii ruskej armády na územie Ukrajiny, vrátane strojcov vojny.

Zelenskyj to uviedol vo svojom videopríhovore, v ktorom informoval o obsahu stretnutia s prokurátorom Medzinárodného trestného súdu Karimom Khanom. Ich schôdzka sa konala v utorok v Kyjeve, informuje TASR.

Zelenskyj v rozhovore s Khanom zdôraznil, že „ohavné zločiny spáchané ruskými útočníkmi na území Ukrajiny nesmú zostať nepotrestané. Páchatelia musia byť postavení pred súd“.

Podľa Zelenského je tiež dôležité, aby Ukrajina dostávala „signály podpory a dôležitosti spravodlivosti“.

V statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook ďalej objasnil: „Znamená to, že v našej túžbe dosiahnuť spravodlivosť pre Ukrajinu nie sme sami a spoločne môžeme vrátiť spravodlivosť do Európy i sveta. Aby sa takéto hrozné zločiny nemohli v budúcnosti opakovať ani teoreticky“.

6:39 Britská stanica BBC uviedla, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa stalo vôbec prvýkrát, aby cudzie bezpilotné lietadlo doletelo až do Moskovskej oblasti. Útok v tomto regióne podľa BBC naznačuje, že by sa potenciálnym cieľom mohla stať aj samotná Moskva so svojimi vládnymi budovami. Utorkový incident v okolí ruského hlavného mesta tak bude podľa stanice určite predstavovať tlak na psychiku miestnych obyvateľov.

Incident s dronom sa podľa gubernátora Andreja Vorobjova odohral neďaleko mesta Kolomna, kde dopadol na objekt civilnej infraštruktúry bezpilotný prostriedok, pričom nevznikli škody ani nikto nebol zranený. Agentúra RIA Novosti uviedla, že dron bol zostrelený blízko kompresnej stanice na plynovode.

Čítajte viac Moskva v pohotovosti: Ukrajinské drony lietajú už nebezpečne blízko. Putin volá do boja FSB

6:00 Intenzita bojov v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny sa stále zvyšuje, povedal vo svojom pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informujú agentúra AFP a britská televízia Sky News.

„Najťažšie je to tak ako aj predtým v Bachmute… Rusko vôbec nepočíta ľudí a neustále ich posiela napádať naše pozície. Intenzita bojov sa tam len zvyšuje,“ uviedol Zelenskyj. Ukrajinský prezident sa takto vyjadril len jeden deň po tom, čo povedal, že vojenská situácia okolo Bachmutu je stále zložitejšia.

V uplynulých mesiacoch sa Bachmut stal dejiskom jedných z najurputnejších bojov počas trvania vojny, v dôsledku ktorých sa museli miestni obyvatelia v chladnom počasí uchýliť do podzemia.

Ruská armáda v okolí Bachmutu zosilňuje svoje útoky počas toho, ako sa snaží toto mesto obkľúčiť. Ruské sily sa totiž snažia odrezať ukrajinských obrancov od zásobovacích trás a prinútiť ich tak, aby sa stiahli alebo vzdali, analyzuje Sky News.