384. deň: Putin oznámil rozsiahle úsilie o zvýšenie výroby zbraní

Čítajte viac 383. deň: Ukrajinské sily odrazili viac ako stovku ruských útokov

23:17 Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov a predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley absolvovali v stredu telefonický rozhovor. Ako uviedla britská stanica BBC, o jeho obsahu obe strany poskytli len málo informácií.

Čítajte viac USA na diaľku vymazali citlivý softvér v drone, potom sa zrútil do Čierneho mora

23:06 Ruský vodca Vladimir Putin oznámil rozsiahle úsilie o vybudovanie kapacít na výrobu ďalších zbraní pre jeho vojnu na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Zvýšená produkcia zbraní je podľa Putina „súrne potrebná“. Skonštatoval to v stredu, keď vystúpil pred radou Generálnej prokuratúry Ruska. Zároveň tiež ubezpečil, že osobitná pozornosť sa bude venovať zákonnosti a prideleniu finančných prostriedkov na túto iniciatívu.

„Predovšetkým, z hľadiska včasného plnenia záväzkov na dodávky potrebných zbraní, techniky, munície pre potreby špeciálnej vojenskej operácie, na presné plnenie všetkých úloh obranného poriadku štátu a efektívneho využívania rozpočtových zdrojov,“ vyjadril sa, použijúc kremeľský eufemizmus pre ruskú inváziu na Ukrajinu.

Vláda podľa Putina pre potreby obrany vyčleňuje veľa zdrojov „bez toho, aby to bolo na úkor iných oblastí“. Dodal pritom, že tieto prostriedky „musia byť vynaložené racionálne, v prísnom súlade so zákonom“.

„Prokurátori by mali okrem toho dohliadať na modernizáciu podnikov obranného priemyslu vrátane budovania kapacít na výrobu ďalšieho objemu zbraní. V tejto oblasti sa vyvíja veľké úsilie. Teraz to naliehavo potrebujeme a bude sa nám to hodiť aj v budúcnosti,“ povedal.

22:01 Ukrajina pozvala guvernéra amerického štátu Florida Rona DeSantisa na návštevu, pretože ruskú inváziu označil za „územný spor“ medzi Ukrajinou a Ruskom. V stredu o tom informuje TASR podľa portálu BBC.

Republikán DeSantis môže byť v roku 2024 jedným z kandidátov na úrad amerického prezidenta. Ako „územný spor“ označil vojnu na Ukrajine v dotazníku, ktorý reportéri americkej televízie Fox News dali vyplniť deklarovaným i potenciálnym kandidátom Republikánskej strany pre prezidentské voľby.

Napísal tiež, že americká podpora Ukrajiny vo vojne nepatrí k „životne dôležitým záujmom“ USA. To naznačuje, že zrejme túto pomoc obmedzí, ak sa stane prezidentom.

21:47 Spojené štáty ešte pred zrútením dronu MQ-9 Reaper do Čierneho mora na diaľku vymazali jeho citlivý softvér. Zabránili tým, aby sa v prípade získania trosiek Rusko dostalo k tajným informáciám. V stredu o tom informuje TASR podľa portálu americkej televízie CNN.

Čítajte viac USA na diaľku vymazali citlivý softvér v drone, potom sa zrútil do Čierneho mora

21:22 Poľské orgány odhalili ruskú špionážnu sieť pripravujúcu sabotážne operácie, ktoré by mohli zasiahnuť železničné trate dôležité pre prepravu zbraní a munície na Ukrajinu. Informovala o tom v stredu poľská rozhlasová stanica RMF FM, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru PAP.

Agenti poľskej spravodajskej služby zadržali šesť osôb, uviedlo rádio na svojom webe. Ide podľa neho o cudzích štátnych príslušníkov „spoza východnej hranice Poľska“ podozrivých z toho, že pracujú pre ruské tajné služby.

„Vzhľadom na aktivity tejto siete v pozdĺž železničných tratí a v okolí vnútroštátnej kritickej infraštruktúry bola vydaná bezpečnostná výstraha,“ uviedlo RMF FM.

Príslušníci Agentúry pre vnútornú bezpečnosť (ABW) zadržali podozrivých po tom, ako na dôležitých železničných tratiach a uzloch objavili skryté kamery, ktoré vysielali obrazový prenos prostredníctvom internetu.

20:33 Ukrajinské pozemné sily zostrelili ruskú stíhačku blízko obliehaného Bachmutu, oznámil v stredu vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

Ukrajinské ozbrojené sily tiež dosiahli územné zisky v severných častiach Bachmutu, povedal Jermak.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, Jevgenij Prigožin, pritom zverejnil v stredu na sociálnych sieťach príspevok, že ruské sily ovládli osadu Zalizňanske a rozširujú obkľúčenie Bachmutu.

Boj o Bachmut je najdlhšou bitkou od vypuknutia vojny na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo 24. februára 2022. Ukrajinskí prezident Volodymyr Zelenskyj a velitelia ozbrojených síl sa v utorok dohodli, že sa z mesta nestiahnu a budú pokračovať v obrane Bachmutu. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj vyhlásil, že mesto má pre krajinu „najvyšší strategický význam“.

20:09 Sýrsky prezident Bašár Asad v stredu v Moskve verejne vyjadril podporu ruskej vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.

Asad počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vysielala televízia, uviedol, že Rusko bojuje proti neonacistom a „starým nacistom“, ktorých Západ prijal a podporuje ich.

Ruské obvinenia, že Ukrajina sa stala ohniskom nacizmu a rusofóbie, sú iba zámienkou na nevyprovokovanú vojnu a agresiu, tvrdí Kyjev a jeho západní spojenci.

Rusko ako jeden z hlavných podporovateľov Asada sa zapojilo do občianskej vojny v Sýrii. Doteraz si vyžiadala životy najmenej 500-tisíc ľudí, pripomenula Sky News. Putin na začiatku stretnutia s Asadom upozornil na rozhodujúci prínos ruskej armády na stabilizáciu Sýrie.

19:07 Ruská žoldnierska Vagnerova skupina vypísala odmenu 15 miliónov dolárov za talianskeho ministra obrany Guida Crosetta. V stredu o tom informovali noviny Il Foglio, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra ANSA.

Na odmenu vypísanú vagnerovcami upozornili talianske tajné služby pred približne desiatimi dňami. Crosetto podľa novín neposilnil svoje bezpečnostné opatrenia.

Minister tento týždeň obvinil Vagnerovu skupinu z podporovania nelegálnej migrácie z Afriky do Talianska. Podľa Crosetta je to pomsta za taliansku podporu Ukrajine vo vojne vyvolanej Ruskom.

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin reagoval na tvrdenie Crosettu vyhlásením, že migrantami sa nezaoberá, lebo „má kopu svojich vlastných problémov“. Ministra označil za „mudaka“, čo je vulgárne označenie hlupáka alebo idiota.

18:20 Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v stredu povedal, že Rusom by malo byť povolené kritizovať najvyšších vojenských veliteľov. V utorok ruskí poslanci sprísnili zákon, ktorým sa trestá diskreditácia ozbrojených síl bojujúcich na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Myslím si, že zákon o diskreditácii by sa nemal vzťahovať na (kritiku) veliteľského štábu, teda mňa, ministra obrany (Sergeja Šojgua) a ďalších vedúcich predstaviteľov, ktorí počas špeciálnej vojenskej operácie chyby robia alebo ich môžu spraviť,“ napísal Prigožin na platforme Telegram. „Spoločnosť by mala o nich povedať, čo považuje za potrebné,“ zdôraznil.

Kritizovaní by nemali byť iba bežní vojaci. „Len vojak je posvätný. Takže vojakov by mali nechať na pokoji,“ uviedol.

Šéf Vagnerovej skupiny má spory s ruským ministerstvom obrany pre opakovanú kritiku velenia ruskej armády. Obviňuje ju napríklad zo slabého zásobovania potrebnou muníciou.

16:45 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzval prokurátorov, aby zasiahli proti snahe destabilizovať politickú situáciu v Rusku.

„Žiadam vás, aby ste tvrdo reagovali na úsilie destabilizovať spoločensko-politickú situáciu v krajine,“ povedal Putin počas stretnutia na úrade generálnej prokuratúry. „Prokurátori by mali byť aktívnejší v boji proti extrémizmu,“ dodal.

Moskva za extrémistov označuje členov opozície či organizácií z radov občianskej spoločnosti, uvádza AFP. Na zozname extrémistických organizácií figurujú aj džihádistické skupiny, Jehovovi svedkovia a od roku 2022 aj americká Meta, materská firma sociálnych sietí Facebook a Instagram.

Vlani bolo 23 zahraničných mimovládnych organizácií v Rusku vyhlásených za „neželané“, uviedol na stredajšom stretnutí generálny prokurátor Igor Krasnov.

Podľa Putina by prokurátori mali posilniť aj „ochranu základných práv vojakov, účastníkov a veteránov špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine. Moskva používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre označenie vojny na Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára.

„Vytvárame rozsiahle pozitívne zmeny zamerané na posilnenie suverenity krajiny a jej budúcnosti,“ dodal Putin.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu ruský parlament prijal nové zákony. Obsahujú dlhoročné tresty a pokuty pre tých, čo vedome šíria údajne nepravdivé informácie alebo diskreditujú ruské ozbrojené sily.

Najmenej 19.500 ľudí, ktorí protestovali voči vojne na Ukrajine, bolo zadržaných, vyplýva z údajov nezávislého združenia OVD-Info.

16:40 Čínske ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že spolu s Iránom a Ruskom sa zapojí do spoločného námorného cvičenia v Ománskom zálive. Potrvá do nedele 19. marca.

Do manévrov „Bezpečnostné puto 2023“ sa zapoja aj ďalšie krajiny, doplnilo čínske ministerstvo bez uvedenia podrobností.

16:10 Ministerstvo obrany v Moskve spustí 1. apríla nový nábor do ruskej armády, pričom chce získať 400 000 nových vojakov. V stredu o tom informovala spravodajská stanica Sky podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Čítajte viac Rusko plánuje od apríla nový nábor do armády, chce získať 400 000 vojakov

16:00 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na stredajšej návšteve leteckej základne v Ämari na severe Estónska ubezpečil trojicu pobaltských štátov o pomoci Nemecka.

„NATO je pripravené brániť každý štvorcový centimeter územia Aliancie. Stojíme na strane pobaltských štátov a zabezpečujeme (ich) ochranu. V tomto smere sa dá spoľahnúť aj na Nemecko,“ povedal Steinmeier.

Nemecko spolu so Spojenými štátmi a Britániou patrí k najväčším prispievateľom do misií NATO na východnom krídle Aliancie, dodal.

15:55 Rusko sa bude snažiť nájsť trosky amerického prieskumného dronu, ktorý sa v utorok zrútil do Čierneho mora. V stredu to uviedol tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev.

„Neviem, či sa nám to podarí alebo nie,“ povedal Patrušev. Podľa jeho slov sa však o to Rusko určite pokúsi. „Nepochybne dúfam v úspech,“ dodal.

15:40 Druhý ročník parlamentného summitu Krymskej platformy sa uskutoční v októbri v Prahe. O podrobnostiach pripravovaného stretnutia hovorila v stredu predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR Markéta Pekarová Adamová s predsedom ukrajinskej Verchovnej rady Ruslanom Stefančukom.

Parlamentný summit tejto platformy sa prvýkrát uskutočnil vlani v auguste v Záhrebe. „Teším sa, že v Prahe nadviažeme na minuloročné úspešné rokovanie historicky prvého parlamentného summitu v Záhrebe, a verím, že dokážeme spoločné rokovania posunúť opäť o kus vpred,“ povedala Stefančukovi šéfka českej Snemovne.

Krymská platforma je medzinárodná diplomatická iniciatíva Kyjeva, ktorej cieľom je hľadať cesty k obnoveniu ukrajinskej vlády nad anektovaným Krymom.

15:30 Americké bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper, ktoré sa v utorok zrútilo do Čierneho mora, Spojené štáty zatiaľ nenašli a vzhľadom na hĺbku mora v danej oblasti ho pravdepodobne ani nenájdu. V stredu to uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

„(Dron) nebol nájdený. A nie som si istý, či ho budeme schopní nájsť. V Čiernom mori spadol do veľmi, veľmi hlbokej vody,“ povedal Kirby v rozhovore pre CNN. Dodal, že americké úrady momentálne skúmajú, či existuje nejaká možnosť na nájdenie zrúteného bezpilotného lietadla.

Washington tvrdí, že k pádu amerického dronu do Čierneho mora došlo v utorok po tom, ako ruská stíhačka Suchoj Su-27 v medzinárodnom vzdušnom priestore poškodila jeho vrtuľu.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že ruské stíhačky do žiadneho fyzického kontaktu s americkým dronom neprišli, nepoužili svoje zbraňové systémy a bezpečne sa vrátili na svoju základňu. Operátori amerického dronu podľa Moskvy vykonali príliš prudký manéver, čo spôsobilo stratu výšky stroja a jeho zrútenie do mora.

15:15 Zachytená ruská rádiokomunikácia naznačuje, že niektorí ruskí vojaci sú nútení k boju pod hrozbou zastrelenia. Vyplýva to zo zistení medzinárodnej spravodajskej komunity InformNapalm, informuje televízia Sky News.

V jednej zo zachytených komunikácií podľa InformNapalmu vydáva nemenovaný veliteľ rozkaz skupine ruských vojakov, aby prešli do útoku – inak podľa jeho slov riskujú, že budú zastrelení odzadu.

„Rozkaz zhora: tí, ktorí sa nezúčastnia na ofenzíve, budú na mieste zastrelení… Bez akejkoľvek kritiky nás… zastrelia, ak neurobíme všetko (čo oni chcú). Odovzdajte to ďalej; ak nebudú pokračovať, celá skupina bude mať problémy,“ uviedol údajne veliteľ.

Podľa stanice Sky News ide zrejme o prvý dôkaz použitia takejto taktiky zo strany ruských síl.

14:32 Rusko v stredu oznámilo, že sa chystá ukončiť dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tzv. „nepriateľskými“ krajinami. Ide o reakciu na sankcie, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre vojnu na Ukrajine.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zabraňujú tomu, aby ľudia alebo spoločnosti, ktoré majú príjmy v zahraničí, boli zdaňované aj v ich domovských krajinách.

Ruské ministerstvá zahraničných vecí a financií v stredu uviedli, že navrhli, aby prezident Vladimir Putin „vydal dekrét o pozastavení dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia so všetkými krajinami, ktoré zaviedli jednostranné ekonomické reštriktívne opatrenia voči Rusku“.

14:25 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadrili v stredu v Štrasburgu znepokojenie z pokračujúcich zásahov bieloruských úradov voči ľudskoprávnym aktivistom, vrátane uväznenia laureátov Nobelovej ceny a novinárov. Zároveň vyzvali na zavedenie ďalších sankcií voči Minsku, informuje spravodajca TASR.

Parlament prijal uznesenie, ktoré podporilo 557 poslancov, 25 hlasovalo proti a 40 sa hlasovania zdržalo. Poslanci v ňom odsúdili pokračujúce systematické represie bieloruského režimu voči obyvateľom tejto krajiny a opozícii, ktorých súčasťou sú aj neverejné politicky motivované procesy.

14:20 Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú po utorkovom incidente nad Čiernym morom v „žalostnom stave“ a vo svojom najnižšom bode. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov povedal, že po incidente, v rámci ktorého Washington obviňuje Moskvu z poškodenia amerického dronu nad Čiernym morom, nedošlo k žiadnym bilaterálnym kontaktom na vysokej úrovni.

Podľa jeho slov sú v súčasnosti bilaterálne vzťahy medzi oboma krajiny „v najnižšom bode, vo veľmi žalostnom stave“. Tvrdil však, že Rusko sa nikdy neodmietne zapojiť do konštruktívneho dialógu.

Ruská stíhačka v utorok podľa americkej armády poškodila vrtuľu amerického prieskumného dronu, ktorý v medzinárodnom vzdušnom priestore prelietal nad Čiernym morom. Bezpilotné lietadlo sa v dôsledku incidentu zrútilo do mora.

14:00 Ruská vláda v stredu oznámila, že spúšťa bezplatné školenia pre ľudí bez práce, ktorých cieľom je zamestnať ich v obrannom priemysle. Toto odvetvie totiž čelí narastajúcemu tlaku, odkedy Kremeľ pred vyše rokom rozhodol o vyslaní inváznych jednotiek na Ukrajinu.

„Rusi, ktorí si hľadajú zamestnanie, budú môcť absolvovať bezplatné odborné kurzy alebo získať doplnkové odborné vzdelanie pre ďalšie zamestnanie v spoločnostiach spojených s vojensko-priemyselným komplexom,“ uviedla vláda na svojej webovej stránke.

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal dekrét, ktorý na školenia približne 12.000 ľudí vyčleňuje v prepočte 8,6 milióna eur.

„Toto rozhodnutie pomôže podnikom v obrannom priemysle doplniť potrebných špecialistov a Rusom pomôže rýchlejšie si nájsť prácu,“ uviedla tlačová služba vlády.

13:40 Rusko má konkrétne plány, ako zabrániť orientácii Moldavska na Západ. Obsahuje ich strategický dokument Kremľa z leta 2021, informovali v stredu nemecké médiá vrátane staníc WDR, NDR a novín Süddeutsche Zeitung.

Čítajte viac Rusko má plány, ako zabrániť Moldavsku v prozápadnej orientácii

13:30 Na neobývanú oblasť pri meste Časiv Jar na východe Ukrajiny bola v utorok z ruských pozícii vypálená munícia s bielym fosforom. Uviedli to novinári agentúry AFP.

Čítajte viac Na východe Ukrajiny Rusi použili fosforovú muníciu

13:25 Turecko sa bude snažiť dosiahnuť predĺženie čiernomorskej obilnej dohody o 120 dní, a nie o 60, ako to navrhuje Rusko. V stredu to povedal turecký minister obrany Hulusi Akar, informuje agentúra Reuters.

„Začali sme rokovania v súlade s pôvodnou verziou dohody. Pokračovanie tejto dohody je dôležité. Budeme pokračovať v našich kontaktoch (ohľadne jej predĺženia o) 120 dní namiesto dvoch mesiacov,“ uviedol Akar podľa vyhlásenia tureckého ministerstva obrany.

Zmluvné strany dohody podľa jeho slov tieto návrhy zvážia a rozhodnú o jej možnom predĺžení. Dodal, Ankara verí v pozitívny výsledok rokovaní.

13:20 Moskva v stredu oznámila, že zahraničným špecialistom v oblasti informačných technológií uľahčí získanie povolení na prácu a pobyt v Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá pripomína, že tieto snahy prichádzajú po hromadnom exode zamestnancov z ruského IT sektora v dôsledku vojny na Ukrajine.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári utiekli z Ruska desaťtisíce ľudí. V septembri minulého roka nastala vlna masového odchodu mladých mužov po tom, čo Moskva oznámila plány na mobilizáciu záložníkov pre boje na Ukrajine.

„Pre zahraničných občanov, ktorí sú špecialistami v oblasti informačných technológií, sa zjednodušil proces zamestnania a získania povolenia na pobyt v Ruskej federácii,“ uviedlo ruské ministerstvo vnútra prostredníctvom hovorkyne Iriny Volkovej.

13:15 Kyjev obvinil v stredu ruského prezidenta Vladimira Putina z pokusu rozšíriť konflikt na Ukrajine o ďalšie strany. Obvinenie prišlo krátko po oznámení Washingtonu, že americký prieskumný dron MQ-9 spadol v utorok do vôd Čierneho mora po zrážke s ruskou stíhačkou Su-27 v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Tento incident bol podľa stredajšieho vyhlásenia Kyjeva „vyprovokovaný Ruskom“ a Putin týmto spôsobom „signalizoval pripravenosť rozšíriť konflikt (na Ukrajine) tak, aby sa do neho zapojili aj ďalšie strany,“ napísal na sociálnych sieťach tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov.

Putin hrá podľa Danilova na Ukrajine „vabank“ a jeho taktikou je „neustále zvyšovanie stávok“ s nádejou, že sa zmenia okolnosti, ktoré pre neho momentálne nie sú priaznivé.

Americký prieskumný dron MQ-9 spadol v utorok do vôd Čierneho mora po tom, ako sa podľa tvrdení Pentagónu v medzinárodnom vzdušnom priestore zrazil s ruskou stíhačkou Su-27. Podľa Pentagónu dron v čase incidentu vykonával v rutinné operácie v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že ruské stíhačky do žiadneho fyzického kontaktu s americkým dronom neprišli, nepoužili svoje zbraňové systémy a bezpečne sa vrátili na svoju základňu. Operátori amerického dronu podľa Moskvy vykonali príliš prudký manéver, čo spôsobilo stratu výšky stroja a jeho zrútenie do mora.

12:50 Britské a nemecké stíhačky spoločne vzlietli k ruskému lietadlu, ktoré sa priblížilo k vzdušnému priestoru Estónska. V stredu o tom informovalo britské ministerstvo obrany.

Stíhacie lietadlá britského kráľovského letectva (RAF) spolu s nemeckými stíhačkami typu Eurofighter Typhoon vzlietli v utorok k ruskému lietadlu typu IL78 určenému na tankovanie paliva počas letu, ktoré neodpovedalo na výzvy estónskeho centra riadenia letovej prevádzky.

Lietadlo IL78 letelo medzi Petrohradom a ruskou enklávou Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Litvou a Poľskom na pobreží Baltského mora. Hoci podobné vzlety stíhačiek patria medzi rutinné operácie Severoatlantickej aliancie (NATO), išlo o prvý prípad, keď pri eskortovaní lietadla spolupracovali aj nemecké stíhačky.

12:30 Stíhačky MiG-29 plánuje dodať niekoľko krajín, potvrdil hovorca poľskej vlády Piotr Müller. Nešpecifikoval bližšie, ktoré krajiny to sú, len uviedol, že to už od nich majú potvrdené.

Čítajte viac Migy na Ukrajinu dodá viacero krajín, potvrdili Poliaci

11:49 Príjmy Ruska z vývozu ropy klesli vo februári medziročne o 42 %, keďže západné mocnosti sprísnili sankcie voči Moskve pre vojnu na Ukrajine. Uviedla to v stredu Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).

Podľa IEA Rusko minulý mesiac zarobilo na vývoze ropy 11,6 miliardy USD (10,80 miliardy eur) po tom, čo Európska únia (EÚ) od 5. februára zakázala dovoz ruských ropných produktov, ako sú nafta či benzín. A spolu so skupinou G7 (sedem najbohatších ekonomík) a Austráliou zaviedli tiež strop na ceny ruskej ropy.

To je pokles zo 14,3 miliardy USD v januári a o 42 % menej než 20 miliárd USD vo februári 2022.

Rusko však stále dodávalo „približne rovnaké“ množstvo ropy na svetové trhy, tvrdí IEA.

„To naznačuje, že režim sankcií G7 je efektívny v tom, že neobmedzuje globálne dodávky ropy a produktov, ale súčasne obmedzuje schopnosť Ruska generovať príjmy z ich vývozu,“ uviedla IEA.

11:30 Turecko plánuje schváliť žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie ešte pred parlamentnými a prezidentskými voľbami, ktoré sa v Turecku uskutočnia v máji. Švédsku žiadosť bude Ankara posudzovať oddelene. Pre agentúru Reuters to uviedli dvaja nemenovaní tureckí predstavitelia.

Turecký parlament zasadne pred voľbami posledný raz v polovici apríla, pripomenuli tureckí predstavitelia.

Táto správa sa objavila tesne pred štvrtkovou návštevou fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa v Turecku. So svojím tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom bude rokovať o vstupe Fínska do Aliancie a iných záležitostiach, uviedla v stredajšom vyhlásení kancelária fínskeho prezidenta.

10:55 Dánsko zriadi v priebehu tohto roka fond na pomoc Ukrajine, do ktorého venuje miliardu dolárov. Oznámila to v stredu vláda v Kodani s tým, že sa na tom dohodli takmer všetky dánske parlamentné strany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vláda súhlasila so zriadením fondu pre Ukrajinu s celkovým rámcom pre rok 2023 vo výške približne sedem miliárd dánskych korún (čo je v prepočte jedna miliarda dolárov),“ oznámilo dánske ministerstvo financií vo vyhlásení.

Projekt podporilo dovedna 159 zo 179 poslancov dánskeho parlamentu. Prisľúbená pomoc Kyjevu bude rozdelená do troch rôznych sfér, pričom najväčší podiel bude predstavovať vojenská podpora vo výške približne 5,4 miliardy dánskych korún.

Na humanitárne účely a dlhodobú obnovu Ukrajiny bude vyčlenených zhruba 1,2 miliardy korún, zatiaľ čo 400 miliónov korún pôjde na podporu podnikateľských iniciatív.

Dánska vláda okrem toho v rokoch 2024–2027 vyčlení finančné prostriedky na pokrytie nákladov na nahradenie vojenskej pomoci poskytnutej Ukrajine v rokoch 2022 a 2023, uviedol kabinet v Kodani.

10:40 Ukrajinské letectvo obhajovalo v stredu – po utorkovom incidente s dronom v Čiernom mori – prítomnosť amerických bezpilotných strojov v tejto oblasti. Americký prieskumný dron MQ-9 spadol v utorok do vôd Čierneho mora po tom, ako sa podľa tvrdení Pentagónu v medzinárodnom vzdušnom priestore zrazil s ruskou stíhačkou Su-27. Podľa Pentagónu dron v čase incidentu vykonával v rutinné operácie v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Čítajte viac USA hlásia zrážku ruskej stíhačky s americkým dronom nad Čiernym morom, Moskva to odmieta

10:11 Ruská protivzdušná obrana zostrelila v noci na stredu nad mestom Belgorod tri rakety, uviedli v stredu tamojšie úrady v Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Časť trosiek a úlomky rakiet dopadli na obývané územia, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. V dôsledku rozbitého skla utrpelo ľahšie zranenia jedno dievča a úlomky striel poškodili viacero domov, dodal.

K pôvodu rakiet sa Gladkov nevyjadril. Od ruského vpádu na Ukrajinu sa však úrady prihraničných oblastiach Ruska opakovane sťažujú na údajné ostreľovanie z ukrajinskej strany, ktorá sa však od takýchto prípadov dištancuje.

Starosta mesta Belgorod Valentin Demidov uviedol, že obyvatelia poškodených domov sa ubytovali v jednom z miestnych hotelov. Opravné práce na dovedna 11 budovách sa majú začať už v priebehu stredy, pričom poškodené boli najmä strechy a okná, dodal.

9:34 Stíhačky Britského kráľovského letectva (RAF) a Nemecka zachytili ruské lietadlo v blízkosti estónskeho vzdušného priestoru. Stalo sa tak počas prvej spoločnej operácie tohto druhu, informuje spravodajský portál BBC.

Dve stíhačky Typhoon nasadili v utorok, aby zachytili tankovacie lietadlo Il-78 Midas, ktoré letelo medzi Petrohradom a Kaliningradom. Stroj totiž nekomunikoval s riadením letovej prevádzky v Estónsku.

Britské a nemecké vzdušné sily v súčasnosti vykonávajú plánovanú spoločnú vzdušnú ochranu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v regióne. Samotný zásah bol rutinný, no je to prvý raz, čo takúto operáciu uskutočnili spoločne dve krajiny.

Incident sa odohral v čase zvýšeného napätia medzi NATO a Ruskom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, i keď nie sú dôkazy o akejkoľvek súvislosti s utorkovou údajnou zrážkou ruskej stíhačky s americkým dronom nad Čiernym morom.

Po sprevádzaní Midasu obe stíhačky presmerovali na zachytenie dopravného lietadla An-148, ktoré tiež prelietavalo blízko estónskeho vzdušného priestoru. Stíhačky sú súčasťou 140. expedičného leteckého krídla RAF a nemeckého 71. taktického leteckého krídla Richthofen.

RAF sa pripravuje na to, že v apríli prevezme od nemeckého letectva vedenie dlhodobej misie NATO na ochranu vzdušného priestoru v Pobaltí. Potom bude misiu viesť štyri mesiace, pričom spoločné britské a nemecké operácie budú pokračovať do konca apríla.

9:05 Čína, Irán a Rusko v stredu začínajú spoločné námorné cvičenia v Ománskom zálive. Informuje o tom web denníka The Guardian s odvolaním sa na čínske ministerstvo obrany. Cvičenia budú trvať do 19. marca.

8:18 Ruským silám sa na východe Ukrajiny stále nepodarilo obkľúčiť ani dobyť Bachmut, v meste ale za posledný deň postúpili a pokračujú v útokoch na okolité oblasti. Uviedli to analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Bachmut je už dlhé mesiace stredobodom najintenzívnejších bojov konfliktu, ktorý vlani na Ukrajine rozpútalo Rusko.

Podľa záberov, ktoré sa ISW podarilo identifikovať, ruské sily postúpili v južnom Bachmute. Ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že žoldnieri z ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny sa zmocnili závodu Vostokmaš v industriálnom komplexe na severozápade Bachmutu. Wagnerovci sa podľa ruských zdrojov posúvajú na západ a snažia sa dosiahnuť líniu medzi dedinami Chromove a Bohdanivka, ktoré ležia v severozápadnom smere od Bachmutu.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu v uplynulom dni pokračovalo v útokoch v smere na Bachmut, Lyman, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske. „Nepriateľ sa neprestáva snažiť o dobytie Bachmutu, kde sa neustále odohrávajú pozičné boje,“ uviedol generálny štáb. Mestá a dediny v okolí tohto úseku frontu podľa Kyjeva čelili ostreľovaniu, strely v utorok zasiahli okrem iného Kramatorsk, kde zahynul najmenej jeden človek.

7:50 Navrhované zmeny ruského zákona by umožnili odobrať štátne občianstvo za vlastizradu alebo diskreditáciu vojenskej operácie na Ukrajine. Za takéto „diskreditovanie“ armády hrozí až päťročné väzenie. Za úmyselné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde môže vinník ísť za mreže až na 15 rokov.

Čítajte viac Rusko chce meniť zákon. Za vlastizradu a diskreditáciu armády plánuje odoberať občianstvo

7:15 V dôsledku výbuchu bomby nastraženej v aute zomrel ukrajinský predstaviteľ, o ktorom sa predpokladá, že spolupracoval s ruskou armádou. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy televízie Sky News. Ivan Tkač zomrel na zranenia spôsobené explóziou v ukrajinskom meste Melitopol, ktoré v súčasnosti ovládajú ruské sily, uviedli ukrajinské i ruské médiá. Pri výbuchu údanje utrpela zranenia aj žena s dieťaťom.

Podľa ukrajinského denníka Ukrajinska pravda vymenovali Rusi Tkača do funkcie riaditeľa melitopolského dopravného podniku. Tkač údajne pomáhal organizovať presun ruských vojakov do a z Doneckej a Chersonskej oblasti i na Krym.

Podľa vedenia proruskej organizácie Sme s Ruskom sídliacej v Záporožskej oblasti bol Tkač na Ukrajine označovaný za zradcu, pretože spolupracoval s Ruskom. Sky News upozorňuje, že informácie nedokázala nezávisle overiť.

6:30 Rusko stále môže vyhrať vojnu proti Ukrajine. Francúzsky generál Michel Yakovleff to však nepokladá za veľmi pravdepodobný scenár. Skôr si myslí, že Rusko môže čakať rozpad, ktorý bude krvavejší ako zánik ZSSR.

Čítajte viac Francúzsky generál: NATO možno bude musieť pomôcť Moskve, aby sa Rusko nerozpadlo

5:56 Výstavba základne pre protiraketový obranný systém Aegis pri obci Redzikowo na severe Poľska bola ukončená a bude funkčná tento rok. Informovala o tom agentúra PAP, ktorá sa odvoláva na utorkové vyjadrenie amerického ministerstva obrany.

Šéf amerického vládneho úradu pre oblasť balistických striel a obrany (Missile Defense Agency – MDA) viceadmirál Jon Hill povedal, že skúšky tohto systému by mali byť ukončené na prelome leta a jesene. Základňu musí následne odobriť náčelník námorných operácií Spojených štátov a velenie americkej armády a NATO v Európe.

Šéf MDA uviedol, že základňa v Redzikowe nie je určená iba proti strelám z Ruska, ale aj proti raketám napríklad z Iránu. Výstavba základne v Poľsku sa začala v máji 2016. Ďalší takýto systém sa nachádza v Rumunsku a je funkčný od roku 2016, dodáva poľská agentúra (PAP).

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal šéfov troch regionálnych správ, vrátane frontovej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Oficiálny dôvod personálnych zmien, ktoré v utorok oznámil predstaviteľ vlády v parlamente Taras Melničuk, úrady neoznámili.

Odvolaný Serhij Hajdaj, šéf z veľkej časti okupovanej Luhanskej oblasti, je výraznou postavou ukrajinského boja proti ruskej invázii. V médiách a na sociálnych sieťach často komentoval situáciu na bojisku vo svojom regióne. Podľa zdrojov denníka Ukrajinska pravda sa s ním počíta na poste veľvyslanca v Kazachstane.

O bývalom podnikateľovi a najvyššom predstaviteľovi západoukrajinskej Chmelnyckej oblasti Serhijovi Hamalé sa v posledných dňoch šírili na sociálnych sieťach doteraz nepotvrdené informácie, že ho zastavila policajná hliadka, keď šoféroval opitý, uviedla Ukrajinska pravda.

Z pozície šéfa odeskej oblastnej správy bol odvolaný armádny plukovník Maksym Marčenko. Server RBK- Ukrajina v tejto súvislosti pripomenul, že v uplynulých týždňoch boli pre podozrenie z korupcie zadržaní dvaja jeho námestníci.

V januári Zelenskyj v rámci rozsiahlych personálnych zmien v štátnych inštitúciách odvolal piatich šéfov regionálnych správ – konkrétne Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej, Sumskej a Chersonskej oblasti. Urobil tak, keď krajinou otriasli najzávažnejšie korupčné škandály od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka.