387. deň: Vagnerovci chcú do mája naverbovať 30-tisíc nových bojovníkov

Čítajte viac 386. deň: Rusi podľa Ukrajiny v boji o Bachmut musia prechádzať do defenzívy

19:52 Pri príležitosti deviateho výročia anexie ukrajinského polostrova Krym sa prokremeľskí demonštranti v sobotu zišli v Moskve pred veľvyslanectvami 20 krajín, ktoré Rusko označuje za „nepriateľské“. Informovala o tom agentúra AFP.

Zhromaždenia sa konali okrem iného pred ambasádami Nemecka, USA, Veľkej Británie, Francúzska a Poľska. Organizovalo ich mládežnícke hnutie Molodaja gvardija (Mladá garda), mládežnícka organizácia prokremeľskej strany Jednotné Rusko. Tieto krajiny podľa nej „podporujú Ukrajinu (…) a aktívne dodávajú smrtiace zbrane ukrajinskému režimu“.

Predseda organizácie Anton Demidov pred americkým veľvyslanectvom, kde sa zišlo okolo 400 ľudí držiacich plagáty s nápismi ako „Krym s Ruskom navždy“ alebo „Spojené štáty rozosievajú smrť“, vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prezident USA Joe Biden chcú pomocou týchto zbraní opäť ovládnuť Krym.

Podobná demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo približne 200 ľudí, sa konala aj pred britským veľvyslanectvom. Mladá garda tvrdí, že na všetky protesty pred ambasádami prišlo okolo 5000 ľudí.

18:15 Päťdesiatjedenročnú ukrajinskú civilistku zranilo ruské bombardovanie neďaleko mesta Kupiansk na severovýchode Charkovskej oblasti. Uviedol to v sobotu gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ženu z dediny Dvorična hospitalizovali. Ukrajinské regióny v Charkovskej oblasti v blízkosti ruských hraníc alebo neďaleko frontovej línie čelia každodennému ruskému bombardovaniu. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Synjehubov dodal, že v Charkovskej oblasti pretrváva aj vysoké nebezpečenstvo vyplývajúce zo zamínovania. V dedine Jaremivka neďaleko mesta Izium podľa gubernátora utrpeli zranenia dvaja muži vo veku 29 a 71 rokov, keď sa snažili deaktivovať výbušný objekt vo svojom dvore. Zranených mužov hospitalizovali, uviedol Synjehubov.

17:37 Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu podpísal zákon, ktorý zakazuje „diskreditáciu" a šírenie „falošných správ" o dobrovoľníkoch a žoldnieroch zúčastňujúcich sa vo vojne na Ukrajine. Zmenou trestného zákonníka tak rozšíril doterajšiu legislatívu prijatú na začiatku invázie na Ukrajinu, podľa ktorej je zakázané šíriť falošné správy o ruských ozbrojených silách. Za porušenie týchto zákazov hrozí v Rusku trest do 15 rokov väzenia.

Nový zákaz Putin podpísal v čase, v ktorom sa príslušníci žoldnierskej Vagnerovej skupiny stali pechotou v rámci ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Informuje o tom portál cnn.com.

16:40 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu. Na predĺžení dokumentu, ktorý mal prestať platiť 19. marca, sa pri rozhovoroch dohodli obe tieto krajiny. Erdogan neuviedol, o aký čas sa obilninová dohoda predĺžila. Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova ide o 120 dní.

Čítajte viac Ukrajina a Rusko sa dohodli na predĺžení dohody o vývoze obilnín

16:02 Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v sobotu na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny, uviedla ruská štátna televízia. Počas prekvapivej návštevy v čiernomorskom prístavnom meste Sevastopol na Kryme Putin v spoločnosti tamojšieho gubernátora Michaila Razvožajeva navštívil umeleckú školu.

Čítajte viac Putin pricestoval na Krym na výročie anexie

15:40 Poľský občan utrpel zranenia na Ukrajine, potvrdil v sobotu poľský veľvyslanec v Kyjeve Bartosz Cichocki. Podľa ukrajinských zdrojov bola ruským ostreľovaním zasiahnutá dodávka, v ktorej poľskí dobrovoľníci viezli humanitárnu pomoc do mesta Časiv Jar. TASR informuje na základe správy agentúry PAP.

Cichocki dodal, že na Ukrajine je zranenému poskytovaná lekárska pomoc a starostlivosť. Spolupracovník ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka už predtým v sobotu informoval, že vozidlo, v ktorom sa viezli dvaja poľskí občania, bolo zasiahnuté ruským ostreľovaním v Doneckej oblasti.

„Ruská strela zasiahla autobus s poľskými dobrovoľníkmi, ktorí priviezli humanitárnu pomoc do mesta Časiv Jar,“ napísal Heraščenko na sociálnej sieti Twitter s tým, že zranenia utrpeli až dvaja poľskí dobrovoľníci. Jedného z nich podľa neho evakuovali do nemocnice v meste Dnipro.

15:15 Krym Rusko anektovalo pred deviatimi rokmi. Väčšina Rusov má k tomu pozitívny postoj, viac ako polovica pociťuje hrdosť, vyplýva z prieskumu.

Čítajte viac Rusov sa pýtali na anexiu Krymu. Väčšina tvrdí, že sú na to hrdí

14:50 Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov vyhlásil, že do mája plánuje naverbovať zhruba 30 000 nových bojovníkov. Informovala o tom v sobotu televízna stanica Sky News. Prigožin hovoril o pokračujúcom nábore žoldnierov v audionahrávke, ktorú zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti Telegram.

Šéf a majiteľ vagnerovcov už 10. marca oznámil, že v 42 ruských mestách začali fungovať vagnerovské náborové centrá. V novej nahrávke uviedol, že skupina v rámci tejto kampane získava 500–800 dobrovoľníkov denne. Na podporu svojich tvrdení však neuviedol žiadne dôkazy a stanica Sky News jeho slová nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

Náborové centrá vagnerovcov podľa dostupných údajov často využívajú na svoju činnosť budovy rôznych športových centier a kluboch bojových umení.

Vagnerovci sa výrazne angažujú v ťažkých bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré sa ruské sily pokúšajú dobyť už od augusta minulého roku.

V posledných mesiacoch sa Prigožin opakovane dostával do sporov s ruským ministerstvom obrany, pričom verejne kritizoval aj najvyšších predstaviteľov ministerstva či armády.

13:58 Ukrajinskí a americkí civilní a vojenskí predstavitelia absolvovali v sobotu videorokovanie, počas ktorého hovorili o situácii na ukrajinských bojiskách, ako aj o ďalších dodávkach zbraní a munície, informoval denník The Guardian.

Podľa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andryja Jermaka sa na rozhovore za Kyjev zúčastnili aj hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj, minister obrany Olexij Reznikov a Jermakov zástupca Roman Mašovec.

Ku koncu videohovoru sa k účastníkom pridal aj samotný prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovoril o nádeji Ukrajincov, že sa im podarí oslobodiť územia okupované Rusmi.

Americkú stranu zastupovali poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, šéf Pentagónu Lloyd Austin a predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

„Spojencov sme podrobne informovali o aktuálnom vývoji na fronte, o bojoch v oblastiach, kde je situácia najhoršia, a o naliehavých potrebách ukrajinskej armády. Diskutovali sme o ďalšom poskytovaní potrebnej pomoci Ukrajine vrátane vybavenia vybavenia, zbraní a munície,“ napísal Jermak na Twitteri.

Ukrajinskí činitelia podľa neho taktiež poďakovali Spojeným štátom za „komplexnú a silnú podporu“, ktorú poskytujú Ukrajincom v boji proti ruskej vojenskej agresii.

13:17 Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal v sobotu rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnovými zločinmi na Ukrajine. TASR informuje na základe správ agentúry DPA a denníka The Guardian.

„Medzinárodný trestný súd je tou pravou inštitúciou na vyšetrovanie vojnových zločinov… Faktom je, že nik nemôže byť postavený nad zákon a toto práve teraz začína byť jasné,“ povedal Scholz v japonskej metropole Tokio na spoločnej tlačovej konferencii s tamojším premiérom Fumiom Kišidom.

Zatýkací rozkaz, ktorý v piatok vydali v Haagu na Putina Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, súvisí s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska.

Podľa Kišidu je zatykač „prvým konkrétnym krokom“ a vyšetrovanie bude teraz pokračovať, čo bude Japonsko „s veľkým záujmom sledovať“.

V súvislosti s nadchádzajúcou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve Scholz podotkol: „Musí byť pritom jasné, že sa táto vojna môže skončiť len stiahnutím ruských vojakov“.

12:15 Pokiaľ ide o vojenskú pomoc susednej okupovanej krajine, slovenská vláda robí, čo môže. Dočasne poverenému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi a dočasne poverenému predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (obaja Demokrati) sa na medzinárodnej úrovni podarilo vyrokovať darovanie 13 sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Rovnako sa im to v piatok podarilo obhájiť pred vládnym kabinetom aj na Slovensku.

Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského ide pri vysvetľovaní Ústavy SR o monológ dočasne povereného kabinetu. „Ak odvolaná vláda tvrdí, že medzinárodná zmluva o darovaní vojenského materiálu susedovi vo vojne nie je zmluvou vojenskej povahy, minimálne by k tomu mala zverejniť právnu analýzu, ktorou argumentuje,“ zdôraznil. Dočasne poverený minister Naď ju zverejniť odmieta. Obáva sa, že by „Fico lepil autora na billboardy“ a v piatok ju pred novinármi len narýchlo prelistoval.

Čítajte viac Ústavný právnik Bujňák sa čuduje: Nie je zmluva o darovaní vojenského materiálu vojenskej povahy?

11:49 Ukrajinská armáda v sobotu ráno oznámila, že Rusko za posledných 24 hodín podniklo na Ukrajinu celkovo 34 leteckých útokov, jeden útok riadenou strelou a 57 krát ostreľovalo jej územie salvovými raketometmi. Podľa armády bolo zostrelených desať dronov Šáhid iránskej výroby.

V dedine Veletenske v južnej Chersonskej oblasti bolo poškodených sedem domov a budova materskej školy, na ktoré dopadli časti dronov, respektíve rakiet. K zraneniam však nedošlo, uviedla armáda, podľa ktorej sa za posledný deň podarilo zmariť viac než 100 útokov nepriateľa.

Ruské rakety v noci na sobotu zasiahli aj obytnú zónu juhoukrajinského mesta Záporožie (ukr. Zaporižžia). Zničili stravovacie zariadenie a poškodili viacero domov, ale podľa dostupných informácií sa zaobišli bez zranených, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na miestne úrady.

11:00 Správy, podľa ktorých sú ukrajinské deti z Ruskom okupovaných území násilne deportované do Ruska, sa prvýkrát objavili na jar minulého roka. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) v tejto súvislosti vydal v piatok zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, informoval denník The Guardian.

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1 400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2000 detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu.

Čítajte viac Správy o deportáciách ukrajinských detí sa objavili už vlani na jar. Rusko sa k zadržiavaniu niektorých priznalo

9:56 Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulý deň stratila 880 vojakov. Celkový počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny stúpol na 164 200, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o päť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, osem delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva stratilo celkovo 3 511 tankov, 6 830 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 560 delostre­leckých systémov a 506 raketometov.

9:30 Najvyšší predstavitelia Litvy privítali zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu na ruského prezidenta Putina pre vojnové zločiny na Ukrajine. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausédu je rozhodnutie tohto súdu „prvým krokom k zodpovedaniu sa Ruska“. Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis hovoril v súvislosti so zatýkacím rozkazom na Putina o novom precedense.

„Spravodlivosť je bližšie,“ napísala na sociálnej sieti Twitter litovská premiérka Ingrida Šimonyté.

Čelní predstavitelia tohto pobaltského štátu, ktorý je členskou krajinou Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO), zároveň vyzvali na ďalšie kroky.

„Je načase vyšetriť ďalšie zločiny – mučenie, znásilnenia a masové vraždenie, ktoré boli spáchané na ukrajinskom obyvateľstve,“ napísal na Twitteri litovský prezident.

8:23 Rusko v noci na sobotu zaútočilo na Ukrajinu bezpilotnými lietadlami Šáhid iránskej výroby, napísala s odvolaním sa na ukrajinské vzdušné sily agentúra Unian. Tri drony sa Ukrajincom podarilo nad Dnepropetrovskou oblasťou zostreliť, dva ale zasiahli zariadenie kritickej infraštruktúry v Novomoskovsku severovýchodne od Dnipra.

Celkovo podľa Ukrajincov útočilo 16 bezpilotných lietadiel, z ktorých sa 11 podarilo zostreliť. Rusko drony, ktoré po zasiahnutí cieľa vybuchnú, vyslalo z Brjanskej oblasti susediacej s Ukrajinou a z Azovského mora. Bezpilotné lietadlá podľa šéfa kyjevskej vojenskej správy Serhija Popku leteli tiež v smere na ukrajinskú metropolu, zlikvidovala ich ale protivzdušná obrana.

Dva drony zasiahli nemenované zariadenie kritickej infraštruktúry v Novomoskovsku, kde spôsobili „závažné škody“. Na mieste prepukol požiar, ktorý zničil aj štyri priľahlé domy. Ďalších šesť objektov bolo poškodených, uviedla správa dnepropetrovskej oblasti. Pri útoku neboli žiadni ľudia zranení.

Rusko v noci na sobotu tiež ostreľovalo Záporožie, uviedol na sociálnej sieti Telegram zástupca záporožskej radnice Anatolij Kurtev. „Podľa predbežných informácií ruská strela zničila stravovacie zariadenie. Tlaková vlna rozbila okná okolitých budov a poškodila strechy a fasády,“ napísal Kurtev, podľa ktorého sa aj tento útok obišiel bez zranení.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu vlani 24. februára. Kyjev už od začiatku vlaňajšej jesene viní Teherán, že Rusku poskytuje bezpilotné lietadlá Šáhid, ktoré Moskva používa na útoky na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru. Teherán to odmieta. Server Politico tento týždeň s odvolaním sa na colné a obchodné dokumenty uviedol, že zbrane Rusku dodávajú tiež čínske firmy. Spojené štáty následne potvrdili, že na ukrajinských bojiskách našli čínsku muníciu, z ktorej použitia podozrievajú Rusko. Napísala to agentúra Kjódó s odvolaním sa vládne zdroje.

Nie je jasné, či muníciu Čína priamo dodala, uviedla americká administratíva. „Sme ohľadom toho ostražití a naďalej to pozorne sledujeme,“ povedal nemenovaný činiteľ amerického ministerstva zahraničia.

8:00 Český prezident Petr Pavel zakončil v piatok svoju druhú zahraničnú cestu prehliadkou medzinárodného logistického centra v poľskom Rzeszówe, odkiaľ prúdi väčšina pomoci Ukrajine. Návštevu tohto miesta označil za mimoriadne zaujímavú, informuje spravodajkyňa TASR.

Ako zdôraznil, cez toto logistické centrum putuje približne 80 percent všetkej vojenskej aj humanitárnej pomoci na Ukrajinu.

„Popoludnie som strávil tu v Rzeszówe na americko-poľskej logistickej základni, cez ktorú putuje zhruba 80 percent všetkej vojenskej i humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za posledný necelý rok to bolo viac ako 1800 letov a státisíce ton materiálu, ktorý tade prešiel na Ukrajinu,“ povedal Pavel novinárom pred večerným odletom do Česka.

„Je dobré vidieť, aký obrovský rozsah pomoci členské krajiny NATO, EÚ, ale aj ďalšie, poskytujú,“ komentoval prehliadku centra Pavel.

V Rzeszówe sa sústredili kapacity na pomoc Ukrajine. Riešia sa tu nielen otázky týkajúce sa dodávok materiálov, ale aj úlohy spojené s opravou techniky. Kvôli bezpečnosti je oblasť prísne strážená, okrem iného sú tu umiestnené americké systémy protivzdušnej obrany Patriot, lokalita je tiež chránená proti dronom.

Letisko v Jasionke pri Rzeszówe sa týka špionážnej aféry z posledných dní. Rozhlasová stanica RMF FM v stredu uviedla, že poľské úrady zadržali šesť osôb z východnej Európy pracujúcich pre ruské tajné služby, zadržané boli v súvislosti s odhalením skrytých kamier zaznamenávajúcich pohyb na dôležitých tratiach a železničných uzloch. Podľa RMF FM išlo predovšetkým o železničné trate v Podkarpatskom vojvodstve, a to práve vrátane letiska pri Rzeszówe.

Ako prvý bod programu mal Pavel návštevu amerického centra, ktoré koordinuje dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu. Potom sa pozrel do centra, ktoré sa podieľa na oprave vojenskej techniky, ktorá bola dodaná západnými krajinami a bola počas bojov na Ukrajine poškodená. Experti z neho na diaľku komunikujú s ukrajinskými technikami alebo ukrajinským opravovniam dávajú pokyny, ako techniku opravovať. Pavol mal tiež možnosť navštíviť poľskú časť centra, z ktorej sú koordinované dodávky vojenskej pomoci poskytovanej Poľskom.

6:30 Americký prezident Joe Biden v piatok vyhlásil, že vydanie zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom (ICC) na základe obvinenia z vojnového zločinu za deportáciu ukrajinských detí je „oprávnené“. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Prezident povedal, že tento krok je „veľmi dôležitý“, pričom poznamenal, že Spojené štáty nie sú členom ICC.

Čítajte viac Medzinárodný súd vydal zatykač na Putina. Rusko: Je neplatný. Biden: Je oprávnený