575. deň: Zelenskyj poďakoval Bidenovi za pomoc v boji proti "ruskému teroru"

Čítajte viac 574. deň: Ukrajinci zasiahli na Kryme ruské veliteľské stanovište

23:45 Prívrženci bulharskej ultranacionalis­tickej strany Obrodenie (Văzraždane) protestovali vo štvrtok v Sofii proti vybudovaniu novej vojenskej základne NATO a pomoci Ukrajine. Pri proteste došlo k potýčkam s políciou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

V hlavnom meste Sofia sa zhromaždili stovky protestujúcich, ktorí okrem iného nesúhlasia s tým, že ich krajina podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Mávali bulharskými a ruskými štátnymi vlajkami a požadovali predčasné voľby. V krajine sa pritom za posledné dva roky konali voľby už päťkrát.

Niekoľko demonštrantov držalo transparenty s nápismi „Nechceme tu americké základne! Bulharsko je krajina mieru“, čím narážali na plány vybudovať novú vojenskú základňu NATO v krajine. K stretu s políciou došlo, keď sa demonštranti pokúsili povaliť stavebné ploty umiestnené okolo pamätníka sovietskej armády, ktorý sa vláda rozhodla z miesta odstrániť.

Bulharsko vstúpilo do NATO v roku 2004. V júli tohto roka poslalo Ukrajine prvú ťažkú vojenskú techniku od začiatku ruskej invázie. Minulý týždeň zrušilo zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

22:40 Prezident Zelenskyj poďakoval v Bielom dome prezidentovi USA Joeovi Bidenovi za pomoc zo strany USA v boji proti „ruskému teroru“, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Zelenskyj vo Washingtone navštívil Kongres i Pentagón.

Biden Zelenského uistil, že „zabezpečí, aby svet stál pri Ukrajine“ v boji proti ruskej invázii.

Ukrajinský prezident navštívil Washington v záujme získať viac vojenskej pomoci pre svoju krajinu, predovšetkým posilniť jej protivzdušnú obranu, píše AFP. Do USA pricestoval v čase rastúcej opozície v americkom Kongrese voči pokračovaniu rozsiahlej americkej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku.

Do Bieleho domu, kde ho privítal Biden, prišiel Zelenskyj oblečený v charakteristickom olivovozelenom vojenskom tričku. Svoju návštevu Washingtonu označil za „veľmi dôležitú“. Ide o druhú Zelenského návštevu Washingtonu, odkedy Rusko vlani vo februári zaútočilo na susednú Ukrajinu, pripomína AFP.

22:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na sociálnej sieti poďakoval americkej Snemovni reprezentantov, Demokratickej i Republikánskej strane aj americkým občanom za ich podporu Ukrajiny, informuje TASR. „Spoločne sme dosiahli veľa na ochranu demokracie, slobody a dôstojnosti – hodnôt, ktoré sú spoločné pre oba naše národy,“ napísal Zelenskyj.

Ukrajinci podľa neho trpia v dôsledku ruských vojnových zločinov. Podotkol, že ukrajinským jednotkám sa podarilo oslobodiť viac ako polovicu predtým okupovaného územia Ukrajiny. „Jasne vidíme, že víťazstvo sa blíži,“ napísal na sociálnej sieti X.

S americkými politikmi sa Zelenskyj zhováral o situácii na bojisku, ako aj o obranných potrebách Ukrajiny vrátane posilnenia protivzdušnej obrany. „Zdôraznil som, že ukrajinské víťazstvo zabezpečí, že ani Rusko, ani žiadna iná diktatúra už nebude môcť destabilizovať slobodný svet. Aby sme zvíťazili, musíme všetci držať spolu a spolupracovať,“ apeloval Zelenskyj.

Predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy vo štvrtok zamietol Zelenského žiadosť o vystúpenie na spoločnom zasadnutí Kongresu, pričom to odôvodnil tým, že Kongres je momentálne vyťažený vzhľadom na nabitý legislatívny týždeň. Predseda snemovne navyše dodal, že Zelenskyj v Kongrese už vystúpil v decembri minulého roka.

22:00 Ruské útoky na Chersonskú oblasť si počas štvrtka vyžiadali životy najmenej šiestich civilistov. Deväť ľudí tiež utrpelo zranenia. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na regionálnu prokuratúru. Rusi podľa jej informácií ostreľovali obce Bilozerka, Ľvove a Tiahynka.

21:46 Spojené štáty zatiaľ nedodajú Ukrajine taktické balistické strely dlhého doletu ATACMS, prezident USA Joe Biden však plánuje oznámiť nový balík vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany. Uviedol to Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. TASR píše podľa správy agentúry AFP.

Načasovanie balíka sa podľa Sullivana zhoduje s návštevou ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského v Bielom dome. Avizovaný balík vojenskej pomoci bude obsahovať aj ďalšie zbrane na pomoc Kyjevu pred prichádzajúcou zimou. Taktické rakety ATACMS majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS.

21:30 Poľsko pokračuje v dodávkach zbraní Ukrajine v súlade so svojimi záväzkami, vyhlásila vo štvrtok poľská vláda. Reagovala tak na špekulácie o zastavení dodávok, ktoré vyvolali slová premiéra Mateusza Morawieckeho.

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok v televízii TVN24 povedal, že „slová premiéra boli pochopené najhoršie, ako sa dalo. Myslím si, že pán premiér chcel povedať, že nebudeme Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré v súčasnosti kupujeme, aby sme zmodernizovali poľskú armádu“.

Čítajte viac Zbohom poľským zbraniam? Moskva sa zo sporu Kyjeva s Varšavou teší predčasne

20:15 Bývalý predseda Európskej rady a poľský expremiér Donald Tusk obvinil poľskú vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), že počas predvolebnej kampane sa rozhodla „vraziť Ukrajine nôž do chrbta“. Reagoval tak na vyhlásenie premiéra Mateusza Morawieckeho, ako ho v stredu večer tlmočila agentúra PAP, že Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.

Tusk na adresu poľskej vlády vyhlásil, že Ukrajine „odovzdala takmer všetky zbrane použiteľné na fronte a nakoniec túto investíciu do poľsko-ukrajinských vzťahov zničí“.

Morawiecki hovoril o zastavení dodávok poľských zbraní Ukrajine v stredu pre televíziu Polsat News po tom, čo Ukrajina podala proti Varšave sťažnosť u Svetovej obchodnej organizácie za to, že predĺžila zákaz dovozu ukrajinského obilia aj po 15. septembri. Tento krok v inotajoch, avšak ostrým tónom kritizoval v prejave na Valnom zhromaždení OSN v utorok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

20:01 Ukrajinské obilie sa stalo jednou z tém kampane. Deväť dní pred parlamentnými voľbami sa jej chopili najmä bývalé opozičné strany. Rozčúlila ich reakcia Kyjeva, ktorý sa rozhodol za predĺženie embarga zažalovať Slovensko, Maďarsko a Poľsko na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Hoci vo vzťahu k Slovensku Ukrajina svoje kroky pozastavila, oznámenie Varšavy, že prestáva Kyjevu posielať zbrane, môže v predvolebných diskusiách ešte rozvíriť vášne.

Čítajte viac Ukrajinské obilie ako súčasť kampane: Strany mieria na sympatizantov Putina, hovorí politológ

19:36 Desať švédskych tankov Stridsvagn 122 dorazilo na Ukrajinu. Stroje, ktoré sú švédskou verziou tanku Leopard 2A5, obsluhujú ukrajinské posádky vycvičené vo Švédsku. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Dali sme im všetko, čo sme mohli, pokiaľ ide o skvelý materiál a dobré znalosti,“ vyjadril sa na margo tankov operačný veliteľ štábu švédskej armády Mats Ludvig. „Želáme im všetko šťastie na svete a nech sa im podarí oslobodiť svoju krajinu,“ dodal.

Rozhodnutie poslať tanky na Ukrajinu Švédsko oznámilo vo februári.

Ukrajina dostala tanky Leopard 2 od ďalších spojencov vrátane Nemecka, Poľska, Španielska, Portugalska, Kanady a Dánska.

18:45 Česká ministerka obrany Jana Černochová skritizovala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dôvodom sú jeho výroky na stredajšom Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, v ktorých prirovnal Poľsko kvôli sporu o obilie k pomocníkom Ruska.

Čítajte viac Na Zelenského sa valí kritika. Za spor s Poliakmi sa do neho obula aj česká ministerka

18:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude rečniť na spoločnom zasadnutí amerického Kongresu, oznámil predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy. Namiesto toho prebehlo stretnutie medzi Zelenským a americkými zákonodarcami za zatvorenými dverami.

Čítajte viac Zelenskyj chcel vystúpiť v Kongrese. Je vyťažený, odbil ho republikán McCarthy a jeho žiadosť zamietol

17:41 Nákladná loď Resilient Africa preplávala vo štvrtok cez Bosporský prieliv a stala sa prvým plavidlom s obilím z Ukrajiny, ktoré sa dostalo do Čierneho mora cez dočasný koridor. S odvolaním sa na zdroje monitorujúce námornú dopravu v danej oblasti o tom informovala agentúra AFP.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že loď Resilient Africa, ktorá sa plaví pod vlajkou Palau a má medzinárodnú posádku, vyrazila z ukrajinského prístavu Čornomorsk v utorok s nákladom 3000 ton pšenice.

Britská stanica BBC podotkla, že šlo o „malú testovaciu dávku“. Ako ďalšia by mala vyraziť loď Aroyat s takmer 20-tisíc tonami nákladu.

Ukrajina je po Rusku druhým najväčším vývozcom obilia v regióne, pričom už druhý rok po sebe zbiera rekordnú úrodu pšenice. Nový námorný koridor pre tento hlavný exportný artikel Ukrajiny nie je porovnateľný s predchádzajúcim, a to ani z hľadiska objemu, ani bezpečnosti, upozornila BBC.

Pre Ukrajinu, ktorá čelí invázii ruských síl, je však každá loď s kukuricou alebo pšenicou, ktorá odchádza do Čierneho mora, životne dôležitá. Potrebuje totiž predať svoju úrodu a exportných trás je každým dňom menej z dôvodu ruskej agresie a nespokojnosti v niektorých štátoch EÚ s dovozom lacného ukrajinského obilia.

Po svojom odstúpení od dohody o vývoze obilia Rusko vyhlásilo všetky lode smerujúce do ukrajinských prístavov za vojenské ciele, čo spolu s nebezpečenstvom nastražených mín de facto uzavrelo čiernomorskú námornú trasu pre väčšinu dopravcov.

Začiatkom septembra sa ešte turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pokúsil presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby obnovil bezpečný koridor z Odesy do Istanbulu, ale Putin tento návrh odmietol.

V dôsledku toho sa Ukrajina dohodla s Tureckom na alternatívnej trase a koncom augusta cez tento humanitárny koridor preplávalo päť lodí, ktoré v ukrajinských prístavoch uviazli od februára minulého roka, keď sa začala ruská invázia. (afp, tasr, bbc.com)

15:30 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) a námorníctvo počas špeciálnej operácie v noci zasiahli vojenské letisko Saky na okupovanom Kryme. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroje v SBU.

Podľa nich špeciálne služby použili drony na preťaženie ruskej protivzdušnej obrany a potom odpálili rakety Neptun. Na letisku bolo v tom čase najmenej 12 bojových lietadiel, vrátane stíhačiek Su-24 a Su-30, a protivzdušný raketový systém Pancir. Tiež tam bola výcviková základňa pre operátorov bezpilotných lietadiel Mohadžír.

Zdroje SBU uviedli, že útoky počas špeciálnej operácie zasiahli svoje ciele a spôsobili vážne škody na ruskej technike. (sita, pravda.com.ua)

15:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Washingtonu, kde sa chystá rokovať o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. „Pred nami sú dôležité stretnutia,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti po príchode z New Yorku do Washingtonu so svojou manželkou Olenou. Priblížil, že jednou z hlavných priorít rokovaní, ktoré absolvuje, bude protivzdušná obrana.

V príspevku pripomenul, že Rusko v noci na štvrtok spustilo masívny raketový útok na viacero ukrajinských miest. „Ďakujem všetkým našim záchranárom za okamžitú reakciu,“ dodal.

Najnovší ruský útok poškodil energetickú infraštruktúru v strednej a západnej časti krajiny, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho. Dodala, že išlo o prvý ruský útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za šesť mesiacov. Zelenskyj sa má vo Washingtone stretnúť s americkým prezidentom Joeom Bidenom, lídrami oboch komôr amerického Kongresu a vojenským vedením USA. (tasr, afp)

15:11 Ukrajinský parlament v návrhu rezolúcie vyjadril vďačnosť poľskému parlamentu za solidaritu s ukrajinským ľudom v boji proti agresii Ruska a za slobodu a nezávislosť. Ukrajinský parlament, Verchovna rada, sa poľskému ľudu poďakoval za jeho výnimočnú pomoc, uvádza sa v návrhu rezolúcie na jeho webovej stránke.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo ukrajinského veľvyslanca a vyjadrilo dôrazný protest proti výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Zelenskyj „európskym priateľom“ kvôli predĺženiu zákazu dovozu ukrajinského obilia vyčítal predstieranie solidarity a nepriame napomáhanie Moskve.

Čítajte viac Po ostrých slovách Zelenského prišla chvála. Verchovna rada sa poďakovala Varšave za pomoc proti Rusku

14:27 Tempo bojov v okolí oslobodených dedín Robotyne a Verbove v Zaporižžskej oblasti sa spomalilo. V najnovšej správe to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny. Ozbrojené sily Ukrajiny sa tiež snažia vylodiť na ľavom brehu Dnipra v Chersonskej oblasti.

Čítajte viac Kyjev sa snaží vylodiť na ľavom brehu Dnipra. Tempo bojov pri Robotyne a Verbove sa spomalilo

14:07 Kyjev vo štvrtok oznámil, že v najbližších dňoch bude rokovať s Varšavou o riešení sporu pri vývoze ukrajinského obilia. Obe susedné krajiny znovu zopakovali, že napriek sporu majú „blízke“ vzťahy.

Poľsko mesiac pred parlamentnými voľbami predĺžilo zákaz dovozu ukrajinského obilia a vzoprelo sa tak rozhodnutiu Európskej komisie. To viedlo k diplomatickej roztržke s Kyjevom počas ruskej agresie.

„V najbližších dňoch sa budú konať rokovania, na ktorých sa bude diskutovať o záležitostiach, ktoré si obe strany pripravia,“ uviedlo v oznámení ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva. Dodalo, že minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj telefonoval s poľským kolegom Robertom Telusom.

„Ministri diskutovali o tejto situácii, aj o návrhu Ukrajiny na jej urovnanie a dohodli sa, že nájdu riešenie, ktoré bude zohľadňovať záujmy oboch krajín,“ napísalo ministerstvo. Doplnilo, že „obe strany potvrdili blízke a konštruktívne vzťahy“.

Čítajte viac Spor medzi Varšavou a Kyjevom má dohru. Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine

Ukrajina podala sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) proti trom susedom, členským štátom Európskej únie (Poľsku, Slovensku a Maďarsku) za predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia a ďalších agrokomodít.

Poľská pravicová vláda má silnú podporu práve v poľnohospodár­skych oblastiach a zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít prezentuje pred voľbami ako ochranu poľských farmárov.

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč vo štvrtok pre agentúru PAP povedal, že nikto na Ukrajine nechce spôsobiť poľským farmárom problémy. Zdôraznil dôležitosť mesta Rzeszów na juhovýchode Poľska ako logistického centra pre Ukrajinu. Podľa Zvaryča je ukrajinská strana v neustálom kontakte s poľským ministerstvom zahraničných vecí a že spolupráca „sa vyvíja dobre“. (pap, tasr)

13:50 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok neposkytla jasnú odpoveď na otázku, či dodanie taktických balistických striel ATACMS Ukrajine zvýši pravdepodobnosť nemeckej dodávky rakiet Taurus.

„Ide o vysokošpeci­alizované technologické zariadenie,“ uviedla Baerbocková v New Yorku pre nemeckú stanicu ZDF. „Preto musíme sami dobre preskúmať, ako to môže byť použité,“ dodala. Nemecká vláda je podľa jej slov uprostred objasňovania tejto záležitosti.

Biely dom ešte neprijal žiadne rozhodnutie v spojitosti s dodaním ATACMS na Ukrajinu. Kyjev okrem nich požaduje aj nemecké strely Taurus. S oboma týmito systémami by Kyjev mohol zasiahnuť ciele hlboko na Ruskom okupovaných územiach.

Očakáva sa, že o dodaní ATACMS bude rokovať americký prezident Joe Bidenom a ukrajinský prezident vo Washingtone, kam Volodymyr Zelenský pricestoval vo štvrtok. (dpa, tasr)

11:45 K úžine Bospor doplávala jedna z dvoch nákladných lodí, ktoré minulý týždeň úspešne preplávali ukrajinským koridorom do odeských prístavov, aby tam naložili ukrajinské obilie. S odvolaním sa na svedka na mieste o tom informovala agentúra Reuters. Viac ako 650 kilometrov dlhú cestu z Odesy k Bosporu plavidlo Resilient Africa preplávalo aj podľa serveru MarineTraffic.

O vyplávaní lode s 3 000 ton pšenice na palube z prístavu Čornomorsk v utorok informoval ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.

11:40 Rusko pri svojom rozsiahlom vzdušnom údere poškodilo ukrajinské energetické zariadenia, výpadky v dodávkach elektriny sú hlásené v piatich oblastiach. S odvolaním sa na spoločnosť Ukrenerho to napísala agentúra Reuters, podľa ktorej je posledný vzdušný úder najväčším za niekoľko týždňov a vyvoláva spomienky na ruské nálety z uplynulej zimy, keď Moskva cielila na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a Ukrajinci čelili rozsiahlym výpadkom v dodávkach prúdu, tepla a vody.

Firma Ukrenerho na Facebooku označila úder za prvý po pol roku, ktorý poškodil energetické zariadenia v západnej a strednej časti Ukrajiny. „V dôsledku útoku boli čiastočné výpadky elektriny v Rivnenskej, Žytomyrskej, Kyjevskej, Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti,“ napísala energetická spoločnosť s poznámkou, že technici pracujú na obnovení dodávok energie. Kvôli bojom a ďalším príčinám je bez elektriny 398 obcí, podotkla firma.

Tá zároveň zdôraznila, že je príliš skoro na vyvodzovanie záverov ohľadom začatia novej „teroristickej kampane proti civilnej infraštruktúre“. Odkazovala sa tak zjavne na situáciu z uplynulej zimy, keď ruská invázna armáda cielila okrem iného na ukrajinské energetické zariadenia.

11:35 Ukrajina čelila ďalšiemu rozsiahlemu ruskému vzdušnému útoku. Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj oznámil, že Rusko vo viacerých vlnách vyslalo na Ukrajinu 43 riadených striel, pričom ukrajinská armáda ich 36 zostrelila.

Zalužnyj následne na Facebooku oznámil, že Rusi vyslali na Ukrajinu z desiatich lietadiel Tu-95 vo vlnách štyri desiatky riadených striel. „Do ukrajinského vzdušného priestoru vstupovali z rôznych smerov a na trase neustále menili kurz,“ opísal. Protivzdušnej obrane a letectvu sa podarilo zničiť 36 z nich. „Okrem toho o 6.00 h ráno (5.00 h SELČ) nepriateľ zaútočil na Charkov protilietadlovými raketami S-300,“ dodal generál.

Jeden z výbuchov podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička nastal v juhovýchodnej časti mesta, kde hasiči museli likvidovať požiar infraštruktúrneho objektu. „Lekári hospitalizovali 18-ročné dievča a deväťročné dieťa (dievča). Boli odvezené z domu vedľa infraštruktúrneho objektu, kam spadli trosky,“ napísal Kličko na Telegrame. Uviedol tiež, že na západných predmestiach metropoly boli lokálne prerušené dodávky elektrickej energie a vody. V Kyjevskej oblasti je podľa agentúry Unian poškodená okrem iného budova nemocnice a súkromné domy.

11:30 Ukrajinský parlament v stredu odhlasoval návrh, že politici a vysokopostavení štátni úradníci musia znova zverejňovať svoje majetkové priznania. Má ísť o silnejší nástroj boja proti korupcii v krajine.

Za návrh v parlamente, Verchovnej rade Ukrajiny, hlasovalo 341 poslancov, jeden bol proti a nehlasovalo 19 poslancov.

Takzvané e-deklarácie boli pozastavené ako bezpečnostné opatrenie na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Parlament ich chcel potom znovu zaviesť, ale s podmienkou, že prechodné obdobie bude trvať rok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento návrh vetoval a žiadal okamžité zverejňovanie majetku štátnych predstaviteľov. Petíciu za toto opatrenie podpísali aj desaťtisíce ľudí.

11:05 Prezidentská kancelária v Kyjeve vo štvrtok upozornila, že Ukrajinu čakajú náročné mesiace. Reagovala na rozsiahly ruský raketový útok v noci na štvrtok, ktorý si vyžiadal najmenej dve obete a poškodil energetickú infraštruktúru.

„Rusko v noci spustilo masívny útok na Ukrajinu,“ uviedol zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Olexij Kuleba. „Pred nami sú náročné mesiace: Rusko bude útočiť na energetické a kriticky dôležité zariadenia,“ dodal s obavami o bezpečnosť energetickej infraštruktúry pred druhou zimou od začiatku ruskej invázie.

10:50 Delostrelectvo vo vojne na Ukrajine spôsobuje 80 až 90 percent strát protivníka. Preto je prirodzeným cieľom odvetnej paľby. Vo viacerých rozhovoroch nedávno ukrajinskí delostrelci rozprávali o potrebe maskovania, ale aj o ďalších detailoch používania moderných delostreleckých systémov.

Čítajte viac Ukrajinskí delostrelci: Prežitie závisí od maskovania. Keď niečo odhalíme, zničíme to

10:45 Poľsko nedodáva zbrane Ukrajine v súčasnosti, ako to bude v budúcnosti, sa uvidí. Rádiu Plus to povedal poľský minister pre správu štátnych aktív Jacek Sasin, ktorý reagoval na otázku ohľadom vyjadrenia premiéra Mateusza Morawieckého. Ten o deň skôr uviedol, že jeho krajina už nedodáva Ukrajine výzbroj. Poľsko patrí k najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny, ktorá sa už vyše roka a pol bráni ruskej invázii. Varšava a Kyjev sa však ocitli v spore pre zákaz dovozu ukrajinského obilia do Poľska.

„V tejto chvíli je to tak, ako povedal premiér, v budúcnosti uvidíme,“ povedal Sasin súkromnej rozhlasovej stanici Radio Plus podľa agentúry Reuters. Vyjadril sa tak deň po tom, ako šéf poľskej vlády Morawieckij televízii Polsat News oznámil, že Varšava už na Ukrajinu neposiela žiadne zbrane, pretože teraz zbraňami vybavuje vlastnú armádu.

„Ukrajina sa bráni beštiálnemu ruskému útoku a ja túto situáciu chápem, avšak, ako som povedal, budeme našu krajinu chrániť. Už nedodávame výzbroj na Ukrajinu, pretože teraz vyzbrojujeme Poľsko,“ citovala Morawieckého v príspevku na sociálnej sieti X jeho kancelária.

10:15 Ukrajinský agrominister Mykola Solskyj prisľúbil, že zastavuje kroky proti Slovensku, a to jednak žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ako aj zákaz dovozu slovenských agrokomodít na Ukrajinu, uviedla Kristína Juričková z odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Čítajte viac Ukrajina zastavuje všetky kroky proti Slovensku. Minister Bíreš oznámil novú dohodu

10:05 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj získali v stredu ocenenie Global Citizen Award. Udeľuje ho Atlantická rada za prínos v oblasti medzinárodnej spolupráce. Ocenenie si prevzali počas 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Scholz uviedol, že je preňho cťou byť ocenený spolu so Zelenským. „Ruská brutálna vojna proti Ukrajine prebieha v Európe – je však aj útokom na základné princípy nášho medzinárodného poriadku,“ povedal. Opätovne potvrdil odhodlanie podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Zelenskyj ocenenie venoval vojakom, ktorú bojujú proti ruským silám, a deťom a ženám, ktoré boli zabité ruskými teroristami. Venoval ju aj odvážnym krajinám, ktoré sú na strane Ukrajiny a podporujú ju.

10:00 Ak by Rusko pomohlo Severnej Kórei vylepšiť jej zbrojné programy výmenou za pomoc vo vojne na Ukrajine, Soul by to považoval za „priamu provokáciu“, ktorá by si vyslúžila reakciu. Uviedol to v stredu juhokórejský prezident Jun Sok-jol na 78. Valnom zhromaždení OSN.

Severokórejský vodca Kim Čong-un minulý týždeň navštívil Rusko a počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom prehĺbili vzťahy oboch krajín.

„Je paradoxné, aby stály člen Bezpečnostnej rady OSN, poverený ako najvyšší ochranca svetového mieru, viedol vojnu napadnutím inej suverénnej krajiny a dostal by zbrane a munície od režimu, ktorý očividne porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedol Jun. Dodal, že severokórejský jadrový program je vážnou hrozbou pre mier v indicko-tichomorskej oblasti aj vo svete.

Washington počas návštevy Kima v Rusku upozornil na črtajúcu sa dohodu, v ktorej rámci by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám OSN uvaleným na KĽDR.

„Ak (Severná Kórea) získa informácie a technológie potrebné na zlepšenie svojich schopností v oblasti zbraní hromadného ničenia výmenou za podporu Ruska konvenčnými zbraňami, bude takáto dohoda priamou provokáciou, ktorá ohrozí mier a bezpečnosť nielen Ukrajiny, ale aj Južnej Kórey,“ pokračoval juhokórejský prezident. Dodal, že Soul so svojimi spojencami sa v takomto prípade nezostanú nečinne prizerať.

9:20 Belgicko zvažuje, či dodá Ukrajine svoje stíhačky F-16 americkej výroby. Uviedol to v stredu belgický premiér Alexander De Croo.

„Požiadal som ministerstvo obrany, aby zistilo, aké využitie môžu mať naše (stíhačky) F-16 na Ukrajine,“ povedal De Croo v rozhovore pre belgickú televíziu VRT v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. „Musíme zvážiť všetky možnosti,“ dodal.

Belgicko nahrádza svoje stíhačky F-16 novšími F-35. Belgický rezort obrany nedávno uviedol, že jeho stíhačky F-16 sú príliš staré na použitie v boji. De Croo však povedal, že môžu byť stále užitočné napríklad pri výcviku ukrajinských pilotov.

Belgicko pomôže aj s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, potvrdilo v auguste tamojšie ministerstvo obrany.

9:05 Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherina Colonnová v stredu v New Yorku povedala, že rozhodnutie Poľska zakázať dovoz ukrajinského obilia je „neodôvodnený“. Tento spor zvýšil napätie medzi Varšavou a Kyjevom.

Európska únia minulý týždeň oznámila, že ukončuje dočasné obmedzenia pre dovoz ukrajinského obilia do piatich susedných štátov Ukrajiny vrátane Poľska. Varšava však oznámila, že tento zákaz nechá jednostranne v platnosti, čo podráždilo Kyjev.

„Toto napätie je poľutovaniahodné,“ uviedla Colonnová v interview pre AFP popri 78. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Colonnová dodala, že podľa štúdie EÚ dovoz ukrajinského obilia nenaruší trh ani neuškodí európskym farmárom.

„Trh sa nijako neotriasa a ide zrejme o vnútorné politické okolnosti, ktoré niektorých našich partnerov, žiaľ, tlačia k takémuto postoju, na ktorý nemajú žiadny dôvod,“ dodala.

8:40 Zákaz dovozu ukrajinského obilia zavedený susednými krajinami stojí Kyjev mesačne viac ako 175 miliónov dolárov. Ako referuje spravodajský web CNN, v stredu to povedal podpredseda Celoukrajinskej agrárnej rady Denys Marčuk.

„Ak budú zákazy pokračovať, straty by mohli do konca roka dosiahnuť približne 600 miliónov eur,“ vyhlásil Marčuk a dodal: „Pre nás, ako krajinu vo vojne, ako krajinu, ktorá už rok a pol predáva svoje produkty hlboko pod trhové ceny, je možnosť straty exportných perspektív veľmi problematická.“

Čítajte viac Spor medzi Varšavou a Kyjevom má dohru. Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine

Susedia Ukrajiny, medzi ktorých patrí Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko, uviedli, že import lacného ukrajinského obilia narušil miestne trhy. V niektorých krajinách farmári protestovali a blokovali cesty, aby požadovali zastavenie dovozu.

Marčuk uviedol, že embargo iných krajín „hrá do kariet jednej krajine, agresorskej krajine – Rusku“. Od júlového odstúpenia Moskvy od čiernomorskej obilnej iniciatívy má Rusko schopnosť „ovplyvňovať plavbu lodí v Čiernom mori, čo neumožňuje Ukrajine plne vyvážať“.

„Zákaz v Čiernom mori a neschopnosť vykonávať úplný vývoz po pozemných cestách vyvolá zhoršenie potravinovej krízy, čo je výhodné pre Rusko,“ skonštatoval Marčuk.

7:50 Rusko spustilo vo štvrtok skoro ráno masívny útok na najmenej šesť ukrajinských miest vrátane Kyjeva. Pri útokoch prišli o život najmenej dvaja ľudia a ďalších 21 utrpelo zranenia.

V meste Cherson na juhu Ukrajiny neďaleko frontovej línie zahynuli dve osoby a najmenej päť ľudí bolo zranených po zásahu obytnej budovy, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zasa informoval, že v ukrajinskej metropole bolo zranených sedem ľudí vrátane 9-ročného dievčaťa.

Ruské útoky zasiahli taktiež mestá Charkov, Čerkasy, Ľvov a Rivne. Na viacerých miestach po raketových útokoch vypukli požiare. Ukrajinci informovali, že iba nad Kyjevom a okolím zneškodnili 20 nepriateľských rakiet.

7:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho brazílsky náprotivok Luiz Inácio Lula da Silva sa v stredu prvýkrát v pozíciách hláv štátov zišli tvárou v tvár. Na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku diskutovali o cestách vedúcich k ukončeniu vojny na Ukrajine, ktorá už viac ako poldruha roka čelí ruskej invázii. Informovala o tom agentúra DPA.

„Viedli sme dobrý rozhovor o dôležitosti hľadania ciest k mieru a dohodli sme sa, že medzi našimi krajinami budeme udržiavať otvorený dialóg,“ napísal Lula v stredu po stretnutí sociálnej sieti X.

Zelenskyj označil rozhovory s Lulou za „dôležité“. „Po našej úprimnej a konštruktívnej diskusii sme poverili naše diplomatické tímy, aby vypracovali ďalšie kroky pre naše dvojstranné vzťahy a mierové úsilie,“ uviedol prezident.

Lula sa v poslednej dobe opakovane ponúkol ako sprostredkovateľ mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, žiadne konkrétne návrhy však nepredložil. Podobne ako iné ľavicové hlavy štátov v Latinskej Amerike aj Lula kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu, zdráha sa ale označiť Moskvu za jasného vinníka vojny.

Brazília tiež odmieta podporovať Ukrajinu zbraňami. „Musíme pochopiť, že dodávanie ďalších zbraní podkopáva šance na mier,“ povedal v stredu brazílsky minister zahraničia Mauro Vieira v Bezpečnostnej rade OSN. „Táto vojna nemá vojenské riešenie,“ dodal.

7:02 Kyjevom sa v noci na dnešok ozvalo niekoľko výbuchov. Jeden podľa starostu ukrajinskej metropoly Vitalija Klička zranil dvoch ľudí vrátane dieťaťa. Explózie sú hlásené aj zo západu Ukrajiny. Vo väčšine ukrajinských oblastí bol vyhlásený letecký poplach.

Jeden z výbuchov podľa Klička nastal v juhovýchodnej časti mesta, hasiči tu likvidujú požiar infraštruktúrneho objektu. „Lekári hospitalizovali 18-ročné dievča a deväťročné dieťa (dievča). Boli odvezení z domu vedľa infraštruktúrneho objektu, kam spadli trosky,“ napísal Kličko na komunikačnej platforme Telegram.

Uviedol tiež, že na západných predmestiach metropoly boli lokálne prerušené dodávky elektrickej energie a vody. Podľa neho v meste pracuje ukrajinská protivzdušná obrana. O mnohých explóziách v ukrajinskom hlavnom meste hovoria aj zdroje agentúry Reuters.

Šéf Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj dnes ráno oznámil výbuchy blízko mesta Drahobyč, informácie o škodách a obetiach sa podľa neho upresňujú. Na mieste sú záchranári. Stanica Suspilne informovala o silných výbuchoch v meste Rivne na severozápade krajiny. V časti mesta nejde prúd.

Ukrajinské letectvo predtým varovalo, že z ruských základní vzlietlo osem bombardérov Tu-95 schopných odpaľovať strely s plochou dráhou letu.

6:50 Český prezident Petr Pavel a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vnímajú roztržku medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorá vznikla okolo sporu o vývoz ukrajinského obilia, len ako nedorozumenie. Povedali to stredu novinárom na spoločnom brífingu v Českom národnom dome v New Yorku, kde sa obaja zúčastnili na galavečeri pri príležitosti 30 rokov od vzniku samostatnej Českej a Slovenskej republiky.

Čítajte viac Roztržka Poľska a Ukrajiny? Iba nedorozumenie, tvrdí Čaputová aj Pavel

6:20 Rusko tvrdí, že v noci na štvrtok zničilo celkovo 22 ukrajinských dronov, z toho 19 nad anektovaným polostrovom Krym i okolitým Čiernym morom a zvyšné tri v iných častiach Ruska. Na platforme Telegram to oznámilo ruské ministerstvo obrany s tým, že „zmarilo“ ukrajinský pokus o útoky dronmi. Informuje o tom agentúra AFP.

„Systémy protivzdušnej obrany zničili 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom a územím Krymskej republiky a po jednom nad územím Kurskej, Belgorodskej a Oriolskej oblasti,“ uviedol ruský rezort obrany.

Na Krymský polostrov útočia ukrajinské sily od vypuknutia ruskej invázie, v ostatnom čase sa však ich útoky zintenzívnili. Kyjev totiž sľubuje, že znova získa Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Moskva tvrdila, že vysoký počet, a síce 42 ukrajinských dronov, zničila nad Krymom aj 25. augusta.

AFP pripomína, že od vtedy, ako Ukrajina začiatkom júna spustila svoju protiofenzívu, zažíva Rusko vlny dronových útokov, pri ktorých dochádza občas k škodám na budovách, a to dokonca aj v Moskve. Ruskí predstavitelia význam týchto útokov bagatelizujú.