Izrael a Hamas sa dohodli na dvojdňovom predĺžení prímeria (online)

Čítajte aj Hamas prepustil ďalších rukojemníkov, je ochotný predĺžiť prímerie. Netanjahu bol v Gaze (online)

23:26 Šéf palestínskeho radikálneho hnutia Hamas v Pásme Gazy Jahjá Sinwár údajne navštívil niektorých izraelských zajatcov, ktorých do Gazy zavliekli komandá palestínskych militantov počas útoku na Izrael 7. októbra. Podľa agentúry DPA to vyplýva z reportáže izraelskej televízie, ktorá sa odvoláva na jednu z prepustených rukojemníčok, informuje TASR.

Žena, ktorej identitu nezverejnili, tvrdí, že sa návšteva uskutočnila v podzemnom tuneli počas prvých dní po smrtiacom útoku militantov Hamasu i ďalších skupín, ktorý si na izraelskom území vyžiadal približne 1 200 obetí na životoch.

Návštevník sa podľa prepustenej rukojemníčky predstavil ako Jahjá Sinwár a hovoril po hebrejsky. „Ste tu v najväčšom bezpečí, nič sa vám nestane,“ mal údajne povedať zajatým rukojemníkom. DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Sinwára Izrael v roku 1988 obvinil z vraždy šiestich ľudí vrátane dvoch izraelských vojakov. V izraelskom väzení strávil viac než dve desaťročia, a počas tohto obdobia sa naučil po hebrejsky. V roku 2011 Sinwára prepustili spolu s viac než 1 000 ďalšími palestínskymi väzňami výmenou za prepustenie Hamasom zajatého izraelského vojaka Gilada Šalita.

V roku 2017 sa stal šéfom palestínskeho islamistického hnutia Hamas v Pásme Gazy. Od útokov Hamasu zo 7. októbra je Sinwár na špici izraelského zoznamu najhľadanejších osôb.

22:49 Francúzska vojenská loď doplávala v pondelok do egyptského mesta Aríš, ktoré sa nachádza v blízkosti hraníc s vojnou zmietaným pásmom Gazy. Loď bude slúžiť ako nemocnica pre zranených civilistov. TASR informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroj z egyptského prístavu.

Lietadlová loď Dixmude by mala mať dve operačné miestnosti a kapacitu 40 lôžok.

Stovky zranených Palestínčanov v kritickom stave boli uplynulých týždňoch prevezené do Egypta so špeciálnym povolením pre vstup do tejto krajiny, pripomína AFP. Došlo k tomu po tom, čo bola väčšina zdravotníckych zariadení v Gaze nútená prerušiť prevádzku, vyplýva zo zistení Organizácie Spojených národov (OSN).

Dejiskom ťažkých bojov sa stala aj najväčšia nemocnica Šifá v meste Gaza, pod ktorou sa podľa Izraela a USA nachádzalo veliteľské centrum Hamasu. Dvadsaťdeväť predčasne narodených detí odtiaľ v priebehu minulého týždňa evakuovali do Egypta.

22:16 Medzi 11 rukojemníkmi unesenými z Izraela, ktorých v pondelok palestínske radikálne hnutie Hamas odovzdalo Červenému krížu a medzičasom sú už na území Izraela, by mali byť aj občania Francúzska, Nemecka a Argentíny.

S odvolaním sa na vládne zdroje Kataru o tom v pondelok informovala agentúra AFP. Katar tiež uviedol, že v reakcii na krok Hamasu bola z izraelských väzníc prepustená ďalšia 33-členná skupina Palestínčanov, ktorá pozostáva z 30 maloletých a troch žien.

Hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí na sociálnej sieti X spresnil, že v pondelok boli v palestínskom Pásme Gazy prepustení traja francúzski a dvaja nemeckí občania a šesť argentínskych občanov.

Izraelský denník Haarec napísal, že 11 rukojemníci, ktorých prepustenie bolo avizované, sú obyvateľmi kibucu Nir Oz. Po ich oslobodení zostáva v zajatí Hamasu ešte 49 obyvateľov tejto osady. „Dnes večer si kibuc vydýchol úľavou, no zároveň je tu veľký strach o našich milovaných, ktorých Hamas stále drží v zajatí. Požadujeme návrat všetkých rukojemníkov, okamžite a za akúkoľvek cenu,“ uviedla predsedníčka samosprávy kibucu Osnat Periová.

21:42 V rámci prímeria vo vojne v Pásme Gazy odovzdalo palestínske radikálne hnutie Hamas Červenému krížu ďalšiu skupinu rukojemníkov, ktorá smeruje na izraelské územie, oznámila izraelská armáda. TASR informuje podľa agentúr AFP a DPA. Podľa izraelských ozbrojených síl ide o 11 rukojemníkov.

Izrael a Hamas sa v pondelok dohodli na predĺžení prímeria o dva dni, oznámil Katar, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a Hamasom aj počas predchádzajúcich rokovaní o prímerí. Pôvodné štvordňové prímerie, ktorého súčasťou sú aj každodenné výmeny rukojemníkov a väzňov, vstúpilo do platnosti v piatok ráno, malo teda vypršať v utorok.

Hamas v nedeľu pustil na slobodu 17 rukojemníkov odvlečených z Izraela do Gazy, celkovo od začiatku prímeria 58, vrátane cudzincov. Izrael v nedeľu prepustil 39 palestínskych tínedžerov. Celkovo počas prímeria prepustil 117 osôb.

20:12 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres privítal predĺženie prímeria medzi Izraelom a Hamasom o ďalšie dva dni a označil ho za „iskierku nádeje“, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V temnote vojny je to iskierka nádeje a ľudskosti a ja pevne dúfam, že nám to umožní ešte väčšmi zintenzívniť humanitárnu pomoc pre ľudí v Gaze, ktorí tak veľmi trpia,“ zdôraznil Guterres.

Izrael a Hamas sa dohodli na predĺžení prímeria o dva dni, potvrdilo v pondelok katarské ministerstvo zahraničných vecí. Katar pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a Hamasom aj počas predchádzajúcich rokovaní o prímerí. Pôvodné štvordňové prímerie vstúpilo do platnosti v piatok ráno, malo teda vypršať v utorok.

17:20 Izrael a palestínske militantné hnutia Hamas sa dohodli na predĺžení prímeria o dva dni, oznámil hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí. Katar pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a Hamasom aj počas predchádzajúcich rokovaní o prímerí. Pôvodné štvordňové prímerie vstúpilo do platnosti v piatok ráno, malo teda vypršať v utorok.

Predĺženie prímeria potvrdil následne aj Hamas s tým, že táto dohoda zahŕňa aj prepustenie istého počtu rukojemníkov, ktorých zajal počas útoku na Izrael 7. októbra, a prepustenie Palestínčanov z izraelských väzníc.

„Hamas oznamuje dosiahnutie dohody spoločne s bratmi z Kataru a Egypta o predĺžení dočasnej humanitárnej prestávky v bojoch o dva dni, a to za rovnakých podmienok, aké platili pri predchádzajúcom prímerí,“ uvádza sa vo vyhlásení Hamasu.

16:55 Americký podnikateľ Elon Musk a zástupcovia izraelskej vlády sa v princípe dohodli na tom, že technológiu Starlink možno v Izraeli a v Pásme Gazy prevádzkovať len so súhlasom izraelského ministerstva komunikácie.

Po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskou extrémistickou skupinou Hamas, ktorej komandá 7. októbra prenikli na územie južného Izraela a terorizovali a vraždili tam miestne obyvateľstvo a príslušníkov bezpečnostných zložiek, Musk vyhlásil, že má v úmysle dať k dispozícii služby Starlink, aby v prípade výpadku miestnych telekomunikačných operátorov mohli medzinárodné organizácie pôsobiť v palestínskej enkláve aj naďalej.

Po tejto Muskovej ponuke však Izrael avizoval, že obnove spojenia prostredníctvom Starlinku zabráni akýmikoľvek prostriedkami. Argumentoval pritom, že Hamas by tento systém mohol použiť na teroristické účely.

16:15 Výbuch, ktorý 17. októbra otriasol areálom nemocnice al-Ahlí v Gaze, spôsobila pravdepodobne strela s raketovým pohonom, akú bežne používajú palestínske ozbrojené skupiny, uviedla vo svojom vyhlásení z nedele organizácia Human Rights Watch (HRW).

Vo vyhlásení citovanom v pondelok agentúrou DPA sa však tiež uvádza, že je potrebné ďalšie vyšetrovanie, aby sa zistilo, kto raketu odpálil a či boli porušené zákony vedenia vojny.

Čítajte aj Hrôza v Gaze. Zasiahol nemocnicu Hamas či Izrael? Biden sedí na sude s pušným prachom

Ida Sawyerová z HRW na margo toho uviedla, že obete a rodiny tých, ktorí boli zabití alebo zranení, keď v nemocnici hľadali útočisko pred útokmi „si zaslúžia komplexné vyšetrenie (celej udalosti), aby sa zistilo, čo sa stalo a kto je za to zodpovedný“.

Veľmi krátko po incidente palestínska islamistická skupina Hamas prišla s vyhlásením, v ktorom z útoku na nemocnicu al-Ahlí obvinila Izrael.

Izrael toto tvrdenie odmietol a zodpovednosť za incident pripísal militantnej palestínskej organizácii Islamský džihád, ktorá podľa izraelskej armády pochybila pri namierení strely.

Izraelská armáda vtedy zverejnila na podporu svojich tvrdení aj letecké snímky, fotografie z terénu, nahrávky a videá na podporu svojich tvrdení.

15:45 Izrael, palestínske hnutie Hamas a Spojené štáty sa teraz za sprostredkovanie Kataru snažia vyriešiť nezhody ohľadom zoznamu rukojemníkov, ktoré by dnes – v posledný deň štvordňového pokoja zbraní – chceli vyriešiť nezhody ohľadom zoznamu rukojemníkov, ktoré by dnes – v posledný deň štvordňového pokoja zbraní- Mala palestínska skupina prepustiť z Pásma Gazy, píše spravodajský web CNN s odvolaním sa na nemenovaného izraelského činiteľa.

Nezhody podľa CNN panujú napríklad kvôli tomu, že na dnešnom zozname rukojemníkov na prepustenie nie sú matky, hoci by podľa dohody mali byť prepúšťané spoločne so svojimi deťmi. Web v tejto súvislosti píše, že Hamas túto časť dohody porušil už v sobotu, keď prepustil jedného rukojemníka bez matky.

Prepustené by dnes podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva CNN, mali byť tiež dve Američanky, avšak ich oslobodenie je v tejto chvíli neisté. „V tejto chvíli jednoducho nevieme,“ povedal CNN bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby.

Izraelská vláda v pondelok oznámila, že „upozornila“ palestínske radikálne hnutie Hamas na otvorenú „možnosť predĺženia“ prímeria v Pásme Gazy.

„Do dnešného večera chceme privítať späť ďalších 50 rukojemníkov v rámci nášho úsilia, ktorého cieľom je priviesť domov každého z nich,“ povedal novinárom hovorca izraelskej vlády Eylon Levy.

Izrael v noci na pondelok dostal zoznam s menami ďalších rukojemníkov, ktorých má militantné hnutie Hamas prepustiť v pondelok, posledný deň súčasného štvordňového prímeria. Oznámil to úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

14:05 Americký miliardár a podnikateľ Elon Musk dnes pri návšteve Izraela sľúbil, že bez súhlasu tamojšej vlády neaktivuje pre Pásmo Gazy internetovú službu Starlink vlastnenú jeho spoločnosťou SpaceX. Musk sa dnes stretol okrem iného s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý ho zaviedol aj do jedného z kibucov, ktoré sa 7. októbra v izraelskom pohraničí stali terčom útoku palestínskeho hnutia Hamas vládnuceho v Pásme Gazy. Informoval o tom izraelský spravodajský server Ynet.

Netanjahu s Muskom, obaja v nepriestrelných vestách, navštívili dnes kibuc Kfar Aza. Musk si podľa Ynetu nakrúcal zničený kibuc na mobilný telefón. Z kibucu odišli obaja do izraelského parlamentu a neskôr má Musk na programe stretnutie s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom v Jeruzaleme. Stretnutia by sa mali zúčastniť aj príbuzní ľudí unesených 7. októbra Hamásom do Pásma Gazy.

Už ráno izraelské ministerstvo komunikácií oznámilo, že sa s Muskom dohodlo, že jeho sieť Starlink nebude aktivovaná v Izraeli ani v Pásme Gazy bez súhlasu izraelskej vlády. Minulý mesiac totiž Musk vyhlásil, že pomôže s obnovením spojenia v Pásme Gazy, ktoré tam bolo v dôsledku bojov niekoľkokrát prerušené, aby umožnil koordináciu humanitárnej pomoci a záchrany civilistov.

Návšteva Izraela má podľa serveru Ynet Muskovi vylepšiť imidž po tom, čo ho židovské združenia obvinili z antisemitizmu. Musk napríklad tento mesiac reagoval na príspevok na svojej sociálnej sieti X, v ktorom užívateľ platformy napísal, že Židia podporujú „nenávisť voči belochom“. Musk k tomu pripojil súhlasnú reakciu. Musk tiež kritizoval židovskú organizáciu Anti-Defamation League, ktorá tvrdí, že na jeho platforme X sa po začiatku izraelskej vojny s Hamásom v Pásme Gazy výrazne zvýšil počet antisemitských príspevkov.

Čítajte aj Musk dopláca na antisemitské príspevky. Sociálnu sieť X opúšťajú Apple, Disney a ďalší veľkí inzerenti

13:50 Nemecko poskytne peniaze na obnovu izraelských sídiel zničených pri útoku Hamasu 7. októbra. Oznámil to v pondelok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier počas návštevy kibucu Beeri.

„Beeri a mnohé ďalšie kibuce si zaslúžia, aby neboli len súčasťou izraelských dejín, ale predovšetkým aj súčasť budúcnosti Izraela,“ povedal nemecký prezident. Berlín tomuto kibucu poskytne sedem miliónov eur na prestavbu kultúrneho strediska a priestorov na stretnutia starších občanov.

Izraelský prezident Isaac Herzog uviedol, že Izrael má „sen“ obnoviť Beeri a jeho okolie. „Vrátime sa. Tieto miesta opätovne vybudujeme. Budú prekvitať,“ povedal.

13:45 Príbuzní niektorých zo štyroch desiatok rukojemníkov, ktorí sa od piatku vďaka dohode o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas dostali po siedmich týždňoch v zajatí domov z Pásma Gazy, opísali podmienky, za akých boli ich blízki držaní. Denník Haarec s odvolaním sa na niekoľko príbuzných napísal, že niektorí rukojemníki v posledných dvoch týždňoch už nemali skoro žiadne jedlo, časť Hamas väznil v tuneloch pod Gazou po dlhý čas bez denného svetla. Strach mali rukojemníki podľa denníka Haarec aj z bombardovania. Niektorí tiež vypovedali, že mali správy o aktuálnom dianí vďaka rozhlasu či televízii.

Napríklad deväťročný Ohad podľa denníka Haarec počul počas zajatia z televízie prianie k narodeninám od svojich príbuzných z Izraela. Spolu s matkou a babičkou sa v piatok vrátil domov v prvej skupine v deň začiatku zatiaľ štvordňového pokoja zbraní. Niektorí z tých, ktorým stráže Hamasu dovolili počúvať izraelské rádio, sa ale počas zajatia dozvedeli smutné správy. Napríklad Ohadova babička zistila z rozhlasu, že pri útoku Hamasu na Izrael 7. októbra bol zabitý jej syn, napísal podľa agentúry DPA izraelský denník Jediot Achronot.

Iní rukojemníci ale boli po celých sedem týždňov úplne odrezaní od správ z domova. Napríklad sedemdesiatse­demročná Hanna Kacirová sa až v piatok po prepustení dozvedela, že jej manžel bol pri útoku Hamasu zavraždený a jej syn je ďalej držaný ako rukojemník.

Jeden z Ohadových príbuzných listu Jediot Achronot podľa dpa povedal, že ho veľmi upokojilo, keď sa dozvedel, že Hamas nezaobchádzal s jeho rodinou zle. „Boli ale aj dni, keď nebolo čo jesť, a niekedy museli čakať aj hodinu a pol, ako im bolo dovolené použiť toaletu,“ opísal iný príbuzný. Niekedy dostali len pitie chleba alebo malú porciu ryže. Nemali lehátka ani postele a spali na laviciach či stoličkách spojených k sebe.

Jedna z rukojemníkov, ktorých Hamas v nedeľu prepustil, ale teraz bojuje v izraelskej nemocnici o život. Štyridsaťosemročná Alma Avrahamová zrejme v zajatí v Pásme Gazy nedostávala potrebné lieky, napísal dnes server The Times of Israel (ToI).

Cez víkend sa z Pásma Gazy dostala aj 13-ročná Hila Rotemová, ktorej matka zostáva v zajatí. Hilin strýko v nedeľu novinárom povedal, že obe boli po celý čas od únosu držané spolu, kým ich dva dni pred prepustením dievčaťa rozdelili. Podľa strýka tak Hamas porušil dohodu o prímerí, v ktorej sa zaviazal nerozdeľovať matky od detí, napísal server ToI. Strýko Jair Rotem tiež uviedol, že po fyzickej stránke je Hila v poriadku, no stále len šepká. Rukojemníkov v zajatí podľa neho totiž museli hovoriť len šepotom.

12:50 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes vyzval na predĺženie prímeria medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Štvordňové prímerie, ktoré má vypršať v noci na utorok, doteraz pomohlo k prepusteniu 39 izraelských občanov a tiež 19 cudzincov, ktorých prepustenie nebolo súčasťou dohody o prímerí, ale samostatnej iniciatívy Thajska.

„Vyzývam na predĺženie prestávky, prinieslo by to ďalšiu úľavu obyvateľom Pásma Gazy a tiež prepustenie ďalších rukojemníkov,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii pred rokovaním ministrov zahraničia aliancie, ktoré sa začína v utorok.

Šéfovia diplomacií na dvojdňovom rokovaní potvrdia dlhodobú podporu NATO Ukrajine, poznamenal Stoltenberg. Náčelník ukrajinského generálneho štábu, generál Valerij Zalužnyj, nedávno v rozhovore s magazínom The Economist uviedol, že vojna sa ocitla v slepej uličke a hrozí, že ukrajinskú protiofenzívu vystriedajú pozičné boje, ktoré môžu trvať roky a ktoré sú výhodné pre Rusko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne vyhlásil, že nepokladá situáciu na fronte za patovú, avšak pripustil, že časť sveta je už vojnou na Ukrajine unavená.

11:45 Iba vytvorenie palestínskeho štátu zabezpečí dlhodobo bezpečnosť Izraela, povedal dnes šéf úniovej diplomacie Josep Borrell v Barcelone na rokovaní ministrov zahraničia a ďalších zástupcov štyroch desiatok krajín Únie pre Stredozemie. Tiež šéf jordánskej diplomacie Ajmán Safádí, ktorý s Borrellom schôdzke predsedá, označil vznik palestínskeho štátu za záruku mieru v regióne. Obaja vyzvali na predĺženie prímeria medzi Izraelom a Hamásom v Pásme Gazy, ktoré sa má skončiť v utorok ráno. Na sieti X dnes Borrell tiež kritizoval pokračovanie financovania židovských osád na okupovanom Západnom brehu izraelskou vládou.

„Palestínsky štát v Gaze, na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme je najlepšou a jedinou zárukou bezpečnosti pre Izrael v dlhodobom horizonte,“ povedal dnes Borrell v Barcelone podľa denníka El País. Na sieti X dnes šéf diplomacie EÚ rovnako napísal, že je zdesený tým, že izraelská vláda aj uprostred vojny uvažuje o tom, že bude ďalej vyčleňovať peniaze na rozvoj židovských osád. „Toto nie je sebaobrana a neurobí to Izrael bezpečnejším. Budovanie židovských osád je vážnym porušením medzinárodného práva,“ uviedol Borrell na sieti X.

10:55 Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v stredu zúčastní na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o konflikte medzi Izraelom a hnutím Hamas. Oznámilo to v pondelok čínske ministerstvo zahraničných vecí.

„Čína, ktorej tento mesiac patrí rotujúce predsedníctvo v BR OSN, usporiada 29. novembra stretnutie o palestínsko-izraelskej záležitosti na najvyššej úrovni,“ povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin. Zasadnutiu bude predsedať Wang I.

Peking je podľa hovorcu presvedčený, že rozhovory na úrovni OSN dosiahnu prímerie a ukončenie bojov a prispejú k zmierneniu humanitárnej krízy v Pásme Gazy.

Čítajte aj Ktorá veľmoc bude dominovať? USA a Čína si hovoria, čo ich trápi

10:45 Príspevok írskeho premiéra Lea Varadkara na sociálnej sieti X, v ktorom vyjadril radosť z prepustenia deväťročného dievčaťa uneseného hnutím Hamas, vzbudil v Izraeli rozhorčenie a tamojší minister zahraničia si kvôli nemu predvolal írsku veľvyslankyňu.

Čítajte viac Írsky premiér pobúril Izrael. Nemáte morálny kompas, preberte sa, odkazuje mu izraelská diplomacia

10:20 Štvordňové prímerie medzi Izraelom a palestínskym teroristickým islamistickým hnutím Hamas, ktoré má vypršať v noci na utorok, doteraz pomohlo k prepusteniu 39 izraelských občanov a tiež 19 cudzincov, ktorých prepustenie nebolo súčasťou dohody o prímerí, ale samostatnej iniciatívy Thajska. Dnes by mohlo byť prepustených ďalších 11 rukojemníkov, ktorých Hamas uniesol do Gazy pri útoku na Izrael 7. októbra. Na slobodu by sa dnes mali dostať tiež ešte tri desiatky palestínskych väzňov, celkovo z izraelských väzníc od piatku vyšlo 117 Palestínčanov.

Predĺženie prímeria je podľa viacerých zdrojov zahraničných tlačových agentúr pravdepodobné. Napríklad serveru BBC povedal nemenovaný palestínsky činiteľ, že Hamas je ochotný prepustiť ďalších 20 až 40 rukojemníkov nad rámec dohody o prímerí, čo by znamenalo predĺženie o dva až štyri dni. Už skôr sa objavili informácie, že Izrael a Hamas by mohli prímerie predĺžiť o niekoľko dní, s tým, že každý deň bude prepustených desať rukojemníkov za trojnásobok väzňov. Podľa serveru The Times of Israel by to ale malo byť maximálne o päť dní.

Čítajte aj Rukojemníčka opísala peklo v Gaze. Tunely pod mestom pripomínajú sieť pavučín

Server BBC ale dnes pripomenul, že izraelská armáda má obavy z predĺženia prímeria a z toho, že Hamas ho využije na preskupenie a obnovenie síl pre ďalšie boje. Izrael už v prvý deň prímeria, ktoré sa začalo v piatok o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ), zdôraznil, že pokoj zbraní je dočasný a že po ňom bude nasledovať ďalšia ofenzíva armády proti Hamasu. To zopakoval v nedeľu aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu pri svojej prvej návšteve Pásma Gazy od vypuknutia bojov 7. októbra. Netanjahu povedal, že Izrael bude v ofenzíve pokračovať až do víťazstva nad Hamasom.

Server BBC dnes napísal, že v Pásme Gazy zostáva asi 180 rukojemníkov. Nie všetky ale držia Hamas, niektorí sú v zajatí ďalšej radikálnej skupiny. Od piatka Hamas prepustil 39 izraelských občanov v troch skupinách. Nad rámec dohody o prímerí tiež prepustil 17 Thajcov, jedného Filipínca a jedného občana s ruským a izraelským občianstvom, uviedla dnes televízia Al-Džazíra. Podľa nej bolo celkovo prepustených 175 ľudí, vrátane 117 palestínskych väzňov. V prípade väzňov aj rukojemníkov ide väčšinou o ženy a deti či mladistvých.

Čítajte aj Netanjahu uistil, že vojna proti Hamasu bude pokračovať aj po prepustení rukojemníkov (online)

10:05 Líder demokratickej väčšiny v americkom Senáte Chuck Schumer v nedeľu členom svojej (Demokratickej) strany oznámil, že hlasovanie o balíku bezpečnostných opatrení plánuje na budúci týždeň. Jeho súčasťou je finančná pomoc pre Izrael a Ukrajinu. TASR správu prevzala v pondelok z webových stránok stanice CNN a týždenníka Politico.

„Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré musíme dokončiť, je prijatie a schválenie návrhu o financovaní s cieľom zabezpečiť, že my a aj naši priatelia a partneri na Ukrajine, v Izraeli a v indo-tichomorskej oblasti majú potrebné vojenské spôsobilosti, aby mohli čeliť našim nepriateľom a konkurentom,“ uviedol Schumer v liste členom Demokratickej strany. Hlasovanie o balíku v hodnote približne 105 miliárd dolárov plánuje uskutočniť v týždni začínajúcom 4. decembrom, píše Politico.

„Senátori by sa mali byť pripravení zostať vo Washingtone, až kým našu prácu nedokončíme,“ napísal. Schvaľovanie podľa jeho slov v decembri zaberie dlhé dni a noci a možno aj víkendy.

Čítajte aj Republikáni sa snažia zabrániť zastaveniu financovania vlády zákonom, v ktorom nie je pomoc Izraelu a Ukrajine

Líder republikánov v americkom Senáte a predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson podporu republikánov pre ďalšie financie pre Ukrajinu podmieňujú sprísnením imigračných zákonov. Schumer to označil za najväčšie zdržanie bezpečnostného balíka. Demokratov vyzval, aby urýchlene spolupracovali s republikánmi s cieľom dosiahnuť v najbližších týždňoch cestu schodnú pre obe strany.

9:50 Izraelský prezident Isaac Herzog sa v pondelok stretne s americkým podnikateľom Elonom Muskom a počas stretnutia poukáže na potrebu boja proti antisemitizmu v online priestore. Oznámila to Herzogova kancelária.

Na stretnutí sa zúčastnia aj „zástupcovia“ rodín rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas, ktorí budú hovoriť o hrôzach útoku Hamasu na Izrael zo začiatku októbra ako aj o svojom súčasnom utrpení a pocite neistoty.

Musk vlastní sociálnu sieť X, predtým známu ako Twitter, pričom od jej prevzatia čelí kritike za to, že sa na nej množia nenávistné prejavy. Muska okrem toho obvinil Biely dom z „odpornej propagandy“ antisemitizmu po tom, čo súhlasil s konšpiračnou teóriu, podľa ktorej sa zrejme Židia snažia oslabiť väčšinu belochov.

Čítajte aj Musk rozhneval Biely dom. Kontroverzného miliardára odsúdil za podporu antisemitizmu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte v septembri vyzval Muska na boj proti antisemitizmu na platforme X. Podľa Netanjahua by mal nájsť spôsob, ako zastaviť alebo čo najviac obmedziť nielen antisemitizmus ale aj celkovú nenávisť. Musk však uviedol, že nedokáže zastaviť nenávistné prejavy pred ich zverejnením na sociálnych sieťach a postavil sa proti útokom na akékoľvek skupiny.

8:30 Izrael a radikálne palestínske hnutie Hamas rokujú o možnom predĺžení terajšieho prímeria v Pásme Gazy o ďalšie až štyri dni. S odvolaním sa na zdroje blízke vyjednávaniu, ktoré pomáhajú sprostredkovať Egypt a Katar, o tom v pondelok informoval denník The Wall Street Journal (WSJ). Podľa zdrojov WSJ ide tiež o prepustenie starších mužov držaných ako rukojemníkov, doteraz boli prepúšťané prevažne ženy, deti a cudzinci.

Výmenou za už skôr dohodnutý pokoj zbraní, ktorý začal platiť v piatok ráno, by mal dnes Hamas prepustiť ďalších 11 rukojemníkov, ich celkový počet tak bude dopredu dohodnutých 50, pripomína web denníka The Times of Israel (ToI). Izrael dostal zoznam týchto rukojemníkov a podľa kancelárie izraelského premiéra sa o ňom „vedú diskusie“. Podľa ToI však nie je jasné, o čom presne sa v tejto súvislosti diskutuje. Hamas sa zaviazal prepustiť celkovo 50 rukojemníkov, Izrael na oplátku sľúbil prepustiť 150 palestínskych väzňov a umožniť prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Podľa dohody môže byť pokoj zbraní predĺžený o jeden deň za každých desať prepustených rukojemníkov.

Prípadné predĺženie dočasného pokoja zbraní záleží aj na tom, či sa Hamasu podarí nájsť desiatky rukojemníkov, ktorých držia v Pásme Gazy iné ozbrojené skupiny, gangy aj civilisti, povedal denníku The Financial Times (FT) katarský emír Tamim bin Hamad Chalífa Sání. Práve pátranie po až 40 rukojemníkoch v Pásme Gazy, ktorých nedrží Hamas, je podľa katarského emíra pre palestínske hnutie jednou z motivácií k pokoju zbraní.

"Ak nájdu ďalšie ženy a deti, bude (prímerie) predĺžené. Nemáme jasné informácie, koľko presne ich môžu nájsť, pretože jeden z dôvodov pauzy je, aby mali (Hamas) čas na hľadanie zvyšku nezvestných, "uviedol Sání.

Izrael dal Kataru k dispozícii zoznam viac ako 90 žien a detí zajatých pri krvavom útoku Hamasu na juhu Izraela 7. októbra, povedal FT Sání. Zomrelo vtedy približne 1 200 ľudí a 240 ich bolo odvlečených do Pásma Gazy spravovaného Hamásom. Izrael je podľa emíra ochotný predĺžiť prímerie, ak bude mať dôkazy, že má Hamas ďalších rukojemníkov, ktorých môže prepustiť.