Za ratifikáciu dohody, ktorú uzavreli v novembri minulého roka, hlasovalo v stredu v snemovni 155 poslancov, 115 bolo proti a dvaja sa zdržali. Ešte ju musí odobriť senát, ale aj v ňom má Meloniovej pravicová strana Bratia Talianska väčšinu, takže pôjde o formalitu.
Isté zdržanie je, naopak, na albánskej strane. Tirana dohodu v decembri pozastavila, kým ústavný súd nepotvrdí, že je v súlade so zákonom. Jej legitimitu spochybnilo tridsať poslancov albánskeho parlamentu, no premiér Edi Rama, ktorý dohodu s Meloniovou podpísal, je presvedčený, že ústavný súd nebude mať námietky.
Čítajte viac Expert vysvetľuje, či bude Rím naďalej podporovať Kyjev a či čaká krajnú pravicu spor Meloniová verzus Orbán
Vzor pre iné krajiny?
Cieľom dohody je odbremeniť Taliansko od náporu utečencov, ktorí sa tam dostávajú cez Stredozemné more. Zatiaľ čo v roku 2022 ich tak prišlo asi 103-tisíc, vlani sa ich počet zvýšil až na 155-tisíc.
Časť migrantov, ktorých na mori zachráni pobrežná stráž alebo finančná polícia, by po novom mala putovať do Albánska. Opatrenie sa nebude týkať tehotných žien, neplnoletých ani veľmi oslabených utečencov. Do Albánska nepošlú ani tých, ktorí sa priplavili sami alebo na lodiach mimovládnych organizácií, prípadne pricestovali po pevnine.
Foto: SITA/AP, Cecilia Fabiano
Albánci Talianom dovolili postaviť na svojom území dve strediská pre utečencov. Jedno, ktoré bude slúžiť ako prijímacie centrum, budujú v prístavnom meste Shëngjin na severozápade krajiny. Migrantov tam privezú lode, talianski úradníci ich zaregistrujú a spracujú ich žiadosti o azyl.
Druhé zariadenie – utečenecký tábor – pripravujú v neďalekej obci Gjadër, kde by cudzinci čakali na výsledok azylového konania.
Obe centrá by mali spolu prichýliť maximálne 3 000 ľudí, respektíve 36-tisíc ročne, a otvoriť by ich mohli už na jar. O prevádzku a všetky náklady sa postarajú Taliani.
Celkové investície na päť rokov odhadujú na vyše 650 miliónov eur. Priestory budú pod talianskou jurisdikciou a získajú extrateritoriálny štatút, podobný, ako majú ambasády. Albánci budú dohliadať iba na bezpečnosť v okolí.
Čítajte viac Nemecko financuje skupiny, ktoré zachraňujú migrantov na mori. Rím žiada vysvetlenie
Talianska premiérka si dohodu, o ktorej rokovala niekoľko mesiacov, pochvaľuje. Podľa nej by mohla byť vzorom pre spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a ďalšími krajinami pri riadení migrácie.
„Je to dohoda, ktorá má v zásade tri ciele: bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, predchádzať nelegálnym migračným tokom a vítať v Európe len tých, čo majú skutočne právo na medzinárodnú ochranu,“ uviedla pre denník Il Messaggero.
Neobjasnené otázky
Giovanbattista Fazzolari z Meloniovej úradu vlády ocenil, že Albánsko podalo Talianom pomocnú ruku a nežiada za to nijakú finančnú kompenzáciu. Označil to za historický úspech.
„Tretia krajina mimo EÚ po prvý raz podporuje európsky štát pri riadení nelegálneho prisťahovalectva,“ povedal pre noviny Corriere della Sera. Ako naznačil, Rím má v úmysle vybudovať podobné centrá i v ďalších krajinách mimo únie.
Čítajte viac Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politiku
Albánsky premiér netajil, že žiadosť o zriadenie migračných stredísk dostali aj z iných štátov. „Taliansku sme však nemohli povedať nie,“ prezradil Rama pre albánsky portál Shqiptarja.com.
Taliani podľa neho Albánsku už toľkokrát pomohli, že sa im chcel odvďačiť. Odborníci tiež predpokladajú, že si chce získať podporu Talianska pre vstup svojej krajiny do EÚ.
Sporná dohoda však vyvolala aj ostrú kritiku. Nielen preto, že ju uzavrel šéf socialistickej strany s predstaviteľkou konzervatívnej krajnej pravice, ale aj pre veľa otáznikov. Vychádza napríklad z toho, že Taliani proces urýchlia, a o tom, či udelia azyl, rozhodnú do 28 dní.
Foto: SITA/AP, Cecilia Fabiano
Utečencov, ktorí ho dostanú, prevezú do Talianska, ostatných by mali deportovať. Práve s tým by však mohol byť problém, pretože EÚ migrantov nemôže vysťahovať do domovských štátov, ak s nimi nespolupracuje alebo im tam hrozí nebezpečenstvo.
Meloniová priznáva, že sa inšpirovala britským premiérom Rishim Sunakom, ktorý preveroval možnosť poslať žiadateľov o azyl do africkej Rwandy, ale nepochodil. Zlyhali aj rokovania medzi Tuniskom a Talianskom, Gréckom a Albánskom či Dánskom a Rwandou.
Porušovanie práv
Dohodu kritizujú i právnici. Talianske médiá citovali Satvindera Jussa, profesora z King's College v Londýne, podľa ktorého je 28 dní príliš málo na preskúmanie žiadosti o azyl. Aj Albánsko je navyše krajinou, z ktorej ľudia utekajú na Západ.
„Nestačí povedať, že Taliansko dohliadne na celý mechanizmus alebo že právo EÚ zaručí jeho legitimitu, lebo Albánsko nie je členským štátom a neuplatňuje právo únie,“ upozornil Juss s tým, že v tejto krajine môže dochádzať k porušovaniu ľudských práv.
Migrácia do Talianska
- Plavba zo severnej Afriky po Stredozemnom mori do Talianska je najrušnejšou migračnou trasou do Európy.
- V minulom roku sa tak do Talianska dostalo až 155 750 migrantov.
- Najviac ich vlani prišlo v auguste – 25 673.
- Od roku 2014 na tejto trase zahynulo vyše 20-tisíc utečencov.
- Vlani tam počas plavby prišlo o život viac ako 2 200 migrantov
- Najmenej 83 z obetí v minulom roku boli deti.
Zdroj: InfoMigrants.net
Podobne sa vyjadril i Alfonso Celotto, profesor ústavného práva na univerzite v Ríme, ktorý varoval pred diskrimináciou. „S migrantom, ktorý skončí v Albánsku, by sa mohlo zaobchádzať inak ako s tým, ktorý príde do Talianska,“ povedal pred komisiou talianskeho parlamentu.
Podľa neho by to bolo v rozpore s ústavou, ale aj s medzinárodným a európskym právom. „V dohode sú niektoré nejasné body, napríklad: Aký je čas zadržania v Albánsku? Kde možno opatrenia napadnúť? V Albánsku alebo v Taliansku?“ pripomenul Celotto.
Nie je jasné ani to, či sa utečenci v centrách budú môcť voľne pohybovať, alebo ich budú držať v uzavretých priestoroch. Kým talianske súdy v minulosti rozhodli, že žiadateľov o azyl nemožno „väzniť“, Rama krajanov ubezpečil, že migranti sa nedostanú von.
Čítajte viac Meloniová: Migračný tlak na Taliansko je neúnosný, mala by zakročiť EÚ
Mimovládne organizácie preto už hovoria o porušovaní ľudských práv a opozícia vláde vyčíta, že Taliansko si buduje vlastné Guantánamo (vojenská väznica, kde Američania – často nelegálne a bez súdu – zadržiavali a mučili ľudí podozrivých z terorizmu).
Keďže však z EÚ zamietavé stanovisko neprišlo a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dohodu dokonca privítala ako významnú iniciatívu pre zvládnutie migrácie, všetko naznačuje, že by Meloniovej plán naozaj mohol vyjsť.