Foto: Profimedia
V Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny má pátranie po kolaborantoch na starosti Serhij Bolvinov. Pred ruskou agresiou vyšetroval vraždy, teraz sa zaoberá zdokumentovaním vojnových zločinov.
Ako zástupca šéfa miestnej polície má k dispozícii desať tímov zložených z policajtov, forenzných technikov, informatikov či expertov na výbušniny. Odkedy Ukrajinci oslobodili obce v okolí Charkova, preverovali už 1 421 prípadov kolaborácie.
„Sme vo vojne. Samozrejme, že nie je vinný každý, kto sa nachádza na našom zozname. S tým počítame. Sú však ľudia, ktorých činy spôsobili iným smrť,“ citoval 41-ročného šéfa vyšetrovateľov Die Zeit. Bolvinov tvrdí, že dôkazového materiálu je dosť, a to priamo od okupantov.
„Rusi jednoducho zdrhli, ale dokumenty nezničili,“ zdôvodnil. Vďaka tomu našli ich spisy s menami podporovateľov aj s miestami, ktoré im pridelila okupačná správa. Zachovali sa i mučiace nástroje, odtlačky prstov či rôzne zápisnice.
Čítajte viac Ukrajinská nobelistka: Smrť už u nás zaklopala takmer na všetky dvere
To, čo polícii sťažuje prácu, je nedostatok ľudí, ktorých treba zaškoliť, no hlavne fakt, že sa veľké množstvo páchateľov – podľa Bolvinova až 89 percent – pri ústupe okupačných vojsk stiahlo do Ruska. Napriek tomu verí, že ich raz dolapia a potrestajú.
Ukrajinská polícia sa ich snaží vypátrať i v zahraničí. Pre prípad, že by ušli na Západ, spolupracuje s Interpolom. Na sociálnych sieťach zverejňuje informácie o prípadoch aj fotky kolaborantov, a tých, čo poznajú miesto ich pobytu, vyzýva, aby nemlčali.
Sporný zákon
Na Ukrajine je kolaborácia zločinom už od marca 2022. Parlament schválil zákon, ktorý zaviedol tvrdé tresty za spoluprácu s útočiacim štátom, jeho výkonnými orgánmi, ale aj s armádnymi či polovojenskými jednotkami.
Za menej závažnú kolaboráciu možno stíhať i ľudí, ktorí otvorene vítali ruských vojakov alebo ich príchod oslavovali na sociálnych sieťach. Také konanie zákon považuje za glorifikáciu agresora.
Stredne závažné sú prípady, keď niekto organizoval demonštrácie alebo iné podujatia, kde sa šírila propaganda proti Ukrajine, no spadajú sem aj „služby pre okupantov“, napríklad vyučovanie žiakov podľa ruských učebníc.
Čítajte viac Ukrajina schválila tresty pre kolaborantov
Za najhoršie sa však pokladajú činy, keď ľudia Rusom prezradili pozície ukrajinských jednotiek alebo sa podieľali na útokoch proti školám, obytným domom či nemocniciam. Vysoké tresty hrozia tiež páchateľom, ktorí krajanov vystavili ruskému mučeniu či poprave.
Alebo tým, čo profitovali z toho, že udaním spôsobili smrť civilných obyvateľov, prípadne vojakov. Trestá sa tiež vyzradenie odbojárov, zbieranie informácií o ukrajinských vojakoch a ďalšia pomoc.
Podľa stupňa previnenia môžu kolaborantov odsúdiť na 10 až 12 rokov väzenia. Okrem pobytu za mrežami im však hrozí aj prepadnutie majetku alebo 15-ročný zákaz výkonu verejnej funkcie. Vo výnimočných prípadoch sa kolaborácia s agresormi môže dokonca posudzovať ako vlastizrada, za ktorú hrozia ešte vyššie tresty.
Čítajte viac Buď to, alebo ich pozabíjame. Ruský gubernátor obhajoval násilné deportácie Ukrajincov
Už po prijatí zákona sa ozvali mimovládne organizácie, ktoré poukazujú na jeho vážne nedostatky. Právna norma je podľa nich príliš neurčitá na to, aby rozlišovala konkrétne skutky.
Ako sa dá napríklad dokázať, či niekto s Rusmi spolupracoval dobrovoľne, nezištne či dokonca rád, a ako to odlíšiť od ľudí, ktorí konali zo strachu a pod nátlakom? Ako rozoznať skutočnú kolaboráciu od udaní podaných zo závisti, z pomsty alebo nenávisti? Čo keď si tak budú vybavovať účty ľudia, ktorí chcú niekomu ublížiť? Je to možné spoľahlivo preskúmať?
Masaker v kaviarni
Niektoré prípady sa zdajú jasné. Napríklad brutálny útok na malú obec Hroza v Charkovskej oblasti. 5. októbra 2023 tam ruská raketa Iskander dopadla na kaviareň, kde sa po pohrebe ukrajinského vojaka konal kar.
Zahynulo 59 smútočných hostí – 36 žien, 22 mužov a osemročný chlapec. Doslova ich roztrhalo na kusy. „Trvalo nám niekoľko dní, kým sme našli všetky časti tiel. Z niektorých zostal iba popol,“ opísal Bolvinov pre Die Zeit.
Paradoxom je, že v dedine bývalo zhruba 300 ľudí, ktorí pred vojnou sympatizovali s Rusmi. Keď masaker vyšetrovali ukrajinskí kriminalisti, zistili, že okupantov naň naviedli dvaja miestni bratia – Volodymyr a Dmytro Mamonovci.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Ruskému veleniu nahovorili, že v kaviarni sa stretávajú ukrajinskí vojaci a fašisti. Niekto z obce potom udal presný čas. Riadená strela kaviareň zasiahla práve vo chvíli, keď si prítomní sadali k stolu. Mamonovci sa pred spravodlivosťou ukryli aj s rodinami v Rusku.
Ukrajincov pohoršujú tiež početné „dezercie“ policajtov. „Medzi kolegami bolo veľa kolaborantov. Zmenili strany a začali nás zrádzať,“ priznal v reportáži nemeckej televízie Das Erste Dmitrij Novickij, policajt z mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti.
A vina nepadá len na strážcov zákona, ale aj na príslušníkov ukrajinskej tajnej služby SBU. V Chersone na juhu krajiny s Rusmi údajne spolupracovala celá skupina jej príslušníkov, čo okupantom pomohlo rýchlo napredovať.
Čítajte viac Iskanderom na dedinčanov. Najkrvavejší ruský útok zasiahol všetky rodiny v Hroze
Prinútení k spolupráci
Nie všetky prípady kolaborácie sú však jednoznačné. Ľudmyla Vakulenkovová to zažila na vlastnej koži. Vedie správu malého mesta Kozača Lopaň neďaleko Charkova, iba tri kilometre od ruských hraníc. Keď sa blížili okupanti, mnohí obyvatelia ušli, no asi tisíc ich zostalo. Rusi mesto obsadili a držali pol roka – až do septembra 2022.
Vakulenkovová dlho čelila obvineniu z kolaborácie, očistili ju len pred niekoľkými týždňami. Doplatila na to, že sa na ňu ako na predstaviteľku samosprávy obracali Rusi, s ktorými musela spolupracovať.
Čítajte viac List z Charkova: Za živa spálili deti. Nikdy im neodpustím!
V správach ruskej televízie dokonca ukázali, ako s obyvateľmi stojí pri nákladnom aute s potravinami. Komentovali to slovami, že hladní Ukrajinci s radosťou prijímajú pomoc od Rusov a srdečne ich víta i šéfka mesta.
Vakulenkovová popiera, že by ich vítala. V meste vládol strach, zomierali ľudia a tých, ktorých podozrievali z odbojovej činnosti, Rusi mučili. To, že je na zozname kolaborantov, sa dozvedela ešte v čase, keď boli v meste okupanti. Ich veliteľ jej ponúkol, aby s nimi odišla – vraj by jej našli miesto starostky v niektorom ruskom meste. Odmietla, necítila vinu a spoliehala sa na pomoc spoluobčanov.
„Dlhé mesiace som mala hrozný strach. Čo ak mi neuveria? Zavrú ma? Môj muž z toho dostal infarkt, bolo toho naňho priveľa,“ zverila sa časopisu Die Zeit. Napokon ju ľudia z mesta podržali. Dosvedčili, že televízna reportáž bola iba ruskou propagandou.
Podobné obavy ako Vakulenkovová má však veľa Ukrajincov z bývalých okupovaných území – úradníci, učitelia, poštári a ďalší zamestnanci štátnej či verejnej správy. Kolaborovali alebo sa iba snažili prežiť?
Serhijovi Krivorotovovi z Iziumu v Charkovskej oblasti vysypali rozhorčení ľudia pred dvere do bytu hromadu smetí. Počas okupácie mesta pracoval totiž na pošte, kde musel dobre vychádzať s Rusmi. „Ako keby iní nič nerobili… Neboli sme predsa jediní,“ posťažoval sa nemeckej televízii.
Čítajte viac Mesto Buča po vraždách civilistov označujú Ukrajinci za novú Srebrenicu
Čakajú na Rusov?
Mimovládne organizácie novodobé „lustrovanie“ kritizujú. „Nejasná formulácia zákona vedie k širokému výkladu paragrafov,“ citoval Die Zeit ukrajinské Centrum pre ľudské práva ZMINA.
Nemecká televízia sa zase odvolala na Olexandra Pavličenka z Helsinskej skupiny pre ľudské práva. Podľa neho sú najväčší kolaboranti už dávno preč – utiekli do Ruska, kde ich za zradu odmenili. A zatiaľ čo ich už stíhať nemožno, na Ukrajine vraj zostali len „malé ryby“. „Ich úloha a miera zločinov nie sú významné, aj keď režim, prirodzene, podporovali,“ vysvetlil.
Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.
Novinár Kosťantyn Hryhorenko z Iziumu však nesúhlasí. Podľa neho zaťala okupácia medzi obyvateľov mesta klin. Tí, čo pol roka žili pod „Orkami“, ako prezývajú Rusov, a tí, čo sa po oslobodení vrátili, si už nedôverujú.
„Poznám mnohých, ktorí kolaborovali… Stále sú v meste, slobodne sa pohybujú po uliciach, ale svoj postoj nezmenili,“ povedal pre televíziu Das Erste.
Rovnaký názor má starosta mesta Valerij Marčenko. Časť obyvateľov, ktorí kolaborovali, podľa neho Ukrajinu podporuje iba naoko. „Myslím, že hlboko v srdci čakajú, že sa Rusi vrátia,“ uviedol pre nemeckú televíziu.