23. deň: Z obliehaných ukrajinských miest sa evakuovalo vyše 9000 ľudí

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 18.03.2022 05:50, aktualizované: 23:30

Foto: TASR/AP

Po viac ako troch týždňoch ruskej invázie na Ukrajinu pokračuje ostreľovanie ukrajinských miest, ale postup ruských vojsk sa zastavil. Rakety vypálené ruskou armádou zasiahli v piatok ráno v Ľvove budovu neďaleko medzinárodného letiska, kde sa opravovali lietadlá. V Kyjeve rakety zasiahli bytový dom. Z obliehaných ukrajinských miest sa za dnešok evakuovalo vyše 9000 ľudí.

Najdôležitejšie udalosti

Invázia ruských vojsk pokračuje už 23. deň
Postup ruských vojsk sa zastavil, ostreľovanie pokračuje
Podľa ukrajinských úradov prišli o život tisíce civilistov, vrátane viac ako stovky detí
Rusi prišli už o 14 200 vojakov, tvrdí Kyjev
OSN zatiaľ overila a potvrdila smrť 780 civilistov, vrátane 58 detí
Do Poľska prišli už dva milióny utečencov
Na piatok je na Ukrajine dohodnutých 9 humanitárnych koridorov
Poľsko žiada NATO o vyslanie mierovej misie na Ukrajinu
Mierové rokovania pokračujú. Podľa Kremľu má Kyjev nereálne požiadavky

VIDEO: Putinovi zlí muži.

Kto sú Putinovi zlí muži

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

23:30 Pri rozsiahlom ruskom raketovom útoku na kasárne ukrajinskej armády v meste Mykolajiv zahynuli desiatky ľudí, informuje spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Olexija Hončarenka.

„Nanešťastie došlo k veľkému raketovému útoku na Mykolajiv. Zahynulo niekoľko desiatok ľudí,“ uviedol Hončarenko, pričom dodal, že mesto zasiahli balistické strely. Ďalšie desiatky ľudí podľa poslanca utrpeli zranenia.

Mesto Mykolajiv, ktoré je kľúčové pre ruské plány na dobytie tretieho najväčšieho ukrajinského mesta Odesa, brzdí ruskú ofenzívu na pobreží Čierneho mora. Mykolajiv je stále pod kontrolou Ukrajincov, Rusi naňho útočia najmä zo severovýchodu.

22:53 Belgická vláda sa dnes po týždňoch diskusií rozhodla predĺžiť prevádzku svojich dvoch najmladších jadrových elektrární o desať rokov oproti pôvodnému plánu, podľa ktorého ich mali vyradiť z prevádzky po roku 2025. Krajina sa pôvodne chcela pri prechode na obnoviteľné zdroje energie spoliehať na zemný plyn, tento postoj však prehodnotila po ruskom útoku na Ukrajinu a začiatku celoeurópskej snahy o zmiernenie závislosti od plynu z Ruska.

„Federálna vláda prijme potrebné opatrenia na predĺženie životnosti jadrových elektrární Doel 4 a Tihange 3 o desať rokov, ide o predĺženie nukleárnej kapacity s výkonom dvoch gigawattov,“ uviedla vo vyhlásení vláda.

22:11 Bývalý britský premiér David Cameron cestuje do Poľska, kam kamiónom vezie darcovskú pomoc pre ukrajinských utečencov. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC a Cameronovho vyhlásenia na Twitteri.

Cameron v piatok na Twitteri oznámil, že „práve šoféruje kamión“ spolu s dvomi kolegami z charitatívnej organizácie Chippy Larder s cieľom doručiť zásielku pre britskú pobočku organizácie Červený kríž. Zásielka obsahuje šaty, detské plienky a prostriedky prvej pomoci. Posiela ju komunitný projekt Chippy Larder, v ktorom Cameron už dva roky pôsobí ako dobrovoľník, píše BBC.

Cameron bol v rokoch 2005–16 predsedom britskej Konzervatívnej strany. V roku 2010 sa stal premiérom Spojeného kráľovstva. Z funkcie odstúpil v júli 2016.

22:00 Z ukrajinských miest obliehaných ruskou armádou sa dnes podarilo evakuovať vyše 9000 ľudí, z toho skoro 5000 z Mariupolu. Informoval o tom zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Do bezpečia sa podarilo dostať podstatne viac ľudí ako vo štvrtok, keď sa evakuovalo len vyše 3800 ľudí.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková dnes ráno uviedla, že sa otvorí deväť koridorov určených na bezpečnú evakuáciu civilistov z ostreľovaných miest najmä na východe krajiny. Jeden z nich viedol z Mariupolu, kde kvôli ruskému útoku uviazli desiatky tisíc ľudí. V ťažko zničenom meste je problém s nedostatkom vody, potravín a liekov, nefungujú dodávky elektriny a tepla.

21:23 Na východných hraniciach s Ukrajinou štát zriadi medzinárodné humanitárne logistické centrum. Zabezpečí dostatočný objem prepravy humanitárneho materiálu z členských štátov Európskej únie cez územie Slovenskej republiky na Ukrajinu. Návrh v piatok na on-line rokovaní schválila vláda.

„Výsledný stav bude, že všetka humanitárna pomoc, ktorá prejde cez Slovensko, bude v najkratšom možnom čase doručená na Ukrajinu,“ ozrejmil vládny kabinet. Zriadenie tzv. humanitárneho hubu odôvodňuje ozbrojeným konfliktom na Ukrajine a potrebou masívnej humanitárnej pomoci z krajín EÚ. Slovensko je z tohto pohľadu tranzitným štátom a priamym susedom Ukrajiny.

Prevádzka logistického centra bude v 100-percentnom rozsahu hradená z grantu Európskej únie. Rezort vnútra požiadal o finančnú podporu tento týždeň.

21:00 Americký prezident Joe Biden v piatok v telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom hovoril o „následkoch“ prípadnej čínskej podpory ruskej invázie na Ukrajinu, informoval Biely dom. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Opísal následky, ak Čína poskytne Rusku materiálnu podporu pri brutálnych útokoch proti ukrajinským mestám a civilistom,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení po telefonáte oboch lídrov, ktorý trval takmer dve hodiny. Biden „podčiarkol svoju podporu diplomatickému riešeniu krízy“, píše sa vo vyhlásení.

Na margo Taiwanu Biden Simu povedal, že „americká politika voči Taiwanu sa nezmenila, a zdôraznil, že Spojené štáty naďalej odmietajú akékoľvek jednostranné zmeny status quo“.

Podľa Bieleho domu sa Biden a Si „zhodli na dôležitosti zachovania otvorených komunikačných liniek, aby zvládli súperenie medzi našimi dvoma krajinami“.

Čínske ministerstvo zahraničia už skôr poznamenalo, že zo strany USA prišli „nesprávne“ signály o postavení Taiwanu, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia a chce ho znovuzjednotiť; v prípade potreby aj silou.

20:27 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý Rusku umožnil využiť územie svojej krajiny na inváziu na Ukrajinu, tvrdí, že nemá v úmysle umiestniť ruské jadrové zbrane v Bielorusku. TASR túto správu v piatok prevzala od agentúry AP.

Lukašenko posilnil vojenské vzťahy s Moskvou po sankciách Západu na jeho režim za násilné potlačenie protestov, ktoré vypukli po tom, čo bol vyhlásený za víťaza sporných prezidentských volieb konaných v auguste 2020 a ktoré opozícia a Západ označili za zmanipulované.

Ako pripomenula AP, Lukašenko už predtým navrhol umiestnenie ruských jadrových zbraní na území Bieloruska. V rozhovore pre japonskú stanicu TBS, ktorý v piatok zverejnila jeho kancelária, však povedal, že nič také neplánuje.

„Neplánujem tu rozmiestniť jadrové zbrane, vyrábať jadrové zbrane, vytvárať a používať jadrové zbrane proti komukoľvek,“ povedal. Všetky takéto tvrdenia poprel a označil ich za „vynález Západu“.

19:50 Ruský útok na divadlo v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v budove ktorého sa ukrývali civilisti, si vyžiadal jedného ťažko zraneného, o život však neprišiel nik, uviedli v piatok predstavitelia mesta. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Podľa počiatočných informácií tu nie sú mŕtvi. Sú tu však správy o jednej ťažko zranenej osobe,“ uviedla mestská rada Mariupola na sociálnej sieti Telegram.

Piatkové vyjadrenie mestskej rady o obetiach či zranených je prvým od stredajšieho útoku.

Podľa predchádzajúcich informácií stovky civilistov našli útočisko v kryte civilnej ochrany divadla a zostali tam uväznení, keď došlo v stredu k vzdušnému útoku na budovu.

19:15 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom obvinil Kyjev z „vojnových zločinov“. Moskva pritom podľa neho robí „všetko možné“ pre to, aby sa vyhla civilným obetiam na Ukrajine, uviedol Kremeľ. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Pozornosť upriamili na početné vojnové zločiny, ktorých sa denne dopúšťajú ukrajinské bezpečnostné jednotky, predovšetkým na rozsiahle raketové a delostrelecké útoky na mestá na Donbase,“ uviedol vo vyhlásení o telefonickom rozhovore Putina s Macronom Kremeľ.

Putin podľa neho Macronovi povedal, že ruská armáda „robí všetko možné, aby uchránila životy mierumilovných civilistov, vrátane organizovania humanitárnych koridorov pre ich bezpečnú evakuáciu“.

Francúzsky prezident v piatok počas viac než hodinového telefonátu s Putinom vyjadril „extrémne znepokojene“ v súvislosti s osudom obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol vo vyhlásení Elyzejský palác.

Macron podľa neho zároveň vyzval na „ukončenie obliehania a umožnenie "humanitárneho prístupu“ do mesta s „konkrétnymi a overiteľnými opatreniami“ na zaistenie bezpečnosti obyvateľov. Počas najnovšieho z telefonátov medzi oboma lídrami od začatia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára Macron „opätovne požiadal o okamžité rešpektovanie prímeria“ na Ukrajine.

19:07 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) odhaduje, že na Ukrajine je v súčasnosti vnútorne vysídlených takmer 6,5 milióna ľudí. Okrem toho už z krajiny pred vojnou utieklo ďalších 3,2 milióna ľudí. Informovala o tom v piatok agentúra AP.

Odhady IOM naznačujú, že Ukrajina len za tri týždne rýchlo smeruje k úrovniam vysídlenia v dôsledku ničivej vojny v Sýrii, ktorá z domovov vyhnala zhruba 13 miliónov obyvateľov dokopy v rámci územia krajiny i do ďalších krajín.

Tieto zistenia sú uvedené v dokumente, ktorý v piatok vydal Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Ten s odvolaním sa na údaje IOM uviedol, že ide o „dobré znázornenie rozsahu vnútorného vysídlenia na Ukrajine, vypočítané na 6,48 milióna vnútorne vysídlených osôb do 16. marca“.

18:22 Holandská vláda v piatok potvrdila, že na Slovensko pošle systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý bude umiestnený v blízkosti leteckej základne v slovenskom meste Sliač. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters.

„V súvislosti so zhoršenou bezpečnostnou situáciou v Európe v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu je tento príspevok nevyhnutný,“ uviedla vo vyhlásení holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová a dodala, že Nemecko posiela na Slovensko dva systémy Patriot.

18:00 Moskva a Kyjev sa nachádzajú „niekde napoly cesty“, pokiaľ ide o diplomatické rokovania o otázkach demilitarizácie Ukrajiny, oznámil dnes podľa agentúry TASS hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij. V hlavných bodoch rokovaní, medzi ktoré patrí okrem iného otázka možného vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, sa potom obe strany podľa Medinského „maximálne priblížili“.

„Téma neutrálneho statusu Ukrajiny a jej nepristúpenie k NATO je jedným z kľúčových bodov rozhovorov. Je to zároveň bod, ohľadne ktorého sme maximálne priblížili svoje pozície,“ citovala Medinského agentúra TASS.

17:01 Bývalý ruský premiér Michail Kasianov tvrdí, že Vladimir Putin je blázon do Krymu.

16:49 Vláda schválila zriadenie medzinárodného humanitárne centra, kde sa bude koncentrovať pomoc pre Ukrajinu.

16:45 Do španielskej metropoly dorazila vo štvrtok kolóna takmer sedemdesiatich madridských taxikárov, ktorí priviezli z Poľska 135 ukrajinských utečencov. Na tritisíc kilometrov dlhú cestu vyrazili minulý týždeň s autami naplnenými 25 tonami humanitárnej pomoci, späť priviezli najmä ženy a deti utekajúce z Ukrajiny pred vojnou. Do Španielska s nimi pricestovali aj štyri psy a jedna mačka, informovala agentúra AFP.

Nápad pomôcť osobne ľuďom, ktorí z Ukrajiny utekajú pred ruskou inváziou, sa medzi španielskymi taxikármi zrodil pri čakaní na zákazníkov na madridskom letisku. Jeden z nich to navrhol a razom sa pripojili ďalší, až sa ich pre tento plán nadchlo skoro sedemdesiat. Išli vo viac ako troch desiatkach áut, v každom dvaja vodiči, aby sa mohli striedať na dlhej ceste.

„Komunikovali sme s nimi cez prekladač v mobile,“ opísal spiatočnú cestu jeden z jej organizátorov, taxikár José Miguel Fúnez. „Rozprávali nám, odkiaľ sú. Jeden deň išli spať a druhý deň sa prebudili do vojny,“ rozpráva Fúnez, ktorý nevylúčil, že akciu s kamarátmi zopakujú. Mnohí z jeho kolegov si s ukrajinskými utečencami vymenili telefónne čísla a niektorí im ponúkli aj ubytovanie.

Na niektorých zo 135 utečencov v Madride v noci na štvrtok čakali príbuzní. „Sú to naši hrdinovia,“ povedala agentúre AFP dvadsaťdvaročná Chrystyna, ktorá má v Španielsku sestru. Nevedela, ako sa tak ďaleko dostane, až počula o kolóne madridských taxikárov. „Hľadám si prácu, aby som zarobila peniaze a mohla ich poslať domov svojej rodine,“ dodala mladá žena, ktorá už nemá rodičov a v Kyjeve zostali jej starý otec a babička.

Organizátori taxikárskej kolóny odhadli náklady na túto cestu na 50 000 eur, väčšinu z tejto sumy si vyžiadal benzín a diaľničné poplatky. Peniaze získali v zbierke, najmä od ďalších taxikárov.

16:32 Na námestí Rynok v centre ukrajinského mesta Ľvov rozmiestnili pred budovou radnice 109 prázdnych kočíkov symbolizujúcich deti, ktoré boli dosiaľ zabité vo vojne na Ukrajine.

„Toto je hrozná cena, akú Ukrajina v súčasnosti platí. Vyzývame všetkých dospelých na celom svete, aby sa ako jeden štít postavili na ochranu ukrajinských detí a dali im budúcnosť,“ napísal na Twitteri starosta Ľvova Andrij Sadovyj.

„Prázdne kočíky na námestí Rynok dnes symbolizujú životy malých anjelov. Tí teraz chránia ukrajinské nebo,“ uviedol Sadovyj a opäť vyzval na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že ruské sily zasiahli už 439 škôl, pričom 63 z nich bolo v dôsledku ostreľovania kompletne zničených.

Predstavitelia Kyjeva v piatok uviedli, že od začiatku vojny bolo v ukrajinskom hlavnom meste zabitých 222 ľudí vrátane 60 civilistov a štyroch detí, informuje televízia Sky News. V Kyjeve zasiahli v piatok úlomky zo zostrelenej ruskej rakety bytový dom, pričom o život prišla jedna osoba a ďalších 19 vrátane štyroch detí utrpelo zranenia.

Rusko odmieta tvrdenia, že útočí aj na civilné ciele, a to napriek tomu, že terčom útokov sa stali mnohé nevojenské objekty na celej Ukrajine vrátane obytných domov.

16:22 Čínsky prezident Si Ťin-pching vo videohovore americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi povedal, že konflikty a konfrontácie, ako sú udalosti na Ukrajine, nie sú v ničom záujme. S odkazom na čínske štátne médiá o tom informovala agentúra Reuters. Čína a Spojené štáty podľa čínskeho prezidenta musia viesť bilaterálne vzťahy správnym smerom a obe krajiny by tiež mali prevziať náležitú medzinárodnú zodpovednosť a usilovať sa o svetový mier.

Si Bidenovi povedal, že vzťahy medzi štátmi sa nemôžu pretaviť do konfrontácie. Konflikty a konfrontácie totiž podľa neho nie sú v ničom záujme. Čínsky prezident tiež poznamenal, že „kríza na Ukrajine je niečo, čo nechceme vidieť“.

Biden mal podľa agentúry AFP čínskeho prezidenta vyzvať, aby sa kvôli ruskej invázii na Ukrajinu dištancoval od ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Čína sa v ukrajinskej kríze vykresľovala ako neutrálny aktér a odmietla odsúdiť Rusko za inváziu do krajiny, zároveň ale ruskú agresiu na Ukrajine aktívne nepodporila. Moskva podľa informácií amerických spravodajských služieb, na ktoré sa odkazujú americké médiá, v uplynulých dňoch požiadala Peking o finančnú aj vojenskú pomoc. Čínski predstavitelia to označili za dezinformácie.

Putin a jeho čínsky náprotivok Si ohlásili ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu v Pekingu uzavretie rozsiahleho strategického partnerstva zameraného na boj proti vplyvu Spojených štátov. Uviedli, že ich krajiny nebudú mať „žiadne ‚zakázané‘ oblasti spolupráce“.

**16:13 Grécko je pripravené opätovne vybudovať pôrodnicu v zdevastovanom meste Mariupoľ ležiacom na juhovýchode Ukrajiny. V piatok to uviedol grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

„Grécko je pripravené znovu vybudovať pôrodnicu v Mariupole, centre gréckej menšiny na Ukrajine, v meste, ktoré nám prirástlo k srdcu a je symbolom barbarstva vojny,“ povedal Mitsotakis.

zväčšiť

Nemocnica s pôrodnicou v ukrajinskom Mariupole...

Foto: Reprofoto: twitter/Nexta

Minulotýždňový letecký útok na detskú nemocnicu a pôrodnicu v Mariupole, ktorý obliehajú ruské invázne jednotky, si vyžiadal životy troch ľudí vrátane jedného dieťaťa.

Moskva uviedla, že útok na zmienenú pôrodnicu bol zinscenovaný s cieľom obviňovať z neho Rusko.

16:03 Európska únia tvrdí, že pri zaobchádzaní s utečencami z Ukrajiny a Sýrie neuplatňuje dvojaké štandardy. Vyhlásil to podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas. Únia totiž v posledných dňoch čelila kritike, že utečencov z Ukrajiny prijíma otvorenejšie než tých z Blízkeho východu.

Schinas uviedol, že európska utečenecká politika nerobí medzi ľuďmi rozdiely na základe krajiny pôvodu. Dodal však, že aktuálna situácia je špecifická, pretože Ukrajina priamo susedí s viacerými štátmi Únie.

OSN informovala, že z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie ušli už viac než tri milióny ľudí, pričom dva milióny z nich prišli do Poľska. EÚ udelila ukrajinským utečencom dočasný ochranný status, ktorý ich v rámci Únie oprávňuje na pobyt, prácu a zdravotnú starostlivosť.

V roku 2015 prišlo do Európy viac ako milión ľudí zo Sýrie, automatický ochranný status im však udelený nebol. Mohli sa uchádzať o azyl, pričom Únia tvrdí, že jej členské štáty v rokoch 2015 – 2016 poskytli azyl viac ako 550 000 sýrskym imigrantom. Mnohí Sýrčania sa preto usídlili v Turecku, ktorému EÚ v rámci migračnej dohody za prijatie utečencov sľúbila okrem iného aj finančnú pomoc.

Podľa Schinasa si EÚ svoje záväzky voči sýrskym utečencom splnila. „Únia sa postará o to, aby sa ochrana, ktorú sme týmto ľuďom poskytli, uplatňovala ako univerzálny princíp v rámci celej EÚ,“ vyhlásil. „Únia bude vždy útočiskom pre tých, ktorí utekajú pred vojnou alebo prenasledovaním. To nás definuje ako Európanov,“ dodal eurokomisár.

15:47 Bratislavské Staré Mesto otvorí v pondelok 21. marca dve komunitné azylové centrá pre deti z Ukrajiny a ich príbuzných. Ako mestská časť informuje na sociálnej sieti, jedno z centier bude v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici, druhé bude v Pistoriho Paláci na Štefánikovej. Otvorené budú od pondelka do piatka a viditeľne označené logom Ukrajine Friendly Spot.

V oboch centrách bude pripravený detský kútik. „Pre dospelých tu bude miesto na oddych a stretnutia, ako aj informácie o možnostiach pomoci a podpory," uviedla mestská časť. V Pistoroho Paláci bude tiež coworkingivé centrum a dočasná úschovňa batožiny. O chod centier sa budú starať pracovníci miestneho úradu, ale hľadajú aj pomoc dobrovoľníkov. „Ako koordinátori by mohli pomôcť aj Ukrajinci. Za svoju prácu budú honorovaní, musia však splniť náležitosti potrebné pre zamestnanie sa na Slovensku – štatút dočasného útočiska, žiadosť o azyl, pracovné povolenie alebo potvrdenie o trvalom, resp. prechodnom pobyte v Slovenskej republike," uzatvára mestská časť.

Od stredy 23. marca spúšťa Staromestská knižnica na Blumentálskej 10/A kurz slovenského jazyka pre Ukrajincov. Informoval o tom hovorca Starého Mesta Matej Števove. Kurz je určený pre mládež a dospelých a prebiehať bude dvakrát do týždňa – v stredu od 10:00 do 11:30 a v piatok od 9:00 do 10:30. Kurz povedú lektori z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského z Katedry slovenského jazyka a literatúry. „Na kurzy nie je potrebné registrovať sa. V prípade záujmu je možné zaradiť záujemcov aj v priebehu kurzu," uviedol Števove.

15:39 Vrchol propagandy. Putin za jasotu 80-tisíc divákov velebil v Lužnikách ruských vojakov. Štátna televízia robila s prenosom „čachre machre“.

15:21 Ukrajina očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde k pokroku v prípade jej žiadosti o členstvo v Európskej únii. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v piatok hovoril so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

„Mal som dôležitý rozhovor s prezidentkou EK,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Vyjadrenie Európskej komisie k Ukrajine bude podľa neho pripravené do niekoľkých mesiacov, cituje ďalej Reuters.

„Vláda Ukrajiny a EK dostávajú pokyny. Spoločne sa posúvame k nášmu strategickému cieľu,“ napísal ukrajinský prezident v príspevku na Twitteri.

15:16 Pre solidaritu s vojnou zmietanou Ukrajinou Litva vyhostila štyroch ruských diplomatov.

14:55 Ruská štátna televízia náhle prerušila vysielanie prejavu prezidenta Vladimira Putina z futbalového štadiónu v moskovských Lužnikách a nahradila ho vlasteneckým koncertom, informuje iDnes.cz.

Putin s príhovorom vystúpil pred davom 80-tisíc ľudí v rámci výročia anektovania ukrajinského Krymu.

14:45 Úrad vysokého komisára OSN (UNHCR) pre utečencov varuje, že humanitárne potreby na Ukrajine exponenciálne rastú. Predstaviteľ UNHCR Matthew Saltmarsh uviedol, že bez ukončenia bojov sa situácia ešte zhorší. Mnohí ľudia uviazli v oblastiach eskalujúceho konfliktu, nemôžu naplniť svoje základné potreby vrátane jedla, vody a liekov, pretože sú narušené základné služby, informuje spravodajský portál BBC.

Situácia je obzvlášť zlá v mestách obliehaných ruskými silami. „Humanitárna situácia v mestách ako Mariupoľ a Sumy je extrémne zúfalá, keďže obyvatelia čelia kritickým a potenciálne fatálnym nedostatkom potravín, vody a liekov,“ povedal Saltmarsh. OSN podľa jeho slov dôsledne sleduje rokovania o bezpečnom priechode a je pripravená poslať do Sumy kritické zásoby „čo najskôr, ako to situácia dovolí“. O potraviny a lieky požiadali aj úrady v Odese, kde zostalo zhruba 450-tisíc ľudí.

14:32 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdila 43 útokov na ukrajinské nemocnice a zdravotnícke zariadenia, pričom pri nich 12 ľudí zomrelo a 34 utrpelo zranenia. Bezpečnostnej rade OSN to počas online brífingu povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

„Narušenie služieb a dodávok predstavuje extrémne ohrozenie ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, rakovinou, cukrovkou, HIV a tuberkulózou, ktoré patria k hlavným príčinám úmrtnosti na Ukrajine,“ povedal šéf WHO. Dodal, že vyhnanie ľudí z domovov pravdepodobne zvýši riziko ochorení, ako sú COVID-19, osýpky, zápal pľúc a obrna. Okrem toho viac ako 35-tisíc pacientov s duševnými ochoreniami, ktorí sú v ukrajinských psychiatrických nemocniciach, čelí vážnemu nedostatku liekov a potravín, povedal Tedros.

WHO doteraz na Ukrajinu poslala približne 100 ton medicínskych dodávok, čo stačí pre 4 500 pacientov po úrazoch a 450-tisíc pacientov v základnej zdravotníckej starostlivosti. Organizácia pripravuje doručenie ďalších 108 ton dodávok.

14:14 Ešte viac ako 1 300 ľudí zostáva v kryte pod troskami zbombardovaného mariupolského divadla, o ich osude sa nevie, uviedla ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová podľa agentúry Ukrinform.

Z krytu pod divadlom, ktoré v stredu zasiahla ruská bomba, sa podľa doterajších správ podarilo zachrániť 130 preživších, čo dnes popoludní potvrdil aj prezident Zelenskyj. „Stovky“ ďalších ľudí podľa neho zostávajú pod troskami a záchranné práce pokračujú „napriek bombardovaniu“. Prezident v prejave k národu potvrdil aj informáciu, že ostreľovanie Mariupoľa ruskými silami naďalej úradom bráni v zriaďovaní účinných humanitárnych koridorov do obkľúčeného prístavného mesta na juhu Ukrajiny.

„Momentálne vieme, že sa 130 ľudí podarilo vyviesť, ale podľa našich údajov je tam ešte viac ako 1300 ľudí, ktorí sa nachádzajú v podzemných priestoroch, v tom kryte. Modlíme sa za to, aby všetci žili, ale v tejto chvíli o nich nemáme žiadne informácie," povedala Denisovová. Záchranné práce tiež podľa nej pokračujú, ale podrobnosti nie sú doposiaľ známe.

Zástupca mariupoľského starostu Serhij Orlov v stredu povedal, že v okamihu útoku v kryte pod divadlom mohlo byť 1000 až 1200 ľudí.

Poškodených je podľa ombudsmanky v Mariupole asi 70 percent domov, a to vypovedá o veľkom počte obetí v tomto meste na brehoch Azovského mora, v ktorom pred vojnou žilo 430-tisíc ľudí.

Ruské ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ruské vojská a prerušení separatisti ďalej „utiahli slučku“ obkľúčenia okolo mesta, ktoré má strategický význam.

14:06 Ubytovanie utečencom z Ukrajiny plánuje ponúknuť aj kancelária českého prezidenta Miloša Zemana. Tá na jeho pokyn vyčlenila dva väčšie byty v Prahe. Uviedol to prezidentov hovorca Jiří Ovčáček, podľa ktorého spomenuté byty ponúkli neziskovej organizácii Charita ČR, ktorú zriaďuje rímskokatolícka cirkev. Utečenci, hlavne matky s deťmi, by sa tam mohli ubytovať v blízkych dňoch, informuje spravodajský portál Novinky.cz.

Z Ukrajiny už utiekli približne tri milióny ľudí, pričom do Českej republiky prišlo viac ako 280-tisíc Ukrajincov. Štát je však na hrane svojich kapacít, a preto sa pomôcť usilujú aj ďalšie inštitúcie.

13:59 V Bratislave pred ruskou ambasádou stredoškoláci zapálili sviečky za detské obete vojny a na zábrany pripli ich fotky.

13:42 Na japonský sankčný zoznam pribudlo ďalších 15 ruských občanov a deväť firiem. Je medzi nimi aj hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová a výrobcovia vojenskej techniky. Informovalo japonské ministerstvo financií.

Sankcie zahrňujúce zmrazenie majetku sa aktuálne vzťahujú na dovedna 76 jednotlivcov, sedem bánk a 12 ďalších subjektov. Na zozname je aj výrobca bojových lietadiel United Aircraft Corp.

Japonsko už predtým zaviedlo sankcie voči ruskej centrálnej banke a siedmim súkromným bankám, ako aj voči viacerým Bielorusom a tamojším bankám a organizáciám v súvislosti s ich podporou invázie na Ukrajinu.

V rámci ďalších postihov voči Moskve Tokio tiež ohlásilo, že od piatka rozšíri zákaz exportu do Ruska o ďalších 31 výrobkov vrátane polovodičov, komunikačných zariadení, senzorov, radarov, ako aj 26 technologických balíkov.

Podľa tlačovej agentúry Džidži však Japonsko neplánuje zakázať dovoz ruských morských plodov, ktorý predstavuje deväť percent z celkového miestneho dovozu z Ruska. Japonsko vlastní aj podiely v energetických projektoch na ruskom ostrove Sachalin, pričom ich osud je podľa japonského premiéra Fumia Kišidu nateraz nejasný.

Na budúci týždeň sa má japonskému parlamentu prihovoriť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

13:34 Ostreľovaním zasiahnutá a poškodená zoologická záhrada v ukrajinskom meste Mykolajiv žiada ľudí, aby jej pomohli postarať sa o vystresované zvieratá tým, že si kúpia elektronické vstupenky. Informovala o tom britská spravodajská televízia Sky News.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter napísalo, že zoo v Mykolajive bola ostreľovaná ťažkými zbraňami od samého začiatku vojenského konfliktu. Polovica jej zamestnancov bola evakuovaná, ďalší šli do vojny, uvádza sa v tweete. Podľa neho sa riaditeľ zoo Volodymyr Topčyj rozhodol zostať a pomáhať vystresovaným zvieratám.

Britský web CornwallLive vo svojom článku pripomenul, že aj zvieratá zo zoo patria medzi obete vojny na Ukrajine.

Kyjevská zoologická záhrada, ktorá je so 4 000 zvieratami jednou z najväčších vo východnej Európe, bola vojenským konfliktom vážne zasiahnutá, pričom mnohé vydesené zvieratá museli byť utlmované liekmi.

Zebry totiž počas ostreľovania spanikárili natoľko, že vbehli rovno do plotov okolo svojich výbehov. Lemury opustili svoje novorodené mláďatá, takže sa o ne musia starať ošetrovatelia. Obyvateľov medvedieho výbehu previezli do zoo v poľskom meste Poznaň. Do bezpečia odviezli aj levy a tigre, niektoré až do Belgicka.

Situácia je zlá aj v iných zoo: dvaja dobrovoľníci prišli o život, keď sa v zoologickej záhrade v Charkove pokúšali kŕmiť zvieratá a zastihlo ich tam ostreľovanie mesta.

Malá zoologická záhrada v ruskými jednotkami obliehanom juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol nemá elektrinu ani tečúcu vodu, napísal britský web.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v uplynulých dňoch informovalo, že ruská armáda okrem zoologických záhrad ostreľuje aj útulky pre zvieratá.

13:22 Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku eviduje v zbierke pre Ukrajinu sumu 99 466 eur, informovala tlačová tajomníčka ECAV Jana Nunvářová.

„Počas troch týždňov sme v našich zariadeniach ubytovali do 1800 osôb,“ priblížila tlačová tajomníčka s tým, že poskytli 5970 prenocovaní. Dlhodobejšie ubytovanie poskytujú približne 540 osobám.

Evanjelické školy prijali asi 40 ukrajinských detí. „Samozrejmou pomocou dobrovoľníkov z radov ECAV je poskytnutie poradenstva a logistická pomoc pri zabezpečení statusu dočasného pobytu na území Slovenskej republiky,“ dodala Nunvářová.

13:15 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 14 200 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na správy ukrajinských ozbrojených síl.

Toto tvrdenie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť. Americké zdroje uvádzajú maximálne odhady na úrovni 10-tisíc, zatiaľ čo Moskva svoje straty tají. Dosiaľ iba jediný raz informovala o padlých ruských vojakoch, keď 2. marca uviedla číslo 498.

Rusko doteraz prišlo aj o 450 tankov, 1450 bojových obrnených vozidiel, 93 lietadiel a 112 vrtuľníkov. Okrem toho bolo zničených 205 diel spolu so 72 raketometmi a 43 protiraketovými systémami.

13:01 Kamióny so 72 tonami humanitárnej pomoci vyrazili vo štvrtok zo Slovenska do ukrajinského Mukačeva. V meste ich prevezme tamojšia charita, potraviny prevezie do oblastí strednej a východnej Ukrajiny. Pomoc tvoria trvanlivé potraviny, ktoré zakúpili vďaka viac ako 12 000 darcom zo zbierky Slovenskej katolíckej charity (SKCH).

Charita zriadila po Slovensku vyše 60 zberných miest, do ktorých je možné prispieť podľa zoznamu vecí uverejneného na webovej stránke a sociálnych sieťach charity. „Tou najpotrebnejšou je však finančná pomoc. Príspevky umožňujú akútne reagovať na rôzne potreby prichádzajúcich rodín a rovnako vysielať humanitárnu pomoc zakúpenú vo veľkých množstvách a za zvýhodnené ceny vo veľkoskladoch ľuďom na Ukrajinu,“ načrtla uviedla Monika Molnárová zo SKCH..

Doteraz sa v zbierke vyzbieralo vyše 1 250 000 eur, z ktorých časť zaslali partnerom na Ukrajine a časť prerozdelili medzi diecézne a arcidiecézne charity poskytujúce pomoc utečencom na Slovensku. Zo zbierky čerpajú financie aj na zakúpenie a zaslanie akútnej pomoci pre Ukrajinu.

12:44 Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Kyjev z pokusov o zdržovanie mierových rokovaní s Moskvou. Povedal to v telefonáte nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi a dodal, že Rusko je stále pripravené hľadať spôsoby riešenia situácie.

Nemecký kancelár v takmer hodinovom telefonáte s ruským prezidentom zdôraznil, že je potrebné zlepšiť humanitárnu situáciu na Ukrajine a čo najskôr dosiahnuť pokrok v hľadaní diplomatického riešenia, informuje agentúra Reuters.

Kremeľ po telefonáte uviedol, že „Kyjev sa všetkými možnými spôsobmi snaží oddialiť rokovania a predkladá stále viac a viac nerealistických návrhov“. Putin zdôraznil, že ruské jednotky robia „všetko, čo je v ich silách“, aby na Ukrajine zachránili civilistov, a to aj prostredníctvom poskytnutia humanitárnych koridorov. Kremeľ informoval, že vo štvrtok bolo z mesta Mariupoľ evakuovaných 43 000 ľudí.

Vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že ruská delegácia vkladá veľa energie do rozhovorov o možnej mierovej dohode s Ukrajinou. Tvrdil, že ruská delegácia je pripravená pracovať na mierovej dohode nepretržite, avšak dodal, že „podobnú horlivosť“ na ukrajinskej strane nevidí.

12:37 Česko je pripravené debatovať o mierovej misii NATO na Ukrajine, uviedla po rokovaní s Naďom ministerka Černochová.

12:22 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval cudzie štáty pred presunom systémov protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300 na Ukrajinu. Zdôraznil, že Moskva zničí akýkoľvek vojenský náklad vstupujúci na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy ruských novín The Moscow Times.

12:11 Konflikt na Ukrajine je výsledkom zvrhlého zneužitia moci, ktorý vystavuje brutálnemu násiliu bezbranné osoby. Uviedol to pápež František v posolstve účastníkom európskych sociálnych dní katolíckej cirkvi v Bratislave.

Katolíkov pápež vyzval na solidaritu a súcit s ukrajinskými utečencami. Pápež už predtým odsúdil vojenskú agresiu proti Ukrajine, vo svojich výstupoch ale doteraz výslovne nespomenul Rusko, uviedla agentúra Reuters.

Podľa pápeža „prebiehajúci konflikt v srdci Európy“ v mnohom pripomína vojny z minulého storočia. „Ľudstvo je znovu ohrozené zvrhlým zneužitím moci a straníckymi záujmami, ktoré vystavujú ľudí všetkým druhom brutálneho násilia,“ uviedol pápež. Vojna je podľa hlavy katolíckej cirkvi „zlyhaním politiky“ a „hanebné podľahnutie silám zla“.

Svetových politikov vyzval, aby „nenechali nevyužitý žiadny pokus o zastavenie vojny“. Hlava katolíckej cirkvi dúfa, že vojnový konflikt vyvolá reakciu medzi ľuďmi a podporí snahy o vytvorenie nového systému mierového spolužitia. V ňom by podľa neho mala hrať prvoradú úlohu zjednotená Európa, ktorá sa zrodila v reakcii na druhú svetovú vojnu.

Pápež sa k ruskej agresii proti Ukrajine v posledných týždňoch vyjadroval opakovane. V nedeľu napríklad vyzval na okamžité ukončenie vojenského útoku proti tomuto štátu. Vo svojich prejavoch však hlava katolíckej cirkvi nespomenula Rusko ako agresora. Súčasne ale odmietol výraz využívaný ruskými predstaviteľmi, ktorí označujú útok za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Podľa pápeža je na Ukrajine vojna, ktorej dôsledkom sú potoky krvi a sĺz.

11:55 Parlament posunul vládny návrh zákona o opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine do druhého čítania.

**11:50* Americká herečka ukrajinského pôvodu Mila Kunis spolu s manželom Ashtonom Kutcherom, vyzbierali na pomoc Ukrajine viac ako 30 miliónov dolárov.

11:45 Grécko okrem systému S-300 nedodá Ukrajine ani ďalšie protiletecké systémy ruskej a sovietskej výroby, ktoré vlastní. Uviedol to denník Kathimerini. Tento týždeň generálny náčelník gréckej armády Konstantinos Floros odmietol odovzdanie moderného systému S-300 Ukrajine, pretože by to oslabilo grécku protivzdušnú obranu. Grécka armáda má ale vo výzbroji aj rakety Strela a protivzdušný systém Tor-M1.

Podľa nemenovaných zdrojov denníka Kathimerini ukrajinskí činitelia v Aténach zisťovali možnosť, že by Grécko ich krajine poskytlo protiletecké zbrane. Žiadna oficiálna žiadosť ale z ich strany neprišla. Stanovisko Atén je zatiaľ zamietavé. Podľa gréckych expertov si systémy Tor-M1 aj Strela vyžadujú rozsiahlu modernizáciu.

Rakety Strela, ktoré používa pechota, sľúbilo Ukrajine dodať aj Nemecko. Ide o zbrane, ktoré je možné ľahko ovládať a ktoré slúžia na zostreľovanie nízko letiacich vrtuľníkov i lietadiel. Grécko je jediným štátom NATO, ktorý má vo výbave systém Tor-M1, ktorý zaobstaralo na začiatku storočia. Ten môže zostreľovať aj ciele letiace vo vysokej výške.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal o dodávku protileteckých systémov v stredajšom prejave pred americkým Kongresom. V reči spomenul systém S-300. Poskytnutie systému by vnímal ako alternatívu vytvorenia bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Šéf gréckej armády Floros ale odmietol odovzdanie systému S-300 do zahraničia. Podľa neho by to oslabilo obranu krajiny. Rakety sú rozmiestnené na Kréte. Atény Kyjevu na konci februára poskytli vojenský materiál pre pechotu.

11:35 Poľsko na nasledujúcom summite NATO budúci týždeň v Bruseli formálne požiada o vyslanie mierovej misie na Ukrajinu. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki, napísala agentúra Reuters.

O rovnakom návrhu hovoril pri návšteve Kyjeva aj poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczyński, misia by sa podľa neho mala byť schopná sa sama brániť. Ostreľovanú ukrajinskú metropolu navštívil spoločne s Morawieckým a českým a slovinským premiérom Petrom Fialom a Janezom Janšom.

Morawiecki teraz pred novinármi uviedol, že niektoré opatrenia, ktoré boli ešte pred týždňom nemysliteľné, sú len po niekoľkých dňoch vojnového vývoja prijateľné, píše server WNP.pl.

„Keď teraz bomby padajú čím ďalej tým bližšie k poľským hraniciam, využijeme to ako argument, ako v kontexte tých najprogresívnejších návrhov (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, tak našich návrhov formulovaných v Kyjeve,“ povedal Morawiecki aj s odkazom na zatiaľ najväčší a alianciou nevypočutý Zelenského návrh – zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Rusko podľa Morawieckého musí pochopiť, že zvrchované štáty majú právo si na svoje územie v rámci jeho obrany pozvať koho chcú, napísal WNP.pl. Na misii sa však najprv musia zhodnúť členské krajiny NATO.

Proti vyslaniu podobnej misie, ako navrhoval Kaczyński, sa podľa nemeckej tlače v stredu ohradil nemecký kancelár Olaf Scholz. Naopak Česko je na debatu ohľadom mierovej misie pripravené, povedala dnes česká ministerka obrany Jana Černochová.

Mimoriadny summit NATO, kde budú prezidenti a premiéri krajín Severoatlantickej aliancie rokovať o pomoci napadnutej Ukrajine a spoločnom postupe voči Rusku sa bude konať 24. marca. Na rovnaký deň je plánovaný aj summit Európskej únie.

11:27 Na území Ukrajiny by malo byť v piatok otvorených deväť humanitárnych koridorov na evakuáciu ľudí z lokalít obkľúčených ruskými inváznymi jednotkami a na prepravu humanitárnej pomoci.

Podľa agentúry Reuters o tom informovala Podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

Na brífingu, monitorovanom on-line agentúrou TASR, Vereščuková uviedla, že s druhou stranou konfliktu sa podarilo dohodnúť deväť koridorov na dodávku humanitárnej pomoci a na evakuáciu obyvateľstva z troch oblastí.

Spresnila, že v Doneckej oblasti sa uskutoční evakuácia ľudí z mesta Mariupol do Záporožia.

V Sumskej oblasti je pripravená evakuácie z mesta Sumy do Poltavy, ako aj z lokalít Trosťanec, Lebedyn, Konotop, Krasnopilľa a Velika Pisarivka do Poltavy.

V Charkovskej oblasti sa v piatok plánuje dodávka humanitárnej pomoci do miest Balaklija a Izium.

Vereščuková ďalej uviedla, že sa pracuje na trasách pre doručenie humanitárnej pomoci do miest Chersonskej a Luhanskej oblasti naplánované na sobotu.

11:10 Viac ako dva milióny utečencov prišli do Poľska od začiatku vojny na Ukrajine. Informovala o tom poľská pohraničná stráž.

„Do dnešného dňa (18. marca) o 09.00 h presiahol počet utečencov z Ukrajiny dva milióny. Ide prevažne o ženy a deti,“ uviedla poľská pohraničná stráž na sociálnej sieti Twitter.

Ako uviedol podľa BBC profesor Maciej Duszczyk z Centra pre výskum migrácie na Varšavskej univerzite, viac ako 500 000 ľudí z Ukrajiny už Poľsko medzičasom opustilo.

Prevažná časť utečencov sa nachádza vo veľkých mestách Varšava a Krakov, ktoré sa sťažujú na kapacitné problémy, čo sa týka ubytovacích možností. Dočasné ubytovacie strediská v športových halách či konferenčných centrách sú totiž uspôsobené len na niekoľkodňové ubytovanie prichádzajúcich ľudí. Tamojší predstavitelia preto nevyhnutne potrebujú zaistiť také priestory, kde budú môcť utečenci zostať aj niekoľko mesiacov. Poľská vláda i prezident Andrzej Duda v tejto súvislosti vyzývajú na medzinárodnú pomoc s náporom utečencov.

10:46 Pri piatkovom útoku ruských síl na zariadenie na opravu lietadiel v západoukrajinskom meste Ľvov boli použité strely s plochou dráhou letu, odpálené z ťažkých strategických bombardérov v Čiernom mori. Informuje o tom stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.

Pravdepodobne išlo o rakety typu Ch-555, ktoré sú podľa korešpondenta Sky News Nicka Martina „veľmi sofistikovanými zbraňami“. Dodal, že ide o riadené strely s dlhým doletom.

Ukrajinské úrady informujú o jednom zranenom. (tasr,čtk)

10:33 Základné a stredné školy, ktoré vzdelávajú žiakov z Ukrajiny, dostanú jednorazový príspevok vo výške 200 eur na každého ukrajinského žiaka. Na tlačovej konferencii to povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS).

10:20 Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) predlžuje zákaz letov na 11 letísk v strednej a južnej časti Ruskej federácie a na Krymskom polostrove. Zákaz platí do 26. marca, informovala v piatok agentúra DPA.

Lety sú dočasne obmedzené na letiská Anapa, Belgorod, Briansk, Voronež, Gelendžik, Krasnodar, Kursk, Lipeck, Rostov na Done, Simferopol, Elista. Na organizovanie prepravy cestujúcich do týchto miest sa leteckým spoločnostiam naďalej odporúča využívať letiská Soči, Volgograd, Mineraľnyje Vody, Stavropol a Moskva.

10:14 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky a ich spojenci zo separatistických regiónov na východe Ukrajiny bojujú v centre mesta Mariupol. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. „Jednotky (samozvanej) Doneckej ľudovej republiky (DĽR) s podporou ruských ozbrojených síl v centre Mariupola uťahujú obkľúčenie a bojujú proti (ukrajinským) nacionalistom,“ uviedol rezort obrany v Moskve.

Ministerstvo dodalo, že separatisti z proruskej Luhanskej ľudovej republiky, ktorej nezávislosť Moskva spoločne s DĽR uznala 21. februára, „oslobodili viac ako 90 percent územia republiky“. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v piatok varoval, že Mariupol, strategický prístav na juhovýchode Ukrajiny, v dôsledku pretrvávajúcich ruských útokov padne v najbližších týždňoch, píše stanica BBC.

10:05 Slovensko prerušuje s Ruskom spoluprácu vo vede, výskume a pri výmene ruských študentov. Taktiež aj s inštitúciami, ktoré patria pod Rusko.

9:55 Úlomky zo zostrelenej ruskej rakety zasiahli ráno bytový dom v severnej časti Kyjeva. O život prišla jedna osoba, ďalších 19, z toho štyri deti, utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP o tom v piatok informovala ukrajinská záchranná služba. Dodala, že z päťpodlažného bytového domu bolo zachránených 12 ľudí a ďalších 98 záchranári evakuovali do bezpečia.

Sirény upozorňujúce na možné nálety sa v hlavnom meste Kyjev rozozvučali od 05.30 h miestneho času. Podľa agentúry Reuters, na ktorú sa odvoláva Sky News, v severnej časti Kyjeva bolo vidieť dym a počuť výbuch. (tasr)

9:34 Rusko odpálilo v piatok ráno šesť rakiet smerom na mesto Ľvov na západe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily. Tie na Facebooku uviedli, že riadené strely boli s najväčšou pravdepodobnosťou odpálené z oblasti Čierneho mora, pričom dve z nich zneškodnili systémy protivzdušnej obrany.

Ľvovský starosta Andrij Sadovyj na Facebooku informoval, že rakety zasiahli závod na opravu lietadiel neďaleko letiska. Práce v závode podľa neho stihli pozastaviť krátko pred zásahom rakiet a momentálne neevidujú žiadne správy o obetiach.

Ľvovský región slúži ako kľúčová trasa zásobovania zbraňami pre ukrajinskú armádu a rozsiahle úsilie odporu, ktoré zmarilo plány Moskvy na bleskovú inváziu. (sita)

9:23 Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe vychádzajúcej z informácií obrannej spravodajskej služby uviedlo, že Rusko má problémy so zásobovaním svojich jednotiek v prvej línii základnými potravinami a palivom.

V správe sa tiež píše, že ukrajinské protiútoky nútia Rusko odkloniť veľký počet vojakov na obranu vlastných zásobovacích línií, čo "vážne obmedzuje útočný potenciál Ruska. (tasr)

9:18 Spojené štáty tiež uviedli, že majú určité neoficiálne dôkazy o poklese bojovej morálky ruských vojakov. Nemenovaný predstaviteľ objasnil, že tento stav je spôsobený zlým velením, nedostatkom informácií, ktoré vojaci dostávajú o svojej misii a o jej cieľoch, ako aj dezilúziou, že narážajú na takú silnú obranu protivníka. (tasr)

9:15 Americké ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej v piatok konštatuje, že za posledných 24 hodín postúpili ruské jednotky len minimálne. TASR o tom informuje na základe správ britskej televíznej stanice Sky News.

Pentagónu tiež uvádza, že za uplynulý deň neboli zaznamenané ani prípady ostreľovania. Jeho správa však bola zverejnená ešte predtým, ako v piatok ráno dopadlo niekoľko rakiet do okrajových častí západoukrajinského mesta Ľvov.

Pentagón zaznamenal zvýšenú aktivitu ruského námorníctva v severnej časti Čierneho mora a neďaleko prístavného mesta Odesa, ktoré sa už niekoľko dní pripravuje na ruský útok.

9:00 Na hraničných priechodoch z Ukrajiny vybavila polícia za posledných 24 hodín (od štvrtka 17. marca od 6.00 h do piatka 6.00 h) celkom 5 894 osôb. Z toho počas noci ich zaevidovali 1850. Informovalo o tom Prezídium Policajného zboru.

Od vypuknutia konfliktu do piatkového rána zaregistrovala polícia na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko celkovo 234 723 ľudí.

8:39 V severnej časti Kyjeva bol ráno počuť výbuch a z oblasti sa valil hustý dym. Informovala o tom agentúra Reuters s odkazom na svoje zdroje. Podľa vyhlásenia vedenia ukrajinskej metropoly streľba ruských jednotiek zasiahla rezidenčnú štvrť.

Na mieste sú záchranári, počet obetí a rozsah škôd nie je zatiaľ jasný, uviedla stanica CNN. Podľa ukrajinských úradov ruská armáda zámerne útočí a ostreľuje civilné ciele, čo ale Moskva odmieta. (čtk)

8:27 Rusko vyhlásilo nad územím východoukrajinského Donbasu bezletovú zónu. Informovala o tom televízia Sky News, ktorá sa odvolala na agentúru Interfax.

Britská televízia Sky News pripomenula, že vyhlásenie bezletovej zóny znamená zákaz všetkých alebo určitých typov lietadiel lietajúcich cez určený vzdušný priestor.

Štáty, ktoré zavádzajú bezletovú zónu, by mali byť pripravené zostreliť každé lietadlo, ktoré naruší tento priestor. Vyhlásenie bezletovej zóny možno použiť napríklad na ochranu cieľov na zemi, napríklad civilistov utekajúcich do bezpečia. (tasr)

8:00 Rusko prednedávnom zablokovalo Instagram, Facebook a Twitter, no pre miestnych obyvateľov pripravilo alternatívu s názvom Rossgram, ktorá bude fungovať rovnako ako Instagram.

7:50 Starosta západoukrajinského mesta Ľvov Andrij Sadovyj na svojom účte v aplikácii Telegram v piatok ráno napísal, že rakety vypálené ruskou armádou nezasiali priamo tamojšie medzinárodné letisko, ako sa pôvodne predpokladalo, ale neďalekú budovu, kde sa opravovali lietadlá. TASR o tom informuje na základe správ staníc BBC a Sky News a agentúry AFP.

Sadovyj spresnil, že budovu zasiahlo niekoľko rakiet a zničilo ju. Hlásené neboli nijaké obete, keďže práce v továrni boli prerušené ešte pred ostreľovaním. (tasr)

7:44 Európska komisia vo štvrtok večer oznámila, že jej nová pracovná skupina pre „zmrazenie a konfiškáciu“, zriadená s cieľom zabezpečiť koordináciu na úrovni EÚ pri uplatňovaní sankcií proti ruským a bieloruským oligarchom uvedeným na sankčnom zozname, zintenzívnila svoju činnosť na medzinárodnej úrovni. Bude spolupracovať s novovytvorenou pracovnou skupinou s názvom „Ruské elity, zástupcovia a oligarchovia“ (REPO), informuje spravodajca TASR.

V rámci skupiny REPO Únia pôsobí spolu s krajinami G7 – Kanadou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Japonskom, Spojeným kráľovstvom, Spojenými štátmi a Austráliou. Podľa vyhlásenia EK na zaistenie účinnosti sankcií prijatých na oboch stranách Atlantiku je nevyhnutná spolupráca medzi pracovnou skupinou pre „zmrazenie a konfiškáciu“ a medzinárodnou skupinou REPO.

7:21 „Určite to nie je letisko,“ napísal na sieti Telegram starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Podľa neho zasiahla raketa budovu vedľa letiska.

7:03 Obyvatelia mesta Ľvov na západe Ukrajiny hlásia, že miestne medzinárodné letisko zasiahla raketa vypálená ruskými vojenskými silami, informoval v piatok ráno britský denník The Guardian. Z tohto mesta, ktoré leží neďaleko poľských hraníc, boli hlásené v piatok ráno viaceré výbuchy. Videá zdieľané na sociálnych médiách údajne zachytávajú, ako z medzinárodného letiska v Ľvove stúpa dym, píše The Guardian.

Podľa televízie Ukrajina-24 bolo v Ľvove skoro ráno počuť najmenej tri explózie. Stanica zároveň zverejnila krátky videozáznam, na ktorom vidieť stúpajúci prachový oblak. Novinár britskej verejnoprávnej stanice BBC James Reynolds na Twitteri zdieľal svoju fotku dymového oblaku, ktorý sa podľa neho šíri z oblasti, v ktorej sa nachádza letisko.

6:57 Pri bojoch na Ukrajine padol ruský plukovník Sergej Sucharev. Velil 331. výsadkovému pluku. O jeho úmrtí informoval pluk na sociálnej sieti VKontakte. Spolu s ním boli zabití aj štyria ďalší ruskí výsadkári. Informoval o tom Denník N.

6:41 Európska únia a Moldavsko sa vo štvrtok dohodli, že v tejto chudobnej krajine nasadia tím Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), aby pomohol zvládnuť vlnu utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny. Oznámila to Európska komisia (EK), z ktorej vyhlásenia cituje agentúra AFP.

Z viac ako troch miliónov ľudí, ktorí už utiekli z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie (24. februára), približne 350 000 ľudí prišlo do Moldavska, uvádza OSN. (tasr)

6:20 Utečenecká kríza súvisiaca s ruskou inváziou na Ukrajinu bude trvať dlhšie a bude tak mať vplyv na kvalitu života v Českej republike. Vo štvrtok to v Bruseli povedal český minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš.

5:55 Ruské vojská tri týždne od vpádu na Ukrajine naďalej ostreľujú ukrajinské mestá vrátane Kyjeva, ich postup sa ale podľa ukrajinského generálneho štábu aj britskej rozviedky zastavil. Stále nie je jasné, koľko obetí si vyžiadal stredajší útok na divadlo v Mariupole, podľa úradov však tamojší protiletecký kryt bombardovania zrejme vydržal a podarilo sa z neho doteraz vyslobodiť najmenej 130 preživších. Medzi ruskou a ukrajinskou stranou pokračujú vyjednávania a Moskva podľa Kyjeva zmierňuje svoj postoj. Po ruských útokoch však podľa ukrajinských úradov naďalej umierajú civilisti

Západ s napätím sleduje situáciu v obliehanom Mariupole. Na mesto dopadá údajne 50 až 100 ruských bômb denne. Zo strategicky významného prístavu sa podľa mariupolských úradov podarilo za posledný týždeň evakuovať približne 30-tisíc ľudí, 350-tisíc obyvateľov tam však stále zostáva, hoci poškodených je okolo 80 percent všetkých obytných budov. Ľudia sa schovávajú v krytoch a v pivniciach.

5:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok opäť prihovoril svojim krajanom. Informoval ich o svojom prejave v dolnej komore nemeckého parlamentu, rozhovoroch so svetovými lídrami a apeloval aj priamo na ruských občanov. Zdôraznil tiež, že ruská armáda nedobyla žiadne ďalšie kľúčové oblasti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Dnes som sa prihovoril parlamentu Nemecka, jednej z najvplyvnejších krajín sveta… Hovoril som nielen ako prezident, ale aj ako Ukrajinec, ako občan, ako Európan, ako niekto, kto dlhé roky pociťuje, že nemecký štát je od nás oddelený múrom, neviditeľným, ale pevným múrom,“ povedal Zelenskyj.

„Boli sme svedkami toho, ako Nemecko celé desaťročia bojovalo za svoju ekonomiku, za nové ruské plynovody a staré európske sny. Sníva o nejakej spolupráci, ktorú Rusko už dlho neberie vážne,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že nemeckí občania chcú v tomto smere zmenu.

„Sme svedkami toho, ako väčšina Nemcov úprimne podporuje revíziu tejto starej politiky. Vidíme, že kancelár Olaf Scholz má veľkú šancu a veľkú misiu… Zaručte Európe mier. Dlhotrvajúci a hlavne poctivý,“ vyzval Zelenskyj vládu v Berlíne.

Ukrajinský líder tiež poznamenal, že po rozhovoroch s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým prezidentom Joeom Bidenom má pocit, že svet „lepšie rozumie“ Ukrajine.

„Mám pocit, že nám lepšie rozumejú. V Európe, vo svete, v rôznych krajinách. A to nám zabezpečuje stále väčšiu podporu. Takú, o akú sme žiadali,“ povedal Zelenskyj.

Vláda v Kyjeve má podľa Zelenského informácie, že ruská armáda verbuje žoldnierov zo zahraničia na boj na Ukrajine. Dodal, že ukrajinská armáda zadržala ďalších ruských brancov, pričom niektorí „sa odmietajú vrátiť naspäť do Ruska.“

„Neplánovali sme vziať tisíce zajatcov. Nepotrebujeme 13.000 alebo viac mŕtvych ruských vojakov. Túto vojnu sme nechceli. Chceme len mier,“ apeloval Zelenskyj na ruských občanov.

Zelenskyj, ktorý sa vo štvrtok virtuálne prihovoril poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu, apeloval na Berlín, aby naďalej podporoval Ukrajinu. Kancelára Scholza vyzval, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy.