Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 747 dní
- Ostane po nich len kráter. Rusi zhadzujú na Ukrajinu ničivé kĺzavé bomby, devastujú mestá aj morálku
- Ukrajinci zničili ruské veliteľské stanovište
- Orbán: Trump nedá Ukrajine peniaze, ak bude opäť zvolený za prezidenta
- Ruské útoky zabili troch civilistov a 13 ďalších utrpelo zranenia
- Borrell vyzval na posilnenie obranného priemyslu
- Kyjev si predvolal vyslanca Vatikánu po pápežových slovách o „bielej vlajke“
Čítajte viac 746. deň: Dračie zuby, zákopy pre pechotu, mínové polia. Ukrajinci budujú obranné pozície. Svedčí to o opotrebovávacom charaktere vojny
23:11 Ukrajinským občanom na okupovaných územiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti hrozí deportácia alebo zadržiavanie, ak do 1. júla neprijmú ruské pasy, uviedlo v pondelok britské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.
Ako uviedlo britské ministerstvo v najnovšej správe, ruské ministerstvo vnútra odhaduje, že v týchto oblastiach, ktoré Rusko protiprávne anektovalo v roku 2022, žije približne 2,8 milióna ľudí. Podľa Londýna je aj prístup k sociálnym službám a zdravotnej starostlivosti podmienený prijatím ruských pasov.
Britské ministerstvo sa tiež zmienilo o dekréte ruského prezidenta Vladimira Putina z roku 2023, podľa ktorého obyvateľov, ktorí neprijmú ruský pas do 1. júla tohto roka, označí Moskva za cudzích občanov alebo za osoby bez štátnej príslušnosti.
„Existuje reálna možnosť, že jednotlivci na dočasne okupovaných územiach, ktorí nebudú mať ruský pas, budú deportovaní alebo ich dajú do väzby,“ uviedlo britské ministerstvo.
Toto opatrenie označilo za príklad „nemilosrdnej rusifikácie“ ľudí na spomenutých územiach. „Ďalší dekrét… oznamuje, že dočasne okupované územia (Ukrajiny) sa teraz stanú súčasťou južného vojenského okruhu Ruska,“ upozornilo ministerstvo s tým, že Kremeľ sa snaží, aby bolo začlenenie týchto oblasti do Ruskej federácie „nezvratné“.
**22:00 Prezident USA Joe Biden rešpektuje, že pápež František použil počas rozhovoru vo švajčiarskej televízii obraz bielej vlajky na evokovanie odvahy vyjednávať o mieri na Ukrajine, no mier teraz záleží od Moskvy, vyhlásil v pondelok hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby pre agentúru ANSA.
„Prezident Biden veľmi rešpektuje pápeža a pripája sa k nemu v modlitbách za mier na Ukrajine, ktorý by bolo možné dosiahnuť, ak sa Rusko rozhodne túto nespravodlivú a nevyprovokovanú vojnu ukončiť a stiahne svoje jednotky zo suverénneho územia Ukrajiny,“ vyhlásil Kirby.
„Žiaľ, naďalej nevidíme žiadne znamenie, že Moskva chce túto vojnu ukončiť, preto naďalej pevne stojíme za Kyjevom pri obrane proti ruskej agresii,“ zdôraznil Kirby.
21:25 Ukrajinské jednotky zastavili postup Ruska na fronte, povedal dnes v rozhovore s francúzskou stanicou BFM TV a denníkom Le Monde ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Situácia je teraz podľa neho pre ukrajinskú armádu lepšia, než bola v posledných mesiacoch. Agentúra AFP však poznamenala, že jeho tvrdenie je v rozpore s viacerými hodnoteniami vývoja na frontovej línii.
„Prišiel som zo schôdzky s armádnym velením: Situácia je oveľa lepšia, ako bola za posledné tri mesiace.(…) Dobre sme si poradili s ruským letectvom, napravili sme situáciu na východe, zastavili sme ruský postup,“ povedal Zelenskyj, podľa ktorého sa ukrajinská armáda čelila najmä s nedostatkom munície a náletmi ruských dronov.
Rusko tento rok v polovici februára dobylo mesto Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Podľa médií išlo o najväčšiu zmenu a zároveň úspech ruských vojsk na viac ako 1000 kilometrov dlhej frontovej línii od vlaňajšieho mája, keď sa ruské jednotky zmocnili neďalekého mesta Bachmut.
Ukrajinskí činitelia odvtedy mnohokrát naznačili, či priamo uviedli, že situácia na fronte zostáva napätá a zložitá. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj v súvislosti s tým na začiatku februára uviedol, že na východnom fronte vymení časť brigádnych veliteľov.
„Iste, Rusi zničili Avdijivku a zmocnili sa územia, ale teraz už nemôžu ďalej postupovať, prišli o veľké množstvo lietadiel,“ uviedol Zelenskyj.
Zelenskyj v rozhovore tiež zopakoval, že jeho krajina v tejto chvíli nežiada o vyslanie vojakov NATO na ukrajinské bojisko. „Vaše deti na Ukrajine nezomrú,“ povedal francúzskym médiám. „Kým bude Ukrajina odolávať, francúzska armáda môže zostať na francúzskom území,“ odkázal Zelenskyj.
20:33 Ukrajina si v pondelok predvolala vyslanca Vatikánu v Kyjeve po slovách pápeža Františka, že Ukrajina by mala mať odvahu vyvesiť „bielu vlajku“ vo vojne s Ruskom. Tento výrok rozhneval Kyjev. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Ukrajina nahnevane odmietla názor pápeža Františka, že by dva roky po začatí invázie mala s Ruskom vyjednávať o mieri, a odhodlane vyhlásila, že sa Moskve „nikdy nevzdá“.
„Pre tieto výroky pápeža Františka bol na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predvolaný apoštolský nuncius,“ uviedlo ministerstvo na sociálnych sieťach a použilo termín pre diplomata Vatikánu.
Ministerstvo vyslancovi Visvaldasovi Kulbodasovi oznámilo, že Kyjev je „sklamaný slovami pápeža o bielej vlajke“. Rezort diplomacie vysvetlil, že slová katolíckeho lídra „posmeľujú Rusko, aby ďalej nerešpektovalo medzinárodné právo“.
„Hlava Svätej stolice by mala vysielať signály medzinárodnému spoločenstvu, že je nutné okamžite spojiť sily a zaistiť tým víťazstvo dobra nad zlom, ako aj apelovať na útočníka, a nie na obeť,“ dodal rezort ukrajinskej diplomacie.
Pápež (87) v rozhovore pre švajčiarsku televíziu zverejnenom cez víkend povedal: „Myslím si, že najsilnejší je ten, kto sa pozrie na situáciu, myslí na ľudí, má odvahu vyvesiť bielu vlajku a vyjednáva.“ Jeho výroky vyvolali v Kyjeve pobúrenie – a nie je to prvýkrát, čo Ukrajinu počas dvojročnej ruskej invázie nahnevali pápežove slová.
19:48 Veliteľ ukrajinských vzdušných síl generálporučík Mykola Oleščuk sa v pondelok prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram poďakoval ukrajinským pilotom, ktorí vykonali presný zásah na ruské veliteľské stanovište. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Zo zverejneného videozáznamu vyplýva, že veliteľské stanovište sa nachádzalo na plavidle, ktoré uviazlo na brehu. „Vyjadrujem svoju vďačnosť pilotom za úspešný útok na veliteľské stanovište patriace nepriateľovi!", napísal Oleščuk.
Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy túto operáciu ukrajinská armáda uskutočnila v pondelok v Chersonskej oblasti.
18:53 Ukrajina buduje opevnenia s celkovou dĺžkou dvetisíc kilometrov. Uviedol to v pondelok na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď absolvoval stretnutie s vojenskými veliteľmi a ministrami. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Zelenskyj dodal, že počas stretnutia dostal od premiéra Denysa Šmyhaľa správu o „tempe výstavby nových obranných línií". Výstavba opevnení, ktoré majú tvoriť tri línie obrany, je podľa Zelenského „obrovskou úlohou, ale tempo je dobré".
Premiér Šmyhaľ v januári informoval, že vláda vyčlenila približne 466 miliónov dolárov na výstavbu opevnení a označil to za „rekordnú sumu".
17:45 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg nesúhlasí s vyjadrením pápeža Františka, že Ukrajina by mala mať odvahu vztýčiť bielu vlajku a rokovať s Moskvou o ukončení vojny. Stoltenberg to uviedol v pondelok v rozhovore pre agentúru Reuters, informuje TASR.
„Ak chceme vyrokované trvalé mierové riešenie, spôsob, ako ho dosiahnuť, je poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu,“ povedal šéf NATO v reakcii na Františkove slová, ktoré zazneli v úryvku z jeho rozhovoru pre švajčiarsky spravodajský kanál RSI.
Stoltenberg tvrdí, že „to, čo sa deje okolo rokovacieho stola, je neoddeliteľne spojené so silou na bojisku“. „Nie je čas hovoriť o kapitulácii Ukrajincov. To bude pre Ukrajincov tragédia. Bude to tiež nebezpečné pre nás všetkých,“ dodal.
Čítajte viac Pápež nežiada Ukrajinu, aby sa vzdala, reaguje Vatikán. Podľa Zacharovovej sa prihováral Západu
Vatikán sa od soboty večera snaží vysvetliť výrok pápeža o „odvahe zdvihnúť bielu vlajku a vyjednávať“, ktorý sa vzťahuje na vojnu na Ukrajine.
Vatikánsky hovorca Matteo Bruni objasnil, že pápež si od pýtajúceho sa novinára RSI „požičal“ slovné spojenie biela vlajka, aby vyzval na prímerie dosiahnuté vďaka odvahe vyjednávať. Vo svojej tlačovej správe Vatikán trvá na tom, že formulácia „biela vlajka“ v tomto kontexte znamená „zastavenie bojov, prímerie dosiahnuté s odvahou vyjednávať“, a nie kapituláciu.
„Jeho (pápežovým) prianím je diplomatické riešenie pre spravodlivý a trvalý mier,“ spresnil Bruni. Podotkol, že v inej časti rozhovoru pápež – keď hovoril o inej konfliktnej situácii, ale vztiahol ju na akýkoľvek vojnový konflikt – jasne deklaroval, že „vyjednávanie nikdy neznamená kapituláciu“.
16:38 Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyzval Európu na posilnenie obranného priemyslu na doplnenie vyčerpaných zásob zbraní posielaných na Ukrajinu. Na svojej webstránke na to upozorňuje denník The Guardian.
„Potrebujeme posilniť našu obrannú priemyselnú a technologickú základňu. Pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine to nebolo nikomu jasné, ale teraz sa to stalo vecou zdravého rozumu,“ uviedol Borrell vo vyhlásení. Prízvukoval pritom, že je to nevyhnutný predpoklad pre silnejšiu obrannú kapacitu v napätom geopolitickom kontexte.
Borrell tiež povedal, že po dvoch rokoch vysoko intenzívnej vojny, keď Ukrajine poskytli zbrane od spojencov z EÚ, najmä z existujúcich zásob, sú tieto existujúce zásoby vyčerpané a „konflikt sa vyvinul z vojny zásob na vojnu výroby“. Výrobu munície je potrebné ďalej zvyšovať, čo je podľa neho obmedzené „nie tak nedostatkom výrobných kapacít, ako skôr nedostatkom objednávok a financií“. Ako pripomenul, lídri v tomto odvetví hovorili „zadajte objednávky a budeme vyrábať viac“.
Čítajte aj NATO nemôže byť alianciou závislou od rozmarov prezidenta USA, povedal Borrell
16:20 Čínske, ruské a iránske lode sa tento týždeň v Ománskom zálive zúčastňujú na spoločnom námornom cvičení. V pondelok to prostredníctvom sociálnej platformy WeChat uviedlo čínske ministerstvo obrany.
Vojenské cvičenie potrvá od pondelka do piatku a zameriava sa na „spoločné udržiavanie oblastnej námornej bezpečnosti,“ dodalo ministerstvo vo vyhlásení.
„Čína na cvičenie vyšle torpédoborec Urumqi vybavený riadenými strelami, fregatu Lin-i vybavenú riadenými strelami a zásobovaciu loď Tung-pching-chu,“ uvádza sa vo vyhlásení bez bližších informácií.
Do iránskeho prístavu Čáhbahár dorazil kontingent lodí ruského námorníctva vedený krížnikom Varjag.
„Praktická časť cvičenia sa odohrá vo vodách Ománskeho zálivu a Arabského mora,“ uvádza ruské ministerstvo obrany.
16:15 Poľnohospodárske výrobky z Ukrajiny nepredstavujú hrozbu pre poľský národný trh, uviedol v pondelok ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.
Kubrakov pre portál RBK-Ukrajina povedal, že v porovnaní so situáciou pred ruskou inváziou „je preprava ukrajinského tovaru cez Poľsko trikrát menšia“. Zatiaľ čo pred ruskou inváziou prepravovala Ukrajina cez územie Poľska aj milión ton poľnohospodárskych produktov mesačne, v súčasnosti to je 350 000 až 370 000 ton. Zvyšok prepravujú cez Čierne more a Dunaj.
„Poľskí predstavitelia potvrdili, že (ukrajinské) produkty nekončia na poľskom trhu, ale prechádzajú krajinou na ceste do iných krajín,“ doplnil minister.
Ukrajinský vicepremiér taktiež uviedol, že hoci protesty poľských poľnohospodárov začali počas pôsobenia predchádzajúcej vlády, problém bude musieť vyriešiť súčasná vláda v spolupráci s Ukrajinou a Európskou úniou.
Čítajte aj Na poľskej železničnej stanici Dorohusk vysypali sóju z Ukrajiny. Sabotáž, tvrdí Kyjev
16:12 Rusko sa podľa britského obranného spravodajstva pravdepodobne chystá deportovať Ukrajincov z okupovaných území, ktorí neprijali ruské pasy. Britská vojenská spravodajská služba pripomína, že vlani v apríli ruský vodca Vladimir Putin vydal dekrét, podľa ktorého obyvatelia okupovaných území, ktorí odmietnu ruské pasy, sa stanu cudzími štátnymi príslušníkmi alebo osobami bez občianstva. Títo ľudia podľa dekrétu majú právo zostať na okupovaných územiach len do prvého júla 2024. „Existuje reálna možnosť, že po tomto dátume budú všetci, ktorí nebudú mať ruský pas, deportovaní alebo uväznení," dodalo britské vojenské spravodajstvo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Plány Kremľa na deportácie sú zrejmé aj z rétoriky bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý naznačil, že ľudia bez ruských pasov môžu byť presídlení do odľahlých oblastí Ruska.
Čítajte aj Občianstvo, alebo teror a deportácia. Rusi sa snažia ničiť Ukrajincom aj identitu
16:10 Traja civilisti prišli o život a 13 ďalších utrpelo zranenia pri ruských útokoch proti Ukrajine počas uplynulého dňa. Rusi zaútočili na desať ukrajinských oblastí. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych úradov.
Dvaja ľudia zahynuli a 12 bolo zranených v meste Dobropilľa v Doneckej oblasti v dôsledku útoku ruského dronu na obytnú oblasť, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Ruské sily zasiahli aj mesto Časiv Jar, kde zahynul jeden človek. V Chersonskej oblasti počas ruských útokov utrpel zranenia jeden civilista, konštatoval tamojší gubernátor Oleksandr Prokudin.
15:35 Ruské bezpečnostné zložky zadržali na základe podozrenia zo špionáže občana Južnej Kórey, uviedla dnes ruská štátna agentúra TASS. Ide podľa nej o prvého zadržaného Juhokórejčana v súvislosti so špionážou v histórii Ruska. Súd ho poslal do väzby na tri mesiace. Soul sa zatiaľ nevyjadril.
TASS s odvolaním sa na svoj zdroj tvrdí, že ruské úrady vinia zadržaného Juhokórejčana z odovzdania informácií predstavujúcich štátne tajomstvo zahraničným spravodajským službám. Podrobnosti o prípade nie sú k dispozícii. Materiály kauzy sú podľa tejto agentúry označené ako „prísne tajné“.
„V priebehu operatívne pátracích opatrení v rámci vyšetrovania trestného prípadu špionáže bol identifikovaný a zadržaný občan Kórejskej republiky (v mene) Potom Won-sun,“ cituje ruská štátna agentúra bližšie neurčené bezpečnostné zložky.
Čítajte aj Americké veľvyslanectvo varovalo pred hroziacim útokom extrémistov v Moskve
Tie podľa nej zadržali Juhokórejčanov vo Vladivostoku na začiatku roka a na konci februára ho previezli do väzobnej väznice Lefortovo v Moskve. Súd mu následne väzbu predĺžil o tri mesiace do 15. júna.
15:18 Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol slová pápeža Františka o vztýčení „bielej vlajky“ vo vojne na Ukrajine.
„Ako si iste viete predstaviť, nemecký kancelár nesúhlasí s pápežom v tejto záležitosti,“ povedal v pondelok v Berlíne hovorca vlády Steffen Hebestreit, ktorého citovala tlačová agentúra DPA. „Pravda je taká, že Ukrajina sa bráni proti agresorovi,“ zdôraznil.
Čítajte aj Bývalý šéf NATO zvozil nemeckého premiéra Scholza. Je mäkký
14:30 Radoslaw Sikorski, poľský minister zahraničia sa pri príležitosti 25. výročia členstva Poľska v NATO postaral o poriadny rozruch. Vyhlásil, že vojaci Severoatlantickej aliancie sú už na Ukrajine.
Čítajte viac Vojaci NATO už na Ukrajine sú, vyhlásil poľský šéf diplomacie. Postaral sa o poriadny rozruch
14:00 Poľsko začalo pracovať na novej stratégii svojej národnej bezpečnosti, oznámil v pondelok na zasadnutí bezpečnostnej rady krajiny poľský prezident Andrzej Duda.
Súčasnú stratégiu národnej bezpečnosti Varšava prijala v roku 2020, no vypuknutie vojny na Ukrajine pred dvoma rokmi výrazne zmenilo situáciu, uviedol Duda. Zároveň povedal, že by bol rád, aby bola nová stratégia implementovaná ešte pred tretím výročím vojny na Ukrajine. Druhé výročie ruskej invázie sa pripomínalo len nedávno – 24. februára.
Duda na začiatku schôdze národnej bezpečnostnej rady tiež poukázal na to, že Poľsko je oddaným členom Severoatlantickej aliancie. „S hrdosťou môžeme povedať, že Poľsko je spoľahlivým členom Severoatlantickej aliancie od samého začiatku,“ uviedol prezident.
„Dnes stojíme bok po boku s našimi spojencami v podpore Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii. No konáme zodpovedne aj sami,“ povedal Duda.
Vyjadril tiež presvedčenie, že všetky krajiny NATO by mali na obranu dávať aspoň tri percentá svojho HDP a povedal, že chce o tom hovoriť aj počas svojej utorkovej návštevy Bieleho domu, kde sa stretne s prezidentom USA Joeom Bidenom.
Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski
13:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok privítal udelenie ceny Oscar za dokumentárny film o obliehaní juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou, ktoré sa odohralo hneď na začiatku ruskej invázie. Ide o vôbec prvého Oscara v histórii udeleného autorom ukrajinského filmu.
Ako Zelenskyj uviedol vo svojom statuse na sociálnych sieťach, film 20 dní v Mariupole „zobrazuje pravdu o ruskom terore“.
Dodal, že je vďačný tímu, ktorý stojí za týmto filmom – okrem iného aj pre to, že zisk ceny Oscar „umožňuje nahlas hovoriť o vojne Ruska proti Ukrajine“.
Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina si bude „pamätať každý jeden deň tejto vojny, ako aj obranu Mariupolu a jeho obrancov“. Ubezpečil, že Ukrajina spomína na všetkých, ktorí bojovali za toto mesto a žiada, aby boli z ruského zajatia prepustení všetci obrancovia Mariupolu a miestnych oceliarní Azovstaľ.
„Máme na pamäti, že musíme poraziť ruské zlo, aby sme našim ľuďom a mestám vrátili normálny život,“ ubezpečil Zelenskyj, ktorý sa zároveň poďakoval všetkým novinárom, ktorí uznávajú dôležitosť pravdivej výpovede o boji Ukrajiny, ako aj o statočnosti a bolesti jej obyvateľov. Vzdal hold aj všetkým ľuďom, ktorí Ukrajinu podporujú v jej boji proti ruskej armády.
13:35 Kremeľ dnes odmietol komentovať špekulácie ruskej tlače o odvolaní vrchného veliteľa ruského námorníctva admirála Nikolaja Jevmenova. Hovorca ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Peskov novinárom povedal, že niektoré prezidentské výnosy podliehajú utajeniu a nemôže ich komentovať, napísala agentúra AFP. Ak by sa informácia potvrdila, išlo by podľa nej o jednu z najvýraznejších zmien vo velení ruských ozbrojených síl od začiatku predvlaňajšej invázie na Ukrajinu.
Peskov novinárom povedal, že prezidentská kancelária ohľadom Jevmenovovho odvolania nevydala žiadne verejné dokumenty. „Existujú aj výnosy v režime utajenia. Tie nemôžem komentovať,“ uviedol. Vysokopostavení armádni činitelia sú menovaní či odvolávaní práve výnosmi prezidentskej kancelárie.
Čítajte aj Veliteľ ruského námorníctva potichu odišiel do dôchodku. Môže vymeniť ministra obrany
13:05 V Bratislave bude v utorok 12. marca o 18:00 hod na Námestí slobody, konať protestné zhromaždenie s názvom Zastavme súmrak, nebuďme kolaboranti s vojnovým Ruskom, ktoré organizuje iniciatíva Mier Ukrajine. Ako potvrdil Marián Kulich z iniciatívy, občiansky protest reaguje na aktuálne kroky vládnej koalície, ktorá svojou proruskou zahraničnou politikou ide proti záujmom Slovenska a Európskej únie.
“Vieme, kto je agresor a kto je obeť. Konajme inak ako v minulosti, aby sme sa znovu nemuseli hanbiť. Dajme najavo, že nesúhlasíme s tým, čo sa deje v našej zahraničnej politike. Stojíme na strane Ukrajiny a dôrazne odmietame príklon vlády k ruskému agresorovi,” konštatoval Kulich a doplnil, že aktuálny postoj nášho najbližšieho spojenca, Českej republiky, je pre nás vážnym varovaním.
Ako potvrdila iniciatíva, na občianskom proteste vystúpia zástupcovia viacerých oblastí spoločenského života. Účastníkom sa prihovoria študenti, umelci, občianski aktivisti, zástupcovia z rôznych častí Slovenska, hovoriť sa bude aj o hrozbách v oblasti životného prostredia, slobody slova či ľudských práv.
Čítajte aj Aktivisti po Ficových výrokoch odovzdali vláde dôkazy o vojne v Kyjeve: Úlomky ruských rakiet
13:03 Kremeľ považuje výzvu pápeža Františka na rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine za pochopiteľnú a tvrdí, že Rusko je pripravené sadnúť si za rokovací stôl. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však súčasne vyhlásil, že Kyjev takéto rozhovory vylúčil pre svoj mylný názor o porážke Ruska zo strany Západu. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters.
Peskov pripomenul, že aj ruský prezident Vladimir Putin opakovane hovoril o pripravenosti Ruska na takéto rokovania a „otvorenosti riešiť naše problémy rokovaním“.
Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu
Takéto návrhy sa však podľa Peskova stretli s absolútnym odmietnutím „kyjevského režimu“, ktorý nepripúšťa možnosť viesť akékoľvek rokovania.
Kremeľský hovorca doplnil, že túto pozíciu Kyjeva podporujú vyhlásenia „mnohých európskych krajín, ktoré naďalej robia všetko pre to, aby odsúdili Rusko na – podľa nich nevyhnutnú – strategickú porážku“. Tieto očakávania však Peskov označil za hlboký omyl, o ktorom „najjasnejšie svedčia udalosti na bojisku“ na Ukrajine.
Čítajte aj Pápež nežiada Ukrajinu, aby sa vzdala, reaguje Vatikán. Podľa Zacharovovej sa prihováral Západu
Ukrajina v nedeľu odmietla výzvu pápeža Františka rokovať o ukončení vojny s Ruskom, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že pápež sa zapája do „virtuálneho sprostredkovania“.
12:50 Pred budovou sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli v pondelok krátko po poludní slávnostne vztýčili vlajku Švédska, ktoré sa oficiálne stalo 32. členským štátom NATO vo štvrtok 7. marca.
Čítajte viac Centrála NATO vztýčila švédsku vlajku. Poputujú k novým spojencom jadrové zbrane?
12:00 Vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie je podľa generálneho tajomníka NATO prínosom nielen pre túto škandinávsku krajinu, ale aj pre bezpečnosť celej aliancie. Jens Stoltenberg to uviedol v Bruseli, kde privítal švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona. Práve dnes napoludnie sa pred sídlom NATO uskutoční ceremónia, počas ktorej bude vyvesená švédska vlajka.
Švédsko sa stalo 32. členom Severoatlantickej aliancie minulý týždeň vo štvrtok. Krajina požiadala o vstup do NATO kvôli ruskej invázii na Ukrajine v roku 2022.
Čítajte aj Ľutujem, Vladimir, ale sám si si na vine. Putin si za rozšírenie NATO môže sám, odkázala Clintonová
„Švédsko bolo dlho naším partnerom, teraz je naším spojencom, so všetkými výhodami, ale aj zodpovednosťou, ktorú to obnáša. Jeden za všetkých, všetci za jedného,“ uviedol šéf NATO. Stoltenberg tiež ocenil, že škandinávska krajina už teraz vydáva viac ako dve percentá HDP na obranu. Teraz sa švédski vojaci tiež podieľajú na rozsiahlom vojenskom cvičení NATO Steadfast Defender.
„Sme hrdým členom NATO a ďakujeme všetkým, ktorí nám to umožnili,“ vyhlásil Kristersson. Zdôraznil, že podpora švédskej verejnosti, pokiaľ ide o členstvo v aliancii, je veľmi vysoká. Dokazuje to podľa neho okrem iného fakt, že dnes s ním na ceremóniu do Bruselu dorazila aj švédska princezná Viktória a šesť predsedov švédskych politických strán.
Kristersson uviedol, že jeho krajina svojím členstvom v Aliancii „preberá svoje záväzky v ich celistvosti“. Podľa neho má Švédsko porozumenie pre potreby všetkých obranných kapacít NATO vrátane jadrovej stratégie. „Zároveň však nevidíme potrebu, aby sme v tejto chvíli mali na švédskej pôde stále základne alebo jadrové zbrane,“ zdôraznil.
11:45 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala výzvu pápeža Františka, aby Ukrajina rokovala s Moskvou. Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že nerozumie pápežovmu postoju.
Pápež spôsobil cez víkend rozruch, keď v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI uviedol, že „najsilnejší je ten, kto sa pozrie na situáciu, myslí na ľudí, má odvahu vyvesiť bielu vlajku a vyjednáva“.
„Nerozumiem tomu,“ povedala Baerbocková v talkshow nemeckej televízie ARD odvysielanej v nedeľu večer. „Myslím si, že niektoré veci môžete pochopiť, len ak ich uvidíte na vlastné oči,“ povedala ministerka, ktorá Kyjev od začiatku vojny už niekoľkokrát navštívila.
Dodala, že keď na Ukrajine hovorila s deťmi trpiacimi v dôsledku vojny, sama seba sa pýtala, kde je pápež.
„Musíme stáť bo boku Ukrajiny a robiť všetko, čo môžeme, aby sme zaistili, že sa dokáže brániť,“ povedala Baerbocková s tým, že ak západní spojenci nepreukážu teraz svoju silu, tak mier na Ukrajine nebude.
Čítajte aj Pápež nežiada Ukrajinu, aby sa vzdala, reaguje Vatikán. Podľa Zacharovovej sa prihováral Západu
11:22 Rusko na Ukrajine začalo používať drvivé letecké bomby, proti ktorým sa ukrajinská obrana len ťažko chráni. Kĺzavá puma FAB-1500 zdecimovala ukrajinské sily a vychýlila rovnováhu na stovky kilometrov dlhej frontovej línii, ktorá sa tiahne od juhu na severovýchod Ukrajiny, píše server CNN.
Čítajte viac Ostane po nich len kráter. Rusi zhadzujú na Ukrajinu ničivé kĺzavé bomby, devastujú mestá aj morálku
11:05 Jedna osoba zahynula pri ukrajinskom ostreľovaní ruskej Kurskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt.
V dôsledku ukrajinského útoku tiež utrpela zranenia jedna žena, uviedol Starovojt na sociálnej sieti Telegram.
Podľa gubernátora bola v pondelok ráno vystavená zrejme delostreleckému ostreľovaniu obec Gončarovka, ktorá leží len niekoľko kilometrov od hraníc. Ukrajinské strely podľa neho zasiahli i obec Vnezapnoje. V dôsledku útoku zostali bez dodávok elektrickej energie štyri obce.
Ruské ministerstvo obrany údajný ukrajinský útok na pohraničnú oblasť nekomentovalo. Uviedlo však, že ruská armáda zostrelila šesť ukrajinských dronov.
Čítajte aj Ukrajinské drony zapálili ďalší sklad paliva v Rusku, deviaty od začiatku roka
10:37 Tajné služby členských krajín aliancie NATO odhadujú, že Rusko každý mesiac vyprodukuje asi 250 000 delostreleckých granátov, informovala americká spravodajská televízia CNN.
Kým Rusko je ročne schopné vyrobiť asi tri milióny delostreleckých granátov, kapacity USA a EÚ umožňujú Ukrajine dodávať ročne najviac 1,2 milióna tohto typu munície.
„Teraz sme vstúpili do vojny výrobných zdrojov,“ povedal nemenovaný predstaviteľ NATO v rozhovore pre CNN. „Výsledok na Ukrajine závisí od toho, ako bude každá zo strán vybavená pre vedenie tejto vojny,“ doplnil.
Podľa medializovaných správ Rusko v súčasnosti vystreľuje asi 10 000 nábojov denne – v porovnaní s približne 2000, ktoré na fronte použije Ukrajina. Predstaviteľ nemenovanej európskej spravodajskej služby uviedol, že na niektorých miestach frontovej línie je situácia ešte horšia.
CNN pripomína, že Ukrajina síce dostala od západných spojencov moderné zbraňové systémy, ale podľa vojenských analytikov vojnu na Ukrajine môže pravdepodobne vyhrať skôr ten, kto použije viac delostreleckých granátov.
9:50 Do leta sa podarí vycvičiť pre používanie bojových lietadiel F-16 len menší počet ukrajinských pilotov. Píše to dnes denník The New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje. Stále sa nepodarilo spustiť hlavné výcvikové centrum v Rumunsku. Do leta by tak malo byť pripravených 12 pilotov, čo je menej ako úplná letka. Prvých šesť lietadiel F-16 by mala Ukrajina dostať z Dánska na konci jari.
Výcvik ukrajinských pilotov na bojové lietadlá sa mal sústrediť na rumunskej leteckej základni Fetešti. Tam podľa amerického portálu sú už pripravené lietadlá a prítomní inštruktori, ukrajinskí piloti však stále chýbajú. Do leta sa tak podarí vycvičiť zrejme 12 ukrajinských pilotov, ktorí sú v kurzoch v Dánsku, Británii a USA. Ich výcvik podľa portálu zbrzdili nedostatky vo znalosti angličtiny a neznalosť západnej leteckej techniky.
Neistý je podľa denníka The New York Times tiež harmonogram dodávok lietadiel. Od európskych štátov by Ukrajina mala dostať 45 lietadiel F-16. Prvých šesť lietadiel by mali dostať z Dánska na konci jari a ďalších 13 dánskych F-16 by malo byť odovzdaných v priebehu tohto a budúceho roka. Pri Holandsku, Nórsku a Belgicku, ktoré tiež prisľúbili odovzdať svoje bojové lietadlá, nie je isté, kedy sa tak stane. Holandsko napríklad uviedlo prostredníctvom hovorcu ministerstva obrany Jurriaana Essera, že lietadlá dodá, keď Ukrajina bude pripravená ich prijať.
Popri pilotoch je potrebné vycvičiť aj pozemnú posádku, ktorá má na starosti údržbu a prevádzku lietadiel. V súčasnosti je v kurzoch na 50 ukrajinských vojakov. Technologicky náročné lietadlá F-16 podľa denníka The New York Times potrebujú starostlivosť ôsmich až 14 pozemných technikov. Počíta sa však s tým, že na Ukrajine budú pôsobiť civilní experti zo západných firiem.
8:22 V dôsledku nočného útoku bezpilotnými lietadlami boli v ukrajinských mestách Charkov a Odesa poškodené zariadenia infraštruktúry. S odvolaním sa na miestne úrady o tom v pondelok informovala britská stanica BBC. V úradných hláseniach sa nešpecifikuje, o aké objekty ide.
Podľa velenia ukrajinskej armády pre sektor Juh bolo nad Odeskou oblasťou zostrelených desať bezpilotných lietadiel typu Šáhid.
Vo svojom statuse na platforme Telegram južné velenie ukrajinskej armády dodáva, že v dôsledku útoku ruských bezpilotných lietadiel boli poškodené administratívne budovy a rázová vlna rozbila aj okná v rodinných domoch. Podľa predbežných údajov sa dronový útok zaobišiel bez obetí.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jednotky protivzdušnej obrany v noci na pondelok zostrelili nad Brianskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou štyri ukrajinské drony a nad Oriolskou oblasťou ďalšie dva drony.
BBC vo svojom spravodajstve poznamenala, že v podmienkach vojny nie je možné overiť vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu.
5:55 Ak bude Donald Trump opäť zvolený za prezidenta USA, na vojnu na Ukrajine nedá ani cent a konflikt sa skončí, tvrdí maďarský premiér Viktor Orbán. „Je zrejmé, že Ukrajina sa nedokáže postaviť na vlastné nohy. Ak Američania nedajú peniaze a zbrane spolu s Európanmi, vojna sa skončí. Ak Američania peniaze nedajú, tak Európania sami nie sú schopní vojnu financovať. A potom sa vojna skončí,“ predpokladá Orbán. Povedal to v exkluzívnom rozhovore pre maďarskú televíziu M1 premiér po stretnutí s americkým exprezidentom Trumpom.
Trumpa považuje Orbán za muža mieru. Bol po dlhom čase prvým americkým prezidentom, ktorý nezačal žiadnu vojnu, uviedol. Tvrdí, že americký exprezident má podrobný plán, ako konflikt ukončiť. Donald Trump ešte nie je prezidentom Spojených štátov a jeho strana v americkom zákonodarnom zbore bráni demokratom pumpovať peniaze do vojny, povedal Orbán.
„Vláda demokratov v USA aj vedenie Európskej únie, ako aj vedenie najväčších členských štátov sú dnes provojnové vlády. Donald Trump je za mier, Maďarsko je za mier. Základom všetkého je tento rozdiel,“ uviedol Orbán na slová Joa Bidena, ktorý obvnil maďarskú vládu, že vedie diktátorskú politiku a dodal, že v Maďarsku je veľmi ťažké vyhrať voľby a vedú sa vážne politické boje, čo je dôkazom demokracie.
Trump podľa Orbána tiež hovorí jasne, že ak sa Európania boja Rusov alebo chcú mať vysokú úroveň bezpečnosti, musia si to zaplatiť. Buď si vybudujú vlastnú armádu, alebo si to zaplatia u Američanov.