748. deň: Spojené štáty poskytnú Ukrajine po mesiacoch ďalší balík vojenskej pomoci

Čítajte viac 747. deň: Ukrajine sa podarilo zastaviť postup ruských síl na východe krajiny, tvrdí Zelenskyj

23:00 Prezident USA Joe Biden v utorok na stretnutí s poľskými lídrami vo Washingtone varoval, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví. Vyzval americký Kongres, aby schválil životne dôležitú vojenskú pomoc pre Kyjev na jeho boj proti ruskej invázii. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry AFP.

„Musíme konať, kým nebude doslova príliš neskoro. Pretože ako si Poľsko dobre pamätá, Rusko sa na Ukrajine nezastaví. Putin pôjde ďalej a bude ohrozovať Európu, Spojené štáty a celý slobodný svet,“ povedal Biden v úvode stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Donaldom Tuskom.

Tusk v utorok pred stretnutím s Bidenom vyhlásil, že politický konsenzus v Poľsku v otázke bezpečnosti robí z krajiny najstabilnejšieho partnera USA. „Zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete, je v prípade Poľska väčšia ako v prípade iných európskych krajín,“ povedal vo Washingtone pre poľskú televíziu TVN24.

Dodal, že Poľsko je zároveň najväčšou krajinou v regióne a vynakladá najviac prostriedkov na vlastnú obranu. „Chcel by som, aby naši spojenci vrátane USA mohli bez ohľadu na to, kto je pri moci alebo kto vyhrá voľby, povedať, že existujú určité nedotknuteľné veci vrátane solidarity vyplývajúcej z transatlantických väzieb,“ uzavrel.

22:48 Spojené štáty schválili predaj rakiet Poľsku za takmer 3,5 miliardy dolárov. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí krátko predtým, ako prezident USA Joe Biden privítal v Bielom dome poľského prezidenta Andrzeja Dudu a premiéra Donalda Tuska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ide o 821 rakiet vzduch-zem AGM-158B-2 a 745 striel vzduch-vzduch AIM-120C-8, uviedol americký rezort diplomacie.

Biden sa na stretnutí s poľskými lídrami chystá oznámiť pôžičku v hodnote dvoch miliárd dolárov pre Poľsko a ponúknuť Varšave na predaj 96 útočných vrtuľníkov Apache, povedal podľa agentúry PAP poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Poľsku to pomôže brániť sa s využitím najmodernejších technológií a zároveň to bude prospešné pre zbrojársky priemysel USA, vysvetlil Sullivan.

22:27 Havária ruského vojenského lietadla krátko po štarte v Ivanovskej oblasti si vyžiadala 15 obetí, pričom zahynuli všetci ľudia na palube, vyhlásilo v utorok ruské ministerstvo vnútra.

Čítajte viac VIDEO: Neďaleko Moskvy sa zrútilo vojenské lietadlo. Zahynulo všetkých 15 ľudí na palube

21:51 Najmenej traja ľudia zahynuli a 38 utrpelo zranenia v utorok počas ruského útoku na Kryvyj Rih v centrálnej časti Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Traja mŕtvi a 38 zranených, medzi zranenými sú aj deti,“ vyhlásil ukrajinský minister vnútra Igor Klymenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Dodal, že počet obetí a zranených nie je konečný a že naďalej prebiehajú pátracie a záchranné práce.

Kryvyj Rih je druhé najväčšie mesto v Dnepropetrovskej oblasti. Má približne 630 000 obyvateľov a zároveň je rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Mesto leží niekoľko desiatok kilometrov od frontovej línie a už v minulosti sa stalo terčom útokov rakiet a dronov. Útok zo začiatku februára spôsobil rozsiahle výpadky elektriny, ktoré postihli desaťtisíce obyvateľov.

21:10 Tisícky ľudí sa v utorok v Bratislave zúčastnili na protestnom zhromaždení, ktorým reagovali na aktuálne kroky vládnej koalície v oblasti zahraničnej politiky. Občianska iniciatíva Mier Ukrajine, ktorá ho organizovala poukázala na to, že vláda ide proruskou politikou proti záujmom Slovenska a Európskej únie.

Čítajte viac Tisícky ľudí protestovali v Bratislave proti krokom vlády v zahraničnej politike

20:55 Sirény leteckého poplachu zazneli v utorok v Kyjeve 1000. raz od začiatku úplnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, oznámil šéf mestskej vojenskej správy Serhij Popko, píše DPA.

Sirény zneli v Kyjeve za obdobie vojny celkovo 1 165 hodín a 26 minút, spresnil Popko. „To je viac než 48 dní nepretržitých poplachov,“ priblížil na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinci v metropole prežili v protileteckých krytoch vyše mesiac a pol, uviedol Popko. Ukrajinci si však podľa neho na tieto útrapy zvykli.

Poplach v Kyjeve v 748. deň vojny trval presne 17 minút, ako uvádza oficiálna informácia. Ukrajinské vzdušné sily obvykle vyhlásia poplach, keď ruské lietadlá alebo drony vzlietnu zo svojich základní v Rusku a smerujú k Ukrajine.

20:38 Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov dolárov. Uviedol to v utorok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, informuje AFP a Reuters. Ide o oznámenie prvej americkej vojenskej podpory pre Kyjev za uplynulé mesiace. Republikáni v Kongrese totiž naďalej blokujú pomoc pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov.

Nový americký balík pomoci zahŕňa rakety pre salvový raketový systém HIMARS a delostreleckú muníciu, uviedol Sullivan. Dodal, že táto podpora je financovaná z úspor pri nedávnych nákupoch amerického ministerstva obrany. Zdôraznil, že je potrebné, aby Kongres schválil ďalšiu pomoc pre Kyjev, pretože poskytnutá munícia vystačí Kyjevu len na krátky čas. „Svet sa pozerá. Hodiny tikajú a my musíme čo najrýchlejšie konať,“ povedal Sullivan.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v utorok odkázal Kongresu USA, že „Ukrajine nedochádza odvaha a húževnatosť, dochádza jej munícia“. „A nám sa kráti čas, aby sme im pomohli,“ dodal.

19:29 Dánska vláda v utorok oznámila, že severská krajina venuje 2,3 miliardy dánskych korún (308 miliónov eur) na kúpu diel, mínometov a munície pre Ukrajinu, ktorá bojuje proti ruskej invázii. TASR priniesla informácie na základe správy tlačovej agentúry AFP.

Dánska vláda dodala, že z daru sa zaplatia delostrelecké systémy Caesar francúzskej výroby, mínomety a príslušná munícia a budú financované prostredníctvom spoločného fondu zriadeného pre Ukrajinu v hodnote 69,1 miliardy dánskych korún.

„Delostrelecké systémy a mínomety sú Ukrajinou mimoriadne žiadané,“ uviedol v oznámení dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. „Tieto zbrane venujeme v spolupráci s našimi spojencami a sú dôležitým signálom, že sme súčasťou širokého frontu a podporujeme Ukrajinu,“ dodal.

Systémy Caesar financujú v spolupráci s Francúzskom, pričom náboje kalibru 155 milimetrov, ktoré k nim patria, sú financované spoločne s Estónskom a Českou republikou, spresnila dánska vláda. Podrobnosti o toku peňazí a posielaní zbraní na Ukrajinu neuviedla.

Dánsko je štvrtým najväčším darcom vojenskej pomoci Ukrajine, uvádza Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku so sídlom v Nemecku.

18:33 Väčšina Ukrajincov (66 %) zastáva názor, že ruský jazyk by mal byť vylúčený z úradnej komunikácie. Vyplýva to z prieskumu uskutočneného Kyjevským medzinárodným inštitútom sociológie (KIIS). V roku 1997 si vylúčenie ruštiny z verejného života želalo len 18 percent Ukrajincov a v roku 2015 to bolo 21 percent obyvateľov krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Čím sú respondenti mladší, tým aktívnejšie trvajú na odstránení ruského jazyka z úradnej komunikácie. V rámci najmladších respondentov, a to vo veku od 18 do 29 rokov, chce úplné odstránenie ruštiny z úradov až 84 percent respondentov.

Prieskum KIIS sa uskutočnil od 17. do 23. februára tohto roka. Zúčastnilo sa na ňom 1 052 respondentov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov.

17:20 Moskva zakázala vjazd do Ruska 347 občanom Litvy, Lotyšska a Estónska, vrátane šéfiek estónskej a lotyšskej vlády Kaji Kallasovej a Eviky Siliňovej a niekoľkých ministrov. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že dôvodom pre tento krok je nepriateľská politika pobaltských krajín voči Rusku.

Spolu ruské ministerstvo zahraničných vecí vymenovalo 23 ľudí z 347, ktorým zakázalo vstup. Na zozname sú okrem iného ministri zahraničia Litvy, Lotyšska a Estónska Gabrielius Landsbergis, Krišjánis Kariňš a Margus Tsahkna alebo lotyšský minister obrany Andris Sprúds. Z ďalších Ruska zakázalo vstup tiež bývalej lotyšskej prezidentke Vare Víkeovej-freibergovej, exprezidentovi Lotyšska Egilsovi Levitsovi i bývalej estónskej prezidentke Kersti Kaljulaidovej.

Vo februári Rusko oznámilo, že vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vydanie zatykača objasnil ich údajne nepriateľskými krokmi voči Rusku a jeho historickej pamäti. Médiá dali oznámenie do súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Estónsku. Kallasová je okrem toho známa svojím postojom voči ruskej agresii na Ukrajine a presadzovaním sprísnenia protiruských sankcií.

Nelichotivo sa o Rusku minulý týždeň vyjadrila aj lotyšská premiérka Siliňová, ktorá krajinu podľa stanice LSM prirovnala k nepredvídateľnému alkoholikovi.

Čítajte viac Pobaltie sa s Rusmi nemazná: Vyhadzujú ich a odoberajú občianstvo

15:45 Juhokórejský občan zatknutý pre podozrenie zo špionáže v Rusku bol údajne misionár, ktorý podporoval severokórejských robotníkov pracujúcich na ruskom Ďalekom východe. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedli juhokórejské médiá.

Juhokórejčana menom Pak Won-sun zadržali podľa pondelňajšej správy ruskej agentúry TASS na začiatku roka vo Vladivostoku a na konci februára ho previezli do väzenskej väznice Lefortovo v Moskve. Súd mu následne väzbu predĺžil o tri mesiace do 15. júna.

Ruské úrady zadržaného 53-ročného Juhokórejčana vinia z odovzdania informácií predstavujúcich štátne tajomstvo zahraničným spravodajským službám.

Bol zapojený do pomoci Severokórejčanom utiecť, napísala juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Juhokórejská vláda rokuje s Ruskom v snahe zabezpečiť bezpečný návrat svojho občana, uviedol dnes hovorca juhokórejského ministerstva zahraničia.

Čítajte aj V KĽDR verejne odsudzujú chlapcov k núteným prácam, tvrdí BBC a zverejnila zábery

14:45 Pod vedením premiéra Viktora Orbána hrá Maďarsko niekedy veľmi nebezpečnú hru, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde. Na rozhovor upozornil v utorok server 444.hu.

„Je to nebezpečné predovšetkým pre samotné Maďarsko. Táto krajina vie, čo je invázia, pozná dôsledky fašistického režimu a som prekvapený, že napriek tomu má Budapešť voči Ukrajine takéto posolstvá,“ povedal ukrajinský prezident.

Zelenskyj vyjadril názor, že Orbánova hra neteší ani amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý je podľa neho nezávislým lídrom. „Nikto nemá rád slabých priateľov,“ dodal v tejto súvislosti ukrajinský prezident.

13:49 Dve osoby utrpeli zranenia v utorok v ruskom meste Belgorod, keď do budovy mestského úradu vrazil ukrajinský dron. Oznámil to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov.

Jednej z osôb spôsobili zranenia úlomky, ďalšia utrpela otras mozgu. Starosta Belgorodu Valentin Demidov zverejnil v aplikácii Telegram fotografie, na ktorých je vidno vybité okná a poškodenú fasádu budovy mestského úradu. Dron podľa jeho slov vrazil do jedného zo vstupov do budovy.

Predstaviteľ polovojenskej skupiny Légia Sloboda Ruska v utorok oznámil, že v Belgorodskej i Kurskej oblasti, ktoré majú spoločné hranice s Ukrajinou, pokračujú boje medzi ruskými skupinami bojujúcimi za Ukrajinu a ruskými silami. Ruské sily podľa jeho slov prišli o niekoľko obrnených vozidiel. Dodal, že Légia Sloboda Ruska plánuje svoje operácie rozšíriť aj do ďalších ruských oblastí.

13:13 Ruské jednotky prevzali kontrolu nad ukrajinskou dedinkou Neveľske, ktorá leží neďaleko Avdijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedlo to dnes podľa zahraničných agentúr ruské ministerstvo obrany. Ukrajinský generálny štáb dedinu spomenul v rannom pravidelnom hlásení, ale uviedol, že sa ruské útoky v okolí Neveľského podarilo odraziť.

Ruské jednotky v oblasti, ktorá je v posledných týždňoch miestom tvrdých bojov, podľa ministerstva upevnili svoju líniu a zaujali výhodnejšie pozície. Situáciu na fronte nemožno v čase aktívnych bojov medzi znepriatelenými stranami bezprostredne overiť.

Čítajte aj NYT: Rusom dochádza dych, postup pri Avdijivke stráca na dynamike. Stále však hrozí prelom

12:50 V ruskej Ivanovskej oblasti východne od Moskvy sa dnes zrútilo vojenské dopravné lietadlo Iljušin Il-76 s 15 ľuďmi na palube. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany. Zatiaľ nie je jasné, či nehodu niekto prežil.

Čítajte viac VIDEO: Neďaleko Moskvy sa zrútilo vojenské lietadlo. Zahynulo všetkých 15 ľudí na palube

12:05 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie ocení Česko za jeho iniciatívu ohľadom nákupu munície pre Ukrajinu. Vyplýva to z predbežných záverov summitu, ktorý sa uskutoční na budúci štvrtok a piatok, a tiež z informácií ČTK. Únioví lídri sú tiež pripravení prijať nové opatrenia voči Iránu kvôli jeho dodávkam rakiet pre Rusko. Hlavnými témami summitu budú práve vojna na Ukrajine, situácia v Pásme Gazy, ale aj pomoc európskym poľnohospodárom.

V časti predbežných záverov summitu, ktoré sa venujú Ukrajine, sa hovorí o tom, že krajina „urgentne potrebuje systémy protivzdušnej obrany, muníciu a rakety“. "V tomto kritickom čase Európska únia a jej členské štáty urýchlia a zintenzívnia poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci. Európska rada víta nedávno začatú iniciatívu, ktorej cieľom je urýchlené obstaranie munície pre Ukrajinu, "píše sa v texte s tým, že práve táto iniciatíva umožní rýchle splnenie záväzku poskytnúť Ukrajine jeden milión kusov delostreleckej munície. Aj keď Česká republika nie je explicitne zmienená, podľa informácií ČTK ide práve o ocenenie jej iniciatívy.

Čítajte aj 15 statočných: Česi zohnali 1,5 miliardy eur na nákup munície pre Ukrajinu

V predbežných záveroch sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine píše tiež o Iráne. „Európska rada vyzýva tretie strany, aby okamžite prestali poskytovať materiálnu podporu ruskej útočnej vojne proti Ukrajine,“ stoja v nich. "Správy o tom, že Irán presúva balistické rakety a ďalšie technológie do Ruska, aby mohli byť použité proti Ukrajine, sú veľmi znepokojivé. Európska únia je pripravená reagovať rýchlo a v koordinácii s medzinárodnými partnermi, vrátane nových a významných opatrení proti Iránu, "píše sa v dokumente.

11:46 Záväzok voči NATO a kolektívnej bezpečnosti Česko, podľa ministra zahraničia Jána Lipavského preukazuje diplomatickým úsilím a účasťou na súčasných i skorších spojeneckých operáciách. „A našou neochvejnou podporou obrany Ukrajiny v iniciatívach, ako je najnovší muničný program,“ uviedol s odvolaním sa na český plán získať s podporou spojencov v krajinách mimo Európskej únie na 800.000 delos­treleckých granátov pre ukrajinskú armádu.

Dnešný svet, v ktorom autoritárske režimy ohrozujú západnú bezpečnosť, sa podľa Lipavského potýka s chýbajúcimi pravidlami. „Vzhľadom na pochybnosti o súdržnosti a budúcnosti aliancie, ktoré vyjadrujú rôzne strany v Európe a USA, je jasné, že silnejšie NATO je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedol. „Česká republika od roku 1999 stojí po boku aliančných spojencov, spoločne kráčame vpred a dláždime cestu do budúcnosti,“ dodal Lipavský.

Čítajte viac Nad Prahu sa vzniesli stíhačky, Česko oslavuje výročie vstupu do NATO. Rozšírenie aliancie zmenilo beh dejín, tvrdí Lipavský

10:38 Polovojenské organizácie, ktoré bojujú na strane Ukrajiny a tvoria ich prebehlíci z ruských ozbrojených síl a ruskí dobrovoľníci, tvrdia, že v utorok podnikli ďalší výpad z Ukrajiny do pohraničia na západe Ruska.

Čítajte viac Partizáni na strane Kyjeva obsadili ruskú dedinu. Putinova armáda rýchlo uteká, tvrdia

10:18 Ukrajina zostrelila 17 z 22 dronov ktorými Moskva v noci na utorok zaútočila. Ruské drony zostrelili v južnej a západnej časti Ukrajiny. Uviedol to v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Moskva tiež vypálila raketu Ch-59 z Čierneho mora smerom na Odeskú oblasť, ktorá bola zostrelená. Na mesto Kupiansk v Charkivskej oblasti v noci zaútočilo ruské lietadlo a zhodilo riadenú bombu na obytnú štvrť. Žiadne obete neboli hlásené, uviedol na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

10:00 Prvou podmienkou pre akékoľvek rokovania o ukončení vojny na Ukrajine je, že by Rusko malo zastaviť svoju agresiu, uviedol vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre utorkové vydanie talianskeho denníka Corriere della Sera. Dodal, že Vatikán nalieha na prímerie, pričom „v prvom rade by to mali byť agresori, kto prestane strieľať“.

Ako informovala agentúra Reuters, Parolin je najbližším spolupracovníkom pápeža Františka a vedie diplomaciu Svätej stolice. Podľa talianskeho denníka je zrejmé, že s Františkom hovoril po celosvetovej polemike vyvolanej jeho výrokmi v nedávnom rozhovore pre švajčiarsky telerozhlas.

Parolin v súvislosti s pápežovými vyjadreniami pripomenul, že nikdy netreba zabúdať na kontext – na otázku položenú pápežovi, ktorý v odpovedi „hovoril o vyjednávaní a najmä o odvahe vyjednávať, ktorá nikdy nie je kapituláciou“.

Čítajte aj Pápež nežiada Ukrajinu, aby sa vzdala, reaguje Vatikán. Podľa Zacharovovej sa prihováral Západu

Kým Ukrajina si v pondelok predvolala vatikánskeho nuncia, aby mu tlmočila svoje sklamanie z týchto pápežových vyjadrení, Kremeľ uviedol, že pápežova výzva na ukončenie vojny je „celkom pochopiteľná“. Generálny tajomník aliancie NATO Jens Stoltenberg uviedol, že teraz nie je čas hovoriť o „kapitulácii“.

V snahe upokojiť situáciu a objasniť pápežove výroky v rozhovore pre švajčiarsky telerozhlas Parolin povedal, že pápež chce „vytvoriť podmienky pre diplomatické riešenie pri hľadaní spravodlivého a trvalého mieru“.

Parolin doplnil, že je „zrejmé“, že vytvorenie takýchto podmienok nezávisí len od jednej zo strán, ale od oboch, pričom prvou podmienkou je práve ukončenie agresie.

V rozhovore dal Parolin tiež jasne najavo, že za agresora považuje Rusko.

Dodal, že „vojna rozpútaná proti Ukrajine nie je dôsledkom nekontrolovateľnej prírodnej katastrofy,“ ale ľudských rozhodnutí.

„A tá istá ľudská vôľa, ktorá spôsobila túto tragédiu, má tiež možnosť a zodpovednosť podniknúť kroky na jej ukončenie a vydláždiť cestu k diplomatickému riešeniu,“ citovali Parolinovo vyjadrenie talianske noviny.

Pripomenul, že aj pápež hovorí, že „vyjednávanie nie je slabosť, ale sila. Nie je to odovzdanie sa, ale odvaha“.

9:52 Osobitná spravodajkyňa Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) pre Rusko Marijana Kacarovová tvrdí, že za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného je zodpovedná Moskva, keďže ho buď zabili vo väzení, alebo zomrel na následky podmienok zadržiavania, ktoré sa rovnali mučeniu. Povedala to v pondelok pre agentúru Reuters na okraj podujatia o ruských politických väzňoch, ktoré sa konalo v centrále OSN v Ženeve.

Navaľnyj, ktorý bol jedným z najvýraznejších kritikov režimu ruského prezidenta Vladimira Putina zomrel podľa ruských úradov 16. februára vo väzení za polárnym kruhom prirodzenou smrťou. Jeho manželka Julija Navaľná tvrdí, že ho dal zabiť samotný Putin, čo Kremeľ odmieta.

„Takže ruská vláda je tak či onak zodpovedná za jeho smrť,“ povedala Kacarovová. Dodala, že dlhé obdobia tzv. samoväzby, ktoré v Navaľného prípade podľa nej trvali približne 300 dní, mohli mať v priebehu rokov za následok „pomalú smrť“.

Kacarovová vyjadrila „veľké obavy“ aj o osud ďalšieho väzneného opozičného politika Vladimira Kara-Murzu.

„Od smrti Alexeja Navaľného neprejde deň bez toho, aby som si nepoložila otázku, kto bude ďalší Navaľnyj?“ povedala s tým, že pri súčasnej úrovni represií v Rusku „určite nejaký ďalší Navaľnyj bude“.

9:42 „Kým Ukrajina odoláva, francúzska armáda môže zostať na francúzskom území", vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre vysielaciu spoločnosť BFMTV. Vyjadril sa tak k nedávnym slovám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu nemožno „vylúčiť". Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Francúzski vojaci „nebudú zomierať na Ukrajine,“ konštatoval Zelenskyj, ale varoval, že ak ruský prezident Vladimir Putin zaútočí na členský štát NATO, situácia bude iná. „To, že (Macron) hovorí, že nemôžeme nič vylúčiť, súvisí s tým, čo chce urobiť Putin,“ dodal prezident Ukrajiny.

Čítajte viac Macron poslal Zelenskému za dva roky vojny toľko dôležitých granátov, že mu vystačili na desať dní bojov

8:03 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 910 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 425 890, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 747 tankov, 12 901 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 522 delostre­leckých systémov.

7:41 Ukrajina bude potrebovať viac ako miliardu dolárov na obnovenie vedeckej infraštruktúry, ktorá bola poškodená alebo zničená v dôsledku ruskej invázie. Vo svojej správe to uviedla Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), informuje agentúra AP.

Počas vyše dva roky trvajúcej vojny došlo k poškodeniu či zničeniu viac ako 1443 vedeckých zariadení, ako aj 750 kusov dôležitého technického vybavenia, väčšina ktorého sa už nedá opraviť, uvádza UNESCO.

Podľa pondelkovej správy bude obnova týchto zariadení stáť viac ako 1,21 miliardy dolárov vrátane 980,5 milióna dolárov pre univerzity, ktoré utrpeli najväčšie škody. Náklady na obnovu základného výskumného vybavenia sa odhadujú na 45,9 milióna dolárov.

UNESCO vyjadrilo obavy predovšetkým o Inštitút pre bezpečnostné problémy jadrových elektrární, ktorý sa nachádza v blízkosti Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny.

Organizácia OSN upozornila, že nevyhnutné vybavenie inštitútu, ktoré slúžilo na sledovanie stavu jadrového priemyslu, bolo ukradnuté alebo zničené, čo predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre región aj mimo neho.

V dôsledku vojny bol vedecký sektor zbavený finančných prostriedkov a tisíce ukrajinských vedcov sú buď vnútorne vysídlené alebo odišli do exilu, predovšetkým do Nemecka alebo Poľska.

6:00 Americké spravodajské služby v pondelok uviedli, že krajina čelí „stále krehkejšiemu svetovému poriadku“, napätie zvyšuje veľmocenská konkurencia, nadnárodné výzvy a regionálne konflikty, píše sa podľa agentúry Reuters v správe zverejnenej po tom, ako vedúci predstavitelia agentúr vystúpili v Kongrese.

„Ambiciózna, ale úzkostlivá Čína, konfrontačné Rusko, niektoré regionálne mocnosti, ako je Irán, a schopnejší mimovládni hráči spochybňujú dlhodobé pravidlá medzinárodného systému, ako aj prvenstvo USA v ňom,“ uviedli agentúry vo výročnej správe pre rok 2024, ktorá hodnotí hrozby pre Spojené štáty.

Správa sa vo veľkej miere zamerala na hrozby zo strany Číny a Ruska, najväčších rivalov Spojených štátov, viac ako dva roky po tom, čo Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, ako aj na riziká širšieho konfliktu súvisiaceho s izraelskou kampaňou proti Hamasu v Gaze.

Čína poskytuje ekonomickú a bezpečnostnú pomoc Rusku, keď vedie vojnu na Ukrajine, podporou ruskej priemyselnej základne, uvádza sa v správe. Varovalo tiež, že Čína by sa mohla pomocou technológie pokúsiť ovplyvniť tohtoročné voľby v USA.

„(Čína) sa môže na určitej úrovni pokúsiť ovplyvniť voľby v USA v roku 2024, pretože chce odsunúť kritikov Číny na vedľajšiu koľaj a zväčšiť rozpory v spoločnosti v USA,“ uvádza sa podľa Reuters v správe.

Riaditeľka národnej spravodajskej služby Avril Hainesová vo svojom svedectve pred senátnym výborom pre spravodajské služby vyzvala zákonodarcov, aby schválili väčšiu vojenskú pomoc Ukrajine. „Je ťažké si predstaviť, ako by Ukrajina mohla držať územie, ktoré získala späť od Ruska, bez ďalšej pomoci Washingtonu,“ povedala.

V správe o hrozbách sa uvádza, že obchod medzi Čínou a Ruskom sa od začiatku ukrajinskej vojny zvyšuje a že čínsky vývoz tovaru s potenciálnym vojenským využitím vzrástol od roku 2022 viac ako trojnásobne.

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, spojenec bývalého prezidenta Donalda Trumpa, zatiaľ odmietol zvolať hlasovanie o návrhu zákona, ktorý by Ukrajine poskytol o 60 miliárd dolárov viac. Opatrenie zatiaľ prešlo demokraticky riadeným Senátom.

Riaditeľ CIA William Burns uviedol podobne ako Hainesová, že pokračujúca podpora Ukrajine vyšle do Číny správu v prípade agresie voči Taiwanu alebo v Juhočínskom mori.

„Naše hodnotenie je, že (čínsky vodca) Si Ťin-pching vytriezvel z toho, čo sa stalo… Nečakal, že Ukrajina bude odolávať s odvahou a húževnatosťou, ktorú Ukrajinci preukázali,“ povedal Burns.

5:55 Ruské úrady ohlásili počas noci na utorok niekoľko ukrajinských dronových útokov, z ktorých jeden podľa starostu Moskvy mieril na ruskú metropolu. Ďalšia z akcií spôsobila požiar v rafinérii v Novgorodskej oblasti, ktorej jednotka je kvôli ohňu mimo prevádzky. Útok bezpilotného lietadla zasiahol tiež sklad pohonných látok v meste Orel. Podľa agentúry RIA zostrelila protivzdušná obrana celkovo 25 ukrajinských dronov. Ukrajinská strana udalosti nekomentovala.

Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina zlikvidovala protivzdušná obrana dron mieriaci na metropolu. Jeho trosky spadli v oblasti mesta Ramenskoje vzdialeného asi 50 kilometrov východne od ruskej metropoly a žiadne škody nespôsobili, uviedol starosta.

Spoločnosť Lukoil musela prerušiť prevádzku časti rafinérie v meste Kstovo v Novgorodskej oblasti, kde podľa miestneho gubernátora rovnako zaútočili ukrajinské drony.

Pád bezpilotného lietadla spôsobil v požiari tiež v orlovskom komplexe. "Na mieste pracujú príslušníci špeciálnych jednotiek, aby požiar dostali pod kontrolu. Obete na životoch nie sú, "uviedol gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov na sieti Telegram.

Mesto Orel sa nachádza asi 360 kilometrov južne od Moskvy a zhruba 170 kilometrov od ukrajinských hraníc. Ukrajina popiera, že by útočila na ruské územie, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sú ale útoky na rôzne objekty v Rusku pomerne časté.