Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 790 dní
- ATACMS či vojenskí poradcovia. Zameria Kyjev pomoc z USA aj na zničenie Krymského mosta?
- ISW: Príprava na Charkov – Rusi sa snažia vysídliť milióny Ukrajincov, zintenzívnili raketové aj informačné operácie
- Rusi si minulý týždeň zhodili raketu Ch-59 na vlastné územie. Strela letela na Belgorodskú oblasť.
- Europarlament schválil predĺženie voľného obchodu s Ukrajinou, budú platiť obmedzenia
- Ukrajinské konzuláty údajne obmedzujú služby pre mužov vo veku 18–60 rokov
Čítajte viac 789. deň: Rusko zničilo charkovskú televíznu vežu, časť 240 metrov vysokej stavby išla k zemi
23:30 Pentagón je pripravený poslať Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote jednej miliardy dolárov, uviedli v utorok viacerí predstavitelia americkej vlády. Ide o prvú časť balíka, o ktorom v utorok rokuje americký Senát.
V sobotu ho schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur). V utorok o nej rokuje Senát. Americký prezident Joe Biden uviedol, že balík okamžite podpíše po schválení v Senáte, aby Ukrajina urýchlene dostala potrebné zbrane a vybavenie a mohla sa brániť proti ruskej agresii.
Balík pre Ukrajinu zahŕňa muníciu pre delostrelectvo a systémy protivzdušnej obrany, obrnené vozidlá a ďalšie zbrane. Niektoré budú na bojisko dodané veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých dní. Stanica CNN s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou v utorok uviedla, že časť z nich sa už nachádza v skladoch v Nemecku a Poľsku.
Rokovania v americkom Kongrese o balíku pomoci pre Ukrajinu niekoľko mesiacov blokovali republikánski kongresmani. Minulú stredu (17. apríla) predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu.
23:25 Vojaci NATO v Poľsku vysielajú signál, že Aliancia bude brániť všetkých svojich členov. Vyhlásil to v utorok na návšteve Poľska generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg sa v Poľsku stretol s predsedom vlády Donaldom Tuskom i britským premiérom Rishim Sunakom a navštívil základňu prvej varšavskej obrnenej brigády.
„Žijeme v najnebezpečnejšom svete. Autoritárske mocnosti sa stále viac spájajú. Rusko získava podporu pre svoju agresívnu vojnu od Číny, Iránu a Severnej Kórey,“ uviedol šéf NATO. Dodal, že to ukazuje, že bezpečnosť nie je regionálna, ale globálna záležitosť.
Zároveň pripomenul, že NATO je obranná aliancia, ktorá nevyhľadáva konflikt s Ruskom. Podľa Stoltenberga však NATO hodlá zaistiť bezpečnosť svojich členských krajín.
„Desaťtisíc vojakov NATO v Poľsku vysiela nezameniteľnú správu, že NATO bude brániť a chrániť všetkých spojencov,“ vyhlásil Stoltenberg.
Severoatlantická aliancia sa tiež podľa neho zaviazala, že pomoc pre Ukrajinu bude stabilnejšia, pričom spomenul súčasnú prácu na plánoch dlhodobej finančnej pomoci. Pripomenul tiež, že NATO prijalo kroky na posilnenie ukrajinskej vzdušnej obrany, a to systémom protivzdušnej obrany od Nemecka.
Šéf NATO zároveň privítal vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorú cez víkend po niekoľkých mesiacoch schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu.
22:40 Ruské úrady informovali o zadržaní námestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova pre podozrenie z brania úplatkov. Ivanov patrí k dôležitým úradníkom ministerstva, uviedol portál Meduza. Na starosti mal záležitosti spojené s výstavbou.
Ivanov zodpovedal napríklad za projekt takzvanej obnovy okupovaného ukrajinského mesta Mariupol, výstavbu hlavného chrámu ruských ozbrojených síl alebo kozmodrómu Vostočnyj, píšu médiá. Námestníkom ministra obrany Sergeja Šojgua bol od roku 2016.
Spolupracovníci ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v roku 2022 tvrdili, že Ivanovovi patria nehnuteľnosti v Moskve a v ďalších ruských mestách v hodnote približne jednej miliardy dolárov.
21:45 Mnohé európske štáty vrátane Francúzska nie sú príliš ochotné vzdať sa v prospech Ukrajiny svojich najmodernejších prostriedkov protivzdušnej obrany, tvrdí francúzsky denník Le Monde. Niektoré členské krajiny Európskej únie sa nechcú zriecť svojich systémov Patriot, Francúzsko zase váha ohľadom dodávky ďalšieho systému SAMP-T, napísal francúzsky denník.
Čítajte viac Le Monde: Mnohé krajiny EÚ sa nechcú s Kyjevom deliť o svoju protivzdušnú obranu
21:30 Charkovská televízna veža, ktorú v pondelok ťažko poškodil ruský útok, sa bude zrejme obnovovať až po skončení vojny, oznámil šéf Charkovskej oblastnej správy Oleh Synehubov. Informovala o tom agentúra Unian. V súčasnosti sa podľa neho likvidujú následky útoku a situáciu bude možné plne zhodnotiť až po odstránení všetkých sutín a po analýze stavu zariadenia.
„Už máme opatrne optimistické prognózy. Ak hovoríme o obnove konštrukcie ako takej, tak to bude zrejme po konci vojny vzhľadom na to, že jej výška je takmer 250 metrov,“ uviedol Synehubov. Dodal, že v súčasnosti sa hľadajú spôsoby, ako nahradiť funkcie, ktoré vysielateľ plnil. „Ide o problémy s digitálnym televíznym vysielaním. Ale alternatívy existujú,“ uviedol.
Časť veže sa zrútila v utorok po zásahu ruskou raketou Ch-59. Strela konštrukciu zasiahla zhruba vo výške 140 metrov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ruský úder označil za snahu vyvolať v Charkove strach a obmedziť obyvateľov mesta v prístupe k informáciám.
21:10 Z Fínska sa vstupom do Severoatlantickej aliancie stala krajina na frontovej línii vzhľadom na zdvojnásobenie dĺžky hraníc NATO s Ruskom. Vyhlásil to v utorok fínsky prezident Alexander Stubb počas návštevy Švédska.
Švédsko a Fínsko zastávali cele desaťročia politiku neutrality a počas vojen sa nestavali na nijakú stranu ani neboli súčasťou žiadnej vojenskej aliancie. Zmenilo sa to po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, na čo obe severské krajiny reagovali žiadosťou o vstup do NATO.
„Švédsko a Fínsko preto zdieľajú nielen spoločnú minulosť. Zdieľame aj spoločnú budúcnosť,“ povedal švédsky premiér Ulf Kristersson na spoločnej tlačovej konferencii so Stubbom.
Fínsko vstúpilo do NATO vlani v apríli a s Ruskom zdieľa približne 1340 kilometrov dlhú hranicu. Švédsko do aliancie vstúpilo tento rok v marci. Od roku 1995 sú obe krajiny súčasťou Európskej únie.
Vstup Fínska a Švédska do Severoatlatickej aliancie bol pre obe krajiny posledným krokom v prisvojovaní si hodnôt západného spoločenstva, povedal Stubb skôr počas dňa.
„Fínsko a Švédsko hrajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní mieru. Znie to paradoxne, no presne preto chceme silnú armádu a preto sme vstúpili do NATO,“ uviedol Stubb v príhovore vo švédskom parlamente. Predniesol ho vo švédčine, ktorá je druhým úradným jazykom Fínska. Dodal, že je nesmierne dôležité, že Fínsko a Švédsko tento krok podnikli spoločne.
20:25 Severoatlantická aliancia neplánuje rozmiestňovať jadrové zbrane v ďalších krajinách, povedal pri návšteve Varšavy šéf NATO Jens Stoltenberg. Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok v rozhovore pre denník Fakt vyhlásil, že Poľsko by bolo ochotné umožniť aliančným spojencom, aby na jeho územie jadrové zbrane umiestnili.
„NATO nemá v pláne nanovo rozmiestniť svoje jadrové sily,“ uviedol Stoltenberg.
„Ak by sa naši spojenci rozhodli, že v rámci programu zdieľania jadrových zbraní ich rozmiestnia aj na našom území, aby sa posilnila bezpečnosť východného krídla NATO, sme na to pripravení,“ povedal Duda v interview zverejnenom v denníku. Premiér Donald Tusk poznamenal, že by rád poznal všetky okolnosti, ktoré hlavu štátu prinútili urobiť takéto vyhlásenie.
Poľsko patrí ku krajinám, ktoré najviac podporujú Ukrajinu v jej odpore proti ruskej invázii. Susedí s ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy.
20:10 Väčšina zbraní, ktoré sa Spojené štáty americké chystajú dodať Kyjevu v rámci nového balíka podpory, sa nachádza v skladoch v Nemecku a Poľsku. To urýchli tempo dodávok na Ukrajinu po schválení zákona. Uviedol to portál CNN s odvolaním sa na americký zdroj oboznámený s procesom zásobovania Ukrajiny vojenskou pomocou. Dodal, že jednou z prvých dodávaných položiek budú delostrelecké granáty. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
20:05 Ruská armáda v snahe dobyť dedinu Očeretyne v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny nasadzuje aj chemické zbrane. Uviedol to v utorok na komunikačnej platforme Telegram hovorca ukrajinskej skupiny síl Chortycia Nazar Vološyn. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Podľa Vološyna ruskí vojaci na útoky na ukrajinské pozície používajú „celý arzenál dostupných zbraní… vrátane chemických jedov", pričom dodal, že situácia je „ťažká".
Dedina Očeretyne leží približne 50 kilometrov južne od ukrajinského mesta Časiv Jar, ktoré je v súčasnosti epicentrom ruských útokov v snahe Moskvy zabrať ďalšie územie v Doneckej oblasti.
20:00 Ukrajinská vláda vyčlenila 200 miliónov dolárov na výstavbu vojenských opevnení. Dosiahla to prerozdelením výdavkov štátneho rozpočtu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Vláda sa snaží vytvoriť silnú obrannú hradbu, ktorá „bude chrániť našich vojakov a pomôže našej armáde zvíťaziť v bojovej zóne", povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
19:55 Rusi sa môžu pokúsiť dobyť mesto Charkov na východe Ukrajiny, ale neuspeli by, pretože by to stálo veľa zdrojov a času. V rozhovore pre portál Liga.net to povedal veliteľ Národnej gardy Ukrajiny brigádny generál Oleksandr Pivnenko. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Čítajte viac List z Charkova: Úder na televíznu vežu bolí. Ale nezlomí
„Ak by sa chceli zmocniť Charkova, museli by bojovať roky. Zvážte, ako dlho odolávali Bachmut a Avdijivka. Pre Rusov je jednoduchšie zmeniť vedenie Ruskej federácie a vzdať sa svojich cieľov, ako dobyť toto mesto,“ vyhlásil Pivnenko.
18:45 Moskovský súd odmietol v utorok odvolanie väzneného amerického novinára Evana Gershkovicha proti predĺženiu vyšetrovacej väzby. Gershkovich je ako prvý západný novinár od čias studenej vojny obvinený zo špionáže.
„Prvý odvolací súd rozhodol, že nariadenie z 26. marca 2024 o predĺžení preventívneho opatrenia zostane nezmenené,“ uviedol sudca na pojednávaní. Gershkovich tak zostane vo väzbe do 30. júna.
Doteraz posledným americkým novinárom zatknutým KGB pre špionáž na území dnešného Ruska bol v roku 1986 Nicholas Daniloff, moskovský korešpondent týždenníka US News and World Report. Gershkovicha zadržali koncom vlaňajšieho marca počas jeho pracovnej cesty do Jekaterinburgu. Odvtedy je vo väzbe.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že „konal na príkaz americkej strany a zbieral informácie“ o aktivitách jednej zo spoločností vojenského priemyslu. Rusko však doteraz nezverejnilo žiadne dôkazy o jeho údajnej špionážnej aktivite. Obvinenia zo špionáže označuje za vymyslené samotný novinár, aj jeho zamestnávateľ The Wall Street Jornal (WSJ) aj Spojené štáty. V prípade uznania viny mu hrozí až 20 rokov väzenia.
Koncom marca uplynul rok od Gershkovichovho zadržania. Ruský prezident Vladimir Putin vo februári povedal, že by bol rád, keby novinára prepustili v rámci nejakej výmeny väzňov. Zároveň však dodal, že sa v tejto súvislosti ešte diskutuje o určitých „podmienkach“.
18:40 Vojenská spolupráca a regionálna bezpečnosť boli medzi témami rozhovorov poľského ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza a britského kolegu Granta Shappsa vo Varšave. Obaja ministri sa stretli v utorok na základni 1. varšavskej obrnenej brigády.
Kosiniak-Kamysz v príspevku na platforme X napísal: „Británia je jedným z našich strategických partnerov. V Poľsku sa nachádza britský protilietadlový systém Sky Sabre. Naši vojaci spoločne strážia bezpečnosť na východnej krídle NATO v obci Bemowo Piskie (na severe Poľska). Základom pre účinnú protiakciu voči hrozbám je solidarita a spolupráca.“
Britský premiér Rishi Sunak je tiež v Poľsku s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, aby „prehĺbil vzťahy s našimi poľskými partnermi a poskytol životne dôležitú novú vojenskú pomoc ukrajinskej obrane“.
Najnovší britský balík pomoci je 500 miliónov libier (579 miliónov eur) a Londýn len v súčasnom finančnom roku odovzdá Ukrajine vojenskú pomoc za tri miliardy libier (3,48 miliardy eur).
18:15 Spojené kráľovstvo do konca tohto desaťročie zvýši výdavky na obranu na úroveň 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), oznámil v utorok britský premiér Rishi Sunak. Takisto potvrdil zvýšenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
Ukrajina získa pomoc v hodnote 500 miliónov libier (579 miliónov eur) a celková suma, ktorú Británia od začiatku ruskej invázie Kyjevu poskytla, sa tým zvýši na tri miliardy libier. Britský minister zahraničných vecí Grant Shapps to uviedol na sociálnej sieti X.
Shapps pripomenul, že Británia ako prvá západná krajina Ukrajine poskytla protitankové zbrane, tanky a riadené strely dlhého doletu. „Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí, bude to lovecká sezóna pre akéhokoľvek diktátora, aby svet vrhol do vojny a chaosu,“ napísal. Spojené kráľovstvo preto oznámilo svoju najväčšiu dodávku vojenskej pomoci pre Ukrajincov, ktorí bránia hranice slobody.
Sunak navštívil v utorok Poľsko, kde má s premiérom Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom diskutovať o bezpečnostnej spolupráci a podpore Kyjeva. Následne v Nemecku bude v stredu rokovať s kancelárom Olafom Scholzom.
Spojené kráľovstvo v súčasnosti na obranu vynakladá o niečo viac než dve percentá svojho HDP. Do toho začalo zahŕňať aj peniaze určené na pomoc Ukrajine, čím podľa kritikov túto sumu umelo navyšuje, píše Sky News.
18:10 Litva odovzdala Ukrajine obrnené transportéry M577, oznámilo v utorok litovské ministerstvo obrany. Litovský rezort obrany vo vyhlásení nešpecifikoval, koľko transportérov M577 ukrajinskej armáde poskytol.
Litva patrí k najvernejším podporovateľom Kyjeva. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mu poskytla vojenskú pomoc za približne 610 miliónov eur, informovalo litovské ministerstvo obrany.
16:44 Blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina varuje Európu pred odvetou Moskvy, ak Západ zabaví zmrazené ruské aktíva v hodnote takmer 300 miliárd USD (282,17 miliardy eur) a použije ich na pomoc Ukrajine.
Čítajte viac Rusko varuje Európu: Príde tvrdá odpoveď, ak zhabete náš majetok
15:16 Časť americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu sa už nachádza v skladoch v Nemecku a Poľsku, čo zjavne zníži čas potrebný na jej dodanie, informuje stanica CNN. Predstavitelia americkej vlády to oficiálne nepotvrdili.
Zdroj oboznámený so situáciou pre CNN uviedol, že ako prvá bude presunutá na Ukrajinu delostrelecká munícia a tamojšie úrady ju dodajú tam, kde je potrebná. To však podľa zdroja bude logisticky náročná úloha.
Medzi najdôležitejšie požiadavky Ukrajiny patrí práve delostrelecká munícia a systémy protivzdušnej obrany.
Americká Snemovňa reprezentantov schválila v sobotu balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur). V utorok ju musí potvrdiť americký Senát a následne podpísať prezident Joe Biden. Ten však uviedol, že balík okamžite podpíše, aby USA mohli urýchlene poslať Ukrajine potrebné zbrane a vybavenie.
Čítajte aj ATACMS či vojenskí poradcovia. Zameria Kyjev pomoc z USA aj na zničenie Krymského mosta?
15:13 Ruské vzdušné sily údajne minulý týždeň zhodili na ruské územie raketu Ch-59. Informuje o tom spravodajský portál Politico s odvolaním sa na nezávislý telegramový kanál Astra. Zároveň však varuje, že nedokáže tieto informácie nezávisle overiť.
Astra s odvolaním sa na svoje zdroje v pondelok v noci informovala, že ruské sily zhodili Ch-59 na Belgorodskú oblasť, 92 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Armáda podľa kanála strelu musela na mieste zničiť. Indicent si nevyžiadal obete.
Ruské sily pravidelne bombardujú Ukrajinu z ruských pohraničných regiónov, akým je napríklad Belgorodská oblasť. Celkovo počas marca a apríla z ruských lietadiel už podľa kanála Astra spadlo na ruské územie alebo Ruskom okupované územia na Ukrajine prinajmenšom 21 leteckých bômb.
14:45 Ruská armáda zosilnie útoky na ukrajinské skladiská, kde sú uložené zbrane dodávané Západom. Uviedol to dnes podľa agentúry TASS ruský minister obrany Sergej Šojgu, podľa ktorého majú teraz ruské jednotky na ukrajinskom fronte prevahu.
„Máme iniciatívu pozdĺž celej línie kontaktu a pokračujeme vo vytláčaní nepriateľa z jeho obsadených pozícií,“ uviedol Šojgu na zasadnutí rady ruského ministerstva obrany.
Podobne ako jeho ministerstvo obrany v predchádzajúcich dňoch Šojgu zopakoval tvrdenie, že Rusko tento mesiac dobylo ukrajinské dediny Pervomajske, Bohdanivka a Novomychajlivka. Jeden z ukrajinských veliteľov podľa agentúry Reuters v pondelok dobytie poslednej menovanej dediny odmietol. Situácia v oblasti je síce zložitá, jednotky Kyjeva ale stále držia zhruba 15 až 20 percent Novomychajlivky, uviedol.
Ruské ministerstvo obrany tiež tvrdí, že sa jeho vojaci v Novomychajlivci zmocnili západných zbraní vrátane švédskych mínometov, amerických protitankových riadených striel Javelin či NATO systémov elektronického boja.
„Úmerne hrozbám, ktoré predstavujú Spojené štáty a ich spojenci, budeme aj naďalej zlepšovať zloženie a štruktúru ozbrojených síl a zvyšovať výrobu najpoužívanejších zbraní a vojenskej techniky,“ uviedol dnes Šojgu. Reagoval tým na balík podpory Ukrajine, ktorý cez víkend prijala americká Snemovňa reprezentantov a ktorá pre Kyjev znamená vzpruhu v podobe dlho odkladaných dodávok novej vojenskej pomoci.
„Zvýšime intenzitu útokov na logistické centrá a skladovacie základne západných zbraní,“ dodal ruský minister obrany.
Čítajte aj Rusko významne zvýšilo výrobu munície, uviedol minister obrany Šojgu
14:37 Slovenská občianska zbierka na podporu iniciatívy českej vlády ohľadom nákupu munície pre Ukrajinu zatiaľ neskončí, hoci jej organizátori vybrali už viac ako 3,5 milióna eur. To je zhruba triapolnásobok pôvodne plánovanej sumy. Na tlačovej konferencii to oznámili organizátori zbierky, ktorí spolupracujú s českým Nadačným fondom pre Ukrajinu. Ten prostredníctvom svojho projektu Darček pre Putina a v spolupráci s českým ministerstvom obrany a ukrajinskou ambasádou v Prahe už pripravuje nákup munície.
Finančné dary v rámci slovenskej zbierky zhromažďuje spomínaný nadačný fond. Člen jeho projektu Dárek pro Putina Dodo Dobrík novinárom povedal, že iniciatíva už spolupracuje na nákupe munície. „Nákup prebehne tým spôsobom, že v koordinácii s českým ministerstvom obrany a ukrajinskou ambasádou vznikne objednávka. My poskytneme peniaze na účet ukrajinskej ambasády, ktorá uskutoční nákup,“ povedal Dobrík. Dodal, že sám nadačný fond nemá oprávnenie na nákup zbraní. Iniciatíva Dárek pro Putina sa už v minulosti poskladala na obrnené vozidlo alebo odmínovací systém Božena.
Čítajte aj Za päť dní 2,5 milióna eur. Zbierka na muníciu raketovo rastie. Ďakujeme, bratia Slováci, odkazujú ukrajinskí vojaci z frontu
Organizátori slovenskej zbierky si český nadačný fond vybrali za partnera s odôvodnením, že na Slovensku podobný subjekt neexistuje a že jeho zriadenie vrátane technického vybavenia na prijímanie peňazí by trvalo mesiace.
Veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Myroslav Kastran poďakoval organizátorom finančnej zbierky a všetkým, ktorí sa do nej zapojili. Podľa neho sila je jediná vec, ktorá dokáže Rusko zastaviť v jeho terajšej vojenskej agresii voči Ukrajine, ktorá trvá viac ako dva roky. Dodal, že iba porážka Ruska v tomto konflikte donúti ruského prezidenta Vladimira Putina ustúpiť od agresívnych plánov voči ďalším štátom. „Iniciatíva vlády Českej republiky a okamžitá reakcia na ňu zo strany slovenskej spoločnosti sa stali jasným dôkazom vášho chápania novej reality,“ skonštatoval.
14:20 Obnova televíznej veže v ukrajinskom meste Charkov, ktorú v pondelok zničil ruský raketový útok, sa začne až po skončení vojny. Uviedol to riaditeľ odboru civilnej ochrany vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Ivan Sokolov pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Charkovská televízna veža bola vysoká 250 metrov a raketový úder ju zasiahol vo výške približne 140 metrov. Následne sa časť konštrukcie zrútila a mesto Charkov a okolité obce zostali bez digitálneho terestriálneho televízneho signálu.
„Myslím si, že (Rusi) chceli zastrašiť obyvateľov mesta Charkov a okolitých obcí. Predstavte si, že do veže, ktorá je najvyššou stavbou v Charkove, udrie o 16:40 raketa. Samozrejme, ľudia boli trochu vystrašení,“ povedal Sokolov.
13:35 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok potvrdil medializované správy, že jeho rezort pripravil nový postup pri poskytovaní konzulárnych služieb v zahraničí pre mužov z Ukrajiny v mobilizačnom veku.
„Ak si niekto myslí, že kým jeden bojuje ďaleko na fronte a riskuje život za tento štát a druhý zostáva v zahraničí, ale dostáva služby od tohto štátu, potom takto to nefunguje,“ povedal. Uviedol minister zahraničia Kuleba na sociálnej sieti X s tým, že pobyt v zahraničí nezbavuje občana jeho povinností voči vlasti. Preto nariadil opatrenia na obnovenie spravodlivého prístupu voči mužom v brannom veku na Ukrajine i v zahraničí. Bude to spravodlivé," dodal. Ministerstvo podľa neho poskytne ďalšie podrobnosti vo chvíli, keď zákon vstúpi do platnosti.
Minister informoval, že v pondelok vydal pokyn prijať opatrenia na obnovenie spravodlivého zaobchádzania s mužmi v mobilizačnom veku na Ukrajine a v zahraničí. „Bude to fér,“ napísal.
Kuleba reagoval na medializované správy, že ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí nariadilo všetkým konzulárnym úradom pozastaviť poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.
13:00 Europoslanci dnes schválili predĺženie voľného obchodu s Ukrajinou, zároveň ale aj ochranu poľnohospodárov v Európskej únii. Dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov do EÚ bude aj naďalej pokračovať bez ciel a kvót, budú však platiť určité obmedzenia. Práve tie majú podporiť úniových farmárov, ktorí už niekoľko mesiacov protestujú v mnohých krajinách dvadsaťsedmičky. Novo bude napríklad platiť, že ak dovoz niektorých produktov z Ukrajiny prekročí určité objemy, EÚ na ne opätovne zavedie clá.
Návrh podporilo 428 europoslancov, 131 ich bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania. Poslanci Európskeho parlamentu súhlasili s predĺžením pozastavenia dovozných ciel a kvót na ukrajinské poľnohospodárske produkty o ďalší rok, teda do 5. júna 2025. Je to súčasť úniovej podpory Kyjeva v čase pokračujúcej ruskej agresie, ktorá trvá už viac ako dva roky.
Ak by však došlo k významnému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jednej alebo viacerých krajín Európskej únie v dôsledku ukrajinského dovozu, napríklad pšenice, nariadenie zabezpečuje, že komisia môže rýchlo zasiahnuť a uložiť „všetky možné“ opatrenia, ktoré považuje za potrebné. V rámci posilnených ochranných opatrení na ochranu poľnohospodárov v EÚ môže Komisia spustiť záchrannú brzdu pre osobitne citlivé poľnohospodárske výrobky, konkrétne hydinu, vajcia, cukor, ovos, krúpy, kukuricu a med. Ak dovoz týchto výrobkov prekročí priemerný objem dovozu zaznamenaný v druhej polovici roka 2021 a v celom roku 2022 a 2023, clá sa môžu opätovne zaviesť.
Čítajte aj Nechceme ruskú pšenicu ani kukuricu, odkazuje EÚ. Uvalí na ne vyššie clá
12:55 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena pripravuje veľký balík vojenskej pomoci, ktorý bude okrem delostrelectva a protivzdušnej obrany zahŕňať aj obrnené vozidlá. Informuje o tom portál Politico, ktorému to povedali dvaja nemenovaní americkí predstavitelia. Podľa nich ministerstvo obrany dolaďuje potenciálnu novú tranžu, ktorú chce mať pripravenú, keď prezident podpíše návrh na pomoc Ukrajine v objeme takmer 61 miliárd dolárov.
Čítajte aj Nočná mora Rusov: Ukrajina opäť dostane obávané strely dlhého doletu ATACMS
Spomenutú pomoc v sobotu schválila Snemovňa reprezentantov a očakáva sa, že v utorok jej dá zelenú aj Senát. Peniaze pôjdu na doplnenie zásob Pentagónu poskytnutých Kyjevu, ako aj na zaslanie nových zbraní a vybavenia.
Balík, na ktorom pracuje Pentagón, bude výrazne väčší ako ostatná tranža v objeme 300 miliónov dolárov, vyjadril sa jeden zo spomenutých predstaviteľov a ďalší, ktorý má znalosti o predmetných rozhovoroch. Podľa dvoch prvých predstaviteľov budú v balíku obrnené vozidlá. Štvrtá osoba uviedla, že doň zahrnú bojové vozidlá Bradley. Jeden z predstaviteľov poznamenal, že sa očakáva, že v balíku budú staršie vozidlá Humvee, obrnené transportéry M113 aj rakety. Administratíva pripravuje „veľký balík, ktorý má pomôcť splniť potreby Ukrajiny na bojisku,“ povedal druhý predstaviteľ a dodal, že bude zahŕňať aj delostrelectvo a protivzdušnú obranu.
Hovorca Pentagónu odmietol balík komentovať.
12:40 V ruskej Belgorodskej oblasti údajne od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo pri útokoch Kyjeva už 120 civilistov a ďalších 651 ľudí utrpelo zranenia. Tvrdí to gubernátor tejto oblasti hraničiacej s Ukrajinou Viačeslav Gladkov.
„Situácia je mimoriadne náročná. Útoky pokračujú. Ľudia naďalej umierajú,“ uviedol Gladkov vo videu na platforeme Telegram. Obyvateľov oblasti zároveň nabádal k ostražitosti počas osláv nadchádzajúcej pravoslávnej Veľkej noci.
Čítajte aj Ukrajina stupňuje útoky na Belgorod. Do krytov sa ľudia nedostanú, úrady im radia prelepiť okná lepiacou páskou
12:35 Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že na obnovu stratenej kapacity v dôsledku ruských útokov na tepelné elektrárne potrebuje 350 miliónov dolárov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Dmytro Sacharuk konštatoval, že Ukrajina po nedávnych útokoch očakáva nedostatok elektrickej energie počas letných a zimných špičiek spotreby v dôsledku straty ôsmich gigawattov výrobnej kapacity. V marci boli zariadenia spoločnosti DTEK terčom najmenej desiatich útokov, keďže Rusko obnovilo svoju ofenzívu proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. V dôsledku toho približne 80 percent výrobnej kapacity tepelných elekrátní spoločnosti DTEK bolo poškodených alebo zničených.
„Máme šesť elektrární. Jednu z nich nebudeme rekonštruovať, pretože sa nachádza v blízkosti frontovej línie a je neustále ostreľovaná. Okrem toho jediná cesta na jej zásobovanie uhlím je zničená,“ povedal Sacharuk.
11:50 Peking v utorok odmietol a odsúdil tvrdenia Spojených štátov, že Čína podporuje vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine tým, že Moskve poskytuje veľké množstvo strojov, mikroelektroniky či technológií do dronov a riadených striel, vďaka čomu Rusko môže navyšovať svoju zbrojnú výrobu.
Ako informovala agentúra AFP, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin poukázal na to, že Spojené štáty vzniesli „neopodstatnené obvinenia proti normálnemu obchodu“ medzi Čínou a Ruskom, pričom Washington schvaľuje návrh zákona o pomoci Ukrajine. Takýto prístup je podľa hovorcu „extrémne pokrytecký a absolútne nezodpovedný a Čína je rozhodne proti nemu“.
Čína a Rusko v posledných rokoch zintenzívnili ekonomickú spoluprácu i diplomatické kontakty a ich strategické partnerstvo sa od ruskej invázie na Ukrajinu len zblížilo.
Čína tvrdí, že v ukrajinskom konflikte je neutrálna – dostáva však kritiku za to, že sa vyhýba odsúdeniu Moskvy za jej inváziu z 24. februára 2022.
So spomínaným obvinením prišiel minulý piatok aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, keď krátko pred svojou tohtotýždňovou návštevou v Pekingu obvinil Čínu, že pomáha Rusku pri jeho najväčšej militarizácii od čias Sovietskeho zväzu. Podľa Blinkena Čína nepriamo podnecuje vojnu na Ukrajine dodávkami komponentov, ktoré Rusko potom používa na svoju vojenskú expanziu.
„Pokiaľ ide o ruskú obrannú priemyselnú základňu, hlavným prispievateľom k tomu je v súčasnosti Čína,“ povedal Blinken novinárom po stretnutí ministrov G7 na talianskom ostrove Capri. Dodal, že Čína takto „umožňuje Rusku pokračovať v agresii proti Ukrajine“.
Čítajte aj Čo chce Peking od Moskvy? Čínsky expert: Rusko vojnu prehrá
11:20 Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v pondelok vyhlásil, že Ukrajina vedie voči maďarským firmám „hon na čarodejnice“ a pohrozil, že ak sa to nezmení, bude Budapešť blokovať ďalšiu pomoc z Európskej únie. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.
Szijjártó kritizoval Ukrajinu v súvislosti s tvrdeniami, že plánovala zrušiť viaceré povolenia na distribúciu liekov od maďarskej farmaceutickej spoločnosti Richter. „Maďarský postoj zostáva nezmenený a jasný. Kým nedostaneme záruku od ukrajinskej strany, že skončia a nezačnú znova hon na čarodejnice proti maďarským spoločnostiam aktívnym na Ukrajine, nemôžeme (k ďalším rozhodnutiam o pomoci) prispievať," povedal minister.
Minister povedal, že okrem zablokovaných 500 miliónov eur pre Ukrajnu z Európskeho mierového nástroja, môže Maďarsko zablokovať aj dohodnutú tranžu 1,5 miliardy eur z Nástroja pre Ukrajinu. Nie je jasné, ako by sa Maďarsko pokúsilo zablokovať danú tranžu, keďže pomoc už bola schválená na obdobie štyroch rokov a žiadosť maďarského premiéra o jej každoročné preskúmanie bola zamietnutá.
Ukrajinský národný úrad pre prevenciu korupcie vlani označil maďarskú OTP Bank za medzinárodného sponzora vojny. Tento krok viedol k protestom Maďarska a vyhláseniam, že zablokuje pomoc Ukrajine, ak to nezvrátia. Následne Budapešť požadovala, aby dostala záruky, že OTP a ďalšie maďarské podniky nebudú na zozname sponzorov vojny alebo čeliť sankciám.
11:14 Vojna na Ukrajine a ďalšie ozbrojené konflikty sa postarali o nový rekord. Celkové vojenské výdavky vo svete dosiahli vlani až 2,44 bilióna dolárov, čo je najvyššia suma od roku 1988. Spomedzi štátov dávajú na armádu najviac USA, Čína, Rusko a India, v dôsledku vojnových udalostí však výrazne stúpli aj obranné rozpočty Ukrajiny, Izraela či Poľska. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).
Čítajte viac Výdavky na zbrojenie rekordne rastú. Vojna na Ukrajine rozhýbala NATO
10:28 Pľuhavci vpálili raketu do televíznej veže. Charkov obletelo video s je padajúcim vrcholom. Nevravím, že to bolo ikonické miesto, ale samotná veža – áno. Vidieť ste ju mohli takmer odkiaľkoľvek v meste, bola najvyššou stavbou Charkova. Pripomínala raketu, ktorá každú chvíľu vzlietne do vesmíru. Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin
Čítajte viac List z Charkova: Úder na televíznu vežu bolí. Ale nezlomí
10:16 Čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi, ktorý je známy svojimi blízkymi vzťahmi s Kremľom, údajne diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu – nekrózu pankreasu. S odvolaním sa na ruský exilový denník Novaja gazeta Európa o tom v noci na utorok informovala agentúra DPA.
Tieto zvyčajne dobre informované noviny napísali, že zdravotný stav 47-ročného Ramzana Kadyrova „nedáva žiadnu nádej na uzdravenie“; Moskva preto teraz musí operatívne rozhodnúť, kto Kadyrova vo vedení Čečenska vystrieda, aby bola zachovaná stabilita v kaukazskom regióne. Kandidátom na tento post je údajne veliteľ síl osobitného určenia Apti Alaudinov, doplnili noviny.
Denník Novaja gazeta, ktorý založil nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov, sa vo svojom článku odvoláva na zdroje blízke Kadyrovovi, ako aj na lekárov z elitnej moskovskej kliniky CKB, ktorá poskytuje služby prezidentskej administratíve. Čečenského vodcu tam vraj liečili aj vlani na jeseň.
Čítajte aj Kadyrov sa stále nepriznal, že je mŕtvy
Šlo vtedy o vôbec prvé správy o Kadyrovovej vážnej chorobe, ktoré ešte umocňovala jeho dlhá neprítomnosť vo verejnom priestore a problémy, ktoré bolo na ňom badať počas jeho nepočetných verejných vystúpení.
Špekulácie o Kadyrovovej chorobe boli vtedy oficiálne odmietnuté. Jeho dlhý pobyt v nemocnici v Moskve sa vysvetľoval ako návšteva u chorého strýka. Novinári sú však teraz presvedčení, že pacientom bol Kadyrov.
Medzičasom bolo na Kadyrovovom kanáli na platforme Telegram v pondelok zverejnené video z rokovania čečenskej vlády v hlavnom meste Groznyj.
DPA pritom podotýka, že táto nahrávka pravdepodobne nevyvráti špekulácie o zlom zdravotnom stave politika. Kadyrova, ktorý je obviňovaný z najzávažnejších prípadov porušovania ľudských práv, totiž video zachytáva, ako takmer nehybne sedí za stolom, pričom hovorí pomaly a so zjavnou námahou.
Dokonca čečenský vodca zverejnil video z telocvične k pesničke o „čečenskom orlovi“, ktorý sa „rúti do boja“. O tom sa snaží presvedčiť hlava Čečenska, že je vraj zdravý. Kedy bolo video natočené, nie je známe.
10:00 Rusko zintenzívnilo útoky a informačné operácie proti Ukrajincom v meste Charkov. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) je to snaha Moskvy presvedčiť Ukrajincov, aby z mesta utiekli, a tak interne vysídliť milióny ľudí. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.
Rusi využívajú obmedzené kapacity Ukrajiny v protivzdušnej obrane a zvýšené napätie na Ukrajine, kým čaká vojenskú pomoc od Spojených štátov. Kremeľskí propagandisti tiež ťažia z obáv z hroziacej ruskej ofenzívy na Charkov a vykonávajú koordinovanú informačnú operáciu s cieľom vyvolať paniku medzi Ukrajincami.
Analytici ISW odhadujú, že pravdepodobnosť úspešnej ruskej pozemnej ofenzívy na Charkov je veľmi nízka, ak by Ukrajina rýchlo získala pomoc z USA.
9:57 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 800 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 461 060, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 29 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 241 tankov, 13 916 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 765 delostreleckých systémov.
9:55 Deväť ľudí vrátane štyroch detí utrpelo zranenia v dôsledku ruského útoku dronmi na mesto Odesa v noci na utorok. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje tamojšieho gubernátora Oleha Kipera.
Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany zničili 15 zo 16 dronov Šáhid, ktorými Rusko v noci na utorok zaútočilo, uviedli Vzdušné sily Ukrajiny. Jeden zo zostrelených dronov však spadol na obytnú štvrť Odesy, pričom poškodil domy, obchody a ďalšiu infraštruktúru.
Ruské drony vyštartovali z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym a z územia ruskej Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Moskva tiež vypálila dve balistické rakety Iskander-M z Belgorodskej oblasti, ktorá leží v juhozápadnej časti Ruska.
9:51 Už tento týždeň by Ukrajina mohla z USA dostať ďalekonosné Armádne taktické raketové systémy – ATACMS. Pre televíziu CBS to naznačil demokrat Mark Warner, ktorý šéfuje senátnemu výboru pre tajné služby.
Čítajte viac ATACMS či vojenskí poradcovia. Zameria Kyjev pomoc z USA aj na zničenie Krymského mosta?
9:27 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí nariadilo všetkým konzulárnym úradom pozastaviť poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.
V utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na ukrajinské médiá citujúce obežník podpísaný námestníkom ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybigom. Samotné ukrajinské úrady zatiaľ tieto zmeny oficiálne neoznámili.
Obmedzenie prístupu ku konzulárnym službám sa zavádza v súvislosti s prebiehajúcou ozbrojenou agresiou Ruska proti Ukrajine a s cieľom zabrániť ukrajinským občanom vyhnúť sa zodpovednosti za vyriešenie otázky svojej vojenskej registrácie, píše sa v obežníku.
Nariadenie má začať platiť od 23. apríla do dňa, kým rezort zahraničných vecí dostane vysvetlenie k ustanoveniam zákona o mobilizácii, ktorý nadobudne účinnosť v máji. Dovtedy budú môcť Ukrajinci, na ktorých sa vzťahuje zákaz, získať na konzulátoch len doklady pre návrat na Ukrajinu.
9:11 Ozbrojení fínski pohraničníci na bežkách strážia východnú časť krajiny, najnovšiu a najdlhšiu hranicu NATO s jeho hlavným protivníkom – Ruskom. Nad hlavami hučia helikoptéry aj drony a okolo rastie nový plot, miestami vysoký takmer štyri metre, s ostnatým drôtom hore a nepretržitým elektronickým dohľadom. Nové opatrenia majú Fínsko chrániť pred čoraz agresívnejšími ruskými operáciami. Tie zahŕňajú vlny migrantov, ktorých podľa Helsínk v posledných mesiacoch vyslala Moskva, aby zahltili odľahlé hranice krajiny, napísal The Wall Street Journal (WSJ).
Fínsko sa domnieva, že prílev migrantov, ktorý pokračuje aj po tom, ako vlani uzavrelo svoje hranice s Ruskom, je súčasťou hybridnej vojny, ktorú Moskva vedie s cieľom zastrašovať a testovať fínske bezpečnostné služby po vlaňajšom vstupe severskej krajiny do NATO. Rusko odvtedy avizovalo, že pozdĺž hraníc obnoví sovietske vojenské okruhy. Niektorí Fíni sa tiež domnievajú, že Moskva stojí za záhadným októbrovým prerušením plynovodu a telekomunikačného kábla v Baltskom mori. Okrem toho sa Fínsko bráni kybernetickým útokom a dezinformáciám, ktoré podľa neho pripravuje Rusko.
Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy
„Celé desaťročia sme uvažovali o mierovej a vojnovej dobe ako o oddelených (obdobiach),“ povedal fínsky poslanec Jarno Limnéll, ktorý dlhodobo varuje pred ruskou hrozbou pre Fínsko. „Hrany týchto konceptov sa pomaly rozostrujú (a objavujú sa) odtiene sivej medzi mierom a vojnou. To je nový normál v spolužití s Ruskom,“ dodal.
8:38 Gubernátor Kaliningradskej oblasti, najzápadnejšie exklávy Ruska na brehoch Baltu medzi Poľskom a Litvou, označil nemeckého filozofa Immanuela Kanta, ktorý sa pred 300 rokmi narodil v meste známom teraz ako Kaliningrad, za „našu ruskú korisť“. Informovala o tom agentúra Interfax. Po druhej svetovej vojne Sovietsky zväz pripojil niekdajšie východné Prusko vrátane Kantovho rodiska k ruskému územiu. Server Meduza pripomenul, že tento rok vo februári gubernátor Anton Alichanov hovoril o Kantovi ako o „jednom z duchovných otcov Západu“ s „takmer priamym vzťahom ku globálnemu chaosu“, ako aj „priamym vzťahom k vojnovému konfliktu na Ukrajine“.
"V súčasnosti by sme mali o Kantovi hovoriť z dvoch dôvodov. Filozof by mal byť živým partnerom, jeho myšlienky je nutné posudzovať, prehodnocovať, polemizovať s ním, interpretovať ho v duchu doby. Takýto dialóg s filozofom a jeho filozofiou vytvára skutočné myslenie, a teda je formou najvyššieho rešpektu k nemu. Druhým dôvodom je to, že Kant je pre nás našou ruskou korisťou, ako všetko, čo vidíte v Kaliningradskej oblasti, "povedal gubernátor Alichanov podľa ruskej agentúry Interfax.
Kantovo dielo podľa gubernátora vyžaduje „rozsiahlu revíziu“, nutné je „prehodnotenie celého kantovského dedičstva“, a to z hľadiska „úloh, ktoré stoja pred našimi dejinami, pred naším myslením“. Rusko sa podľa Alichanova nachádza „uprostred najsilnejšej kognitívnej vojny“, v ktorej sa nepriateľ „pokúša kryť kantovským dedičstvom“.
7:15 Britský minister zahraničných vecí David Cameron upozornil, že Rusko využíva Strednú Áziu na obchádzanie sankcií. Londýn chce podľa jeho slov spolupracovať s krajinami tohto regiónu, aby s tým skoncoval. Informovali o tom v pondelok agentúry DPA a PA Media, píše TASR.
Cameron uviedol, že z Británie by sa nemali do krajín susediacich s Ruskom vyvážať produkty, ktoré by po následnom zaslaní do Ruska mohla Moskva použiť na budovanie svojej vojenskej mašinérie.
Minister sa vyjadril na návšteve kirgizskej metropoly Biškek v čase znepokojenia, ktoré vyvoláva nárast predaja bezpilotných zariadení a ťažkých strojov z Británie do krajín, ako sú Kirgizsko a Uzbekistan.
6:00 Britský premiér Rishi Sunak oznámi v utorok na návšteve Poľska zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu o 500 miliónov libier (579 miliónov eur). Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Sunak dodal, že tento balík pomôže zabezpečiť Kyjevu všetko potrebné na boj s Ruskom. Vyčlenené financie sa majú využiť napríklad na nákup munície, protivzdušnej obrany a dronov vyrobených v Spojenom kráľovstve. Podľa ministra obrany Granta Shappsa ide o rekordný balík vojenskej pomoci.
Ukrajinci by mali dostať 60 člnov, viac ako 1 600 útočných a protilietadlových rakiet, prídu tiež strely Storm Shadow s dlhým doletom, viac ako 400 kusov techniky a približne 4 milióny nábojov do ručných zbraní.
Predseda britskej vlády zároveň varoval pred hrozbou ďalšieho postupu zo strany Moskvy. „Obrana Ukrajiny pred brutálnymi ambíciami Ruska je životne dôležitá pre našu bezpečnosť a pre celú Európu. Ak sa Putinovi umožní uspieť v tejto agresívnej vojne, nezastaví sa na poľských hraniciach,“ vyhlásil Sunak.
Európske krajiny ubezpečil, že Británia chce zohrávať svoju úlohu na čele európskej bezpečnosti a bude stáť po boku spojencov v NATO.
Sunak navštívi v utorok Poľsko, kde má na stretnutiach s novým premiérom Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom diskutovať o bezpečnostnej spolupráci a podpore Kyjeva. Britský premiér potom odcestuje do Nemecka, kde v stredu absolvuje rokovania s kancelárom Olafom Scholzom.
Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej ofenzíve spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní a ďalšej pomoci.
5:55 Ruské sily v noci na utorok opäť zaútočili na Ukrajinu za pomoci dronov Šáhid iránskej konštrukcie, uviedli ukrajinské médiá s odvolaním sa na úrady a veliteľstvo letectva. V Odese bezpilotné lietadlá poškodili 14 bytov a zranili sedem ľudí, vrátane dvoch detí, uviedol na svojom webe list Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady a veliteľstvo južného zoskupenia ukrajinských síl. Podrobnosti o následkoch náletov na Kyjevskú a Čerkaskú oblasť ešte nie sú známe.
„V Odese v dôsledku nepriateľského náletu boli poškodené obytné domy, vypukol požiar,“ napísala Ukrajinska pravda. "Na likvidácii následkov sa pracuje. Podarilo sa zachrániť 34 ľudí, vrátane troch detí, "dodala.
Nálet sa podľa predbežných údajov zaobišiel bez obetí na životoch, uviedol starosta Odesy Hennadij Truchanov podľa serveru RBK-Ukrajina.
Rusi vypustili niekoľko skupín útočných dronov, letecký poplach bol vyhlásený vo viacerých oblastiach, uviedol server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na velenie ukrajinského letectva, pod ktoré spadá aj protivzdušná obrana. Podľa týchto informácií jedna skupina dronov, vypustená z okolia Kurska, smerovala na Čerkaskú oblasť.
V tejto oblasti drony zaútočili pri meste Kaniv, kde sa na Dnepre nachádza vodná elektráreň, uviedol na svojom ruskojazyčnom webe server BBC News s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí. 2000.
Tiež vojenská správa Kyjevskej oblasti podľa RBK-Ukrajina informovala, že protivzdušná obrana odráža nálet dronov, a vyzvala obyvateľov, aby paľbu nenakrúcali a zábery nedávali na internet. „Postarajte sa o vlastnú bezpečnosť. Zostaňte v krytoch až do odvolania poplachu,“ vyzvala.