Boj o post prezidenta sa rozbieha pomaly. Karty môže zamiešať Danko, Pellegrinimu pomáha imidž menej kontroverzného Fica

Za najväčšieho favorita budúcoročných prezidentských volieb prieskumy považujú lídra strany Hlas a predsedu parlamentu Pellegriniho. Na oznámenie kandidatúry si necháva čas. Prvýkrát si ho vypýtal do decembra 2023 a podľa posledných vyjadrení sa definitívne vyjadrí začiatkom nového roka. Prieskum agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý sa konal 13. až 18. decembra, ukazuje, že sa Pellegriniho voličský potenciál blíži k 50 percentám. Predseda Hlasu by tak mohol vyhrať už v prvom kole volieb. Určite by ho volilo 25 percent respondentov a 24 percent by ho ako prezidenta zvažovalo.

Čítajte viac Pellegrini by Korčoka jasne porazil v oboch kolách, ukázal prieskum. Hlasujúci: Matovič „nikdy“

Ficovu podporu má Pellegrini istú

V ceste za ambíciou stať sa prezidentom by Pellegrinimu nebránil ani jeho bývalý stranícky šéf a súčasný premiér Robert Fico (Smer). Hoci to kedysi Ficovi v boji o Prezidentský palác proti Andrejovi Kiskovi nevyšlo, Pellegriniho posmeľuje. „Ja som Petrovi Pellegrinimu podal ruku a povedal som: Pán predseda, ak pôjdeš kandidovať na prezidenta, tak máš podporu strany Smer,“ vyjadril sa predseda vlády.

Čítajte viac Premiér Fico pre Pravdu: Odmietam bruselskú ľavicu, Slovensko má iné problémy. Od volieb dokazujeme, že sme pripravení vládnuť

Pellegrini obhajuje časovú rezervu tým, že sa chce poradiť o svojej budúcnosti s členmi Hlasu v regiónoch. Ešte pred parlamentnými voľbami tvrdil, že jeho kandidatúra v hre nie je, pretože nie sú dôležité jeho záujmy, ale to, čo potrebuje krajina. Ak by sa nevybral cestou zberu podpisov, na kandidatúru by mu stačilo 15 poslaneckých podpisov, pričom Hlas má v NR SR 27 kresiel.

Ako prezidentský kandidát by mal za sebou nielen vlastnú stranu Hlas, ale aj Smer. Otázne stále zostáva, ako sa v prípade, že kandidatúru ohlási, zachová tretí koaličný partner. Slovenská národná strana (SNS) má o hlave štátu totiž inú predstavu a Pellegrinimu odkázala, že ak sa nerozhodne v decembri, pôjde vlastnou cestou. Pripravená je podporiť Roberta Fica, čo on sám odmieta. Ako teda s lídrom Hlasu? „Peter Pellegrini zase odmietol koaličnú podporu od SNS. Je prirodzené, že uvažujeme o svojom kandidátovi, keďže čas sa kráti,“ uviedla SNS vo svojom vyjadrení.

Zdá sa však, že „národniari“ nemajú v podpore kandidáta celkom jednotný postoj ani medzi sebou. Dankov nominant a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátke SNS, v relácii Markízy Na telo uviedol, že SNS ako historicky najstaršia strana by mala mať vlastného kandidáta. Myslí si preto, že za prezidenta bude kandidovať Danko. Taraba počíta s tým, že šéf SNS by mohol rozhodnutie oznámiť do konca roka.

Čítajte viac Taraba predpokladá Dankovu kandidatúru na prezidenta, PS podporí Korčoka

Na to však Dankovi zostávajú už len posledné dni. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka je predseda SNS ťažko predvídateľný aktér. „Doteraz bol koalícii viac-menej lojálny. Svoju úlohu tu možno hrá napätie vo vzťahu medzi ním a Petrom Pellegrinim, taká averzia,“ uviedol pre Pravdu. Kým Pellegrini sa podľa neho snaží vystupovať ako líder orientovaný prozápadne v prospech spolupráce s ostatnými štátmi Európskej únie a NATO, Danko vystupuje ako proruský politik a netají sa tým, že sa inšpiruje maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

„Na druhej strane si je Danko vedomý, že fakticky jeho strana nemá inú možnosť ako byť súčasťou moci a vládnej koalície ako v spoločnosti Smeru a v danom prípade aj Petra Pellegriniho,“ pokračoval. Ambíciu síce Danko môže mať, no podľa politológa si aj on sám uvedomuje, že v jeho prípade je šanca získať prezidentské kreslo nízka.

„Môže skôr vydierať silnejších kandidátov, napríklad práve Petra Pellegriniho a s tým celú vládnu koalíciu, pretože môže práve koaličnému kandidátovi odobrať isté percento hlasov. Možno nie veľké, ale aj malé percento môže napríklad v prvom kole zamiešať karty,“ myslí si Marušiak.

Danko navyše avizoval, že chce SNS potiahnuť ako líder kandidátky v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. „Potrebujeme mať zástupcu SNS v Bruseli. Potiahnem kandidátku aj spolu s tými, ktorí sú v poslaneckom klube. Potom sa rozhodnem, čo so získaným mandátom,“ povedal.

Korčoka podporujú prezidenti aj liberáli

Zatiaľ jediným relevantným uchádzačom o Prezidentský palác je Ivan Korčok. O hlasy voličov sa uchádza ako občiansky kandidát so sloganom „Spolupráca. Skúsenosť. Služba vlasti.“ Kandidatúru ohlásil z rodnej Banskej Bystrice na konci prázdnin, mesiac pred parlamentnými voľbami.

Podporu mu nepriamo vyjadrila na verejnosti počas leta na hudobnom festivale prezidentka Zuzana Čaputová. „Jednoznačne“ sa za Korčoka postavilo aj jej bývalé domovské hnutie Progresívne Slovensko (PS). Parlamentný subjekt ho považuje za skúseného diplomata a skutočného vlastenca. Ako jediný má podľa lídra PS Michala Šimečku šancu Pellegriniho v súboji o post prezidenta poraziť.

„Osobne ho poznám dlhé roky, ako podpredseda Európskeho parlamentu som s ním mal kvalitnú spoluprácu a som presvedčený, že bude výborným prezidentom Slovenska,“ napísal podpredseda NR SR Šimečka s tým, že Slovensko potrebuje rovnováhu. Ak by všetky tri ústavné funkcie ovládli predstavitelia koalície, teda, že by mal premiérsku stoličku Smer a posty šéfa NR SR aj ten v Prezidentskom paláci Hlas, nebolo by to pre krajinu podľa Šimečku „zdravé“.

Prispieť k úspechu Korčoka chce tiež Občianska konzervatívna strana (OKS), ktorej predstavitelia sa do NR SR dostali na kandidátke strany Sloboda a Solidarita (SaS). Predsedníctvo OKS považuje Korčoka za kandidáta, ktorý má predpoklady stať sa dobrou hlavou štátu. Sympatizuje s jeho prozápadnou orientáciou Slovenskej republiky (SR), hodnotami liberálnej demokracie a právneho štátu a vyzdvihuje, že je predstaviteľom slušnej a zodpovednej politiky.

„V čase, keď sú tieto hodnoty spochybňované a ohrozované predstaviteľmi novej vládnej koalície, je dôležité, aby vo výkone prezidentskej funkcie pokračoval človek, ktorý má rovnako ako súčasná pani prezidentka jasno v tom, že je ich potrebné obhajovať a chrániť,“ napísala OKS vo svojom vyhlásení, pod ktoré sa podpísali predseda strany a poslanec parlamentu Ondrej Dostál, ale aj bývalá starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Zuzana Aufrichtová či politik Radovan Kazda.

Na ceste za postom hlavy štátu ho podporuje tiež strana Modrí, Most-Híd Mikuláša Dzurindu a Lászlóa Sólymosa.

Či sa opozičné strany dohodnú na jednom kandidátovi, ešte nie je známe. Pôvodne zvažovala postaviť svojho reprezentanta strana KDH. I keď sa spomínali dve mená – exšéf spravodlivosti Viliam Karas a europoslankyňa Miriam Lexmann – strana prišla s vyhlásením, že svojho kandidáta nepostaví. To, či sa celá opozícia postaví za jedného kandidáta – Ivana Korčoka – nie je jednoznačné ani podľa Marušiaka.

„Zatiaľ sa zdá, že minimálne PS, SaS a KDH tak urobia. Nevedno, či sa neobjaví ešte v opozičnom segmente nejaký nestranícky kandidát, napríklad Robert Mistrík,“ uviedol politológ. V prípade Korčoka však nastal menší spor pri opozičných protestoch, ktoré organizujú PS, SaS a KDH. Pri tomu, aby Korčok vystúpil na pódiu sa postavili práve kresťanskí demokrati.

Korčoka podporuje nielen aktuálna hlava štátu, ale aj bývalý prezident Andrej Kiska, ktorý zverejnil petičný hárok so svojím podpisom na podporu Korčoka a príspevok s titulkom Boj pokračuje. „Za slušné Slovensko, ktoré obstojí ako rovnocenný hráč nielen v Európe. Boj o prezidenta, za ktorého sa ako národ nebudeme musieť hanbiť, ktorý ukázal, aké hodnoty si cení a nebude stáť na strane vládnej mafie,“ napísal Kiska.

Keď Korčok na konci augusta oficiálne ohlásil svoje rozhodnutie, strana SaS, ktorej bol nominantom na poste ministra zahraničných vecí vo vláde Igora Matoviča, len opatrne uviedla, že sa z jeho kandidatúry teší a je jej hodnotovo blízky. Vyjadriť sa chcela až po 30. septembri, no jasná podpora Korčoka nezaznela ani po viac ako dvoch mesiacoch od parlamentných volieb. SaS sa pred Vianocami sústreďovala spolu s ostatnými opozičnými stranami na celoslovenské protesty na námestiach proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Podporuje ich aj Korčok.

Po poslednom zhromaždení, na ktoré v Bratislave prišlo 18-tisíc ľudí, sa vyjadril, že je pripravený urobiť všetko, čo bude v jeho silách, „aby Robert Fico neovládol kompletne celý štát vrátane úradu prezidenta“.

Vyhranil sa aj voči postupu Pellegriniho, ktorý si stále necháva čas na rozhodnutie či o Prezidentský palác zabojuje, alebo nie. „Predseda parlamentu vie, že bude kandidovať, ale naďalej evidentne dáva do popredia to, že môže svoju funkciu použiť na svoju kandidatúru bez toho, aby ju ohlásil. Považujem to za neférové a poukazujem na to,“ povedal Korčok pre Pravdu.

Neférovosť vidí najmä v tom, že Pellegrini využíva na svoju poznateľnosť medzi ľuďmi program, ktorý mu vyplýva z funkcie predsedu parlamentu. „Som vyše roka a pol mimo obehu, nemám dennodenne prístup do médií, aby som glosoval politické dianie alebo aby som robil výjazdy do podnikov, kde si vezmem spolu ministrov a tvárim sa, že to robím ako predseda parlamentu,“ myslí si.

Čítajte viac Korčok: Ľudia chcú rovnováhu, preto kandidujem. Vyzývam Pellegriniho na férovú súťaž

Marušiak pripomína, že v podobnej situácii bol pred prezidentskými voľbami v roku 2014 Fico, ktorý sa o prezidentský úrad uchádzal z pozície premiéra. Tvrdenie, že kandidatúra z postu predsedu NR SR spochybňuje férovosť súťaže, je podľa neho „mierne pritiahnuté za vlasy“. „Pellegrinimu pomáha skôr jeho imidž „menej kontroverzného Fica“ a to, že je zatiaľ ešte krátky čas od volieb,“ zhodnotil politológ.

Pre koaličných voličov by bol prijateľný aj Kubiš

Tak ako Korčok sa proti koncentrácii moci v jedným rukách ozýva aj diplomat Ján Kubiš. Kandidovať za prezidenta bude ako občiansky kandidát, no s oficiálnym oznámením sa neponáhľa. Vyzbieraných má aj 15-tisíc podpisov, pre možnú chybovosť ich chce vyzbierať viac. Ako uviedol v rozhovore pre Pravdu, na oficiality si necháva čas do konca januára.

V porovnaní s Korčokom Pellegrinimu nič nezazlieva. To, či ide o férový postoj, si musí podľa neho vyhodnotiť sám predseda Hlasu. „Pán Pellegrini koná ako predseda NR SR a niektoré kroky mu pomáhajú, a niektoré mu možno nepomôžu pri získaní podpory. V prvom rade si sám musí vyhodnotiť, či je to voči ostatným férové, alebo nie,“ uviedol Kubiš pre Pravdu.

Myslí si však, že hlava štátu by mala reprezentovať občanov a nemala by byť straníckym predstaviteľom. Scenár, že koalícia obsadí všetky hlavné ústavné pozície je podľa neho možný. Stať sa podľa neho tiež môže, že v Grasalkovičovom paláci bude opozičný kandidát. „Tieto dva scenáre z môjho pohľadu nie sú výhodné pre záujmy Slovenska a jeho občanov. Zdôrazňujem, že občiansky, nezávislý kandidát by bol zrejme lepším riešením, ale rozhodnú voliči,“ komentoval Kubiš.

Kubiš pôsobil na poste ministra zahraničných vecí ako nominant Smeru, keď bol vo vláde s HZDS a SNS. Ako kandidát teraz žiadnu politickú stranu o podporu nežiadal. „Pochopiteľne, nemôžem vylúčiť, že v určitej dobe by mi niektorá mohla poskytnúť podporu, ale zatiaľ sa to nestalo,“ priznal pred Vianocami.

Prieskum Focusu, ktorý Markíza zverejnila začiatkom decembra, ukazuje, že ak by sa dostal do druhého kola s Ivanom Korčokom alebo so Štefanom Harabinom, uspel by u voličov Smeru aj Hlasu. U voličov PS by Kubiš zase uspel v druhom kole pred Pellegrinim alebo pred Harabinom. Azda najslabšiu podporu by mal u voličov KDH. Tí by si ho vybrali len vtedy, ak by sa do duelu dostal s Harabinom. Nad Pellegrinim by mal prevahu v druhom kole len u voličov SaS. Nad Korčokom by mal zase navrch u voličov SNS a Republiky, no nad Harabinom by u rovnakých voličov pohorel.

Podporili by Smer a Hlas Kubiša, ak by Pellegrini nekandidoval? „Myslím, že strany si nechávajú rozhodnutie na poslednú chvíľu. Podpora Kubiša aspoň časťou koalície je možná, je však podstatne nezávislejší ako napríklad Pellegrini,“ myslí si politológ.

Čítajte viac Kubiš: Za stôl s vládou som posadil aj Taliban. Na Slovensku by som to tiež zvládol

Hamran napokon kandidatúru poprel

Pár týždňov to vyzeralo tak, že do boja o Prezidentský palác sa zapojí aj bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Informáciu priniesol Denník N s tým, že exšéf polície kandidatúru zvažuje a má zaregistrovanú doménu prezidenthamran­.sk. K úvahám nad postom hlavy štátu ho podľa medializovaných informácií mali viesť témy, ktoré budú v prezidentských voľbách určujúce a nesedia Ivanovi Korčokovi. Rozhodnúť malo, či sa mu podarí vyskladať tím, zohnať peniaze na kampaň a vyzbierať potrebných 15-tisíc podpisov.

Hoci to vyzeralo ako „hotová vec“, Hamran pred Vianocami správy o kandidatúre vyvrátil, potvrdil len, že túto možnosť zvažuje, no nie v nadchádzajúcich voľbách. V rozhovore pre Sme sa vyjadril, že nepovedal, že bude kandidovať za prezidenta. Zhodnotil, že na to, aby sa mohol uchádzať o post hlavy štátu, musí mať za sebou príbeh a musí byť o tom vnútorne presvedčený.

Čítajte viac Policajný exšéf do boja o prezidentský úrad nejde. Zvažujem aj úplné stiahnutie sa, hovorí Hamran

„To, že si to vedia o mne predstaviť niektorí ľudia, ktorých si ja nesmierne vážim, nestačí. Ja sám musím byť o tom presvedčený a ja o tom nie som presvedčený,“ uviedol. Súčasní koaliční politici pripisovali bývalému šéfovi polície prívlastok „politik v uniforme“, no ako povedal, medzi alternatívami, ktoré zvažuje, je vstup do politických vôd až na poslednom mieste. Možnosťou je, že sa z verejného života stiahne úplne.

Hamran odišiel z čela polície po výmene vlády, keď ho odvolal súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Na poste chcel zotrvať do posledného dňa, k čomu však nakoniec nedošlo. Plány mu naštrbil nový šéf rezortu, ktorý ho z funkcie stiahol a na posledné dni pred odchodom do civilu ho preradil na políciu do Popradu.

Medzi menami, ktoré sa spomínajú v súboji okrem Korčoka, Kubiša a Pellegriniho sú aj bývalý sudca Štefan Harabin, ústavný právnik Ján Drgonec, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková a šéf strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró.

Čítajte viac Malý sprievodca dejinami slovenského prezidentstva: V znamení studenej vojny dvoch palácov