77. deň: Putin sa chystá na dlhú vojnu, tvrdia USA a posielajú Ukrajine 40 miliárd dolárov

22:45 Ruská platforma na zdieľanie videí RuTube je po troch dňoch výpadku opäť prístupná používateľom. Internetový portál, ktorý je kópiou populárneho amerického YouTube, v pondelok vyradil masívny kybernetický útok. O obnovení prevádzky v stredu večer informovala agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie od prevádzkovateľa stránky.

Majiteľ portálu uviedol, že prizval niekoľko rôznych expertov, aby vyšetrili kybernetický útok a napravili škody napáchané hackermi. Vyše 99 percent videotéky RuTube je vraj už opäť k dispozícii, avšak funkcie vyhľadávania a pridávania komentárov v stredu večer ešte nefungovali plnohodnotne.

Ku kybernetickému útoku došlo len niekoľko hodín pred plánovaným vysielaním pondelňajšej ruskej vojenskej prehliadky, ktorá sa v Deň víťazstva konala na Červenom námestí v centre Moskvy. Server RuTube v príspevku zverejnenom na platforme Telegram priznal, že išlo o najväčší kybernetický útok počas jeho existencie a že obnova prístupu zaberie viac času, ako si technici pôvodne mysleli.

21:29 Ukrajina Rusku navrhla výmenu ťažko zranených obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ za ruských vojnových zajatcov. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra Reuters. „Žiadna dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala Vereščuková v príspevku zverejnenom na internete.

Ruské vojská sa už niekoľko týždňov snažia dobyť areál Azovstaľu a komplex ostreľujú. Napriek tomu, že v sobotu Vereščuková oznámila, že sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy aj deti, podľa vyhlásenia Kyjeva v objekte okrem vojakov, ktorí komplex bránia, stále zostáva približne stovka civilistov.

21:21 Pri ostreľovaní dediny Solochi v ruskej Belgorodskej oblasti ukrajinskými silami utrpel jeden človek zranenie, uviedol podľa ruskej agentúry RIA Novosti oblastný gubernátor Vjačeslav Gladkov. Menovaná dedina leží neďaleko hraníc s Ukrajinou, kde Rusko na konci februára rozpútalo vojnu.

„Je jeden zranený, už dostáva potrebnú zdravotnícku pomoci. Sú aj škody,“ citovala agentúra gubernátorovo vyjadrenie na sociálnej sieti Telegram.

Z ostreľovania dvoch dedín v Belgorodskej oblasti Gladkov obvinil ukrajinské sily aj minulý týždeň. Tento predchádzajúci útok si podľa neho nevyžiadal obete na životoch ani zranenia. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z Ruska tiež opakovane prichádzali správy o požiaroch či explóziách v oblastiach blízko ukrajinských hraníc.

Rusko z nich viní Ukrajinu, Kyjev sa však k incidentom neprihlásil, hoci na medzinárodnej scéne už zaznelo, že vykonávanie útokov na strategické ciele v Rusku zo strany Ukrajiny by bolo legitímne.

20:42 Senát českého parlamentu prijal rezolúciu, ktorou uznáva zločiny páchané ruskými silami na Ukrajine za genocídu ukrajinského ľudu. Horná komora o uznesení rozhodla na návrh svojho výboru pre zahraničie, obranu a bezpečnosť, píše spravodajský server Novinky.cz.

Senát „odsudzuje etnicky motivované zločiny proti ľudskosti, ako sú hromadné popravy, prejavy neúcty k mŕtvym, mučenie, znásilňovanie, fyzické i duševné násilie alebo nútené deportácie detí, ktorých sa Rusko dopúšťa systematicky a vo veľkom, ako prejavy genocídy proti ukrajinskému ľudu“, uvádza sa v rezolúcii. Znenie dokumentu na Twitteri zverejnil predseda výboru pre zahraničie, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer. Ukrajinský veľvyslanec v Česku Jevhen Perebyjnis sa za rezolúciu, ktorá sa vyslovuje aj za ďalšie poskytovanie zbraní a podporuje udelenie štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie Ukrajine, poďakoval.

20:28 Ukrajinské vojenské vedenie v stredu utlmilo nádeje na spustenie ofenzívy s cieľom zachrániť bojovníkov, ktorí sa skrývajú v obliehanom komplexe oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Dôstojník pluku Azov nesúhlasí, že nie je možné oslobodiť bojovníkov v Azovstale. Je možná bojová aj politická cesta, tvrdí.

Čítajte viac Bojovníkom v Azovstale ukrajinská armáda nemá ako pomôcť

19:16 Hlavná železničná stanica v českej metropole Praha, kam stále prichádzajú Ukrajinci, ktorí utiekli zo svojej krajiny pred ruským bombardovaním, začína dosahovať svoje limity.

Pred vojnou, ktorá sa začala 24. februára, utiekli už milióny ľudí, pričom väčšina z nich mierila do krajín susediacich s Ukrajinou. Česká republika nie je jednou z nich, ale zaznamenala prílev ľudí prechádzajúcich cez Poľsko a Slovensko.

Podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana sa v súčasnosti pripravuje náhradné ubytovanie pre utečencov. „Situácia na pražskej hlavnej stanici sa rieši… Ľudí nenecháme spať na chodbách,“ napísal na Twitteri.

Hasičský zbor dostal pokyn zriadiť stanový tábor pre približne 150 ľudí v mestskej časti Troja, keďže všetky ostatné ubytovacie jednotky sú podľa Rakušana plné. Plánuje sa aj zapojenie mimovládnych organizácií. Od začiatku vojny utieklo do Českej republiky a povolenie na pobyt dostalo viac ako 337-tisíc Ukrajincov.

Vláda aktuálne plánuje zaviesť prísnejšie kontroly tých, ktorí žiadajú o dočasnú ochranu, pričom napríklad občania s dvojakým ukrajinsko-maďarským občianstvom už nebudú môcť poberať sociálne dávky. Podľa humanitárnych organizácií pri zaobchádzaní s utečencami dochádza k diskriminácii príslušníkov rómskej menšiny, ktorým v niektorých prípadoch odmietli poskytnúť ubytovanie. Veľa Rómov pochádza zo Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny.

Podľa nedávnych údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už približne 5,9 milióna ľudí. (dpa, tasr)

19:07 Ukrajina bude pociťovať dôsledky ruskej invázie 100 rokov, a to najmä pre nevybuchnutú muníciu v ukrajinských mestách, vyhlásil v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz. „Tí, ktorí žijú v Nemecku, vedia, že sú stále často nachádzané bomby z čias druhej svetovej vojny… Ukrajina by sa mala pripraviť na boj s dôsledkami tejto vojny v priebehu najbližších 100 rokov,“ povedal Scholz novinárom.

„Toto je tiež dôvod, pre ktorý musíme spolupracovať na obnove (Ukrajiny),“ dodal Scholz. Nemecký kancelár na tlačovej konferencii s argentínskym prezidentom Albertom Fernándezom v Berlíne v stredu okrem toho varoval pred globálnymi dôsledkami vojny na Ukrajine. Upozornil pritom najmä na rastúce ceny energií a riziko spojené s ohrozením potravinovej bezpečnosti.

„Latinská Amerika tiež cíti dôsledky vojny (na Ukrajine)… Už nejde iba o problém medzi NATO a Ruskom alebo medzi Ruskom a Ukrajinou, je to problém celého sveta,“ uviedol Fernández. (tasr, afp)

17:22 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ubezpečoval, že vnútropolitická situácia v Rusku je stabilná. Zároveň poprel tvrdenia, že by sa ruský prezident Vladimir Putin chystal vyhlásiť stanné právo. Ako podľa spravodajskej televízie CNNpovedal, stanné právo nie je v plánoch.

Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová sa v utorok vyjadrila, že súčasný trend na Ukrajine zvyšuje šance, že by sa Putin mohol obrátiť aj k „drastickejším prostriedkom“. Tie by mohli zahŕňať „zavedenie stanného práva, preorientovanie priemyselnej výroby alebo potenciálne eskalujúce vojenské akcie na uvoľnenie zdrojov potrebných na dosiahnutie jeho cieľov“.

17:15 Rusko má dostatok kupcov jeho ropy a zemného plynu aj bez krajín zo Západu. Počas tlačovej konferencie po rokovaniach s rezortným kolegom v Ománe to povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. „Nech Západ platí viac ako zvykol platiť Ruskej federácii a vysvetlí to jeho obyvateľom, prečo by mali byť chudobnejší,“ cituje ruského politika spravodajský portál BBC.

Štáty Európskej únie (EÚ) sa usilujú znížiť svoju závislosť od ruských energií. EÚ sa zaviazala, že do konca roka zníži dovoz plynu o dve tretiny. Tiež navrhla zákaz importu ruskej ropy, ktorý by zahŕňal ukončenie dovozu surovej ropy do šiestich mesiacov a do konca roka aj dovoz ropných produktov.

17:06 Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo poľského veľvyslanca, ktorému oznámilo, že Moskva očakáva oficiálne ospravedlnenie poľských úradov kvôli napadnutiu ruského veľvyslanca** vo Varšave Sergeja Andrejeva. Oznámila to agentúra TASS. Demonštranti proti vojne na Ukrajine poliali diplomata červenou farbou, keď chcel 9. mája položiť veniec k pomníku na cintoríne sovietskych vojakov vo Varšave.

„Ruská strana v súvislosti s touto udalosťou očakáva oficiálne ospravedlnenie od poľského vedenia a vyžaduje zaistenie bezpečnosti ruského veľvyslanca a všetkých pracovníkov ruských zastupiteľských úradov v Poľsku,“ uviedla ruská diplomacia. Zdôraznila, že Moskva rozhodne o ďalších krokoch podľa toho, ako Varšava na ruskú požiadavku zareaguje.

Čítajte viac Ruského veľvyslanca vo Varšave obliali. K pomníku sa nedostal, veniec mu roztrhali

Poľský minister zahraničia Zbigniew Rau v pondelok označil poliatie veľvyslanca farbou za poľutovaniahodný incident, ktorý sa nemal stať, pretože diplomati sa tešia osobitnej ochrane bez ohľadu na politiku svojich vlád.

Avšak premiér Mateusz Morawiecki v utorok uviedol, že ruské zločiny na Ukrajine sú pre mnoho ľudí takým hrozným zážitkom, že príchod ruského veľvyslanca na cintorín sovietskych vojakov bol jasnou provokáciou. Premiér zdôraznil, že veľvyslanec sa mal riadiť výstrahou poľského ministerstva zahraničia, ktoré ho od tohto kroku odrádzalo.

Opozícia nabáda vládu, nech ruského veľvyslanca vyhostí a zníži poľsko-ruské styky na úroveň chargé d'affaires. „Nech ruský veľvyslanec odíde do Moskvy. Chránime niekoho, kto vo Varšave len vyvádza a na nič nie je potrebný,“ vyhlásil na veľvyslancovu adresu opozičný poslanec Pawel Kowal zo zahraničného výboru snemovne.

16:43 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo vyše 500 príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy. Podľa agentúry Unian to na brífingu povedal šéf operačného oddelenia hlavnej správy národnej gardy Oleksij Nadtočyj. Dodal, že zranenie utrpelo 1 697 prísluš­níkov gardy.

Jednotky Národnej gardy Ukrajiny spadajú pod tamojšie ministerstvo vnútra, ich príslušníci majú vojenské aj policajné právomoci. Existencia gardy bola obnovená v marci 2014, teda v čase, keď Rusko anektovalo polostrov Krym. Od začiatku súčasnej vojny sa podieľa na obrane krajiny. Okrem toho zabezpečuje aj ochranu hranice s Bieloruskom, z ktorého územia na začiatku invázie prúdili na Ukrajinu ruskí vojaci. Agentúra Unian napísala, že národná garda svoje straty zverejnila vôbec prvýkrát od februára, keď Rusko začalo inváziu. Hneď na jej začiatku sa pritom v médiách objavili správy o ruskými vojakmi zničených pohraničných stanovištiach gar­dy.

Ukrajinská armáda svoje straty nezverejňuje a pravidelne informuje iba o počtoch zabitých ruských vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij ale v polovici apríla viedol, že počas vojny s Ruskom zomrelo približne 2 500 až 3 000 ukrajinských vojakov, Moskva spomína vyššie údaje. Ruské sily podľa generálneho štábu ukrajinskej armády do dnešného dňa prišli o 26 350 vojakov.

15:46 Ukrajina sa chystá súdiť prvého ruského vojaka, a to za vraždu neozbrojeného šesťdesiatdva­ročného civilistu v Sumskej oblasti. Obvinenia odovzdala generálna prokuratúra súdu, oznámila agentúra Unian. Obvineným je dvadsaťjedenročný vojak z elitnej 4. gardovej tankovej Kantemirovskej divízie, ktorá je posádkou v Moskovskej oblasti. V ukrajinských médiách sa predtým objavilo iba krstné meno obvineného – Vadim.

Bude to prvý súd s ruským vojakom na Ukrajine. Za porušenie zákonov a pravidiel vojny mu hrozí desať až 15 rokov väzenia či až doživotie, napísal bieloruský server Naša Niva.

Vyšetrovanie podľa generálnej prokurátorky zistilo, že po zničení ruskej kolóny ukrajinskými vojakmi 28. februára obvinený utekal spolu so štyrmi ďalšími druhmi z jednotky. Najprv z útočných pušiek strieľali na súkromný automobil, ktorého sa zmocnili. Ukradnutým autom, ktorému predtým sami prestrelili pneumatiky, došli do dediny Čupachivka v Sumskej oblasti. Cestou uvideli neozbrojeného obyvateľa dediny, ktorý šiel pozdĺž cesty, viedol bicykel a za chôdze hovoril do mobilného telefónu.

Jeden z vojakov nariadil obvinenému zabiť civilistu, aby neoznámil prítomnosť ruských vojakov. Obvinený potom niekoľkokrát vystrelil z útočnej pušky kalašnikov z okna vozidla a šesťdesiatdva­ročného civilistu zasiahol do hlavy. Muž zahynul na mieste, len pár desiatok metrov od svojho domu.

Vojak sa k vražde priznal ukrajinskej tajnej službe SBU, napísali ukrajinské médiá pred týždňom.

15:36 Na konci marca zverejnil ukrajinský novinár Ilia Ponomarenko fotografiu, na ktorej sú českí dobrovoľníci bojujúci na Ukrajine pri meste Irpiň proti ruským silám.

Čítajte viac Zeman povolil stovke Čechom bojovať proti Rusom

14:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny skôr, ako skončí vojna s Ruskom. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil počas videohovoru so študentmi prestížnej parížskej školy Sciences Po. Hlava ukrajinského štátu dodala, že je stále ochotná viesť s Moskvou dialóg.

„Akonáhle získame späť všetko, čo nám patrí, ukončíme to,“ povedal Zelenskyj študentom.

Podľa Zelenského sa dalo ruskej invázii zabrániť, keby sa Ukrajina už predtým stala členom Severoatlantickej aliancie. „Keby bola Ukrajina pred vojnou súčasťou NATO, žiadna vojna by nebola,“ uviedol ukrajinský prezident.

Ruský prezident Vladimír Putin opakovane povedal, že inváziu do susednej krajiny ospravedlňuje hrozba, že sa Ukrajina pripojí k NATO.

14:41 Britský premiér Boris Johnson a jeho švédska kolegyňa Magdalena Anderssonová podpísali dohodu o vzájomných bezpečnostných zárukách.

Čítajte viac Obava z Ruska. Fínom a Švédom v prípade útoku pomôže Británia

14:25 Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že vojna na Ukrajine nebude trvať navždy, no zároveň poznamenal, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa podľa neho v bezprostredne blízkej budúcnosti zrejme neuskutočnia. Uviedol to vo Viedni na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, píše agentúra Reuters.

„Táto vojna nepotrvá večne. Nastane čas, keď sa budú konať mierové rokovania,“ povedal šéf OSN. „Nevyzerá to však na blízku budúcnosť. Môžem však povedať jednu vec. Nikdy sa nevzdáme,“ uviedol.

„Táto nezmyselná vojna sa musí skončiť,“ apeloval Guterres, ktorého citovala agentúra APA. „Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila v krajine obrovské pustošenie, ničenie a utrpenie,“ povedal.

V súvislosti so zničeným mestom Mariupol Guterres konštatoval, že OSN sa zamerala predovšetkým na evakuáciu civilistov a zriaďovanie humanitárnych koridorov. V tejto sfére je podľa jeho slov ešte stále dostatok priestoru na diplomaciu. Guterres tiež priblížil, že OSN chce nájsť spôsob, ako exportovať z Ukrajiny potraviny a hnojivá na svetové trhy.

Van der Bellen uviedol, že Rakúsko ako neutrálny štáty urobí všetko pre to, aby ako sprostredkovateľská krajina prispelo k trvalému mieru na Ukrajine po tom, čo sa situácia upokojí. Takisto varoval pred hroziacim nedostatkom potravín vzhľadom na blokádu vývozu z Ukrajiny.

14:14 Na Slovensku operovali od začiatku vojny 154 pacientov z Ukrajiny. Išlo o 96 urgentných operácií, 39 elektívných výkonov a 19 operácií, ktoré boli krátkodobo odložené. Po rokovaní vlády o tom informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Hospitalizovaných je podľa neho 77 ukrajinských pacientov, z toho je 43 dospelých a 34 detí. Urgentná a úrazová starostlivosť bola poskytnutá 3 385 utečencom z Ukrajiny. Zdravotná starostlivosť sa tiež poskytla 21 utečencom, ktorí sa zranili priamo vo vojne.

13:51 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že o osude juhoukrajinskej Chersonskej oblasti musia rozhodnúť jej obyvatelia. Reagoval tak na vyhlásenie predstaviteľa proruskej kolaborantskej správy v Chersone, ktorý predtým avizoval, že požiada Putina o anexiu tohto regiónu, ktorí sčasti okupujú ruské invázne sily.

Na otázku týkajúcu sa možného pripojenia Chersonskej oblasti k Rusku Peskov reagoval nekonkrétnym konštatovaním, že o jej budúcnosti musia rozhodnúť tamojší obyvatelia. Akékoľvek takéto rozhodnutie však musí mať „jasný právny základ“, ako tomu podľa jeho slov "bolo v prípade Krymu.

Ukrajinský Krymský polostrov anektovala Moskva v roku 2014 na základe výsledkov sporného referenda.

13:40 Pápež František sa na konci generálnej audiencie na vatikánskom Námestí sv. Petra stretol s manželkami dvoch bojovníkov pluku Azov, ktorí bránia obliehaný komplex oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici v Ríme.

Manželky obrancov Azovstaľu napísali v uplynulých dňoch list pápežovi a v utorok dostali prekvapivé pozvanie na generálnu audienciu, približuje APA. Pôvodne sa mali na stretnutí s pápežom zúčastniť štyri ženy, avšak dvom z nich sa nepodarilo včas pricestovať z Poľska do Ríma. Na audienciu nakoniec prišli Kateryna Prokopenková, ktorej manžel Denys Prokopenko je jedným z veliteľom pluku Azov, a Julija Fedusiuková, manželka Arsenija Fedusiuka, ktorý takisto patrí k bojovníkom z tohto pluku.

„Požiadali sme ho (pápeža), aby prišiel na Ukrajinu, porozprával sa s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom a povedal mu, aby ich (bojovníkov) nechal odísť,“ povedala novinárom následne Prokopenková, ktorú citovala agentúra AFP. „Veríme, že toto stretnutie nám dá šancu zachrániť ich životy. Sme pripravení na kroky pápeža, jeho delegácie, naši vojaci sú pripravení byť evakuovaní do tretej krajiny,“ poznamenala.

Fedusiuková doplnila, že počas krátkeho stretnutia s pápežom, ktoré trvalo asi päť minút, mu povedali, že 700 ich „vojakov je zranených, majú gangrénu, amputované končatiny“. „Mnohí z nich sú mŕtvi, nemohli sme ich pochovať; pápeža sme požiadali o pomoc, aby bol v tejto vojne treťou stranou a nechal ich odísť cez (humanitárny) koridor,“ dodala. „Povedal, že sa za nás modlí a že robí všetko, čo dokáže,“ uviedla.

13:25 Predstaviteľ proruskej kolaborantskej správy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti požiada šéfa Kremľa Vladimira Putina o anexiu tohto regiónu, ktorý sčasti okupujú ruské invázne sily, informujú agentúry AFP a AP.

„Bude podaná žiadosť, aby sa Chersonská oblasť stala plnohodnotným subjektom Ruskej federácie,“ povedal v stredu novinárom Kyrylo Stremousov, zástupca šéfa proruskej vojenskej a civilnej správy oblasti a predseda tzv. výboru na záchranu Chersonskej oblasti.

Podľa Stremousova v súčasnosti neexistujú plány na vyhlásenie „Chersonskej ľudovej republiky“ po vzore samozvaných separatistíckých republík v Donbase.

„Mesto Cherson je Rusko. Na území Chersonskej oblasti nevznikne žiadna CHĽR (Chersonská ľudová republika), nebudú ani žiadne referendá. Bude dekrét založený na žiadosti chersonského oblastného vedenia adresovaný prezidentovi Ruskej federácie a bude tam žiadosť o zahrnutie oblasti medzi plnohodnotné regióny Ruskej federácie,“ citovali Stremousove slová ruské štátne tlačové agentúry.

Cherson sa 2. marca stal prvým ukrajinským mestom, ktoré obsadili ruské sily. Doposiaľ je jedinou metropolou ukrajinskej oblasti, ktorú Moskva okupuje od začiatku invázie.

13:16 Súčasný vpád ruskej armády na Ukrajinu, ktorý nariadil šéf Kremľa Vladimir Putin, Nemcov šokoval a zastihol ich nepripravených.

Čítajte viac Nemci majú kryty pre menej ako stotinu svojej populácie

12:46 Rozhodnutie Litvy vyhlásiť Rusko za „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“ je provokatívne a extrémistické. Ako referuje spravodajský web CNN, pre ruské prokremeľské rádio Sputnik to v stredu uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

„V krajinách, ktoré prijímajú takéto dokumenty, deklarácie a vyhlásenia, robia takéto extrémistické kroky, sa to inak ani nedá nazvať. Všetky tieto krajiny sú členmi NATO. V ostatných desaťročiach sme opakovane videli nezákonné a agresívne akcie NATO, čo viedlo k veľkým stratám na životoch. To by sa malo považovať za prvok provokácie, extrémizmu a politického pokrytectva,“ vyhlásila Zacharovová.

Čítajte viac Litovský parlament označil Rusko za teroristický štát

Litovský parlament v utorok schválil rezolúciu, v ktorej vyhlásil ruskú inváziu na Ukrajinu za genocídu a Rusko za páchateľa terorizmu. Seimas v rezolúcii uznáva „rozsiahlu ozbrojenú agresiu – vojnu – proti Ukrajine zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie a jej politického a vojenského vedenia … ako genocídu proti ukrajinskému ľudu“.

Tiež obviňuje ruské ozbrojené sily z toho, že „úmyselne a systematicky útočia na civilné ciele“. Rusko je podľa uznesenia „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“. Parlament tiež vyzval na zriadenie medzinárodného tribunálu na vyšetrenie vojnových zločinov na Ukrajine.

12:16 Turecko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaznamenalo pri pobreží Čierneho mora úbytok delfínov.

Čítajte viac V Čiernom mori hynú delfíny, súvisieť to môže s vojnou na Ukrajine

12:14 Situácia so zásobovaním plynom a ropou je stabilná, nie sú žiadne indície o tom, že by malo prísť k obmedzeniu dodávok a problémom, uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.

Čítajte viac Sulík: Situácia s plynom je na Slovensku stabilná, to isté platí aj pre ropu. Zásobníku sú všetky naplnené

12:08 Štipendijný fond Pipi Dlhej Pančuchy podporí ukrajinských študentov stredných a vysokých škôl, ktorí pred vojnou utiekli na Slovensko a budú tu študovať. Fond pomôže študentom finančne, ale aj materiálne napríklad darovaním notebooku nevyhnutného na štúdium.

Prví 15 študenti z Ukrajiny dostali štipendium koncom apríla, ich počet sa bude postupne rozrastať. „Naším cieľom je pomôcť a podporiť študentov, ktorí k nám prišli po vypuknutí vojny s jednou taškou v ruke. Chýba im základná výbava, ako je napríklad notebook, bez ktorého sa dnes už nezaobídu ani deti na stredných školách. Sme radi, že vďaka materiálnej a finančnej pomoci anonymných darcov im vieme tieto základné veci zadovážiť,“ priblížil situáciu Radoslav Dráb, manažér pobočky Úsmev ako dar v Košiciach. Práve Úsmev ako dar tieto štipendiá dlhodobo udeľuje slovenským študentom.

Študenti môžu o štipendium zažiadať prostredníctvom stránky usmev.sk/mojstu­dent. Pomôcť študentom prostredníctvom fondu môžu organizácie a jednotlivci.

12:01 Nemecko nie je schopné brániť sa voči Rusku bez svojich spojencov. Povedal to v rozhovore pre stanicu Deutsche Welle Wolfgang Schmidt, šéf úradu nemeckého kancelára Olafa Scholza. Spojenectvo USA, Nemecka a Európy je podľa neho pre Nemecko rozhodujúce.

Pre Nemecko, ako aj pre Európu a Severoatlantickú alianciu sú Spojené štáty v oblasti obrany mimoriadne dôležité, zdôraznil Schmidt podľa denníka Die Welt. „Preto sme spoločne v NATO… A preto aj tak úzko spolupracujeme, pretože len ako Aliancia, ako spojenectvo silných partnerov môžeme existovať v tomto svete,“ konštatoval.

Na otázku, či Nemecko môže prevziať vedúcu pozíciu v globálnom meradle, Schmidt odpovedal, že Berlín koná „predovšetkým prostredníctvom Európskej únie“. Dodal, že tento postoj sa pokúšali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ešte pred začiatkom jeho ofenzívy na Ukrajine tlmočiť francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako aj nemecký kancelár Scholz.

„Časy, keď si jednotlivé mocnosti rozdeľovali svet medzi sebou a uvažovali v intenciách sfér vplyvu, sú minulosťou,“ poznamenal Schmidt. " Nemyslíme si, že svet bude unipolárny alebo bipolárny, ale bude existovať mnoho mocenských centier," dodal.

11:40 Ruský prezident Vladimir Putin sa pripravuje na dlhú vojnu a dokonca ani jeho víťazstvo na východe Ukrajiny pravdepodobne nebude znamenať koniec konfliktu. Moskva preskupila svoje sily s cieľom získať Donbas po tom, ako ukrajinská armáda odrazila pokusy o obsadenie Kyjiva. Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová vo výbore Senátu v utorok povedala, že Putin stále má v úmysle „dosiahnuť ciele mimo Donbasu“, ale „čelí nesúladu medzi svojimi ambíciami a terajšími kapacitami konvenčných ruských síl“. Informuje o tom britská BBC.

Ruský prezident podľa Hainesovej „pravdepodobne“ ráta s tým, že podpora Ukrajine zo strany USA a Európskej únie klesne, keď sa zhorší inflácia, nedostatok potravín a rast cien energií. Avšak šéf Kremľa by sa mohol obrátiť aj k „drastickejším prostriedkom“, hoci Moskva by jadrové zbrane použila len v prípade, že by Putin pociťoval „existenčné ohrozenie“ Ruska.

11:29 „Putinova ideológia ‚ruského sveta‘ je dnešným ekvivalentom komunizmu a nacizmu v 20. storočí,“ napísal poľský premiér.

Čítajte viac Morawiecki: Putin je nebezpečnejší než Hitler alebo Stalin

11:14 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) odhaduje, že od začiatku invázie ruských vojsk svoje domovy na Ukrajine opustilo celkom 13,7 milióna ľudí. Väčšina z nich (cez osem miliónov) si našla dočasný domov na Ukrajine, a sú teda považovaní za vnútorne vysídlené osoby.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) utieklo 5,9 milióna ľudí za hranice Ukrajiny. Najviac ich zamierilo do Poľska, kam podľa UNHCR k 9. máju prišlo cez 3,2 milióna ľudí. Nasleduje Rumunsko (883 000 ľudí), Rusko (739 000), Maďarsko (573 000), Moldavsko (457 000) a Slovensko (404.000). Niekoľko utečencov sa z týchto krajín vydalo ďalej do Európy.

10:50 Ruské hranice prekročilo viac ako 1,2 milióna utečencov z Donbasu a Ukrajiny, oznámila agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj z bezpečnostných zložiek. Ide podľa nej prevažne o občanov separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DNR a LNR), ktorých nezávislosť Rusko uznalo v predvečer vpádu na Ukrajinu. Kyjev tieto územia pokladá za okupované, podobne ako Krym, ktorý Rusko anektovalo na jar 2014. OSN uvádza, že do Ruska zamierilo od začiatku ruskej invázie zhruba 740 000 utečencov z Ukrajiny.

„Hranicu s Ruskom prekročilo viac ako 1,2 milióna ľudí, vrátane 211-tisíc detí. Väčšina z nich sú občania DNR a LNR a tiež Rusi,“ povedal zdroj agentúre TASS. Viac ako 34 000 utečencov, vrátane 11 000 detí, sa nachádza v dočasných strediskách v 53 z 85 ruských administratív­nych častí.

TASS dodal, že utečenci dostávajú v Rusku pomoc vo výške 10 000 rubľov (asi 136 eur) na osobu. Zatiaľ bola vyplatená suma 1,846 miliardy rubľov (asi 25,3 milióna eur).

Rusko začalo organizovať evakuáciu ľudí z DNR a LNR ešte pred inváziou z 24. februára. Ukrajinské úrady sa sťažujú, že ruské sily vyvážajú z okupovaných miest ukrajinských občanov často na druhý koniec Ruska.

10:32 Rusko v bojoch na Ukrajine prišlo už o približne 26 350 vojakov, 1187 tankov, 2856 obrnených vozidiel, 199 lietadiel a 160 vrtuľníkov, odhadol ukrajinský generálny štáb.

Ruské ministerstvo obrany dnes naopak vyčíslilo ukrajinské straty od 24. februára na 807 dronov a 2998 tankov a ďalších obrnených vozidiel. Ruské letectvo, raketové vojská a delostrelectvo počas uplynulej noci podnikli 500 náletov a ostreľovania ukrajinských cieľov a zničili okrem iného 17 skladov zbraní, zabili viac ako 280 vojakov a pri Haďom ostrove zostrelili ďalší ukrajinský dron. Celkovo počas noci podľa ministerstva obrany zničili deväť bezpilotných strojov. (ČTK)

10:27 Analytik Neil Melvin z londýnskeho bezpečnostného inštitútu RUSI uvádza, že ukrajinský postup v oblasti Charkova by mohol ohroziť zásobovacie trasy pre ruské vojská v hlavnom smere ruskej ofenzívy v Donbase. Podľa Melvina sa tam Ukrajinci dostávajú na dostrel týchto zásobovacích trás, čo by mohlo ruským silám spôsobiť veľké problémy.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko uvádza, že ukrajinský postup v oblasti Charkova Rusov veľmi znepokojuje. Z tohto dôvodu sústredilo v okolí Belgorodu, ruského mesta na druhej strane hraníc, približne 20 bojových taktických oddielov. Varoval však, že Rusko má stále dosť síl na ďalší prípadný útok v charkovskom regióne, uvádza CNN. (TASR)

10:20 Údajné úspechy ukrajinskej armády v bojoch na severovýchode krajiny, ktoré vzhľadom na neprehľadnú situáciu na fronte nie je možné nezávisle overiť, potvrdzujú aj viacerí západní vojenskí analytici. „Ukrajinská protiofenzíva prebiehajúca severovýchodne od mesta Charkov naďalej úspešne vytláča ruské sily smerom k rusko-ukrajinským hraniciam,“ uviedol americký Inštitút pre štúdium vojnových konfliktov (ISW) v hodnotení bojov, ktoré prebiehali v utorok 10. mája.

ISW s odvolaním sa na nemenovaný ruský zdroj uviedol, že ruskí vojaci boli v oblasti zatlačení do okruhu 10 km od ukrajinsko-ruských hraníc. (TASR/BBC,The Guardian)

9:41 On-line petíciu vyzývajúcu Organizáciu Spojených národov, aby z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole vyslobodila všetkých zostávajúcich asi 1000 ukrajinských ozbrojencov podpísalo do utorka už viac ako 1,1 milióna ľudí. V stredu o tom informovala agentúra AFP. Metalurgický kombinát Azovstaľ je poslednou baštou odporu ukrajinských ozbrojených síl v meste Mariupol, ktoré už týždne zažíva neúprosné ostreľovanie a bombardovanie jednotkami ruskej armády. (TASR)

8:55 Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že ruský veľvyslanec v Poľsku sa mohol vyhnúť poliatiu červenou farbou na vojenskej ceremónii, ak by poslúchol radu ministerstva zahraničných vecí a vyhol sa účasti na tejto udalosti.

Ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva obliali v pondelok červenou farbou vo chvíli, keď prišiel na cintorín vo Varšave, aby vzdal úctu vojakom Červenej armády, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Andrejev nakoniec musel odísť z ceremónie pod policajným sprievodom.

„Ruské zločiny na Ukrajine predstavujú takú hroznú skúsenosť pre toľkých ľudí, že prítomnosť veľvyslanca pri pamätníku sovietskych vojakov bola provokatívna,“ povedal podľa poľskej tlačovej agentúry PAP premiér Morawiecki. (SITA)

8:44 Video: Ostreľovanie Azovstaľu v Mariupole pokračuje.

8:26 Ruské sily sa snažia dobyť východoukrajské mestá Rubižne, Severodoneck a Lyman, uvádza v pravidelnom rannom hlásení ukrajinský generálny štáb. V Mariupole na juhu Ukrajiny podľa neho ruské jednotky ďalej blokujú zvyšných ukrajinských vojakov v oceliarňach Azovstaľ a areál ostreľujú. Podľa britského ministerstva obrany pokračujú boje tiež pri Haďom ostrove, kde sa Rusko opakovane pokúša posilniť svoju posádku.

Ruská ofenzíva pokračuje najmä na východe krajiny. V Charkovskej oblasti sa ruské sily snažia zabrániť postupu ukrajinských jednotiek, ktoré chcú zatlačiť ruských vojakov až k hraniciam. V okolí Izjumu Rusi ostreľujú ukrajinské pozície.

Na juhu Ukrajiny ruské sily útočia v smere na Mykolajiv aj na metalurgický komplex v Mariupole. „S podporou delostrelectva a tankov podnikajú útočné operácie,“ píše ukrajinský generálny štáb o situácii v Azovstale. Podľa utorkového vyjadrenia vedenia mesta v oceliarňach stále zostáva najmenej 100 civilistov.

Pri Haďom ostrove sa ozbrojeným silám Kyjeva podarilo bezpilotnými lietadlami Bayraktar zasiahnuť ruskú vzdušnú obranu a zásobovacie plavidlá, uvádza britská vojenská rozviedka. Podľa Londýna majú ruské plavidlá, ktoré sa snažia posilniť posádku na ostrove, iba minimálnu ochranu. Dôvodom je stiahnutie ruského námorníctva po strate krížnika Moskva, ktorý sa potopil minulý mesiac. (ČTK)

8:00 Putinovi sa v rozsiahlej vojne proti Ukrajine nepodarilo dosiahnuť žiadny zo svojich hlavných cieľov. Ako referuje Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa, oznámil to popredný predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Podľa predstaviteľa Pentagonu Putin naďalej zhromažďuje svoje sily, no ruská armáda zaznamenáva veľké straty. „Vidí, že niektoré z jeho schopností sa zmenšujú, najmä čo sa týka delostreleckých súbojov. Putin nedosiahol žiadny zo svojich hlavných cieľov. Mariupoľ stále nie je dobytý a odpor Azovstaľu pokračuje,“ povedal predstaviteľ Pentagonu.

Tvrdí, že Putin je približne dva týždne za pozíciami, na ktorých by sa chcel nachádzať v Donbase a na juhu Ukrajiny, a nie je jasné, ako sa situácia vyvinie. „Buďte si istí, že Ukrajinci môžu naďalej brániť svoje územie,“ dodal predstaviteľ amerického ministerstva obrany. (SITA/radiosvoboda)

7:29 Spojené štáty sa snažia spoločne so svojimi medzinárodnými partnermi nájsť alternatívne riešenia pre vývoz obilia a kukurice z Ukrajiny. V utorok to uviedla doterajšia americká ambasádorka na Slovensku a nominantka na post veľvyslanca USA na Ukrajine Bridget Brinková.

„Snažíme sa spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri hľadaní alternatívnych ciest pre obilie a kukuricu z Ukrajiny, rovnako ako aj spolupracovať s ostatnými humanitárnymi organizáciami pre zásobovanie krajín, ktoré sú na vývoze (z Ukrajiny) závislé,“ uviedla Brinková.

„Momentálne je to obrovská výzva, pretože Rusko blokuje prístavy v Čiernom a Azovskom mori,“ povedala Brinková počas vypočutia pred Senátnym výborom pre zahraničné vzťahy. Podľa jej slov však majú USA výhodu, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena podnietila koalíciu spojencov, ktorí odsudzujú ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine rovnako ako Washington a sú pripravení spolupracovať, cituje CNN. (TASR/CNN)

7:10 Prepis vystúpenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Národnej rade Slovenskej republiky 10. mája 2022.

Čítajte viac Čo povedal Zelenskyj slovenským poslancom? Kompletný prepis prejavu

6:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v noci na stredu „nadľudskú silu“ ukrajinských vojakov v boji krajiny proti inváznej ruskej armáde. „Som vďačný všetkým našim ochrancom, ktorí bojujú a preukazujú skutočne nadľudskú silu pri vyháňaní armády útočníkov,“ vyhlásil Zelenskyj v pravidelnom každodennom videoposolstve. Ako dodal, Ukrajinci bojujú proti niečomu, čo „kedysi bývalo druhou najsilnejšou armádou na svete“.

Ukrajinský prezident zostáva zdržanlivý v akýchkoľvek náznakoch eufórie alebo „prehnaných emócií“, konštatuje DPA. „Nie je potrebné vytvárať atmosféru určitého morálneho nátlaku, keď sa isté víťazstvá očakávajú na týždennej i dokonca dennej báze,“ podotkol Zelenskyj. Odvolal sa pritom na utorkové hlásenie velenia ukrajinskej armády o územných ziskoch v okolí mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny. Okupanti sú „postupne“ vyháňaní z regiónu, povedal Zelenskyj.

Podľa informácií ukrajinskej armády sa ukrajinským jednotkám podarilo opätovne ovládnuť niekoľko miest. Tieto správy nebolo možné nezávisle overiť, pripomína DPA. „Ozbrojené sily Ukrajiny robia všetko pre to, aby oslobodili našu krajinu a náš ľud,“ vyhlásil Zelenskyj. „Všetky naše mestá budú oslobodené – Cherson, Melitopol, Berďansk, Mariupol i všetky ostatné,“ dodal. (TASR/DPA)

6:17 Najmenej jednu obeť a osem zranených si v utorok večer vyžiadalo ostreľovanie okolia juhoukrajinského mesta Záporožie ruskými jednotkami. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá sa odvolala na vyjadrenia tamojších predstaviteľov.

Terčom nových ruských útokov boli podľa miestnych úradov predovšetkým obytné budovy v obci Orichiv, napísal denník Ukrajinska pravda. V dôsledku intenzity ostreľovania do oblasti dočasne prerušili dodávky humanitárnej pomoci. Správy nebolo možné nezávisle overiť, pripomína agentúra DPA.

6:00 "Doktrína Moskvy je založená na tom, že použitie jadrových zbraní je vyhradené pre situáciu, v ktorej by bola ohrozená existencia štátu. Otázkou je, nakoľko má šéf Kremľa Vladimir Putin pocit, že on stelesňuje Rusko. Do nemalej miery to môže ovplyvniť uvažovanie o nasadení jadrových zbraní. Keď Kremeľ vyhodnotí situáciu tak, že je prezident v problémoch, mohlo by to viesť k použitiu atómoviek. Tohto scenára sa obávam najviac,“ povedal pre Pravdu Alexander Bollfrass z zürišského Centra pre bezpečnostné štúdie, ktorý pôsobil aj na Harvardovej či Princetonskej univerzite.

Čítajte rozhovor Expert: Vyzerá to tak, že Rusi vyrábajú atómovky pre televíziu

5:45 Americká Snemovňa reprezentantov schválila balík pomoci Ukrajine za 40 miliárd dolárov, a o sedem miliárd tak navýšila pôvodný návrh prezidenta Joea Bidena z konca apríla. Informovala o tom agentúra AP. S vyčlenením ďalších prostriedkov pre Ukrajinu, z ktorých väčšina je určená na výzbroj a vybavenie ukrajinskej armády, súhlasilo 368 zákonodarcov, 57 ich bolo proti. Okrem demokratov pre návrh zdvihli ruku aj tri štvrtiny zákonodarcov z radov republikánov.

Pomoc Ukrajine ešte musí odsúhlasiť Senát, vďaka dohode oboch strán ale horná komora návrh takmer určite schváli.

Biden pred dvoma týždňami požiadal Kongres o vyčlenenie 33 miliárd dolárov. Zhruba 20 miliárd dolárov malo podľa Bieleho domu smerovať do vojenskej pomoci, okolo ôsmich miliárd dolárov na podporu ukrajinskej ekonomiky a približne tri miliardy dolárov na humanitárne a potravinové programy.

Demokrati v Snemovni reprezentantov ale presadili ešte štedrejší balík pomoci, pričom dodatočných sedem miliárd dolárov má byť rovnomerne rozdelených na vojenské vybavenie a humanitárnu pomoc.

Pri započítaní financií schválených teraz Snemovňou reprezentantov už USA na pomoc Ukrajine vydali 54 miliárd dolárov. V marci Kongres schválil návrh na pomoc vo výške 13,6 miliardy dolárov. Podľa agentúry AP je čiastka 54 miliárd dolárov o šesť miliárd dolárov vyššia, než koľko Spojené štáty vydali na všetku zahraničnú a vojenskú pomoc v celom roku 2019.

5:40 Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vehementne obhajoval dodávky zbraní na Ruskom napadnutú Ukrajinu. Pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeinen Zeitung (FAZ) uviedol, že nerozumie ľuďom, ktorí v týchto dodávkach vidia predovšetkým predĺženie vojny. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Pýtam sa týchto ľudí: To, ako sa táto vojna skončí, nehrá žiadnu rolu? Majú Ukrajinci padnúť na kolená, roztrhaní na kusy Rusmi? To je to, čo chcete?“ uviedol Borrell.

„Vojny končia rokovaním. K rokovaciemu stolu sa však musí prísť z pozície sily, a teraz ide o to, aby sa Ukrajinci do tejto pozície dostali,“ dodal.

Šéf európskej diplomacie zároveň vylúčil, že by EÚ mohla pri takýchto rokovaniach vystupovať v úlohe sprostredkovateľa. „Rusi to nebudú akceptovať, rovnako ako by sme my v úlohe sprostredkovateľa neakceptovali Rusko,“ podotkol.

„Turecko tu odvádza celkom dobrú robotu. Má dobré vzťahy na oboch stranách. Najlepšou by bola samozrejme Organizácia Spojených národov,“ uviedol 75-ročný Borrell.

Zároveň kritizoval, že EÚ je v mnohých rozhodnutiach odkázaná na jednomyseľnosť členských štátov, cituje DPA. „Právo veta fungovalo so šiestimi členmi, ale nie dnes s 27 a nie zajtra s možno 33 krajinami. Je to vždy len ťažšie,“ upozornil.