328. deň: Ruské víťazstvo je nevyhnutné, niet o tom pochýb, ubezpečoval Putin

23:20 Bulharsko tajne poskytovalo Ukrajine muníciu a naftu, ktoré potrebovala na jar 2022 počas vojny s Ruskom. Bulharsko bolo pritom známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií Asen Vasilev však pre nemecký denník Die Welt viedli, že ich krajina poskytla ukrajinskej armáde 30 percent munície, ktoré potrebovala počas kľúčového trojmesačného obdobia na jar, a 40 percent nafty.

Čítajte viac Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo v prvých mesiacoch vojny

21:52 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena poskytne 125 miliónov dolárov na elektrické súčiastky a ďalšie potreby, aby pomohla opravárom na Ukrajine držať krok s ruskými útokmi na jej elektrickú sieť. Počas Svetového ekonomického fóra v Davose to oznámila správkyňa Agentúry Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) Samantha Power.

Financie by mali smerovať na obstaranie záložnej energie pre kyjivské vodovodné systémy a systémy diaľkového vykurovania, ako aj na doplnenie zásob plynových turbín, transformátorov a iných životne dôležitých energetických zariadení. Podľa USAID pochádzajú z dodatočného financovania Ukrajiny, ktoré schválil Kongres minulý mesiac.

USAID už od začiatku vojny na Ukrajine poskytla Ukrajine napríklad 1 415 generátorov na udržanie tepla a osvetlenia v školách, nemocniciach a iných miestach po celej Ukrajine, a investovala 55 miliónov dolárov do ukrajinskej vykurovacej infraštruktúry­. (sita)

20:37 Poľský prezident Andrzej Duda vyjadril v stredu obavy, že Rusko pripravuje novú ofenzívu na Ukrajine. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné poskytnúť Kyjevu ďalšiu podporu vo forme tankov a striel. TASR správu prevzala z agentúry PAP. Poľský prezident to uviedol počas zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose.

Duda po svojom minulotýždňovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyjadril presvedčenie, že Ukrajina potrebuje viac zbraní, pretože koniec vojny je v nedohľadne. Množstvo zbraní dosiaľ poslaných tejto krajine je podľa neho nedostatočné.

Poľský prezident sa takisto obáva, že Rusko pripravuje novú ofenzívu, pravdepodobne v najbližších mesiacoch, a preto je podľa jeho slov potrebné poslať Ukrajine nové vojenské zdroje a vybavenie. Duda dodal, že Ukrajina naozaj potrebuje moderné tanky a strely, aby sa ubránila a zastavila akúkoľvek ruskú ofenzívu.

19:40 Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer v stredu prijal ukrajinskú delegáciu na čele so zástupcom ministra obrany Ukrajiny Denysom Sharapovom. Hovorili o aktuálnych potrebách Ukrajiny pri obrane proti agresii Ruskej federácie. Informovala o tom hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Plne si uvedomujeme, že pomoc medzinárodného spoločenstva musí byť adresná a trvácna. Presne preto sme sa dnes o konkrétnych potrebách rozprávali osobne s predstaviteľmi ukrajinského rezortu obrany. Stojíme pri našom susedovi a v koordinácii s našimi spojencami budeme Ukrajine aj naďalej poskytovať podporu, ktorú potrebuje, aby zvíťazila v hrdinskom boji za slobodu a naše spoločné hodnoty,“ potvrdil Majer.

Štátny tajomník odsúdil agresiu Ruska voči Ukrajine, ako aj útoky mierené na civilné ciele. Zároveň delegácii vyjadril sústrasť v súvislosti s tragickým pádom vrtuľníka v meste Brovary. Slovensko doteraz darovalo Ukrajine vojenský materiál v celkovej hodnote približne 168 miliónov eur.

19:25 Zelenskyj v stredu vyzval svet, aby sa rýchlo rozhodoval ohľadom pomoci jeho krajine, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej agresii. V prejave, ktorým prostredníctvom videokonferencie oslovil účastníkov Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose, žiadal konkrétne tanky, ktorých dodávky podľa neho musia byť rýchlejšie ako schopnosť Ruska vykonávať útoky. Poľský prezident Andrzej Duda na fóre varoval, že Rusko sa chystá na Ukrajine spustiť novú ofenzívu.

Čítajte viac Zelenskyj nabáda na urýchlenie rozhodovania o pomoci Ukrajine, žiada tanky

18:18 Vladimir Putin sa vôbec nepripravuje na mier, a preto si musí uvedomiť, že na bojisku nezvíťazí, je presvedčený generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Šéf NATO to dnes povedal agentúre Reuters na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose s tým, že Ukrajina potrebuje výrazne viac zbraní.

„Ak chceme zajtra mierové riešenie, musíme dnes poskytnúť viac zbraní,“ vyjadril svoj názor Stoltenberg. Vojna vyvolaná Ruskom vlani vo februári sa podľa neho dostáva do kľúčovej fázy, v ktorej Ukrajina potrebuje ešte výrazne vyššiu podporu ako doteraz. Jej súčasťou by podľa Stoltenberga mali byť napríklad systémy protivzdušnej obrany, obrnenca, ale tiež munície alebo náhradné diely.

„Prezident Putin nedal najavo žiadne znamenie toho, že by sa pripravoval na mier, a preto si musí uvedomiť, že na bojovnom poli nemôže vyhrať,“ myslí si tiež Stoltenberg.

Putin je však o svojom víťazstve naďalej presvedčený. V Petrohrade, ktorý si pripomína prelomenie nacistického obkľúčenia za druhej svetovej vojny, dnes vyhlásil, že ruské víťazstvo je nevyhnutné. (čtk)

17:20 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres nepredpokladá, že vojna na Ukrajine sa skončí v blízkej budúcnosti. Guterres to povedal v stredu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.

Generálny tajomník OSN poukázal na veľké historické rozdiely medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sťažujú hľadanie riešenia v súlade s medzinárodným právom a rešpektovaním územnej celistvosti. „Nemyslím si, že máme šancu podporiť alebo sprostredkovať seriózne rokovania o dosiahnutí mieru v krátkodobom horizonte,“ dodal.

Hovoril tiež o zachovaní vývozu ukrajinských a ruských potravín a hnojív, keďže obe krajiny sú ich hlavnými vývozcami do rozvojových krajín, kde mnoho ľudí čelí hladomoru. (tasr/ap)

15:50 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v stredu vyhlásil, že „má veľmi dobré a pozitívne signály“, že na stretnutí západných spojencov Ukrajiny v piatok v Nemecku budú oznámené dodávky nových zbraní. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Bývalý majster sveta v ťažkej váhe v boxe Kličko je tento týždeň na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose súčasťou veľkej ukrajinskej delegácie, ktorá tam lobuje za viac finančnej pomoci a za moderné zbrane pre Ukrajinu.

„Pozorne to sledujme o dva dni,“ povedal Kličko v stredu pre AFP a myslel tým zasadnutie podporovateľov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.

„Dúfam, že to bude pre Ukrajinu veľmi pozitívne. Neoficiálne mám veľmi dobré a pozitívne signály,“ uviedol starosta Kyjeva. „Ukrajinskí vojaci sú v tejto vojne veľmi dobre motivovaní, ale motivácia nestačí. Na obranu svojej domoviny pred agresiou potrebujeme moderné zbrane,“ dodal.

Na nemeckého kancelára Olafa Scholza silnie tlak, aby schválil vývoz ťažkých tankov Leopard nemeckej výroby na Ukrajinu. Kličko k tomu povedal, že „by veľmi pomohli“.

15:19 Ukrajinské ministerstvo vnútra dočasne povedie šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko. Oznámil to v stredu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, keď doterajší minister Denys Monastyrskyj zahynul pri havárii vrtuľníka. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Čítajte viac Pri havárii vrtuľníka zahynul ukrajinský minister vnútra Monastyrskyj

15:15 EÚ a jej členské štáty musia zvýšiť svoju vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu a posilniť svoju obranu v boji proti ruským hrozbám pre európsku bezpečnosť. Zhodli sa na tom v stredu poslanci Európskeho parlamentu (EP), informuje spravodajca TASR.

Vyplýva to z výročnej správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej európskej politike; za hlasovalo 407 poslancov, 92 bolo proti a 142 sa zdržalo.

Poslanci upozornili, že autokratické režimy na celom svete pozorne sledujú reakciu EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine, čo bude mať veľký vplyv na ich správanie na medzinárodnej scé­ne.

EÚ by podľa europoslancov mala využiť ustanovenia, ktoré jej umožňujú prijímať isté rozhodnutia bez vojenských dôsledkov kvalifikovanou väčšinou na rozdiel od jednomyseľnosti.

15:10 Kanada dodá Ukrajine 200 obrnených transportérov Senator. Na návšteve Kyjeva, kde sa stretla so svojím ukrajinským náprotivkom Oleksijom Reznikovom, to dnes oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Napísala to agentúra Reuters.

Kanadské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že Ukrajina o obrnené transportéry výslovne požiadala.

„Táto pomoc má hodnotu viac ako 90 miliónov dolárov a je súčasťou dodatočnej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 500 miliónov dolárov, ktorú oznámil premiér Trudeau v novembri 2022,“ uviedlo ministerstvo.

14:35 Ruský prezident Vladimir Putin pri dnešnej návšteve Petrohradu, ktorý si pripomína prelomenie nacistického obkľúčenia za druhej svetovej vojny, vyhlásil, že Rusko v „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine bojuje proti neonacistickému režimu. Podľa Putina niet pochýb, že Moskva zvíťazí. Ako argument uviedol, že Rusko vyrába trikrát viac protileteckých rakiet ako Spojené štáty, ktoré Ukrajinu podporujú. Ruské vojská vlani 24. februára vtrhli na Ukrajinu, čím sa začal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.

„Víťazstvo je nevyhnutné,“ vyhlásil Putin a vyzdvihol údajnú jednotu ruského ľudu, odvahu a hrdinstvo ruských vojakov a prácu obranného priemyslu. „Každý z týchto článkov …vytvára základ pre efektívny rozvoj a víťazstvo. O tom niet žiadnych pochýb. Víťazstvo bude naše,“ povedal.

Zahraničné médiá upozorňujú, že dobytie východoukrajinského mesta Soledaru, ktoré Moskva ohlásila minulý piatok a Ukrajinci stále spochybňujú, predstavuje prvý ruský úspech na bojisku od vlaňajšieho leta. Ukrajinská protiofenzíva medzitým oslobodila valnú časť Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny a tiež juhoukrajinský Cherson, jediné oblastné stredisko, ktorého sa Rusi za skoro 11 mesiacov vojny dokázali načas zmocniť.

14:17 Miestne úrady v západoruskej Lipeckej oblasti v stredu oznámili, že tam došlo k zabitiu ruského vojaka, ktorý opustil svoju základňu. Ruské štátne médií spresnili, že išlo o ozbrojeného príslušníka armády, ktorý dezertoval z bojov na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dmitrij Perov, hľadaný za neoprávnené opustenie svojej vojenskej jednotky, bol vypátraný a zlikvidovaný,“ uviedli na sociálnych sieťach predstavitelia Lipeckej oblasti.

13:17 Poprední zástupcovia NATO spolu s predstaviteľmi Fínska a Švédska sa v stredu a vo štvrtok v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie zúčastnia na rokovaní Vojenského výboru na úrovni náčelníkov generálnych štábov. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Aliancia v tlačovej správe spresnila, že zástupca generálneho tajomníka, bývalý šéf rumunskej diplomacie Mircea Geoana, otvorí zasadnutie spolu so šéfom Vojenského výboru admirálom Robom Bauerom za prítomnosti vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR) generála Christophera Cavoliho a vrchného veliteľa spojeneckých síl pre transformáciu (SACT) generála Philippa Lavigneho.

Na programe stretnutia bude diskusia o vojne na Ukrajine a podpore poskytovanej spojencami ukrajinskej strane, ako aj analýza bezpečnostnej situácie v krajinách západného Balkánu. Diskusie sa budú týkať aj mierovej misie KFOR vedenej NATO, ktorá zodpovedá za udržiavanie mieru v Kosove.

12:04 Ruské veľvyslanectvo vo Švédsku zverejnilo v utorok na Twitteri mapu Európy s cenami benzínu v jednotlivých krajinách v dolároch, na ktorej je okupovaný polostrov Krym vyobrazený ako súčasť ukrajinského územia. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

11:37 Spojené štáty posielajú Ukrajine aj zásoby svojej munície uskladnené v Izraeli, uviedol dnes denník The New York Times. Blízkovýchodná krajina pritom sama zbrane Kyjevu dodávať odmieta. Odhaduje sa, že Ukrajina mesačne spotrebuje okolo 90-tisíc delostreleckých granátov, na čo zďaleka nestačí ani kombinovaná výrobná kapacita Spojených štátov a európskych krajín. Preto USA hľadajú zdroje aj inde.

O transfere zhruba 300-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov rozhodol Washington vlani v čase, keď na čele Izraela stál ministerský predseda Jair Lapid. Tento stredový politik napriek obavám panujúcim v jeho krajine zo zhoršenia vzťahov s Moskvou s transferom munície súhlasil. Formálne to ani USA nepotrebovali, lebo im munícia patrí.

10:24 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dnes obvinil Spojené štáty a európske krajiny, že na Ukrajine vedú vojnu proti Rusku.

„Spojené štáty prostredníctvom Ukrajiny vedú zástupnú vojnu proti našej krajine s jedinou úlohou: konečné riešenie ruskej otázky,“ povedal Lavrov. Americké vedenie prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a francúzskemu cisárovi Napoleonovi, ktorí sa kedysi tiež o podrobenie Ruska pokúsili.

Čítajte viac Lavrov prirovnal USA k Hitlerovi a Napoleonovi. Ich cieľom je podľa neho konečné riešenie ruskej otázky

10:15 Predseda Európskej rady Charles Michel sa vyslovil za to, aby Západ poskytol Ukrajine tanky, a pomohol jej tak čeliť ruskej invázii. Informovala o tom agentúra Reuters. Francúzsko, Nemecko či USA nedávno oznámili, že Kyjevu dodajú svoje bojové vozidlá pechoty a prieskumné obrnené vozidlá. Tanky Leopard 2 chcú dodať Poľsko či Fínsko, potrebujú však súhlas Nemecka, ktoré sa zdráha ho udeliť.

„Rusko už takmer rok uplatňuje stratégiu ničenia, stratégiu teroru, snaží sa bombardovať ukrajinský ľud, aby sa podriadil. Ukrajinci sa však bránia,“ povedal Michel. „My, Európska únia, ich budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Čas nastal, naliehavo potrebujú ďalšie vybavenie a ja osobne som za dodávky tankov na Ukrajinu,“ dodal.

10:10 Vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude pravdepodobne „ešte nejaký čas pokračovať“, takže je čas zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s britským ministrom zahraničných vecí Jamesom Cleverlym.

Podľa Blinkena pokračujú „tvrdé“ boje najmä na východnom fronte. Cieľom stretnutia s Cleverlym bolo „uistiť sa, že Ukrajinci majú všetko, čo potrebujú, aby mohli získať späť to, o čo prišli, a odolali ruskej agresii“.

Šéf americkej diplomacie v noci na stredu tiež varoval, že Rusko bude pokračovať vo využívaní energetického sektora na trestanie krajín podporujúcich Ukrajinu.

9:45 Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj a ďalší dvaja vysokopostavení predstavitelia rezortu zahynuli v stredu pri páde vrtuľníka v meste Brovary pri Kyjeve. Incident si podľa gubernátora Kyjevskej oblasti Olexija Kulebu vyžiadal celkovo najmenej 16 obetí a 22 zranených.

Čítajte viac Pri havárii vrtuľníka zahynul ukrajinský minister vnútra Monastyrskyj

9:30 Rusko rozšírilo svoj zoznam predstaviteľov Európskej únie, na ktorých uvalilo sankcie. Ide o reakciu na decembrový deviaty balík sankcií EÚ voči Moskve. Uviedlo to ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré však nezverejnilo mená predstaviteľov a subjektov pridaných na sankčný zoznam.

Medzi osobami, ktorým Rusko v utorok zakázalo vstup do krajiny, sú vysokopostavení predstavitelia vojenských inštitúcií členských štátov EÚ zapojených do výcviku ukrajinských vojakov, približuje rezort diplomacie v Moskve.

Sankcie sa vzťahujú aj na európske štátne a komerčné subjekty, ktoré vyrábajú a dodávajú zbrane a vojenské vybavenie pre Kyjev a tiež na občanov krajín EÚ, ktorí sa zapájajú „do systematickej verejnej protiruskej rétoriky“.

9:20 Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) na základe vyjadrení ruského ministra obrany z utorkovej porady o rozsiahlej vojenskej reforme, chystanej na roky 2023 až 2026, usudzujú, že sa Rusko chystá na dlhotrvajúcu vojnu proti Ukrajine. Cieľom avizovaných zmien je však tiež zabezpečiť podmienky umožňujúce rýchlo vytvoriť oveľa silnejšiu armádu, určenú pre veľké vojny.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu okrem iného ohlásil, že Rusko obnoví moskovský a leningradský vojenský okruh, vytvorí nový armádny zbor v Karélii pri hraniciach s Fínskom, vytvorí nové samostatné zoskupenia vojsk na novo okupovaných ukrajinských územiach a 12 nových mobilných divízií.

Čítajte viac Rusi chcú mať až 1,5 milióna vojakov, aby mali dostatočnú silu

ISW predpokladá, že tieto a ďalšie zmeny svedčia o zámere Ruska reformovať svoje ozbrojené sily, aby boli schopné viesť rozsiahle konvenčné konflikty, a to nielen terajšiu vojnu proti Ukrajine.

Podľa ISW nie je jasné, či bude možné zväčšiť ruské ozbrojené sily v priebehu troch rokov tak, ako opísal Šojgu. Na papieri môže Rusko vytvoriť nové divízie, je však otázne, či ich dokáže v podmienkach pokračujúcej vojny náležite vybaviť vojakmi a výzbrojou. Šojgu už skôr ohlasoval reformy, ktoré sa neuskutočnili, pripomenul americký inštitút.

8:55 Britská vojenská rozviedka v pravidelnom prehľade uvádza, že sa ukrajinské sily „s veľkou pravdepodobnosťou“ do konca pondelka 16. januára stiahli zo Soledaru na novú, viac na západ položenú obrannú líniu. Ruský postup na Soledar bol najmä dielom žoldnierov z Vagnerovej skupiny a bol podpornou operáciou s cieľom umožniť obkľúčiť väčšie mesto Bachmut. Teraz je jedna z dvoch hlavných ukrajinských zásobovacích trás do Bachmutu pod rastúcim tlakom Rusov. Snímky ukazujú, že od začiatku januára je juh a východ Bachmutu vystavený intenzívnemu delostreleckému bombardovaniu. Ukrajinské sily takmer určite pokračujú v obrane proti ruským silám na okraji mesta, uviedlo britské ministerstvo obrany.

8:50 Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu ukazuje, že už nemá dlhšie zmysel, aby Ukrajina nebola v NATO, vyhlásil bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger, ktorý dlho namietal proti tomu, aby Ukrajina do NATO vstúpila.

Čítajte viac Kissinger: Ukrajina patrí do NATO, ale Rusko musí dostať šancu

8:43 Najmenej päť mŕtvych si vyžiadal pád vrtuľníka, ktorý sa zrútil blízko škôlky v meste Brovary pri Kyjeve. Na mieste vypukol požiar, napísal na svojom webe Ukrajinska pravda s odvolaním sa na úrady. O piatich obetiach, medzi ktorými môžu byť podľa predbežných údajov aj deti, informovala tiež agentúra Unian s odvolaním sa na policajnú hovorkyňu.

8:40 Rusi sa ďalej pokúšajú útočiť na Bachmut a Avdijivku, ale útok bol odrazený a ruská strana utrpela straty, tvrdí ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Počas uplynulého dňa ukrajinskí obrancovia zničili 820 ruských vojakov, deväť tankov a desať obrnených vozidiel. Rusko od začiatku vojny pred takmer 11 mesiacmi stratilo 117 770 vojakov, odhaduje ukrajinské velenie. Tvrdenia strán vojnového konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské velenie spomína odrazenie ruského útoku pri osade Sil (rus. Sol), ktorá je súčasťou Soledaru a v ktorej sa nachádza železničná stanica, a tiež ruské ostreľovanie Soledaru. Tvrdí, že ukrajinská protiletecká obrana „v oblasti Soledaru“ zostrelila ruské bojové lietadlo Su-25. Ruské ministerstvo obrany v piatok ohlásilo dobytie Soledaru, ale Kyjev naďalej hlásil pokračujúce boje o toto mesto pri Bachmute.

8:30 Ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová v utorok uviedla, že so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Lubincom v Turecku minulý týždeň nerokovala o možnej výmene zajatcov, napísala agentúra Reuters.

Turecký ombudsman Seref Malkoc v pondelok povedal, že Ukrajina odovzdala Rusku zoznam 800 ľudí a že ruská ombudsmanka poskytla zoznam 200 osôb na výmenu.

„Pri mojich rokovaniach s ukrajinským ombudsmanom Dmytrom Lubincom v Ankare nikdy nebola reč o výmenách a vždy zdôrazňujem, že tieto otázky sú v kompetencii ruského ministerstva obrany,“ uviedla Moskalkovová na sociálnej sieti Telegram. „Navyše sa domnievam, že takúto nerovnú výmenu nemožno považovať za spravodlivú,“ dodala.

8:20 "Rusko nemá žiadny dôvod na to, aby napadlo Kazachstan. Krajina neurobila nič, za čo by si takpovediac zaslúžila takýto útok, ale Kremeľ to môže vidieť inak,“ povedal pre Pravdu Wilder Alejandro Sanchez, expert na postsovietsky priestor a šéf washingtonskej konzultačnej firmy Second Floor Strategies.

Čítajte viac Kazachstan, Moldavsko, Azerbajdžan... Kto by bol na rade, keby Rusko ovládlo Ukrajinu?

8:15 Stovky ľudí podľa agentúry Reuters prišli na pohreb obľúbenému ukrajinskému trénerovi boxu Mychajlovi Korenovskému, ktorý zomrel pri sobotňajšom ruskom útoku na bytový dom v Dnipre. Pri zásahu rakety sa zosunul vonkajší múr domu práve v miestach, kde bol Korenovského byt. V médiách sa šíria zábery trénerovej kuchyne, ktorá sa pre chýbajúci múr ocitla na očiach a vďaka žltej farbe linky kontrastuje so zvyškom zničeného domu.

V rovnakej kuchyni pritom 44-ročný Korenovskyj nedávno s rodinou oslavoval narodeniny svojej malej dcérky, ako ukazuje video z rodinného archívu zdieľané na sociálnych sieťach. Ďalší členovia Korenovského rodiny sobotňajší útok prežili, v čase, keď sa odohral, bol totiž tréner sám doma.

8:05 Ruský prezident Vladimir Putin by podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) mohol v stredu využiť prejav k 80. výročiu ukončenia blokády Leningradu počas druhej svetovej vojny na ohlásenie novej vlny mobilizácie.

Hovorca Putina Dmitrij Peskov uviedol, že ruský líder bude mať prejav 18. januára. „Putin rád používa symbolické dátumy na prejavy k obyvateľom Ruska a časť ruských blogerov podporujúcich vojnu poznamenala, že využije túto príležitosť na vyhlásenie mobilizácie alebo vojny proti Ukrajine," konštatoval ISW.

Ukrajinská vojenská spravodajská služba sa nedávno vyjadrila, že Rusko pre vojnu na Ukrajine plánuje v novej vlne zmobilizovať 500-tisíc odvedencov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

7:50 Ak by Rusko vyhralo vojnu na Ukrajine, mohlo by to podľa fínskej premiérky Sanny Marin vyslať správu, že napadnutie inej krajiny vedie k získaniu územia alebo prírodných zdrojov.

Európa a ďalšie západné demokracie by preto mali vyslať správu ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi, že „budeme podporovať, ako dlho bude treba – päť rokov, desať rokov, 15 rokov, čokoľvek treba – budeme podporovať Ukrajinu a neprestaneme“.

Vyjadrila sa tak v utorok na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose a dodala, že „je na Ukrajincoch, aby sa rozhodli, kedy budú pripravení rokovať, kedy budú pripravení na nejakú mierovú dohodu“.

Poznamenala však, že tento príbeh mohol byť úplne iný, ak by západní spojenci reagovali silnejšie, keď Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

7:20 Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v utorok využil druhé výročie svojho zadržania na to, aby zopakoval svoj prísľub, že bude pokračovať v opozícii voči Kremľu. Jeho rodina a spojenci začali kampaň za jeho prepustenie z väzenia, informovala agentúra Reuters.

„Naša nešťastná, utrápená vlasť musí byť zachránená. Bola vydrancovaná, zranená, vtiahnutá do agresívnej vojny a premenená na väzenie, ktoré riadia tí najbezohľadnejší a najpodlejší darebáci,“ napísal Navaľnyj v liste.

Zdôraznil následne: „Akýkoľvek odpor voči tomuto gangu – akokoľvek symbolický v mojej súčasnej obmedzenej kapacite – je dôležitý.“

Dodal, že je plnoprávnym občanom a preto má právo spájať sa s tými, ktorí zmýšľajú rovnako, a vykonávať politické aktivity. Podľa jeho názoru ľudí ako on a jeho spolupracovníci a sympatizanti je „veľa, určite viac ako skorumpovaných sudcov, falošných propagandistov a kremeľských zlodejov.“

7:00 Ruská polícia zadržala v utorok v Moskve najmenej štyroch ľudí, ktorí prišli k improvizovanému pamätníku obetiam raketového útoku na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro. Podľa očitého svedka políciu privolali aktivisti provládneho nacionalistického hnutia známeho ako SERB.

Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na ruský spravodajský web SOTA citujúci očitých svedkov zatýkania.

Ruské oslobodzovacie hnutie – známejšie ako SERB – je nacionalistická prokremeľská politická skupina pôsobiaca v Rusku a na Ukrajine. Je známa svojimi provokáciami proti ruskej opozícii a financovaná a ovládaná ruskými bezpečnostnými zložkami.

Spomínané pietne miesto vzniklo pri pamätníku ukrajinskej spisovateľke Laryse Kosačovej na Ukrajinskom bulvári neďaleko železničnej stanice Kijevskij vokzal, z ktorej odchádzajú vlaky smerom do východnej a strednej Európy.

Na mieste je zarámovaná fotografia rumoviska, ktoré zostalo po zničenom dome, mnoho kvetov i plyšových hračiek, informovala britská stanica BBC.

6:40 Stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzia v stredu na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN potvrdil, že bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro pri útoku 14. januára zasiahla ruská raketa. Tvrdil však, že raketa dopadla na bytový dom po tom, keď ju zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Ukrajinci to odmietajú, podľa nich tento typ rakiet zostreliť nedokážu.

Čítajte viac Rusi stále tvrdia, že raketa na bytovku v Dnipre dopadla po zásahu protivzdušnej obrany

6:10 „Ukrajinci by mali dostať všetko nutné vojenské vybavenie, ktoré potrebujú a s ktorým môžu brániť svoju krajinu,“ vyhlásila šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová pri podpise spoločného vyhlásenia medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. Na jej slová reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

„Šéfka Európskej komisie von der Leyenová vyzvala dať Ukrajine akúkoľvek zbraň, ktorú môže použiť. Jadrovú, či?“ napísala Zacharovová podľa agentúry TASS v utorok vo svojom kanáli Telegram.

Šéfka Európskej komisie už v utorok vyjadrila nádej, že stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku 20. januára urobí dôležitý krok vpred na podporu Ukrajiny, uviedla tiež ruská agentúra TASS.

Severoatlantická aliancia a Európska únia musia s ohľadom na ohrozenie predstavované Ruskom ďalej posilniť svoju spoluprácu. Spojenci tiež musia ešte silnejšie podporovať Ukrajinu. Po utorkovom podpise spoločného vyhlásenia oboch organizácií to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ bude vyvíjať na Rusko tlak prostredníctvom sankcií tak dlho, ako to bude potrebné.

Lídri oboch blokov v utorok podpísali historicky tretiu spoločnú deklaráciu, v ktorej potvrdili podporu Ukrajiny a vyzvali Rusko na ukončenie vojny a stiahnutie vojsk z napadnutej krajiny. Konštatovali, že euroatlantická bezpečnosť čelí najväčšiemu ohrozeniu za niekoľko desaťročí. Zároveň sa prihlásili k posilňovaniu spolupráce aliancie a únie.

„Sme pripravení posunúť spoluprácu NATO a EÚ na ďalšiu úroveň,“ vyhlásil Stoltenberg po podpise dokumentu, ktorého prijatie sa proti pôvodnému plánu zdržalo o niekoľko mesiacov. Obe organizácie by podľa vyhlásenia chceli spoločne lepšie čeliť napríklad kybernetickým a hybridným hrozbám či dezinformáciám, chrániť kritickú infraštruktúru alebo posilňovať obranný výskum a vývoj.

Šéf NATO i von der Leyenová zdôraznili, že kľúčovým prvkom pre bezpečnosť západných krajín naďalej bude podpora Ukrajiny, ktorá nebráni len svoje územie, ale aj demokraciu a hodnoty zdieľané s alianciou a úniou. „Ukrajinci by mali dostať všetko nutné vojenské vybavenie, ktoré potrebujú a s ktorým môžu brániť svoju krajinu,“ vyhlásila šéfka únijnej exekutívy. Medzi dodávkami by podľa nej mali byť vyspelé systémy protivzdušnej obrany a ďalšie pokročilé zbrane. Von der Leyenová dodala, že popri ďalších sankciách proti Rusku únia chystá aj nové postihy pre krajiny podporujúce Moskvu, ako sú Bielorusko či Irán.

Doteraz poslednú deklaráciu oba bloky podpísali v roku 2018 a dnešný štrnásťbodový text je najmä reakciou na ruskú rozpínavosť. Konštatuje tiež, že by sa spojenci mali zaoberať výzvami, ktoré predstavuje „rastúca čínska asertivita“.

Schváleniu dokumentu predchádzali spory o to, či má únia viac sadiť na kooperáciu s alianciou, čo presadzovala rad krajín strednej a východnej Európy vrátane Česka, alebo na vlastnú obrannú samostatnosť, ako chcela najmä Francúzsko. Zdržanie spôsobili tiež spory medzi Tureckom a Cyprom. Ankara zároveň stále neschválila vstup Fínska a Švédska do NATO, čím by sa ďalej zvýšil počet krajín, ktoré sú členmi oboch organizácií. V súčasnosti je v aliancii 21 z 27 únijných štátov.

„My Európania chceme niesť viac zodpovednosti za vlastnú obranu a to tiež znamená, že posilníme európsky pilier v rámci NATO,“ povedal v utorok predseda Európskej rady Charles Michel. Krajiny EÚ sa v rámci vlastnej stratégie po ruskej invázii zaviazali k posilňovaniu európskej obrannej spolupráce a zvyšovaniu vojenských rozpočtov, dnešná deklarácia však za základ obrany regiónu označuje NATO.