378. deň: Pod taktovkou Solovjova. Rusi podľa Kyjeva chystajú na 11. marca masívne provokácie

Čítajte viac 377. deň: Leopardy prídu na Ukrajinu ešte tento mesiac. Švajčiarske zbrane v nedohľadne

23:09 Rusko oznámilo prijatie sankcií voči 144 osobnostiam verejného života v troch pobaltských krajinách – Litve, Lotyšsku a Estónsku. Vzťahujú sa na vládnych predstaviteľov, novinárov, poslancov a iných činiteľov. TASR správu prevzala vo štvrtok zo stanice Sky News.

Predstavitelia ministerstva zahraničných vecí v Moskve uviedli, že všetky sankcionované osoby sú považované za mimoriadne „nepriateľské“ voči Rusku. Rezort diplomacie dodal, že ide o krok, ktorý je reakciou na údajne aktívne lobovanie týchto krajín čo sa týka uvalenia ďalších sankcií na Rusko.

Litvu, Lotyšsko a Estónsko obvinili zástupcovia ministerstva zo „zasahovania do našich vnútorných záležitostí, podnecovania rusofóbnych nálad“.

Sky News píše, že trojica pobaltských krajín, ktoré sú členskými štátmi NATO aj Európskej únie, patrí k najostrejším kritikom ruskej invázie na Ukrajinu. Minulý rok zaviedli obmedzenia pre vstup ruských občanov na ich územie, ktorí prichádzali z Ruska a Bieloruska v súvislosti s ofenzívou Kremľa na Ukrajine.

22:24 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal zákon, ktorý umožní vykonávať trest smrti voči členom armády odsúdeným za vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Lukašenkovu kanceláriu.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu. Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Čítajte viac Lukašenko nariadil vypracovať novú vojenskú doktrínu. Krajinu má chrániť 150 000 dobrovoľníkov

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko vo štvrtok schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z „diskreditácie“ bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny.

21:55 Návšteva nového českého prezidenta Petra Pavla na Ukrajine by sa mohla uskutočniť v apríli. Čerstvo inaugurovaná hlava štátu to povedala v rozhovore pre Českú televíziu vo Vladislavskej sále Pražského hradu, informuje TASR.

Pavel podľa vlastných slov v najbližších dňoch absolvuje telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho hlavnou témou bude termín a čiastočne aj obsah plánovanej návštevy.

„My zatiaľ pracovne počítame s aprílom, ale, samozrejme, všetko bude závisieť od bezpečnostnej situácie na Ukrajine,“ uviedol Pavel.

Už pred časom avizoval, že by do Kyjeva chcel ísť spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Moderátor ČT sa ho v rozhovore spýtal aj na možné naštrbenie vzťahov s Ukrajinou po jeho vystúpení na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Pavel v Mníchove upozornil, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine je potrebný aj realistický pohľad – a treba sa síce snažiť o to najlepšie, ale je nevyhnutné byť pripravený aj na najhoršie možnosti. Poukázal, že v prípade porážky Ruska môže dôjsť aj k nežiaducemu vývoju. Ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu podráždilo najmä Pavlovo vyjadrenie, že oslobodzovanie niektorých ukrajinských území by mohlo priniesť pre Ukrajinu neúnosné straty na životoch.

21:33 Dnešná vlna ruských vzdušných úderov, ktorá zničila ciele naprieč Ukrajinou vrátane energetickej infraštruktúry a obytných domov, bola ukážkou brutálnych a neopodstatnených útokov, uviedol Biely dom. Ukrajinské úrady po novom bombardovaní hlásili najmenej deväť mŕtvych a tiež výpadok prúdu v Záporožskej jadrovej elektrárni.

Je „hrozné vidieť tieto brutálne, neospravedlnené útoky na civilnú infraštruktúru naprieč Ukrajinou,“ citovala agentúra AFP hovorkyňu kancelárie amerického prezidenta Oliviu Daltonovú. Moskva predtým uviedla, že desiatky rakiet vypálila v odvete za nedávny incident v ruskej Brjanskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko z neho viní ukrajinských diverzantov, ku stretu z minulého týždňa sa však prihlásila ozbrojená skupina vedená ruským nacionalistom v exile.

Dnešné bombardovanie ukrajinských miest bolo jedným z najväčších takýchto úderov, ktoré Rusko počas vojny podniklo. Rusi podľa ukrajinskej armády vypálili 81 projektilov, z ktorých 47 zasiahlo rôzne ciele. Vzdušné útoky zabili najmenej šesť ľudí vrátane piatich, ktorých zabil vplyv rakety do rezidenčnej oblasti. Ďalší traja ľudia podľa ukrajinských úradov prišli o život, keď v Chersone na juhu napadnutej krajiny ruské sily ostreľovali zastávku hromadnej dopravy.

21:10 Ruský masový raketový útok bol jasne zameraný na zariadenia civilnej infraštruktúry, potvrdil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Ako uviedol, útok zasiahol energetické a distribučné zariadenia v ôsmich oblastiach. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Šmyhaľ uviedol, že v niektorých oblastiach sú stále možné výpadky elektriny, ale trval na tom, že energetický systém krajiny zostáva „nedotknutý“.Na poškodených zariadeniach podľa predsedu ukrajinskej vlády pokračujú opravy, pričom „zvláštna pozornosť“ sa venuje obnoveniu elektriny v Charkivskej oblasti. Tú zasiahlo Rusko 15 strelami.

Rusko pri svojom štvrtkovom útoku vypálilo na ukrajinské územie dovedna 81 rakiet rôznych typov, vrátane šiestich nadzvukových rakiet Kinžal, a zasiahlo 10 oblastí. V dôsledku útoku bola aj Zaporižžská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, odpojená od ukrajinskej elektrickej siete, no podarilo sa ju znova pripojiť.

Ruské sily útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra, pričom 40 percent z nej vážne poškodili.

20:29 Rusko plánuje v blízkej budúcnosti rozsiahlu provokáciu na hranici Bieloruska s Ukrajinou. Vo štvrtok to podľa spravodajského portálu Kyiv Independent uviedlo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR), podľa ktorého by provokácia mohla zahŕňať ničenie zariadení infraštruktúry a civilné obete.

Provokáciu do Bieloruska podľa informácií GUR príde vykonať niekoľko skupín Rusov. Cieľom tohto počínania má byť vytvorenie negatívnej verejnej mienky o Ukrajine medzi Bielorusmi a zabezpečenie plnej účasti Minsku na ruskej vojne voči Ukrajine.

Dianie by vraj mal prísť pokrývať prominentný kremeľský propagandista Vladimir Solovjov. Ruské štátom kontrolované médiá by mohli z miesta vysielať naživo 11. marca.

GUR zdôraznil, že Ukrajina nevedie žiadne bojové operácie na území Bieloruska.

Bielorusko nie je oficiálne zapojené do vojny na Ukrajine, ale umožnilo ruským silám útočiť na krajinu z jeho územia.

19:25 Tvrdenie dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa o tom, že maďarské ozbrojené sily sa zúčastňujú na výcviku ukrajinských vojakov, je výsledkom neznalosti a omylu. Podľa servera 24.hu to povedal šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Naď v pondelok v Michalovciach na verejnom podujatí, ktoré zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí, povedal, že aj v Maďarsku cvičia ukrajinských vojakov. „Aj Maďari pomáhajú. To, že o tom neviete, a že vám šíri nejaká propaganda, že oni nepomáhajú, to je jedna vec. Ale vedeli ste napríklad to, že cvičia ukrajinských vojakov na svojom území?“ povedal Naď podľa záznamu z podujatia zverejnenom na účte slovenského rezortu diplomacie na Facebooku.

Čítajte viac Káčer a Naď to povedali po lopate. No viac slušnosti by im nezaškodilo

Gulyás na tlačovej konferencii venovanej krokom vlády vo štvrtok na Naďove slová reagoval slovami: „neznalosť, omyl“.

Maďarský rezort obrany však v utorok reagoval vyhlásením, v ktorom uviedol, že v rámci najväčšej humanitárnej akcie v dejinách Maďarska pomáhajú tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach a ktorí potrebujú pomoc. „V tomto duchu sme pomáhali pri ošetrovaní ranených ukrajinských vojakov v nemocniciach. Maďarské ozbrojené sily takisto z humanitárnych dôvodov robia výcvik ukrajinských vojenských zdravotníkov,“ píše sa v dokumente ministerstva.

18:44 Maďarsko možno bude musieť v budúcnosti prehodnotiť svoje výhodné vzťahy s Ruskom kvôli zmene geopolitickej reality v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, naznačil dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Nie je jasné, či Orbán, ktorého spolupracovníci údajne podnikajú technické prípravy stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, svojimi slovami signalizoval potenciálny obrat v politike, napísala agentúra Bloomberg.

Čítajte viac Orbán: Maďarsko možno bude musieť prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskom

18:11 Štvrtkové útoky ruských síl na Ukrajinu, ktoré spôsobili odpojenie Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) od rozvodnej siete, sú „závažným narušením“ jadrovej bezpečnosti. Vo štvrtok to uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho vo štvrtok popoludní oznámila, že dodávky elektriny do ZAES sa podarilo obnoviť. Dovtedy bola elektráreň napojená na záložné dieselové generátory, ktoré zabezpečovali chladenie reaktorových blokov.

Prerušenie dodávok energie „značne zvýšila riziko“ jadrovej katastrofy, upozornil Borrell. Dodal, že „ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a Rusko tak (raketovými útokmi) ohrozuje celý európsky kontinent, vrátane seba samotného“.

17:38 Konferencia o plánoch na povojnovú obnovu Ukrajiny sa bude 26. apríla konať v Ríme, pričom sa sa na nej zúčastnia talianska premiérka Giorgia Meloniová a jej ukrajinský rezortný partner Denys Šmyhaľ. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry APA, ktorá sa odvoláva na štvrtkové vyhlásenie ukrajinského veľvyslanca v Taliansku Jaroslava Meľnyka.

„Chceme myslieť na našu budúcnosť. Preto plánujeme v Ríme konferenciu o opätovnej obnove (Ukrajiny), na ktorú pozývame talianske podniky,“ povedal Meľnyk. „Nemáme záujem len o spoluprácu v oblasti hospodárstva, ale aj v kultúrnej sfére,“ dodal.

APA píše, že talianske firmy chcú pri obnove Ukrajiny, ktorá sa už vyše roka bráni voči ruským inváznym silám, zohrávať vedúcu úlohu. Tento zámer zdôraznila Meloniová už počas februárového stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

17:23 Dolná komora švajčiarskeho parlamentu odobrila v stredu tesnou väčšinou hlasov povolenie reexportu švajčiarskych zbraní na Ukrajinu, no len za podmienok, ktoré sa podľa všetkého nesplnia, píše vo štvrtok agentúra AFP.

Za povolenie reexportu hlasovalo 98 poslancov Národnej rady, proti bolo ďalších 96 a dvaja sa hlasovania zdržali.

Návrh legislatívy vyzýval na zrušenie klauzúl o zákaze reexportu pre krajiny, ktoré chcú na Ukrajinu previezť zbrane švajčiarskej výroby, avšak len v prípade, že Bezpečnostná rada OSN najprv vyhlási ruskú vojnu na Ukrajine za nezákonnú.

Vzhľadom na skutočnosť, že Rusko disponuje v BR OSN právom veta, je toto veľmi nepravdepodobný scenár, komentuje AFP.

Rozhodnutie ešte navyše bude musieť odobriť horná komora švajčiarskeho parlamentu.

O tzv. neutralite Švajčiarka sa horlivo diskutuje už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára. Bern síce nasledoval kroky EÚ a uvalil sankcie na Moskvu, v otázke vojenskej neutrality však zatiaľ takú flexibilitu nepreukázal.

17:15 Ruská delegácie plánuje v pondelok pricestovať do Ženevy na rokovania o predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ďalšie kolá rokovaní sú naplánované na 13. marca v Ženeve. Zúčastní sa na nich aj ruská delegácia zložená z predstaviteľov viacerých rezortov. Bude sa rokovať o (obilnej) dohode,“ povedala Zacharovová novinárom.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív počas platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

16:55 Rusko je podľa odhadov litovskej tajnej služby VSD schopné pokračovať v útočnej vojne na Ukrajine ešte ďalšie dva roky. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Odhadujeme, že zdroje, ktoré má Rusko dnes k dispozícii, budú stačiť na to, aby ešte ďalšie dva roky viedli vojnu s rovnakou intenzitou ako v súčasnosti,“ povedal vo štvrtok šéf VSD Elegijus Paulavičius, ktorý predstavil výročnú správu tajných služieb Litvy.

V správe VSD sa píše, že Ruská federácia sa stáva „čoraz totalitnejšou“. Invázia na Ukrajinu však podkopáva „politické a hospodárske základy režimu“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako ďalej uvádza VSD, neúspechy na bojisku, ďalšie kolá mobilizácie a zhoršenie ekonomickej situácie by mohli mať negatívne následky pre stabilitu režimu v Rusku.

„V aktuálnom spoločenskom a politickom prostredí je najpravdepodob­nejšou alternatívou k Putinovmu režimu iný autoritársky režim,“ dodala litovská bezpečnostná služba. Rusko preto podľa VSD zostane „zrejme minimálne v strednodobom horizonte hrozbou a zdrojom nestability v regióne“.

16:28 V Moskve a v Jekaterinburgu dnes zazneli v rozhlasovom a televíznom vysielaní nepravdivé varovania pred náletom, oznámilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Agentúra Interfax uviedla, že išlo o dielo hackerov, ktorým sa podarilo preniknúť do serverov radu rozhlasových a televíznych staníc.

Čítajte viac V Rusku zazneli letecké poplachy. „Okamžite do krytov!“ vyzývali televízie

15:31 Najmenej jedenásť ľudí zomrelo a ďalších minimálne 22 utrpelo zranenia vo štvrtok na Ukrajine pri ruskom masovom raketovom útoku. Ruské sily pri nočnom útoku, ktorý trval do skorých ranných hodín, vypálili na ukrajinské územie dovedna 81 rakiet rôznych typov vrátane šiestich nadzvukových rakiet Kinžal. Referuje o tom spravodajský web CNN.

V západoukrajinskom Ľvive boli zničené tri obytné budovy. Evidujú tam najmenej päť mŕtvych, no záchranári pokračujú v pátraní po ďalších možných obetiach. V Chersonskej oblasti prišli o život najmenej tri osoby a ďalší traja ľudia boli zranení. V Charkivskej oblasti raketa zranila dve staršie ženy, tento región je podľa tamojších predstaviteľov momentálne bez elektriny. V Dnipropetrovskej oblasti podľa predbežných informácií zahynul jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. V Doneckej oblasti zasa ruské rakety zasiahli nemocnicu a najmenej deväť obytných budov, pričom zomreli dvaja civilisti.

15:26 Ukrajinská Záporožská atómová elektráreň (ZAES) bola vo štvrtok znova pripojená k rozvodnej sieti po tom, čo došlo k výpadku prúdu po vlne ruských raketových útokov. Potvrdila to ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Špecialisti z Ukrenerho obnovili dodávky energie do ZAES, ktoré boli prerušené v dôsledku dnešných raketových útokov,“ uviedla vo vyhlásení na sociálnych sieťach spoločnosť Ukrenerho, ktorá ZAES prevádzkuje.

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok ZAES od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Túto elektráreň museli pripojiť na záložné generátory. Ukrenerho dodala, že po obnovení prúdu bude ZAES z generátorov odpojená.

15:18 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) vo štvrtok poprela tvrdenia, že si objednala atentát na vysokopostavených predstaviteľov moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News.

Proruské úrady v Podnestersku vo štvrtok informovali, že sa im podarilo zabrániť útoku na podnesterských predstaviteľov, ktorý bol zorganizovaný na príkaz SBU. Cieľom útokov mal byť údajne aj podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij.

SBU tieto tvrdenia poprela a označila ich za nonsens. Takéto obvinenia by podľa nej mali byť považovaná výlučne za provokáciu zorganizovanú Kremľom.

„Lži a provokácie sú zbraňami, ktoré (Rusko) aktívne používa. Dnes však celý svet vidí pravú tvar krajiny – agresora a neverí vyhláseniam Ruska a jeho satelitov,“ uviedla SBU vo vyhlásení.

14:01 Európska únia by sa mala úplne zbaviť závislosti od skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, ktorého spotreba v EÚ na rozdiel od plynu dovážaného potrubím vlani neklesla. Vyzvala na to dnes eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová, podľa ktorej by európske firmy nemali uzatvárať s ruskými dodávateľmi nové kontrakty. Komisárka zároveň oznámila, že navrhne predĺžiť systém dobrovoľného obmedzenia spotreby plynu, ktoré má zabezpečiť jeho dostatočné zásoby na budúcu zimu. V súčasnosti sú podľa nej zásobníky plné na 57 percent, čo je zhruba dvojnásobok vlaňajšej úrovne.

Čítajte viac Komisárka: EÚ by sa mala úplne zbaviť ruského plynu, navrhne ďalšie úspory

13:38 Slovensko víta mierovú iniciatívu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil to dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer po prijatí nového ukrajinského veľvyslanca Myroslava Kastrana. Hovoriť mali aj o konkrétnych krokoch, ktoré Slovensko zvažuje v snahe prispieť k naplneniu mierovej iniciatívy.

„SR víta a silným spôsobom podporuje mierovú iniciatívu prezidenta Volodymyra Zelenského rozpracovanú v desiatich bodoch s cieľom zaručiť spravodlivý a udržateľný mier pre Ukrajinu,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ozrejmil, že Káčer s novým ukrajinským veľvyslancom diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine, úlohe medzinárodného spoločenstva, ako aj slovenskej pomoci a prípravách na povojnovú obnovu Ukrajiny.

13:07 Dnešné masívne ruské vzdušné údery na Ukrajinu boli odvetou za útoky v ruskej Brjanskej oblasti, uviedla podľa agentúry RIA Novosti Moskva. Oznámila tiež, že ruské sily na Ukrajine cielili na vojenské objekty a energetické zariadenia. Podľa Kyjeva však dnes Rusko na Ukrajine zasiahlo rezidenčné oblasti a zabilo najmenej deväť civilistov.

Dnešné nálety ruská armáda vykonala v odpovedi na „teroristické činy vykonané kyjevským režimom v Brjanskej oblasti“, píše sa v citovanom vyhlásení ruského ministerstva obrany.

Útoky v ruskej Brjanskej oblasti, z ktorých Moskva viní ukrajinských diverzantov, sa podľa ruských štátnych médií odohrali na začiatku marca. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že diverzanti, ktorí prenikli na ruské územie, úmyselne strieľali na civilistov, čo označil za teroristický čin. Kyjev útok na ruské územie poprel. Ukrajinské médiá varovali, že ide pravdepodobne o ruskú provokáciu. K incidentu sa však prihlásil Ruský dobrovoľnícky zbor, ktorý bojuje po boku Ukrajincov proti Putinovmu režimu.

13:07 Ohľadom predĺženia obilnej dohody Ukrajiny s Ruskom je stále „veľa otázok“, povedal dnes podľa agentúry Reuters hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov podľa agentúry AFP poukázal na „komplikácie“ v napĺňaní ruských požiadaviek. Dohoda umožňujúca vývoz poľnohospodárskych plodín z ukrajinských prístavov v Čiernom mori vyprší 18. marca. Ak žiadna zo strán nevznesie námietky, bude predĺžená. To Rusko však zatiaľ odmieta zaručiť.

Lavrov dnes povedal, že situácia je komplikovaná, keďže časti zmluvy, z ktorých má profitovať Rusko, nie sú napĺňané. Podľa Peskova je stále potrebné vyriešiť „otázky ohľadom koncových príjemcov plodín“ a „druhej časti dohody“.

Druhou časťou dohody má Peskov na mysli memorandum o porozumení medzi Ruskom a OSN, ktoré umožňuje vývoz ruských potravín a hnojív, píše Reuters. Hoci ruský poľnohospodársky export nebol výslovne cieľom západných sankcií, Moskva tvrdí, že obmedzenia jej finančníctva, poisťovníctva a logistiky sú prekážkou, aby mohla produkty vyvážať.

12:23 Proruské úrady v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko vo štvrtok oznámili, že zabránili útoku na podnesterských predstaviteľov, ktorý zorganizovala Ukrajina. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Podnesterské ministerstvo pre štátnu bezpečnosť uviedlo, že na príkaz ukrajinskej tajnej služby (SBU) boli pripravované pokusy o atentát na niekoľkých vysokopostavených podnesterských predstaviteľov. Osoby podozrivé z prípravy atentátov už zadržali a v súčasnosti ich vypočúvajú, uviedol rezort.

Cieľom útoku mal byť aj podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij, uvádza The Guardian s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

SBU podľa podnesterskej prokuratúry pripravovala teroristický útok s použitím výbušniny umiestnenej vo vozidle v centre podnesterského hlavného mesta Tiraspol.

The Guardian upozorňuje, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

12:20 Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak vo štvrtok oznámil, že Varšava dodala Kyjevu zvyšných desať tankov Leopard 2A4. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Hovoríme o prápore ťažkých tankov, ktoré v prípade Poľska už boli dodané a v prípade našich spojencov budú na Ukrajinu dodané čoskoro,“ povedal Blaszczak.

Varšava dodala Kyjevu prvé štyri moderné tanky Leopard 2A4 pred dvoma týždňami, presne na výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Poľsko v januári prisľúbilo Ukrajine okrem tankov Leopard 2 nemeckej výroby aj 60 sovietskych tankov T-72. Západní spojencovi sa celkovo zaviazali, že Ukrajine pošlú až 300 rôznych typov tankov.

12:05 Ďalšie odpojenie Záporožskej jadrovej elektrárne od prúdu po nočných ruských útokoch na východe Ukrajiny je podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho zásadným ohrozením jadrovej bezpečnosti. Nemožno sa ďalej zahrávať a medzinárodné spoločenstvo nesmie dovoliť, aby sa podobné incidenty opakovali, povedal dnes Grossi Rade guvernérov MAAE.

"Som ohromený tou ľahostajnosťou – čo robíme pre to, aby sme tomu zabránili? Sme MAAE, sme tu na to, aby sme dohliadali na jadrovú bezpečnosť, "uviedol Grossi. "Zakaždým je to hazard. A ak dovolíme, aby sa to opakovalo, tak nám jedného dňa šťastie dôjde, "dodal.

Počas ruského ostreľovania v noci na dnes bolo poškodené posledné vedenie, ktoré napájalo Záporožskú jadrovú elektráreň. Zariadenie teraz získava elektrinu z dieselových generátorov, oznámila ukrajinská spoločnosť Enerhoatom. Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko povedal, že Rusi svojím správaním stavajú svet na pokraj jadrovej katastrofy.

11:48 Na sociálnych sieťach sa šíria nepravdivé príspevky označujúce osobného strážcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za jeho dvojníka. Príspevky obsahujú zábery z návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Kyjeve, pri ktorej mala kamera údajne zachytiť aj dvojníka ukrajinského prezidenta.

Čítajte viac Zachytili kamery počas Bidenovej návštevy v Kyjeve Zelenského dvojníka?

11:34 Traja ľudia zahynuli vo štvrtok v meste Cherson na juhu Ukrajiny pri ostreľovaní ruskej armády. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Ruskí teroristi ostreľovali ráno Cherson. Zasiahli… zastávku verejnej dopravy. Pri ostreľovaní zahynuli traja ľudia,“ uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

K ostreľovaniu prišlo v čase, keď Rusko podniklo na ukrajinské územie ďalší rozsiahly raketový útok, pri ktorom zahynulo najmenej päť ľudí. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vypálilo Rusko v noci na štvrtok 81 striel. Útoky podľa neho zasiahli desať z 27 administra­tívnych oblastí Ukrajiny.

11:32 Rokovanie s delegáciou maďarského parlamentu o ratifikácii vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie v stredu v Helsinkách nebolo vôbec zbytočné. Pre server 444.hu to povedal predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen. Zároveň vyjadril očakávanie, že Budapešť prijme pozitívne rozhodnutie, hoci o konkrétnom termíne hlasovania nebola reč. Informuje o tom spravodajca TASR.

Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO, avšak bolo by dobré, keby tieto krajiny nešírili o Maďarsku klamstvá, tvrdila štvorčlenná maďarská parlamentná delegácia vedená podpredsedom parlamentu pre legislatívu a bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom v utorok v Štokholme a v stredu v Helsinkách.

Vanhanen po schôdzke podľa 444.hu okrem iného povedal, že Maďarsko dalo jasne najavo, že podporuje vstup Fínska, pričom nepredložilo žiadne podmienky ratifikácie.

„Dali tiež najavo, že ratifikáciu nebudú spájať s inými záležitosťami,“ dodal predseda fínskeho parlamentu, podľa ktorého hovorili aj o kritických poznámkach fínskych politikov na adresu Maďarska, k čomu Vanhanen poznamenal, že vo Fínsku má každý právo vyjadriť svoj názor a zdôraznil, že fínskym politikom nikto nemôže povedať, čo majú hovoriť.

11:10 Obyvatelia druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov ostali vo štvrtok po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru bez elektriny, vody a kúrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„V celom meste nie je elektrina. V kritickej infraštruktúre sme prešli na generátory. Doprava na elektrický pohon nefunguje. Kúrenie a dodávky vody nie sú k dispozícii z dôvodu nedostatku napätia v elektrickej sieti,“ povedal starosta Charkova Ihor Terechov v televízii.

Ruským útokom v noci na štvrtok čelila aj ukrajinská metropola Kyjev. Približne 40 percent obyvateľov Kyjeva je v súčasnosti bez kúrenia, uviedla kyjevská vojenská správa na platforme Telegram.

10:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že Rusko v noci na štvrtok vypálilo 81 striel na ciele na území Ukrajiny. Rusko sa podľa neho usiluje Ukrajincov zastrašiť. TASR právu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky denníka The Guardian.

„Krajinu zasiahli rozsiahle útoky,“ napísal prezident v aplikácii Telegram a uplynulú noc označil za náročnú. „Útoky sú smerované voči kritickej infraštruktúre a obytným budovám. Nanešťastie, sú tam aj zranení a mŕtvi,“ povedal a vyjadril sústrasť rodinám obetí.

Rusko podľa jeho slov útočí s cieľom opätovne zastrašiť Ukrajincov. „Okupanti vedia len terorizovať civilistov. To je všetko, čo dokážu. Nepomôže im to však. Nevyhnú sa zodpovednosti za všetko, čoho sa dopúšťajú,“ napísal Zelenskyj.

Prezident sa poďakoval krajinám, ktoré pomáhajú chrániť vzdušný priestor Ukrajiny a každému, kto prispieva k úsiliu prekonávať následky ruských útokov.

Štvrtkové útoky podľa Zelenského vyjadrení zasiahli desať z 27 administra­tívnych oblastí Ukrajiny: Kirovohradskú, Dnepropetrovskú, Odeskú, Charkovskú, Záporožskú, Ľvovskú, Ivanofrankovskú, Žytomyrskú, Vinnyckú a hlavné mesto Kyjev.

10:20 Ukrajinská obrana zostrelila v noci na štvrtok 34 striel s plochou dráhou letu. Celkovo bolo na ukrajinské územie vystrelených 48 striel s plochou dráhou letu typu Kalibr, oznámili vzdušné sily Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Ukrajinské vzdušné sily zverejnili na sociálnej sieti Telegram vyhlásenie k štvrtkovému rozsiahlemu raketovému útoku Ruska na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Uviedli, že Rusko počas neho vypálilo 81 rôznych typov rakiet.

„(Rakety) boli vypaľované zo strategického bombardéra Tu-95, siedmich lietadiel Tu-22M3, ôsmich stíhačiek Su-35, šiestich stíhačiek MiG-31K a troch nosičov rakiet Kalibr v Čiernom mori,“ uvádzajú vzdušné sily.

Ukrajinskej obrane sa okrem 34 rakiet s plochou dráhou letu podarilo zostreliť aj štyri drony Šáhid iránskej výroby. „V dôsledku organizovaných protiopatrení nedosiahlo svoj cieľ osem striel CH-31P a CH-59. Musíme poukázať na to, že ozbrojené sily Ukrajiny nemajú prostriedky na zničenie striel CH-22 a CH-47 a S-300,“ dodávajú ukrajinské vzdušné sily. Guardian upozorňuje, že správu nebolo možné nezávisle overiť.

10:11 Za uplynulý deň ruská armáda na Ukrajine podľa Kyjeva stratila ďalších 590 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny vzrástol na 156 120, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o päť tankov, trinásť obrnených bojových vozidiel pechoty a dva delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 3 441 tankov, 6 736 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 465 delostre­leckých systémov.

9:20 Federálny súd v New Yorku schválil zhabanie Boeingu 737 v hodnote 25 miliónov dolárov, ktorý patrí ruskej energetickej spoločnosti Rosnefť PJSC. Odôvodňuje to sankciami USA proti Rusku za inváziu na Ukrajinu. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AP s odvolaním sa na americké úrady.

Ruskú ropnú spoločnosť Rosnefť PJSC so sídlom v Moskve riadi sankcionovaný oligarcha Igor Ivanovič Sečin.

Súd dospel k záveru, že lietadlo môžu Spojené štáty zadržať na základe porušenia Reformného zákona o kontrole vývozu.

„Dnešný krok potvrdzuje, že ruské spoločnosti a oligarchovia musia zaplatiť za to, že evidentne obchádzajú sankcie, ktoré Spojené štáty zaviedli v reakcii na neodôvodnenú vojnu proti ľudu Ukrajiny,“ napísal v tlačovom vyhlásení Breon Peace, prokurátor v newyorskom Brooklyne.

8:44 Poľsko oficiálne súhlasí, aby sme stíhačky MiG-29 poslali na Ukrajinu spoločne. Uviedol to poverený minister obrany Jaroslav Naď na sociálnej sieti.

Čítajte viac Matovič chce, aby o migoch pre Ukrajinu rozhodla Čaputová. Neskrývajte sa za ženskú sukňu, odkázala prezidentka

8:25 Najmenej päť obetí a niekoľko zranených hlásili vo štvrtok ukrajinskí predstavitelia po opätovnom ruskom masívnom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru.

Gubernátor západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj uviedol, že štyria ľudia zahynuli po zásahu obytnej štvrte v Zoločivskom rajóne. Podľa jeho slov útoky zničili najmenej tri civilné budovy. Záchranári prehľadávajú ich trosky, pod ktorými by mohlo byť uväznených viacero ľudí.

Jedna osoba zahynula v Dnipropetrovskej oblasti, povedal tamojší gubernátor Serhij Lysak. Dvaja ľudia pri raketových útokoch utrpeli zranenia, dodal.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko potvrdil výbuchy v dvoch mestských častiach a najmenej dvoch zranených, napísala agentúra AFP. Miestne úrady priblížili, že v hlavnom meste zaznamenali raketové údery i útoky kamikadze dronov. Mnohé zneškodnila protivzdušná obrana, no niektoré zasiahli energetickú infraštruktúru.

Úrady v Odeskej a Charkovskej oblasti uviedli, že ruské útoky na ich území zasiahli obytné budovy.

8:15 Pentagón bráni administratíve amerického prezidenta Joea Bidena zdieľať s Medzinárodným trestným súdom (ICC) dôkazy o ruských zločinoch spáchaných na Ukrajine. S odvolaním sa na súčasných aj bývalých predstaviteľov amerického ministerstva obrany o tom vo štvrtok napísal denník The New York Times (NYT).

Čítajte viac Pentagón bráni zdieľaniu dôkazov o ruských vojnových zločinoch

7:05 Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň na Ukrajine je po ruských vzdušných úderoch bez prúdu, uviedla na telegrame ukrajinská spoločnosť Enerhoatom. Poškodené je podľa nej posledné vedenie spájajúce elektráreň so sieťou. Rusko v noci na štvrtok spustilo ďalšiu vlnu útokov proti ukrajinským mestám a energetickej infraštruktúre, zásahy hlásila Odeská a Charkovská oblasť aj Kyjev.

6:30 Delegácia poslancov maďarského parlamentu počas stredajšej návštevy Helsínk vyjadrila podporu členstvu Fínska v Severoatlantickej aliancii. Členovia delegácie však neuviedli, kedy maďarský parlament fínsky vstup do NATO ratifikuje, informuje agentúra AP.

Čítajte viac Maďari prišli Fínom a Švédom povedať, že podporia ich vstup do NATO

6:00 Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda, informovala tlačová agentúra PAP.

„Sme pripravení dodať tieto lietadlá a ja som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť,“ povedal Duda pre CNN počas návštevy Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Takáto dodávka by sa podľa Dudu mohla realizovať v rámci medzinárodnej koalície, ktorej podobu však bližšie nešpecifikoval.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok.

Duda v stredu zároveň vyjadril predpoklad, že ukrajinská armáda v budúcnosti prejde na štandardy NATO, a teda aj na modernejšie americké stíhačky F-16. Preto je podľa neho potrebné už teraz cvičiť ukrajinských pilotov na tento druh strojov, ako to už robí Varšava.

Hlavnou aktuálnou potrebou ukrajinskej armády je však podľa poľského prezidenta delostrelectvo s dlhým dostrelom.

5:55 Rusko opäť podniklo masívny raketový útok na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, informovali v noci na štvrtok ukrajinskí predstavitelia a médiá. Informovali o tom agentúry AP a AFP. Varovné sirény sa počas noci rozozvučali v mnohých regiónoch Ukrajiny. Masívne údery zatiaľ hlásili predstavitelia Charkovskej a Odeskej oblasti.

Správy o výbuchoch prichádzajú aj zo stredoukrajinského mesta Dnipro, z Černihivu na severe krajiny, ale aj z miest Luck a Rivne v západnej časti Ukrajiny, ako aj z územia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti.

Aktivované boli i systémy protivzdušnej obrany v Kyjevskej oblasti.

Informácie o prípadných obetiach a rozsahu škôd neboli bezprostredne známe. Podľa AP ide o prvý ruský raketový útok tohto rozsahu po troch týždňoch; posledný bol zaznamenaný 16. februára.

„Nepriateľ podnikol v meste (Charkov) a v (Charkovskej) oblasti približne 15 úderov. Okupanti opäť útočili na zariadenia kritickej infraštruktúry,“ oznámil na sociálnych sieťach gubernátor východoukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Podľa predbežných informácií bola v regióne zasiahnutá aj súkromná obytná budova.

Primátor Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusi zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry, v dôsledku čoho sú v niektorých častiach mesta „problémy“ s dodávkami elektriny.

Gubernátor juhoukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko uviedol, že „rakety zasiahli energetickú infraštruktúru v regióne a poškodili aj obytné budovy“. Najnovší ruský útok označil za masívny.

„Našťastie, nedošlo k obetiam,“ vyhlásil odeský gubernátor, podľa ktorého však bolo potrebné obmedziť odber elektrickej energie.

Gubernátor Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny Serhij Hamalij vyzval obyvateľov, aby sa pre nové útoky nepriateľa uchýlili do krytov.

Rusko už celé mesiace útočí na infraštruktúru po celej Ukrajine raketami a dronmi, čím narušuje dodávky vody, tepla a elektriny pre milióny ľudí, píše AFP.