Guterres: Tisíce obetí v Gaze? Izrael robí niečo zle, jeho renomé vo svete to nepomáha

Čítajte viac Izraelská armáda dobyla „srdce“ Gazy, vodca Hamasu je izolovaný v bunkri

23:54 Konvoj so zdravotníckymi potrebami dorazil do nemocnice Šífa v Pásme Gazy. Je to druhá dodávka životne dôležitého materiálu do nemocnice od začiatku vojny v pásme Gazy medzi radikálnym hnutím Hamas a Izraelom. Oznámili to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA).

Dodané množstvo však zďaleka nestačí pokryť obrovský dopyt v Pásme Gazy. „Zdravotné podmienky v nemocnici Šífa – najväčšej nemocnici v Pásme Gazy a jednom z najstarších palestínskych zdravotníckych zariadení – sú katastrofálne,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Pohotovosť a jednotlivé oddelenia nemocnice sú preplnené, na každé voľné lôžko pripadajú takmer dvaja pacienti. Personál musí ošetrovať pacientov na chodbách, na podlahe aj vonku. Počet zranených sa každou hodinou zvyšuje, pacienti trpia zbytočnými bolesťami, pretože dochádzajú lieky a anestetiká. Desiatky tisíc vysídlených sa navyše snažia nájsť útočisko na parkoviskách a nádvoriach nemocnice.

Zdravotníckym zariadeniam došli zásoby a pohonné hmoty. UNRWA a WHO znovu vyzvali k dodávkam pohonných hmôt humanitárnym organizáciám v Pásme Gazy. Bez paliva nemohli fungovať nemocnice a ďalšie potrebné zariadenia, ako zariadenia na odsoľovanie vody a pekárne. Mohli by tak kvôli tomu umierať ďalší ľudia, uviedli organizácie.

Od prepuknutia konfliktu 7. októbra zomrelo 10 569 Palestín­čanov, uviedlo dnes palestínske ministerstvo zdravotníctva ovládané Hamasom. Obete sú aj na strane Izraela.

23:10 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa agentúry AFP odmietol ako „planné fámy“ správy o možnej výmene rukojemníkov, zadržiavaných militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, za prestávku v bojoch. Predtým sa objavila informácia, že sa pomocou prostredníkov rokuje o oslobodení 12 rukojemníkov, vrátane šiestich Američanov, výmenou za tri dni pauzy v bojoch. S odkazom na zdroje blízke Hamasu to uviedla agentúra AFP. Na rokovaniach sa podľa nej ako prostredník podieľa Katar, zapojené sú aj Spojené štáty. Rukojemníkov je celkom 240 a Izrael podmieňuje pozastavenie bojov ich prepustením.

„Chcem vyvrátiť všetky plané fámy, ktoré k nám prichádzajú zo všetkých strán, a jasne zopakovať jednu vec: bez prepustenia našich rukojemníkov nebude žiadne prímerie. Všetko ostatné je malicherné,“ vyhlásil Netanjahu.

Vyjednávanie podľa zdrojov AFP uviazlo na otázke dĺžky prestávky v bojoch a na tom, či dohoda bude zahŕňať aj sever Pásma Gazy, kde sa odohrávajú najtvrdšie boje. „Katar teraz čaká na odpoveď Izraelčanov,“ uviedol zdroj AFP.

O vyjednávaní o prímerí informovala aj agentúra Reuters, podľa ktorej je zapojený Katar a jedná sa o pauze „na jeden či dva dni“ výmenou za „desať až 15 rukojemníkov“.

22:22 Počet zabitých civilistov vrátane „tisícov a tisícov“ detí v Pásme Gazy ukazuje, že na operácii izraelskej armády proti militantnému palestínskemu hnutiu Hamas je evidentne „niečo zle“. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.

„Hamás porušuje princípy, keď využíva (civilistov ako) ľudské štíty. Ale keď sa človek pozrie na počet civilistov, ktorí boli zabití v dôsledku (izraelských) vojenských operácií, je zjavné, že niečo je zle,“ povedal Guterres na konferencii Reuters NEXT.

Podľa palestínskych úradov, ktoré v Gaze kontroluje Hamas, si izraelské údery za posledný mesiac vyžiadali 10 569 obetí, z ktorých zhruba 40 percent tvoria deti.

Čítajte viac Priveľa mŕtvych v Gaze? Spomeňte si na Hirošimu, bráni sa Izrael

„Tiež je dôležité, aby Izrael pochopil, že je proti jeho záujmom, keď každý deň vidíme strašný obraz dramatických humanitárnych potrieb palestínskeho ľudu,“ povedal Guterres. „To Izraelu vo vzťahu k celosvetovej verejnej mienke nepomáha.“ Šéf OSN útok Hamásu na Izrael síce dôrazne odsúdil, ale zároveň povedal, že „treba rozlišovať – Hamas je jedna vec a palestínsky ľud je vec druhá“.

Guterres tiež porovnal počet údajne zabitých detí v Gaze s množstvom detských obetí konfliktov po celom svete, o ktorých každoročne podáva správu Bezpečnostnej rade OSN. Už v pondelok vyhlásil, že Gaza sa stáva „pohrebiskom detí“.

„Každým rokom je počet detí zabitých niektorými z aktérov vo všetkých konfliktoch, ktorých sme svedkami, maximálne rádovo v stovkách,“ povedal Guterres. „V Gaze máme počas niekoľkých dní tisíce a tisíce zabitých detí a to tiež znamená, že v spôsobe vedenia vojenských operácií je zjavne niečo zle,“ dodal.

21:32 Radikálne palestínske hnutie Hamas stratilo kontrolu nad severnou časťou Pásma Gazy, uviedol to podľa agentúry Reuters hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.

„Dnes sme videli, ako 50-tisíc obyvateľov odchádza zo severu Pásma Gazy na juh. Odchádzajú, pretože chápu, že Hamas stratil nad severom kontrolu,“ povedal Hagari v televíznom vystúpení. „Hamás prišiel o kontrolu a naďalej prichádza o kontrolu na severe (Pásma Gazy),“ dodal.

Hagari tiež zopakoval, že nebude vyhlásené žiadne prímerie. Pripomenul, že izraelská armáda zavádza vo vopred stanovené hodiny „koordinované humanitárne okná“, aby civilným obyvateľom umožnila bezpečnú evakuáciu na juh. „Nebojujeme proti obyvateľom Gazy; bojujeme proti Hamasu,“ zdôraznil.

Armádny hovorca okrem toho aktualizoval počet potvrdených rukojemníkov, ktorých ozbrojenci Hamasu odvliekli do Pásma Gazy po brutálnom útoku zo 7. októbra, a síce na 239 z predchád­zajúcich 240. Hagari však upozornil, že ani toto číslo nie je konečné, pretože armáda stále preveruje nové informácie, vrátane identifikácia tiel nezvestných osôb.

Izraelská armáda dnes pokračovala v pozemnej operácii v Gaze, vojaci okrem iného vyhľadávali a ničili časti rozsiahlej siete tunelov využívaných ozbrojencami hnutia Hamas. V utorok izraelský minister obrany Joav Galant vyhlásil, že Gaza je obkľúčená a vojaci už operujú v „srdci“ mesta.

20:46 Evakuačnými koridormi v Pásme Gazy dnes prešlo 50-tisíc ľudí, uviedli izraelské úrady. Hraničný prechod do Egypta Rafáh bol dnes kvôli bližšie neupresneným bezpečnostným okolnostiam uzavretý, oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničia Vedant Patel.

Izrael, ktorý už mesiac bojuje s radikálnym palestínskym hnutím Hamas, opakovane apeluje na obyvateľov Pásma Gazy, aby sa presunuli na juh oblasti, pretože na severe sú boje najprudšie. Nápor utekajúcich Palestínčanov bol dnes taký veľký, že koridory museli byť otvorené až do 15:00 miestneho času (14:00 SEČ), teda o hodinu dlhšie, než bolo pôvodne prisľúbené. Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) v utorok ušlo zo severu na juh asi 15 000 ľudí, zatiaľ čo v pondelok ich bolo 5 000 a v nedeľu 2000.

Do Pásma Gazy za posledných 24 hodín vošlo 80 kamiónov s humanitárnou pomocou, uviedol hovorca Bieleho domu pre bezpečnosť John Kirby. Z Pásma podľa neho doteraz odišlo zhruba 400 Američanov a ďalších zhruba 500 až 600, pri započítaní rodinných príslušníkov, v Pásme Gazy zostáva, citovala Kirbyho agentúra Reuters.

19:51 Španielske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo úmrtie svojho občana v Izraeli, ktorý bol nezvestný od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra.

Španielska diplomacia vo vyhlásení identifikovala muža ako Ivána Illarramendiho. Ďalšie detaily neposkytla.

Izraelská veľvyslankyňa v Španielsku Rodica Radian-Gordonová vyjadrila zármutok nad „brutálnou vraždou“ španielskeho občana. „Bol identifikovaný mesiac po teroristickom masakri spáchanom Hamasom v Izraeli spolu so svojou manželkou Dafnou Garcovichovou,“ napísala na sociálnej sieti X. Izraelská ambasáda nedokázala potvrdiť, kde pár zahynul.

Podľa španielskych médií Illarramendi žil s manželkou z Čile v kibuci neďaleko pásma Gazy.

Španielske ministerstvo zahraničných vecí po teroristickom útoku Hamasu na Izrael stručne uviedlo, že útoky „zasiahli“ dvoch Španielov, pripomína AP.

Madrid potvrdil 11. októbra úmrtie 19-ročnej španielsko-izraelskej občianky Mayi Villalobo Sinvanyovej. Podľa španielskej tlačovej agentúry EFE bola v čase útoku vo vojenskej službe na základni izraelskej armády.

19:04 Holandsko posiela k Cypru na východe Stredozemného mora vojenskú loď, ktorá bude slúžiť pre humanitárnu pomoc v pásme Gazy. Oznámila to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová.

Holandská loď by podľa ministerky mohla byť využívaná aj na evakuáciu.

Cyprus sa v súčasnosti snaží o vytvorenie námorného koridoru do Gazy, cez ktorý by mohla neustále prúdiť pomoc do palestínskej enklávy sužovanej vojnou Izraela s militantným hnutím Hamas. Ollongrenová označila túto iniciatívu za veľmi dôležitú. Na Cyprus aj vycestovala, aby rokovala o jej podrobnostiach.

Vojenská loď vypláva z Holandska v polovici novembra a k Cypru dorazí za desať dní. Na Cypre už pôsobí ďalšia loď holandského námorníctva a dve vojenské dopravné lietadlá, ktoré by podľa ministerky mohli prepravovať zdravotnícky materiál do pásma Gazy.

Holandský premiér Mark Rutte smeruje do Izraela, kde sa už druhýkrát za uplynulé týždne stretne so svojím izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom. Okrem iného majú rokovať o rukojemníkoch, ktorých teroristi z Hamasu 7. októbra po útoku na Izrael uniesli do pásma Gazy.

Do Izraela Rutte pricestuje z katarskej Dauhy, kde rokoval o osude rukojemníkov. Predstaviteľom Kataru sa poďakoval za ich úsilie pri sprostredkovaní prepustenia zadržiavaných rukojemníkov.

Počas rokovaní v Katare bolo predložených viacero „návrhov“ na krátke prestávky v bojoch v pásme Gazy, uviedol Rutte pre holandskú stanicu NOS. Podľa neho by umožnili „dosiahnuť pokrok“ pri posielaní humanitárnej pomoci do Gazy a prepustení zajatcov.

18:07 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala na rozhodné kroky proti antisemitizmu v Nemecku. „Demokratická väčšina nášho štátu musí byť v strehu,“ varovala vo vyhlásení zverejnenom pri príležitosti 85. výročia nacistickej Krištáľovej noci.

„Boj proti všetkým formám nepriateľstva voči Židom – z radov pravice, ľavice, ako aj motivovaného radikálnym islamom – je povinnosťou nášho štátu a občanov. Žida sa musia v Nemecku cítiť bezpečne,“ uviedla Merkelová.

Bývalá kancelárka upozornila, že obraz spoločnosti v Nemecku je po 85 rokoch problematický.

„Život v Nemecku znova prekvitá, a zároveň sme svedkami znepokojujúceho antisemitizmu, ktorý ohrozuje život Židov v našej krajine a na ďalších miestach vo svete, ktoré boli pokladané za bezpečné,“ vysvetlila Merkelová.

Za obzvlášť odporné označila antisemitské výroky na demonštráciách v Nemecku po teroristickom útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra a vyzvala na potrestanie zločinov z nenávisti.

Varovala pred ľuďmi, ktorí môžu zneužiť „oprávnenú túžbu ostatných po palestínskom štáte“ a odôvodnenú kritiku politiky Nemecka či Izraela na „zamaskovanie šírenia nenávisti voči štátu Izrael a voči Židom“.

Takáto činnosť je podľa Merkelovej zneužitím „základných práv na slobodu názoru a slobodu zhromažďovania. Toto treba trestať a zastaviť všetkými prostriedkami prípustnými našou ústavou“.

17:38 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je „emocionálne zničený“ kvôli svojmu nesmiernemu zlyhaniu v oblasti národnej bezpečnosti a teraz sa mýli, keď po zničení Hamasu chce „na neohraničený čas“ prevziať kontrolu nad bezpečnostnou situáciou v pásme Gazy, uviedol bývalý izraelský ministerský predseda Ehud Olmert v rozhovore so serverom Politico.

Podľa expremiéra sa Netanjahu nachádza v stave „nervového zrútenia“, zatiaľ čo sa snaží vyhnúť strate funkcie v dôsledku toho, že počas vražedných útokov Hamasu 7. októbra nedokázal zaistiť národu bezpečnosť. Výsledkom je, že Izrael sa teraz zo strategického hľadiska vychyľuje z kurzu, domnieva sa Olmert. Trvá na tom, že prioritou Tel Avivu by malo byť vyjednanie konečného usporiadania po skončení konfliktu v Gaze – vrátane obnovenia rozhovorov o vzniku palestínskeho štátu – namiesto návratu k plnému vojenskému dohľadu nad Gazou.

„(Netanjahu) sa zrútil. Je emocionálne zničený, o tom nie je pochýb. Chcem tým povedať, že sa mu prihodilo niečo hrozné. Bibi (prezývka premiéra, pozn. ČTK) sa celý život snaží predstierať, že on je pán Bezpečnosť. Je to pán Kecal,“ vyhlásil Olmert v rozhovore.

„Každá minúta, kedy je premiérom, predstavuje pre Izrael nebezpečenstvo. Myslím to úplne vážne. Som si istý, že Američania chápu, že je v zlom stave,“ dodal Olmert, ktorý stál na čele izraelskej vlády v rokoch 2006 až 2009 ako predseda liberálny. strany Kadima.

Za príklad Netanjahuovho chybného prístupu Olmert považuje strategický plán udržania bezpečnostnej kontroly nad povojnovým Pásmom Gazy, o ktorom sa premiér zmienil v pondelkovom rozhovore so stanicou ABC. Olmert varoval, že tento postup by sa prakticky rovnal návratu pred rok 2005, keď Izrael nad týmto pobrežným územím vykonával vojenskú správu.

„Nie je v záujme Izraela dohliadať na bezpečnosť Gazy,“ vyhlásil Olmert. „V našom záujme je, aby sme sa dokázali brániť iným spôsobom, než tomu bolo pred útokom zo 7. októbra. Ale znovu ovládať Gazu? Nie.“

16:40 Katar sprostredkúva rokovania medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas o možnom prepustení desiatich až 15 zajatcov zadržiavaných v Pásme Gazy. Protiváhou má byť krátke prímerie. TASR informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá za odvoláva na zdroj oboznámený so situáciou.

„Rokovania sprostredkovávané Katarom v spolupráci s USA pokračujú s cieľom zaistiť prepustenie desiatich až 15 rukojemníkov výmenou za jedno až dvojdňové zastavenie bojov,“ vyhlásil informovaný zdroj. Ten chcel z dôvodu vysokej citlivosti záležitosti zostať v anonymite.

16:35 Vojna Izraela proti palestínskemu hnutiu Hamas je „vojnou slobodného sveta“. Uviedol to v stredu izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen v príhovore k europoslancom v Bruseli.

Cohen bol v Európskom parlamente (EP) s niekoľkými Izraelčanmi, ktorých príbuzných uniesli do Pásma Gazy teroristi z Hamasu pri útoku zo 7. októbra.

Minister v príhovore označil Hamas za „monštrá“ a požiadal o medzinárodnú pomoc na zabezpečenie prepustenia viac ako 240 rukojemníkov. Europoslancom ukázal aj brutálne zábery, ktoré podľa jeho tvrdení Hamas natočil počas útoku na Izrael.

„Siedmy október bol najhorším dňom pre Izrael a židovský národ od Holokaustu,“ povedal. Intenzívne bombardovanie Pásma Gazy Izraelom zdôvodnil ako nevyhnuté na vykorenenie „terorizmu“ Hamasu.

„Toto nie je len vojna štátu Izrael. Toto je vojna slobodného sveta… Musíme vyhrať túto vojnu, aby sme zabezpečili, že Západ nebude ďalší, keďže terorizmus je ako rakovina,“ uviedol šéf izraelskej diplomacie.

Cohen pripomenul, že Izrael nečelí iba útokom Hamasu, ale aj ostatných militantných skupín v regióne, ktoré sú podporované Teheránom. Irán je podľa jeho slov „svetovou jednotkou vo financovaní teroru“.

Čítajte aj Hamas porazíme aj za cenu bolestivých strát, uviedol Netanjahu. Izrael znovu bombardoval Džabálijú

16:30 Palestínske hnutie Hamas v stredu obvinilo Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) zo spolupráce s Izraelom pri vysídľovaní obyvateľov mesta Gaza.

„UNRWA a jeho predstavitelia nesú zodpovednosť za túto humanitárnu katastrofu,“ uviedol uviedol Saláma Marúf, šéf tlačovej kancelárie Hamasu. Militatntné hnutie ovláda pásmo Gazy od roku 2007. Marúf obzvlášť poukázal na situáciu obyvateľov v meste Gaza a severne od neho, ktorí podľa odporúčania izraelskej armády ušli na juh.

Hovorkyňa UNRWA na požiadavku AFP o vyjadrenie k obvineniam hnutia Hamas bezprostredne nereagovala.

Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) bolo v dôsledku vojny vnútorne vysídlených asi 1,5 milióna z celkového počtu približne 2,4 milióna obyvateľov pásma Gazy.

15:35 Taliansko vyšle k pobrežiu pri Pásme Gazy vojenskú logistickú loď, ktorá môže slúžiť ako nemocnica. Oznámil to dnes podľa agentúry ANSA taliansky minister obrany Guido Crosetto. Podľa neho by Taliansko chcelo poslať do Pásma Gazy aj svoju poľnú nemocnicu.

Loď talianskeho námorníctva Vulcano by podľa Crosetta mala vyraziť z prístavu Civitavecchia neďaleko Ríma smerom k Pásmu Gazy už dnes. Na palube má 170 členov posádky, z ktorých 30 sú zdravotníci. „Vysielame jedinú loď s nemocničným vybavením, ktorú má (taliansky) štát k dispozícii,“ uviedol Crosetto.

Podľa ministra o vyslanie plavidla požiadali palestínske úrady po rokovaní so Spojenými štátmi. „Myslím, že to dobre prijali Izrael aj Palestínčania,“ uviedol minister obrany. Ako dlho loď pri Pásme Gazy zostane, Crosetto nespresnil.

Taliansky minister dúfa, že podobne budú postupovať aj ďalšie krajiny. Pri Pásme Gazy je už teraz výsadková loď Tonnerre francúzskeho námorníctva, ktorá má tiež určité nemocničné kapacity. Ešte v novembri by sa k nej mala pripojiť aj sesterská loď Dixmude. Podľa odborníkov by však bolo posielanie pacientov z pevniny na lode kotviace pri pásme komplikované.

Crosetto tiež uviedol, že Taliansko vyslalo k pobrežiu pri Libanone, Izraeli a Pásme Gazy aj dve bojové lode, podľa neho z bezpečnostných dôvodov.

14:40 Britský premiér Rishi Sunak a ďalší vládni politici kritizujú rozhodnutie šéfa londýnskej polície, ktorý povolil konanie demonštrácie na podporu Palestíny túto sobotu, keď si krajina pripomína ukončenie prvej svetovej vojny. Policajný šéf však trvá na svojom a tvrdí, že protest nijako nenaruší oslavy Dňa prímeria ani bezpečnosť židovskej komunity v krajine, informujú dnes britské médiá.

Londýn patrí v posledných týždňoch k viacerým ďalším západoeurópskym mestám, kde tisíce stúpencov Palestíny volajú po ukončení izraelskej operácie v Pásme Gazy či vyhlásení samostatného palestínskeho štátu. Organizátori protestov oznámili, že ďalší pochod plánujú na sobotu 11. novembra, keď sa v európskych krajinách oslavuje Deň prímeria ako pripomienka ukončenia vojnových bojov v roku 1918.

Londýnska polícia protest povolila, britskí vládni politici sa však postavili proti. Sunak vyhlásil, že tieto pochody sú „provokatívne a neuctivé“ a nie je vhodné, aby sa jeden z nich konal vo významný deň, keď si Briti pripomínajú padlých v prvej svetovej vojne.

„Hovoril, že dokáže zabezpečiť, aby si táto krajina mohla bezpečne pripomenúť svoju minulosť. Moja práca je, aby za to niesol zodpovednosť,“ povedal dnes Sunak médiám na adresu policajného šéfa Marka Rowleya.

14:28 Izraelskí predstavitelia sa nezúčastnia na štvrtkovej humanitárnej konferencii pre pásmo Gazy v Paríži, ktorú organizuje francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Izrael má napriek avizovanej neúčasti na konferencii rovnako ako iné krajiny „záujem na zlepšení humanitárnej situácie v Gaze“, povedal v stredu novinárom predstaviteľ Macronovej kancelárie, ktorý si neželal byť menovaný. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Francúzsky prezident v utorok rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a hovoriť budú znova po skončení konferencie, informoval Elyzejský palác.

Macron telefonoval v utorok aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a katarským emirom Tamímom bin Hamadom al-Sáním, dodal. Katar a Egypt zohrávajú kľúčovú úlohu pri snahách dostať viac pomoci do Pásma Gazy.

12:45 Holandská vláda dodala súčiastky pre stíhačky F-35 Izraelu a to aj napriek obavám, že by izraelské bombardovanie Pásma Gazy mohlo porušovať medzinárodné právo. Na stredajšiu správu holandského denníka NRC Handelsblad upzornil spravodajca TASR.

Izrael objednal komponenty z európskeho regionálneho skladu pre stíhačky F-35 so sídlom na holandskej leteckej základni Woensdrecht po bezprecedentnom a brutálnom útoku militantov z hnutia Hamasu zo 7. októbra.

Podľa denníka NRC boli ešte v októbri boli o dodávke súčiastok informované holandská ministerka zahraničných vecí Hanke Bruinsová Slotová a ministerka zahraničného obchodu Liesje Schreinemacherová.

12:30 Pri izraelskom ostreľovaní palestínskeho Pásma Gazy zomrelo od 7. októbra 10.569 Palestín­čanov, vrátane 4324 detí, uviedli dnes podľa agentúry Reuters úrady v Pásme Gazy, spravované hnutím Hamas. Tieto údaje z vojnovej zóny nemožno nezávisle overiť. Izrael masívne ostreľuje túto oblasť s viac ako dvoma miliónmi ľudí s cieľom zničiť palestínske hnutie Hamas, ktoré pred mesiacom zaútočilo na juh Izraela a zabilo na 1400 ľudí.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré ovláda Hamas, dnes tiež informovalo, že pri izraelských úderoch bolo 26.457 ľudí zranených. Zhruba polovica nemocníc v Pásme Gazy ale už prestala fungovať kvôli blokáde, ktorú Izrael v odvete za útok Hamasu zo 7. októbra voči oblasti zaviedol. Okrem potravín či liekov zastavil aj dodávky energie a pohonných látok, aby ich nemohlo využívať hnutie Hamas. Energie či palivo ale potrebujú aj nemocnice. Izrael zastavil pred mesiacom aj dodávky vody do Pásma Gazy, ktoré obnovil koncom októbra, ale len v obmedzenom množstve.

11:33 Izrael nemôže znovu okupovať Pásmo Gazy, po skončení terajšieho konfliktu ale môže byť stanovené prechodné obdobie. Podľa agentúry Reuters to dnes vyhlásil americký minister zahraničia Antony Blinken, ktorý v Tokiu rokoval so šéfmi diplomacie skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7.

„Gazu nemôže ďalej riadiť Hamas, to by jednoducho viedlo k opakovaniu 7. októbra. Je tiež jasné, že Izrael nemôže Gazu okupovať,“ povedal Blinken novinárom v Tokiu.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že Izrael prevezme po skončení vojny s Hamásom bezpečnostnú zodpovednosť za Pásmo Gazy, aby nehrozilo opakovanie takéhoto útoku. Hovorca amerického ministerstva zahraničia v tejto súvislosti už v utorok uviedol, že Spojené štáty sú proti prípadnej novej dlhodobej okupácii Pásma Gazy Izraelom.

11:04 Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v stredu v spoločnom vyhlásení podporili tzv. humanitárne prestávky a vytvorenie koridorov v Pásme Gazy, kde Izrael bojuje s palestínskym militantným hnutím Hamas. Na prímerie však ministri bojujúce strany nevyzvali, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Zdôrazňujeme potrebu bezodkladných opatrení na riešenie zhoršujúcej sa humanitárnej krízy v Gaze… podporujeme humanitárne prestávky a koridory na uľahčenie (dodávok) nevyhnutne potrebnej pomoci, pohybu civilistov a prepustenia rukojemníkov,“ uviedli ministri po rokovaniach v Japonsku.

V spoločnom vyhlásení zdôraznili aj „právo Izraela brániť seba a svojich občanov v súlade s medzinárodným právom“. Izrael sa totiž podľa nich snaží zabrániť opakovaniu bezprecedentných útokov Hamasu zo 7. októbra.

Čítajte aj Po USA varuje Izrael aj Haag: Brániť pomoci Gaze môže byť vojnovým zločinom

„Vyzývame Irán, aby sa zdržal poskytovania podpory Hamasu a prijímania ďalších opatrení, ktoré destabilizujú Blízky východ, vrátane podpory libanonského Hizballáhu a iných neštátnych aktérov, a aby využil svoj vplyv na tieto skupiny na deeskaláciu napätia v regióne,“ dodali šéfovia diplomacií G7 v spoločnom vyhlásení.

10:45 V popredných radoch britskej ľavicovej opozície sa prehlbuje spor vyvolaný vojnou medzi Izraelom a palestínskym Hamásom a humanitárnou situáciou v Pásme Gazy. Jeden z ministrov tieňovej vlády Labouristickej strany sa vzdal svojej pozície s odôvodnením, že chce hlasno podporovať vyhlásenie prímeria, na ktoré má predseda strany Keir Starmer iný názor. Informujú o tom dnes britské médiá. Labouristi sú podľa prieskumov favoritmi budúcoročných parlamentných volieb a pre o blízkovýchodný konflikt pre nich môže byť podľa niektorých komentátorov jednou z najväčších výziev.

Tieňový minister Imran Hussain v utorok večer oznámil, že kvôli svojmu názoru odlišnému od oficiálnej pozície Starmera už nechce byť členom tímu, z ktorého by potenciálne mohol vzísť budúci britský kabinet.

„Chcem mať možnosť plne obhajovať prímerie,“ vysvetlil na sociálnych sieťach svoju rezignáciu. Poslanec, zvolený za severoanglický obvod s početnou moslimskou komunitou, si svoj mandát ponechá, nebude však už vystupovať ako hovorca strany pre otázky reformy trhu práce.

Čítajte aj Historik Harari kritizoval ľahostajnosť a necitlivosť západných liberálov k zverstvám Hamasu. Spomína paralelu so Stalinom

Časť labouristov, ako aj členov ľavicových strán v niektorých ďalších európskych krajinách, sa v súčasnom konflikte výraznejšie kloní na stranu Palestínčanov. V časoch predchádzajúceho vodcu Jeremyho Corbyna čelila strana kritike za údajný antisemitizmus vo svojom vedení. Súčasný líder Starmer odmieta volanie časti strany, aby plne podporil prímerie v Gaze, po ktorom popri Palestínčanoch a moslimských krajinách volá tiež časť západných politikov. Izrael a jeho spojenci ho však odmietajú s odôvodnením, že by poskytlo výhodu Hamasu, o ktorého zničenie židovský štát po bezprecedentnom teroristickom útoku usiluje.

10:30 Izraelská armáda v stredu vyhlásila, že v Pásme Gazy zabila Muhsina Abú Zínu, vedúceho vývoja zbraní palestínskeho militantného hnutia Hamas.

„Podľa informácií Izraelského úradu pre cenné papiere a spravodajskej služby izraelskej armády (Aman) zabila stíhačka armády Muhsina Abú Zínu,“ uviedla armáda na sociálnej sieti Telegram.

„Zína bol jedným z popredných vývojárov zbraní Hamasu a odborníkom na vývoj strategických zbraní a rakiet, ktoré používajú teroristi Hamasu,“ dodala.

Armáda tiež identifikovala bunku militantov, ktorá na ňu plánovala zaútočiť protitankovými strelami, a zaútočila tiež na bunku, ktorá odpaľovala rakety na Izrael. Oba ciele vraj zničila, informácie sa však nepodarilo nezávisle overiť.

10:05 Izraelské úrady doteraz identifikovali 843 civilistov z asi 1400 obetí útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, podľa miestnych médií o tom dnes informovala tamojšia polícia. Podľa nej zavraždili ozbrojenci z Hamasu pri útoku na izraelské obce pri hraniciach s Pásmom Gazy asi tisíc civilistov a 400 členov izraelských bezpečnostných zložiek, uviedol server The Times of Israel (ToI).

Identifikácia pozostatkov je ťažká okrem iného preto, že rad domov ozbrojenci z Hamasu vypálili. V prípade asi troch desiatok osôb tiež zatiaľ nie je jasné, či zomreli pri masakre zo 7. októbra, či ich Hamas uniesol do Pásma Gazy. Medzi nezvestnými je podľa stanice Channel 12 tiež 15 cudzincov, väčšina z nich sú zrejme Thajčania.

Server ToI v utorok napísal, že s hľadaním a identifikáciou pozostatkov obetí útoku Hamasu na juh Izraela pomáhajú aj archeológovia, ktorí za dva týždne pomohli objaviť vo vypálených domoch pozostatky desiatich mužov, žien a detí považovaných doteraz za nezvestné.

Čítajte aj Izraelčania ukázali zverstvá teroristov. Neporovnávajte nás s Hamasom, odkazujú

Tento týždeň sa v izraelských médiách objavili správy, že v súvislosti so silnejúcimi hlasmi najmä zo zahraničia volajúcimi po humanitárnom prímerí v Pásme Gazy sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu chystá zverejniť 47-minútové kompilačné video zo záberov z masakru zo 7. októbra. Väčšinu na ňom tvoria videozáznamy z kamier, ktoré mali ozbrojenci z Hamasu pripevnené na telách. Izraelskí psychológovia, psychiatri aj preživší útoku ale vyzývajú vládu, aby to nerobila, pretože tak spôsobí Izraelčanom ešte väčšiu traumu.

9:01 Izraelské pozemné sily v Pásme Gazy hľadajú a ničia časti rozsiahlej siete tunelov využívaných ozbrojencami z radikálneho hnutia Hamas, uviedla agentúra Reuters. So stupňujúcimi sa leteckými i pozemnými údermi zrýchlilo tempo úteku palestínskych civilistov z bojovej zóny na severe oblasti. Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) v utorok utieklo asi 15-tisíc ľudí, zatiaľ čo v pondelok ich bolo 5-tisíc a nedeľu 2-tisíc.

Od 7. októbra, keď ozbrojenci Hamasu pri cezhraničnom útoku zabili 1 400 ľudí a zajali približne 240 rukojemníkov, Izrael útočí na Gazu zo vzduchu a využíva pozemné jednotky na rozdelenie pobrežného územia na dve časti. Mesto Gaza, hlavná bašta Hamasu na tomto území, je obkľúčené. Izrael uvádza, že jeho jednotky postúpili až do „srdca“ mesta, zatiaľ čo Hamas tvrdí, že jeho bojovníci spôsobili Izraelcom ťažké straty.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari uviedol, že izraelskí ženisti používajú výbušné zariadenia na ničenie siete tunelov vybudovaných Hamasom, ktorá sa tiahne stovky kilometrov pod Gazou. Izraelské tanky čelia silnému odporu ozbrojencov, ktorí tunely využívajú na prepady, uviedli zdroje z Hamasu a skupiny Palestínsky Islamský džihád. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne nezávisle overiť. (reuters, čtk)

7:25 Nemecká spolková polícia eviduje v krajine za uplynulý mesiac viac ako 2 600 trestných činov, ktoré podľa nej súvisia s teroristickým útokom hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra.

Hlavnými zaznamenanými trestnými činmi boli poškodzovanie majetku, podnecovanie nenávisti a trestné činy odporu. Počet násilných trestných činov dosiahol stredne vysoké trojciferné číslo, uviedol Spolkový kriminálny úrad.

Ostrú kritiku v Nemecku vyvolali najmä propalestínske demonštrácie vzhľadom na opakované prípady, keď ich niektorí účastníci vyjadrovali podporu Hamasu, kričali antisemitské heslá alebo spochybňovali právo Izraela na existenciu.

Nemecké úrady mnohé zhromaždenia priamo zakázali a iné sa konali pod dohľadom polície. Poprední nemeckí politici medzičasom žiadajú, aby nemeckí moslimovia odsúdili protiizraelskú rétoriku.

V krajine vzrástol počet antisemitských činov. V októbri došlo k pokusu o podpaľačský útok na židovské centrum a synagógu v Berlíne, pričom vstupoch do viacerých budov sa objavili Dávidove hviezdy. (dpa, tasr)

6:48 Izraelská armáda od začiatku operácie proti islamistickému hnutiu Hamas pred mesiacom zaútočila na 14 000 cieľom v Pásme Gazy. Zničila okrem iného viac ako 100 vstupov do tunelov a zabila početných veliteľov Hamasu, uviedol armádny hovorca Daniel Hagari v utorok večer. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Izraelské jednotky okrem toho zničili vyše 4 000 zbraní, z ktorých mnohé boli ukryté v mešitách, materských školách a obytných oblastiach. „Je to dôkaz cynického zneužívania civilistov ako ľudských štátov zo strany Hamasu,“ povedal Hagari.

Teroristi Hamasu a ďalších skupín zabili 7. októbra pri masakroch a útokoch v oblastiach Izraela hraničiacich s Pásmom Gazy viac než 1400 ľudí. Ďalších vyše 240 ľudí so sebou odvliekli ako rukojemníkov. Izraelská armáda následne spustila vzdušné údery na ciele Hamasu v Gaze a neskôr tam vyslala svoje pozemné sily. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré je pod kontrolou Hamasu, prekročil počet zabitých Palestínčanov 10 300. Tieto čísla nemožno v súčasnosti nezávisle overiť.

6:15 Americký prezident Joe Biden pri pondelkovom telefonáte vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby súhlasil s trojdňovou pauzou v bojoch s palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Skoršiu správu serveru Axios následne podľa agentúry Reuters potvrdil priamo prezident. Výsledkom rokovania by podľa Axiosu mohlo byť, že Hamas prepustí desať až 15 rukojemníkov z Pásma Gazy a zverejní zoznam ľudí, ktorých zadržiava. Biely dom odmietol správu komentovať.

Islamisti z hnutia Hamas pri útoku na Izrael 7. októbra uniesli do Pásma Gazy najmenej 240 ľudí, z toho Hamas ich zadržiava až 180, 40 Palestínsky islamský džihád a zvyšok ďalšej radikálnej organizácie v Pásme Gazy. Hamas v utorkovom vyhlásení tvrdil, že je pripravený prepustiť 12 zahraničných rukojemníkov, ale nemôže tak urobiť kvôli izraelskému ostreľovaniu.

Diplomatické zdroje Axiosu oznámili, že Netanjahu Hamasu neverí, a to predovšetkým kvôli incidentu z roku 2014, keď Hamas počas humanitárnej pauzy v bojoch s Izraelom zaútočil na skupinu vojakov židovského štátu, niekoľko ich zabil a jedného uniesol.

Netanjahu už minulý týždeň po rokovaní so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom vyhlásil, že Izrael podmieňuje akékoľvek dočasné prímerie prepustením rukojemníkov.

Biely dom informáciu serveru odmietol komentovať a odkázal len na pondelkové vyhlásenie, kde Washington uvádza, že Biden a Netanjahu, „diskutovali o pokračujúcich snahách zabezpečiť prepustenie rukojemníkov držaných Hamásom“.

Spojené štáty, a ďalej napríklad Británia, už niekoľko týždňov vyhlasujú, že zo všeobecného prímeria by v súčasnej situácii ťažil Hamas, ktorý by ním získal čas na prezbrojenie. Niektoré západné štáty hovoria o obmedzených „humanitárnych pauzách“ ako o možnom riešení súčasnej situácie, za ktorej zomierajú stovky palestínskych civilistov denne a väčšina izraelských i zahraničných rukojemníkov je stále zadržiavaná v Pásme Gazy.