779. deň: Briti chcú Kyjevu urýchlene poslať Dračí oheň. Takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne sú mimo prevádzky

Čítajte viac 778. deň: Generál varuje pred mohutnou presilou Rusov. Ukrajina má nový mobilizačný zákon

21:54 Čína podľa Spojených štátov podporuje ruskú vojnu na Ukrajine tým, že Moskve poskytuje veľké množstvo strojov, mikroelektroniky či technológií pre drony a riadené strely, vďaka čomu Rusko môže navyšovať svoju zbrojnú výrobu. S odvolaním sa na dvoch vysoko postavených amerických činiteľov o tom dnes informovali agentúry AP a Reuters.

Podľa nemenovaných činiteľov v roku 2023 pochádzalo približne 90 percent ruskej mikroelektroniky z Číny, a Rusko ju používalo okrem iného na výrobu rakiet, tankov či lietadiel. Tiež takmer 70 percent ruského dovozu obrábacích strojov v poslednom štvrťroku minulého roka pochádzalo z Číny.

Čínske a ruské subjekty ďalej podľa poznatkov amerických spravodajských služieb spoločne pracujú na výrobe bezpilotných lietadiel v Rusku či na zlepšení ruských satelitných kapacít využiteľných na Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden o problematike v nedávnom telefonáte hovoril s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Čína síce neposkytuje Rusku priamu podporu vo forme smrtiacich zbraní, ale Moskvu dlhodobo podporuje diplomaticky. (ap, reuters, tasr)

21:20 Vlna ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktorú Moskva spustila minulý mesiac, zapríčinila zničenie väčšiny ukrajinských tepelných elektrární alebo ich obsadenie ruskými jednotkami. V piatok o tom informovali ukrajinské médiá a spoločnosti, ktoré elektrárne prevádzkujú.

„Po poslednom ostreľovaní a zničení Trypiľskej tepelnej elektrárne stratila ukrajinská energetická spoločnosť Centrenerho 100 percent jej výrobnej kapacity,“ uviedli v piatok internetové noviny Ukrajinska pravda.

Správa sa objavila po zničení Zmijivskej tepelnej elektrárne v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vuhlehirská tepelná elektráreň v Doneckej oblasti je pod ruskou kontrolou od leta 2022.

Súkromná energetická spoločnosť DTEK hlásila, že dokáže dodávať iba približne 20 percent energie, päť zo šiestich jej elektrární totiž utrpelo vážne poškodenie alebo boli zničené. Po najnovších útokov môže byť podľa správy toto číslo ešte nižšie.

Tepelné elektrárne vyrábajú elektrinu spaľovaním uhlia, vykurovacieho oleja alebo zemného plynu. Väčšina ukrajinských tepelných elektrární spaľuje uhlie.

Marcové raketové útoky vyradili z prevádzky aj veľkú vodnú elektráreň v Záporožskej oblasti.

Rusko sa primárne zameralo na tepelné a vodné elektrárne, pretože zohrávajú dôležitú úlohu v stabilizácii elektrickej siete. V rannej a večernej špičke, keď je odber najvyšší, totiž dokážu rýchlo zvýšiť množstvo produkovanej energie, uviedla Ukrajinska pravda.

Tri ukrajinské jadrové elektrárne sa cieľmi útokov nestali. Ukrajinský minister energetiky Herman Halušenko v nedeľu uviedol, že aktuálne vyrábajú viac než 50 percent ukrajinskej energie. (tasr, dpa)

20:00 Zatiaľ čo Švajčiarsko navrhuje zorganizovať mierový summit s cieľom nájsť riešenie vojny na Ukrajine, Moskva teraz oživuje staré riešenie, doplnené o ďalšie požiadavky. Kremeľ považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.

Čítajte viac Rusko oživuje staré riešenie prímeria s Ukrajinou zo začiatku vojny. Kremeľ však má ďalšie požiadavky

18:43 Ruské ostreľovanie mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny si vyžiadalo jednu obeť a troch zranených, oznámili v piatok miestne úrady. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Charkovská oblasť. Pri delostreleckom ostreľovaní utrpeli zranenia tri osoby, 65-ročný muž bol zabitý,“ uviedla ukrajinská polícia. Regionálne úrady hlásili ďalšiu obeť v dedine Kupiansk-Vuzlovyj v Charkovskej oblasti.

„Okupanti ostreľovali Kupiansk-Vuzlovyj. Začal horieť dom, zahynul muž narodený v roku 1959,“ oznámili miestne ukrajinské úrady. Počas útoku údajne utrpeli zranenia dve ďalšie osoby.

Moskva udrela tento mesiac na Charkov sériou útokov. Charkov je druhé najväčšie mesto Ukrajiny a leží na severozápade jej územia neďaleko štátnych hraníc s Ruskom. Aktuálne ostreľovanie sa odohralo iba deň po masívnom útoku ruských jednotiek na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

16:40 Administratívnu budovu plynárenskej spoločnosti Gazprom v ruskom meste Belgorod zasiahlo bezpilotné lietadlo a zranilo dvoch ľudí. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ozbrojené sily Ukrajiny zaútočili dronom na Belgorod. „Dron narazil do administratívnej budovy spoločnosti dodávajúcej zdroje. Výbuch si vyžiadal dvoch zranených," dodal. Podľa nezávislého ruského portálu Meduza, ktorého redakcia sídli v Lotyšsku, dron narazil do budovy Gazpromu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruské telegramové kanály okrem toho uviedli, že iný dron zasiahol generátor v Belgorodskej oblasti, pričom dvaja vojaci utrpeli popáleniny.

16:20 Nový laser britskej armády by mohli urýchlene presunúť na front na Ukrajinu a likvidovať tam ruské drony, uviedol britský minister obrany Grant Shapps.

Zbraň DragonFire, ktorá bude podľa očakávania pripravená na použitie najneskôr v roku 2027, by mohla mať „obrovský vplyv“ na konflikt v Európe, informovalo britské ministerstvo obrany. Nové reformy zamerané na urýchlenie dodávok zbraní znamenajú, že laser, pôvodne určený na použitie v roku 2032, bude teraz funkčný o päť rokov skôr, dodalo ministerstvo.

Shapps v rozhovore s novinármi vo vojenskom výskumnom centre Porton Down v meste Salisbury povedal, že preverí, či by sa toto tempo mohlo ešte viac zvýšiť, „aby Ukrajinci mohli laser dostať do rúk“.

Čítajte aj VIDEO: Revolúcia v boji. Briti odtajnili test novej laserovej zbrane, presnosť je smrtiaca

„Rozhodol som sa urýchliť výrobu laserového systému DragonFire, pretože podľa mňa vzhľadom na dva veľké konflikty – jeden na mori a druhý v Európe – môže mať takáto zbraň, schopná predovšetkým zostreľovať drony, obrovský význam,“ uviedol Shapps. Dodal, že pôvodne mal proces vývoja laseru trvať možno až desať rokov, ale na základe štvrtkového rozhovoru dospel k oveľa kratšiemu časovému rozvrhu možného využitia. Spomenul napríklad zásahy proti lodiam, prichádzajúcim dronom a prípadne pozemným cieľom.

„A pokiaľ ide o prichádzajúce drony, netreba veľa predstavivosti, aby sme pochopili, ako by pomohli napríklad na Ukrajine,“ vyhlásil minister.

Laserová zbraň (LDEW) využíva silný svetelný lúč, ktorý zasiahne cieľ, a dokáže udrieť rýchlosťou svetla.

16:13 Donald Trump počas svojho prezidentského funkčného obdobia „veľmi jasne povedal“, že si myslí, že Ukrajina „musí byť súčasťou Ruska“. Ako referuje web The Guardian, v novej knihe o národnej bezpečnosti USA ohrozenej Ruskom a Čínou to uviedla jeho bývalá poradkyňa Fiona Hillová.

„Trump dal veľmi jasne najavo, že si myslí, viete, že Ukrajina a určite aj Krym musia byť súčasťou Ruska,“ povedala Hillová reportérovi New York Times Davidovi Sangerovi, ktorý na základe jej výpovedí napísal knihu „Nové studené vojny: Čínsky vzostup, ruská invázia a boj Ameriky pri obrane Západu".

„Naozaj nemohol dostať do hlavy myšlienku, že Ukrajina je nezávislý štát," uviedla Hillová. Podľa Sangera Trumpov pohľad bol „v podstate identický“ s názorom ruského vodcu Vladimíra Putina, ktorý nariadil inváziu na Ukrajinu rok po odchode Trumpa z prezidentské­ho úradu.

Čítajte aj Trump je hlavnou hrozbou pre americkú demokraciu, vyhlásil Biden

16:04 Na severe Moskvy dnes vybuchol automobil Toyota Land Cruiser Prado, jeho majiteľ bol zranený, oznámili ruské médiá s odvolaním sa na miestne úrady. Za volantom vozidla bol bývalý dôstojník ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyl Prozorov, v Rusku písaný Vasilij Prozorov, ktorý prebehol na ruskú stranu, napísala ruská štátna agentúra TASS.

„Vybuchlo auto zradcu,“ napísal list Ukrajinska pravda. Dodal, že Prozorov bol vyhodený zo SBU v roku 2018.

Auto na parkovisku pred obytným domom explodovalo v momente, keď vodič naštartoval motor. V tej chvíli explodovala nálož nastražená pod vozidlom. Ruskí kriminalisti prípad vyšetrujú ako pokus o vraždu.

16:00 Rusko si v piatok predvolalo francúzskeho veľvyslanca v Moskve Pierra Lévyho, aby mu tlmočilo protest proti „neprijateľným“ vyjadreniam šéfa francúzskej diplomacie Stéphana Séjourného.

Séjourné v pondelok vyhlásil, že Francúzsko už nemá záujem o rozhovory s Ruskom. Odôvodnil to rozporuplnými popismi telefonického rozhovoru, ktorý prebehol medzi Parížom a Moskvou po teroristickom útoku na koncertnú sieň neďaleko ruskej metropoly z 22. marca.

„Francúzsky veľvyslanec bol informovaný o neprijateľnej povahe takýchto vyjadrení, ktoré nemajú nič spoločné s realitou,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Tvrdilo, že zo strany Paríža išlo o úmyselný čin, ktorého cieľom bolo podkopať možnosť akéhokoľvek dialógu medzi Francúzskom a Ruskom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň ostro kritizoval „bizarný a výhražný“ tón ruskej strany po rozhovore francúzskeho ministra obrany Sebastiéna Lecornua a jeho ruského náprotivka Sergeja Šojgua. Išlo o prvú interakciu medzi nimi od októbra 2022.

Čítajte aj Prečo sa Paríž telefonicky spojil s Moskvou, ale nevybral si Lavrova? Macron sa asi bojí atentátu počas olympiády

15:55 Holandsko poskytne ukrajine v tomto roku dodatočnú vojenskú podporu vo výške jednej miliardy eur. Celkovo sa holandská pomoc vyšplhá na tri miliardy eur. Na budúci rok má Holandsko pre krajinu, ktorá sa už vyše dva roky bráni ruskej agresii, pripravené tiež tri miliardy eur. Na sieti X to napísal holandský premiér Mark Rutte.

„Ukrajina je denne sužovaná ruskou agresiou. Tento týždeň sme videli rozsiahle útoky na elektrárne. Pri útokoch na mesto Charkov boli opäť zabití civilisti. Ukrajina potrebuje viac na svoju ochranu,“ zdôvodnil šéf holandskej vlády rozhodnutie, o ktorom v telefonickom rozhovore informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Popri vojenskej podpore sa Rutteho vláda tiež zaviazala dať 400 miliónov eur na podporu ukrajinskej ekonomiky a obnovu kritickej energetickej infraštruktúry.

15:49 Aljaksandrovi Kuliničovi chýbali dva dni do 52. narodenín a týždeň do začiatku procesu, na ktorom chcel potvrdiť, že sa cíti nevinný. Nedočkal sa ani jedného, zomrel za mrežami. Znamená to, že v Bielorusku pribudol ďalší väzeň na zoznam mŕtvych kritikov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka.

Čítajte viac Bieloruský žalár vyzerá ako márnica pre opozíciu. Zomrel už šiesty Lukašenkov väzeň

15:28 Bez ohľadu na výsledok vojny na Ukrajine bude Rusko väčšie, smrteľnejšie a viac nahnevané na Západ ako bolo pred jeho inváziou. Výboru americkej Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily, ktorý na svojej webstránke zverejnil prepis, to povedal hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe (EUCOM) Christopher Cavoli. Podľa neho Rusko smeruje k tomu, aby viedlo najväčšiu armádu na kontinente a malo obranný priemyselný komplex schopný produkcie značného množstva munície a materiálov na podporu veľkých bojových operácií.

Cavoli poukázal na to, že problém s Ruskom je dlhodobý a vojna na Ukrajine je len jedným príkladom. „Rusko sa spolieha na masu a množstvo, ktoré má veľká krajina k dispozícii, a napriek zjavným nedostatkom a nefunkčnosti svojej armády naďalej predstavuje existenčnú hrozbu pre Ukrajinu,“ uviedol prízvukujúc, že Ukrajina tento boj nedokáže vydržať sama a USA a ďalší spojenci musia naďalej pokračovať v poskytovaní pomoci. „Komplexná podpora EUCOM Ukrajine, ktorá zahŕňa vojenskú pomoc, výcvik a logistiku, to všetko spojené s príspevkami našich spojencov a partnerov, tvorí chrbticu obrany Ukrajiny proti ruskej agresii,“ pripomenul.

Rusko zostáva schopnou hrozbou mimo Ukrajiny a je potrebné preskúmať, čo sa stalo a nestalo sa ruskej armáde na Ukrajine. Najväčšie straty podľa generála utrpeli hlavne pozemné sily, no Rusko ich rekonštruuje oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne odhadovalo. Armáda je v skutočnosti teraz väčšia o 15 percent ako bola pri invázii na Ukrajinu, poznamenal. Cavoli tiež poukázal na to, že Rusko stále predstavuje veľkú bezprostrednú hrozbu aj v oblasti zbraní hromadného ničenia, a tieto kapacity si bude udržiavať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

„Hádam najviac znepokojujúce je, že ruská armáda v minulom roku preukázala zrýchľujúcu sa schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa výzvam na bojisku, a to takticky a technologicky, a stala sa učiacou sa organizáciou, ktorá len málo pripomína chaotickú silu, ktorá napadla Ukrajinu pred dvoma rokmi,“ skonštatoval Cavoli.

Americký generál tiež poukázal na odolnosť ruskej ekonomiky a schopnosť vydržať sankcie a exportné kontroly, ktoré sa Moskva naučila obchádzať.

Straty vojakov na Ukrajine Rusko začalo riešiť presunom príslušníkov z jednotiek na Ďalekom východe vrátane príslušníkov Tichomorskej flotily. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu Hlavného spravodajského riaditeľstva ministerstva obrany Ukrajiny (HUR).

Tichomorská flotila a 11. armáda vzdušných síl, ktorá je tiež umiestnená na ruskom Ďalekom východe, podľa HUR neboli doteraz priamo zapojené do bojov na Ukrajine. Veliteľ Tichomorskej flotily však teraz podľa Kyjiva zastavil rotácie vojakov v Sýrii a namiesto toho vysiela približne dvetisíc príslušníkov flotily na Ukrajinu. Ďalších 400 vojakov z 11. armády bude „ zapĺňať diery v 155. a 40. brigáde ruskej námornej pechoty, ktoré bojujú proti Ukrajine a majú nedostatok personálnu v dôsledku obrovských strát“, uviedlo HUR.

15:20 Estónsky minister vnútra Lauri Läänemets chce Estónsku pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu (MPEOK) klasifikovať ako teroristickú organizáciu.

„Keď vezmem do úvahy kontext ako celok, ako minister vnútra nemám inú možnosť, než navrhnúť parlamentu, aby vyhlásil aktivity moskovského patriarchátu za teroristické a podporujúce terorizmus. Minister vnútra sa môže následne obrátiť na súd a navrhnúť ukončenie činnosti tejto cirkevnej organizácie, keďže tu pôsobí,“ povedal Läänemets vo štvrtok v relácii Esimene stuudio.

Tento krok podľa neho nebude mať nijaký vplyv na veriacich. „Neznamená to, že sa zatvoria kostoly, ale znamená to, že sa prerušia vzťahy s Moskvou,“ konštatoval Läänemets. „Musíme pochopiť, že moskovský patriarchát je teraz podriadený (ruskému prezidentovi) Vladimírovi Putinovi, ktorý v podstate riadi teroristické aktivity vo svete,“ dodal.

Čítajte aj Väčší jastrab ako Putin? Patriarcha vyzýva na mobilizáciu. Kremeľ o nej radí mlčať

14:05 Kremeľ dal dnes najavo, že prípadné rokovania o mieri s Ukrajinou by museli prihliadať na to, že Rusko počas vojny pripojilo k svojmu územiu ďalšie štyri ukrajinské oblasti, po polostrove Krym anektovanom už pred desiatimi rokmi. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina súčasne pred novinármi pripustil, že necíti žiadnu ochotu Kyjeva rokovať s Moskvou. Rusko napadlo susednú Ukrajinu pred viac ako dvoma rokmi.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa tlačových agentúr pripustil, že dohoda pripravovaná počas rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule na jar 2022 by mohla byť základom pre nové rokovania.

„Ale odvtedy sa veľa zmenilo, u nás v ruskej ústave máme zapísané nové subjekty, čo pred dvoma rokmi nebolo,“ uviedol. Povedal Peskov podľa agentúry Interfax s odvolaním sa na čiastočne okupované ukrajinské oblasti – Chersonskú, Záporožskú, Doneckú a Luhanskú – anektované v rozpore s medzinárodným právom v septembri 2022.

„Je rad nových reálií, ktoré nemožno pominúť, ale súčasne by to mohol byť základ pre začiatok rokovania,“ povedal a zdôraznil, že Putin opakovane potvrdil svoju pripravenosť na mierové rozhovory. Pokiaľ ide o to, či štyri „nové regióny“ by mali byť zapísané do budúcej mierovej zmluvy, hovorca zapochyboval, či má zmysel posudzovať „detaily“ budúcich dohôd, ktoré v súčasnosti sú „absolútne teoretické“. Rovnako za nezmyselné považuje snahy urovnať situáciu bez účasti Ruska.

Čítajte aj 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť

13:55 Belgický premiér Alexander De Croo v piatok oznámil, že úrady v jeho krajine začali vyšetrovať podozrenia údajných snáh Ruska ovplyvniť výsledok júnových volieb do Európskeho parlamentu (EP). Belgická tajná služba vraj potvrdila existenciu tajnej siete, ktorá sa snaží v Belgicku a ďalších európskych štátoch oslabiť podporu pre Ukrajinu.

Čítajte viac Rusko sa snaží ovplyvniť eurovoľby: Bruselské tajné služby odhalili ich cieľ

13:22 Medzi členskými štátmi EÚ sa rodí konsenzus, ktorý má umožniť dohodu o schválení návrhu Európskej komisie použiť väčšinu výnosov zo zmrazených ruských aktív v EÚ na nákup zbraní pre Ukrajinu, uviedol týždenník Politico.

Týždenník vo svojom piatkovom prehľade správ o EÚ upozornil, že predstavitelia členských krajín sú optimistickí a veria, že čoskoro dôjde ku kompromisu, ktorý umožní využitie sumy okolo zhruba troch miliárd eur aj na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Podľa Politica v piatok zasadá špecializovaná pracovná skupina, ktorá má diskutovať o pláne predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej použiť 90 percent výnosov zo zmrazených ziskov z ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšok financií by mal smerovať na nevojenské účely.

Konečným cieľom EÚ je poslať takto získanú hotovosť do Kyjeva do júla tohto roka.

Ako však upozornil týždenník, viacerí „priatelia Moskvy“ v EÚ sa voči tomuto návrhu stavajú skôr vlažne, pričom Politico spresnil, že podľa Maďarska a Slovenska posielanie zbraní Ukrajine povedie k ďalšej vojenskej eskalácii.

Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny

A v hre sú aj menšie a neutrálne krajiny EÚ, ktoré nepatria do NATO: Cyprus, Írsko, Malta a Rakúsko. Tým je podľa Politico myšlienka vyzbrojiť Ukrajinu za pomoci výnosov zo zmrazených aktív rovnako nepríjemná.

13:01 Francúzsky filozof a filmár Bernard-Henri Lévy, ktorý je jedným z priateľov Ukrajiny vo francúzskej intelektuálnej a politickej elite, tvrdí, že politici by si mali uvedomiť, že už sa nachádzajú uprostred tretej svetovej vojny. Už 75-ročný Lévy to povedal v rozhovore pre web eurointegrati­on.com.ua.

Čítajte viac Lévy: Sme uprostred tretej svetovej vojny. Západ robí tú istú chybu, ako pred druhou

12:25 Polícia v Ruskom okupovanej časti východnej Ukrajiny pátra po americkom občanovi Russellovi Bentleymu, ktorý v uplynulých rokoch bojoval po boku proruských separatistov a šíril kremeľskú propagandu. Ruské médiá o ňom píšu ako o vojnovom spravodajcovi.

Polícia v samozvanej Doneckej ľudovej republike, ktorú Rusko predvlani na jeseň anektovalo, uviedla, že sa Bentley stratil 8. apríla a že odvtedy nie sú žiadne informácie o tom, kde sa nachádza.

Bentley sa narodil v roku 1960 v Texase. V Donbase je od roku 2014, keď sa zapojil do bojov proti jednotkám Kyjeva po boku vojsk samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014

12:23 Ruskú Orenburskú oblasť hraničiacu s Kazachstanom sužujú najhoršie záplavy od začiatku historických záznamov. Tamojšie úrady očakávajú vrchol povodňovej vlny v priebehu piatka a soboty.

Čítajte viac Najhoršie záplavy v moderných dejinách Ruska: To najhoršie ešte len príde, škody sú rozsiahle

11:11 Rusko dnes vyhostilo jedného slovinského diplomata, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia v Moskve. Predtým si ministerstvo predvolalo veľvyslanca tejto členskej krajiny Európskej únie a oznámilo mu, že Ľubľana je zodpovedná za „ničenie vzťahov“ medzi oboma štátmi.

Vyhostenie diplomata je odvetou za rovnaký krok Slovinska, ktoré minulý mesiac za nežiaducu osobu označilo istého ruského diplomata kvôli tomu, že jeho „činnosť nebola zlučiteľná s diplomatickým statusom“. Táto formulácia spravidla poukazuje na špionážnu činnosť. Moskva vtedy uviedla, že na rozhodnutie Slovinska odpovie.

Čítajte aj Slovinsko dodalo drony Ukrajine, vylepšujú ich na základe skúseností z bojiska

11:03 Nórsko sa v rámci koalície stíhačiek pripravuje dodať Ukrajine 22 stíhačiek F-16, z ktorých 12 je v prevádzkyschopnom stave. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nórsky denník Nettavisen.

Podľa denníka Nettavisen Nórsko dostalo od Spojených štátov povolenie poslať na Ukrajinu stíhačky F-16, ako aj motory, pomocný materiál, simulátory, náhradné dielce a ďalšie súvisiace vybavenie. Avšak nie všetkých 22 stíhačiek je plne funkčných, niektoré sa pravdepodobne použijú na náhradné dielce.

Nórsky denník nešpecifikoval časový rámec dodávok stíhačiek F-16, ale predpokladá, že sa to nestane skôr, ako pred samitom NATO vo Washingtone, ktorý sa bude konať v júli tohto roka.

10:52 V ruskej relácii Vladimira Solovjova na hlavnom kanáli Rossija 1 štátnej televízie majú už dlhodobo vojnovú náladu. Propaganda sa nestráni rozhodovať o životoch a osudoch krajín Západu, pravidelne s nimi pozvaní hostia ‚bojujú‘, konštruujú svet a ponúkajú divákom ako najlepšie riešenia odpálenie jadrových zbraní. V pondelkovom vysielaní vyhlásil politológ Dmitrij Jevstafjev, že Moskva chce zmeniť budúcnosť Európy a že počas tejto „zmeny“ zabijú alebo zmrzačia 200 až 250 miliónov Európanov. Je to podľa neho nevyhnutnosť a cena za jadrovú vojnu.

Čítajte viac Zmeníme budúcnosť EÚ. To znamená 250 miliónov mŕtvych Európanov, to je cena jadrovej vojny, hlásili v ruskej TV

10:30 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo štvrtok večer naliehavo vyzval spojencov Ukrajiny na ďalšie dodávky zbraní v záujme odrazenia zintenzívnených ruských útokov.

„Toto je vojna zdrojov, a preto potrebujeme podporu našich partnerov,“ uviedol Kličko vo vysielaní nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF s tým, že Ukrajina urgentne potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany.

„Nemáme ich dosť,“ podotkol s tým, že dochádza ku každodenným útokom a Rusi ničia infraštruktúru Ukrajiny. „Toto nie je vojna, ale terorizmus,“ podotkol.

Ruský prezident Vladimir Putin začal vypaľovať krajinu, aby tu ľudia už ďalej nemohli žiť, pretože život bez elektriny a vody nie je možný," uviedol ďalej pre ZDF Kličko.

Čítajte aj Kyjev volá o pomoc. Žiada z celého sveta všetky zbrane typu, ktoré chránili aj slovenské nebo

9:58 Maďarsko odsudzuje ruskú agresiu a bude naďalej robiť všetko pre podporu utečencov z Ukrajiny a bude jej poskytovať humanitárnu pomoc. Povedal to maďarský prezident Tamás Sulyok vo štvrtok na schôdzke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v rámci summitu Trojmoria v Litve. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vojnu treba podľa maďarskej hlavy štátu zastaviť, preto má Maďarsko stále záujem na čo najskoršom prímerí a nastolení trvalo udržateľného a ​​spravodlivého mieru, pričom najdôležitejším cieľom je zaručiť bezpečnosť európskeho kontinentu.

Na stretnutí obaja prezidenti vyjadrili odhodlanie pokračovať v dialógu a konštruktívnych rokovaniach, píše sa vo vyhlásení kancelárie maďarského prezidenta.

Čítajte aj Jourová: V EÚ šíria ruské naratívy iba dve vlády - slovenská a maďarská

9:53 Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa stretol v hlavnom meste Litvy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskyjm. „Slovensko má záujem na mieri a prosperite Ukrajiny,“ napísal na sociálnej sieti minister Taraba.

Čítajte viac Taraba sa stretol so Zelenským, českého prezidenta Pavla pozval na návštevu

9:10 Slovensko vstupuje do novej fázy bilaterálnej spolupráce s Ukrajinou. Uviedlo to ministerstvo zahraničných vecí a spresnilo, že šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) v rámci spoločného rokovania SR s Ukrajinou diskutoval so svojim náprotivkom Dmytrom Kulebom. Rokovanie sa uskutočnila vo štvrtok 11. apríla v Michalovciach. Ministri zahraničných vecí spoločne diskutovali o konkrétnej podpore zo strany Slovenska, a to najmä v humanitárnej, infraštruktúrnej a energetickej oblasti. Slovensko pomôže Ukrajine aj s odmínovaním územia.

Čítajte viac Energetika, aj obnova po konci vojny. Fico a Šmyhal sa stretli v Michalovciach. Kyjev a Košice spojí železnica

Blanár potvrdil, že slovensko-ukrajinské vzťahy sú priateľské a SR je pripravená pokračovať v pomoci svojmu ukrajinskému susedovi. Ako minister informoval, na zasadnutí sa dohodli na viacerých projektoch, ktoré podporia fungovanie Ukrajiny. „Ide o cestovnú mapu s vytvorením železničného prepojenia medzi Košicami a Kyjevom, rekonštrukciu a modernizáciu elektrického prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou a súčasne kapacitné rozšírenie nášho hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, čo je krok, ktorý prinesie benefit rovnako Slovensku z hľadiska budúcnosti pri obnove Ukrajiny, na ktorej sa chceme aktívne podieľať,“ spresnil Blanár. Ministri zahraničných vecí hovorili aj o mierovej konferencii, ktorá sa uskutoční v júni vo Švajčiarsku.

Ako šéf Slovenskej diplomacie vyhlásil, považuje za veľmi potrebné podporovať akúkoľovek mierovú aktivitu. „I keď je jasné, že sa na nej nezúčastní Ruská federácia, ide o dobrý začiatok. Význam by mohla priniesť určite účasť Číny či ďalších veľkých štátov. Maximálne podporujeme túto mierovú iniciatívu a Slovensko bude mať na konferencii svoje zastúpenie,“ dodal Blanár a ukrajinského ministra Kulebu ubezpečil, že SR bude pokračovať v humanitárnej pomoci, ako napríklad poskytovanie psychosociálnej podpory obetiam vojny či v humanitárne odmínovanie. Ako ďalej informoval rezort diplomacie, SR podporuje európsku integráciu Ukrajiny, no po splnení všetkých nevyhnutných reforiem a požiadaviek. „Jednou z nich je prijatie legislatívy v súvislosti s napĺňaním dohovorov o ľudských právach, napríklad aj v téme práv národnostných menšín," spresnil rezort.

Premiéri Fico a Šmyhal. Úsmevy a objatia

Fotogaléria 11 fotiek

+8

Minister Blanár sa pri tejto príležitosti poďakoval ukrajinskej strane za starostlivosť o slovenských krajanov na Ukrajine: „Jednou z oblastí, s ktorou sa musí Ukrajina vysporiadať, je legislatíva týkajúca sa národnostných menšín. S touto oblasťou máme na Slovensku praktické a úspešné skúsenosti, môžeme tu významne pomôcť," vyhlásil Blanár s tým, že Slovensko Ukrajine aj konzultačnú pomoc na expertnej úrovni v integračnom procese Ukrajiny do EÚ. „Blanár a Kuleba dnes podpísali aj medzivládnu dohodu o vykonávaní zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatických misií a konzulárnych úradov," dodalo ministerstvo. Ako uzavrel minister Blanár, Slovensko vstúpilo do novej fázy bilaterálnej spolupráce.

9:00 Holandsko poskytne Ukrajine dodatočnú pomoc v objeme 400 miliónov eur. Svoj celkový prísľub pomoci Kyjevu v tomto roku tak zvýšilo na viac ako 2,4 miliardy eur. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje vysielaciu stanicu RTL.

Holandsko pod vedením odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho aktívne podporuje Ukrajinu a zaviazalo sa dodať Kyjevu 24 stíhačiek F-16. Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci podpísali 10-ročnú dohodu o bezpečnostnej spolupráci medzi Ukrajinou a Holandskom.

8:55 Nedostatok systémov protivzdušnej obrany vedie k pomalým, ale stabilným ruským víťazstvám na bojisku. V najnovšej aktualizácii správy o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Analytici uviedli, že rozptýlená a nekonzistentná protivzdušná obrana pozdĺž frontovej línie prispela k zvýšenému používaniu riadených a neriadených leteckých bômb zo strany Ruska. Pozemné sily Moskvy využívajú svoju schopnosť viesť nálety proti ukrajinským frontovým pozíciám, aby pomaly, ale isto dosahovali zisky.

Vojenskí analytici naznačujú, že sa zdá, že ruské sily opäť používajú túto taktiku počas svojich útočných operácií v blízkosti Časiv Jar. Predtým ju použili pri dobytí Avdijivky.

Ruské údery prinútili Ukrajinu urobiť ťažké rozhodnutia medzi zabezpečením protivzdušnej obrany pre veľké populačné centrá v tyle a aktívnymi oblasťami bojov na frontovej línii a zdá sa, že Rusko využíva degradovanie ukrajinskej protivzdušnej obrany, aby sa pokúsilo narušiť ukrajinskú energetickú sieť a obmedziť obranné a priemyselné kapacity.

8:40 Päť ukrajinských dronov v Rostovskej a Belgorodskej oblasti zneškodnila podľa tvrdenia ruského ministerstva obrany v noci na piatok ruská protivzdušná obrana. Uviedla to agentúra Reuters.

Podľa Moskvy išlo o „sériu pokusov o teroristické útoky na ciele na ruskom území“. Nad Rostovskou oblasťou systémy protivzdušnej obrany zostrelili štyri drony. Podľa gubernátora tohto regiónu na juhozápade Ruska Vasilija Golubjeva sa to stalo v Novošachtinsku. „Podľa predbežných údajov nie sú obete ani škody,“ napísal na Telegrame. Ruskojazyčný servis BBC podotýka, že Golubjev neuviedol, na aký cieľ drony mierili. Minulý mesiac musela ropná rafinéria v Novošachtinsku prerušiť prevádzku po tom, ako na ňu dopadli trosky troch zostrelených dronov. Ide o najväčší podnik tohto druhu v južnom Rusku a jediný v Rostovskej oblasti.

Ruské rafinérie sa v posledných mesiacoch opakovane stávajú terčom dronových útokov, čo ovplyvnilo objem ich produkcie. Rusko zase zosilnelo údermi proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Ich poslednú masívnu vlnu podniklo zo stredy na štvrtok.

8:25 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 840 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 451 730, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty, 34 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 146 tankov, 13 698 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 486 delostre­leckých systémov a 1 042 raketometov.

8:20 Rusko v piatok nad ránom podniklo ďalšie útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, vlna úderov nebola však taká masívna ako predchádzajúca noc. Škody sú hlásené z okolia Kryvého Rihu v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Trosky zostreleného dronu tam dopadli na bližšie nespresnený energetický objekt, ktorý začal horieť. Hasiči požiar likvidujú, píše server Ukrajinska pravda.

Rusi pri poslednej sérii útokov nasadili jednu raketu Ch-59 a 17 útočných dronov typu Šáhed, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana 16 šáhedov zničila. Stalo sa to nad územím Mykolajivskej, Odeskej, Chersonskej, Dnepropetrovskej, Vinnyckej a Chmelnyckej oblasti. Z posledného regiónu boli hlásené výbuchy a najmä v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny platil poplach pre nebezpečenstvo raketových útokov, uvádza ruskojazyčný servis BBC. Následky útokov sa spresňujú, informácie o prípadných obetiach zatiaľ nie sú k dispozícii.

Zo stredy na štvrtok ruská armáda zasiahla väčší počet ukrajinských energetických objektov, vrátane niekoľkých elektrární. Moskva uviedla, že išlo o odvetu za ukrajinské útoky na ruské rafinérie.

6:23 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že Ukrajina potrebuje viac batérií protivzdušnej obrany Patriot na ochranu ukrajinských centier obyvateľstva a frontových oblastí, napísal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Washington Post podľa inštitútu informoval, že Kuleba sa v súčasnosti sústreďuje na čo najrýchlejšie získanie siedmich batérií Patriot z iných krajín na obranu najväčších miest Ukrajiny. Kuleba údajne uviedol, že Ukrajina umiestni aspoň jednu z týchto batérií bližšie k frontovej línii.

Kuleba nedávno zdôraznil, že Ukrajina potrebuje najmä systémy Patriot na obranu proti ruským balistickým raketám, ako sú rakety Kinžal, keďže ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zo sovietskej éry nie sú schopné tieto rakety zachytiť. ISW uvádza, že riedke a nekonzistentné pokrytie frontovej línie protivzdušnou obranou pravdepodobne uľahčilo Rusko zintenzívnenie používania riadených a neriadených kĺzavých bômb, ktoré ruské sily využili pri obsadení Avdijivky a využijú počas svojich súčasných útočných operácií v blízkosti Chasiv Jaru.

5:55 Ukrajina už nemá skoro žiadne strely k západným systémom protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T, tvrdí novinár a analytik denníka Bild Julian Röpcke, ktorý sa odvoláva na svoj anonymný zdroj. Oba systémy sú pritom pre Ukrajinu zásadné, aby mohla ochrániť svoj vzdušný priestor pred ruskými strelami, upozornil novinár, na ktorého analýzy vývoja bojov sa často odvolávajú ukrajinské médiá.

„Ukrajine sa minuli strely Patriot a Iris-T. Väčšina ďalších zásob prostriedkov protivzdušnej obrany je vyčerpaná alebo zničená,“ napísal Röpcke na sociálnej sieti X. „Zatiaľ čo v našich skladoch máme stovky systémov a tisíce rakiet. Žiadne slová. Len hnev,“ dodal Röpcke.

Po niekoľkých hodinách svoj výrok spresnil v ďalšom príspevku: „Nepovedal by som, že Ukrajina nemá vôbec žiadne strely Patriot PAC-2 a PAC-3. Zdroj mi pred dvoma týždňami povedal údajný presný počet. Nebudem ho, samozrejme, zverejňovať. Ten počet bol ale taký malý, že teraz sa musí blížiť nule.“

Na nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany vo štvrtok po rozsiahlom ruskom raketovom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru opätovne upozornil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň opäť apeloval na spojencov Kyjeva, aby mu tieto prostriedky poskytli.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa v noci na štvrtok podarilo zostreliť 18 zo 42 ruských rakiet, oznámilo ukrajinské letectvo.

„Vzdušným priestorom Kyjeva teraz majú (rakety) voľný priechod,“ napísal Röpcke v súvislosti s ruskými nočnými útokmi.