51. deň: Veliteľ obrancov: Situácia v Mariupole je kritická. Rusi vraj dobyli kľúčovú továreň

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 15.04.2022 05:55, aktualizované: 22:02

Foto: SITA/AP

Ruská armáda tvrdí, že sa jej podarilo získať úplnú kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ v Mariupole, Kyjev uviedol, že boje o mesto naďalej prebiehajú. Za kritickú označil situáciu v Mariupole veliteľ 36. brigády námornej pechoty Serhij Volyna. Ukrajinci môžu byť hrdí, že prežili 50 dní ruskej invázie, aj keď im Rusko dávalo šancu na 5 dní, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský krížnik Moskva, ktorý vliekli do prístavu po výbuchu a požiari na palube, a počas cesty sa potopil, je dôležitým symbolom. Viedol ruský námorný útok na začiatku invázie na Ukrajinu.

Najdôležitejšie udalosti

Invázia ruských vojsk pokračovala už 51. deň
Z Kyjeva boli hlásené mohutné explózie
Rusi tvrdia, že dobyli kľúčovú továreň v Mariupole
Situácia v Mariupole je kritická, povedal veliteľ obrancov
Podľa Kyjeva Rusi exhumujú telá civilov, aby tak zakryli svoje zločiny
Vlajková loď ruského námorníctva, krížnik Moskva, sa potopil
Moskva varovala USA, aby prestali vyzbrojovať Ukrajinu
Z Ukrajiny utieklo pred vojnou už 5 miliónov ľudí
Na Slovensko prišlo už skoro 334-tisíc utečencov
Z vojnových zón sa v piatok podarilo evakuovať 2 800 ľudí

VIDEO: Ruská fregata strieľa na dron Bayraktar.

Video

22:02 Japonci sa pozerajú so znepokojením na intenzívne vojenské aktivity Ruska na Kurilských ostrovoch a v Japonskom mori. Moskva v oblasti organizuje už tretie vojenské cvičenie za menej ako mesiac a cieľom je zrejme Japonsko odstrašiť od sprísnenia protiruských sankcií, uviedla dnes francúzska stanica RFI.

Posledné vojenské cvičenie pri Kurilských ostrovoch a v Japonskom mori začala Moskva vo štvrtok. Súčasťou bolo aj odpálenie striel s dlhým doletom. Podľa analytikov má Rusko v oblasti niekoľko stoviek stíhačiek a množstvo ponoriek s jadrovým pohonom.

O ruských manévroch často informujú japonské médiá, ktoré hovoria o „dunení ruských vojenských topánok“. Nebezpečenstvo vníma podľa stanice RFI aj rad Japoncov. „Vzbudzuje to vo mne strach. Veľa sa hovorí o tom, že by Čína mohla zaútočiť na Taiwan, ale čím ďalej častejšie sa pýtam, či to nebude nakoniec Rusko, ktoré zaútočí na Japonsko,“ povedal stanici jeden obyvateľ Tokia. Ďalší si myslia, že „skôr alebo neskôr“ Japonsko zaplatí za zhoršenie vzťahov s Moskvou.

„Veľké znepokojenie“ vyjadril aj premiér Fumio Kišida. Jeho kabinet, podobne ako západné krajiny, zaviedol pre agresiu na Ukrajine sankcie na stovky predstaviteľov ruskej vlády a úradov. Súčasne obmedzil dovoz niektorých ruských produktov, napríklad vodky, a chce znížiť závislosť na ruských energiách. Podľa prieskumov majú sankcie proti Moskve podporu väčšiny Japoncov.

Japonské ozbrojené sily usporiadali v posledných dňoch spoločné cvičenie s americkým námorníctvom a Japonskom mori manévrovali lode vybavené protivzdušným systémom Aegis. Cvičenie reagovalo nielen na aktivity Ruska. Tokio, Washington aj Soul sa obávali, že KĽDR chystá ďalší raketový test. Príležitosťou k tomu mal byť dnešný sviatok, kedy si Severná Kórea pripomína 110. výročie narodenia zakladateľa štátu a vládnucej dynastie Kim Ir-sena.

21:27 Ukrajina vyhlásila, že Rusko sa bude chcieť pomstiť za potopenie svojho vlajkového raketového krížnika Moskva, ktorý zasiahli ukrajinské protilodné rakety typu R-360 Neptún.

„Úder na krížnik Moskva nezasiahol len samotnú loď, zasiahol imperiálne ambície nepriateľa. Všetci si uvedomujeme, že nám to nebude odpustené,“ vyhlásila hovorkyňa južných vojenských síl Ukrajiny Natalija Humeňuková.

„Sme si vedomí toho, že útoky proti nám sa budú stupňovať a že nepriateľ sa bude chcieť pomstiť. Chápeme to,“ dodala hovorkyňa na brífingu, poukazujúc na prebiehajúce útoky ruských síl na juhoukrajinské mestá vrátane Odesy a Mykolajiva.

Krížnik Moskva bol kľúčovou súčasťou úsilia ruských námorných síl v sedem týždňov trvajúcej invázii na Ukrajinu. Okolnosti jeho potopenia a osud posádky však zostávajú nejasné.

„Videli sme, že ďalšie lode sa mu snažili pomôcť, ale aj prírodné sily boli na strane Ukrajiny, pretože búrka znemožnila záchrannú operáciu aj evakuáciu posádky,“ uviedla Humeňuková.

Továreň neďaleko Kyjeva, kde sa protilodné rakety typu R-360 Neptún vyrábajú, bola v noci na piatok počas ruských útokov čiastočne zničená, a to ešte pred brífingom hovorkyne.

20:45 Dve rakety Neptún, ktoré zasiahli začiatkom tohto týždňa ruský raketový krížnik Moskva a potopili tak vlajkovú loď Kremľa v Čiernom mori, patrili Ukrajine, informoval podľa CNN vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Americká strana tak potvrdila predchádzajúce tvrdenia Kyjeva, že ukrajinské rakety stoja za útokom na krížnik. USA pritom ešte včera so „strednou istotou“ tvrdili, že ukrajinská verzia udalostí týkajúcich sa útoku na vojnovú loď – ktorú Moskva spochybňuje – bola podľa zdroja oboznámeného so spravodajskými službami presná, pripomína CNN.

20:32 Za veľmi vážnu stratu označil zničenie krížnika Moskvy aj Konstantin Sivkov, riaditeľ Ruskej akadémie pre raketové a delostrelecké vedy. Podotkol, že plavidlo malo veľký útočný potenciál a bolo vybavené na súčasné podmienky boja.

20:05 V Kyjevskej oblasti už bolo po stiahnutí ruských síl objavených viac ako 900 tiel civilistov. Drvivá väčšina z nich bola zastrelená, uviedol dnes policajný šéf oblasti Andrij Nebytov. Potvrdený počet mŕtvych je zhruba dvojnásobný oproti bilancii, ktorú úrady oznámili pred takmer dvoma týždňami. V stredu hovorili o viac ako 720 zabitých civilistoch a 200 nezvestných v Kyjevskej oblasti.

Väčšina obetí zomrela na následky strelných rán, čo podľa polície ukazuje, že mnoho ľudí „bolo jednoducho popravených“ na ulici. Podľa Nebytovho policajné dáta ukazujú, že rany strelnou zbraňou boli príčinou smrti u 95 percent obetí. Telá boli podľa neho ponechané na uliciach alebo dočasne pochované.

Každý deň sú v oblasti okolo ukrajinskej metropoly nachádzané ďalšie telá pod sutinami a v hromadných hroboch, dodal Nebytov. Najviac obetí, viac ako 350, pripadá na mesto Buča, ktoré sa stalo jedným z hlavných symbolov krutosti ruskej vojny na Ukrajine.

Podľa Nebytova miestni pracovníci verejných služieb v Buči zhromažďovali a pochovávali telá ešte v čase, keď bolo mesto pod kontrolou ruských vojakov. Tí podľa neho prenasledovali ľudí, ktorí vyjadrovali silné prokrajinské názory.

19:45 Ukrajina súhlasila, že od japonskej vlády dostane finančnú pomoc vo výške 13 miliárd jenov (95 miliónov eur) a s Kanadou podpísala dohodu o podpore vo výške 500 miliónov kanadských dolárov (365 miliónov eur). Informoval o tom ukrajinský premiér Denys Šmyhal.

„Sú to prostriedky na financovanie našich primárnych potrieb. Rokujeme o podpore na všetkých úrovniach s každým, kto môže pomôcť,“ povedal Šmyhal v prejave vysielanom v televízii.

Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na nemecký vládny zdroj, chce nemecký kancelár Olaf Scholz vydať dodatočné dve miliardy eur na novú armádnu výzbroj, pričom väčšia časť má pomôcť Ukrajine. Nemecko čelí kritike, že Ukrajine najmä vojensky pomáha málo.

19:30 Fínsko a Švédsko zintenzívnili spoluprácu s NATO po ruskej anexii Krymu a najmä po vpáde na Ukrajinu.

19:06 Podľa pápeža Františka je za tým, že mnohé krajiny prijali utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny lepšie ako utečencov z iných častí sveta, rasizmus. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

František v rozhovore pre taliansku verejnoprávnu televíziu RAI uviedol, že vo vojnách vždy najviac trpia tí najslabší. „Utečenci sú rozdeľovaní – prvá trieda, druhá trieda, podľa farby pleti, podľa toho, či pochádzajú z rozvinutej alebo nerozvinutej krajiny. Sme rasisti, a to je zlé,“ dodal pápež.

Od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu z 24. februára utieklo z tejto krajiny už viac než päť miliónov ľudí, vyplýva z najnovších údajov Organizácie Spojených národov (OSN).

Pápež v rozhovore pre RAI ďalej poznamenal, že uznáva právo krajín brániť sa, podľa jeho slov je však veľkým problémom všeobecná rezignácia na mier.

„Žijeme podľa predstavy, že sa navzájom zabíjame kvôli potrebe moci, bezpečnosti, kvôli mnohým veciam. Chápem vlády, ktoré nakupujú zbrane. Chápem ich, ale neschvaľujem to,“ vyhlásil najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi.

František v piatok večer – na Veľký piatok, keď si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista – odslúži po prvýkrát od začiatku covidovej pandémie pred viac než dvomi rokmi verejnú bohoslužbu v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.

18:41 Podľa OSN je exodus Ukrajincov najrýchlejšie rastúcou utečeneckou krízou na území Európy od konca druhej svetovej vojny.

18:06 Ukrajinci majú obrovský záujem o poštové známky venované obrancom Hadieho ostrova, ktorí sa v prvých dňoch ruskej okupácie odmietli vzdať ruskému krížniku Moskva a poslali jeho velenie do čerta.

Dokazujú to rady pred hlavnou poštou v ukrajinskej metropole, informuje bieloruská Nexta.

Sériu známok, na ktorých je vyobrazený ukrajinský vojak ukazujúci prostredník ruskému krížniku, ktorý sa len vo štvrtok potopil, vydala pošta v utorok. Poštová známka odkazuje na udalosť, ktorá sa stala známou po zverejnení zvukového záznamu komunikácie medzi ruskou vojnovou loďou, ktorá sa blížila k Hadiemu ostrovu, a ukrajinskými vojakmi nachádzajúcimi sa na ostrove. Po tom, ako loď vyzvala vojakov, aby sa vzdali, jeden z obrancov ostrova, 32-ročný Roman Hrybov, odpovedal: „Ruská vojnová loď chod do p…!“.

Tento výrok sa následne stal podľa DPA symbolom ukrajinského vzdoru a jeho autor sa stal ľudovým hrdinom. Výrok sa stal natoľko populárnym, že sa začal objavovať na tričkách i iných predmetoch. Aj samotná pošta tento výrok zakomponovala na niektoré zo známok.

„Táto fráza… sa stala symbolom odvahy a nezlomnosti ducha ukrajinského ľudu v boji proti Rusku,“ uviedla ukrajinská pošta na svojej webovej stránke. Pošta okrem toho začala používať i novú pečiatku, na ktorej je vyobrazený známy výrok i obrys Hadieho ostrova. Vydané boli k známkam i obálky s obdobným motívom. Ukrajinská pošta na svojej webovej stránke uvádza, že obálky a známky boli vydané v náklade 20 000 kusov.

17:53 Ukrajina v priebehu piatka evakuovala z oblastí ohrozovaných ruskou armádou viac ako 2 800 ľudí. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková uviedla, že celkovo bolo evakuovaných 2 864 ľudí. Podľa jej slov je medzi nimi aj 363 ľudí z Mariupoľa, ktorí mohli z mesta odísť svojimi súkromnými autami.

Na evakuáciu civilistov bolo v piatok dohodnutých deväť humanitárnych koridorov. Patrili k ním koridory z miest Berďansk, Tokmak, Enerhodar a Severonock.

17:35 Rusko zablokovalo prístup k webovej stránke francúzskej verejnoprávnej rozhlasovej stanice Radio France Internationale (RFI). V registri ruského mediálneho regulátora Roskomnadzor oznámili, že stránka FBI je zablokovaná od piatka. Informuje o tom portál news.sky.com. Roskomnadzor zároveň zablokoval aj prístup k ruskej jazykovej verzii spravodajskej webovej stránky The Moscow Times. Anglickej verzie stránky sa však zablokovanie nedotklo a jej ruská jazyková verzia je mimo ruského územia naďalej dostupná.

17:10 Rusko po prvý raz od začiatku invázie na Ukrajinu použilo pri útokoch na obliehané mesto Mariupoľ bombardéry s dlhým doletom. Tvrdí to vo vyjadrení z piatkového popoludnia ukrajinské ministerstvo obrany.

Prístavné mesto na juhovýchode Ukrajiny je od začiatku konfliktu vystavené neustálemu bombardovaniu. Predpokladá sa, že v Mariupole zahynuli tisíce ľudí, pripomína Sky News. Opakovane sa pritom objavili tvrdenia, že toto mesto padne v najbližších týždňoch, ak nie dňoch.

Hovorca ministerstva obrany v Kyjeve Olexandr Motuzianyk tiež uviedol, že ruská armáda sa aktuálne zameriava na dobytie miest Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti a Mariupol v Doneckej oblasti.

Motuzianyk dodal, že v Mariupole naďalej prebiehajú boje v uliciach. Aktívne boje sa podľa neho sústreďujú v okolí tamojšej Illičovej oceliarne, ako aj v oblasti prístavu.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým podľa televízie CNN informoval, že k ťažkému ostreľovaniu dochádza na takmer celej frontovej línii v tejto oblasti.

„Takmer všetky obce Doneckej oblasti pozdĺž frontovej línie sú vystavené útoku,“ uviedol Kyrylenko, ktorý upozornil na ťažkú situáciu mestečka Marjinka. V tom podľa neho od začiatku ruskej invázie zabili 11 civilistov, zničených bolo takmer 100 domov a poškodené tri školy.

16:44 Ukrajina uviedla, že od začiatku ruskej invázie už jej armáda zabila 20-tisíc ruských vojakov. Kyjiv dodal, že celkovo zničil 163 ruských lietadiel, 144 vrtuľníkov a 756 tankov. Ruská armáda podľa Ukrajiny stratila aj 8 lodí, 66 protileteckých systémov, 366 delostreleckých systémov, 1 443 automobilov a 1 976 obrnených transportérov. Informuje o tom portál Sky News, ktorý však dodáva, že tvrdenie ukrajinskej strany nedokáže nezávisle overiť.

Pre porovnanie Rusko v minulom storočí počas 9 rokov vojny v Afganistane prišlo o takmer 14,5-tisíca vojakov.

16:09 Bývalý ruský poslanec a opozičný aktivista Iľja Ponomarjov tvrdí, že z potopeného ruského krížnika Moskva sa zachránilo len 58 ľudí z 510.

15:42 Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor zablokoval ruskojazyčnú internetovú verziu denníka The Moscow Times. Denník, ktorý informuje o dianí v Rusku od rozpadu Sovietskeho zväzu, o tom informoval na svojich internetových stránkach. Správy The Moscow Times v ruštine sú dostupné v zahraničí a prostredníctvom virtuálnej privátnej siete (VPN).

The Moscow Times sa podľa ruských úradov previnili tým, že 4. apríla zverejnili článok o príslušníkoch poriadkovej polície, ktorí odmietajú bojovať na Ukrajine a vracajú sa do Ruska.

Roskomnadzor od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zablokoval najmenej 40 ruských aj zahraničných webov. Niekoľko nezávislých médií v Rusku zastavilo činnosť kvôli obvineniu zo šírenia „nevierohodných informácií“, ktoré nepochádzajú z oficiálnych ruských zdrojov.

15:20 Situáciu v Mariupole označil za kritickú veliteľ ukrajinskej 36. brigády námornej pechoty Serhij Volyna, ktorého vojaci mesto bránia. Ministerstvo obrany v Moskve už skôr uviedlo, že ruské sily ovládli mariupoľskú Illičovu oceliareň, čo však ukrajinská strana zatiaľ nepotvrdila.

Volyna denníku Ukrajinska Pravda povedal, že Mariupoľ teraz môže zachrániť jedine rýchla vojenská operácia, ktorá by ukončila blokádu mesta, alebo politické rokovania. Obrancovia mesta sa podľa neho nehodlajú vzdať a sú pripravení bojovať, situácia sa ale zhoršuje.

Volynova brigáda sa v posledných dňoch spojila s plukom Azov a vojaci sa opevnili v komplexe oceliarní Azovstaľ, ktorý má rozlohu jedenástich kilometrov štvorcových. Predtým sa 36. brigáda námornej pechoty snažila ubrániť pozície v továrňach Azovmaš a Illič, ale došli jej zásoby jedla i munície.

Starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko uviedol, že časť brigády sa pripojila k pluku Azov, časť Rusi zajali. Žiadne konkrétne počty neuviedol. Ruská armáda vo štvrtok tvrdila, že tento týždeň sa jej vzdalo 1 160 príslušníkov ukrajinskej námornej pechoty, ale ako podotýka agentúra AP, tieto informácie nemožno overiť.

14:50 Už viac ako päť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie, vyplýva z piatkových údajov Organizácie Spojených národov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že do zahraničia utieklo 4 796 245 milióna Ukrajincov, pričom podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) cez hranicu uniklo do susedných štátov aj takmer 215 000 občanov tretích krajín.

Do Poľska od začiatku vojny prišlo z Ukrajiny viac ako 2,75 milióna utečencov, oznámila predtým poľská pohraničná stráž. Vo štvrtok eviduje príchod 26 800 ľudí, čo je nárast o osem percent oproti strede. Je to však zároveň výrazne menej než rekordných 142 300 ľudí zo 6. marca, pripomenula v správe stanice BBC.

Počty ľudí prekračujúcich hranicu smerom do Poľska v posledných týždňoch výrazne klesli, zatiaľ čo stúpajú počty Ukrajincov vracajúcich sa do vlasti. Niektorí utečenci už z Poľska odišli. Profesor Varšavskej univerzity Maciej Duszczyk, ktorý sa venuje výskumu migrácie, podľa BBC odhaduje, že v krajine zostáva 1,2 až 1,4 milióna Ukrajincov.

14:42 Moskva zaslala Spojeným štátom diplomatickú nótu, v ktorej varovala, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať „nepredvídateľné“ bezpečnostné dôsledky.

14:17 Ruský parlament bude rokovať o návrhu zákona týkajúceho sa zoštátnenia majetku zahraničných firiem až v máji. Neplánuje sa jeho schvaľovanie v zrýchlenom konaní, uviedol v piatok ruský denník Vedomosti s odvolaním sa na vládne zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Zákon sa má týkať majetku firiem, ktoré z dôvodu ruskej vojny proti Ukrajine a následných západných sankcií zastavili svoju činnosť v krajine. Ruskí vládni predstavitelia následne adresovali západným koncernom vyhrážky, že im zabavia ich majetok, ak urýchlene neobnovia svoju činnosť. Ako termín obnovenia činnosti uviedli 1. mája.

Návrh zákona o insolvenčnom konaní, ktorý v utorok (12. 4.) predložila Putinova strana Jednotné Rusko, je však v porovnaní s vyhrážkami podstatne miernejší. Konkurzní správcovia by napríklad mali prevziať len firmy strategicky dôležité pre celú ruskú ekonomiku alebo pre kritickú infraštruktúru. Navyše, západní majitelia by opäť získali kontrolu nad svojím majetkom, len čo obnovia činnosť v Rusku. So zhabaním majetku a zoštátnením sa počíta len vo výnimočných prípadoch.

13:23 Severné Macedónsko sa rozhodlo vyhostiť ďalších šesť ruských diplomatov kvôli ich nevhodnej činnosti. Podľa agentúry Makfax o tom bol pri predvolaní na ministerstvo zahraničia informovaný ruský veľvyslanec Sergej Bazdnikin. Moskva už dala najavo, že odpovie rovnakým spôsobom. V krátkom čase je to druhé vykázanie ruských diplomatov zo Severného Macedónska.

„Podľa informácií od príslušných orgánov vykonávali uvedené osoby činnosti, ktoré sú v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, a budú musieť v nasledujúcich piatich dňoch opustiť územie Republiky Severné Macedónsko,“ citovala Makfax z oznámenia ministerstva zahraničia.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová k tomu vzápätí agentúre TASS povedala, že „Rusko dá adekvátnu odpoveď“. V podobných prípadoch to obvykle znamená, že Moskva vyhostí rovnaký počet diplomatov krajiny, ktorá vyhostila ruskách diplomatov.

Päť iných ruských diplomatov Skopje označila za nežiaduce osoby už 28. marca. Dopustili sa podľa nej činov nezlučiteľných s diplomatickým statusom.

K vyhosteniu desiatok ruských diplomatov alebo pracovníkov diplomatických misií Ruskej federácie kvôli jej invázii na Ukrajinu prikročilo v posledných týždňoch okrem iného niekoľko štátov Európskej únie. Sú medzi nimi napríklad Poľsko, Holandsko, Belgicko, Írsko, pobaltské krajiny či Chorvátsko a taktiež Slovensko a Česko.

13:12 Podľa fínskej ministerky je invázia Ruska na Ukrajinu „budíčkom pre nás všetkých“.

13:04 Sedem civilistov zomrelo a ďalších 27 utrpelo zranenie, keď ruské jednotky v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny strieľali na autobusy, ktoré viezli ľudí utekajúcich pred vojnou do bezpečnejších miest. Dnes o tom podľa agentúry AFP informovala ukrajinská generálna prokuratúra. Prípad sa stal vo štvrtok.

„Dňa 14. apríla ruská armáda strieľala na evakuačné autobusy s civilistami v obci Borova. Podľa prvých informácií bolo sedem ľudí zabitých a 27 utrpelo zranenia,“ uviedla generálna prokuratúra. Začala vyšetrovanie kvôli porušeniu pravidiel platných vo vojne a úkladnej vražde.

Pred týždňom zahynulo päť desiatok ľudí pri ruskom raketovom útoku na stanicu v Kramatorsku. Aj oni sa snažili odísť do bezpečia.

Moskva opakovane tvrdí, že jej vojenské aktivity na Ukrajine nemajú za cieľ civilistov.

12:26 Ruskí vojaci podľa mestskej rady bránia Mariupolčanom, aby v okolí svojich domov pochovávali civilistov, ktorých zabili ruské sily.

**12:13 Ruská armáda tvrdí, že sa jej podarilo získať úplnú kontrolu nad oceliarňou v Mariupole, ktorú ovládali ukrajinské ozbrojené sily. Podľa ukrajinských úradov začali ruskí vojaci v Mariupole vykopávať telá obetí v snahe zakryť svoje vojnové zločiny.

Informujú agentúry DPA a televízia Sky News. Vzhľadom na situáciu v obliehanom Mariupole, o ktorý sa už celé týždne zvádzajú ťažké boje, ich nebolo možno nezávisle overiť.

„Útoky ruských ozbrojených síl a jednotiek Doneckej ľudovej republiky v meste Mariupol úplne oslobodili Illičovu oceliareň od ukrajinských nacionalistov,“ vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Ukrajinská strana toto tvrdenie zatiaľ nepotvrdila. Veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna, ktorá v meste kladie vytrvalý odpor voči ruskej presile, pripustil, že situácia obrancov je „kritická“. Podľa neho by obkľúčeným ukrajinským vojakom pomohla len rýchla vojenská operácia, ktorá by prelomila ruskú blokádu alebo prípadné politické riešenie situácie v Mariupole.

Ukrajinské jednotky v Mariupole už v pondelok uviedli, že sa pripravujú pravdepodobne na svoju „poslednú bitku“, pretože sú v obkľúčení a dochádza im munícia.

Intenzívne boje v Mariupole sa sústreďujú na okolie metalurgického kombinátu Azovstaľ, v blízkosti ktorého sa nachádza aj Illičova oceliareň (pozn.: Pomenovaná podľa ukrajinského metalurga Zota Illiča Nekrasova). Rusom tam stále vzdorujú zvyšky 36. brigády námornej pechoty a jednotky špeciálneho určenia Azov.

12:09 Moskva mala naposledy problémy so splácaním zahraničného dlhu po boľševickej revolúcii v roku 1917.

11:53 Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov. Oznámila ukrajinská armáda, podľa ktorej došlo k výmene v Chersonskej oblasti na juhu krajiny.

„Po napätých rokovaniach sa nám podarilo dosiahnuť dohodu o výmene väzňov neďaleko dediny Posad-Pokrovske, kde boli štyria ruskí vojaci vymenení za štyroch našich,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Správa prišla po štvrtkovom oznámení Kyjeva o štvrtej výmene vojnových zajatcov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že táto výmena sa týkala celkovo 30 ukrajinských občanov vrátane ôsmich civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň ponúkol aj výmenu prokremeľského politika Viktora Medvedčuka, zadržaného po úteku z domáceho väzenia, za Ukrajincov zajatých Ruskom. Osobného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina dolapila ukrajinská tajná služba SBU, keď sa údajne snažil utiecť z Kyjevskej oblasti do Podnesterska, kde ho vraj čakali agenti ruskej FSB, ktorí ho mali prepraviť do Moskvy.

11:25 Ukrajinský generálny štáb informoval, že ukrajinské sily prekazili pokusy ruských jednotiek ovládnuť mestá Popasna a Rubižne v Luhanskej oblasti na východe krajiny. V tomto regióne a v susednej Doneckej oblasti za posledných 24 hodín ukrajinské oddiely odrazili osem ruských útokov. Informácie poskytované bojujúcimi stranami nemožno nezávisle overiť.

Podľa štábu Rusko za uplynulý deň prišlo na Ukrajine o štyri tanky, šesť ozbrojených vozidiel, štyri bojové zariadenia využívané pechotou a delostrelecký systém. Vo všetkých ukrajinských oblastiach platí protiletecký poplach.

Generálny štáb tiež ráno hlásil, že v oblasti Chersonu a Mykolajivu ruskí vojaci opevňujú svoje pozície, dopĺňajú zásoby paliva a vysielajú drony na prieskum okolia. Cherson je jediným väčším ukrajinským mestom, ktoré ruská armáda ovládla. V Chersonskej oblasti si obe znepriatelené armády v noci na dnešok vymenili malý počet zajatcov: Ukrajina vydala Rusku štyroch zajatcov, Rusko Ukrajine päť.

10:48 Ruské ministerstvo vyhlásilo, že pri raketovom útoku neďaleko východoukrajinského Charkova zahynulo zrejme až 30 Poliakov bojujúcich po boku ukrajinských jednotiek, informuje agentúra AFP.

Ruské strategické raketové sily podľa piatkového vyhlásenia ministerstva „eliminovali do 30 poľských žoldnierov“, keď zaútočili na dedinu Iziumske pri Charkove. Toto tvrdenie však nebolo možné nezávisle overiť.

Súčasne ministerstvo uviedol, že ruská armáda zasiahla vo štvrtok večer „vojenskú“ továreň pri Kyjeve. Pri útoku boli podľa ministerstva použité riadené strely dlhého doletu typu Kalibr vystrelené z vojnových lodí alebo ponoriek.

10:32 Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že zintenzívni „rozsah raketových útokov" na Kyjiv v reakcii na ukrajinské „diverzie na ruskom území". Vyhlásenie zverejnili deň po tom, ako ruské úrady obvinili ukrajinské sily z leteckých útokov na obytné budovy v regióne pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorých bolo zranených sedem ľudí.

Podľa ruských predstaviteľov pri štvrtkovom útoku na dedinu Klimovo v Brianskej oblasti bolo poškodených zhruba 100 obytných budov. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské sily v ukrajinskej Černihivskej oblasti zostrelili ukrajinský vrtuľník Mi-8, ktorý sa údajne podieľal na útoku na Briansku oblasť. Úrady ruskej Belgorodskej oblasti vo štvrtok tiež hlásili bombardovanie zo strany Ukrajiny.

Kyjev odmieta opakované obvinenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikajú útoky vrtuľníkmi v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou. Koncom marca Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v pohraničnom ruskom meste Belgorod.

Podľa ukrajinských úradov ide len o ruské dezinformácie, ktoré majú vyvolať protiukrajinskú hystériu medzi ruským obyvateľstvom a vytvoriť zámienku pre ďalšie útoku na území Ukrajiny.

10:02 Redaktori BBC sledovali činnosť takzvaných Putinových superfanúšikov a zisťovali odkiaľ pochádzajú.

9:48 Pre evakuáciu civilistov je na dnešok na Ukrajine dojednaných deväť humanitárnych koridorov, informovala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Na odchod z ohrozených miest do bezpečia vyzval naliehavo podľa agentúry Reuters gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Podľa Vereščukovej medzi dnešnými evakuačnými koridormi sú trasy z Berďanska, Tokmaku, Enerhodaru a Severodonecka. Dojednaná by mala byť aj možnosť odchodu z obliehaného Mariupoľu v osobných autách.

Luhanský gubernátor dôrazne vyzval na odchod obyvateľov šiestich miest svojej oblasti. „Neváhajte a odíďte, kým táto možnosť ešte je… Rozhodnite sa pre život, autobusy na vás čakajú na určených miestach. Rovnako ako vlaky, ktorých je dosť,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti telegram. V tejto súvislosti tiež informoval, že pri ruskom ostreľovaní mesta Kreminna zahynul jeden človek a päť ľudí utrpelo zranenie.

9:39 Na Ukrajine sú ohrozené životy približne 2,7 milióna ľudí so zdravotným postihnutím. Podľa agentúry Reuters to oznámil Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Ten sa odvoláva na hlásenie, že mnoho takých obyvateľov krajiny uviazlo alebo zostalo opustených vo svojich domovoch, opatrovateľských centrách či sirotincoch. Nemajú prostriedky na pokrytie základných potrieb ani lieky.

„Výbor je hlboko znepokojený tým, že osud ľudí so zdravotným postihnutím na Ukrajine je z veľkej časti neznámy,“ uvádza výbor vo vyhlásení.

„Ľudia so zdravotným postihnutím majú obmedzený alebo (nemajú) žiadny prístup k núdzovým informáciám, úkrytom a bezpečným útočiskám, pričom mnohí z nich sú odrezaní od svojich podporných sietí, takže nie sú schopní reagovať na situáciu a orientovať sa vo svojom okolí,“ poznamenal.

Výbor nespresnil, ako získal správy o uviaznutých ľuďoch so zdravotným postihnutím. Poznamenal však, že medzi utečencami, ktorí odišli do zahraničia, a medzi vnútorne vysídlenými Ukrajincami, je len málo ľudí so zdravotným postihnutím. „Naznačuje to tomu, že mnoho z nich nebolo schopných utiecť do bezpečia,“ upozornil výbor.

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím tvoria nezávislí odborníci, ktorí monitorujú dodržiavanie dohovoru z roku 2006 o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Rusko, ktoré na Ukrajine útočí, patrí medzi krajiny, ktoré ju podpísali a ratifikovali, podotkol Reuters.

9:28 Od začiatku konfliktu prekročilo slovensko-ukrajinské hranice takmer 334-tisíc osôb, o dočasné útočisko na Slovensku požiadalo skoro 68-tisíc z nich, informuje rezort vnútra.

Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok 14. apríla 641 mužov, 1 884 žien a 903 detí. O dočasné útočisko požiadalo 530 osôb.

Zároveň vypravili 85 autobusov, ktoré prepravili 896 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vlakovou dopravou prepravili 802 osôb. Vo štvrtok nebol nikto ubytovaný a voľné kapacity sú na úrovni 12 489.

8:12 Riaditeľ Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley podľa agentúry AFP uviedol, že humanitárna kríza na Ukrajine sa pravdepodobne ešte zhorší, keď Rusko v najbližších týždňoch zintenzívni svoj útok.

Ruská invázia môže podľa Beasleyho slov narušiť stabilitu ukrajinského národa a vyvolať vlny migrantov usilujúcich sa nájsť lepšie životné podmienky inde. Takisto pripomenul, že WFP a ďalšie organizácie poskytujúce pomoc nemajú počas konfliktu dostatočný prístup k ľuďom, ktorí to potrebujú.

WFP sa v súčasnosti usiluje dodať zásoby potravín do oblastí, v ktorých môžu vypuknúť boje, píše AP. Beasley však uviedol, že sa pri tom vyskytuje množstvo komplikácii. Problémy podľa jeho slov spôsobuje nedostatočný prístup a nedostatok pracovných síl i pohonných hmôt.

Beasley vyjadril znepokojenie najmä v spojitosti s prístavným mestom Mairupol na juhu Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské sily. Viac ako 100 000 civilistov v tomto meste zúfalo potrebuje potraviny, vodu a kúrenie. Ruské sily neumožňujú vstup pomoci, hoci WFP o tento prístup žiada.

„Nezanecháme ľudí v Mariupole i ďalšie osoby, ku ktorým sa nevieme dostať,“ povedal Beasley a dodal, že situácia je devastujúca a ľuďom hrozí smrť od hladu.

6:00 Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil počas svoje cesty na opravu do prístavu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa o potopení vojnovej lode zmienil v nočnom videoposolstve, v ktorom vzdal hold tým, ktorí „zastavili postup nekonečných konvojov ruskej vojenskej techniky“ a tiež tým, „ktorí ukázali, že ruské vojnové lode môžu ísť akurát… ku dnu.“ Ukrajincom povedal, aby boli hrdí, pretože prežili 50 dní ruskej invázie, hoci im samotné Rusko „dávalo maximálne päť“ dní, upozornila agentúra AP.

Pripomenul, že na začiatku invázie prakticky nikto neveril, že sa Ukrajina ruskému útoku ubráni. Mnohí ľudia Zelenskému vtedy radili, aby opustil krajinu.

„Radili, aby sme sa fakticky vzdali tyranii. Nepoznali však Ukrajincov a nevedeli, akí sú (Ukrajinci) udatní a ako veľmi si cenia slobodu,“ dodal ukrajinský prezident.

Takisto sa poďakoval všetkým, ktorí jeho krajinu podporujú v boji proti agresorovi. Výslovne v tejto spojitosti ocenil „veľkú štedrosť“ a odhodlanie aj zo strany tých krajín, ktoré nepatria medzi bohaté alebo významné. Niektorí zahraniční lídri sa však podľa Zelenského naopak tvária tak, akoby nemali žiadnu reálnu moc.

BBC na svojom webe už skôr uviedla, že ak sa správy o vážnom poškodení krížnika Moskva – najsilnejšej vyzbrojenej lodi Čiernomorskej flotily – po zásahu ukrajinskými strelami potvrdia, bude to najväčšia bojová strata ruského vojenského námorníctva od druhej svetovej vojny. Vtedy nemecké bombardéry potopili bojovú loď Marat.

O príčine výbuchu na palube sa stále objavujú protichodné správy, pričom dôvod explózie stále nebol potvrdený, podotkla večer stanica BBC, ktorá krížnik, ktorý viedol ruský námorný útok na Ukrajinu, označila za dôležitý symbolický aj vojenský terč. Americkí ani ďalší západní predstavitelia nemohli potvrdiť, čo bolo príčinou požiaru, podotkla agentúra AP. Ukrajina tvrdí, že loď zasiahli jej strely proti lodiam Neptun, Rusko, že išlo o výbuch munície na palube.

Loď mohla mať 16 rakiet dlhého doletu a jej vyradenie z bojov znižuje palebnú silu Ruska v Čiernom mori, píše AP. Strata vojnovej lode pomenovanej po ruskom hlavnom meste je podľa nej pre Rusko zdrvujúcou symbolickou porážkou v čase, keď sa jeho jednotky zrejme preskupujú na obnovenie ofenzívy na východe Ukrajiny.

Podľa ruských médií bol krížnik Moskva postavený v sovietskej ére na Ukrajine a do služby vstúpil začiatkom 80. rokov minulého storočia. Moskva toto plavidlo predtým nasadila v konflikte v Sýrii, kde poskytovalo ruským silám v krajine námornú podporu, píše BBC. Na jeho palube mohlo slúžiť približne 500 námorníkov.

Podľa ukrajinskej agentúry Unian sa krížnik Moskva neslávne preslávil už na začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Posádka tohto plavidla vtedy vyzvala ukrajinských obrancov Hadieho ostrova, aby sa vzdali. Ukrajinskí vojaci to však nevyberanými slovami odmietli. „Ruská vojnová loď, choď do riti,“ odkázal vtedy jeden z Ukrajincov.

5:55 Z ukrajinskej metropoly Kyjev boli v noci na piatok hlásené mohutné explózie. Informovali o tom agentúra Reuters a stanica BBC s odvolaním sa na miestne médiá a svedkami. Server The Guardian poznamenal, že zatiaľ nemohol tieto informácie overiť a nie je zrejmé, aké sú škody. Portál The Kyiv Independent predtým uviedol, že úrady vyhlásili letecký poplach vo všetkých ukrajinských oblastiach naraz.

Výbuchy boli podľa Reuters hlásené aj z mesta Cherson na juhu krajiny, Charkova na severovýchode a Ivano-Frankivsku na západe. Explózie zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil, píše agentúra, ktorá tiež podotkla, že tieto správy nemohla overiť. Bezprostredne po explóziách podľa nej neboli hlásené z miest škody, ukrajinské médiá iba informovali o výpadkoch elektriny v niektorých častiach Kyjeva. Zatiaľ čo v ostatných mestách varovné sirény utíchli, v Luhanskej a Záporožskej oblasti na východe krajiny boli stále počuť, dodala agentúra.

Ukrajinskí predstavitelia sa zvyčajne neponáhľajú s potvrdením ani vyvrátením správ médií o explóziách – hlavným dôvodom je, že nechcú ruským silám poskytnúť informácie o tom, či zasiahli alebo minuli zamýšľané ciele, upozornila BBC. Užívatelia sociálnych médií zároveň nemajú zverejňovať fotografie alebo videá z miest výbuchov ani údaje o ich zemepisnej polohe.

Jeden zo svedkov povedal stanici BBC, že sa výbuchy ozvali na juhozápade metropoly. Na sociálnej sieti Telegram sa predtým objavili informácie o sérii silných explózií v Kyjeve, píše BBC.

Najnovšie explózie sú zrejme jedny z najvýznamnejších v oblasti hlavného mesta od začiatku apríla, keď sa ruské jednotky z regiónu stiahli, podotkol Reuters. Ruské invázne vojská odišli z väčšiny oblastí na severe krajiny a svoje vojenské akcie v poslednej dobe sústreďovali najmä na východ Ukrajiny, kde zrejme chystajú novú ofenzívu.

Vo štvrtok Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania obytných domov z vrtuľníkov v pohraničnej západoruskej Brjanskej oblasti a údajný útok ohlásila aj ruská Belgorodská oblasť. Ukrajina obvinenia podľa agentúry AFP odmietla. Moskva už skôr varovala, že cezhraničné útoky a sabotáže na ruskom území by mohli prinútiť ruské ozbrojené sily k útokom na ukrajinské veliteľstvá vrátane tých v Kyjeve.