383. deň: Ukrajinské sily odrazili viac ako stovku ruských útokov
Foto: SITA/AP
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 383. deň
- Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajinci zničia vojenskú silu nepriateľa
- Za uplynulý deň padlo podľa Kyjeva 740 ruských vojakov
- Srbský minister navrhol zavedenie sankcií voči Rusku
- Ukrajinské sily počas pondelka odrazili viac ako stovku ruských útokov na piatich úsekoch frontu
- Americká armáda hlási zrážku ruskej stíhačky s dronom nad Čiernym morom
VIDEO: Príprava na Rusov. Ukrajinci krotili v Nemecku Leopardy.
Čítajte viac 382. deň: Čínsky prezident zavolá Zelenskému, stretne sa s Putinom. Dohodne prímerie?
22:55 Trom Rusom hrozí za čítanie básní kritických voči invázii Moskvy na Ukrajine, po desať rokov väzenia, oznámil v utorok tlačovej agentúre AFP právnik Leonid Solovjov.
Básnikov Arťoma Kamardina, Jegora Štovbu a Nikolaja Dajneka zatkli vlani v septembri, pretože sa zúčastnili na čítaní poézie na moskovskom námestí, kde sa stretávali disidenti už v sovietskej ére.
Obvinili ich z „verejných výziev na páchanie činov namierených proti bezpečnosti štátu“, uviedol Kamardinov právnik Solovjov. Ide podľa neho o prvý prípad, postavený na takýchto obvineniach. Sú obvinený aj z „podnecovania nenávisti“.
22:40 Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ingrid Brocková sa 14. marca 2023 zúčastnila v Berlíne na expertnom okrúhlom stole o obnove Ukrajiny.
Podujatia „Obnova Ukrajiny – spoločné európske úsilie“, ktoré zorganizovalo Veľvyslanectvo SR v Nemecku v spolupráci s Nadáciou Heinricha Bölla, sa zúčastnili predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí SR a Nemecka, vládni experti z oboch krajín a zástupcovia vládnych i mimovládnych inštitúcií a organizácií z Ukrajiny.
„Je našou morálnou povinnosťou a aj strategickým záujmom pomáhať Ukrajine nielen pri vzdorovaní brutálnej ruskej agresii, ale aj neskôr pri rekonštrukcii zničenej krajiny. Je to generačná výzva, ktorú dokážeme účinne zvládnuť len spoločnými silami. Podujatie v Berlíne potvrdilo, že Slovensko a Nemecko majú jasnú predstavu o tom, ako Ukrajine pomôcť pri jej integrovaní do európskej a globálnej ekonomiky a zabezpečení jej európskej budúcnosti. Ukrajina sa na našu pomoc a podporu môže v plnej miere spoľahnúť,“ uviedla štátna tajomníčka.
21:50 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori boli vykonané na „štátnej úrovni“. Informovala o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.
Putin reagoval aj na nedávnu správu amerického denníka New York Times (NYT), ktorý napísal, že za výbuchy by mohla byť zodpovedná „proukrajinská skupina“ s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov. Podľa ruského prezidenta ide o „úplný nezmysel“.
Tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodili vlani 26. septembra zatiaľ nevysvetlené explózie. Plynovody vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Incident vyšetrujú nemecké, švédske a dánske úrady. Moskva tvrdí, že o priebehu vyšetrovania nie je informovaná.
21:04 Ukrajinský štátny výrobca zbraní Ukroboronprom v utorok oznámil, že začal vyrábať strelivo kalibru 125 milimetrov pre tanky zo sovietskej éry. Kyjev sa aj takto snaží zlepšiť svoje bojové možnosti pred pripravovanou protiofenzívou proti inváznym ruským silám. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Munícia sa vyrába mimo Ukrajiny v spolupráci s nemenovanou členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedol Ukroboronprom.
„Prvá várka munície kalibru 125 milimetrov pre tanky T-64, T-72 a T-80, ktoré bezpečnostné a obranné sily Ukrajiny používajú na útoky proti votrelcom, už bola doručená,“ uviedol príspevku v aplikácii Telegram.
19:24 Holandsko pošle Ukrajine dve mínolovky, radarové systémy na odhaľovanie dronov a ženijné mosty. Oznámila to v utorok holandská ministerka obrany Kajsa Ollongenová. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.
Zásielka zahŕňa systémy M3 na výstavbu mostov a prepravu vozidiel cez vodné plochy. Tieto systémy a radary na detekciu dronov zaobstarajú priamo od výrobcov. Mínolovky na Ukrajinu dodajú v roku 2025, aby po vojne vyhľadávali míny v Čiernom mori, píše agentúra Reuters.
Dodanie týchto lodí podľa Ollongenovej prispeje k zvýšeniu bezpečnosti v Čiernom mori, bezpečnosti Európy i potravinovej bezpečnosti vo svete.
18:24 Litovský parlament odhlasoval v utorok opätovné predĺženie núdzového stavu v regiónoch hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom. Platiť bude do 2. mája. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Litva susedí s ruskou exklávou Kaliningrad ležiacou pri Baltskom mori, aj s Bieloruskom, kľúčovým spojencom Moskvy. Prebiehajúcu ruskú ofenzívu na Ukrajine považuje za priamu hrozbu pre vlastnú bezpečnosť.
Litva zaviedla núdzový stav bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie z 24. februára 2022. Odvtedy bol už niekoľkokrát predĺžený. Pôvodne platil v celej krajine, vlani v septembri bol v rámci druhého predlžovania obmedzený na pohraničné regióny a kontrolné stanovištia.
18:12 Ruská stíhačka sa v utorok v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti Čierneho mora zrazila s americkým dronom Reaper. Dron sa následne zrútil, oznámila americká armáda. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Čítajte viac USA hlásia zrážku ruskej stíhačky s americkým dronom nad Čiernym morom, Moskva to odmieta
17:37 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Rusko na Ukrajine bojuje o svoju existenciu.
Čítajte viac Putin: Rusko bojuje na Ukrajine o svoju existenciu
16:30 Nemecký spolkový súd v utorok potvrdil minuloročné rozhodnutie vlády prevziať kontrolu nad dvomi dcérskymi firmami ruskej spoločnosti Rosnefť. Zamietol tak sťažnosti ruského ropného giganta.
Spolkový správny súd skonštatoval, že rozhodnutie, prijaté v polovici vlaňajšieho septembra, dať spoločnosti Rosneft Deutschland GmbH a Rosneft Refining and Marketing GmbH pod správu Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA), bolo zákonné.
Správcovstvo bolo spočiatku obmedzené na šesť mesiacov, teda do 15. marca, umožnilo však nemeckým úradom kontrolu nad troma ruskými rafinériami v krajine – vo Schwedte, Karlsruhe a Vohburgu.
Ruský gigant Rosnefť sa v tom čase podieľal zhruba 12 % na rafinácii ropy v Nemecku a podľa vlády v Berlíne dovážal každý mesiac ropu v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur.
15:40 Dovedna 32 krajín sa už pripojilo k iniciatíve požadujúcej vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by súdil Rusko za agresiu voči Ukrajine. Povedal to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
„Ku koalícii za vytvorenie osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine sa pripojili ďalšie dve krajiny. Celkovo 32 štátov tak v súčasnosti spolupracuje s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči najvyššiemu politickému a vojenskému vedeniu Ruska. (Ruský prezident Vladimir) Putin a jeho spolupracovníci budú postavení pred súd,“ napísal Kuleba na Twitteri.
Kyjev už dlhšie vyzýva na vytvorenie osobitného tribunálu na stíhanie ruského vedenia za jeho úlohu pri invázii na Ukrajinu.
15:25 Maďarský parlament nebude hlasovať o vstupe Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie 20. marca, ako to bolo pôvodne plánované, najskôr sa tak stane až v poslednom marcovom týždni. Uviedol to v utorok server 444.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarsko už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO. Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali minulý týždeň parlamentnú delegáciu.
Podpredseda vlády Zsolt Semjén odloženie ratifikácie zdôvodnil v liste poslancom zákonodarného zboru tým, že prebiehajúce rokovania s Európskou komisiou (EK) ešte neboli ukončené.
15:20 Rusko podniklo v utorok raketový útok na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny a použili pritom taktické lietadlá, oznámilo ukrajinské južné operačné velenie v aktualizovanej popoludňajšej správe.
Podľa ukrajinského velenia boli ruské rakety nad Čiernym morom zneškodnené, ale trosky a tlaková vlna po výbuchu poškodili na pobreží materskú školu a niekoľko súkromných domov. Obete na životoch neboli hlásené.
14:45 Povojnová obnova Ukrajiny musí byť zavŕšená tým, že sa krajina stane súčasťou jednotnej Európy a jej vlajka bude plápolať popri vlajkách ostatných členských štátov, povedal v utorok europoslancom v Štrasburgu litovský prezident Gitanas Nausėda. Varoval tiež pred opakovaním chýb z obdobia po druhej svetovej vojne.
Čítajte viac Litovský prezident: Po II. svetovej sme urobili chybu, zavreli sme oči nad sovietskym režimom
14:30 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok povedal, že Varšava by mohla dodať Ukrajine stíhačky MiG v priebehu nasledujúcich štyroch až šiestich týždňov.
Ukrajina žiada už celé mesiace Západ o stíhačky, a to najmä typu F-16. Tvrdí pritom, že práve ony by jej mohli výrazne pomôcť v boji proti Rusku. Západ jej ich však zatiaľ odmieta poslať, pričom Spojené štáty a Británia už dokonca naznačili, že táto možnosť je momentálne vylúčená, pripomína Sky News.
Poľsko však už pred časom uviedlo, že by bolo ochotné bojové lietadlá Kyjevu poslať, ak by sa v tomto smere skoordinovalo s ďalšími krajinami. Odhodlanie a pomoc, s akými Poľsko pristupuje ku Kyjevu, sú podľa Sky News dôležitými pri presviedčaní iných európskych spojencov o zásielkach ťažkých zbraní, vrátane tankov, na Ukrajinu.
14:20 Ruskom dosadení predstavitelia na okupovanom území ukrajinskej Chersonskej oblasti na východnom brehu rieky Dnipro sa pripravujú na odchod. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinskej armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú, „odnášajú dokumentáciu a ulúpené veci“.
„Je to znamenie, že sa pripravuje ďalšie ‚gesto dobrej vôle‘,“ povedala Humeňuková s odkazom na propagandistický výraz, ktorým Moskva ospravedlňovala vynútené ústupy svojich jednotiek z Kyjivskej, Charkivskej, Sumskej a ďalších ukrajinských oblastí.
Mesto Cherson na juhu oslobodili ukrajinské ozbrojené sily v novembri spolu s ďalšími oblasťami na západnom brehu rieky Dnipro. Ruské sily zatlačili na východný breh rieky, odkiaľ však pravidelne ostreľujú oslobodené územia. Podľa Humeňukovej ruská armáda využíva civilné obyvateľstvo žijúce na pobreží Čierneho mora v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti ako „živé štíty“.
14:07 Kyjevská vojenská správa spolu s ukrajinskou armádou začína s demontážou časti bariér, ktoré sa v hlavnom meste objavili koncom februára minulého roku – po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, informovala britská stanica BBC.
Na začiatku vojny sa vo všetkých častiach Kyjeva objavili bariéry z betónových blokov a vriec s pieskom, či zákopy. Keďže však priama hrozba bojových akcií v Kyjeve je v súčasnosti minimálna, vojenská správa sa systém zábran rozhodla čiastočne demontovať.
„Niektoré zátarasy a ženijné stavby zostanú funkčné, iné prejdú do ‚spiaceho‘ režimu, ďalšie budú úplne demontované,“ objasnil náčelník mestskej vojenskej správy Serhij Popko.
BBC spresnila, že v snahe uvoľnil cesty v hlavnom meste z nich budú odstránené betónové bloky, vrecia s pieskom i protitankové „ježe“. Zasypú sa priekopy a rozoberú a zarovnajú sa zákopy.
Popko pritom apeloval, aby obyvatelia Kyjeva napriek tomu nezabúdali, že vojna na Ukrajine stále pokračuje.
„Vojenskú hrozbu zo severného smeru nikto úplne neeliminoval,“ upozornil s tým, že v hlavnom meste krajiny treba v čase vojny plniť aj iné bezpečnostné úlohy.
14:05 Hovorca OSN v utorok informoval, že neformálne rozhovory týkajúce sa dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov stále pokračujú, a to s účasťou „všetkých strán“. Rozhovory s „osobnou prítomnosťou“ Ruska sa však už podľa jeho slov skončili.
Televízia Sky News uviedla, že Moskva aj Kyjev poskytli o týchto rokovaniach protichodné informácie.
Ukrajina oznámila, že bude dodržiavať podmienky týkajúce sa tejto vlani dosiahnutej obilnej dohody, z ktorých podľa nej vyplýva aj to, že sa dá predĺžiť len na 120-dní.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin však v pondelok informoval, že dohoda bola predĺžená, avšak Rusko súhlasilo s jej predĺžením len o 60 dní.
13:51 Dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma – v utorok v záverečnom čítaní schválila návrhy zmien v zákonoch o trestnej zodpovednosti za diskreditáciu účastníkov tzv. „špeciálnej vojenskej operácie“. Tak sa v Rusku oficiálne označuje útočná vojna voči Ukrajine rozpútaná ruským politickým vedením a armádou.
Z prijatých pozmeňujúcich návrhov vyplýva, že okrem príslušníkov ruskej armády a Národnej gardy sa bude trestať aj pokusy o diskreditáciu a šírenie dezinformácií o „dobrovoľníckych formáciách, organizáciách alebo osobách, ktoré poskytujú pomoc pri plnení úloh uložených ruským ozbrojeným silám“. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu BBC.
Zákon sa tak bude vzťahovať aj žoldnierske formácie, akou je Vagnerova skupina založená ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom.
13:42 Čína a Rusko v utorok kritizovali trojstrannú dohodu o spolupráci pri výstavbe ponoriek s jadrovým pohonom, ktorú v noci na utorok oznámili lídri Austrálie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov – trojice štátov združených v bezpečnostnej aliancii AUKUS.
Ako informovala agentúra AFP, táto dohoda prichádza v čase, keď Čína napreduje v budovaní svojej vlastnej armády. Rusko zasa pokračuje vo vojne, ktorú pred rokom rozpútalo na Ukrajine.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v reakcii vyhlásil, že „najnovšie spoločné vyhlásenie USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie ukazuje, že tieto tri krajiny sa čoraz viac vydávajú na nesprávnu a nebezpečnú cestu v prospech vlastných geopolitických záujmov a úplne ignorujú obavy medzinárodného spoločenstva“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok v reakcii na dohodu aliancie AUKUS obvinil Západ z podnecovania konfrontácie v ázijsko-tichomorskom regióne.
„Anglosaský svet vytvorením štruktúr, ako je AUKUS, a postupom vojenskej infraštruktúry NATO do Ázie vážne vsádza na dlhoročnú konfrontáciu“ v regióne, tvrdil Lavrov v komentári pre televíziu.
Ako informovala spravodajská televízia CNN, americký prezident Joe Biden, austrálsky premiér Anthony Albanese a britský partner Rishi Sunak v spoločnom vyhlásení na vojenskej základni Point Loma pri San Diegu v štáte Kalifornia uviedli, že táto historická dohoda bude vychádzať z doterajšieho úsilia všetkých troch krajín o „udržanie mieru, stability a prosperity na celom svete“.
13:38 Litovský parlament v utorok jednomyseľne označil ruskú súkromnú vojenskú spoločnosť, známu ako Vagnerova skupina, za teroristickú organizáciu, informuje litovský spravodajský web LRT a agentúra DPA.
Vagnerovci, ktorí bojujú na fronte na východe Ukrajiny, sú hrozbou pre štátnu a verejnú bezpečnosť, uvádza sa v deklarácii, ktorú prijalo 117 poslancov parlamentu tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO).
Vagnerova skupina je podľa litovského zákonodarného zboru zodpovedná za pokračujúce zabíjanie a mučenie civilistov na Ukrajine, ako aj za útoky na domy a ďalšie civilné objekty.
V texte deklarácie žiada parlament – Seimas – vo Vilniuse aj ďalšie krajiny, napríklad Lotyšsko, aby postupovali rovnako.
13:07 Jednu obeť a troch zranených si v utorok vo východoukrajinskom meste Kramatorsk vyžiadal ruský raketový útok, ktorý zasiahol niekoľko obytných budov. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ruská raketa zasiahla centrum mesta," napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook s tým, že poškodených bolo šesť budov. „Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia. Jedna osoba zahynula,“ dodal, pričom vyjadril svoju sústrasť pozostalým obete.
Správa Doneckej oblasti neskôr spresnila, že jedna osoba prišla o život, zranenia utrpelo sedem osôb a poškodených bolo celkom deväť viacpodlažných budov, materská škola, sídlo banky a dve civilné autá.
Na snímkach, ktoré Zelenskyj zverejnil, bolo vidieť policajtov a záchranárov pred trojpodlažnou, čiastočne zničenou tehlovou budovu s vybitými oknami.
„Zločinný štát pokračuje v boji proti civilnému obyvateľstvu,“ podotkol ukrajinský prezident.
Kramatorsk sa nachádza v priemyselnom regióne Donbas, ktorého časti ovládajú Kremľom podporovaní separatisti už od roku 2014.
12:37 Pravdepodobnosť, že Fínsko vstúpi do Severoatlantickej aliancie skôr ako Švédsko, vzrástla. Vyhlásil to švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorého citovala agentúra Reuters. Podľa Kristerssona je len otázkou času, kedy sa tiež Švédsko stane členom aliancie.
Švédsko a Fínsko o vstup do NATO požiadali vlani v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich prijatie musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín aliancie; zostáva ešte ratifikácia zo strany Maďarska a Turecka.
Kým v prípade Budapešti by to nemal byť problém, Ankara má najmä voči Švédsku výhrady a kritizuje Štokholm za to, že podľa nej poskytuje útočisko kurdským radikálom a odporcom islamu nebráni vo verejných protimoslimských prejavoch.
12:12 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že vzhľadom na postoj Kyjeva je ciele Ruska na Ukrajine možné dosiahnuť len s použitím vojenskej sily.
„Musíme dosiahnuť naše ciele. Momentálne je to možné len vojenskými prostriedkami vzhľadom na súčasný postoj kyjevského režimu,“ uviedol Peskov.
Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom „oslobodiť“ rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve. Kyjev aj Západ to označujú za nepodloženú zámienku na ospravedlnenie agresívnej vojny a ruskej snahy zmocniť sa rozsiahlych území Ukrajiny.
Moskva zároveň obviňuje Kyjev z krachu mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že o mierovom urovnaní vojny bude uvažovať až po tom, ako ruské jednotky opustia ukrajinské územie.
Peskov v utorok tiež uviedol, že Rusko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý by mal súvislosti s vojnou na Ukrajinu vydať v dohľadnom čase svoje prvé zatykače na niekoľkých Ruskov.
11:30 Kazašské úrady zadržali majetok dcérskej spoločnosti ruskej vesmírnej agentúry Roskomos. Informovali o tom kazašské médiá, podľa ktorých chce Astana týmto spôsobom vymôcť dlhy vo výške približne dve miliardy rubľov (okolo 25 miliónov eur).
Príkaz na zadržanie majetku bol vydaný na hlavného prevádzkovateľa ruských kozmodrómov — Centrum pre prevádzku pozemnej vesmírnej infraštruktúry (CENKI), informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na ruskojazyčný servis denníka The Moscow Times.
Šéf spoločnosti CENKI má až do ukončenia vyšetrovania zákaz opustiť územie Kazachstanu. CENKI má tiež zakázané repatriovať alebo predať akýkoľvek hmotný majetok nachádzajúci sa v Kazachstane.
11:25 Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) chce, aby Slovensko aj Česko boli zapojené do povojnovej obnovy Ukrajiny. Vníma to ako kompenzáciu za pomoc. Uviedol to po utorkovom stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom.
Čítajte viac Kollár chce, aby Slovensko a Česko boli zapojené do obnovy Ukrajiny
11:20 Bývalý republikánsky prezident Donald Trump sa domnieva, že podpora Kyjeva v boji proti vojskám ruského prezidenta Vladimira Putina je skôr v strategickom záujme Európy ako USA.
Keby sa opäť stal americkým prezidentom, vojna na Ukrajine by sa podľa neho skončila za 24 hodín či menej. Trump to uviedol v odpovediach na otázky moderátora stanice Fox News Tuckera Carlsona.
Čítajte viac Trump: Sankcie proti Rusku nie sú účinné. Európa by mala platiť oveľa viac ako my
11:05 Rusi strácajú dôveru k šéfovi ministerstva obrany. Dôveryhodnosť Sergeja Šojgua sa od začiatku vojny na Ukrajine prepadla na minimum, vyplýva z prieskumu štátnej sociologickej služby VCIOM. Za prvý rok vojny klesla bezmála o dve tretiny, informuje spravodajský portál Moscow Times.
Čítajte viac Len jeden z desiatich Rusov dôveruje ministrovi obrany
10:48 Nedostatok delostreleckej munície pri ruských vojskách sa v posledných týždňoch pravdepodobne zhoršil do tej miery, že na mnohých častiach frontu platí extrémne úsporné prideľovanie granátov. To bol takmer určite kľúčový dôvod, prečo žiadne ruské zoskupenie nebolo v poslednom čase schopné podniknúť operačne významnú útočnú operáciu, domnieva sa britská vojenská rozviedka. Rusko sa podľa nej už pravdepodobne uchýlilo k využívaniu starých zásob munície, ktoré predtým pokladalo za nespôsobilé na použitie.
Rozviedka tiež upozornila, že výnos prezidenta Vladimira Putina zo začiatku tohto mesiaca stanovil opatrenia, ktoré umožňujú ministerstvu obchodu a priemyslu obchádzať právomoci manažérov zbrojárok neplniacich výrobné ciele. Rusko vo vojensko-priemyselnej oblasti v čoraz väčšej miere uplatňuje princípy príkazovej ekonomiky, pretože si uvedomuje, že jeho kapacita obrannej výroby je kľúčovou slabinou v čoraz viac vyčerpávajú „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva vojnu proti Ukrajine.
10:36 Srbský minister hospodárstva Rade Basta sa postaral o rozruch s návrhom, aby Belehrad zaviedol sankcie voči Rusku. Ide o prvé vyhlásenie predstaviteľa srbskej vlády, ktorým sa otvorene vyjadruje podpora sankciám voči Moskve, čo predstavuje odklon od oficiálnej pozície Belehradu, informuje v utorok agentúra HINA.
Basta v pondelkovom tlačovom vyhlásení uviedol, že Srbsko „už platí vysokú cenu za nezavedenie sankcií voči Rusku“ a že sa celá situácia stáva „neznesiteľnou“. Jeho vyhlásenie vyvolalo nesúhlas v strane Jednotné Srbsko, ktorá je koaličným partnerom vo vláde premiérky Any Brnabičovej, ako aj požiadavky na Bastovu rezignáciu.
Jednotné Srbsko je súčasťou poslaneckej skupiny Socialistickej strany Srbska (SPS) vedenej ministrom zahraničných vecí Ivicom Dačičom, ktorá je v koalícii so Srbskou pokrokovou stranou (SNS) prezidenta Aleksandra Vučiča už niekoľko volebných cyklov, pripomína HINA.
Basta ďalej uviedol, že ako minister hospodárstva vníma veľký nátlak, ktorému je srbský prezident vystavený zo strany Európskej únie i medzinárodného spoločenstva, ale každý o tom mlčí. „Nemôžem to akceptovať,“ povedal Basta s tým, že z tohto dôvodu je za zavedenie sankcií voči Rusku a stojí „pri prezidentovi Vučičovi v obrane štátnych a národných záujmov“ Srbska.
Belehrad podľa neho zatiaľ nedospel k rozhodnutiu o sankciách, pretože dúfal, že sa konflikt na Ukrajine skončí a že „obe strany konečne sadnú za rokovací stôl“. „Čelíme však však novej realite,“ podotkol minister s tým, že v dôsledku súčasného „zmätku vo svete čelí Srbsko ohromnému nátlaku“.
10:10 Návrh zákona o zvýšení odvodového veku brancov z 18 až 27 rokov na 21 až 30 rokov, ktorým sa v pondelok začali zaoberať ruskí poslanci, naznačuje, že sa Kremeľ nechystá v budúcnosti podniknúť úplnú mobilizáciu, domnievajú sa analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Časová os v návrhu môže tiež naznačovať, že Kremeľ neočakáva, že vojna na Ukrajine potrvá dlhšie ako najbližšie tri roky.
Viditeľná nervozita čečenského vodcu Ramzana Kadyrova počas pondelkovej schôdzky s Putinom môže podľa expertov ISW svedčiť o Kadyrovových obavách zo straty Putinovej priazne, pretože sa nemôže veľmi chváliť vojenskými úspechmi Čečencov vo vojne proti Ukrajine. V súčasnosti čečenské jednotky zohrávajú na ukrajinskom bojisku minimálnu úlohu; útočia pri Bilohorivke na východe Ukrajiny.
Kadyrov si od stretnutia zrejme sľuboval zlepšenie a posilnenie svojej reputácie, zatiaľ čo Putin zrejme vyvíjal na Kadyrovho nátlak, aby zvýšil úlohu čečenských bojovníkov v bojových operáciách kvôli stratám žoldnierov z Vagnerovej skupiny a jednotiek pravidelných síl v útočných operáciách na Ukrajine, súdi ISW.
10:04 Nemecké stíhačky, hliadkujúce na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO), vzlietli od augusta minulého roka už 27-krát k ruským strojom prelietajúcim v oblasti Pobaltia. Informoval o tom hovorca nemeckého letectva (Luftwaffe), ktorého v utorok citovala agentúra DPA.
Nemecké stíhačky typu Eurofighter Typhoon sú pripravené vzlietnuť, keď do pobaltského vzdušného priestoru prenikne neznáme lietadlo s vypnutým transpondérom, ktoré nenadviaže rádiový kontakt, spresňuje DPA.
Od augusta minulého roka sa v Estónsku nachádza viac než 150 príslušníkov nemeckých ozbrojených síl, ktorí sa podieľajú na ochrane vzdušného priestoru východného krídla NATO. Nemecko prevzalo ltúto úlohu od Francúzska.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier plánuje v stredu navštíviť leteckú základňu v Ämari na severe Estónska.
Britské a nemecké sily vykonávajú spoločnú ozbrojenú ochranu letmi nad pobaltskými štátmi, ako aj v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským morom v rámci misie NATO od 6. marca tohto roka.
9:56 „Napriek značným stratám nepriateľ pokračuje v útočných operáciách v smere na Lyman, Bachmut, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske. Počas uplynulých 24 hodín ukrajinské jednotky odrazili viac ako 100 nepriateľských útokov na uvedených úsekoch frontu,“ píše ukrajinské velenie v rannom prehľade situácie na bojisku. Ruské jednotky sa podľa generálneho štábu pokúšajú preraziť ukrajinskú obranu pri Kupjansku a Lymane, neustávajú ani v snahe ovládnuť Bachmut. Na juhu krajiny, v Záporožskej a Chersonskej oblasti, zotrvávajú ruské sily v obrane, pokračujú ale v ostreľovaní obcí v okolí frontu.
9:40 Floridský guvernér a potenciálny republikánsky kandidát v najbližších prezidentských voľbách Ron DeSantis vyhlásil, že ochrana Ukrajiny nie je životne dôležitým národným záujmom Spojených štátov. Vojnu pritom označil za „územný spor medzi Ukrajinou a Ruskom“.
Čítajte viac Republikán DeSantis hovorí ako Trump: Ukrajina nie je pre USA životným záujmom
9:24 Plánované odstávky dodávok elektriny pre spotrebiteľov v Kyjeve a Kyjevskej oblasti už nie sú potrebné. Podľa britskej stanice BBC to v pondelok oznámila ukrajinská energetická spoločnosť DTEK.
Dodávky elektrickej energie pre všetkých obyvateľov hlavného mesta a regiónu boli obnovené, takže harmonogramy stabilizačných odstávok už neplatia, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti DTEK.
Energetická kríza na Ukrajine súvisí s útokmi ruskej armády na energetickú infraštruktúru, ktoré vo zvýšenej miere podniká od vlaňajšieho októbra. Ich dôsledkom boli miestami rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energií, tepla a vody, ale aj v komunikácii — najmä vo veľkých mestách.
BBC podotkla, že v Kyjeve dochádzalo k situáciám, že jeho obyvatelia boli bez prúdu aj 24 – 36 hodín. Dodávky elektriny boli len v noci, aj to len niekoľko hodín.
9:12 Za tri vety tri roky väzenia? Nie je to vylúčené. Ruský občan, ktorého pobavil vtip o šéfovi Kremľa a zdieľal ho na sociálnej sieti, sa možno ocitne na dlhý čas za mrežami. Obyvateľa Riazanskej oblasti začali trestne stíhať na základe nového paragrafu o „diskreditácii ruskej armády".
Čítajte viac Rus šíril vojnový vtip o Putinovi. Odsúdia ho na tri roky?
8:56 Ruská armáda za uplynulý deň na Ukrajine podľa Kyjeva stratila 740 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpol na 160 540, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o desať tankov, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, šestnásť delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva stratilo celkovo 3 484 tankov, 6 789 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 519 delostreleckých systémov a 495 raketometov.
8:20 Dubaj sa vo vojnových časoch stáva bezpečným prístavom pre najbohatších Rusov a na miestnych pobrežných promenádach alebo v luxusných nákupných centrách sa čoraz viac presadzuje ruština. V Dubaji si môžu ruskí podnikatelia vybudovať nový život a netrápi ich pritom averzia miestnych, napísal denník The New York Times.
Čítajte viac Všetci sú už v Dubaji? Bezpečný prístav tam našli aj bohatí Rusi
7:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer vo videoprejave uviedol, že vláda v Kyjeve hľadá spôsoby a prostriedky na podporu poľnohospodárstva v čase, keď ruská ofenzíva trvá už viac než rok. Ako dodal, viac ako 170 000 štvorcových kilometrov územia Ukrajiny je ohrozených mínami a nevybuchnutou muníciou, pričom veľká časť tejto plochy patrí práve farmárom. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
„Je to už druhá sezóna siatia za vojnových čias,“ povedal Zelenskyj. „Vlani sa vďaka hrdinskému úsiliu našich farmárov a všetkých pracovníkov v poľnohospodárskom sektore podarilo zachovať ukrajinskú poľnohospodársku produkciu a globálnu úlohu Ukrajiny ako garanta potravinovej bezpečnosti,“ poznamenal.
Vláda v Kyjeve podľa slov Zelenského na pondelkovom zasadnutí hovorila o opatreniach, ako urýchliť odmínovacie práce. Okrem iného je v tejto veci potrebné posilniť spoluprácu so zahraničnými partnermi.
V súvislosti s energetickou situáciou na Ukrajine Zelenskyj povedal: „Pokračujeme v prípravách na ďalšie vykurovacie obdobie – aj čo sa týka akumulácie zdrojov aj ochrany našich energetických zariadení.“ Dodal, že energetický sektor bol „normalizovaný“.
Budúcnosť Ukrajiny bude podľa Zelenského závisieť od kľúčových bitiek na východe krajiny. „Bilohorivka a Marinka, Avdijivka a Bachmut, Vuhledar a Kamjanka a ďalšie miesta sú tými, kde sa rozhoduje o tom, akú budúcnosť budeme mať,“ citovala jeho slová stanica Sky News. „Musíme zničiť vojenskú silu nepriateľa. A aj ju zničíme,“ zdôraznil prezident Ukrajiny.
7:10 Je nebezpečné, ak budeme závislí len od ruského paliva. Sme tak ľahko vydierateľní. Ruské palivo je výborné, ale môže byť použité ako nástroj vydierania v politickom boji, Putin sa neštíti vydierať a robil to už pri plyne, hovorí jadrový inžinier Peter Čarný. Už desaťročia sa zaoberá jadrovou energetikou, monitoroval situáciu po haváriách v Černobyli a Fukušime.
Čítajte viac Jadrový inžinier opisuje, aké budú následky ruského jadrového útoku na Ukrajine
6:30 Fínska premiérka Sanna Marinová povedala, že je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek Ukrajine napriek tomu, že v tejto záležitosti čelí vo svojej krajine kritike. Kyjev od spojencov žiada vyspelejšie zbraňové systémy. Požiadal o stíhacie lietadlá, konkrétne o stroje F-16 americkej výroby, a argumentoval tým, že budú hrať rozhodujúcu úlohu v obrane pred ruskými útokmi raketami a dronmi.
Čítajte viac Fínska premiérka hovorí o stíhačkách pre Ukrajinu, čelí za to aj kritike
6:00 Prvých 55 ukrajinských vojakov absolvovalo štvortýždňový výcvik v ovládaní tankov Leopard 2 v Španielsku. Podľa agentúry Reuters o tom informovalo španielske ministerstvo obrany. Španielsko vo februári prisľúbilo Ukrajine dodanie šiestich týchto strojov a uviedlo, že by ich počet mohlo navýšiť na desať.
Výcvik zakončili aj ukrajinskí vojaci, ktorí sa cvičili s Leopardmi v Poľsku, uviedol minulý týždeň poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Poľsko podľa Blaszczaka Ukrajine odovzdalo už všetkých 14 prisľúbených tankov. V Nemecku sa výcvik ukrajinských tankistov začal v polovici februára.
Vojaci sa cvičili pod dohľadom 30 španielskych inštruktorov na vojenskej základni v Zaragoze 12 hodín denne šesť dní v týždni. Výcviku sa zúčastnili profesionáli aj rezervisti vo veku 21 až 60 rokov s predchádzajúcou skúsenosťou s ovládaním tankov. Dohromady výcvikom prešlo 40 členov posádky a tiež 15 technikov. Posádka každého tanku sa skladá zo štyroch ľudí.
„Bolo to intenzívne,“ povedal španielsky inštruktor novinárom, ktorým bolo podľa Reuters vôbec prvýkrát dovolené, aby sa výcvik v Španielsku prizerali. Ukrajinci sa domov vrátia s veľmi slušnou znalosťou tankov Leopard, uviedol aj inštruktor, ktorý sa predstavil ako kapitán Contreras. Tanky Leopard sa podľa neho značne líšia od tých, na aké boli Ukrajinci zvyknutí, ale mnohé systémy sa prekrývajú, čo prípravu uľahčilo.