Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 777 dní
- Rusi naďalej ničia energetickú infraštruktúru Ukrajiny
- Zelenskyj o raketách Taurus: Scholz sa bojí jadrových hrozieb, ale to nezachráni svet
- VIDEO: Ukrajinci rozvinuli autonómne zabíjanie: Dron bez pilota zlikvidoval ruský tank
- Rusi prelomili obranu a plne obsadili obec Pervomajske. Ukrajina ničí nepriateľa pri Robotyne
- Počet obetí na životoch po ruskom útoku na mesto Kosťantynivka stúpol na tri
- Švajčiarsko usporiada 15. a 16. júna mierovú konferenciu o Ukrajine
- Rusi zabili dvoch tínedžerov a tri ženy. Letecký útok úplne zdevastoval polikliniku v dedine Lypci
- Stoltenberg: Ukrajina si nemôže dovoliť čakať na ďalšiu protivzdušnú obranu
Čítajte viac 776. deň: Rusi zaútočili na centrum Charkova. USA poslali Ukrajine zbrane, ktoré zadržali húsíom
23:46 Americký prezident Joe Biden vyzval v stredu Snemovňu reprezentantov amerického Kongresu, aby okamžite hlasovala o balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. „Ukrajina má ohromnú podporu väčšiny demokratov a republikánov. Hlasovať by sa malo teraz,“ povedal Biden novinárom.
Spojené štáty sú považované za najdôležitejšieho spojenca Ukrajiny, ktorá sa už viac než dva roky bráni invázii Ruska. Rozsiahlejšia americká vojenská pomoc však viazne, pretože schválenie balíka v hodnote 60 miliárd dolárov dlhodobo blokuje v Snemovni reprezentantov republikánska väčšina. Balík už schválil americký Senát, v ktorom majú väčšinu demokrati.
„Členovia snemovne naďalej aktívne diskutujú o možnostiach cesty vpred. Existuje o tom viacero rôznych nápadov. Ako viete, je to veľmi komplikovaná záležitosť vo veľmi komplikovanom čase,“ uviedol v stredu predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson o balíku. „Hodiny tikajú, každý cíti tú naliehavosť, no vyžaduje sa dosiahnutie zhody a na tom pracujeme,“ dodal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina prehrá vo vojne s Ruskom, ak Kongres USA nechváli ďalšiu vojenskú pomoc. Podľa jeho slov by bolo pre Kyjev náročné prežiť bez pomoci. Zároveň dodal, že ak Ukrajina vojnu prehrá, napadnuté budú ďalšie krajiny". (afp, tasr)
22:31 Pri ukrajinskom dronovom útoku v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti zomreli v stredu traja ľudia vrátane dvoch detí, oznámil tamojší gubernátor Roman Starovojt. Ukrajinský dron vypálil podľa Starovojta raketu na civilné vozidlo v obci v Korenevskom okrese. „Traja ľudia, ktorí boli v tom čase v aute, boli zabití,“ uviedol gubernátor na sociálnej sieti Telegram.
Starovojt okrem toho informoval, že ukrajinské útoky poškodili v Kurskej oblasti elektrické vedenie, čo viedlo k výpadkom dodávok elektrickej energie.
Ukrajina sa v poslednom čase zameriava na ruské pohraničné regióny takmer na dennej báze. Ide o odvetné útoky za ruské bombardovanie ukrajinských miest v posledných dvoch rokoch. V utorok zahynuli dvaja ľudia v pohraničnej ruskej Brianskej oblasti pri ukrajinskom delostreleckom ostreľovaní, uviedli miestni predstavitelia. (afp, tasr)
22:18 Štyria ľudia zahynuli a siedmi utrpeli zranenia pri stredajšom ruskom raketovom útoku na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny. Oznámil to tamojší gubernátor Oleh Kiper.
„Rakety vypálené večer Rusmi na Odeskú oblasť zanechali štyroch mŕtvych vrátane dieťaťa, desaťročného dievčaťa,“ uviedol Kiper na sociálnej sieti Telegram. Spresnil, že jeden zo zranených prišiel pri útoku o obe nohy a jeho stav je kritický.
Podľa Kipera prišlo k útokom balistickým raketami medzi 18.00 h až 18.30 h miestneho času. Najmenej traja ľudia pritom zahynuli v stredu aj pri ruských útokoch na ukrajinskú Charkovskú oblasť. Útok zasiahol lekáreň v obci Lypci severne od Charkova a medzi obeťami boli dve ženy a 14-ročné dievča, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia. (afp, tasr)
22:00 Ruský nacionalista Igor Girkin, ktorý si v súčasnosti odpykáva v ruskom väzení trest za výzvy na extrémistickú činnosť, žiada o vyslanie do bojov na Ukrajinu. Ruským médiám to povedal Girkinov advokát. Niekdajší dôstojník tajnej služby FSB od jari 2014 velil milíciám proruských separatistov na východe Ukrajiny, už v auguste toho istého roku bol ale odvolaný do Ruska.
Čítajte viac Girkin už nechce byť vo väzení. Žiada o vyslanie do bojov na Ukrajinu
21:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že by si „rád“ vypočul predstavy exprezidenta USA Donalda Trumpa o ukončení vojny s Ruskom. Uviedol to vo videorozhovore so stanicou CNN na Delphskom ekonomickom fóre v Grécku.
Ide o reakciu na medializované správy, že exprezident Trump v súkromí hovorí, že by v prípade znovuzvolenia mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia vrátane Krymského polostrova a pohraničnej oblasti Donbas v prospech Moskvy.
„Predovšetkým to boli signály na určitých mediálnych platformách. Nepočul som to priamo od Trumpa,“ spresnil Zelenskyj. Zatiaľ tiež nemal príležitosť zhovárať sa sním o jeho predstavách ukončenia vojny. Ak sa takáto príležitosť naskytne, „rád si ich vypočujem a potom môžeme na túto tému diskutovať,“ uviedol.
V utorkovom interview pre nemecký denník Bild Zelenskyj povedal, že Trumpa pozval na Ukrajinu, aby si tamojšiu situáciu pozrel na vlastné oči a vyvodil vlastné závery. Trump podľa neho súkromne vyjadril záujem toto pozvanie prijať.
Čítajte viac Trumpovi spojenci zdržujú novú pomoc Kyjevu. Zelenskyj chce exprezidenta vziať na front
Zelenského tvrdenia v stredu poprel predstaviteľ Trumpovho volebného štábu a označil ich za nesprávne. „Zelenskij sa neozval a Trump povedal, že by nebolo vhodné, aby teraz išiel na Ukrajinu, keďže nie je vrchným veliteľom,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.
Zelenskyj na ekonomickom fóre poukázal na to, že Rusko začalo opätovne používať letecké bomby. Označil to za jedenu z hlavných tromfov ruského prezidenta Vladimira Putina na zvrátenie priebehu vojny.
„Teraz Rusko začína zasahovať Charkov leteckými bombami. Ide o špeciálne navádzané bomby, ktoré ničia všetko v okruhu stoviek metrov,“ vysvetlil prezident. Podotkol, že Ukrajina pre útoky na ruskom území nevyužíva zbrane vyrobené západnými krajinami. „Všetko, čo Ukrajina používa pri útoku na Rusko, vyrába výlučne Ukrajina a používa sa výlučne proti vojenským alebo energetickým cieľom,“ dodal. (tasr, cnn.com)
18:12 Ukrajina „jednoducho nemôže čakať“ na ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré potrebuje na odrazenie ruských útokov. Uviedol to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Oneskorenie dodávok protivzdušnej obrany umožní ruským raketám zasiahnuť viac cieľov a umožní Rusku vytvárať tlak na frontovej línii,“ povedal Stoltenberg. „Ukrajina jednoducho nemôže čakať. Potrebuje protivzdušnú obranu, muníciu a pomoc teraz,“ dodal.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba minulý týždeň v Bruseli požiadal spojencov o ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré sú schopné zostreliť ruské balistické strely. Členské krajiny NATO Kyjevu prisľúbili, že preskúmajú svoje možnosti.
Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru. Ukrajina sa domnieva, že ďalším cieľom veľkej ruskej ofenzívy by mohlo byť mesto Charkov na severovýchode krajiny.
16:30 Severské a pobaltské krajiny podporujú posilnenie úlohy Severoatlantickej aliancie (NATO) pri poskytovaní pomoci Ukrajine vo vojne s Ruskom. Zároveň podporujú ambície Kyjeva o vstup do EÚ. Uviedol to v stredu švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Podporujeme posilnenie úlohy NATO pri poskytovaní pomoci Ukrajine v oblasti bezpečnosti a pri koordinácii vojenskej podpory a vybavenia,“ povedal Billström po schôdzke ministrov zahraničných vecí ôsmich severských a pobaltských krajín na švédskom ostrove Gotland.
Čítajte aj NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu
Šéf švédskej diplomacie dodal, že ministri sa na stretnutí dohodli na vytvorení skupiny expertov, ktorá pomôže podporiť úsilie Ukrajiny o vstup do Európskej únie. „To ponúka príležitosť uľahčiť Ukrajine cestu k členstvu v európskej rodine,“ uviedol.
16:20 Ukrajinskí predstavitelia a úrady dnes informovali o úmrtí dvoch tínedžerov a troch žien pri ruskom ostreľovaní a leteckom útoku. Štrnásťročné dievča a dve ženy zomreli pri útoku na dedinu Lypci v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. V meste Kosťantinivka v Doneckej oblasti na východe krajiny potom dnes záchranári po utorkovom ostreľovaní našli v sutinách domu telo ženy a jej 13-ročného syna, uviedla kancelária ukrajinského generálneho prokurátora.
Ostreľovanie v dedine Lypci okrem toho zranilo 34-ročnú zamestnankyňu lekárne a 16-ročného chlapca, doplnil Synehubov. Rusi podľa úradníka okrem toho zhodili dve letecké bomby na Vovčansk, následkom čoho bola podľa jeho tvrdenia úplne zničená tamojšia poliklinika. Zatiaľ sú informácie o jednom zranenom po tomto útoku. Charkovská oblasť je terčom ruských útokov prakticky denne.
Intenzívnemu ostreľovaniu od začiatku vojny čelí aj Donecká oblasť, kde dnes záchranári ukončili pátranie po preživších a obetiach utorkového útoku na Kosťantinivku. V nej podľa ukrajinských úradov ruská bomba zhodená z lietadla zasiahla dvojposchodový dom. Nájdením tela matky a syna stúpol počet tohto útoku na troch. V utorok záchranári v troskách domu našli telo muža.
15:53 Švajčiarsko v dňoch 15. a 16. júna usporiada konferenciu o Ukrajine, ktorej cieľom je odštartovať mierový proces. S odvolaním sa na švajčiarsku vládu o tom dnes informujú agentúry Reuters a AP, ktoré ale zároveň poznamenávajú, že Rusko, ktoré už viac ako dva roky vedie proti Ukrajine vojnu, sa konferencie nezúčastní.
Alpská krajina dala už v januári najavo ochotu hostiť vrcholný summit na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a posledných niekoľko mesiacov rokovala s medzinárodnými aktérmi, akou sú krajiny skupiny G7, Európskej únie či ázijské mocnosti typu Číny či Indie.
„V súčasnosti existuje dostatočná medzinárodná podpora pre usporiadanie konferencie na vysokej úrovni, ktorá by začala mierový proces,“ uviedla dnes švajčiarska vláda vo vyhlásení. Summit sa uskutoční v rezorte Bürgenstock, ktorý leží neďaleko Lucernu. Jeho cieľom bude vytvoriť rámec pre trvalý mier na Ukrajine a tiež „konkrétny plán pre účasť Ruska v mierovom procese“.
Moskva tvrdí, že sa proti vyjednávaniu o ukončení vojny nestavia, ruskí činitelia ale uviedli, že sa konferencie vo Švajčiarsku nezúčastnia. Krajina podľa nich nie je vo vojne na Ukrajine neutrálna. Ukrajinský prezident Zelenskyj má predstavu, že by Ukrajina na summite spolu s partnermi mala vypracovať mierový plán, ktorý by bol neskôr predstavený Rusku.
Čítajte aj Moskva dostala asi 30 ponúk na urovnanie konfliktu na Ukrajine. Za všetky je vďačná
15:35 Výbor na ochranu novinárov (CPJ) žiada ruské úrady, aby zrušili všetky obvinenia voči novinárovi a zakladateľovi internetovej televízie Dožď Michailovi Zygarovi. Rusko na neho vydalo zatykač.
CPJ ruské úrady žiada, aby prestali obťažovať pracovníkov médií žijúcich v exile. „Hanebné vydanie zatykača na Michaila Zygara ruskými úradmi potvrdzuje ich odhodlanie zastrašovať novinárov v exile a aj ich strach z nezávislosti informácií,“ uviedla Gulnoza Saidová, programová koordinátorka CPJ pre Európu a Strednú Áziu.
„Úrady musia bezprostredne stiahnuť všetky obvinenia vznesené voči Zygarovi, stiahnuť ho zo zoznamu hľadaných osôb a prestať trestne stíhať hlasy ozývajúce sa zo zahraničia proti vojne na Ukrajine,“ dodala.
Ruská agentúra RIA Novosti 13. marca oznámila, že voči Zygarovi bolo začaté trestné stíhanie za šírenie ‚falošných informácií o ruskej armáde‘, píše CPJ.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
15:01 Spoločnosť z kalifornského Silicon Valley povolala do boja na Ukrajinu stovky svojich najlepších bezpilotných lietadiel, na boj proti Rusom. Technológia vôbec nesplnila očakávania. Drony sa kvôli ruským systémom elektronického boja neustále odkláňali od kurzu a strácali sa. Ukrajinskí obrancovia o nich navyše tvrdia, že sú drahé a poruchové. Firma teraz pracuje na ich vylepšení.
Čítajte viac Nestačia na Rusov. Americké drony sú sklamanie, hodnotia ukrajinskí vojaci
14:55 Čína sa nepodvolí kritike ani tlaku za prehlbovanie svojich vzťahov s Ruskom. V stredu to v reakcii na kritiku námestníka ministra zahraničných vecí USA Kurta Campbella povedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
Mao Ning ďalej uviedla, že „Čína a Rusko majú právo nadviazať normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu“. Do tohto druhu spolupráce by sa podľa nej nemalo zasahovať ani ju obmedzovať, dodala.
Čítajte aj Čína konečne čelí sankciám EÚ. Je pre Peking dôležitejší Západ alebo Rusko?
14:05 Rusko má v úmysle tento rok zazmluvniť 400-tisíc vojakov, pretože to považuje za nevyhnutné na podporu svojich síl na Ukrajine, ktoré utrpeli obrovské straty. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
Rozviedka tiež pripomína, že Rusko pokračuje v povolávaní vojakov na jar a na jeseň. Konkrétne túto jar plánuje povolať asi 150-tisíc vojakov vo veku od 18 do 30 rokov, ako tomu bolo doteraz.
Uvádza sa, že títo branci budú slúžiť 12 mesiacov vo všetkých typoch ozbrojených síl Ruskej federácie, ale v súčasnosti sa nezúčastňujú na bojoch na území Ukrajiny. Analytici dodávajú, že branci slúžia v posádkach po celej Ruskej federácii a v pozemných jednotkách zvyčajne tvoria prápor oddelene od práporov obsadených vojakmi zmluvnej služby.
Spravodajská služba poznamenáva, že niektorí branci budú pravdepodobne slúžiť v Rusku na území susediacom s hranicou s Ukrajinou – v jednotkách, ktoré zabezpečujú bezpečnosť hraníc. Britské ministerstvo obrany však dodáva, že branci sú zvyčajne pod tlakom, aby vstúpili do zmluvnej služby.
„Ruské úrady zrejme nechcú riskovať bojové straty medzi vojakmi z brannej povinnosti, čo je zrejme nepopulárne. Obete medzi dobrovoľnými vojakmi sú spoločnosťou vnímané tolerantnejšie,“ poznamenáva spravodajská služba.
14:00 Telá ďalších dvoch obetí utorkového ruského leteckého útoku na mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti záchranári v stredu ráno našli pod troskami zbombardovaného obytného domu. Počet obetí na životoch tak vzrástol na tri. Oznámili to záchranári po tom, ako v utorok uviedli, že útok zabil 60-ročného muža. Ďalšími dvomi obeťami sú 43-ročná žena a 13-ročný chlapec. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
13:45 Boj na Ukrajine je aj naším bojom, ide o obranu našej bezpečnosti a tiež našich hodnôt, vyhlásil belgický kráľ Philippe vo svojom dnešnom vystúpení v Európskom parlamente. Na záver pred europoslancami v Bruseli pripomenul niekdajšieho československého a českého prezidenta Václava Havla.
„V podpore Ukrajiny sme ukázali, že dokážeme byť jednotní a prijímať silné rozhodnutia,“ vyhlásil belgický kráľ. Aj Európania sa podľa neho cítia ohrození a to úplne oprávnene. Rovnakú jednotu EÚ ukázala po referende o britskom odchode z únie, ale aj počas pandémie choroby covid-19, dodal kráľ Philippe. Jeho krajina tento polrok Európskej únii predsedá.
„Znepokojuje ma strata dôvery v naše inštitúcie a rastúci autokratický trend vo svete, aj preto musia naše inštitúcie zvýšiť svoju dôveryhodnosť,“ uviedol belgický kráľ, ktorý hovoril najprv flámsky, a potom francúzsky. „Prijímaných politikov musí reagovať na hlavné obavy a strachy našich občanov a ich výsledky musia byť efektívnejšie,“ dodal a s tým, že je tiež potrebné občanov EÚ do všetkého rozhodovania viac zapojiť.
„Záverom by som rád uviedol myšlienku Václava Havla: Dvanásť hviezd európskej vlajky nám pripomína, že svet by sa mohol stať lepším miestom, keby sme z času na čas mali odvahu vzhliadnuť ku hviezdam,“ zakončil svoj prejav kráľ Philippe.
Belgický monarcha počas svojej reči spomenul, že v nasledujúcich mesiacoch sa Európania budú zamýšľať nad budúcnosťou Európskej únie a čakajú ich aj debaty o ďalšom rozšírení terajšej dvadsaťsedmičky. „Rozširovanie únie znamená tiež jej posilnenie,“ uviedol.
13:33 Výnimočný stav vyhlásený v Maďarsku kvôli rusko-ukrajinskej vojne bude predĺžený až do 19. novembra. Rozhodli o tom v stredu poslanci maďarského Národného zhromaždenia.
Za predĺženie aktuálneho núdzového stavu hlasovalo 135 poslancov bloku vládnych strán Fideszu-KDNP, proti hlasovalo 47 poslancov opozície a nikto sa nezdržal hlasovania.
Server pripomína, že v Maďarsku pretrváva nepretržite stav núdze prakticky už štyri roky. V roku totiž 2020 bola vyhlásená epidemiologická pohotovosť pre šírenie ochorenia COVID-19, ktorú v máji 2022 nahradil stav núdze pre vojnu na susednej Ukrajine.
Vláda premiéra Viktora Orbána tak od mája 2022 má oprávnenie vydávať dekréty, ktorými môže pozastaviť uplatňovanie niektorých zákonov, odchýliť sa od zákonných ustanovení a prijímať ďalšie mimoriadne opatrenia.
13:30 Ruským vojakom sa podľa ukrajinskej armády nepodarilo získať pozície v dedine Robotyne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Južné zoskupenie ukrajinských síl tak v stredu reagovalo na predchádzajúce tvrdenie regionálneho predstaviteľa. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Dedinu Robotyne, ktorá leží zhruba 70 kilometrov juhovýchodne od mesta Zaporižžia, Ukrajina oslobodila počas protiofenzívy v lete 2023. Odvtedy je obec na frontovej línii. Člen Zaporižžskej oblastnej rady Serhij Lysenko v utorok pre ukrajinskú internetovú televíznu stanicu Espresso TV povedal, že ruským silám sa podarilo preniknúť do Robotyne. Ukrajinský telegramový kanál DeepState tiež uviedol, že ruskí vojaci získali pozície v tejto obci.
„Naše sily odrážajú nepriateľské útoky na prístupe k dedine Robotyne delostrelectvom a vojaci 65. brigády a susedných jednotiek ničia rozptýlené nepriateľské skupiny pomocou dronov a mínometov," uviedlo v stredu vo vyhlásení južné velenie ukrajinskej armády.
12:59 Strana Demokrati sa prihlásila k bilbordovej kampani so sloganmi typu Slovensko neprežije bez Ruska, nepotrebujeme Európsku úniu a NATO či výrok, že skutok sa nestal. Upozorniť chce na hrozbu naplnenia výrokov, ktoré pripisuje vládnej koalícii. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu strany Jaroslav Naďa.
Čítajte viac „Bez Ruska neprežijeme“. Demokrati chcú docieliť opak. TIS: Ešte nesplatili ani dlhy z volieb 2023
12:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval myšlienky kandidáta na prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o odovzdaní ukrajinských území Rusku výmenou za ukončenie vojny a označil ich za „primitívne“. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj to povedal v rozhovore pre Politico.
„Potrebujem veľmi silné argumenty. Nepotrebujem fantastický nápad. Potrebujem skutočný nápad, pretože ide o životy ľudí,“ okomentoval Zelenskyj údajný plán Trumpa, ktorý medzičasom tieto správy označil ako „falošné“.
Zelenskyj povedal, že je pripravený vypočuť si Trumpove návrhy na ukončenie vojny, ale podľa neho „ak spočívajú v tom, že sa jednoducho vzdáme svojich území, tak sú veľmi primitívne“. Ukrajinský prezident zároveň s úctou hovoril o Trumpovi ako o lídrovi, s ktorým sa snaží vybudovať konštruktívne partnerstvo, poznamenáva Politico.
„Posolstvá a súvislosti sme sprostredkovali prostredníctvom vhodných ľudí. Povedali sme si, že by sme chceli, aby Donald Trump prišiel na Ukrajinu, videl všetko na vlastné oči a vyvodil si vlastné závery. V každom prípade som pripravený sa s ním stretnúť a diskutovať o tejto otázke,“ zdôraznil Zelenskyj.
Čítajte aj Trumpov mierový plán - kapitulácia. Exprezident prezradil, ako by nátlakom ukončil vojnu proti Ukrajine
12:35 Na bezpečnosť a ochranu verejného poriadku počas štvrtkového zasadnutia vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny v Michalovciach bude dohliadať dostatočné množstvo policajtov a bezpečnostných zložiek. Ako ďalej informovalo Ministerstvo vnútra SR, rozsah, formy bezpečnostných opatrení a spôsob poskytovania ochrany nie je možné z takticko-bezpečnostných dôvodov uviesť, nakoľko tieto podliehajú pod utajované skutočnosti.
„Môžeme však ubezpečiť verejnosť, že ministerstvo vnútra a jemu príslušné bezpečnostné zložky budú v pohotovosti a dohliadať na pokojný priebeh celého rokovania i bezpečnosť občanov," uviedol rezort vnútra s tým, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach vyčlenilo dostatočný počet policajtov, ktorí budú dohliadať na pokojný a nerušený priebeh a ochranu verejného poriadku počas celej doby spoločného stretnutia predstaviteľov oboch zúčastnených vlád. „Pripravení sú policajti rôznych útvarov v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v súčinnosti s kolegami z Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, ich počty však z taktického hľadiska špecifikovať nebudeme," zdôraznilo ministerstvo.
Čítajte aj Fico potvrdil prípravy rokovania vlád Slovenska a Ukrajiny. Z armádnych zásob Kyjevu neposkytne nič
12:20 Všeobecný súd EÚ v stredu zrušil rozhodnutia Európskej rady prijaté medzi februárom 2022 a marcom 2023 o zaradení ruských oligarchov Michaila Fridmana a Piotra Avena na sankčný zoznam EÚ za ich podporu agresie Ruska voči Ukrajine. Sudcovia vo verdikte konštatovali, že ich zaradenie na zoznam nebolo dostatočne zdôvodnené, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ podľa DPA neznamená, že Fridman a Aven budú okamžite vyškrtnutí zo sankčného zoznamu. Voči jeho verdiktu sa ešte dá odvolať na Súdnom dvore EÚ a navyše Európska rada medzičasom rozhodla o nových sankciách voči obom oligarchom, ktorých sa stredajší rozsudok netýka.
Fridman a Aven sú zakladateľmi a akcionármi ruskej finančnej skupiny Alfa Group (Aľfa Grup), ktorej súčasťou je aj jedna z najväčších ruských bánk Aľfa-Bank. Po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 odišli z Ruska. Fridman má aj izraelské občianstvo, jeho dlhoročný obchodný partner Aven disponuje tiež lotyšským pasom.
Čítajte aj Ruska odišla z centrálnej banky po invázii na Ukrajinu. Poskytla návod Západu, ako vykrvácať ruskú ekonomiku
12:15 Počet civilných obetí na Ukrajine v marci prudko vzrástol, keďže Rusi zintenzívnili svoje útoky. Monitorovacia misia Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva informovala, že potvrdila najmenej 604 zabitých alebo zranených civilistov, čo je v porovnaní s predošlým mesiacom nárast o 20 percent. Počet detských obetí sa medzimesačne zdvojnásobil na najmenej 57. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
„Marcový rast civilných obetí bol spôsobený najmä útokmi ruských ozbrojených síl s použitím rakiet a vyčkávacej munície naprieč Ukrajinou a zvýšeným leteckým bombardovaním v blízkosti frontovej línie," uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Najviac civilných obetí, až 93,5 percenta, a tiež najviac škôd na vzdelávacích a zdravotníckych zariadeniach bolo na vládou kontrolovaných územiach.
12:05 Koniec príspevku na ubytovanie v súkromí, peniaze určené deťom podmienené školskou dochádzkou, nijaká jednorazová finančná podpora po prekročení hraníc. Poľská vláda chystá zmeny v pomoci pre ukrajinských utečencov. V krajine sa ich nachádza viac ako 956-tisíc (na Slovensku v súčasnosti takmer 116-tisíc); viac Ukrajincov utekajúcich pred vojnou prichýlilo v členských štátoch EÚ iba Nemecko, kde ich teraz žije bezmála 1,34 milióna.
Čítajte viac Poľsko obmedzí pomoc pre utečencov z Ukrajiny. Kto a prečo už nedostane od štátu peniaze?
11:41 Ruská armáda obsadila dedinu Pervomajske v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Boj o dedinu, ktorá leží juhozápadne od mesta Avdijivka, trval rok a pol. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na telegramový kanál Deep State.
„Nepriateľovi sa podarilo prelomiť obranu 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády a úplne obsadil obec Pervomajske, o ktorú sa fakticky bojovalo od augusta 2022. Dedina sa stala jedným z najhorúcejších miest v tejto vojne a stála nepriateľa vysokú cenu," uviedol telegramový kanál. Dodal však, že vysokú cenu zaplatili aj ukrajinskí obrancovia, najmä príslušníci 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády, ktorí bránili každý suterén a v obrane pokračovali, aj keď boli úplne obkľúčení.
11:33 Viac ako dve tretiny ruských tankov, ktoré ukrajinská armáda v ostatných mesiacoch zničila, majú na svedomí drony lietajúce z pohľadu prvej osoby, čiže FPV drony. Kyjev navyše plne rozvíja technológiu autonómneho dronu, ktorý nepotrebuje pilota a sám si vyhľadá svoj cieľ.
Čítajte viac VIDEO: Terminátor na Ukrajine: ruský tank bol zničený novým autonómnym zabijakom
11:15 Spojené štáty súhlasili s predajom vojenského vybavenia v hodnote 138 miliónov dolárov Ukrajine na opravu a modernizáciu jej raketových systémov HAWK. Väčší balík pomoci vo výške 60 miliárd dolárov naďalej zostáva v americkom Kongrese pozastavený. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, podľa ktorej sa vďaka vybaveniu a pomoci USA sa ukrajinská protivzdušná obrana od začiatku vojny s Ruskom výrazne zlepšila.
Washington poskytol Ukrajine niekoľko moderných systémov protivzdušnej obrany, ktoré majú pomôcť čeliť ruským vzdušným útokom, vrátane rakiet Patriot americkej výroby a starších zariadení, ako je napríklad raketový systém HAWK.
„Ukrajina naliehavo potrebuje zvýšiť svoje kapacity na obranu proti ruským raketovým útokom a vzdušným kapacitám ruských síl,“ uviedla v utorok americká Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA).
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
11:00 Kyjev v stredu uviedol, že nočné letecké útoky na juhu Ukrajiny poškodili viaceré zariadenia určené na dodávky energie. K takýmto útokom došlo v prístavnom meste Odesa; jednom zo zariadení v Mykolajivskej oblasti zas vypukol požiar, uviedla na platforme Telegram tlačová služba južného velenia ukrajinskej armády.
Podľa údajov ukrajinských vzdušných síl ruská armáda použila 17 bojových dronov iránskej výroby, pričom 14 z nich zostrelili. Už v utorok večer zachytili dve riadené strely s plochou dráhou letu Ch-59, ktoré smerovali na Odesu. Zároveň z Rusmi anektovaného polostrova Krym odštartovali dve riadené strely s plochou dráhou letu typu Iskander-K a jedna balistická raketa Iskander-M.
10:46 Ukrajina tvrdí, že nad okupovaným polostrovom Krym zostrelili ruský vrtuľník Ka-27. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk, podrobnosti, ako napríklad akým typom zbrane stroj zostrelili, neuviedol. „Ruský Ka-27 dole na Kryme. Niečo hľadal. Našiel to,“ cituje hovorcu spravodajský portál Ukrajinská pravda.
Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko podľa Kyjiva prišlo o 325 vrtuľníkov. Ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom hlásení ruských strát neuviedol žiadnu zostrelenú helikoptéru.
10:00 Valónska spoločnosť John Cockerill Defense (JCD) prerobí obrnené vozidlá na sanitky, ktoré pošle na Ukrajinu. Ide o súčasť najnovšieho belgického balíka pomoci pre Ukrajinu čeliacu agresii Ruska, uviedla v stredu agentúra Belga.
Belgická federálna vláda schválila v marci nový balík pomoci pre Ukrajinu za 412 miliónov eur. Obsahuje tri čiastkové balíky vrátane nákupu obrnených sanitiek, ktoré sa majú modernizovať a odovzdať Ukrajine.
JCD plánuje prerobiť desiatky viacúčelových pásových vozidiel typu Bandvagn 206 (BV-206) na vozidlá vhodné na evakuáciu zranených. Firma už minulý rok v rámci predchádzajúceho balíka pomoci pre Ukrajinu takto prerobila desiatky obrnených vozidiel. Tieto vozidlá, niektoré staršie ako 40 rokov, pôvodne využívala talianska armáda.
9:40 Poslanci maďarského Národného zhromaždenia v stredu rozhodnú o ďalšom predĺžení výnimočného stavu vyhláseného kvôli rusko-ukrajinskej vojne až do 19. novembra.
Vláda premiéra Viktora Orbána 20. marca predložila parlamentu návrh o ďalšie predĺženie trvania výnimočného stavu vyhláseného pôvodne 1. novembra 2022 o ďalších 180 dní. Aktuálny výnimočný stav platí do 23. mája.
Novela zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu alebo humanitárnej katastrofy v susednej krajine, teda predĺženie výnimočného stavu, je odôvodnená tým, že ozbrojený konflikt alebo humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa za posledné obdobie nezmenili.
Orbánova vláda prvýkrát vyhlásila výnimočný stav v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia. Aj v tom prípade došlo k jeho viacnásobnému predĺženiu.
8:02 Celkové ruské bojové straty na Ukrajine od začiatku vojny 24. februára 2022 do dnešného dňa prekročili 450 000 vojakov vrátane 830 zabitých alebo zranených pri bojoch za posledných 24 hodín, informovala ukrajinská agentúra Ukrinform. Podobné informácie nie je v podmienkach bojov možné overiť z nezávislých zdrojov, Moskva svoje aktuálne straty neuvádza.
Okrem toho ukrajinské sily tvrdia, že zničili 7 132 nepriateľských tankov, 13 667 obrnených bojových vozidiel, 11 404 delostreleckých systémov, 1 040 raketometov, 753 protilietadlových bojových systémov, 347 bojových lietadiel, 325 vrtuľníkov, 9 070 dronov, 2 067 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí a jednu ponorku, uviedol Ukrinform.
8:00 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 14 zo 17 dronov, ktorými Rusko zaútočilo v noci na stredu na juh krajiny. Ruské sily odpálili tiež niekoľko striel, z ktorých sa Ukrajine podarilo dve zostreliť, uviedol na Telegrame veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk, ktorého citovala agentúra Reuters.
Rusko na Ukrajinu vyslalo tiež tri strely raketového systému Iskander; čo sa s týmito zbraňami stalo, Mykola Oleščuk nespresnil. Južné velenie ukrajinských ozbrojených síl uviedlo, že 12 dronov bolo zostrelených nad Mykolajivskou oblasťou a dva nad Odesou. Útok poškodil energetickú infraštruktúru v Mykolajivskej oblasti a na niekoľko hodín bola prerušená dodávka elektriny; žiadne obete nie sú podľa armády hlásené.
7:25 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) uskutoční vo štvrtok mimoriadnu schôdzku o Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, ktorá sa nachádza v centre narastajúceho napätia vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou.
MAAE v utorkovom vyhlásení uviedla, že bola informovaná o novom „útoku“ v oblasti elektrárne na juhu Ukrajiny, ktorá je okupovaná ruskými silami od začiatku invázie v roku 2022. Moskva a Kyjev sa odvtedy navzájom obviňujú z dronových útokov na reaktory zariadenia.
Podľa jadrovej agentúry OSN o mimoriadnu schôdzku Rady guvernérov MAAE separátne požiadali Ukrajina i Rusko a začne sa vo štvrtok o 15.00 SELČ. Úradujúci šéf rady guvernérov, Argentínčan Holger Martinsen, zvolal schôdzku neodkladne vzhľadom na „naliehavosť prijatej žiadosti“, cituje AFP.
Rusko vo svojom liste z pondelka požadovalo stretnutie s cieľom zvážiť „nedávne útoky a provokácie“ ukrajinských síl na Záporožie. Ukrajina, ktorá akékoľvek útoky zo svojej strany poprela, vyzvala na diskusiu o vývoji na území, ktoré má pod kontrolou a nárokuje si ich, a o „bezpečnostných“ dôsledkoch.
Rusko obviňuje Kyjev z dronových útokov, ku ktorým malo dôjsť v pondelok a v utorok. Ukrajina zas obvinila Rusko, že tieto útoky zinscenovalo, aby mohlo šíriť nepravdivé informácie o svojom vojnovom nepriateľovi, spresňuje AFP.
7:00 Aj keď Ukrajine môže trvať ešte roky, kým vstúpi do Európskej únie, už v júli by mohla mať prvého zástupcu v Európskom parlamente. O miesto europoslankyne v júnových voľbách totiž zabojuje 42-ročná Ivanna Voločijová. Rodáčka z Ukrajiny spĺňa všetky podmienky – už 17 rokov žije v Bruseli, takže získala i belgické občianstvo, a ako volebnú líderku ju navrhlo lotyšské hnutie Par! (Pre!)
Čítajte viac Bude mať Ukrajina prvého zástupcu v europarlamente? Pomocnú ruku podali Lotyši
6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok znova posťažoval na nedostatočnú vojenskú pomoc zo Západu v boji proti ruskej invázii.
„Naši partneri majú určité zbrane, ktoré dnes potrebujeme, aby sme prežili. A ja jednoducho nechápem, prečo tie zbrane nedostaneme,“ povedal Zelenskyj, ktorý bol v utorok v Charkove na východe Ukrajiny, v interview pre nemecký denník Bild a ďalšie médiá spoločnosti Axel Springer.
Aj nedávno opakovane vyzval na viac systémov protivzdušnej obrany a viac munície, dodala tlačová agentúra DPA.
Zelenskyj navštívil Charkovskú oblasť, ktorú zasiahli ruské útoky, aby si pozrel škody na energetickej infraštruktúre a overil si problémy s dodávkami elektriny. Podľa interview pre Welt, Politico, Business Insider a Onet tiež povedal, že stále dúfa v dodanie nemeckých riadených striel dlhého doletu Taurus.
„Nemyslím si, že problém je taký jednoduchý. Pokiaľ tomu rozumiem, nemecký kancelár hovorí, že Nemecko nie je jadrová veľmoc a že toto je najsilnejší zbraňový systém v Nemecku. A Scholz nemôže ponechať svoju krajinu bez tohto zbraňového systému.“
Na otázku, či odmietnutie dodávok rakiet Taurus má niečo spoločné s Putinovými jadrovými hrozbami, Zelenskyj odpovedal, že áno, pričom dodal: „Ale nemyslím si, že to ochráni svet pred jadrovou hrozbou z Ruska.“
Ruský prezident Vladimir Putin vedie vojnu proti Ukrajine viac než dva roky. Zelenskyj dúfa, že Ukrajina dostane od USA miliardy dolárov na vojenskú pomoc. Rusko má výrazne väčšie zásoby zbraní a môže poslať na front bojovať viac ľudí.
„Ale jednotný Západ má moderné zbraňové systémy,“ uviedol Zelenskyj. Rusko nimi môže byť porazené a Ukrajina môže vyhrať. Ukrajina podľa neho plánuje novú protiofenzívu na oslobodenie svojich území okupovaných Ruskom. To si bude vyžadovať viac zbraní, predovšetkým z USA.
Ukrajinský líder takisto očakáva, že Donald Trump, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie za prezidenta, čoskoro navštívi Ukrajinu. Trump s pozvaním súhlasil. Dátum však nebol stanovený. Zelenskyj opakovane vyhlásil, že bez pomoci Západu Ukrajinu čaká porážka vo vojne. V interview tiež povedal, že chce zostať v krajine aj v prípade možného neúspechu. „Nemôžem opustiť svoju krajinu. Za žiadnych okolností,“ uviedol.