Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 757 dní
- Summit EÚ sa zhodol na ďalšej urýchlenej pomoci Ukrajine, ocenil iniciatívu ČR
- Lídri zhodnotili možnosti využitia zmrazených ruských aktív na podporu Kyjeva
- Ruská strana podľa Ukrajiny stratila už takmer 434-tisíc vojakov
- Delostrelectvo – kráľ vojny: Ukrajinci s čerstvou muníciou vymýšľajú nové taktiky. Dosiahnu viac, ako Rusi, tvrdí dôstojník
- Blanár: Slovensko sa nepripojí k českej iniciatíve dodávok munície pre Kyjev
- Ruské útoky zabili deväť civilistov
Čítajte viac 756. deň: Rusko hlási útok na Engels, sídlo základne strategických lietadiel. Na ich územie leteli aj strely Patriot
23:35 Európska komisia pripravila návrh na zvýšenie ciel na ruské a bieloruské obilniny, olejnaté semená a ďalšie odvodené poľnohospodárske produkty, uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii po skončení prvého dňa summitu EÚ v Bruseli. Navrhované opatrenia zverejní exekutíva EÚ podľa informácií ČTK počas piatka.
„Pripravili sme návrh na zvýšenie ciel na ruský a bieloruský dovoz obilnín, olejnatých semien a odvodených produktov a existuje niekoľko dobrých dôvodov na predloženie tohto návrhu,“ povedala von der Leyenová. Návrh podľa nej zabráni tomu, aby ruské obilie destabilizovalo trh a rovnako znemožní Rusku, ktoré už viac ako dva roky vedie agresiu voči susednej Ukrajine, využívať výnosy z vývozu týchto produktov do EÚ.
22:40 Európska únia je pripravená veľmi rýchlo postupovať v otázke možného využitia výnosov zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny, vrátane možnosti použiť tieto peniaze na vojenskú podporu. Novinárom to dnes večer po rokovaní summitu EÚ povedal šéf vrcholných únijných stretnutí Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho na tlačovej konferencii doplnila s tým, že prvú miliardu eur by krajina, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej ruskej agresii, mohla získať už na začiatku júla.
Summit sa v Bruseli tiež zhodol, že členské štáty EÚ urýchlia a zintenzívnia poskytovanie nevyhnutnej vojenskej pomoci Ukrajine. V záveroch tiež šéfovia štátov a vlád krajín EÚ ocenili českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu. O tom, že brániaca sa Ukrajina potrebuje ďalšie zbrane, muníciu a podporu napokon vo svojom videoposolstve popoludní hovoril tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajina podľa EÚ potrebuje najmä systémy protivzdušnej obrany, rakety a muníciu. „Európska rada víta všetky nedávne iniciatívy v tomto ohľade, vrátane iniciatívy začatej Českom, ktorá sa týka urýchleného obstarania munície pre Ukrajinu, čo umožní rýchle splnenie záväzku EÚ poskytnúť Ukrajine milión nábojov delostreleckej munície,“ uvádza sa v záveroch z rokovania.
Šéfovia štátov a vlád debatovali aj o možnom využití výnosov zo zmrazených ruských aktív. Európska komisia v stredu navrhla, aby bolo 90 percent výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe použitých na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu krajiny.
Európska rada návrh Európskej komisie a únijnej diplomacie, vrátane možnosti použitia na „financovanie vojenskej podpory zhodnotila“, uvádza sa v záveroch schôdzky. Návrh teraz musia jednomyseľne schváliť unijní ministri zahraničia. Niektoré z krajín mali s využitím peňazí na vojenské účely problém, napríklad Maďarsko či Rakúsko.
Keďže text záverov z rokovania hovorí iba o „možnosti“ použiť ich na zbrane, teda nejde o nič záväzné a presne dané, krajiny s tým nakoniec podľa informácií ČTK nemala problém a príslušný odsek v dokumente zostal.
Rokovanie summitu EÚ sa skončilo, v piatok by sa mali šéfovia štátov a vlád zaoberať ešte témou poľnohospodárstva. Konať sa bude aj takzvaný eurosummit, kde sa stretnú predstavitelia členských štátov, ktoré sú v eurozóne.
21:15 Rusko dokázalo za minulý rok výrazne zvýšiť výrobu delostreleckej munície, a to takmer 2,5-krát, uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa agentúry Interfax. Doplnil, že krajina posilnila tiež výrobu zložiek potrebných práve pre produkciu munície. Rusko už vyše dva roky vedie agresívnu vojnu voči susednej Ukrajine, práve spotreba delostreleckej munície má na vývoj na fronte významný vplyv.
Čítajte viac Rusko významne zvýšilo výrobu munície, uviedol minister obrany Šojgu
20:50 Ukrajina odhaduje, že Rusko nútene vysťahovalo alebo deportovalo z domova takmer 30 000 detí. Najnovšie Moskva vrátilo Kyjevu zo spomínaného počtu päť ukrajinských detí.
V správe ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS sa uvádzalo, že šesť detí sa znovu spojilo so svojimi rodinami a sprostredkovalo to katarské veľvyslanectvo v Moskve.
Päť detí bolo poslaných na Ukrajinu a jedno sa vrátilo k príbuzným v Rusku, dodala TASS.
Ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová vo štvrtok oznámila: „Celkovo sa už na Ukrajinu vrátilo 64 detí, šesť sa zlúčilo s príbuznými v Rusku.“
Vlani v júli Ľvovová-Belovová vyhlásila, že do Ruska bolo z humanitárnych dôvodov privezených 700 000 ukrajinských detí.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal 17. marca 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a Ľvovovú-Belovovú za nútené deportácie vyše 16 000 ukrajinských detí do Ruska.
20:40 Ukrajina potrebuje ďalšiu podporu, muníciu a zbrane, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj šéfom štátov a vlád krajín EÚ na summite v Bruseli prostredníctvom videospojenia. Ocenil českú iniciatívu na nákup munície aj nedávne rozhodnutie únie o navýšení prostriedkov v takzvanom Európskom mierovom nástroji (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené práve na vojenskú pomoc Ukrajine.
Čítajte viac Ukrajina potrebuje ďalšie zbrane, povedal summitu Zelenskyj a ocenil iniciatívu Česka
20:00 Rusi naďalej sústreďujú svoje útočné operácie na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, ale podľa britského obranného spravodajstva majú len obmedzené úspechy. V posledných týždňoch sa postup ruských síl spomalil pravdepodobne čiastočne v dôsledku značných strát počas ofenzívny v Avdijivke, dodáva britský rezort obrany. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda. Britskí analytici tvrdia, že Rusi sa pokúsili rozšíriť svoju kontrolu na niekoľko dedín vrátane Orlivky, Tonenke, Pervomajske a Nevelske, ktoré ležia severozápadne od mesta Doneck.
19:30 Ukrajinskí vojaci zostrelili ruskú raketu s plochou dráhou letu pomocou guľometu. Počas ruského raketového útoku v noci na štvrtok mobilná palebná skupina guľometom Browning M2 zničila ruskú riadenú strelu, ktorá smeroval na Kyjev. Uviedla to na komunikačnej platforme Telegram tlačová služba veliteľstva ukrajinských pozemných síl. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
18:58 Zadržali vysokopostaveného predstaviteľa ukrajinských ozbrojených síl, obvineného zo sprenevery vyše milióna dolárov z peňazí určených na nákup potravín pre ozbrojené sily. Vo štvrtok to oznámili vyšetrovatelia.
Podozrivý, menovaný ukrajinskými médiami ako Olexandr Kozlovskyj, pracoval ako šéf armádneho útvaru, ktorý zaobstarával potraviny pre ukrajinských vojakov.
„Predstaviteľ v rokoch 2022 až 2023 neoprávnene získal majetok v hodnote takmer 58 miliónov hrivien (1,5 milióna dolárov),“ uviedol Štátny úrad pre vyšetrovanie.
Namiesto použitia peňazí na potraviny pre armádu si podľa úradu za ne kupoval rôzne veci, vrátane bytu v Kyjeve, desiatok pozemkov a auto.
Ukrajinskí protikorupční aktivisti z investigatívneho centra „Naši Groši“ (Naše peniaze) na svojej webovej stránke napísali, že Kozlovskyj tuneloval peniaze cez súkromné spoločnosti a rodinných príslušníkov, pritom potraviny nedodal.
Prezident Volodymyr Zelenskyj sa po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane zaviazal, že bude bojovať proti korupcii na Ukrajine, kde bola korupcia rozbujnená ešte pred vojnou.
V auguste 2023 odvolal všetkých regionálnych predstaviteľov poverených odvodom mužov do armády, keď sa zistilo, že niektorí udeľovali výnimky za úplatok.
18:45 Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) vo štvrtok oznámila, že zatkla štyri osoby za údajné plánovanie „teroristických útokov“ proti vojenským objektom v Rusku či za otvorenú podporu Ukrajiny.
Dvoch ľudí zadržala FSB v Moskvou okupovanom ukrajinskom meste Mariupol za „zverejňovanie videí a komentárov na sociálnych sieťach“ schvaľujúcich útok na most spájajúci anektovaný ukrajinský polostrov Krym s Ruskom. Za tieto aktivity im hrozí sedem rokov väzenia.
FSB zaistila jedného muža v ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou. Ten údajne ako člen Ruského dobrovoľníckeho zboru, bojujúceho na strane Ukrajiny, plánoval útok proti vojenským zariadeniam v Rusku.
Jedného muža zadržali aj v Jekaterinburgu, ležiacom v Uralskom federálnom okruhu, u ktorého našli podomácky vyrobené výbušniny. Údajne ich plánoval použiť proti vojenským objektom v meste. Muž je vraj členom skupiny Občania ZSSR, ktorá neuznáva zánik Sovietskeho zväzu ani ruské zákony.
FSB počas uplynulých dvoch týždňov spustila vlnu zatýkaní, hlavne Rusov obvinených z kolaborácie s Ukrajinou alebo z prípravy útokov na ruské vojenské objekty. Najviac ľudí zadržala minulý týždeň, keď proukrajinské partizánske skupiny napadli ruské pohraničné obce.
18:15 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb ruského prezidenta poslal list Vladimirovi Putinovi, aby mu blahoželal k znovuzvoleniu. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán vyjadril radosť z toho, že spolupráca medzi Maďarskom a Ruskom je založená na vzájomnom rešpekte, čo umožňuje diskutovať o dôležitých otázkach aj v súčasnej, veľmi zložitej geopolitickej situácii.
„Maďarsko je na strane mieru. Sme presvedčení, že udržiavanie dialógu je základnou podmienkou čo najskoršieho nastolenia mieru,“ napísal maďarský premiér, ktorý ubezpečil ruského prezidenta, že Maďarsko je pripravené zintenzívniť spoluprácu s Ruskom v oblastiach, ktoré nepodliehajú medzinárodným právnym obmedzeniam.
Čítajte viac Viktor Orbán sa zaťal. Favorit na šéfa NATO cez neho neprejde
18:10 Postoj krajín V4 k podpore Ukrajiny v boji proti ruskej agresii sa podľa poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského nezmenil. Šéf poľskej diplomacie to povedal na tlačovej konferencii po štvrtkových rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Prahe, uvádza agentúra PAP.
Sikorski novinárom povedal, že počas „živých a úprimných“ rokovaní zopakovali všetci ministri zahraničných vecí V4 to, čo povedali už počas Valného zhromaždenia OSN. „Konkrétne to, že ruská invázia je nespravodlivá vojna, je to agresívna vojna a tiež, že Ukrajina má právo na nezávislosť a územnú celistvosť v súlade s medzinárodným právom. A to sa týka aj dohôd o hraniciach podpísaných medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré podpísal (ruský) prezident (Vladimir) Putin,“ povedal Sikorski.
Slovensko sa domnieva, že mier na Ukrajine možno dosiahnuť len diplomatickou cestou, uviedol na tlačovej konferencii slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, pripomína PAP.
Sikorski mu oponoval tvrdením, že výzvu na mierové rokovania adresovanú obeti agresie považuje za nevhodnú a podľa jeho slov fakticky znamená výzvu, aby sa obeť útoku vzdala. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť na Ukrajine porazený.
Čítajte viac Tusk kritizoval šéfov diplomacie Slovenska a Maďarska za schôdzku s Lavrovom
Na otázku o možných schôdzkach s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorý figuruje na sankčnom zozname EÚ, všetci šéfovia rezortov diplomacie V4 uviedli, že medzi ich krajinami a Moskvou by mali byť zachované diplomatické kanály a mali by sa stretávať aj s ľuďmi, s konaním ktorých hlboko nesúhlasia.
Sikorski v tejto súvislosti povedal, že v minulosti sa s Lavrovom stretol, ale teraz žiadne stretnutia neplánuje. Blanár a jeho maďarský rezortný kolega Péter Szijjártó sa so šéfom ruskej diplomacie stretli nedávno na okraj diplomatického fóra v Turecku.
Sikorski na schôdzke ministrov zahraničných vecí krajín V4 ocenil mnohonárodnú iniciatívu pod vedením Českej republiky zameranú na obstaranie a zaslanie munície na Ukrajinu. „Sme radi, že môžeme prispieť k tejto iniciatíve nielen finančne, ale aj logisticky,“ povedal.
V tomto smere tak tlmočil rozdielny názor ako Slovensko a Maďarsko, ktoré prostredníctvom šéfov svojich rezortov diplomacie oznámili, že sa k českej iniciatíve nepridajú.
16:43 Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrhydroenerho odhaduje škode spôsobené ruskými útokmi na 3 miliardy eur. Uviedla to vo štvrtok tlačová služba spoločnosti. Podľa firmy zničením Kachovskej priehrady spôsobilo Rusko škody za viac ako 2,5 miliardy eur. Ruské útoky raketami a dronmi na elektrárne firme Ukrhydroenerho spôsobili škody za približne 500 miliónov eur. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
16:40 V Krasnojarskom kraji na Sibíri v najbližšom čase zrušia dve pracovne nápravné zariadenia, oznámil dnes na zasadnutí parlamentu tohto ruského regiónu ombudsman Mark Denisov. Väznice sa vyprázdnili kvôli tomu, že odsúdení odišli bojovať na Ukrajinu. Informuje o tom nezávislý ruskojazyčný portál The Insider.
Denisov poslancov informoval o svojej činnosti v uplynulom roku. Povedal pri tom, že sa počet sťažností na fungovanie nápravných zariadení vlani oproti roku 2022 znížil presne o štvrtinu. Pripustil, že je to kvôli tomu, že väzňov je menej a že kvôli tomu bude potrebné niektoré väznice uzavrieť. „Jednorazové výrazné zníženie počtu odsúdených v situácii špeciálnej vojenskej operácie viedlo k potrebe informovať vyššie postavených činiteľov o nutnosti uzavrieť väznice kvôli úsporám,“ povedal Denisov. Ako špeciálna vojenská operácia je v Rusku označovaná agresívna invázia na Ukrajinu, ktorú na príkaz prezidenta Vladimira Putina ruská armáda začala vo februári 2022.
Čítajte aj Umučil jej dcéru. Putin ho za účasť vo vojne omilostil, zistila zúfalá matka. Vykúpil sa krvou, vysvetlil Kremeľ
V Krasnojarskom kraji bude uzavretá trestanecká kolónia v obci Hromadsk východne od Krasnojarsku, kde sú väznení už skôr trestaní muži. V obci Arejskoje západne od Krasnojarska bude zrušené nápravné zariadenie s prísnym režimom pre prvýkrát trestaných mužov. The Insider píše, že v Arejskoje bol niekoľko mesiacov držaný novinár Ivan Safronov odsúdený za vlastizradu. Prokuratúra ho obvinila zo spolupráce s českou rozviedkou.
Podľa Denisova je uzatváranie väzníc dočasným javom a v budúcnosti ich bude znovu potrebné otvoriť. „Vojna sa skôr či neskôr skončí. Všetko sa vráti k normálu, pretože sociálna štruktúra spoločnosti sa nezmenila,“ povedal ombudsman.
16:30 Ministerstvo obrany (MO) SR nevylúčilo, že Slovensku preplatia z Európskeho mierového nástroja (EPF) za stíhačky MiG-29 a systém Kub darované Ukrajine menej, ako sa očakávalo. Potvrdilo tak slová ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) po pondelkovom (18. 3.) zasadnutí Rady Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci v Bruseli.
Čítajte viac Za odovzdané zbrane Ukrajine dostaneme možno menej, ako bolo sľúbené, obáva sa Blanár. Naď reaguje
15:45 Ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny tvrdia, že vďaka svojim nedávnym vpádom z ukrajinského územia do ruského pohraničia pomohli predísť eskalácii bojov na ukrajinskom fronte. Uviedli to na tlačovej konferencii, ktorú zorganizovala ukrajinská agentúra Ukrinform.
Čítajte viac Odvrátili sme eskaláciu na fronte a prekazili plány Moskve, tvrdia partizáni. Zverejnili straty Rusov v pohraničí
15:20 Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell skritizoval hlasy, ktoré naznačujú, že je Európa na pokraji vojny. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.
„Vyhlásenia o tom, aby si európski lídri uvedomovali výzvy, ktorým čelia, sú dobré, ale ani to nemusíme preháňať,“ poznamenal šéf európskej diplomacie na samite EÚ v Bruseli a prízvukoval, že vojna nie je bezprostredná. „Počul som isté hlasy, že vojna je bezprostredná. No chvalabohu, že to nehrozí. Žijeme v mieri, podporujeme Ukrajinu, nie sme súčasťou tejto vojny, len podporujeme Ukrajinu a musíme sa pripraviť na budúcnosť, zvýšiť obrannú kapacitu nášho priemyslu, ale zbytočne nestrašiť ľudí, vojna nehrozí. Čo bezprostredne hrozí, je potreba podporiť Ukrajinu,“ povedal.
Borrellove vyjadrenie nasledovalo po tom, čo predseda Európskej rady Charles Michel v liste európskym lídrom napísal, že „je najvyšší čas, aby sme podnikli radikálne a konkrétne kroky“ pre prípravu na obranu a nasmerovanie hospodárstva EÚ na vojnový kurz.
Čítajte aj NATO nemôže byť alianciou závislou od rozmarov prezidenta USA, povedal Borrell
Estónsko poskytne Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote približne 20 miliónov eur. Povedal to vo štvrtok estónsky minister obrany Hanno Pevkur počas návštevy Kyjeva. „Balík pomoci obsahuje bezzáklzové protitankové delá, výbušniny, rôzne druhy delostreleckej munície, plynové masky, ostreľovacie vybavenie či muníciu menšieho kalibru," uviedol Pevkur. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
15:14 Jedna žena prišla o život, ďalší štyria ľudia – tri ženy a muž – utrpeli zranenia pri dnešnom raketovom útoku ruských vojsk na Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Oznámil to šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Bilancia nemusí byť konečná, pátranie v troskách podľa gubernátora pokračuje.
Mykolajiv čelil ruským raketám aj 17. marca, keď si útok vyžiadal najmenej jedného mŕtveho a šesť zranených. Podľa ukrajinskej armády, na ktorú sa odvolávala agentúra Unian, Rusi použili rovnakú taktiku ako pri predchádzajúcom útoku na Odesu, pri ktorom zahynulo 20 ľudí: Najprv vypustili jednu raketu, načo po niekoľkých minútach na rovnaké miesto poslali ďalšiu.
14:35 Krajiny Európskej únie by mali rozhodnúť o použití výnosov zo zmrazených ruských aktív v Európe na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz pred dnešným začiatkom úniového summitu v Bruseli. Niektoré štáty majú na vojenské využitie výnosov výhrady, Scholz je ale ohľadom možného dosiahnutia zhody optimistický. Podľa estónskej premiérky Kaji Kallasovej je využitie zmrazených aktív len prvým krokom z tých, ktoré je potrebné podniknúť na podporu Ukrajiny.
„Využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív je len prvým krokom a mali by sme urobiť viac, aby sme Ukrajine pomohli,“ vyhlásila Kallasová po príchode na summit. Lídri podľa nej musia rokovať o ďalších možnostiach využitia týchto aktív v súlade s pravidlami. Kallasová tiež podotkla, že je potrebné sa venovať nielen podpore Kyjeva, ale tiež vlastnému obrannému priemyslu a investíciám doneho, lebo to neznesie odkladu.
S návrhom na využitie výnosov naopak nesúhlasí Rakúsko, ktoré si zakladá na svojej neutralite. „Treba zabezpečiť, že peniaze, ktoré poskytneme, nebudú míňané za zbrane a muníciu,“ povedal rakúsky kancelár Karl Nehammer a hovoril o iných možnostiach investícií na Ukrajine.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
14:30 Slovinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok vyhlásilo diplomata z ruského veľvyslanca v Ľubľane za personu non grata pre činnosti nezlučiteľné s jeho diplomatickým štatútom.
Ministerstvo vo štvrtok doručilo ruskému veľvyslanectvu predmetnú nótu, v ktorej sa rezort odvoláva na článok deväť Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Diplomat musí Slovinsko opustiť do 28. marca, uviedlo slovinské ministerstvo.
Podľa slovinského spravodajského portálu Siol je vyhosteným diplomatom Sergej Lemešev, zástupca vojenského atašé.
Hosťujúca krajina môže podľa Viedenského dohovoru upozorniť diplomatickú misiu inej krajiny, že jeden z jej členov je nežiaducou osobou bez vysvetlenia dôvodu, pripomína STA.
Čítajte aj Čaputová privítala Pircovú Musarovú. Ocenila prítomnosť slovinských vojakov na Slovensku
14:15 V Bruseli sa začal dvojdňový summit EÚ. Lídri Únie budú najskôr rokovať s generálnym tajomníkom OSN Antóniem Guterresom. Témami sú najmä situácie na Ukrajine a v Pásme Gazy.
„V chaotickom svete, v ktorom žijeme, je veľmi dôležité držať sa zásad a zásady sú jasné: Charta OSN, medzinárodné právo, územná celistvosť krajín a medzinárodné humanitárne právo,“ vyhlásil Guterres pri príchode na rokovanie v Bruseli. Zároveň zdôraznil, že je dôležité, aby bol mier na Ukrajine, ale rovnako je nevyhnutné dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy.
Po obede s Guterresom čaká šéfov štátov a vlád stretnutie s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolaovou, prostredníctvom videohovoru sa s nimi tiež spojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Čítajte aj Ukrajina a jej spojenci odsudzujú víťazstvo Putina: Je opitý mocou a chce vládnuť večne. Rinkévičs: Voľby? Aké voľby?
Okrem Ukrajiny a Blízkeho východu má summit na programe aj otázky bezpečnosti a obrany EÚ, budúceho rozšírenia bloku, tému migrácie, ale aj problematiku podpory európskych poľnohospodárov, ktorí v posledných mesiacoch protestujú v mnohých členských štátoch dvadsaťsedmičky.
14:00 Ďalšia mobilizácia na Ukrajine je nevyhnutná. Ako referuje web Ukrajinská pravda, počas stredajšieho Kyjevského bezpečnostného fóra to povedal predseda Vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) admirál Rob Bauer.
Uviedol, že Ukrajina potrebuje nielen zbrane, ale aj ľudí, aby pokračovala vo vojnovom úsilí. „Nepotrebujeme len delostrelecké granáty, tanky a obrnené vozidlá, ale, žiaľ, aj nových vojakov, pretože vojaci umierajú a iní vojaci sú zranení,“ povedal Bauer.
Taktiež varoval pred prílišným pesimizmom ohľadom schopnosti Ukrajiny vyhrať vojnu a vyzval na ďalšiu podporu Kyjeva.
13:40 Deväť ukrajinských civilistov prišlo o život a 37 utrpelo zranenia počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.
Ruský raketový útok na Charkiv pripravil o život najmenej piatich ľudí a zranil desiatich, konštatovala regionálna prokuratúra. Primátor mesta Ihor Terechov uviedol, že od stredy je stále nezvestných päť ľudí.
V Doneckej oblasti v okrese Volnovacha prišli o život dvaja ľudia. Gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin informoval, že dvaja muži zahynuli pri ruskom údere na civilné auto.
13:25 Rozsiahly raketový útok na Ukrajinu, ktorý Rusi spustili vo štvrtok ráno, stal Moskvu zhruba 390 miliónov dolárov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko odpálilo proti hlavnému mestu dve balistické rakety, Iskander a Kinžal, a 29 riadených striel Ch-101. Všetkých 31 striel bolo zostrelených ukrajinskou protivzdušnou obranou.
Magazín Forbes odhaduje náklady na jednu rakety Ch-101 vo výške asi 13 miliónov dolárov, čo znamená, že celkové náklady na 29 vystrelených rakiet sú 377 miliónov dolárov. Hypersonická strela Kinžal môže stáť desať miliónov dolárov a viac, pričom cena balistickej strely Iskander môže byť asi tri milióny dolárov za kus.
13:20 Súd v Labytnangi na severe Ruska sa prestal zaoberať žalobou poukazujúcou na nedostatočnú zdravotnú pomoc poskytnutú nedávno zosnulému opozičnému predstaviteľovi Alexejovi Navaľnému. Žalobu na zariadenie, kde bol Navaľnyj väznený, a väzenskú správu podala Navaľného matka Ljudmila Navaľná. Súd však rozhodol, že sťažnosť by musel podať jedine sám Navaľnyj. Podľa portálu Meduza o tom informoval Navalného spolupracovník Ivan Ždanov.
„Alexej mnohokrát na väzenské zariadenia podával žaloby kvôli neposkytnutiu zdravotnej pomoci. Odmietali ich. Teraz ho zabili a odmietajú za pomoci urážlivých formulácií žalobu jeho príbuzných,“ uviedol Ždanov na sociálnych sieťach.
Iný súd na severe Ruska predtým rovnako odmietol sťažnosť Navaľného matky na prieťahy ohľadom vydania synovho tela.
Čítajte aj Vdova po Navaľnom: Putin je "gangster", nie prezident
13:09 Podpora voličov ruského prezidenta Vladimira Putina v tohtoročných prezidentských voľbách bola nebývalá, vyhlásila dnes šéfka ústrednej ruskej volebnej komisie Ella Pamfilovová po tom, čo súčasného šéfa Kremľa oficiálne vyhlásila za víťaza volieb. Putinovo víťazstvo so ziskom 87,28 percenta po sčítaní všetkých hlasov už ruská volebná komisia ohlásila v pondelok. Ruská opozícia a viaceré nezávislé médiá tvrdia, že veľká časť Putinových hlasov bola sfalšovaná. Západ ruské voľby označil za neslobodné a odsúdil okrem iného skutočnosť, že Moskva vypísala hlasovanie aj na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach.
Pamfilovová však tvrdí, že Putin tento rok zvíťazil s ešte väčšou prevahou ako v posledných voľbách v roku 2018. Za Putina tento rok podľa nej hlasovalo vyše 76 miliónov voličov. „V porovnaní s pomerne úspešným rokom 2018, keď ešte nebola taká rozsiahla hrozba, ako je teraz, vzrástol počet našich voličov s veľmi výrazným občianskym postojom o 20 miliónov. To je nebývalé,“ oznámila šéfka ústrednej komisie. Zhruba 20 miliónov hlasov, ktoré oproti roku 2018 šéf Kremľa tento rok získal navyše, vysvetlila tým, že počas predchádzajúcich volieb mnoho Putinových podporovateľov k voľbám nedorazilo.
12:26 Moskva vo štvrtok oznámila, že ruská armáda dobyla dedinu Toneňke v Doneckej oblasti. Ruské ministerstvo obrany dodalo, že ruské sily eliminovali ukrajinský odpor a obsadili aj železničnú stanicu. Kyjev sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadril.
Generálny štáb ukrajinskej armády vo štvrtok ráno uviedol, že vojaci odrazili 14 útokov ruskej armády pri šiestich dedinách vo východnej časti Doneckej oblasti vrátane dediny Toneňke.
V utorok oznámili ruské jednotky obsadenie dediny Orlivka, asi štyri kilometre od Avdijivky. Moskva počas uplynulých mesiacov niekoľkokrát územne postúpila. Využíva tak svoju materiálnu prevahu na bojisku, zatiaľ čo sa Kyjev usiluje posilniť svoje pozície a zabezpečiť dostatok munície a vojenských jednotiek. (tasr, afp)
12:17 Slovenská republika sa nepridá k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu z tretích krajín. Pozícia slovenskej vlády k poskytovaniu vojenskej pomoci pre Kyjev je jasná. Uviedol to slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár po rokovaní šéfov diplomacií krajín Vyšehradskej štvorky.
Čítajte viac Blanár: Slovensko sa nepripojí k českej iniciatíve dodávok munície pre Kyjev
11:05 Česko, Poľsko a tri pobaltské štáty vyzývajú Európsku komisiu (EK), aby zaviedla obmedzenia dovozu obilia z Ruska a Bieloruska do Európskej únie. Vyplýva to z listu, ktorý podpísali ministri pôdohospodárstva všetkých piatich krajín a ktorý má ČTK k dispozícii. Krajiny uvádzajú, že Rusko zo ziskov z vývozu obilia financuje pokračujúcu vojnu na Ukrajine.
„Týmto listom sa snažíme riešiť spoločný a naliehavý problém, ktorý nás všetkých spája – dovoz obilia z Ruska do EÚ,“ vyplýva z listu, ktorý je adresovaný eurokomisárom Valdisi Dombrovskisi a Januszovi Wojciechowskému. „Zatiaľ čo Ruská federácia naďalej vedie brutálnu, nezákonnú a neopodstatnenú útočnú vojnu proti Ukrajine, jej obilie naďalej vstupuje na trh Európskej únie. Napríklad v roku 2023 EÚ doviezla 1,53 milióna ton ruského obilia za 437,5 milióna eur,“ píše sa ďalej v liste, ktorý podpísali ministri pôdohospodárstva Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a za Českú republiku minister Marek Výborný.
Čítajte aj Pobaltie sa s Rusmi nemazná: Vyhadzujú ich a odoberajú občianstvo
10:30 Americká veľvyslankyňa v Kyjeve Bridget Brinková dala dnešný masívny útok do súvislosti so stredajšou schôdzkou zahraničných bezpečnostných poradcov v Kyjeve. Rusko už v minulosti opakovane útočilo na ukrajinské mestá v čase návštev zahraničných predstaviteľov.
Ruský vodca Vladimir Putin v stredu varoval, že Rusko bude podnikať útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru v reakcii na zosilnené útoky na ruský Belgorod. Rusko však na civilné objekty útočí od začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022, aj keď to nepriznáva.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
10:18 Suverénne rozhodnutie Českej republiky zarezonovalo vo svete a rozhýbalo spojencov k väčšej pomoci brániacej sa Ukrajine. Tá trpí katastrofálnym nedostatkom munície odkedy republikáni v americkom Kongrese od októbra blokujú ďalšiu pomoc. Odhodlanie Prahy prišlo v pravý čas. Obrancovia Ukrajiny prestali šetriť zvyšnou muníciou a začiatkom marca naopak začali paľbu okupantom opätovať.
Čítajte viac Delostrelecká kríza Ukrajiny sa končí. Čerstvá palebná sila prináša na front nové taktiky
10:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok západné krajiny, aby prejavili „politickú vôľu“ pomôcť Kyjevu po nočnom ruskom útoku na hlavné mesto.
„Takýto teror pokračuje každý deň a noc. Je možné ho ukončiť prostredníctvom celosvetovej jednoty,“ povedal Zelenskyj. Vyzval Západ, aby poslal Ukrajine viac systémov protivzdušnej obrany. Podľa neho nemajú Rusi rakety, ktoré by takéto popredné systémy dokázali obísť.
Žiadosť o pomoc prichádza po štvrtkovom ruskom raketovom útoku na Kyjev, ktorý zranil v hlavnom meste a okolitých regiónoch 17 ľudí. Poškodené boli aj obytné budovy a priemyselné zariadenia, oznámili predstavitelia ukrajinskej metropoly. Ukrajinské vzdušné sily však zostrelili všetky rakety smerujúce na mesto, informovala agentúra Reuters.
9:57 Určité finančné, ekonomické a vojenské ukazovatele naznačujú, že sa Rusko pripravuje na rozsiahly konvenčný konflikt s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO). Vo svojej správe o vojne na Ukrajine to konštatuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého by takýto konflikt mohol vzniknúť skôr, ako predpokladali niektorí západní analytici, ale nie bezprostredne. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Konanie ruského vodcu Vladimira Putina za ostatné roky a jeho nedávne prejavy o plánoch v jeho piatom funkčnom období sa podľa analytikov v ISW zamerali na stabilizáciu dlhodobej finančnej budúcnosti Ruska. Úsilie o ruskú ekonomickú a finančnú stabilitu je pravdepodobne „súčasťou príprav na potenciálny budúci rozsiahly konflikt s NATO a nielen na dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine,“ konštatujú.
Think tank poukázal na stredajšie slová poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý naznačil, že Rusko sa mení na vojnovú ekonomiku „s úmyslom byť schopné napadnúť NATO najskôr v roku 2026 alebo 2027“. Spomenul aj vyjadrenie dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena z 9. februára, že „spravodajstvo naznačuje, že Rusko sa môže pokúsiť do troch až piatich rokov zaútočiť na krajinu NATO“.
Na potenciálnu konfrontáciu s NATO Rusko podľa ISW pripravujú aj legislatívne zmeny a reštrukturalizácia armády. „Personálne zmeny v rámci ruského ministerstva obrany môžu byť z dlhodobého hľadiska ďalšími indikátormi prípravy Ruska na konflikt,“ poznamenal inštitút. Ako dodal, nové vedenie sa bude zaoberať „logistickými otázkami na podporu rozbehnutých konvenčných vojenských reforiem, čím sa stanovia podmienky pre dlhodobejšie úsilie o vybudovanie konvenčných kapacít Ruska“.
Čítajte aj NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu
8:56 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 433 840 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 750 vojakov, štyri tanky, 16 bojových obrnených vozidiel či 26 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 832 tankov, 13 074 bojových obrnených vozidiel, 14 242 vozidiel a palivových nádrží, 10 740 delostreleckých systémov, 1 018 odpaľovacích raketových systémov, 721 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 365 dronov, 1 922 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 741 kusov špeciálnej techniky.
8:50 Najmenej desať zranených si vyžiadal rozsiahly ruský raketový útok na Kyjev zo štvrtkového skorého ráno. Poškodené pri ňom boli i rezidenčné budovy a industriálne zariadenia, oznámili predstavitelia ukrajinskej metropoly. Ukrajinské vzdušné sily však zostrelili všetky rakety smerujúce na mesto, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Po 44-dňovej prestávke podnikol nepriateľ ďalší raketový útok na Kyjev,“ uviedol šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko. „Všetky záchranné zložky pracujú. Prebieha odpratávanie následkov raketového útoku,“ dodal.
8:13 Ukrajina dostala od Kanady dve miliardy kanadských dolárov, čo je v prepočte zhruba 1,5 miliardy amerických dolárov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame to uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
Podľa neho tieto prostriedky pomôžu vláde financovať deficit, najmä sociálne programy na pomoc Ukrajincom. Šmyhaľ zdôraznil, že celková výška finančnej podpory z Kanady od začiatku totálnej invázie Rusov je takmer sedem miliárd kanadských dolárov.
5:55 Z centra ukrajinskej metropoly Kyjev hlásili vo štvrtok ráno desiatky výbuchov. Predchádzalo tomu vyhlásenie poplachu, ktorý v noci na štvrtok vyvolali rakety a drony vypustené nad územie Ukrajiny ruskou armádou. Kyjev zažil takúto masívnu vlnu útokov naposledy koncom januára, píše BBC.
Ako s odvolaním sa na svojho spravodajcu v Kyjeve spresnila agentúra AFP, okrem výbuchov bolo v meste počuť aj paľbu protivzdušnej obrany, ktorá odrážala nočný ruský raketový útok.
Primátor Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že z viacerých okresov mesta hlásia dopady úlomkov ruských rakiet na bytové domy, podniky, škôlku či autá. Na viacerých miestach vypukli požiare. Došlo aj k zraneniam ľudí. Podľa Kličkovej raňajšej informácie ich bolo desať, dvaja museli byť hospitalizovaní.
Ukrajinské letectvo predtým informovalo, že rakety, ktoré sa nachádzali vo vzdušnom priestore Žytomyrskej a Rivnianskej oblasti, neustále menili kurz a nakoniec leteli smerom na Kyjev.
„Bolo zaznamenané odpálenie aerobalistických rakiet Ch-47M2 Kinžal v smere na Kyjev,“ informovalo ukrajinské letectvo o 05:00 h miestneho času.
Pre raketovú hrozbu bol však v noci na štvrtok vyhlásený poplach na celom území Ukrajiny, doplnila britská stanica BBC. Najprv bol poplach vyhlásený v Doneckej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Charkovskej oblasti, následne sa hrozba raketových útokov rozšírila do všetkých južných a východných oblastí a potom aj do celej krajiny.
Vzdušné sily ukrajinských ozbrojených síl paralelne s tým informovali o vzlete asi deviatich strategických bombardérov Tu-95MS z leteckej základne v Murmanskej oblasti a o pravdepodobnosti odpálenia riadených striel počas noci.
5:50 Veľký balík americkej pomoci, ktorý už mesiace blokujú republikáni v Kongrese USA, sa dostane na Ukrajinu a americká pomoc bude pokračovať, povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan počas stredajšej návštevy Kyjeva. Časový horizont, kedy by sa tak mohlo udiať, bližšie nespresnil, poznamenala agentúra Reuters.
Pripomenula, že zablokovanie kľúčovej pomoci zvyšuje tlak na ukrajinské jednotky, bojujúce už viac ako dva roky proti lepšie vyzbrojeným a početnejším ruským silám. Tie teraz tiež majú palebnú prevahu kvôli nedostatku munície na ukrajinskej strane.
„Z nášho pohľadu sme si istí, že to zvládneme. Ukrajina dostane túto pomoc,“ povedal Sullivan na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakem.
Sullivan neuviedol žiadny časový plán, ale ubezpečoval, že nie je potrebné rokovať o nejakom náhradnom „pláne B“, a tiež podľa Reuters zjavne zaujal odmietavý postoj k nápadu, že by pomoc mohla byť poskytnutá vo forme pôžičky. „Som si istý, že dosiahneme plán A. V snemovni pri hlasovaní získame silnú podporu oboch strán za balík pomoci,“ povedal. Pripustil, že celý proces „už trval príliš dlho“.