Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 756 dní
- Krajiny NATO si s Putinom poradia aj bez USA, odkázal britský minister obrany
- Ruské útoky v Chersonskej a Sumskej oblasti si vyžiadali tri obete
- Ukrajinský zbrojársky priemysel zažíva rozmach, továrne chrlia špičkový arzenál
Čítajte aj 755. deň: Rusko by mohlo byť schopné napadnúť NATO už v roku 2026 alebo 2027, varuje Duda
21:06 Holandsko poskytne Ukrajine ďalších 350 miliónov eur na nákup vojenského vybavenia. Podľa agentúry Reuters to uviedla holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová na záver návštevy Kyjeva. Peniaze budú určené na nákupy munície pre stíhačky F-16 a na obstaranie nových prieskumných dronov. Samotné stíhačky by krajine brániacej sa ruskej agresii malo Holandsko dodať v druhej polovici roka.
Holandský premiér Mark Rutte začiatkom marca podpísal v Kyjeve dohodu o bilaterálnej bezpečnostnej spolupráci, podľa ktorej jeho krajina tento rok poskytne Ukrajine na vojenské vybavenie dve miliardy eur. Ollongrenová dnes v Kyjeve prisľúbila uvoľnenie prvých 350 miliónov, z ktorých 200 miliónov má slúžiť na obstaranie prieskumných a spravodajských dronov a 150 miliónov na nákup riadených striel vzduch-zem pre lietadlá F-16.
Holandsko je spolu so Spojenými štátmi a Dánskom v skupine krajín, ktoré sa zaviazali po prebiehajúcom výcviku pilotov poskytnúť Ukrajine desiatky týchto strojov.
„Som si veľmi istá, že začneme dodávať F-16 toto leto,“ povedala v rozhovore s Reuters ministerka. Najprv má v rámci vzájomnej koordinácie poskytnúť prvé lietadlá Kodaň, potom prídu na rad tie holandské.
Holandsko patrí k aktívnym podporovateľom Ukrajiny. V posledných týždňoch sa tiež pridalo k českej iniciatíve nákupu nevyužitej delostreleckej munície, ktorá by v priebehu niekoľkých mesiacov mala zamieriť do Kyjeva. Premiér Rutte celkovo prisľúbil podieľať sa na tomto projekte sumou 250 miliónov eur.
20:05 Španielsko pripravuje novú sériu bojových tankov na dodanie na Ukrajinu. Referuje o tom web Ukrajinska pravda s odvolaním sa na španielsky denník La Vanguardia.
V závode Santa Bárbara Sistemas v Alcalá de Guadaíra v Andalúzii bude pripravených 19 Leopardov 2A4. Hlavné bojové tanky budú dodané vo dvoch etapách – desať do konca júna a ďalších deväť v septembri.
Tento príkaz vydal španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý sa po boku ministerky obrany Margarity Roblesovej v stredu stretol so zástupcami veľkých obranných spoločností v krajine.
19:55 Spolkový snem, dolná komora nemeckého parlamentu, dal zelenú nákupu štyroch systémov protivzdušnej obrany Patriot pre ozbrojené sily Nemecka. Po výbore pre obranu súhlasil v stredu so zaobstaraním systémov americkej výroby aj rozpočtový výbor. Informovala o tom agentúra DPA.
Nemecké vzdušné sily poskytli dva svoje systémy Patriot Ukrajine, takže pre vlastnú potrebu ich zostalo len desať. Celkové náklady na nákup štyroch systémov sa odhadujú na 1,3 miliardy eur.
Systém Patriot patrí medzi najmodernejšie na svete a používa sa na boj proti nepriateľským lietadlám, balistickým raketám a riadeným strelám. Odpálené rakety môžu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti okolo 100 kilometrov a vo výškach do 30 kilometrov.
19:50 Indický premiér Naréndra Módí v stredu osobitne telefonicky rokoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a tiež najvyšším ukrajinským predstaviteľom Volodymyrom Zelenským. Podľa indickej televízie NDTV Módí zopakoval výzvu na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine.
Ako ďalej uviedla NDTV s odvolaním sa na svoje zdroje, Putin aj Zelenskyj označili Indiu za mierotvorcu a obaja pozvali Módího na návštevu svojich krajín po parlamentných voľbách v Indii, ktoré sa uskutočnia od 19. apríla do 1. júna. Vládnuca Indická ľudová strana je podľa prieskumov favoritom volieb a Módí by po nich mal ostať premiérom aj na tretie funkčné obdobie.
Zelenskyj podľa NDTV v telefonáte ocenil, že India pokračuje v zasielaní humanitárnej pomoci Ukrajine.
Niekoľko hodín pred telefonátom so Zelenským telefonoval Módí aj s Putinom, ktorému opätovne zablahoželal k znovuzvoleniu vo víkendových voľbách. „Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať na prehĺbení a rozšírení Osobitného a privilegovaného strategického indicko-ruského partnerstva na nasledujúce roky,“ vyhlásil Módí po telefonáte.
India má tradične úzke vzťahy s Moskvou a vyhla sa tiež kritike Ruska za inváziu na Ukrajinu.
Na budúci týždeň má Indiu navštíviť ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s cieľom získať podporu pre mierový plán Kyjeva, povedali agentúre Reuters dvaja nemenovaní indickí predstavitelia. Pôjde o prvú návštevu vysokého štátneho predstaviteľa z Kyjeva v Indii od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
19:45 Kongres zástupcov ľudu, organizácia označujúca sa za volený tieňový ruský parlament v exile, začal v stredu vo Varšave svoje piate plenárne zasadnutie. Potrvá do soboty 23. marca.
Líder Kongresu Iľja Ponomariov opísal túto organizáciu ako „politické krídlo ruských partizánskych útvarov, ktoré bojujú na ukrajinskej strane a podnikajú aj bojové operácie v Belgorodskej a Kurskej oblasti v Rusku“.
Kongres zoskupuje zástupcov rôznych strán, ktorí sú proti politike ruského prezidenta Vladimira Putina, a patria doň bývalí poslanci dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy.
Prvé plenárne zasadnutie sa konalo v novembri 2022 v obci Jalonna neďaleko Varšavy. Počas neho a na ďalších plenárnych zasadnutiach prijal Kongres množstvo dokumentov, ktoré mali tvoriť základ pre „zákonodarnú moc v budúcom Rusku“, ako aj pre stratégiu krajiny a vznik „dočasných inštitúcií pre prechodné obdobie po páde Putinovho režimu“.
Ponomariov na úvodnom zasadnutí v stredu vyhlásil, že ruská opozícia spolupracuje „s Ukrajinou na úrovni jej vlády“. Napríklad zhromažďuje dôkazy o tom, „ako si Putin postupne od roku 1999 uzurpoval moc“, ale koordinuje s Kyjevom aj akcie ruských partizánskych skupín vo vnútri Ruska.
Ďalej povedal, že Kongres má okrem Ukrajiny aj ďalších kľúčových spojencov – Poľsko, USA, Kanadu a Nemecko.
Líder dodal, že jeho organizácia „zakladá alternatívne vládne orgány Ruska“. Podľa neho sa Kongres desať rokov po anektovaní Krymu a dva roky po ruskej invázii na Ukrajinu „vydal inou cestou“.
„Práve tu sa rozhoduje o budúcnosti našej krajiny,“ vyhlásil.
Na stredajšom zasadnutí Kongresu sa zúčastnil aj podpredseda poľského Senátu Michal Kamiňski.
Kongres zástupcov ľudu zasadá práve v období, keď ruské dobrovoľnícke sily bojujúce za Ukrajinu pokračujú v útokoch na mestá a dediny v Belgorodskej oblasti na západe Ruska.
19:20 Súd v ruskom Petrohrade odsúdil na tri roky väzenia filmového dokumentaristu Vsevoloda Koroľova, ktorý na sociálnych sieťach kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu.
Tridsaťšesťročný Koroľov bol od júla 2022 vo väzbe pre podozrenie z „vedomého šírenia nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“.
Petrohradský okresný súd ho uznal za vinného z toho, že na sociálnej sieti VKontakte v jari 2022 uverejnil „nepravdivé“ príspevky o „masakroch civilistov v Buči a Boroďanke, ako aj o ostreľovaní Donecka“. Prokuratúra pre Korľova žiadala deväťročný trest.
„Súd mu uložil trojročný trest odňatia slobody v trestaneckej kolónii so všeobecným režimom,“ oznámil súd. Okrem väzenského trestu mu na štyri roky obmedzil používanie internetu.
Na základe ruských zákonov sa informácie o Ukrajine, ktoré nepochádzajú od vládneho zdroja, môžu pokladať za „nepravdivé“ a ich šírenie môže byť trestané.
V utorok odsúdil súd vo Volgogradskej oblasti miestneho obyvateľa na päť rokov väzenia za rovnaký trestný čin, akého sa dopustil Koroľov.
Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 vyhlásila Moskva kritiku ruskej armády a „špeciálnej vojenskej operácie“ za nezákonnú. Vo väzení skončili tisícky odporcov konfliktu.
19:00 Súd v Rusku v stredu odsúdil ženu na osem dní väzenia za to, že na hlasovací lístok počas víkendových prezidentských volieb fixkou napísala „Nie vojne“ – na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa súdu tým poškodila štátny majetok a zdiskreditovala ruskú armádu, informuje agentúra AFP.
Počas volieb dochádzalo v Rusku k ničeniu volebných hárkov – niektorí voliči sa dokonca pokúsili podpáliť volebné miestnosti a poliať volebné urny farbou. Putin vo svojom víťaznom prejave varoval, že s Rusmi, ktorí sa niečoho takého dopustili, sa bude treba vysporiadať.
Okresný súd v Petrohrade v stredu nariadil Alexandre Čiriatievovej osem dní odňatia slobody. Uznal ju vinnou z výtržníctva a za „diskreditáciu ruských ozbrojených síl“ jej uložil pokutu 40.000 rubľov (440 dolárov).
„Čiriatievová vzala hlasovací lístok a červenou fixkou napísala na zadnú stranu hlasovacieho lístka ‚Nie vojne‘ predtým, než ho vhodila do volebnej urny,“ objasnil súd s tým, že týmto spôsobom poškodila štátny majetok.
Podľa súdu k jej počinu došlo v nedeľu, v posledný deň prezidentských volieb, keď ruské opozičné skupiny vyzvali na protesty proti voľbám, v ktorých bolo Putinovo víťazstvo jednoznačné, píše AFP.
18:30 Pri rozsiahlom bombardovaní ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou v stredu zahynuli dvaja ľudia, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Ukrajina medzičasom hlásila najmenej päť civilných obetí v meste Charkov.
„Od skorého rána bol okres Grajvoron vystavený masívnym útokom vrátane použitia viacerých raketometov… zahynuli dvaja civilisti,“ uviedol Gladkov. Už predtým z pohraničnej oblasti informoval o jednej obeti v dôsledku ukrajinského útoku.
Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany zničila nad Belgorodskou oblasťou 13 rakiet.
Gladkov tiež uviedol, že školy v niektorých pohraničných oblastiach prejdú na diaľkovú výučbu. V utorok oznámil, že z oblasti evakuujú približne 9000 detí.
Pri ruskom raketovom útoku zahynulo v ukrajinskom meste Charkov najmenej päť civilistov, uviedol úrad oblastnej prokuratúry. Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova je ďalších sedem ľudí zranených. Polícia varovala, že počet obetí môže ďalej stúpať.
„Mesto zasiahla raketa X-59. Prebiehajú záchranné a hasiace operácie. Pod troskami sú stále ľudia,“ uviedla ukrajinská prokuratúra vo vyhlásení.
17:25 Európska komisia navrhla, aby sa 90 percent výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF). Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použité na rekonštrukciu krajiny, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej agresii.
Kremeľ upozornil, že Európska únia sa dopustí „bezprecedentného porušenia“ medzinárodného práva, ak zmrazené ruské aktíva použije na vyzbrojenie Ukrajiny.
Po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na susednú Ukrajinu, EÚ zmrazila približne 200 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Približne 90 percent týchto prostriedkov spravuje medzinárodná depozitná organizácia Euroclear so sídlom v Belgicku.
Členské štáty EÚ sa už niekoľko mesiacov sporia o tom, ako využiť ruské aktíva. Európska komisia prostredníctvom šéfa diplomacie EÚ Joseppa Borella v stredu predloží návrh, na základe ktorého by sa výnosy z nich využili na nákup zbraní pre Ukrajinu.
„Európania si dobre uvedomujú škody, ktoré by takéto rozhodnutia mohli spôsobiť ich ekonomike, ich imidžu a ich reputácii ako spoľahlivých garantov. Stanú sa terčom trestného stíhania na mnoho desaťročí,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Borrell ešte v utorok objasnil, že návrh EK počíta s tým, že 90 percent zisku z aktív pôjde do fondu, ktorý sa používa na pokrytie nákladov na zbrane pre Ukrajinu, respektíve Európskeho mierového nástroja. Zvyšných 10 percent by išlo do rozpočtu EÚ na pomoc pri zvyšovaní kapacity obranného priemyslu Ukrajiny.
Moskva by podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej na takéto konanie eurobloku, ktoré označila za „priamu lúpež a krádež“, nevyhnutne reagovala.
Európski predstavitelia hovoria, že podľa ich najnovšieho návrhu by sa na pomoc Ukrajine mohli použiť približne tri miliardy eur ročne. Naliehali tiež na to, že návrh bol z právneho hľadiska opodstatnený, pretože zisky, ktoré boli predmetom sankcií, dosiahli depozitári cenných papierov v dôsledku sankcií a nepatrili Rusku.
O pláne majú lídri členských krajín EÚ diskutovať vo štvrtok na summite v Bruseli. V prípade, že sa podarí dospieť k dohode rýchlo, by podľa predstaviteľov peniaze na pomoc Ukrajine mohli začať prúdiť už v júli.
Tieto návrhy z prostredia EÚ sa objavujú v situácii, keď republikáni v americkom Kongrese naďalej blokujú 60-miliardový balík pomoci pre Ukrajinu, doplnila AFP.
16:43 Ruský vodca Vladimir Putin nariadil svojim bezpečnostným službám, aby vystopovali ruských občanov bojujúcich v ukrajinskej armáde. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na Politico.
Šéf Kremľa na stredajšom zasadnutí predstavenstva Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) povedal, že tí, ktorí bojovali za Ukrajinu, sú „zradcovia“ a nebude pre nich „žiadne zľutovanie“.
„Žiadam, ako vždy v našej histórii, aby sme nezabudli, kto sú, identifikovali ich menom. Potrestáme ich bez premlčacej doby, kdekoľvek sa budú nachádzať. Dostanú, čo si zaslúžia,“ povedal Putin.
Čítajte aj Ruských partizánov pribúda, zvrhneme Putinov režim, tvrdia. Kremeľ odpovedá na pokračujúce útoky
16:30 Kremeľ v stredu upozornil, že Európska únia sa dopustí „bezprecedentného porušenia“ medzinárodného práva, ak zmrazené ruské aktíva použije na vyzbrojenie Ukrajiny.
Po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na susednú Ukrajinu, EÚ zmrazila približne 200 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Približne 90 percent týchto prostriedkov spravuje medzinárodná depozitná organizácia Euroclear so sídlom v Belgicku.
Členské štáty EÚ sa už niekoľko mesiacov sporia o tom, ako využiť ruské aktíva. Európska komisia prostredníctvom šéfa diplomacie EÚ Joseppa Borella v stredu predloží návrh, na základe ktorého by sa výnosy z nich využili na nákup zbraní pre Ukrajinu.
„Európania si dobre uvedomujú škody, ktoré by takéto rozhodnutia mohli spôsobiť ich ekonomike, ich imidžu a ich reputácii ako spoľahlivých garantov. Stanú sa terčom trestného stíhania na mnoho desaťročí,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
16:05 Rusko pokračuje v úsilí vybudovať koalíciu na vyváženie Západu. V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Podľa analytikov v ostatných mesiacoch Rusko udržiavalo bilaterálne vzťahy s Iránom, Severnou Kóreou a Čínou. Rusko sa podľa ISW „predovšetkým usiluje o zintenzívnenie vzťahov so Severnou Kóreou“, odkiaľ dostalo balistické rakety a delostreleckú muníciu.
„Kremeľ využil vojnu na Ukrajine na presadzovanie bilaterálnych vzťahov a vytvorenie koalície štátov na vyváženie Západu, čo je dlho ústredným aspektom ruskej zahraničnej politiky,“ uviedol ISW.
Čítajte aj Čína konečne čelí sankciám EÚ. Je pre Peking dôležitejší Západ alebo Rusko?
16:04 Rusko požaduje, aby Nemecko uznalo obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny nielen ako vojnový zločin, ale aj ako genocídu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti zaslalo nemeckej diplomacii nótu, v ktorej kritizuje „rozporuplné riešenie“ minulosti.
Čítajte viac Rusko požaduje, aby Nemecko uznalo obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu
16:00 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) podporuje úplný zákaz účasti ruských a bieloruských športovcov na olympijských hrách (OH) v Paríži. Vyhlásil to v stredu predseda PZ RE Theodoros Rusopulos.
Rusopulos v správe pre médiá uviedol, že k svojej výzve dospel po utorňajšom rozhodnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) neumožniť ruským a bieloruským športovcom zúčastniť sa na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Paríži a tiež po reakcii desiatich olympijských víťazov z Ukrajiny, ktorí požiadali PZ RE, aby podporilo bojkot ruských a bieloruských športovcov na olympiáde.
Pripomenul, že olympijské hry sa zrodili v jeho krajine, Grécku, asi pred 3000 rokmi a že olympizmus sa znovuzrodil prvými olympijskými hrami modernej éry v Aténach v roku 1896. Spresnil, že ide o filozofiu, ktorá podporuje rešpektovanie všeobecných základných etických princípov, najmä integrity, rešpektu a bratstva a že základné princípy olympizmu sú z definície proti vojne.
„Kladiem si preto otázku: mali by športovci z krajiny, ktorá napadla inú, súťažiť na olympijských hrách a hrdo reprezentovať túto krajinu? Môžeme odsúdiť Rusko za bombardovanie ukrajinských civilistov, únosy detí, mučenie väzňov, páchanie masakrov a potom tlieskať jeho športovcom? S vedomím, že mnohí z týchto športovcov sú v skutočnosti angažovaní v ruskej armáde a že drvivá väčšina z nich dostáva štátne platy? Je toto duch olympizmu?“ uviedol Rusopulos vo svojom vyhlásení.
„Niektorí ľudia navrhujú, aby atléti a športovci neniesli zodpovednosť za rozhodnutia svojich vlád. Nebuďme naivní. Akékoľvek víťazstvo týchto športovcov, dokonca aj pod neutrálnou vlajkou, by sa mohlo oslavovať a použiť ako nástroj propagandy, vytvárajúci príbeh o prijatí a normalizácii vzťahov, ktorý bagatelizuje vážnosť činov ruskej a bieloruskej vlády,“ vysvetlil Rusopulos.
Čítajte aj Rusko má generáciu bez olympijskej skúsenosti, možno sa zriekne aj ďalších hier
15:55 Ruské vojenské lietadlá a lode nasadené do vojny proti Ukrajine sú „stále zraniteľné" napriek tomu, že Moskva používa maskovanie a techniky klamania. Uviedlo to v správe o vývoji vojny na Ukrajine britské ministerstvo obrany. Rezort dodáva, že ruská armáda nie je schopná túto taktiku aplikovať dostatočne efektívne, pričom toto bolo „kľúčovým operačným zlyhaním v počiatočných fázach invázie". Informuje o tom web Sky News.
Ruské sily podľa britského ministerstva obrany „veľmi pravdepodobne vynaložili úsilie na zvýšenie a zlepšenie maskovania“, aby zmiernili ťažké straty, ktoré utrpeli za posledné dva roky. „Napriek tejto snahe sú ruské lietadlá stále zraniteľné voči konvenčným zostrelom a ruské plavidlá sú stále zraniteľné počas operácií v Čiernom mori," konštatuje britský rezort obrany. „Je nepravdepodobné, že použitie techník maskovania povedie k nejakému výraznému zníženiu strát," uzatvára ministerstvo.
Čítajte aj Aj za cenu strát lietadiel. Rusko chce zopakovať taktiku pri Avdijivke, pokračuje v úderoch kĺzavými bombami
15:50 Súd v ruskom Orenburgu nariadil uvalenie väzby na prevádzkovateľku LGBT klubu a jeho umeleckého riaditeľa. Obaja však pre svoju činnosť čelia obvineniu z extrémizmu. Podľa opozičného portálu Mediazona ide o prvý prípad trestného stíhania odvtedy, čo ruský najvyšší súd označil hnutie LGBT za extrémistické. Pôsobenie v extrémistickej organizácii sa v Rusku trestá až desaťročným odňatím slobody.
Prevádzkovateľka a umelecký riaditeľ orenburského klubu Pose majú zostať vo väzbe najmenej do 18. mája, rozhodol súd na neverejnom pojednávaní. V Rusku je pritom obvyklé, že súd predlžuje väzbu až do samotného začatia procesu.
Tlačové oddelenie súdu podľa Mediazony hneď v úvode svojej správy o dnešnom uvalení väzby nezabudlo podčiarknuť, že obaja zatknutí sú sami „osoby s netradičnou sexuálnou orientáciou“. Uviedlo tiež, že obaja „propagovali netradičné sexuálne vzťahy“.
Mená zatknutých súd neoznámil, podľa orenburského portálu ide ale o Dianu Kamiljanovú a Alexandra Klimova. Portál tiež zverejnil fotografie, kde sú zatknutí vidieť v súdnej sieni v klietke.
15:28 Zahraničné firmy, ktoré po útoku Moskvy na Ukrajinu začali opúšťať ruský trh, odviedli za svoj odchod do ruského rozpočtu len tento rok v prepočte takmer 355 miliónov eur. Znamená to, že už za necelé tri mesiace od začiatku roka prekonali celoročné očakávania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 západné štáty uvalili na Moskvu sankcie a vyzvali firmy pôsobiace na ruskom trhu, aby krajinu opustili. Moskva však prijala opatrenia, ktoré odchod zahraničných spoločností z ruského trhu sťažili. Súčasťou podmienok bol súhlas vládnej komisie s predajom ruských aktív zahraničných firiem, 50-percentná zľava z ceny predávaných aktív po tom, ako sa tieto ocenili, a nakoniec príspevok do štátneho rozpočtu na úrovni minimálne 10 % z predajnej ceny.
Čítajte aj Na Slovensku podnikajú Rusi so zaujímavými prepojeniami. Ukázali na ich firmy, jedného spájajú s kontroverzným oligarchom
15:00 Pri ukrajinských útokoch na ruskú pohraničnú Belgorodskú oblasť zahynul ďalší človek, informoval v stredu tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. Gladkov ďalej uviedol, že školy v niektorých pohraničných oblastiach prejdú na diaľkovú výučbu.
Ukrajina ostreľuje Belgorodskú oblasť už niekoľko mesiacov, ale predošlý týždeň útoky zintenzívnila. Na tieto oblasti útočia v posledných dňoch aj proukrajinské milície vedené Rusmi, pripomína AFP.
Čítajte aj Rusi postupujú - na ruskom území. Partizáni odhalili podstatnú slabosť Moskvy
14:42 Ukrajina pred ruskou inváziou vo februári 2022 zbrane prakticky nevyrábala, teraz však miestny zbrojársky priemysel zažíva rozmach. Továrne chrlia granáty, mínometné náboje, vojenské vozidlá, strely a ďalšie predmety dôležité pre vojnové úsilie. V roku 2023 sa výroba strojnásobila a tento rok sa očakáva šesťnásobný nárast, uviedol premiér Denys Šmyhal na januárovom zasadnutí vlády.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa zbrojársky priemysel na Ukrajine fakticky rozpadol. Roky zlého riadenia a korupcie spolu so skutočnosťou, že sa väčšina priemyslu sústredila na ruských odberateľov, znamenali, že Ukrajina musela hľadať všetko od nábojov po stíhačky v zahraničí. Ukrajina sa tiež vzdala svojho jadrového arzenálu výmenou za záruky, vrátane tých zo strany Ruska, že bude rešpektovaná jej územná zvrchovanosť (Budapeštianske memorandum, ktoré Rusko porušilo, pozn. red.). Teraz, po vyše dvoch rokoch plnohodnotnej vojny, krajina potrebuje všetko: od základných vecí, ako sú náboje, až po sofistikované zbrane ako raketové systémy dlhého doletu, stíhačky a bombardéry.
Čítajte viac Ukrajinský zbrojársky priemysel zažíva rozmach, továrne chrlia špičkový arzenál
14:15 Predseda vlády Robert Fico (Smer) po dnešnom rokovaní vlády potvrdil, že prípravy na spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády pokračujú. Toto rokovanie by sa malo konať 11. apríla. „Chcem, aby výsledkom rokovania medzi slovenskou a ukrajinskou vládou bolo konkrétne uznesenie, s konkrétnymi úlohami a s konkrétnym finančným krytím. My sme prisľúbili, že humanitárne, civilne sme pripravení Ukrajine pomáhať, a na tomto poli aj zostaneme. Tie tri projekty, na ktoré sme sa sústredili, sú takéhoto charakteru,“ uviedol premiér
Fico a pripomenul, že ide o železničné spojenie medzi Kyjevom a Košicami, rekonštrukciu hraničného priechodu Vyšené Nemecké, a tiež energetické prepojenie medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi. V poslednom prípade ale podľa Fica hovoria aj o Lemešanoch, a teda predpokladá nejaký posun. Dodal, že medzi ďalšími témami spoločného rokovania s ukrajinskou vládou bude napríklad aj odmínovanie.
Čítajte aj Budeme druhý Detroit, hovorí Fico. Chce sa zamerať na Ukrajincov a stavať nájomné byty pri investíciách
13:50 Ruské ostreľovanie dnes zasiahlo v Charkove na východe Ukrajiny osemposchodový obytný dom a fabriku, zabilo najmenej troch ľudí a ďalších päť zranilo, uviedol na facebooku predstaviteľ regionálnej polície Serhij Bolvinov. Na mieste podľa neho vznikol rozsiahly požiar, ktorý sa rozšíril na plochu s veľkosťou asi 1000 metrov štvorcových.
Dvaja zranení sú podľa Bolvinova vo vážnom stave. Pod sutinami zasiahnutých budov môžu byť ďalší ľudia, uviedol predtým podľa ruskojazyčného serveru BBC šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Starosta mesta Ihor Terechov oznámil, že na mieste pôsobia všetky záchranné služby aj dobrovoľníci.
13:45 Európska únia sa v podpore Ukrajiny nemôže sústrediť len na európske zdroje, ale musí hľadať aj mimo Európy, ako ukázala Česká republika so svojou muničnou iniciatívou. Dnes to v nemeckom parlamente povedal spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý poslancom predniesol vládne vyhlásenie pred nachádzajúcim sa summitom EÚ.
„Nemôžeme sa sústrediť len na to, čo je v Európe. My sme hľadali aj mimo Európy, ale pre európske prostriedky tu toto obmedzenie bolo,“ povedal Scholz o tom, z akých zdrojov Ukrajinu zbrojne podporovať. „Českou iniciatívou hovoríme, že nechceme hľadať a obstarávať len v Európe, ale aj mimo Európy,“ uviedol. Podľa Scholza je to dôležité znamenie.
Čítajte aj Česko nakupuje muníciu pre Ukrajinu aj od spojencov Ruska: Keď prídete s balíkom peňazí, majú záujem
13:30 Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že vyplatila prvých 4,5 miliardy eur v rámci nového nástroja EÚ pre Ukrajinu. Na správu exekutívy EÚ upozornil spravodajca TASR.
Komisia spresnila, že prostredníctvom výnimočného preklenovacieho financovania EÚ poskytuje Ukrajine hotovosť, aby pomohla financovať fungovanie štátu a vyplácať mzdy, dôchodky a poskytovať základné verejné služby aj počas vojnového stavu.
Podľa správy EK vláda v Kyjeve v stredu predložila svoj oficiálny Plán pre Ukrajinu, ktorý sa zameriava na štrukturálne reformy, investície a opatrenia na podporu súladu s EÚ a pripravuje pôdu pre pravidelné platby v rámci nástroja pre Ukrajinu. Platby sú podmienené ambicióznymi reformami a investíciami na nasledujúce štyri roky.
EK urýchlene posúdi Plán pre Ukrajinu a či navrhované opatrenia zaistia primeranú úroveň ochrany finančných záujmov EÚ. V prípade pozitívneho posúdenia predloží členským štátom návrh na schválenie. Na posúdenie plánu budú mať k dispozícii jeden mesiac.
Čítajte aj Nikdy neuznáme ruské voľby organizované na okupovaných územiach, vyhlásila EÚ
12:45 Počas trojdňových ruských prezidentských volieb protivzdušná obrana zničila 419 dronov a 67 rakiet, uviedol dnes podľa agentúr ruský minister obrany Sergej Šojgu. Z útokov obvinil susednú Ukrajinu, ktorá sa už vyše dvoch rokov bráni ruskej vojenskej agresii. Rusi vyberali hlavu štátu od piatka do nedele, podľa všeobecného očakávania vo voľbách zvíťazil súčasný a dlhoročný šéf Kremľa Vladimir Putin.
Šojgu dnes podľa ruských agentúr TASS a Interfax na zasadnutí rady svojho rezortu obvinil Ukrajinu zo snahy narušiť volebné dianie v Rusku a na ukrajinskom území, ktoré ruská armáda okupuje a Moskva sa ich rozhodla v roku 2022 anektovať. „Odohrávalo sa cielené ostreľovanie volebných miest a štátnych inštitúcií, kde sa nachádzali výlučne civilisti,“ vyhlásil Šojgu, podľa ktorého ruská armáda posilnila ochranu objektov aj systém protivzdušnej obrany.
Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno počas vojny bezprostredne nezávisle overiť. Kyjev sa k Šojguovej tvrdeniam zatiaľ nevyjadril.
Čítajte aj Výbuch v hlasovacej miestnosti, horiaca rafinéria, partizánsky odboj. Narušujú voľby, zúri Kremeľ
13:35 Množstvo najrôznejších tém na diskusiu čaká vo štvrtok a v piatok v Bruseli na šéfov štátov a vlád krajín Európskej únie. Ich summit bude mať totiž na programe situáciu na Ukrajine i na Blízkom východe, otázky bezpečnosti a obrany EÚ, budúceho rozšírenia bloku, opäť tému migrácie, ale aj problematiku podpory európskych poľnohospodárov, ktorí v posledných mesiacoch protestujú v mnohých členských štátoch dvadsaťsedmičky. Štvrtkového obeda s úniovými lídrami sa zúčastní aj generálny tajomník OSN António Guterres. Cez videohovor sa pripojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
V súvislosti s dianím na Ukrajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej ruskej agresii, by mal summit vyslať odkaz, ktorý v sebe bude zahŕňať „naliehavosť, intenzitu a odhodlanie“, povedal novinárom nemenovaný vysoký predstaviteľ EÚ. Ako vyplýva z textu návrhu záverov stretnutia, európski lídri najmä ocenia nedávne rozhodnutie o navýšení prostriedkov v takzvanom Európskom mierovom nástroji (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené na vojenskú pomoc Ukrajine.
Posledná verzia záverov, ktorú má ČTK k dispozícii, rovnako priamo oceňuje aj českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu. „Ukrajina naliehavo potrebuje systémy protivzdušnej obrany, muníciu a rakety. V tejto kritickej chvíli EÚ a členské štáty urýchlia a zintenzívnia poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci,“ uvádza sa v dokumente. „Európska rada víta všetky nedávne iniciatívy v tomto ohľade, vrátane iniciatívy začatej Českom, ktorá sa týka urýchleného obstarania munície pre Ukrajinu, čo umožní rýchle splnenie záväzku EÚ poskytnú Ukrajine milión nábojov delostreleckej munície,“ dodáva text.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
Fico sa pred summitom EÚ v Bruseli zúčastní na Summite o jadrovej energii. Summit o jadrovej energii (NES) bude vo štvrtok doobeda predchádzať zasadnutiu marcovej Európskej rady (summit EÚ) v Bruseli. Pripravila ho Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Belgické kráľovstvo.
Slovensko na NES bude zastupovať predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa následne zúčastní na dvojdňovom rokovaní Európskej rady.
NES je doteraz najvyšším politickým stretnutím zameraným výlučne na tému jadrovej energie a budú mu spoločne predsedať belgický premiér Alexander De Croo a generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi.
11:05 Najmenej v desiatich prípadoch Rusko použilo severokórejské rakety na útok proti Ukrajine. Uviedla to vysokopostavená predstaviteľka amerického ministerstva zahraničných vecí pre Severnú Kóreu Jung Pak. Informuje o tom rozhlasová stanica Hlas Ameriky, ktorú cituje web Kyiv Independent.
Šéf prokuratúry Charkivskej oblasti Oleksandr Filčakov 14. marca uviedol, že Rusko od začiatku rozsiahlej invázie použilo na útok proti Ukrajine takmer 50 severokórejských rakiet, čo je päťkrát viac, ako uviedla Pak.
Pak dodala, že Severná Kórea dodala Rusku najmenej 10-tisíc kontajnerov so zbraňami, čo je takmer o tri tisícky viac v porovnaní s údajmi, ktoré vo februári zverejnilo juhokórejské ministerstvo obrany.
Čítajte aj Expert: Kim chce oslabiť vplyv USA vo svete. Aj preto podporuje Putinove imperiálne ambície
10:50 V stredu ráno gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin uviedol, že neďaleko mesta Engels boli zneškodnené dva drony. Pri meste sa pritom nachádza vojenská základňa ruských bombardérov.
Ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že jednotky vzdušnej obrany zachytili do utorkového večera desiatky rakiet nad Belgorodskou oblasťou. Rezort neskôr tiež ohlásil zničenie dvoch ďalších rakiet vrátane strely Patriot americkej výroby nad susednou Kurskou oblasťou.
Rusko však nehlásilo nijaké obete a ani veľké škody, ktoré by útoky z Ukrajiny spôsobili.
Evakuáciu nariadili aj v Belgorodskej oblasti. Tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov v utorok večer uviedol, že 1200 detí prevezú z najrizikovejších oblastí do iných častí Ruska. Dodal tiež, že úrady požiadali približne 9000 ľudí, aby sa evakuovali.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore v noci na stredu odsúdili „neustále“ ruské útoky na Sumskú oblasť. „Od začiatku tohto mesiaca zhodilo ruské letectvo na obce v Sumskej oblasti takmer 200 riadených bômb,“ uviedol prezident.
Miestne úrady v Sumskej oblasti uviedli, že v utorok prišlo k 30 prípadom ostreľovania. Útoky si vyžiadali jednu obeť na živote v pohraničnej obci Velyka Pysarivka, kde evakuácia prebieha od minulého týždňa. Podľa ukrajinských predstaviteľov bolo z oblasti okolo obce evakuovaných za uplynulý týždeň približne 200 ľudí.
10:40 Ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Naréndra Módou po telefóne preberali medzinárodné otázky vrátane situácie na Ukrajine, informoval dnes Kremeľ podľa agentúry TASS. Štátnici sa navzájom ubezpečili, že sú spokojní s rusko-indickou ekonomickou alebo energetickou spoluprácou a Módou tiež Putinovi zablahoželal k jeho „presvedčivému víťazstvu“ v tohtoročných prezidentských voľbách.
„Putin a Módí si vymenili názory ohľadom medzinárodných otázok, vrátane situácie na Ukrajine,“ oznámil Kremeľ. O aké názory išlo, ale zatiaľ agentúra nepriblížila. Uviedla tiež, že reč išla aj o rusko-indickú kooperáciu v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) a zoskupenia BRICS.
India ruskú inváziu na Ukrajinu výslovne neodsúdila, ale opakovane vyzvala na mierové rokovania. Po tom, ako západné krajiny uvalili sankcie na ruskú ropu, sa India stala jedným z hlavných trhov, na ktoré sa ruský ropný priemysel preorientoval.
Čítajte aj Konflikt a Čína? Na hranici nám už zomreli ľudia, reagoval šéf indickej diplomacie na otázku Pravdy
10:18 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 700 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 433 090, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 828 tankov, 13 058 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 714 delostreleckých systémov.
10:00 Británia a jej európski spojenci by sa nemali spoliehať na to, že Spojené štáty pomôžu Ukrajine vyhrať vojnu. Podľa denníka The Times to vyhlásil britský minister obrany Grant Shapps v súvislosti s rastúcim znepokojením, že prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách by prospelo Moskve. Európa podľa Shappsa musí byť pripravená podporovať Kyjev aj bez USA a musí byť ochotná brániť svoje vlastné hranice pred agresiou ruského prezidenta Vladimira Putina.
Hoci by si Británia želala, aby americká podpora pokračovala, Shapps naznačil, že úsilie ostatných členov NATO by mohlo stačiť na zastavenie Putina, ak Washington po nátlaku republikánov pomoc preruší.
Shapps povedal, že pomoc Ukrajine je v záujme USA, ale dodal: „V nami zriadenej kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny, ktorú vedie Amerika, je 52 krajín. Bez Ameriky by ste stále mali skupinu 51 ochotných krajín. Vždy sme chceli, aby tam Amerika bola,“ uviedol Shapps. „Nakoniec si možno budeme musieť položiť otázku, či je v poriadku, aby o demokratických hraniciach európskeho kontinentu rozhodovala Amerika. A ja si myslím, že to v poriadku nie je,“ dodal.
Ukrajine dochádza munícia, a Putin si navyše podľa niektorých spravodajských zdrojov myslí, že môže vojnu vyhrať, ak jeho vojaci vydržia až do Trumpovho víťazstva.
Ak sa Trump skutočne dostane k moci a prestane podporovať Kyjev, niektorí analytici sa domnievajú, že krajina už nebude schopná zabrániť postupu ruských vojsk. Britskí vojenskí velitelia sa podľa listu obávajú, že prípadné víťazstvo by Putinovi dodalo odvahu zmocniť sa ďalších území a Spojené kráľovstvo by napokon bolo zatiahnuté do vojny.
9:40 Kanada vyčlení takmer 30 miliónov dolárov na českú iniciatívu nákupu munície pre Ukrajinu. Oznámil to v utorok kanadský minister obrany Bill Blair. „Náš príspevok umožní rýchle dodanie niekoľkých tisícok kusov delostreleckej munície na Ukrajinu a predovšetkým munície, o ktorej nám povedali, že ju potrebujú,“ konštatoval Blair. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent
Kanada Ukrajine poskytne aj balík zariadení na nočné videnie v hodnote približne 7,5 milióna dolárov. Kanadský minister obrany okrem toho uviedol, že Kanada a ďalší partneri Ukrajiny zvažujú nákup dronov ukrajinskej výroby pre svoje domáce bezpečnostné potreby.
9:00 Prieskum agentúry SANEP sa zameral na to, aký postoj by ľudia v Českej republike a na Slovensku očakávali od svojich vlád vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Takmer dve tretiny Čechov si myslia, že by Česko nemalo naďalej dodávať na Ukrajinu zbrane (63,4 %) a vyše sedemdesiat percent ľudí si myslí, že by mala vláda podporiť začatie mierových rokovaní (70,3 %).
Na Slovensku je situácia podobná. Sedemdesiat percent Slovákov nechce ďalej dodávať na Ukrajinu zbrane (70,6 %) a dokonca osemdesiat percent Slovákov by si prialo, aby ich vláda podporila začatie mierových rokovaní (80,1 %).
Čítajte viac Prieskum SANEP: Rozhodnutie českej vlády mať odstup od Slovenska rozladilo Slovákov i Čechov. Fica vnímajú lepšie ako Fialu
7:48 Ruské ostreľovanie ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti si za posledných 24 hodín vyžiadalo päť ranených, uviedol ráno web denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa regiónu Serhija Lysaka. Ukrajinský generálny štáb v pravidelnom zhrnutí informoval o štyroch raketových a 86 ruských leteckých útokoch, invázna armáda tiež v 114 prípadoch z raketometov ostreľovala vojenské i civilné ukrajinské ciele. Podľa ukrajinskej armády sú teraz Rusi aktívnejší po celej dĺžke frontovej línie, predovšetkým ale v oblasti Lymanu a Kupjansku, kde počet ich pokusov o útok vzrástol.
"Predbežne vieme o piatich zranených. Je medzi nimi celá rodina, ktorej okupanti zničili dom. Brat a sestra, 12 a 19 rokov, sedemdesiatpäťročný otec – stredne ťažký stav. Ťažko je ranená sedemdesiatštyriročná žena, "uviedol Lysak na sociálnej sieti. Všetci sú podľa neho teraz v nemocnici, úrady stále zisťujú informácie o tom, čo všetko ruské ostreľovanie poničilo.
6:38 Európska únia opätovne zavedie clá na niektoré poľnohospodárske produkty z Ukrajiny, ak ich dovoz prekročí určité množstvo. Podľa agentúry DPA sa na tom v noci na dnes dohodli vyjednávači členských krajín a Európskeho parlamentu. EÚ clá zrušila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Nová dohoda, ktorá by mala platiť do júna 2025, sa týka vajec, hydiny, cukru, kukurice, ovsa, krupice a medu. Pre tieto výrobky sa stanoví množstvo, ktoré sa môže dovážať bez cla. Keď bude táto kvóta prekročená, bude sa za ďalší dovoz platiť clo. Na dovoz pšenice sa zatiaľ opatrenie vzťahovať nemá.
Agentúra Reuters napísala, že by sa clá mali začať platiť, ak dovoz daných produktov prekročí priemerné importované množstvo z rokov 2022 a 2023. DPA podotýka, že tým únia vychádza v ústrety poľnohospodárom, ktorí v niektorých členských krajinách proti bezcolnému dovozu ukrajinských produktov protestovali.
Dohodu z dnešnej noci musia ešte formálne schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament.
5:55 Spojené štáty v prípade víťazstva Donalda Trumpa v tohtoročných prezidentských voľbách určite zostanú členom Severoatlantickej aliancie pripraveným brániť spojencov, ak budú ostatné krajiny platiť svoj férový podiel na financovaní spoločnej obrany. Trump to vyhlásil v rozhovore s britským euroskeptickým politikom Nigelom Farageom. Exprezident zvolil miernejší tón ako na predvolebnom mítingu pred mesiacom, keď pohrozil, že USA nechajú európskych spojencov napospas Rusku, ak nebudú dávať dosť na obranu.
„Áno, stopercentne,“ odpovedal Trump na otázku ideovo spriazneného politika, ktorý s ním robil rozhovor pre britskú stanicu GB News. Farage sa pýtal, či USA budú ako člen NATO brániť svojich spojencov v prípade, že európske štáty zvýšia investície do armády.
„Áno. Ale USA by jednoducho mali platiť svoj férový podiel, nie férový podiel všetkých ostatných,“ vyhlásil Trump. Spojené štáty financujú zďaleka najväčšiu časť spoločnej obrany aliancie. Už počas svojho mandátu v rokoch 2017 až 2021 Trump spojencom vyčítal, že nedávajú na obranu dosť peňazí.
V debate o téme NATO tentoraz nesiahol k podobne silným formuláciám ako pri predvolebnom mítingu v polovici februára v Južnej Karolíne. Vtedy okrem iného povedal, že ak európske krajiny nezačnú platiť viac, povzbudí Rusko, nech si robí, čo chce.
Jeho slová vyvolali vlnu kritiky od súčasného prezidenta Joea Bidena i niektorých európskych politikov. Viacerí z nich však na druhej strane vyhlasovali, že vzhľadom na ruskú hrozbu aj k reálnej možnosti Trumpovho zvolenia do Bieleho domu by si európske krajiny mali so zvýšením investícií do obrany poponáhľať.
Trump v dnešnom rozhovore vyhlásil, že od spomínaného výroku na predvolebnom mítingu už spojenci začali vojenské rozpočty výrazne navyšovať.
Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je to však dlhodobý trend od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spred viac ako dvoch rokov. Kým ešte pred tým plnilo stanovený cieľ vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) len niekoľko krajín, tento rok to bude už 18 z celkových 32 členov aliancie. Niektoré krajiny z regiónu blízkeho Rusku presviedčajú ďalších členov, aby tento podiel čo najskôr zvýšili na tri percentá aj viac.
V rozhovore dostal Trump tiež otázku na oprávnenie princa Harryho na pobyt v USA. Poznamenal, že ak vyhrá voľby a ukáže sa, že Harry na svojej žiadosti o vízum klamal o braní drog, podnikne „príslušné kroky“.
Harry, ktorý v roku 2020 vymenil Britániu za Kaliforniu, sa vo svojich memoároch priznal k užívaniu drog. Či tak urobil aj v žiadosti o americké vízum, nie je jasné. Ako poznamenáva agentúra Reuters, žiadatelia o víza do USA sú povinní zverejniť informácie o tom, či v minulosti užívali drogy. Klamanie v žiadosti môže mať za následok sankcie vrátane deportácie z krajiny.
5:50 Ruský prezident Vladimir Putin po svojom znovuzvolení do úradu oznámil, že sa chystá opäť posilniť armádu aj bezpečnostné zložky. Vyjadril sa takto na utorňajšom stretnutí s lídrami parlamentných frakcií, informuje agentúra DPA odvolávajúca sa na ruské médiá.
„Samozrejme, že dnes – a obzvlášť dnes – je posilnenie obranyschopnosti a bezpečnosti ruského štátu mimoriadne dôležité,“ povedal šéf Kremľa. Ukrajinu, ktorú Rusko pred dvoma rokmi napadlo, zároveň opäť vykreslil ako agresora a v tejto súvislosti tiež vyhlásil, že ruský ľud sa nenechá zastrašiť.
Odkazujúc na zvýšené ostreľovanie ruských pohraničných oblastí zo strany Ukrajiny Putin podľa DPA povedal, že nepriateľ svojím konaním dosahuje presný opak toho, čo zamýšľal.
DPA pripomína, že Putin síce dlhodobo vyzýva Rusov na to, aby mali odvahu, avšak od napadnutia Ukrajiny spred vyše dvoch rokov na front nikdy nezavítal. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj frontovú líniu navštívil už mnohokrát. Šéf Kremľa sa v ostatnom čase zdržiava aj mimo ruských pohraničných oblastí, ktoré sa stali terčom ukrajinskej paľby.