43. deň: Rusi pripustili „značné straty“ na Ukrajine. Peskov: Je to obrovská tragédia

23:29 Ministerstvo zahraničných vecí Čiernej Hory nariadilo štyrom ruským diplomatom opustiť krajinu. Ako dôvod uviedlo, že konali v rozpore so svojím diplomatickým statusom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na miestne médiá.

Ruskému veľvyslancovi v Čiernej Hore Vladislavovi Maslennikovi už bola oficiálne doručená diplomatická nóta s uvedeným rozhodnutím. Diplomati majú na opustenie krajiny týždeň.

Čierna Hora je od roku 2017 členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a po ruskej invázii na Ukrajinu sa pripojila k medzinárodným sankciám voči Moskve.

Čierna Hora jedného ruského diplomata vyhostila už v marci, pričom ho označila za nežiaducu osobu a ako dôvod tiež uviedla porušenie diplomatických pravidiel.

**23:25 „Muratov, to máš za našich chlapcov!“, kričal podľa zraneného šéfredaktora útočník.

Čítajte viac Zadržali muža podozrivého z útoku na novinára Muratova

22:55 Z oblastí bojov na Ukrajine sa dnes podarilo evakuovať 4676 ľudí, uviedla podľa denníka Ukrajinska pravda vicepremiérka Iryna Vereščuková. Viac ako 1200 obyvateľov sa podarilo previezť do Záporožia z ruskými jednotkami obliehaného Mariupoľa.

Vereščuková na svojom pravidelnom večernom brífingu zverejnenom na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že do Záporožia dnes dorazilo „humanitárnymi koridormi“ z obliehaného Mariupoľa a ďalších častí južnej Ukrajiny vlastnými autami či evakuačnými autobusmi celkom 3 256 ľudí. Z nich 1205 bolo z Mariupoľa.

Ukrajinská vicepremiérka v stredu vyzvala na urýchlenú evakuáciu obyvateľov Luhanskej, Doneckej a tiež časti Charkovskej oblasti, kde podľa ukrajinskej armády Rusko plánuje začať novú ofenzívu.

Šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin dnes uviedol, že ruské letectvo zaútočilo v obci Barvinkove na prejazd nad traťou. Nálet podľa neho zablokoval tri evakuačné vlaky a ich pasažieri momentálne čakajú na stanici. Prerušené železničné spojenie je jediné, ktoré vedie cez neokupované ukrajinské územie do veľkých donbaských miest Slovjansk a Kramatorsk.

22:15 Ruské jednotky pravdepodobne páchajú podobné „zverstvá“ ako v Buči pri Kyjeve aj v iných častiach Ukrajiny. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

Ukrajinské orgány tvrdia, že v Buči po odchode ruských vojakov našli stovky zavraždených civilistov. Blinken pripomenul, že ruské jednotky naďalej okupujú mnoho ukrajinských miest a je dôvod domnievať sa, že v nich páchajú podobné zverstvá.

Spojené štáty podľa Blinkena pred začiatkom ruskej invázie varovali, že súčasťou plánu Kremľa bude páchať zločiny proti civilistom. „To, čo ostáva po ruskom ústupe, je strašná smrť a skaza,“ dodal Blinken.

Šéf americkej diplomacie sa v Bruseli stretol aj so svojím ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom. Ten zdôraznil, že Ukrajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO už v priebehu niekoľkých dní, inak bude neskoro.

21:41 Lotyšsko prestane vydávať ruským a bieloruským štátnym príslušníkom takzvané zlaté pasy, vďaka ktorým mohli investori z krajín mimo EÚ získať povolenie na pobyt a neskôr aj štátne občianstvo. Novelu zákona schválil lotyšský parlament.

Krajina taktiež pozastavila vydávanie dočasných povolení na pobyt pre Rusov a Bielorusov. Zákaz potrvá do 30. júna 2023 a netýka sa tých, ktorí o povolenie na pobyt žiadajú pre pracovné, študijné či rodinné účely.

Sprísnili sa tiež pravidlá pre vydávanie a obnovovanie povolenia na pobyt pre tých, ktorí podporujú vojnové zločiny. Rovnaké pravidlo sa má čoskoro uplatňovať aj pri udeľovaní občianstva.

Podľa lotyšského migračného úradu krajina aktuálne eviduje 10 000 ruských občanov, ktorí sú držiteľmi dočasného povolenia na pobyt. Takmer polovica z nich ho získala práve spomínanými zlatými pasmi, a to tak, že si v Lotyšsku kúpili nehnuteľnosť. Ďalších 40 000 Rusov má trvalé povolenie na pobyt.

Európska komisia (EK) na konci marca prijala odporúčanie, v ktorom naliehavo vyzvala členské štáty EÚ, aby okamžite zrušili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva investorom a zabezpečili zavedenie prísnych kontrol na preverenie súvisiacich rizík.

Zákaz udeľovania „zlatých pasov“ v marci podporili aj slovenskí europoslanci.

21:09 EÚ zakázala dovoz ruského uhlia. Pridala k tomu aj drevo či alkohol. Ruské lode majú stopku v európskych prístavoch.

Čítajte viac EÚ zakázala dovoz ruského uhlia, Moskva príde o miliardy eur

20:55 V Borodyanke pri Kyjeve, zničenej počas ruských náletov a okupácie, sa v troskách dvoch domov našli telá 26 ľudí. Podľa agentúry Reuters o tom informovala generálna prokurátorka Iryna Venediktová. Mestečko je teraz prehľadávané po stiahnutí ruských jednotiek, pričom panujú obavy, že po sebe invázne jednotky zanechali veľký počet civilných obetí.

Venediktová na tlačovej konferencii prenášanej televíziou nepovedala, či úrady už určili príčinu úmrtia nájdených ľudí. Avšak obvinila ruské sily, že Borodyanku pred obsadením vystavili barbarskému bombardovaniu.

„Borodyanke je to najhoršie z hľadiska zničenia a neistoty ohľadom počtu obetí,“ vyhlásila generálna prokurátorka.

Po odhalení zločinov, ktoré ruskí vojaci spáchali počas niekoľkotýždňovej okupácie na civilnom obyvateľstve Buče na predmestí Kyjeva, panujú podľa Reuters obavy, že sa podobných krutostí a vraždenia dopúšťali aj v ďalších mestách v okolí ukrajinskej metropoly.

20:31 Starosta ukrajinského mesta Dnipro vyzval ženy, deti a seniorov, aby odišli z mesta. Dôvodom je očakávané zintenzívnenie bojov na východe krajiny, informuje agentúra Reuters a televízia Sky News.

Podobné varovanie vydali miestne orgány aj v Luhanskej oblasti, pričom naliehali na občanov, aby odišli do bezpečia, kým je čas.

Ukrajinské orgány tvrdia, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na nové vojenské ťaženie v Donbase, kam patria aj Donecká a Luhanská oblasť. „Situácia v Donbase sa zhoršuje a domnievame sa, že apríl bude náročný,“ vyhlásil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že mesto by mali opustiť všetci, ktorí nehrajú kľúčovú rolu pri fungovaní miestnej ekonomiky.

Miliónové Dnipro bolo doteraz ušetrené ťažkých bojov, aké sa odohrávali na východe a juhu Ukrajiny. Rusko útoky na civilné obyvateľstvo naďalej popiera, masaker v Buči napríklad označilo za „surovú a cynickú provokáciu“ zo strany Kyjeva.

20:12 Litovský veľvyslanec na Ukrajine Valdemaras Sarapinas sa vrátil do Kyjeva po tom, ako sa ruské jednotky stiahli z okolia hlavného mesta.

„Politická a morálna podpora je pre Ukrajincov veľmi dôležitá,“ povedal litovský veľvyslanec pri návrate na ambasádu v Kyjeve.

Sarapinas rovnako ako jeho kolegovia opustil Kyjev v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a dočasne pracoval zo západoukrajin­ského Ľvova.

„Pred dvoma týždňami to bolo mŕtve mesto… Teraz je tam život,“ povedal Sarapinas v reakcii na stiahnutie sa ruských jednotiek z oblasti Kyjeva.

Turecko v stredu oznámilo, že presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva. Postup ruských jednotiek prinútil Ankaru presunúť svoj diplomatický zbor na Ukrajine do Černovíc v blízkosti rumunských hraníc.

Počas bojov v oblasti ostalo v Kyjeve len veľmi málo diplomatických misií, medzi nimi veľvyslanectvá Svätej stolice a Poľska.

20:02 Európsky parlament schválil nariadenie umožňujúce okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur pre štáty EÚ, ktoré poskytli útočisko ľuďom z Ukrajiny utekajúcim pred ruskou agresiou.

Čítajte viac Krajiny prijímajúce utečencov z Ukrajiny dostanú 3,4 miliardy eur

19:39 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo zhruba o 18 900 vojakov, uviedla dnes ukrajinská armáda. Hovorca ruského prezidenta Vladimíra Putina Dmitrij Peskov neskôr v rozhovore so stanicou Sky News pripustil, že Rusko na Ukrajine utrpelo značné straty, aj keď Moskva zatiaľ potvrdila iba 1 351 padlých vojakov. O raste strát ukrajinských síl dnes informovalo aj ruské ministerstvo obrany. Podobné informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami nemožno nezávisle overiť.

Ruské ministerstvo obrany naposledy koncom marca oznámilo, že počas „špeciálnej operácie“ prišlo o život 1 351 ruských vojakov. Ruská služba stanice BBC v stredu uviedla, že zhruba 20 percent doteraz identifikovaných padlých ruských vojakov na Ukrajine sú dôstojníci.

„Máme značné straty, je to pre nás obrovská tragédia,“ vyhlásil Peskov v britskej Sky News. Hovorca Kremľa tiež vyhlásil, že Moskva stiahla svoje vojenské jednotky z okolia Kyjeva a Černihivu, aby preukázala dobrú vôľu pri rusko-ukrajinských rokovaniach. K Mariupoľu Peskov povedal, že obliehané mesto je súčasťou takzvaných ľudových republík v ukrajinskom Donbase, ktorých nezávislosť na Kyjeve Moskva uznala krátko pred svojím vpádom do susednej krajiny.

Ukrajinský generálny štáb podľa agentúry Ukrinform tiež tvrdí, že Moskva doteraz stratila okrem iného 698 tankov, 1 891 bojových obrnených vozidiel, 332 delostreleckých systémov, 108 salvových raketometov, 55 systémov protivzdušnej obrany, 150 lietadiel1, 13 cisterien a štyri raketové odpaľovacie zariadenia.

Ruská armáda od začiatku „zvláštnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva vojenskú inváziu na Ukrajinu, hlási okrem iného zničenie 125 lietadiel, 93 vrtuľníkov, 413 bezpilotných lietadiel, 227 protilieta­dlových raketových systémov, 1 987 tankov a ďalších obrnených vozidiel a 218 raketometov a 866 diel a mínometov. Podľa agentúry TASS to v utorok oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Ukrajinská strana údaje o stratách svojich ozbrojených síl neuvádza.

19:25 Ulica v Budapešti, na ktorej sídli veľvyslanectvo Ruskej federácie, nebude premenovaná. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie Tamása Soproniho, starostu mestskej časti Terézváros, ktorý zdôraznil, že by to nikomu nepomohlo.

K takémuto premenovaniu pristúpili v ostatnom čase na žiadosť ukrajinského rezortu diplomacie a na protest proti ruskej agresii na Ukrajine viaceré európske mestá.

Soproni, člen opozičnej strany Momentum, podľa spravodajského servera telex.hu ďalej zdôraznil, že hlboko odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Poznamenal, že mnohí ho oslovili s návrhom premenovať Bajzovu ulicu na Ulicu slobodnej Ukrajiny, on sa však osobne stavia k takýmto krokom konzervatívne.

Čítajte viac V Bratislave vznikne ulica Borisa Nemcova. Pri ruskej ambasáde

Soproni dodal, že premenovanie ulice je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo administrácie a ktorý by spôsobil nepríjemnosti tamojším obyvateľom i podnikateľom.

Námestník starostu Budapešti Ambrus Kiss povedal, že v prípade premenovania ulíc v okolí pripravovaného kampusu čínskej univerzity Fu-tan, neboli žiadne problémy, pretože v okolí kampusu nemá nikto bydlisko. K premenovaniu pristúpila v tomto prípade Budapešť na protest proti tomu, že maďarská vláda takýto projekt schválila.

Spravodajský server 444.hu pripomenul, že ulice, na ktorých sídlia ruské veľvyslanectvá, premenovali od vypuknutia vojny napríklad v Talline, Rige, Vilniuse či v Osle.

18:41 Len za uplynulú nedeľu vstúpilo na územie Ukrajiny 22 000 jej občanov.

Čítajte viac Povzbudili ich úspechy armády. Mnohí Ukrajinci sa vracajú domov

18:25 „Určite nepôjdu autom. Neviem, aká je presne situácia s leteckou dopravou, no vlakom to je najbezpečnejšie,“ uviedol k ceste Hegera do Kyjeva Andor Šándor.

Čítajte viac Šándor o Hegerovej ceste do Kyjeva: Ruský útok na premiérovu delegáciu by bol krok k tretej svetovej

18:08 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva. TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.

17:59 Maďarsko prijalo už státisíce ukrajinských utečencov, no Ukrajina aj napriek tomu pokračuje v obviňovaní a slovnom napádaní Budapešti, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Vyjadril sa tak po štvrtkovej schôdzke šéfov diplomacie členských krajín NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Podľa spravodajského servera hvg.hu Szijjártó pripomenul, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada od NATO viac zbraní a zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta Ukrajine dodávať zbrane. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať v humanitárnych akciách, keďže vojna môže trvať ešte mesiace či roky.

Kyjev vo štvrtok ostro kritizoval Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pretrvávajúcej agresii voči Ukrajine.

„Ak chce Maďarsko skutočne prispieť k ukončeniu vojny, malo by pracovať v záujme jednoty Európskej únie, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárať dodatočné zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie,“ povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.

17:45 Švajčiarsko doteraz zmrazilo ruský majetok a finančné transakcie za zhruba 7,5 miliardy švajčiarskych frankov (vyše 7,3 miliardy eur). S odvolaním sa na Štátny sekretariát pre hospodárstvo (SECO) to dnes uviedla agentúra DPA. Ide o finančné prostriedky a nehnuteľnosti patriace jednotlivcom alebo firmám pod sankciami kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

Švajčiarsko je pre Rusov dôležitým finančným centrom. Podľa Švajčiarskej bankovej asociácie je na švajčiarskych účtoch 150 až 200 miliárd švajčiarskych frankov od ruských jednotlivcov. SECO však upozornil, že sankcie uvalené za agresiu Moskvy na Ukrajinu sa netýkajú všetkých Rusov, ktorí majú v krajine účet. V súčasnosti sa opatrenia vzťahujú na takmer 900 osôb, preto je fakticky zmrazený len zlomok ruských aktív vo Švajčiarsku.

Švajčiarsko podľa vyhlásenia úradu vyviedlo z dosahu vlastníkov viac ruských aktív ako ktorýkoľvek iný štát. Holandsko oznámilo, že doteraz zmrazilo ruský majetok a finančné transakcie v celkovej výške 392 miliónov eur. Francúzske úrady uviedli, že zmrazili majetok vo výške takmer 850 miliónov eur.

17:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok zdôraznil, že jeho krajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO do niekoľkých dní, inak bude neskoro. TASR túto informáciu prezvala od agentúry AFP.

„Buď nám pomôžete teraz – a to hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro a veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro,“ povedal Kuleba po stretnutí s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.

„Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj… Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme,“ povedal Kuleba novinárom.

Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku – protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky, pripomína AFP.

„Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú,“ povedal Kuleba. „Rusko má svoj plán, my máme svoj – a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku,“ dodal.

16:25 Ministri zahraničia členských krajín Severoatlantickej aliancie sa dnes zhodli na tom, že štáty NATO budú dodávať Ukrajine viac zbraní. Na záver dvojdňového ministerského rokovania to v Bruseli vyhlásil šéf aliancie Jens Stoltenberg, podľa ktorého môže Rusko, ktoré teraz chystá novú ofenzívu na východe krajiny, viesť vojnu ešte dlhé mesiace.

Podľa Stoltenberga je „často lepšie nešpecifikovať,“ aké zbraňové systémy NATO posiela na Ukrajinu. „Uisťujem vás, že spojenci posielajú (Ukrajine) širokú škálu rôznych zbraňových systémov,“ povedal Stoltenberg po stretnutí členských štátov Aliancie v Bruseli.

Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. „Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami,“ dodal Stoltenberg.

15:51 Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo vo štvrtok ukrajinských vyjednávačov, že im nezáleží na ukončení bojov, keďže od mierových rozhovorov v Istanbule zmenili svoje požiadavky. Ukrajinská strana medzičasom vyzvala Kremeľ, aby na znak svojej pripravenosti na dialóg obmedzil svoje útoky. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Včera (v stredu) ukrajinská strana predložila svoj návrh dohody… Predstavuje odklon od najdôležitejších ustanovení prebratých na stretnutí v Istanbule 29. marca,“ povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Vnímame to ako prejav toho, že kyjevský režim je ovládaný Washingtonom a jeho spojencami, ktorí tlačia na (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pokračoval v nepriateľských akciách,“ dodal.

Ukrajinská delegácia totiž v Turecku „jasne povedala, že budúce (medzinárodné) bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na polostrov Krym a mesto Sevastopol,“ vysvetlil Lavrov s tým, že v súčasnom návrhu „takéto jasné vyjadrenie chýba.“

Predstavitelia Kyjeva navyše podľa Lavrova žiadajú, aby o krymskom polostrove a separatistických územiach na východe Ukrajiny rokoval Zelenskyj priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Je to neprijateľné,“ zhrnul ruský šéf diplomacie postoj Moskvy.

Poradca ukrajinského prezidenta a hlavný vyjednávač Mychajlo Podoľak medzičasom uviedol, že Moskva by mala pristúpiť na isté obmedzenie svojich útokov, ak chce ukázať, že je pripravená na dialóg s Kyjevom.

14:55 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pripravuje aj na možné chemické útoky na Ukrajine. Povedal to dnes regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge. Organizácia podľa neho počíta so všetkými scenármi.

„Vzhľadom k neistotám okolo súčasnej situácie nie je zaručené, že sa vojna nezhorší,“ povedal Kluge vo vyhlásení adresovanom novinárom z Ľvova. „WHO počíta so všetkými scenármi a pripravuje sa na rôzne možné situácie, ktoré by mohli postihnúť ľudí na Ukrajine – od pokračujúceho liečenia veľkého množstva obetí po chemické útoky,“ povedal Kluge bez toho, aby uviedol podrobnosti.

Západní predstavitelia opakovane vyjadrili obavy, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické a biologické zbrane. Ruské ministerstvo obrany naopak bez dôkazov obvinilo Kyjev, že plánuje chemický útok proti vlastnému obyvateľstvu, aby potom mohol z použitia chemických zbraní viniť Moskvu.

WHO eviduje od začiatku ruskej invázie 91 útokov na ukrajinskú zdravotnícku infraštruktúru s následkom smrti 73 ľudí.

14:52 Krajiny skupiny G7 vo štvrtok vyzvali na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za „ohavné činy a zverstvá“ na Ukrajine. TASR o tom informovala agentúra AFP.

„Sme presvedčení, že teraz nastal čas pozastaviť členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva,“ uviedli v spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a Spojených štátov.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude neskôr v priebehu štvrtka hlasovať o pozastavení členstva Ruska v UNHRC. Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine.

Ministri zahraničných vecí skupiny G7 uviedli, že tí, ktorí sú zodpovední za „ohavné činy a zverstvá vrátane akýchkoľvek útokov na civilistov a ničenia civilnej infraštruktúry“, budú braní na zodpovednosť a stíhaní.

14:35 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtkovom uznesení v Štrasburgu vyzvali na dodatočné represívne opatrenia voči Rusku vrátane okamžitého úplného embarga na ruský dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu. Informuje spravodajca TASR.

Za uznesenie sa vyslovilo 513 europoslancov, 22 bolo proti a 19 sa hlasovania zdržalo.

Nové sankcie by podľa uznesenia EP mali byť sprevádzané plánom na zaistenie bezpečnosti dodávok energie pre EÚ, ako aj stratégiou na zrušenie sankcií v prípade, že Rusko podnikne kroky k obnoveniu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a úplne stiahne svojich vojakov z územia Ukrajiny.

13:45 Španielsko „podporuje“ snahu Ukrajiny stať sa členom Európskej únie, ale členstvo v Severoatlantickej aliancii „nie je na stole“. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares to vo štvrtok povedal pre britskú spravodajskú stanicu Sky News.

Albares uviedol, že zatiaľ nemôže „tvrdiť, aký bude konečný výsledok“ žiadosti Ukrajiny o členstvo v EÚ, ale dodal: „Chcem, aby bol môj postoj veľmi jasný – Ukrajina miesto v európskej rodine má.“

Minister spomenul, že začlenenie Ukrajiny do NATO „nie je práve teraz na stole“, aj keď Ukrajina dlhodobo vyjadruje túžbu pridať sa do tejto vojenskej aliancie.

13:11 Zvuková nahrávka zachytenej komunikácie odhaľuje, že ruskí vojaci na Ukrajine sa sťažujú na početnú presilu Ukrajincov a že dostávajú rozkazy strieľať do civilistov. Vo štvrtok to napísal portál britskej spravodajskej televíznej stanice Sky News.

Ruský veliteľ údajne rozkázal svojim vojakom strieľať a zabiť ukrajinských civilistov v dedine neďaleko obkľúčeného mesta Mariupol. Vyplýva to zo zachytenej komunikácie cez vysielačku, oznámil Kyjev.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zverejnila nahrávku, o ktorej informoval najprv britský denník The Times. Nemenovaný vojak na nej hovorí: „Z lesíka vychádzajú dvaja ľudia v civilnom (oblečení).“

Vojak tiež tvrdí, že spozorovali aj vozidlo, ale nie je jasné, či je civilné alebo vojenské.

„Všetkých zabite, k****!“ odpovedá mu s krikom jeho nadriadený. Dodá, že nie je dôležité, či to sú alebo nie sú civilisti. „Zabite ich všetkých, k****!“

„Rozumiem,“ odpovedá vojak.

12:54 Ukrajina ostro kritizovala Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pokračovaní agresie proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu ministerstva zahraničných vecí Oleha Nikolenka zverejneného vo štvrtok na webovej stránke ukrajinského rezortu diplomacie.

Predvolebná kampaň maďarskej vládnucej strany Fidesz v parlamentných voľbách bola podľa ukrajinského hovorcu založená na zastrašovaní Maďarov hrozbou rozšírenia ruskej vojny na maďarské územie.

Nikolenko kritizoval Budapešť za neochotu uznať nepopierateľnú zodpovednosť Ruska za „zverstvá ruskej armády“ v Buči, Irpini aj v Hostomeli, čím Maďarsko vedome posilňuje v Rusku pocit beztrestnosti a povzbudzuje k páchaniu ďalších zverstiev voči Ukrajincom.

Hovorca ďalej píše, že do tejto kategórie patria aj vyhlásenia maďarského vedenia, že je pripravené platiť za ruský plyn v rubľoch, pričom Moskva takýmto spôsobom plánuje zachrániť ruskú ekonomiku pred medzinárodnými sankciami. Podľa jeho slov Kyjev považuje tento krok za nepriateľský postoj.

12:31 Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo video natočené bezpilotným lietadlom, ktoré podľa neho dokazuje, že ruské invázne jednotky v marci budovali zákopy a opevnenia v takzvanom Červenom lese, ktorý sa nachádza v blízkosti odstavenej Černobyľskej jadrovej elektrárne. Na zábery upozornila napríklad stanica BBC, ktorá zároveň poznamenala, že zatiaľ nemohla overiť dátum zhotovenia a pôvod videa.

„Dôkaz na videu. Ruské velenie nariadilo svojim vojakom kopať v marci 2022 opevnenie v rádioaktívnom Červenom lese blízko Černobyľskej jadrovej elektrárne. Úplná neúcta k ľudskému životu, dokonca aj (k životu) vlastných podriadených,“ píše ukrajinský rezort.

Na videu sú vidieť jamy a zákopy opustených vojenských opevnení, uviedla na svojom webe stanica CNN, ktorá zároveň upozornila na stopy po tankoch a silne narušenej pôde.

12:06 Ukrajinská vláda vyzvala vo štvrtok obyvateľov východnej časti územia republiky, aby opustili Ruskom napadnuté oblastí, v ktorých sa momentálne najintenzívnejšie bojuje, a oznámila, že očakáva otvorenie desiatich humanitárnych koridorov pre civilistov. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

Ukrajinskí občania budú môcť odísť z prístavného mesta Mariupol, ktoré je vystavené silnej delostreleckej paľbe, v osobných autách v smere na mesto Záporožie, napísala na Facebooku ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Autobusy do Záporožia by mali byť vypravené z miest Berďansk, Tokmak a Melitopol. Ďalšie oznámené humanitárne koridory budú viesť z Luhanskej oblasti do mesta Bachmut.

11:37 V slovenskom vzdelávacom systéme je zatiaľ umiestnených 6248 ukrajinských žiakov, ktorí nastúpili od 24. februára. Uviedol to počas štvrtkovej tlačovej konferencie minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).

V základných školách je podľa slov ministra školstva umiestnených 4892 žiakov, v stredných školách 618. Materské školy navštevuje 774 ukrajinských detí. Gröhling tvrdí, že najviac žiakov je zatiaľ umiestnených v Bratislavskom kraji, ide o 1508 žiakov, čo predstavuje 24 percent. „V ostatných krajoch sa nachádza od 550 do 700 žiakov,“ povedal minister školstva. Ako dodal, vyše 80 percent žiakov prejavilo záujem študovať na štátnych školách.

Do registra voľných kapacít pre deti ministerstva školstva sa podľa Gröhlinga prihlásilo 211 škôl. Ministerstvo školstva eviduje viac ako 6300 voľných miest na školách. Gröhling uviedol, že sa prihlásilo aj 34 zamestnancov, ktorí splnili podmienky.

11:14 Paríž si predvolal ruského veľvyslanca vo Francúzsku kvôli jeho príspevku na sociálnej sieti twitter, v ktorom zľahčoval nález stoviek civilných obetí v ukrajinskom meste Buča. Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian to oznámil na twitteri.

„Tvárou v tvár neslušnosti a provokácii oznámenia ruského veľvyslanectva vo Francúzsku o excesoch v Buči som sa rozhodol predvolať si dnes ráno ruského veľvyslanca do sídla ministerstva zahraničia na Quai d'Orsay,“ napísal Le Drian na twitteri.

Ruské veľvyslanectvo zverejnilo záber rozbombardovanej ulice v Buči s vrakom tanku a novinármi, ktorí objavovali telá obetí v meste po tom, čo ho opustili ruské jednotky. Ambasáda snímku doplnila komentárom „Filmové kulisy, mesto Buča“. Príspevok bol neskôr zmazaný a už nie je dostupný.

10:37 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo asi o 18 900 vojakov, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda. Naopak ruské ministerstvo obrany informuje o raste strát ukrajinských síl. Podobné informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami nemožno nezávisle overiť.

Ukrajinský generálny štáb podľa agentúry Ukrinform tiež tvrdí, že Moskva doteraz stratila okrem iného 698 tankov, 1 891 bojových obrnených vozidiel, 332 delostreleckých systémov, 108 salvových raketometov, 55 systémov protivzdušnej obrany, 150 lietadiel1, 13 cisterien a štyri raketové odpaľovacie zariadenia.

Ruská armáda od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva vojenskú inváziu na Ukrajine, hlási okrem iného zničenie 125 lietadiel, 93 vrtuľníkov, 413 bezpilotných lietadiel, 227 protilieta­dlových raketových systémov, 1 987 tankov a ďalších obrnených bojových vozidiel, 218 raketometov, 866 diel a mínometov. Podľa agentúry TASS to v utorok oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Ukrajinská strana údaje o stratách svojich ozbrojených síl neuvádza a zdržanlivá je pokiaľ ide o ruskú armádu aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany naposledy koncom marca oznámilo, že počas „špeciálnej operácie“ prišlo o život 1 351 ruských vojakov. Ruská služba stanice BBC v stredu uviedla, že zhruba 20 percent doteraz identifikovaných padlých ruských vojakov na Ukrajine sú dôstojníci. (tass, ukrinform, čtk)

10:22 Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová vo štvrtok oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sa jej krajina rozhodla uvaliť nové sankcie na 67 ruských občanov.

„Dnes oznamujem sankcie voči ďalším 67 príslušníkom ruskej elity a oligarchom, blízkym (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ktorí napomáhajú a podporujú jeho nehorázne konanie,“ povedala Payneová novinárom po príchode na zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Austrália nie je členom NATO, ale – takisto ako Japonsko – je na zmienenom štvrtkovom zasadnutí prítomná ako hosť. (reuters, theguardian.com)

9:49 Rakúsko vyhostí štyroch ruských diplomatov. Tri osoby z ruského veľvyslanectva vo Viedni a pracovník generálneho konzulátu v Salzburgu podľa hovorkyne rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandera Schallenberga prídu o diplomatický status a krajinu musia opustiť najneskôr 12. apríla. Rakúsko sa tak pripojilo k európskym sankčným opatreniam proti ruským diplomatom po niekoľkodňovom váhaní.

Dotyčné osoby vykonávali činnosť nezlučiteľnú s viedenským dohovorom o diplomatických vzťahoch, uviedlo ministerstvo podľa APA v narážke na špionážne aktivity. Schallenberg pritom ešte v utorok večer v televíznom programe ZiB2 zdôrazňoval, že zatiaľ nemá dôvod na vyhostenie ruských diplomatov. Zároveň ale uistil, že Viedeň bude konať, akonáhle sa objavia „silné indície“ o príslušných previneniach diplomatov.

K vyhosteniu ruských diplomatov a ďalších pracovníkov ruských zastupiteľských úradov v posledných dňoch pristúpilo mnoho európskych krajín. Na rozdiel napríklad od Francúzska, Talianska či Nemecka nedalo Rakúsko svoj krok zatiaľ do súvislosti s aktuálnou ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine. (apa, čtk)

9:35 Ukrajina bude od krajín Severoatlantickej aliancie ďalej žiadať lietadlá a ďalšie ťažké vojenské stroje. Pred rokovaním so svojimi aliančnými kolegami to vo štvrtok vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, podľa ktorého sa Kyjev bude tiež snažiť Západ ďalej presvedčiť k uvaleniu embarga na ruskú ropu a plyn. Podľa šéfa NATO Jense Stoltenberga bude aliancia Ukrajinu naďalej podporovať, zásadné je ale pre ňu predísť eskalácii konfliktu.

„Prišiel som požiadať o tri veci: zbrane, zbrane a zbrane. Čím rýchlejšie budú doručené, tým viac životov bude zachránených,“ povedal Kuleba novinárom pri príchode na rokovania v Bruseli. Kuleba spomenul, že jeho krajina potrebuje predovšetkým lietadlá, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a armádne vozidlá.

Podľa Stoltenberga chcú krajiny NATO pokračovať v dodávaní zbraní, medzi ktorými je predovšetkým obranné vybavenie proti tankovým a leteckým útokom. Ukrajina dostáva aj drony, s dodávkami požadovaných stíhačiek však aliančné krajiny váhajú. Česko podľa neoficiálnych informácií ako prvý štát dodalo Kyjevu tanky. Ministri sa počas druhého dňa bruselského zasadnutia budú zaoberať aj celosvetovými dopadmi ruskej invázie vrátane toho, ako k jej odsúdeniu presvedčiť Čínu. (čtk)

9:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že sa snaží zakryť dôkazy o vojnových zločinoch a brániť tak medzinárodnému vyšetrovaniu. Zelenskyj zároveň vyzval ruských občanov, aby sa nebáli protestovať proti vojne.

„Vyzerá to tak, že ruské vedenie sa naozaj bojí, že hnev sveta nad tým, čo videl v Buči, sa môže zopakovať po tom, čo uvidel aj v ďalších mestách,“ povedal Zelenskyj v stredu neskoro večer vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave k národu.

„Máme informácie, že ruskí vojaci zmenili taktiku a pokúšajú sa odniesť mŕtvych ľudí, mŕtvych Ukrajincov, z ulíc a pivníc na území, ktoré okupovali. Je to len pokus ukryť dôkazy, nič iné,“ dodal Zelenskyj. Prezident tiež upozornil, že nezvestné sú teraz tisíce ľudí; buď sú mŕtvi alebo deportovaní do Ruska.

Zelenskyj zároveň apeloval na ruských občanov: „Ak sa čo len trochu hanbíte za to, čo robí ruská armáda na Ukrajine, potom je to pre vás, ruských občanov, kľúčový okamih: musíte žiadať – len žiadať – ukončenie tejto vojny.“ (tasr, ap)

9:22 Rusko blokuje prístup pre humanitárnu pomoc do obliehaného prístavného mesta Mariupol, pretože chce ukryť dôkazy o tisícoch ľudí, ktorí tam boli zabití. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Myslím si, že Rusko sa bojí, že keď úspešne doručíme humanitárnu pomoc do Mariupolu, tak celý svet uvidí, čo sa tam deje. Rusko nechce, aby niekto čokoľvek videl, kým sa nezmocní mesta a neuprace to tam,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre tureckú televíziu Habertürk TV.

Ukrajinský líder ďalej označil situáciu v Mariupole za peklo. Počet ľudí, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia je podľa Zelenského každým dňom vyšší a počet obetí možno rátať v tisícoch. „Nebudú schopní zakryť všetko. Nebudú schopní pochovať alebo ukryť tisíce ľudí. Svet videl skutočnú situáciu, videl, čo sa stalo ukrajinskému mestu,“ uviedol Zelenskyj.

Zároveň dodal, že Rusko sa podľa neho snažilo zakryť stopy svojich zločinov aj v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva i v iných priľahlých mestečkách. Kyjev totiž obviňuje Rusko z toho, že jeho vojaci v týchto mestách pristúpil k rozsiahlemu zabíjaniu civilistov. „Spálili celé rodiny. Včera sme znovu našli ďalšiu rodinu – otca, matku a dve deti… preto hovorím, že sú nacisti,“ uviedol najvyšší predstaviteľ Ukrajiny.

Podľa starostu Mariupola Vadyma Bojčenka zahynulo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v meste už vyše 5-tisíc civilistov vrátane 210 detí. Podľa Zelenského však presný počet obetí známy nie je. (theguardian.com, tas­r)

8:08 Poľská vláda vydala príručku, v ktorej radí verejnosti, ako sa pripraviť na krízové ​​situácie, akými je vojna. Medzi odporúčaniami sú aj tipy na to, ako sa zachovať pri útoku bežnými, chemickými a jadrovými zbraňami.

Príručka, ktorá nesie názov „Buď pripravený – návod na obdobie krízy a vojny“, sa tento týždeň objavila na stránkach vládneho bezpečnostného centra. Ponúka detailné inštrukcie aj pokyny vo forme videí.

„Budovanie odolnosti voči hrozbám by malo začať na úrovni, ktorá je každému najbližšia – v rodine,“ uvádza sa v 34-stránkovom návode. Úrad v príručke odporúča, aby ľudia identifikovali najbezpečnejšie miesta v domácnosti a dohodli sa na kontaktnom mieste v prípade náhodného rozdelenia. Ľudia by si podľa textu mali pripraviť batoh pre prípad evakuácie a zásoby na prežitie siedmich dní bez vody a elektriny. Príručka odporúča, aby si nachystali pitnú vodu, potraviny, lieky, batérie a svietidlá.

Návod tiež popisuje, ako fungujú systémy varovania obyvateľov v prípade ostreľovania alebo ako hľadať bezpečné miesto pri takejto udalosti. Ponúka aj rady, čo robiť pri chemickom či jadrovom útoku.

Vládne bezpečnostné centrum uvádza, že je jeho povinnosťou pripraviť verejnosť na rôzne ťažké scenáre a sprievodca sa nemusí nutne vzťahovať k vojne na Ukrajine. Úrad už predtým vydal príručky, ktoré sa zaoberali situáciami, ako sú povodne a ďalšie neobvyklé živelné udalosti.

Poľsko, ktoré je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej invázii a vyzýva na zastavenie dovozu ruského plynu a ropy do Európy. Tento postoj však podľa agentúry AP vyvoláva obavy u niektorých Poliakov. (ap, čtk)

7:53 Ruskí vojaci sa „preskupujú a robia prieskum“ pre ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú aj odštiepenecké ukrajinské republiky. Uviedli to vo štvrtok ukrajinské ozbrojené sily v správe o 42. dni bojov.

V správe sa tiež uvádza, že ruskí vojaci sa v súčasnosti snažia predovšetkým „prelomiť obranu“ ukrajinských zložiek v Doneckej oblasti a plne sa zmocniť prístavného mesta Mariupol. Ruské jednotky tiež podľa ukrajinskej armády pokračujú v ostreľovaní Charkova na ukrajinskom severovýchode.

Ruskí vojaci tiež podľa správy používajú železničné trate na rýchly presun vojenského nákladu. Do železničnej stanice Kupiansk na východe Ukrajiny dorazili z ruského Belgorodu zbrane a technické vybavenie, uvádza ukrajinská armáda.

Tá zároveň oznámila, že sa jej podarilo opäť dobyť dedinu Osokorivka, ktorá sa nachádza na juhu Ukrajiny neďaleko mesta Cherson. Tieto informácie sa však nepodarilo nezávisle overiť. (bbc.com, tasr)

7:50 Fínsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zvýši počas nasledujúcich štyroch rokov svoje vojenské výdavky o 2,2 miliardy eur. Peniaze pôjdu na stovky nových profesionálnych vojakov, lepšiu bezpečnosť hraníc a zbrane vrátane rakiet a munície.

Fínsko má 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom a ruská invázia na Ukrajinu vyvolala v krajine zvýšenú podporu vstupu do NATO. Fínska premiérka Sanna Marinová cez víkend uviedla, že vojna znamená, že Fíni musia „vážne premýšľať o našom vlastnom postoji a prístupe k vojenskému spojenectvu“ – a rozhodnúť sa opatrne, ale rýchlo, a to v priebehu tejto jari.

Čítajte viac O NATO rozhodneme, keď príde čas, tvrdí fínsky minister

Šéf fínskej obrany Timo Kivinen povedal, že ruská invázia zdôraznila potrebu Fínska rýchlo sa operačne pripraviť bez ohľadu na diskusiu o členstve v NATO. Dodal, že investície do armády sa začnú okamžite.

Fínsko sa už zúčastňuje na cvičeniach NATO a podľa prieskumu verejnej mienky televízie YLE z minulého mesiaca až 62 percent Fínov podporilo plné členstvo krajiny v Aliancii. Ide o dramatický posun, keďže do začiatku ruskej invázie prieskumy verejnej mienky naznačovali, že Fíni sú proti vstupu. (bbc.com, tasr)

7:24 V garáži v ukrajinskom meste Hostomeľ bolo objavených 11 tiel, informovala vo štvrtok agentúra DPA. Podľa nej o tom informovali noviny Ukrajinska pravda s odvolaním sa na bývalého ministra vnútra Ukrajiny Arsena Avakova. Mŕtvymi sú údajne civilisti, ktorých zabili ruskí vojaci, uviedla DPA s tým, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Hostomeľ sa nachádza neďaleko metropoly Kyjev. Ruské sily obsadili Hostomeľ s približne 17-tisíc obyvateľmi, kde sa nachádza strategicky významné letisko, krátko po spustení vojenskej ofenzívy z 24. februára. Hostomeľ patrí k mestám v Kyjevskej oblasti, ktoré v nedávnej dobe oslobodila ukrajinská armáda.

Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová v stredu uviedla, že v Hostomeli, ktorý 35 dní okupovali ruské sily, je nezvestných viac ako 400 ľudí. „Po 35 dňoch okupácie je v Hostomeli nezvestných vyše 400 osôb. Svedkovia tvrdia, že niektorí z nich boli zabití, avšak kde sa nachádzajú ich pozostatky, nie je známe,“ povedala Denisovová.

Koľko ľudí v Hostomeli zomrelo, Denisovová nespresnila a nekonkretizovala ani to, na výpovede akých svedkov sa odvoláva, či iné podrobnosti. Rusko na vyjadrenia Denisovovej bezprostredne nereagovalo. Moskva však odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilistov. (dpa, tasr)

7:20 Česká vláda rozhodla v stredu o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Malo by ísť o obranné zbrane v hodnote 133 miliónov korún (približne 5 435 582 eur), informoval spravodajský web ČT24.

„Ide o nešpecifikovaný vojenský materiál zo zásob Českej republiky,“ uviedla na tlačovej konferencii ministerka obrany Jana Černochová (ODS) a dodala, že bližšie ho nemôže špecifikovať. Celková hodnota darovaného materiálu Ukrajine predstavuje už 1,1 miliardy korún.

Český minister zahraničia Jan Lipavský (Piráti) však už skôr spomenul, že Česko dodáva Ukrajine zbrane, o ktoré Kyjev žiada na obranu suverenity krajiny pred ruskou agresiou. Minister pritom odmietol hovoriť o českých dodávkach ako o útočných zbraniach. Praha podľa neoficiálnych informácií poslala na Ukrajinu viac ako desiatku modernizovaných tankov sovietskej výroby T-72M. (ct24.ceskate­levize.cz, tas­r)

7:08 Z ukrajinských miest bolo v stredu evakuovaných cez humanitárne koridory 4 892 civilistov, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Úrady evakuovali ľudí cez 11 humanitárnych koridorov. Pre porovnanie, v utorok bolo z ukrajinských miest evakuovaných 3 846 ľudí.

Medzinárodný výbor Červeného kríža v stredu na sociálnej sieti Twitter oznámil, že do ukrajinského mesta Záporožie ležiaceho na juhovýchode krajiny sa podarilo v stredu z obliehaného Mariupola a ďalších oblastí evakuovať vyše tisíc ľudí. Stalo sa tak po tom, čo viaceré pokusy Červeného kríža prepraviť civilistov do bezpečia zlyhali. (news.sky.com, tas­r)

7:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok Západ, aby sa dohodol na embargu na ruskú ropu. Ukrajinský prezident vo svojom najnovšom videoprejave povedal, že Moskva zarába na vývoze ropy toľko peňazí, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Vyzval preto „demokratický svet“, aby sa vyhýbal ruskej rope.

Zelenskyj taktiež povedal, že bude naďalej trvať na úplnom zablokovaní ruských bánk v medzinárodnom finančnom systéme. „Niektorí politici sa stále nevedia rozhodnúť, ako obmedziť tok petrodolárov a eur za ropu do Ruska, aby neohrozili svoje vlastné ekonomiky,“ povedal Zelenskyj. „Jedinou otázkou je, koľko ukrajinských mužov, koľko ukrajinských žien bude môcť ruská armáda zabiť, kým vy, určití politici, a my vieme, kto ste, nájdete nejaké odhodlanie,“ dodal Zelenskyj. (news.sky.com, tas­r)

7:00 Na sociálnych sieťach v subsaharskej Afrike pribúda podpora Ruska v príspevkoch členov vlád, osôb z opozície aj od zástancov panafrikanizmu. Televízie v mnohých krajinách preberajú ruskú verziu spravodajstva o vojne na Ukrajine, ľudia sa netaja podporou ruského prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac V Afrike nemá Putin o spojencov núdzu, šíri sa tam protizápadná nálada

6:00 Ukrajina môže „absolútne“ vyhrať vojnu proti Rusku, vyhlásil v stredu na tlačovej konferencii hovorca Pentagónu John Kirby. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

„Samozrejme, že to môžu vyhrať. Dôkazom sú skutočne výsledky, ktoré vidíte každý deň. Určite môžu vyhrať,“ povedal Kirby.

Jeho vyjadrenie zaznelo v deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken potvrdil, že USA budú aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.

Kirby však upozornil, že kvôli rozhodnutiu Ruska sústrediť sa vo vojne na Ukrajine na bojové operácie na východe krajiny sa konflikt môže pretiahnuť. Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že vojna môže trvať dlho a ruský prezident Vladimír Putin podľa neho nezmenil nič na svojom cieli ovládnuť celú Ukrajinu.

„Skutočnosť, že sa (ruský prezident Vladimir) Putin sústredí na menšiu oblasť určite predstavuje možnosť, že násilie bude pokračovať, a v tej časti Ukrajiny by dokonca mohlo zosilniť,“ povedal Kirby podľa americkej televízie CNN. Dodal, že to môže nastať, „pretože očakávame, že Ukrajinci v tejto oblasti, ktorá im patrí a kde bojuje osem rokov, budú naďalej bojovať“.

Šéf NATO Stoltenberg v stredu povedal, že treba byť realistami a pripraviť sa na to, že vojna na Ukrajine môže trvať „veľa mesiacov alebo dokonca rokov“. Ním vedená aliancia nemá žiadne náznaky, že by sa niečo zmenilo na tom, že Putin chce dostať pod kontrolu celé ukrajinské územie a že chce „prepísať medzinárodný poriadok“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu uviedol, že na štvrtkovom stretnutí so svojimi partnermi z NATO a G7 bude žiadať o „všetky potrebné zbrane“, uviedla stanice Sky News.

Kuleba, ktorý by sa mal osobne zúčastniť na rokovaniach NATO v Bruseli, vo svojom videopríspevku povedal, že „hlavnou témou mojej diskusie v Bruseli bude dodávka všetkých potrebných zbraní Ukrajine“. Zároveň vyzval zahraničných spojencov Ukrajiny, aby voči Rusku uvalili maximálne sankcie.

„Jediný spôsob, ako odvrátiť ruskú vojnu, rozširujúcu sa za hranice Ukrajiny, je poskytnúť nám plnú podporu. Maximálne sankcie. Všetky zbrane. Politika ‚neprovokovať Putina‘ v posledných rokoch veľmi zlyhala,“ povedal Kuleba.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok uviedli, že dvojdňové rozhovory v sídle NATO sa zamerajú predovšetkým na vojnu na Ukrajine, ako aj na budúcnosť NATO.

Stoltenberg povedal, že ministri NATO budú diskutovať o tom, „ako by NATO malo byť naďalej najsilnejšou alianciou v histórii, ako by malo čeliť nebezpečnejšiemu svetu a novej bezpečnostnej realite“.

Blinken ešte v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov. Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorého Ukrajina dostane protitankové raketové komplety Javelin v hodnote 100 miliónov dolárov. Pôjde o súčasť širšieho balíka pomoci Ukrajine vo výške 13,6 miliardy dolárov, ktorú v reakcii na ruskú inváziu schválil v marci americký Kongres.