210. deň: Zelenskyj: Ukrajinu oslobodíme napriek Putinovým vyhrážkam jadrovými zbraňami

Ruský prezident Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Tú podľa ukrajinského prezidenta Zelenského vykonávalo skryto už skôr. V rozhovore s nemeckým denníkom Bild vyhlásil, že napriek vyhrážkam ruského prezidenta jadrovými zbraňami, bude celá Ukrajina oslobodená. Svetoví lídri na pôde OSN odsúdili ruskú agresiu na Ukrajine.

, , , 21.09.2022 06:15, aktualizované: 23:12
Volodymyr Zelenskyj Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
debata (1151)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 210. deň
  • Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu
  • Rusi ostreľovali obytné domy v Charkove
  • Ostreľovanie poškodilo káble dodávajúce energiu do reaktora Záporožskej elektrárne
VIDEO: Mobilizácia v Rusku? Predpokladám, že Putina zvrhnú, reagoval minister Naď

23:12 Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom už nie je lokálna, sankcie z nej urobili globálnu ekonomickú vojnu. Vyhlásil to v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvode dvojdňovej výjazdovej schôdze parlamentných frakcií strán vládneho bloku Fidesz-KDNP. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na internetové vydanie denníka Magyar Nemzet.

„Už je každému jasné, že musíme počítať s dlhotrvajúcou vojnou, musíme sa pripraviť na to, že táto vojna bude v našom susedstve pokračovať tento i budúci rok,“ povedal Orbán na rokovaní v meste Balatonalmádi vo Veszprémskej župe.

Podľa jeho slov bezpečnosť a ochrana hospodárskej a národnej suverenity sa tak stali pre Maďarsko dôležitejšou témou než kedykoľvek predtým a vláda preto vytvorila fond obrany. „Stiahli sme vojakov z ochrany hraníc, vytvorili sme jednotky pohraničnej stráže. Potrebujeme viac vojakov pripravených na obranu vlasti,“ zdôraznil.

23:06 Káble, ktoré dodávajú elektrinu do jedného zo šiestich reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne, dnes poškodilo ostreľovanie. Blok musel dočasne bežať na núdzové dieselové generátory, kým bolo obnovené vonkajšie napájanie. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

Ostreľovanie sa nijako nedotklo piatich ďalších reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú ruské invázne sily. Elektráreň bola minulý týždeň po 14 dňoch opäť pripojená na ukrajinskú rozvodnú sieť. Energiu potrebuje na chladenie reaktorov a udržanie chodu.

Grossi vyjadril nádej, že čoskoro pôjde na Ukrajinu a do Ruska, aby presadil dohodu o vytvorení ochrannej zóny v jadrovej elektrárni. Novinárom dnes v sídle OSN v New Yorku povedal, že teraz vystupuje do „skutočnej“ fázy rokovaní s oboma krajinami a chce dohodu uzavrieť čo najskôr.

21:58 Kirgizsko a Uzbekistan vystríhali svojich občanov pred účasťou vo vojne na Ukrajine po tom, ako Moskva schválila dekrét zaručujúci udelenie ruského občianstva cudzincom, ktorí budú bojovať na strane ruskej armády. Informuje o tom v stredu denník The Guardian.

Moskovský starosta Sergej Sobianin otvoril v utorok na predmestí Moskvy centrum pre nábor zahraničných vojakov, ktoré vzniklo v priestoroch strediska pre prijímanie migrantov.

Jeho zriadenie je vnímané ako pokus nalákať do bojov na Ukrajine na strane ruskej armády migrantov z krajín strednej Ázie, ktorí prišli do Ruska pracovať a vlastníctvo ruského pasu stále považujú za cenné, píše The Guardian.

21:10 Medzi zahraničnými vojnovými zajatcami zadržanými v bojoch na Ukrajine, ktorých v stredu prepustilo Rusko, sú aj dvaja Američania: 39-ročný Alexander Drueke a 27-ročný Andy Huynh. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na vyjadrenie Druekeho tety, ktorá v komunikácii s médiami zastupuje rodiny oboch týchto zadržaných.

Obaja Američania v minulosti slúžili v americkej armáde a pochádzajú zo štátu Alabama. Do ruského zajatia padli začiatkom júna a sú považovaní za vôbec prvých amerických vojakov, ktorí boli zajatí v bojoch na Ukrajine. Snúbenica Huynha, Joy Blacková, povedala v tom čase agentúre Reuters, že dvojica sa cítila motivovaná vojensky podporiť Kyjev v boji s Ruskom po tom, ako počas prvých týždňov ruskej invázie sledovala v televízii zábery z Ukrajiny.

Rusko prepustilo v stredu dovedna desať zahraničných vojnových zajatcov zadržaných v bojoch na Ukrajine. Oznámilo to saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí s tým, že prepustenie sprostredkoval korunný princ Muhammad bin Salmán.

20:38 Fínsko v stredu vyhlásilo, že v súvislosti s prebiehajúcou ofenzívou Moskvy na Ukrajine pripravuje „obmedziť alebo úplne zastaviť“ vstup do krajiny pre turistov z Ruska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Toto národné riešenie môže zahŕňať novú legislatívu, ktorá bude prijatá veľmi rýchlo,“ povedal na tlačovej konferencii fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

Fínsko s účinnosťou od septembra drasticky znížilo počet udeľovaných víz pre ruských občanov, a to na desatinu z bežného množstva. Ruskí turisti napriek tomu do Fínska prichádzajú s vízami vydanými niektorou z krajín EÚ, vďaka ktorým sa môžu pohybovať v schengenskom priestore.

19:51 Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa nenechá nikým „vydierať ani zastrašovať“. Vyhlásil to v stredu krátko pred začiatkom prejavu amerického prezidenta Joea Bidena na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Na oslavách 1160. výročia štátnej suverenity Ruska Putin povedal, že jeho krajina sa „nevzdá svojej zvrchovanosti“ a nepodvolí sa ani zastrašovaniu či vydieraniu.

Šéf Kremľa tiež pochválil aj ruskú armádu, ktorá podľa neho zachraňuje ľudí v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva totiž tvrdí, že občanov Ruska žijúci v tomto regióne sú prenasledovaní. Kyjev tieto obvinenia odmietol.

19:38 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby na ruského prezidenta Vladimira Putina vyvinulo „maximálny tlak“ a primälo ho tak ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá nemá žiaden zmysel. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Západné krajiny by mali podľa slov Macrona použiť všetky dostupné prostriedky, aby prinútili Putina zmeniť jeho odhodlanie pokračovať vo vojenskej ofenzíve na Ukrajine. Putinove kroky vrátane vyhlásenia čiastočnej mobilizácie „poslúžia len na ďalšiu izoláciu Ruska“.

„Rusko je čoraz viac izolované a zapája sa do vojny, ktorú nechce nikto iný okrem neho, a ktorá je nelegálna a nelegitímna,“ povedal Macron novinárom na okraj Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku. „Hlboko ľutujem rozhodnutie prezidenta Putina zatiahnuť jeho krajinu, najmä mladých ľudí, do vojny,“ dodal.

19:34 Rusko prepustilo desať vojnových zajatcov zadržaných na Ukrajine, oznámilo v stredu saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí. Medzi prepustenými väzňami sú občania Spojených štátov, Británie, Švédska, Chorvátska a Maroka, píše TASR s odvolaním sa na denník The Guardian a agentúru Reuters.

K prepusteniu vojnových zajatcov došlo po vyjednávaní, ktoré viedol saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán. Lietadlo s väzňami už podľa denníka The Guardian pristálo v Saudskej Arábii.

19:24 Čiastočná mobilizácia, ktorú v stredu vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, vyvolala medzi ruským obyvateľstvom paniku. Niektorí začali rýchlo nakupovať jednosmerné letenky z krajiny, iní pristúpili k hľadaniu až drastickým riešení, ako sa prípadnému nasadeniu do bojov na Ukrajine vyhnúť.

Vladimir Putin Čítajte viac Rusi sa snažia vyhnúť Putinovej mobilizácii. Aj hľadaním návodov ako si doma zlomiť ruku

18:20 Stredajšie vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina opätovne potvrdili, že Rusko sa nesnaží mier chrániť, ale ho priamo ohrozuje. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa v týchto dňoch zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Jej vyhlásenie agentúre TASR sprostredkoval hovorca Martin Strižinec.

USA OSN 77. Valné zhromaždenie Čítajte viac Čaputová: Putinove výroky potvrdzujú, že Rusko mier nechráni, ale ohrozuje

17:52 Americký prezident Joe Biden vo svojom stredajšom prejave na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že Rusko svojou „brutálnou a zbytočnou vojnou“ na Ukrajine „nehanebne porušilo základné princípy“ Charty OSN.

Joe Biden Čítajte viac Biden: Rusko inváziou na Ukrajinu nehanebne porušilo Chartu OSN

17:38 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z „nebezpečnej“ rétoriky po tom, čo šéf Kremľa pohrozil, že Moskva by mohla v súvislosti s vojnou na Ukrajine nasadiť jadrové zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Je to nebezpečná a nerozvážna jadrová rétorika,“ povedal Stoltenberg na podujatí na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré organizovala agentúra Reuters. Stoltenberg poznamenal, že Putin sa takto vyhrážal už viackrát. „Veľmi dobre vie, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nie je možné v nej zvíťaziť, a mala by pre Rusko bezprecedentné následky,“ uviedol šéf NATO.

Stoltenberg povedal, že NATO zatiaľ nezaznamenalo žiadne zmeny v ruskom jadrovom postoji, „ale veľmi pozorne to sledujeme a sme v strehu“. Uistil tiež, že Severoatlantická aliancia zabezpečí, aby „v Moskve nedošlo k nepochopeniu čo sa týka toho, ako zareagujeme“. To bude závisieť od konkrétne situácie a typu zbraní, ktoré by Rusko použilo, priblížil.

17:28 Viaceré osobnosti spoločenského, kultúrneho a vedeckého života vyzvali na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo podľa nich nevyvinulo dosiaľ žiadny spoločný tlak na začatie rokovaní medzi krajinami. Výzva bola súčasťou stredajšieho mierového pochodu v Bratislave, ktorý organizovalo občianske združenie Zjednotení za mier.

„Rokovania sú nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie prímeria, na zabránenie ďalšieho utrpenia a rozširovania konfliktu. Každý ďalší deň vojny znamená stovky ďalších obetí, ktoré umierajú pre ciele, ktoré sú čoraz menej reálne,“ uviedli vo vyhlásení.

Vyzvali tiež slovenskú aj českú vládu, aby prestali na Ukrajinu posielať zbrane. Kabinet má podľa nich využiť všetky kontakty, medzinárodný vplyv a komparatívne výhody, na čo najrýchlejšie ukončenie krviprelievania na Ukrajine.

Signatári skritizovali Európsku úniu, že robí kroky, ktoré ohrozujú jej vlastnú energetickú a potravinovú bezpečnosť. „Vyzývame našich domácich politikov, aby nezabudli na svojich občanov, na ich bezpečnosť a na ich potreby,“ doplnili.

Výzvu podporilo vyše 40 osobností, medzi nimi napríklad bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, bývalý minister zahraničných vecí ČR a predseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan, spisovateľ Jozef Banáš, hudobník Marián Greksa či herečky Mária Kráľovičová a Božidara Turzonovová. (tasr)

16:15 Prinášame otázky a odpovede týkajúce sa vyhlásenia čiastočnej mobilizácie ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Vladimir Putin Čítajte viac 25 miliónov vojakov alebo len dva? Otázky a odpovede k čiastočnej mobilizácii v Rusku

16:00 Prejav, v ktorom Putin okrem iného vyhlásil mobilizáciu, je eskaláciou ruskej vojny na Ukrajine, ale nebol prekvapením. V rozhovore s agentúrou Reuters to dnes povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Putinova reč podľa neho ukazuje, že vojna sa nevyvíja podľa plánu šéfa Kremľa. Ten sa podľa Stoltenberga na Ukrajine prepočítal a urobil veľkú chybu.

Viac vojakov bude podľa Stoltenberga znamenať vystupňovanie konfliktu na Ukrajine. Ruské jednotky sú však podľa neho zle vyzbrojené a chýba im náležité velenie a riadenie.

15:55 V mestách vo východnej časti Ruska začali ľudia protestovať proti čiastočnej mobilizácii, ktorú ohlásil prezident Vladimir Putin. Polícia rozohnala protestnú akciu v sibírskom Irkutsku a zadržala na nej niekoľko desiatok ľudí. Polícia zatýka aj v Tomsku, píše portál Meduza s odvolaním sa na informácie z telegramových kanálov. Protesty sa začali tiež napríklad v Ulan Ude, Chabarovsku alebo Jakutsku, väčšinou ide o malé a neorganizované akcie. Väčšie protesty sa očakávajú večer v mestách v európskej časti Ruska.

Rusko Putin prejav protesty zatýkanie uarus Čítajte viac Na protestných zhromaždeniach zatkli v Rusku viac ako 1 300 ľudí

15:30 Oslobodíme celé územie Ukrajiny napriek vyhrážkam ruského prezidenta Vladimira Putina jadrovými zbraňami, povedal v rozhovore s nemeckým denníkom Bild ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Čiastočnú mobilizáciu podľa neho Rusko vykonávalo skryto už skôr, ako ju teraz oficiálne vyhlásilo.

Ukrajinský prezident si nemyslí, že sa Putin odhodlá na použitie jadrových zbraní proti Ukrajine, nedokáže to však vylúčiť. „Nemyslím si, že svet pripustí, aby nasadil tieto zbrane,“ povedal Zelenskyj. Napriek tomu podľa neho existujú riziká, lebo „do hlavy tomuto človeku nevidíme“.

Vyhrážkam sa však Ukrajina nepodvolí a bude „krok za krokom“ postupovať podľa svojich plánov a oslobodí svoje územie, dodal Zelenskyj. „Zajtra môže Putin povedať: Chceme okrem Ukrajiny aj časť Poľska, inak použijeme jadrové zbrane. Na takéto kompromisy nemožno pristúpiť,“ povedal.

Podľa Zelenského „pseudoreferendum“, ktoré by sa malo konať už tento týždeň, „90 percent štátov neuzná“.

Vyhlásenie čiastočnej mobilizácie podľa Zelenského ukazuje, že má Rusko „problémy s dôstojníkmi“ a ďalšími armádnymi príslušníkmi a že jeho jednotky na Ukrajine „utekajú z boja“. "Naše tajné služby a naši spojenci to už hovorili.

15:20 Spojené štáty berú vážne hrozbu Vladimira Putina, že vo vojne na Ukrajine použije jadrové zbrane, uviedol bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby. Dodal pritom, že takýto krok by mal veľmi vážne dôsledky.

„Je to nebezpečná rétorika od jadrovej mocnosti,“ povedal Kirby v rozhovore s televíziou ABC. „Sledujeme ich strategický postoj, ako najlepšie vieme, aby sme mohli v prípade potreby zmeniť ten náš. V tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by to bolo potrebné,“ dodal.

15:05 Adekvátnou reakciou na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie Vladimirom Putinom v Rusku by bolo zvýšenie pomoci Ukrajine, ale nielen vo vojenskej oblasti. Uviedol český prezident Miloš Zeman prostredníctvom svojho hovorcu Jiřího Ovčáčka.

„Ruská mobilizácia je zrejme dôsledkom ukrajinských vojenských úspechov z poslednej doby,“ okomentoval rozhodnutie ruského prezidenta Miloš Zeman.

14:45 Uväznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v stredu ostro odsúdil oznámenie Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii a vyhlásil, že ruský prezident posiela ďalších Rusov na smrť v neúspešnej voj­ne.

„Je jasné, že táto zločinecká vojna sa zhoršuje, prehlbuje a Putin sa snaží do nej vtiahnuť čo najviac ľudí. Chce touto krvou pošpiniť státisíce ľudí,“ povedal vo videoodkaze z väzenia.

14:30 Za rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať státisíce záložníkov vidí nemecký kancelár Olaf Scholz vojenské zlyhania Ruska vo vojne proti Ukrajine.

„To všetko možno vysvetliť len skutočnosťou, že útok Ruska na Ukrajinu nie je úspešný,“ povedal hovorca nemeckej vlády, ktorý Scholza citoval. Dodal, že ruská armáda bola nútená preskupiť svoje rady po tom, ako sa stiahla z Kyjeva i po neúspešnom ťažení na východe Ukrajiny.

„Je to viditeľný znak toho, že Ukrajina veľmi efektívne bráni svoju vlastnú integritu a suverenitu, v neposlednom rade vďaka veľkej podpore mnohých krajín, najmä Nemecka,“ uviedol hovorca.

14:25 Rusko pre budúci rok pripravuje štátny rozpočet, ktorý ráta s deficitom v sume tri bilióny rubľov, čiže na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Doteraz ruský štát hospodáril s prebytkovými rozpočtami. Pôvodne zákon o rozpočte na roky 2022 až 2024 rátal s tým, že ruské verejné financie budú v roku 2023 prebytkové na úrovni 299,1 miliardy rubľov (0,2 % HDP). Informuje o tom na svojej internetovej stránke ruský denník Nezavisimaja gazeta.

14:10 Európska únia zostane pevná vo svojej podpore Ukrajiny, reagoval predseda Európskej rady Charles Michel na eskaláciu vojny, ktorú oznámil ruský prezident Putin.

„Kremeľ oznámil mobilizáciu v medzinárodný deň mieru, zatiaľ čo krajiny pri UNGA (Valnom zhromaždení OSN) sa usilujú o spoluprácu, bezpečnosť a prosperitu,“ napísal na twitteri Michel. „V tejto vojne je iba jeden agresor, Rusko, a jedna napadnutá krajina, Ukrajina. Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane neochvejná,“ dodal.

14:05 Bojové lietadlá JAS 39 Gripen maďarských vzdušných síl, ktoré hliadkujú vo vzdušnom priestore pobaltských krajín, vzlietli od začiatku augusta k neidentifiko­vateľným ruským lietadlám doposiaľ šesťkrát, uviedol maďarský veliteľ misie NATO Baltic Air Policing (BAP) Attila Ványik.

Podľa Ványika od začiatku tejto misie maďarské gripeny popri ostrých poplachoch absolvovali 36 cvičných vzletov a plnili aj ďalšie výcvikové úlohy. Veliteľ dodal, že doterajšie poplachy boli vždy výsledkom neidentifikova­teľných letov ruských stíhačiek a vojenských transportných a prieskumných lietadiel v medzinárodnom vzdušnom priestore pri Pobaltí.

13:45 Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová uviedla, že odmieta takzvané referendá na okupovaných ukrajinských územiach, ktoré majú v priebehu toho týždňa prebehnúť v Doneckej a Luhanskej republike a v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

13:40 Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho „zúfalstva“ z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine, vyhlásil hovorca Európskej únie Peter Stano.

13:20 Štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer nepovažuje mobilizáciu za prekvapujúci krok. „Nemyslíme si, že to bude znamenať zásadný prelom vo vedení operácie, ale znamená to, že vojna bude pokračovať naďalej. Upokojenie situácie alebo hľadanie mieru zo strany Ruskej federácie sa zatiaľ nedá očakávať,“ komentoval.

Putinov krok podľa neho potvrdzuje, že ruský prezident sa dostáva pod tlak vzhľadom na doterajšie výsledky. Majer poukázal tiež na problémy s dopĺňaním personálu i techniky. Zároveň chcel podľa neho ukázať Putin odhodlanie pokračovať v operáciách.

VIDEO: Majer: Mobilizácia potvrdzuje, že Putin sa dostáva pod tlak

13:05 Protivojnoví aktivisti zvolávajú v Rusku na stredu večer celonárodný protest proti čiastočnej mobilizácii, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Denník The Guardian píše, že rozhodnutie Kremľa vyvolalo v Rusku šok. Podľa agentúry Reuters sa rýchlo vypredávajú jednosmerné letenky z Ruska.

lietadlo, letisko, vystupovanie, pasažieri Čítajte viac Rusi v panike skupujú jednosmerné letenky za rekordné sumy, aktivisti zvolávajú protest proti mobilizácii

12:42 Rusko sa pokúša zničiť Ukrajinu a zmeniť jej hranice, uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki v reakcii na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku.

„S našimi spojencami urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby NATO ešte viac podporilo Ukrajinu v jej úsilí brániť sa,“ povedal Morawiecki počas vojenských cvičení poľskej, americkej a britskej armády na východe Poľska. Dodal, že Rusku nemožno dovoliť, aby sa mu podarilo Ukrajinu zničiť a získať časti jej územia.

12:40 Nemecká polícia uskutočnila razie zamerané na ruského občana, ktorého podozrieva z porušovania sankcií. Operácia sa týkala ruského oligarchu Ališera Usmanova.

Razie sa uskutočnili v bytoch ruského občana a štyroch ďalších podozrivých. Príslušné orgány prehľadali 24 nehnuteľností v štyroch spolkových krajinách vrátane Bavorska, pričom do operácie sa zapojilo 250 policajtov. Podľa nemeckých staníc BR a MDR polícia prehľadala aj Usmanovovu vilu na brehoch jazera Tegernsee.

Prokuratúra uviedla, že ruský občan je podozrivý z toho, že aj napriek tomu, že bol pridaný na sankčnú listinu EÚ, naďalej poveruje istú s ním finančne spojenú bezpečnostnú firmu strážením nehnuteľností v Hornom Bavorsku.

12:35 Dolár sa posilnil v stredu na nové 20-ročné maximum, keď trhy reagovali na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii. Správa z Moskvy tak ešte zvýšila napätie na trhoch, ktoré očakávajú, že americká centrálna banka oznámi v stredu ďalšie výrazné zvýšenie úrokových sadzieb v USA.

12:25 Lotyšsko nebude vydávať humanitárne ani iné druhy víz ruským občanom, ktorí sa budú chcieť vyhnúť v krajine vyhlásenej mobilizácii. Riga nezmení ani existujúce obmedzenia vstupu do Lotyšska pre ruských občanov. Oznámil to lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkévičs.

Litovský minister obrany Arvydas Anušauskas oznámil, že Litva zvýšila úroveň pripravenosti armádnych síl rýchlej reakcie, aby „zabránila akýmkoľvek provokáciám z ruskej strany“. „Pretože mobilizácia Ruska bude vykonaná aj v Kaliningradskej oblasti v našom susedstve, nemôže sa Litva len prizerať,“ uviedol Anušauskas.

12:20 Pápež František znovu odsúdil krutosti vojny na Ukrajine a vyzval na pomoc ukrajinskému národu. Spomenul tiež obete mučenia, ktoré našla ukrajinská armáda v hroboch pri Iziume, keď z oblasti vytlačila ruských vojakov. Pápež to povedal pri pravidelnej audiencii vo Vatikáne. Agentúra Reuters k tomu uviedla, že pápež opäť vo svojej kritike nemenoval Rusko. Pápež tiež označil za šialenstvo, že niektorí myslia na možné použitie jadrových zbraní.

11:50 Čo presne povedal Putin? Úplný prepis a videozáznam jeho mobilizačného prejavu.

Rusko Putin Prejav Národ Čítajte viac Čo presne povedal Putin? Úplný prepis a videozáznam jeho mobilizačného prejavu

11:45 Porovnanie ľudskej sily ruskej a ukrajinskej armády. Ruský prezident Vladimir Putin v mimoriadnom prejave vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu.

Ukrajina, vojna Čítajte viac Porovnanie ľudskej sily ruskej a ukrajinskej armády

11:40 Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať záložníkov v Rusku na podporu vojny na Ukrajine ukazuje, že „jeho invázia zlyháva“, reagoval britský minister obrany Ben Wallace.

„Žiadne množstvo vyhrážok a propagandy nemôže skryť fakt, že Ukrajina túto vojnu vyhráva, že medzinárodné spoločenstvo je zjednotené a Rusko sa stáva svetovým vyvrheľom,“ uviedol Wallace vo vyhlásení.

Holandský premiér Mark Rutte sa tiež pridal k sérii hlasov západných lídrov, ktorí sa odsudzujúco vyjadrili k stredajšiemu Putinovmu oznámeniu, že nariaďuje čiastočnú mobilizáciu, a aj k jeho vyhrážkam jadrovými zbraňami.

Rutte pre holandskú rozhlasovú a televíznu stanicu NOS (Nederlandse Omroep Stichting) povedal: „Mobilizácia, vyzývanie na referendá v Doneckej oblasti, to všetko sú prejavy paniky. Jeho (Putinova) rétorika o jadrových zbraniach je niečo, čo sme počuli predtým už veľakrát, a necháva nás to chladných. To všetko je súčasť rétoriky, ktorú už poznáme. Odporúčam zachovať pokoj.“

Nemecký vicekancelár Robert Habeck ostro skritizoval rozhodnutie Ruska mobilizovať státisíce záložníkov. Krok Moskvy označil za „ďalšie zlé a nesprávne“ rozhodnutie, ktoré konflikt na Ukrajine iba zhoršuje. Dodal, že nemecká vláda sa radí, ako má na daný vývoj politicky zareagovať.

10:45 Premiér Eduard Heger dôrazne odsúdil ruské „pseudoreferendá“ na okupovaných územiach Ukrajiny. Hovorí o nelegálnej anexii, ktorá nesmie byť akceptovaná. Zopakoval podporu zachovaniu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

putin, šojgu, vojna na ukrajine Čítajte viac Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, začne sa okamžite

„Snahu Ruska anektovať ďalšie územia dokazuje aj úsilie zorganizovať referendá na okupovaných ukrajinských územiach. Tento postup je porušením medzinárodného práva aj ukrajinskej ústavy a cynickým krokom práve na Medzinárodný deň mieru,“ napísal úrad.

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa výsledky referend v okupovaných oblastiach Ukrajiny využije Kremeľ na legalizáciu anexie a zmenu hraníc Ruska. "Nové ‚ruské‘ územie bude následne brániť ‚všetkou dostupnou silou‘. Západná podpora ukrajinskej ofenzívy na tomto novom ruskom území bude ‚útokom na Rusko‘.

Putin si tak vytvára podmienky pre vydieranie Západu jadrovým útokom," uviedol na sociálnej sieti. Dodal, že nejde o prevratný vývoj, podobný scenár podľa neho Putin ohlásil už vo februárovom prejave, keď Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu.

10:35 Čiastočná mobilizácia, ktorú vyhlásil Putin, je snahou o ďalšiu eskaláciu Ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu na sociálnej sieti Twitter v reakcii na prejav ruského prezidenta predseda českej vlády Petr Fiala.

Podľa Fialu je Putinovo vyhlásenie dôkazom toho, že jediným agresorom je práve Rusko. „Pomoc Ukrajine je potrebná a musíme v nej v našom vlastnom záujme pokračovať,“ dodal český premiér.

10:15 Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo všetky strany na dialóg v reakcii na slová ruského prezidenta Vladimira Putina o jadrovom vydieraní Ruska Západom. Všetky strany by sa mali pokúsiť nájsť riešenie na bezpečnostné obavy protistrany, uviedol hovorca ministerstva Wang Wen-pin podľa agentúry Reuters na pravidelnom stretnutí s tlačou.

10:00 Čiastočná mobilizácia v Rusku, nariadená ruským prezidentom Vladimirom Putinom, je znakom slabosti Moskvy. V stredu to v príspevku na sociálnej sieti Twitter uviedla americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková.

„Falošné referendá a mobilizácia sú znakmi slabosti a zlyhania Ruska. Spojené štáty nikdy neuznajú nárok Ruska na údajne anektované ukrajinské územie a budeme naďalej stáť pri Ukrajine – a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ napísala Brinková.

9:30 Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom obvinila v stredu Rusko, že opäť útočilo v oblasti Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. „Ruskí teroristi v noci opäť bombardovali Záporožskú atómovú elektráreň,“ uvádza Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram.

Spoločnosť Enerhoatom, prevádzkujúca elektráreň ZAES, dodala, že ruské ostreľovanie opäť poškodilo infraštruktúru a nakrátko prinútilo pracovníkov spustiť dva generátory núdzového napájania chladiacich čerpadiel pre jeden z reaktorov, píše agentúra AP.

9:15 Hraničnými priechodmi prešlo v utorok (20. 9.) na Slovensko 2 691 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 157 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 099 osôb.

9:10 Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer sa v New Yorku stretol s ministrami zahraničných vecí východného krídla NATO, platformy známej ako Bukureštská deviatka (B9). Na zasadnutí sa zúčastnila aj námestníčka ministerstva zahraničných vecí USA Wendy R. Shermanová, z iniciatívy ktorej sa neformálne stretnutie uskutočnilo. Hlavnou témou diskusie bola vojna na Ukrajine, jej súčasný vývoj a vyhliadky do budúcnosti. „Naše stretnutie potvrdilo odhodlanie demokratických krajín vrátane Slovenska, pokračovať s pomocou Ukrajine. Utrpenie ukrajinského ľudu, hrdinstvo ukrajinskej armády a rozvážnosť ukrajinského vedenia nás k tomu motivuje,“ uviedol minister Káčer.

9:07 Vyhlásenie mobilizácie Ruskom bolo predvídateľné a svedčí o tom, že Moskve nevychádzajú jej vojnové plány, povedal agentúre Reuters poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak.

9:00 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl.

putin, šojgu, vojna na ukrajine Čítajte viac Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, začne sa okamžite

8:55 Americký minister spravodlivosti Merrick Garland a ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin podpísali v utorok dohodu zameranú na formalizovanie spolupráce v súvislosti so spoločným úsilím o stíhanie údajných vojnových zločinov spáchaných ruskými silami vo vojne na Ukrajine.

Obaja predstavitelia podpísali memorandum o porozumení po stretnutí v ústredí ministerstva spravodlivosti vo Washingtone, informoval denník The Washington Post.

„Amerika a svet videli strašné obrazy a srdcervúce správy o brutalite a smrti, spôsobených nespravodlivou ruskou inváziou na Ukrajinu,“ uviedol Garland s tým, že na stretnutí zopakoval, že Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude.

Kostin v rozhovore pre spravodajskú stanicu CBS News uviedol, že ukrajinské úrady zdokumentovali 34000 vojnových zločinov.

8:20 Ruský prezident Putin ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. V televíznom vystúpení uviedol, že je to na obranu pred Západom, ktorý sa vraj snaží oslabiť, rozdeliť a zničiť Rusko. Mobilizácia, ktorá sa dotkne hlavne ruských občanov v zálohe a s vojenskou skúsenosťou, sa začne podľa prezidenta okamžite.

putin, šojgu, vojna na ukrajine Čítajte viac Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, začne sa okamžite

8:04 Ruské rakety v stredu v skorých ranných hodinách zasiahli viacposchodové obytné budovy v meste Charkov na východe Ukrajiny. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram starosta mesta Ihor Terechov. Informácie o obetiach podľa jeho slov hneď neboli k dispozícii. Starosta dodal, že záchranári sa snažia o vyslobodenie niekoľkých ľudí, ktorí v jednej oblasti zostali uväznení pod troskami. Podľa tímu americkej televízie CNN v Charkove bolo o zhruba 1:52 miestneho času v meste počuť šesť až sedem „veľkých výbuchov". (sita)

7:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj spochybnil význam oznámení o organizovaní tzv. referend v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovládajú Moskvou podporovaní separatisti alebo sú okupované ruskými inváznymi vojskami. „Našu pozíciu nezmení žiaden hukot ani oznámenia. Bránime Ukrajinu, oslobodzujeme našu krajinu a hlavne neprejavujeme nijakú slabosť,“ uviedol Zelenskyj v utorok večer v pravidelnom večernom videopríhovore k národu.

Referendá o pričlenení sa k Rusku – v termíne od 23. do 27. septembra – ohlásili v utorok predstavitelia proruských separatistických „republík“ na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Utorkové „mimoriadne správy“ o pripravovaných pseudoreferendách podľa neho neprinášajú nič nové a Moskva a jej spojenci s nimi neprišli po prvý raz.

Zelenskyj zároveň poďakovať všetkým spojencom Ukrajiny, ktorí odsúdili plány na zinscenovanie referend na ukrajinských územiach ovládaných Ruskom. „Ďakujem všetkým priateľom a partnerom Ukrajiny za masívne a dôrazné odsúdenie zámerov Ruska na organizovanie ďalších pseudoreferend,“ vyhlásil Zelenskyj. (tasr)

7:00 Rusko v agresii proti Ukrajine zvyšuje stávky. Moskva chystá skoré referendá o pripojení štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských oblastí a súčasne prijala zákony o mobilizácii a stannom práve.

Vladimir Putin Čítajte viac Referendá, potom jadrová vojna, straší hlásna trúba Kremľa

6:44 Americký prezident Joe Biden v utorok oficiálne nominoval za novú veľvyslankyňu v Rusku Lynne Tracyovú. Ide o skúsenú kariérnu diplomatku, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam súvisiacim s Ruskom, informovala agentúra AP. Tracyová v súčasnosti zastáva post veľvyslankyne USA v Arménsku. Ovláda aj ruštinu a v Moskve pôsobila už v rokoch 2014–17 ako zástupkyňa amerického ambasádora. Neskôr bola poradkyňou pre Rusko na ministerstve zahraničných vecí USA.

Neoficiálne správy o tom, že Biden nominuje za novú šéfku misie v Moskve Lynne Tracyovú, sa objavili už minulý týždeň. Biely dom však oficiálne oznámil jej nomináciu až v utorok po tom, ako ju v súlade s diplomatickým protokolom schválila ruská vláda. Nomináciu musí ešte potvrdiť Senát amerického Kongresu.

Tracyová by mala na veľvyslaneckom poste nahradiť Johna Sullivana, ktorý svoje takmer trojročné pôsobenie v Moskve ukončil začiatkom septembra. K výmene veľvyslancov dochádza v období, keď v americko-ruských vzťahoch panuje najväčšie napätie za ostatných niekoľko desaťročí. Významne k tomu prispela pokračujúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine, ktorá trvá už viac než šesť mesiacov. Americká diplomatická misia v Moskve za posledné roky čelila stupňujúcim sa reštrikciám zo strany ruských úradov.

6:15 Ruská vojna proti Ukrajine je číry imperializmus a predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Európu ale pre mier všade na svete. Pred Valným zhromaždením OSN to povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Ruský prezident Vladimir Putin sa vzdá svojich imperiálnych ambícií, až si prizná, že nemôže vyhrať vojnu proti Ukrajine. Za imperializmus kritizoval Rusko aj poľský prezident Andrzej Duda. Podľa japonského premiéra Fumia Kišidy Moskva ohrozuje dôveryhodnosť OSN.

Podľa nemeckého kancelára vojna na Ukrajine znamená návrat „číreho imperializmu“ do medzinárodných vzťahov. To podľa neho ohrozuje nielen mier v Európe ale všade na svete. „To je dôvod, prečo neprijmeme mier diktovaný Ruskom,“ uviedol Scholz s tým, že Nemecko bude aj naďalej podporovať Ukrajinu finančne, hospodársky, humanitárne i vojensky. Podľa šéfa nemeckej vlády ruský prezident Putin svojím počínaním ničí nielen Ukrajinu ale aj svoju vlastnú krajinu.

USA OSN 77. Valné zhromaždenie Čítajte viac Čaputová v OSN: Naša slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii

VIDEO: Čaputová vystúpila v OSN, Budaj a Káčer si ju tiež vypočuli. Pozrite si ukážky z jej vystúpenia.

Nemecká vláda usporiada v Berlíne 25. októbra medzinárodnú konferenciu o rekonštrukcii Ukrajiny a chce krajine pomôcť s „obrovskými nákladmi na obnovu“. Nemecký kancelár tiež vyzval na prešetrenie a potrestanie vojnových zločinov v Mariupole či v mestách v okolí Kyjeva, z ktorých je podozrivá ruská armáda.

Scholz vo svojom prejave opakovane vyzval na zachovanie medzinárodného poriadku založeného na Charte OSN. Vyzval tiež na reformu fungovania Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN). Počas prejavu tiež potvrdil záujem Nemecka kandidovať na post nestáleho člena BR OSN a úmysel stať sa v budúcnosti stálym členom. „Žiadam vás, aby ste podporili našu kandidatúru, kandidatúru krajiny, ktorá ctí zásady Spojených národov a hľadá a ponúka spoluprácu,“ povedal Scholz.

Pred Scholzem vystúpil poľský prezident Duda či japonský premiér Kišida. Podľa Dudu o vojne v Rusku rozhodli ľudia vedení imperiálnym pocitom a nacionalistickou a koloniálnou hrdosťou. „Len niekoľko málo najodvážnejších Rusov sa postavilo proti vojne,“ povedal Duda. Vojna na Ukrajine musí skončiť porážkou agresora, uviedol poľský prezident. Podľa neho Rusko v istom zmysle už prehralo, pretože sa mu nepodarilo zlomiť Ukrajinu a jej ľud.

K jednoznačnému postoju proti ruskej agresii vyzval poľský prezident tiež predstaviteľov štátu v Afrike, Ázii a na Blízkom východe. „Nie je to regionálna vojna,“ povedal Duda s tým, že konflikt má celosvetový rozmer. Poukázal napríklad na ničivé dopady ruskej agresie na ukrajinské poľnohospodárstvo, ktoré zásobuje svojimi komoditami mnohé chudobnejšie krajiny. Podľa neho Rusko úmyselne ničí ukrajinské poľnohospodárstvo, aby sťažilo zásobovanie potravinami vo svete. Štáty OSN vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko a jeho spojencov, napríklad Bielorusko.

Podľa japonského premiéra Kišidu útok Ruska, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, ohrozil dôveryhodnosť tohto orgánu. Podľa neho nemožno ruský útok tolerovať. Japonský politik tiež apeloval na zachovanie medzinárodného poriadku postaveného na práve a spoločných pravidlách. Za neprijateľné označil tiež ruské hrozby o použití jadrových zbraní. Kišida uviedol, že je ochotný začať rokovať so severokórejským vodcom Kim Čong-unom bez predbežných podmienok.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine
Flowers