Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 267. deň
- Ruské bomby zasiahli Odeskú oblasť, Kyjev a aj Dnipro
- V Záporožskej oblasti zahynuli štyria ľudia
- V Dnipre bomby zranili päť ľudí
- V Luhansku a Donecku pokračujú ťažké boje
- OSN predĺžila dohodu o vývoze obilnín z Ukrajiny
- Na vyšetrovaní výbuchu v Poľsku sa budú podieľať aj Ukrajinci
- Biden spochybnil Zelenského tvrdenia k Poľsku
- Zelenskyj pripustil, že v Poľsku vybuchla ukrajinská raketa
VIDEO: Zničili nám Rusi prvú Zuzanu? Toto sú zábery poškodenej húfnice.
21:58 Ukrajinské ministerstvo zahraničia zdôraznilo, že ruská agresia môže byť zastavená jedine systémami protivzdušnej obrany, tankami a salvovými raketometmi. Reagovalo tak na vyhlásenie Dmitrija Peskova, že masívne raketové údery na Ukrajinu sú zamerané na takú infraštruktúru, ktorá „priamo alebo nepriamo súvisí s ich vojenským potenciálom“.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko na facebooku prirovnal Rusko k teroristickej organizácii Islamský štát. „Teroristi z ISIS sa správajú rovnako, zabíjajú nevinných ľudí, aby dosiahli splnenie svojich požiadaviek,“ uviedol. „Peskovovo vyhlásenie by malo otvoriť oči niektorým krajinám, ktoré stále veria, že ruskú agresiu je možné zastaviť rozhovormi,“ dodal.
21:50 Ukrajinské úrady tvrdia, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie, informuje agentúra AFP.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo štvrtok hovoril o „strašnom“ rozsahu mučenia Ukrajincov, ku ktorému dochádzalo počas ruskej okupácie Chersonu.
„Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu. Rozsah toho bol strašný,“ vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva.
Čítajte viac Elektrošoky, vešanie za končatiny, psy, nahota. Väzňov týrali nielen Rusi, ale aj Ukrajinci
Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone „mučiarne“, kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali.
Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní. „Počas tejto doby videl, ako tam mučili desiatky ľudí,“ povedal ombudsman.
Podľa jeho slov sa očakáva, že v Chersone budú objavené ešte ďalšie takéto mučiarne. „Pretože boli súčasťou systému. Systému vybudovaného Ruskou federáciou,“ zdôraznil Lubinec.
21:43 Medvedík z Chersonu zmizol spoločne s niekoľkými ďalšími zvieratami, okrem iného oslom, lamou či vlkmi, keď mesto opúšťala ruská armáda.
Čítajte viac Medvedík za pomník cárovnej. Ľudia žiadajú Rusov vrátiť ukradnuté zviera
21:06 Kremeľ priznal, že chce útoky na ukrajinskú infraštruktúru donútiť prezidenta Volodymyra Zelenského k rokovaniam. S odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova o tom informoval denník Ukrajinska pravda.
Denník citoval Peskovovo vyjadrenie z rozhovoru poskytnutého agentúre Interfax. Putinov hovorca podľa neho vyhlásil, že raketové údery na Ukrajine sú zamerané na takú infraštruktúru, ktorá „priamo alebo nepriamo súvisí s ich vojenským potenciálom“. Nedostatok elektriny a tepla v mnohých ukrajinských oblastiach sú podľa Peskova dôsledkom toho, že kyjevské úrady odmietajú vyjednávať.
Kyjev dlhodobo deklaruje, že je ochotný rokovať s Moskvou o prímerí iba pod podmienkou, že sa ruské sily úplne stiahnu z Ukrajiny. Zelenskyj v utorok vo videoprejave na summite G20 uviedol, že prišiel čas zastaviť vojnu na Ukrajine, čo by sa malo stať na základe ním navrhnutého plánu. Vojna by podľa neho mala skončiť „spravodlivo“ a na základe Charty OSN a medzinárodného práva. Zelenskyj pritom zopakoval, že Rusku nemožno dôverovať. Po Zelenom prejave nasledovali doteraz najsilnejšie ruské vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Čítajte viac 265. deň: Odplata za Zelenského prejav? Rusi opäť masívne udreli na Ukrajinu
Ukrajina už niekoľkokrát zopakovala, že rozhovory neodmieta, nechce ale rokovania založené na ruských ultimátach. Na začiatku októbra navyše Zelenskyj podpísal nariadenie, ktoré znemožňuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov menovite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
**20:08 Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti, ktorí sa budú spolupodieľať na vyšetrovaní okolností utorkového dopadu rakety na poľskom území. Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Najmenej jedna raketa zasiahla v utorok večer poľskú dedinu Przewodów v blízko ukrajinských hraníc v čase masívnych ruských útokov na civilnú infraštruktúru krajiny. Pri výbuchu v Przewodówe zahynuli dvaja ľudia.
„Naši experti sú už v Poľsku. Očakávame, že sa im bude – v spolupráci s poľskými vyšetrovacími orgánmi – umožnený rýchly prístup na miesto (udalosti),“ napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.
Vyšetrovanie celého prípadu vedú poľskí a americkí experti. Obe strany súhlasili s tým, aby miesto výbuchu preskúmali aj vyšetrovatelia z Ukrajiny.
„Ukrajina a Poľsko budú konštruktívne a transparentne spolupracovať pri vyšetrovaní incidentu, ktorý zapríčinil ruský raketový teror voči Ukrajine,“ napísal Kuleba.
Bezprostredne po incidente sa objavili obavy, že do pohraničia Poľska, ktoré je členskou krajinou NATO, dopadla raketa vypálená Ruskom, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu okolo Ukrajiny.
19:20 Európska únia v priebehu novembra zašle Ukrajine ďalších 1 800 ton núdzovej pomoci. Oznámila to Európska komisia (EK), ktorá poskytovanie pomoci Kyjevu koordinuje.
Najnovšia materiálna podpora, ktorá má pomôcť Ukrajincom zvládnuť zimu, pochádza z Belgicka, Fínska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska a Švédska a okrem iného zahŕňa aj dodávky energie, núdzové prístrešky, súpravy prvej pomoci, ochranné oblečenie, hasičské vybavenie a hasičské autá a autobusy.
Všetky uvedené členské štáty EÚ poslali Ukrajine pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany.
Od začiatku ruskej invázie poskytla EÚ Ukrajine už približne 74 000 ton materiálnej pomoci v hodnote viac ako 450 miliónov eur. Okrem toho poskytla Ukrajine aj finančnú pomoc vo výške 523 miliónov eur.
17:22 Rusko neuvažuje o tom, že by použilo jadrové zbrane, uviedol Kremeľ. Prezident Vladimir Putin síce tvrdí, že ak by Rusko bolo napadnuté, bude brániť svoje územie všetkými dostupnými prostriedkami vrátane atómových zbraní, ruskí činitelia však tvrdia, že Západ si už viackrát zle vysvetlil vyhlásenia Kremeľského paláca, píše agentúra Reuters.
Na otázku, či by bolo možné, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane, a či sa o tejto téme už diskutovalo alebo nie, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal, že už len samotná formulácia takýchto otázok je neakceptovateľná.
Čítajte viac Putin lezie po jadrovom rebríku. Kde sa zastaví?
„Ak ste si všimli, nikto z ruskej strany o tejto téme nediskutuje a ani o nej ešte nediskutoval," uviedol Peskov, ako ho citoval Reuters.
Putinov hovorca zároveň obvinil európske krajiny, že vôbec o jadrovej otázke diskutujú, čím „absolútne neakceptovateľným, neprípustným a potenciálne nebezpečným spôsobom zvyšujú napätie“.
Putin ešte 21. septembra upozornil Západ, že „neblafuje“, keď hovorí, že je na obranu Ruska pripravený použiť aj jadrové zbrane. A 30. septembra uviedol, že Spojené štáty k tomu vytvorili zhodením dvoch atómových bômb na Japonsko v roku 1945 precedens, pripomína Reuters.
16:36 Poľsko zo Spojených štátov dostane na budúci rok svoje prvé raketové systémy HIMARS, oznámil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, informuje agentúra PAP.
„Poľsko získa svoj prvý HIMARS budúci rok,“ napísal minister vo štvrtok na Twitteri. „HIMARS sú účinné delostrelecké raketové systémy, ktoré prešli testom počas vojny na Ukrajine,“ dodal.
HIMARS na automobilovom podvozku je schopný odpáliť rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Ich dodávka ukrajinskej armáde pomohla účinne sa brániť voči ruskej agresii a spôsobovať vážne škody okupačným silám.
Poľsko si v roku 2019 objednalo 20 HIMARS-ov vrátane 18 bojových a dvoch cvičných raketometov, ktoré majú byť dodané do roku 2023. Ich výrobca Lockheed Martin Poľsku v rámci ďalšej objednávky prisľúbil aj ďalších 200 odpaľovacích zariadení.
15:58 Ruskí vojaci majú pod kontrolou 99 percent ukrajinskej Luhanskej oblasti. Podľa agentúry RIA Novosti to oznámil Leonid Pasečnik, vodca samozvaného proruského útvaru Luhanská ľudová republika (LNR). Rusko oblasť na východe Ukrajiny považuje za svoje územie.
„Malá časť územia LNR, sídlo Bilohorivka, veľmi malá dedina, ktorá je podľa mojich informácií úplne zničená, spustošená. A ďalšie dve veľmi malé sídla," uviedol Pasečnik k miestam, ktoré nemajú ruské jednotky alebo proruskí separatisti pod kontrolou. Ide podľa neho o jedno percento celého územia Luhanskej oblasti. Toto tvrdenie nemožno kvôli aktívnym bojom v mieste nezávisle overiť.
Čítajte viac Pre Putina je dôležitejšie udržanie okupovaného juhu Ukrajiny ako Luhansk
V Luhanskej a Doneckej oblasti, o ktorých Rusko tvrdí, že ich spoločne s Chersonskou a Záporožskou oblasťou pripojilo k svojmu územiu, pokračujú silné boje, oznámili podľa agentúry Reuters ukrajinské úrady. Ukrajinský generálny štáb dnes ráno v pravidelnom hlásení o situácii na bojisku uviedol, že ukrajinské sily odrazili niekoľko útokov v okolí Bilohorivky a Stelmachivky, ktoré ležia v západnej časti Luhanskej oblasti, v podstate pri hraniciach s Doneckou, respektíve Charkovskou oblasťou.
15:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po poľskej ochote prizvať ukrajinských vyšetrovateľov k miestu pádu rakiet pri poľskej obci, trochu zmiernil svoje jednoznačné tvrdenia o tom, že raketu odpálili Rusi. Podľa agentúry Bloomberg povedal, že „si je istý, že išlo o ruskú raketu“, ale aj že si je istý, že Ukrajina reagovala na ruský útoky. „Neviem to na 100 percent – myslím, že ani svet na 100 percent nevie, čo sa stalo,“ povedal dnes prostredníctvom videospojenia na ekonomickom fóre v Singapure.
„Nedokážem s istotou povedať, že to bola ukrajinská protivzdušná obrana," dodal.
Zelenskyj doteraz trval na tom, že išlo jednoznačne o raketu vystrelenú Rusmi, zatiaľ čo Západ predpokladá, že to bola strela odpálená ukrajinskou protivzdušnou obranou.
**14:20 Ruské používanie nášľapných mín na Ukrajine ohrozuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti za posledných 25 rokov, uviedol vo svojej výročnej správe celosvetový Monitor nášľapných mín.
Organizácie sleduje dodržiavanie Zmluvy o zákaze nášľapných mín z roku 1997 z Ottawy. Podľa správy Moskva stále vyvíja nové protipechotné míny a tie, ktoré boli vyrobené v roku 2021, použila vo vojne na Ukrajine. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 na Ukrajine identifikovali 277 civilných obetí mín a výbušných pozostatkov vojny (ERW). To je takmer päťnásobný nárast oproti 58 obetiam v roku 2021. Rusko nie je signatárom zmluvy, kým Ukrajina áno.
Čítajte viac Cherson čelí humanitárnej katastrofe. Míny tam budú odstraňovať mesiace
„Najmenej sedem typov protipechotných mín použili ruské sily na Ukrajine od začiatku invázie 24. februára,“ uvádza sa v správe. Ruské sily tiež pred ústupom zo svojich pozícií umiestnili „na mnohých miestach nástražné systémy aktivované obeťami a improvizované výbušné zariadenia“.
13:40 Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a šéf ruskej rozviedky SVR Sergej Naryškin na svojom stretnutí v Turecku tento týždeň rokovali o „citlivých“ otázkach. Oznámil to dnes námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. „Kontakt (Burnsa s Naryškinom) si vyžiadala americká strana. Rokovali o otázkach citlivej povahy. Dialóg stále pokračuje, ale nemá systematickú podobu. Američania s nami potrebujú hovoriť, rovnako ako my musíme hovoriť s nimi," povedal Rjabkov.
Burns upozornil Naryškina na dôsledky použitia jadrových zbraní a na riziká zvyšovania napätia pre strategickú stabilitu.
Čítajte viac Rokovania o New START-e v tieni vojny. USA a Rusko rokovali o jadrových zbraniach
Ako uvádza agentúra Reuters, išlo o prvý kontakt USA s Ruskom na takej vysokej úrovni od februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Podľa Rjabkova budú kontakty pokračovať neskôr tento mesiac, pretože 29. novembra má v Káhire začať rusko-americké rokovania o strategických zbraniach v rámci zmluvy Nový START. Počíta sa s tým, že toto rokovanie konzultačných výborov potrvá do 6. decembra.
12:57 Rusko schválilo predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia, oznámilo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Dohoda prvýkrát uzavretá v júli umožnila obnoviť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov z niekoľkých čiernomorských prístavov, ktoré do tej doby Rusko blokovalo. Platiť mala len do 19. novembra, jej predĺženie Moskva schválila bez zmeny v rovnakom formáte ako doteraz, napísala agentúra TASS.
O predĺžení dohody o 120 dní už skôr informovala OSN i ukrajinská strana. Dohoda sa predlžuje v prípade, že ani jedna zo strán nemá námietky, uviedla ruská diplomacia. „Žiadne námietky vznesené neboli," dodalo ministerstvo. „Akékoľvek pokusy využiť humanitárny koridor v Čiernom mori pre vojenské provokácie ale budú rozhodne potlačené,“ píše sa vo vyhlásení.
12:24 Ukrajina dnes ráno čelila ďalším rozsiahlym útokom ruských vojsk, ktorý cielili na energetickú infraštruktúru a výrobné závody, píšu ukrajinské médiá. Zásahy oznámil prístav Odesa a aj Dnipro, kde strely zasiahli industriálnu zónu. Pri nočnom ostreľovaní v Záporožskej oblasti zahynuli štyria ľudia.
Časti Dnipra aj Dnepropetrovskej oblasti sú po niekoľkých explóziách bez prúdu. Podľa miestnych úradov boli zasiahnuté dve zariadenia infraštruktúry. Starosta mesta neskôr oznámil, že zranených je päť ľudí, vrátane 15-ročného dieťaťa. „Ďalšie potvrdenie z Dnipra, ako teroristi chcú mier," napísal na telegrame ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zverejnil video momentu, keď cestu v oblastnej metropole zasiahol ruský úder.
Na infraštruktúru podľa agentúry Unian Rusko cielilo aj v Odese. „Hrozí masívny vzdušný útok na celom území Ukrajiny. Žiadam obyvateľov oblasti, aby zostali v krytoch," uviedol gubernátor Odesskej oblasti Maksym Marčenko. Ruské rakety zasiahli aj okolie Izjumu v Charkovskej oblasti, kde zranili troch pracovníkov kritickej infraštruktúry.
12:12 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že Spojené štáty ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane. Podľa jeho slov ho o tom informovali po americko-ruských rozhovoroch, ktoré sa tento týždeň konali v Ankare.
„Podľa informácií, ktoré som dostal od môjho šéfa spravodajských služieb, jedna ani druhá strana v súčasnosti nepoužije jadrové zbrane," uviedol Erdogan pred novinármi v Indonézii, kde sa zúčastnil na summite skupiny G20.
Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou dosiahli najhoršiu úroveň za celé desaťročia po tom, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu. Obavy z eskalácie podnecujú aj hrozby použitia jadrových zbraní v tejto vojne zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Pár hodín atómovej vojny by bolo strašných ako celá druhá svetová
Riaditeľ ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok neohlásene stretli v Ankare, aby rokovali o nukleárnych hrozbách Moskvy a Američanoch zadržiavaných v Rusku, uviedol neskôr Biely dom.
Erdogan vo štvrtok povedal, že predstavitelia USA a Ruska by sa mali stretávať častejšie v pravidelnom dialógu. Použitie jadrových zbraní „by mohlo viesť k novej svetovej vojne, nedovoľme, aby sa to stalo“, doplnil.
11:23 Poľsko dalo najavo, že je ochotné umožniť ukrajinským expertom prístup na miesto, kam v utorok dopadla raketa. Pracuje tam tím poľských a amerických vyšetrovateľov, uviedol dnes v televízii TVN24 poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu Jakub Kumoch. Pri explózii na východe Poľska zomreli dvaja ľudia.
„Ak s tým bude súhlasiť poľská aj americká strana a pokiaľ viem, Američania proti nebudú, bude možné čoskoro takýto prístup umožniť,“ povedal Kumoch. „Ak na technickej úrovni vyšetrovací tím nebude mať žiadne výhrady, nebude určite dôvod na to, prečo tam Ukrajincov nepustiť,“ dodal.
To, aby utorkový incident, keď raketa ruskej výroby zasiahla poľskú dedinu neďaleko hranice s Ukrajinou, mohli vyšetrovať aj ukrajinskí odborníci, chce ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev trvá na tom, že išlo o raketu vystrelenú Rusmi, zatiaľ čo Západ predpokladá, že to bola strela odpálená ukrajinskou protivzdušnou obranou.
„Nikto Ukrajinu neobviňuje z toho, že úmyselne bombardovala poľské územie,“ povedal Kumoch. Dodal, že mnoho skutočností nasvedčuje tomu, že v dedine Przewodów dopadla jedna zo striel, ktoré ukrajinská armáda odpálila proti ruskej rakete, svoj cieľ ale minula, a navyše u nej zlyhal sebazničujúci mechanizmus. „Experti vypočítavajú smer, z ktorého raketa priletela, a dokonca aj množstvo použitého paliva, čo pomôže určiť, z akého miesta mohla byť odpálená,“ povedal Kumoch na vyšetrovanie.
10:54 Prvý sneh tohtoročnej jesene napadal vo štvrtok na Ukrajine, ktorá v dôsledku útokov Ruska na tamojšiu energetickú infraštruktúru trpí v mnohých územných častiach výpadkami elektriny.
Čítajte viac Bomby, výpadky a teraz sneh a mráz. Na Ukrajinu udrelo počasie
10:15 Okrem infraštruktúry v Odese, Dnipre či Kyjeva ruské strely zasiahli v noci aj Záporožskú oblasť, kde zahynuli štyria ľudia. Na iných miestach v krajine zafungovala protivzdušná obrana.
Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka ostreľovalo Rusko Vilňansk v Záporožskej oblasti. Zasiahnutá bola obytná budova. Záchranári zatiaľ z trosiek domu vytiahli štyri telá, pod sutinami ďalej pátrajú po preživších.
Od 7:30 do 8:45 miestneho času (6:30 až 7:45 SEČ) bol vo všetkých oblastiach Ukrajiny vyhlásený letecký poplach, napísala agentúra Unian. Pred možným nebezpečenstvom varovali šéfovia niekoľkých ukrajinských oblastí, vrátane centrálnej Kirovohradskej a Čerkaskej a Poltavskej na severovýchode, Luhanskej na východe a Chmelnyckej na západe Ukrajiny.
Časti Dnipra sú po niekoľkých explóziách bez prúdu. „Teraz nad Kyjevom lietajú strely. Teraz bombardujú naše plynárenské zariadenia, bombardujú naše závody v Dnepre a (tamojší závod na výrobu raketovej a leteckej techniky) Južmaš," citovala agentúra Interfax ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala.
9:31 Dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more napriek ruskej invázii bola predĺžená, oznámila Organizácia Spojených národov, informuje agentúra DPA. Platnosť dohody mala pôvodne vypršať najbližší víkend, v sobotu 19. novembra.
O predĺžení dohody o 120 dní informoval na twitteri aj ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.
„Čiernomorská iniciatíva bude predĺžená o 120 dní,“ napísal Kubrakov. Ide podľa neho o „ďalší dôležitý krok v boji proti globálnej potravinovej kríze“. Uviedol tiež, že strany sa na predĺžení dohodli v Istanbule a že dohodu naďalej zastrešuje Turecko spoločne s OSN.
Dohoda tiež umožňuje vývoz ruských potravín a hnojív.
Čítajte viac Putin hrozí opätovným odstúpením od obilnej dohody, ak Kyjev poruší záruky
9:14 Ruská raketa zasiahla Odeskú oblasť na juhozápade Ukrajiny. Výbuchy hlásili aj z Kyjeva a mesta Dnipro. Informujú agentúry AP a Reuters a stanica Sky News.
V Odeskej oblasti išlo o prvý takýto útok po niekoľkých týždňoch, oznámil oblastný gubernátor Maxym Marčenko. Na sociálnej sieti uviedol, že zasiahnutý bol infraštruktúrny cieľ, pričom varoval pred hrozbou „masívneho raketového útoku na celé územie Ukrajiny“.
Ukrajinské úrady medzitým hlásili výbuchy v ďalších častiach krajiny a vyzývali obyvateľov, aby sa uchýlili do krytov, pretože hrozba raketových útokov pretrváva.
8:30 Americký prezident Joe Biden spochybnil tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu, informujú agentúra Reuters a stanica Sky News.
„To nie sú dôkazy,“ povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia.
Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa „nebola ukrajinská“. Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu.
Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska.
7:31 Ruského plukovníka **Vadima Bojka, ktorý sa podieľal na odvodoch v rámci mobilizácie nariadenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, našli zastreleného.
Čítajte viac Ruského plukovníka našli zastreleného, podieľal sa na mobilizačných odvodoch
6:35 Poľsko neaktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý počíta s konzultáciami členských krajín NATO. Uviedol to v stredu večer poľský premiér Mateusz Morawiecki s tým, že takéto diskusie momentálne aj tak prebiehajú prakticky neustále, informuje poľská agentúra PAP.
Morawiecki povedal poľskej verejnoprávnej televíznej stanici TVP Info, že „vzhľadom na prichádzajúce informácie“ je možné usudzovať, že utorňajší dopad rakety na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou nebol úmyselným útokom. „Preto sme neaktivovali článok 4 … pričom tento postoj sa stretol s plnou podporou všetkých našich Spojencov (členských krajín NATO),“ povedal ďalej poľský prezident.
Čítajte viac 266 deň: Na Poľsko spadli zrejme dve rakety - ruská i ukrajinská. Podľa Dudu išlo o nehodu
Článok 4 zmluvy o NATO hovorí, že členské krajiny budú spolu konzultovať vždy, keď sa ktorákoľvek z nich domnieva, že je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť niektorej z nich, približuje PAP.
Pri utorňajšom páde vojenskej rakety v obci Przewodów – na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou – zahynuli dvaja ľudia.
VIDEO: Dopad rakety do Poľska – prvé zábery.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských v priebehu stredy uviedli, že do Poľska zrejme dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však nástojí, že Poľsko zasiahla ruská raketa, a žiada, aby k vyšetrovaniu incidentu pripustili aj Ukrajinu.
Morawiecki vyzdvihol spojencov Poľska v NATO, že na vzniknutú situáciu reagovali tak, že v utorok aj v stredu posilnili prítomnosť svojich vzdušných síl v oblasti. „Poľsko je dnes bezpečnejšie, keďže jeho vzdušný priestor je monitorovaný pozornejšie ako zvyčajne a to aj v spolupráci so spojeneckými silami,“ povedal.
Poľský premiér dodal, že bezpečnosť pri hraniciach s Ukrajinou bola posilnená vyslaním ďalších jednotiek ozbrojených síl.
Morawiecki tiež uviedol, že v súvislosti s utorňajším incidentom treba „v prvom rade zdôrazniť“, že vinu za smrť dvoch Poliakov nesie Rusko. „Nielen pre to, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ale aj preto, že Rusko sa snaží Ukrajinu terorizovať masovým kobercovým bombardovaním raketami a dronmi,“ dodal.