385. deň: Putin obvinil Západ, že udrel na jeho krajinu „sankčnou vojnou"

Čítajte viac 384. deň: Putin oznámil rozsiahle úsilie o zvýšenie výroby zbraní

23:13 Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo potenciálny predaj najnovšej verzie rakiet AGM-114R2 Hellfire a súvisiaceho vybavenia Poľsku za odhadovanú cenu 150 miliónov dolárov, oznámil vo štvrtok Pentagón. TASR prevzala správu z tlačových agentúr Reuters a PAP.

Balík, o ktorý požiadalo Poľsko, obsahuje 800 rakiet AGM-114R2 Hellfire a štyri cvičné rakety, ako aj súvisiacu technickú pomoc, spresnila vo svojom oznámení Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA) spadajúca pod Pentagón.

„Navrhovaný predaj zlepší ciele Poľska obnoviť spôsobilosti svojej armády, pričom ešte viac posilní interoperabilitu so Spojenými štátmi a ďalšími partnermi,“ dodala DSCA s tým, že vo štvrtok upovedomila o možnom predaji aj americký Kongres.

Rakety AGM-114R2 patria k novším variantom laserom navádzaných presných protitankových rakiet Hellfire. Najčastejšie ich používajú vrtuľníky AH-64 Apache a drony MQ-9 Reaper (bezpilotné lietadlá). Poľsko si objednalo oba tieto systémy.

22:00 Čínske firmy, vrátane jednej napojenej na vládu v Pekingu, poslali subjektom v Rusku 1000 pušiek, ochrannú výstroj alebo súčiastky k dronom, ktoré možno využiť na vojenské účely. Po vyhodnotení colných a obchodných dokumentov o tom informoval server Politico. Tieto dodávky sa podľa neho uskutočnili medzi vlaňajším júnom a decembrom.

Čínska štátna zbrojárska firma Norinco poslala pušky vlani v júni ruskej spoločnosti Techkrim, ktorá obchoduje tiež s ruským štátom a armádou. Ide o model, ktorý je v colných dokumentoch označovaný ako civilná poľovná puška, ale ktorý podľa rôznych zdrojov používajú bezpečnostné zložky v Číne, na Filipínach, v Južnom Sudáne a v Paraguaji. Či tieto zbrane počas terajšej invázie na Ukrajinu používa aj ruská armáda, nie je jasné. K odberateľom v Rusku od čínskych firiem tiež cez Turecko koncom minulého roka smerovalo 12 zásielok súčiastok k dronom a 12 ton ochrannej výstroje.

Politico uvádza, že hoci z dostupných údajov nevyplýva, že by Peking predával Rusku veľké množstvo zbraní, ktoré by potom mohlo využiť v bojoch na Ukrajine, ukazuje sa, že dodáva ruským subjektom tovar dvojakého využitia. Ide o prvé potvrdenie toho, že Čína posiela ruským firmám pušky a ochrannú výstroj. Čínska spoločnosť DJI istej malej ruskej distribučnej firme cez Saudskú Arábiu v novembri a decembri poslala časti dronov, ako sú batérie a kamery. Táto spoločnosť, ktorá je na americkom sankčnom zozname kvôli dodávkam bezpilotných lietadiel pre využitie v provincii Sin-ťiang, pritom vlani v apríli oznámila, že prerušuje obchodné aktivity v Rusku a na Ukrajine.

21:27 Spojené štáty nevyhľadávajú konflikt s Ruskom a nechcú vyhrotenie vzájomných vzťahov, vyhlásil vo štvrtok hovorca amerického ministerstva obrany Pat Ryder. TASR informuje podľa portálu britskej televízie Sky News.

Video, ako ruská stíhačka Su-27 zhadzuje palivo na americký dron, bolo zverejnené preto, aby sme „verejnosti ukázali, akú akciu Rusi podnikli“, dodal brigádny generál Pat Ryder.

USA nežiadali od Ruska ospravedlnenie za to, že ruská stíhačka zasiahla vrtuľu dronu MQ-9. Keďže nebol ovládateľný a museli ho nechať spadnúť do Čierneho mora.

Čítajte viac VIDEO: Pentagón zverejnil zábery incidentu medzi ruskou stíhačkou a dronom. Usvedčuje Rusov z klamstva

„Máme náznaky, že Rusko sa zrejme snaží vyloviť trosky dronu MQ-9 v mora,“ vyhlásil generál. „Je veľmi nepravdepodobné, že dokážu vytiahnuť niečo pre nich užitočné.“ USA „podnikli kroky, aby ochránili informácie na palube dronu“.

19:42 Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Západ, že udrel na jeho krajinu „sankčnou vojnou", ktorá je podľa neho dôvodom poklesu ruského hrubého domáceho produktu (HDP). „Ide o pokles HDP o 4,7 percenta z dobre známych dôvodov, ako viete, z dôvodu sankčnej vojny, bezprecedentných problémov globálnej ekonomiky a systému medzinárodných vzťahov," povedal Putin. „Tieto problémy, ako viete, sme nevytvorili my," povedal šéf Kremľa na výročnom kongrese Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov. Išlo o jeho prvý príhovor k podnikateľskej komunite od začiatku vojny na Ukrajine. Informuje o tom portál cnn.com.

Rusko preorientuje svoju ekonomiku na krajiny, ktoré nezaviedli sankcie, dodal Putin. Zároveň vyzval podnikateľských lídrov, aby pomohli budovať novú ruskú ekonomiku a poďakoval sa im za ich snahu o pomoc ruskému štátu.

17:50 Moskva vo štvrtok vyhlásila „Légiu Sloboda Rusku“, vytvorenú z Rusov bojujúcich na strane Ukrajiny, za „teroristickú“ organizáciu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

V Rusku je teraz jej činnosť zakázaná a jej príslušníkom a aj podporovateľom hrozia prísne tresty vrátane doživotného väzenia. Ruský najvyšší súd rozhodol na žiadosť generálneho prokurátora.

Légia bola vytvorená, „aby podkopala ústavné základy Ruska a zvrhla predstaviteľov krajiny, aj páchaním teroristických činov,“ napísal úrad generálneho prokurátora v odkazovej aplikácii Telegram.

„Légia Sloboda Rusku“ vznikla na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tvoria ju najmä dezertéri ruskej armády a ruskí a bieloruskí dobrovoľníci. Je súčasťou vojenských oddielov medzinárodných dobrovoľníkov, bojujúcich po boku ukrajinskej armády. Jej znakom je zaťatá päsť so slovami „Rusko“ a „Sloboda“.

17:17 Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Číny vo štvrtok v spoločnom telefonáte diskutovali o dôležitosti princípu zachovania územnej celistvosti. Na Twitteri to uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, informujú agentúra AFP a televízia Sky News.

Telefonát bol prvým oficiálnym rozhovorom oboch politikov od nástupu Čchina do funkcie vlani v decembri a zriedkavým verejne priznaným kontaktom medzi oboma krajinami.

„Dnes sme počas telefonátu s čínskym ministrom zahraničných vecí Čchin Kangom diskutovali o tom, aké dôležité je pre Ukrajinu zachovanie územnej celistvosti,“ napísal Kuleba v tvíte.

Čína už predtým vydala vyhlásenie o vzájomnom telefonáte ministrov. Vyzvala tiež Kyjev a Moskvu, aby „čo najskôr“ obnovili mierové rozhovory. Odôvodnila to obavami, že konflikt „sa môže vystupňovať a vymknúť spod kontroly“.

Peking „dúfa, že všetky strany (konfliktu) zachovajú pokoj a zdržanlivosť, čo najskôr obnovia mierové rozhovory a vrátia sa na cestu politického urovnania“, povedal šéf čínskej diplomacie Čchin ukrajinskému ministrovi Kulebovi v telefonáte. Podľa Čchina „Čína dúfa, že Ukrajina a Rusko nestratia nádej na dialóg a rokovania, nech budú akokoľvek ťažké či náročné“.

Západné krajiny kritizujú Čínu, že neodsúdila inváziu Moskvy na Ukrajinu a že zostáva jej blízkym spojencom. Peking minulý mesiac poprel tvrdenia Spojených štátov, že uvažuje nad dodávkou zbraní Rusku, čím by ho vo vojne podporila.

Peking minulý mesiac zverejnil dokument so stanoviskom k ruskej vojne na Ukrajine, v ktorom vyzýva na dialóg a snaží sa zaujať pozíciu neutrálneho sprostredkovateľa v konflikte. Predstavil aj vlastný mierový plán pre Rusko a Ukrajinu.

16:12 Británia je presvedčená, že najlepším spôsobom, ako ochrániť Moldavsko pred prípadnými ruskými útokmi, je chrániť Ukrajinu, a nie posielať mu vojenskú podporu. Počas oficiálnej návštevy v Kišiňove to vo štvrtok povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly. TASR informuje na základe správy stanice CNN.

„Sme pevne presvedčení, že jedným z najlepších spôsobov ochrany Moldavska pred fyzickým útokom je pomôcť Ukrajincom brániť sa voči ruskej agresii,“ povedal Cleverly na tlačovej konferencii.

Len málo krajín „rozumie nečestnej taktike ruskej zhubnej činnosti viac ako Moldavsko a Gruzínsko“. Šéf britskej diplomacie dodal, že „Spojené kráľovstvo sa nebude nečinne prizerať, zatiaľ čo bude Moskva nehanebne podkopávať ich demokraciu, suverenitu a územnú celistvosť“.

Cleverlyho návšteva Moldavska je súčasťou plánov Londýna, ktorý chcel ohlásiť ďalšiu finančnú podporu pre Kišiňov a Tbilisi. Moldavsko má dostať viac ako desať miliónov libier (11,4 milióna eur) na „financovanie reforiem v oblasti ekonomiky a riadenia, vrátane energetického sektoru“.

Británia už Moldavsku poskytuje podporu 12 miliónov libier (13,7 milióna eur) na „dôležitú prácu v oblasti boja proti korupcii a za transparentnosť v krajine“, uvádza sa vo vyhlásení vlády v Londýne.

Cleverly má tiež oznámiť príspevok za vyše 500.000 libier (570.000 eur) „na vytvorenie prostredia pre slobodné a spravodlivé voľby v roku 2024“ s cieľom zamedziť zasahovanie zvonku.

„Spojené kráľovstvo zvyšuje finančnú podporu pre Moldavsko a Gruzínsko v čase, keď čelia destabilizačným vplyvom Putinovej nezákonnej invázie na Ukrajinu,“ uviedla britská vláda.

Kišiňov už viackrát obvinil Moskvu z prípravy násilného zvrhnutia vlády. Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto postsovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

15:25 Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu. Stalo sa tak krátko pred návštevou fínskeho prezidenta v Turecku, ktoré má podľa očakávaní dať zelenú členstvo Fínska v NATO. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Opakovane sme vyjadrili poľutovanie nad rozhodnutím Fínska a Švédska požiadať o členstvo v NATO a tiež sme zdôrazňovali, že Rusko pre tieto krajiny nepredstavuje nijakú hrozbu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň tvrdil, že s Fínskom ani Švédskom Rusko nemá žiadne spory a tieto severské krajiny Ruskú federáciu tiež nijakým spôsobom neohrozujú.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosti nateraz blokovalo Turecko. Tvrdí, že obe tieto krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Ankara dáva jasne najavo, že voči vstupu Švédska do NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Švédsku žiadosť bude preto pravdepodobne posudzovať separátne.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa v piatok stretne v Istanbule s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým bude rokovať o ratifikácii fínskeho vstupu do Aliancie.

Rusko vníma zväčšovanie NATO ako existenčnú hrozbu vlastnej bezpečnosti a plánom Ukrajiny, ktorá by sa k Aliancii tiež chcela pripojiť, obhajuje tamojšiu vojenskú inváziu.

15:13 Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall chce v nasledujúcich 15 mesiacoch spustiť sériovú výrobu nových tankov Panther. Vo štvrtok to novinárom v Düsseldorfe povedal šéf predstavenstva Rheinmetallu Armin Papperger. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Nový model tankov predstavil Rheinmetall vlani na zbrojnom veľtrhu vo Francúzsku. Papperger tiež pripomenul ponuku, vybudovať fabriku na produkciu Pantherov na Ukrajine. Výstavba by podľa jeho slov trvala 12 až 14 mesiacov. Závod by potom prevádzkovala samotná spoločnosť Rheinmetall alebo by vytvorila spoločný podnik s ukrajinskou vládou. Následná výroba tankov by trvala niekoľko mesiacov. Ako dodal, fabrika by mohla byť hotová do konca roku 2024.

Rozhodnutie o postavení závodu sa očakáva v nasledujúcich dvoch mesiacoch, poznamenal Papperger. Na otázku, či sa takáto fabrika plánuje postaviť aj v inej krajine, uviedol: „Áno, sme schopní Panthery vyrábať v Maďarsku.“ Bližšie detaily neposkytol.

Papperger pre noviny Rheinische Post začiatkom marca povedal, že hodnota továrne na výrobu tankov na Ukrajine by bola „približne 200 miliónov eur“ a ročne by mohla vyrobiť do 400 bojových tankov Panther. Proti hroziacim ruským leteckým útokom by továreň bolo možné chrániť protivzdušnou obranou.

14:55 Európa trpí vojnovou psychózou, kontinent sa zo dňa na deň ženie do vojny, vyhlásil vo štvrtok (16. 3.) v súvislosti s vojnou na Ukrajine predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na summite Turkickej rady v Ankare.

Čítajte viac Orbán v Ankare: Európa trpí vojnovou psychózou, globálna väčšina však chce mier

14:47 Najvyšší súd Spojeného kráľovstva rozhodol, že Ukrajina sa môže súdiť, aby sa vyhla splateniu pôžičiek vo výške troch miliárd dolárov. Kyjev tvrdí, že uvedenú sumu prijal pod tlakom Ruska v roku 2013, keď mu Moskva chcela zabrániť v pokuse o vstup do Európskej únie.

Britská spoločnosť konajúca v záujme Ruska požadovala, aby súd nariadil Ukrajine splatiť pôžičky bez toho, aby sa na súde mohla pokúsiť vyhnúť splateniu. Súd však tento návrh zamietol. Ukrajina argumentovala, že si peniaze požičala, pričom čelila hrozbe vojenskej sily a obrovskému nezákonnému ekonomickému a politickému tlaku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri uviedol, že rozsudok je „ďalším rozhodujúcim víťazstvom nad agresorom“. „Spravodlivosť bude naša,“ poznamenal Zelenskyj. Prípad sa prejednával v novembri 2021 a súd nebol požiadaný, aby prihliadal na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala o tri mesiace neskôr.

Ukrajinské úrady tvrdia, že skorumpovaná vláda proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča si pod nátlakom požičala peniaze z Moskvy predtým, ako bol Janukovyč vo februári 2014 počas protestov zvrhnutý. Bolo to krátko predtým, ako Rusko nelegálne anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

14:25 Ruské sily na Ukrajine sa dopustili viacerých vojnových zločinov vrátane vrážd, útokov na civilistov, nezákonného väznenia, znásilňovania či deportácií detí. Podľa agentúry DPA to uvádza správa Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). Tá tiež konštatuje, že mučenie používané ruskými vojakmi, ako aj vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru by mohli predstavovať zločiny proti ľudskosti.

Správa v niektorých prípadoch kritizuje tiež ukrajinské ozbrojené sily. Spomína dva prípady mučenia ruských zajatcov, ktoré podľa nej spĺňajú definíciu vojnových zločinov.

„Mnoho prípadov úmyselného zabitia, nezákonného väznenia, znásilnenia a činov sexuálneho násilia bolo spáchaných pri domových prehliadkach, ktorých cieľom bolo nájsť stúpencov ukrajinských ozbrojených síl alebo zbrane,“ uvádza sa v správe.

Ruské sily podľa nej zadržiavali svojvoľne zatknuté osoby v často preplnených celách, kde panovali otrasné podmienky. „V jednom prípade zomrelo v dôsledku neľudských podmienok v pivnici školy desať starších ľudí, zatiaľ čo ostatní zadržaní, vrátane detí, museli zostať v rovnakej miestnosti s telami zosnulých,“ tvrdí správa. Uvádza tiež, že v niektorých prípadoch museli znásilňovanie prihliadať rodinní príslušníci, a to tiež vrátane detí.

13:30 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vyhlásilo výzvu na 127 miliónov eur. Určená je pre takmer 1 500 miest a obcí na Slovensku vrátane Bratislavského kraja, ktoré vlani poskytli pomoc a útočisko utečencom z Ukrajiny. Samosprávy tak môžu žiadať o príspevok z eurofondov na kompenzáciu svojich nákladov v súvislosti s migračnou krízou. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informovali predstavitelia ministerstva.

„Vyzývam starostov a primátorov, aby nečakali a požiadali o preplatenie nákladov. Systém vyplácania bude rýchly, bez zbytočnej byrokracie. Stačí podať žiadosť a ich náklady im preplatíme. Peniaze môžu použiť na rozvoj regiónu,“ skonštatovala vicepremiérka a dočasne poverená ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí).

13:22 Poľsko v najbližších dňoch odovzdá Ukrajine zrejme štyri nadzvukové lietadlá MiG-29. Na tlačovej konferencii po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom to dnes povedal poľský prezident Andzrej Duda. Celkovo má Poľsko k dispozícii vyše desať strojov, ktoré v minulosti prevzalo z výzbroje Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Ďalšie stroje Poľsko Ukrajine poskytne po ich servise a oprave. Stíhačky sú podľa Dudu prevádzkyschopné.

Čítajte viac Duda: Poľsko pošle Ukrajine štyri stíhačky MiG-29 v najbližších dňoch

13:00 Najmenej jeden človek prišiel o život a ďalší dvaja utrpeli zranenia pri požiari v Rostove nad Donom na juhozápade Ruska pri požiari budovy pohraničnej stráže, ktorá je súčasťou ruskej tajnej služby FSB. Oheň podľa agentúry TASS vypukol v dôsledku výbuchu. Podľa tlače v budove vybuchla uskladnená munícia. S ohňom zápasí viac ako stovka hasičov s 33 kusmi techniky.

Čítajte viac Požiar budovy pohraničnej správy v Rostove má jednu obeť, zrejme vybuchla munícia

12:20 Ruská ofenzíva v oblasti východoukrajinského mesta Vuhledar zrejme stratila dynamiku, uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany v pravidelnom spravodajskom súhrne odvolávajúcom sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.

Ofenzíva na Vuhledar je jedným zo série neúspešných ruských útokov za uplynulé tri mesiace, ktorá si vyžiadala značné straty, tvrdí rezort obrany v Londýne.

Neúspech ruských jednotiek bol čiastočne spôsobené úspešným nasadením delostreleckých systémov RAAM (Remote Anti-Armor Mine System) ukrajinskou stranou, ktoré dokážu ničiť obrnené bojové vozidlá až do vzdialenosti 17 kilometrov.

11:52 Ruské okupačné úrady vyradili ukrajinské mesto Popasna zo zoznamu obcí v Luhanskej oblasti. S odvolaním sa na dokumentáciu úradov samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LNR) o tom dnes informovala ukrajinská oblastná správa. Východoukrajinskú Popasnu teraz okupuje Rusko, mesto bolo pri dobýjaní v podstate zrovnané so zemou.

„Ak okupanti o tom, ako je nepraktické mesto obnoviť, doteraz iba hovorili, tak teraz svoje rozhodnutie potvrdili na legislatívnej úrovni,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na telegrame ukrajinská správa Luhanskej oblasti.

Mesto, v ktorom pred ruskou inváziou na Ukrajinu žilo 20.000 obyvateľov, ruské jednotky dobyli po intenzívnych bojoch v minulom roku v máji. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj situáciu v obci vo videoprejave z 8. mája 2022 prirovnal k českej dedine Lidice, ktorú v júni 1942 vyhladili nacisti. Z Popasny „nezostal ani popol“, citoval Zelenského ruskojazyčný server BBC.

11:44 V Rostove nad Donom na juhozápade Ruska horí budova oblastnej správy pohraničnej stráže, ktorá je súčasťou tajnej služby FSB, na mieste zasahujú hasiči, oznámila dnes ruská štátna agentúra TASS. Informácie o rozsahu požiaru sa spresňujú, dodala.

Ruská redakcia BBC s odvolaním sa na očitých svedkov píše, že dym z požiaru je vidieť po celom meste. Miestni obyvatelia tvrdia, že pred požiarom bol počuť výbuch. Zábery z miesta zachytávajú rozbité okná a poničené murivo.

Rostov nad Donom leží asi 100 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, proti ktorej Rusko už viac ako rok vedie vojnu. Počas tejto doby vzniklo v Rusku niekoľko veľkých požiarov s nejasnými príčinami. Úrady vyslovovali podozrenie ohľadom možných akcií ukrajinských „záškodníkov“. Kyjev sa k operáciám na ruskom území minimálne oficiálne nehlási.

Tento mesiac vypukol rozsiahly požiar pri vojenskom letisku pri Krasnodare na juhozápade Ruska. Bol natoľko silný, že ho zaznamenali aj americké družice určené na sledovanie lesných požiarov. Úrady prípadný útok popreli a tvrdili, že „na mieste začala horieť tráva“.

11:20 Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak vo štvrtok potvrdil, že tamojšia civilná kontrarozviedka odhalila ruskú špionážnu skupinu. „Celá sieť bola rozložená,“ uviedol Blaszczak pre poľský verejnoprávny rozhlas PR1. „Bola to špionážna skupina, skupina ľudí, čo zbierali informácie pre tých, ktorí zaútočili na Ukrajinu,“ dodal.

Čítajte viac Poliaci rozbili ruskú špionážnu sieť. Zbierala údaje o zbraniach pre Kyjev

11:07 Ruská polícia vo štvrtok opäť zatkla Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Zverejnil totiž materiál, ktorý obsahoval zmienku o organizácii väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného, informuje agentúra AP.

Podľa AP je Rojzman jedným z mála predstaviteľov ruskej opozície vyvíjajúcich nejakú verejnú aktivitu, ktorí ešte neboli vo väzení alebo pod tlakom úradov neušli za hranice. Od vlaňajšieho augusta bol však už fakticky držaný v domácom väzení.

Rojzmana vlani istý čas v súvislosti s vojnou na Ukrajine držali vo väzbe pre podozrenia z „diskreditácie“ ruskej armády. Po prepustení mu obmedzili pohyb natoľko, že to v podstate zodpovedalo domácemu väzeniu. Nemohol sa napríklad zúčastňovať na verejných podujatiach, opúšťať svoje bydlisko, používať internet, telefón a mail a komunikovať mohol iba so svojimi právnikmi, vyšetrovateľmi a blízkymi príbuznými.

10:50 Po tom, čo západný dokumentárny film o väznenom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom získal Oscara, boli tento týždeň kritici Kremľa oslavovaní. Jeho politické hnutie sa však zmieta v chaose a niektorí ukrajinskí politici tvrdia, že si cenu nezaslúži, píše agentúra Reuters.

Čítajte viac Oscarom ocenená ruská opozícia sa potáca v chaose

10:13 Je obzvlášť dôležité, aby Ukrajina rýchlo dostala muníciu, ktorú potrebuje na odrazenie ruskej invázie. Nemecko na tom bude pracovať spolu s partnermi v Európskej únii, uviedol vo vyhlásení pred summitom EÚ nemecký kancelár Olaf Scholz. Informovala o tom agentúra DPA.

Nedostatok najmä delostreleckej munície je aktuálne označovaný za jeden z najpálčivejších problémov ukrajinskej armády, ktorej obrana proti ruskej invázii minulý mesiac vstúpila do druhého roka. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v uniknutom liste svojim úniovým náprotivkom napísal, že ukrajinská armáda vypáli mesačne asi 120 000 nábojov, potrebovala by ich však minimálne dvojnásobok. Zásoby západných spojencov Kyjeva sa medzitým rýchlo tenčia.

„Obzvlášť dôležité je rýchlo dodať Ukrajine potrebnú muníciu,“ povedal kancelár v prejave pred poslancami Spolkového snemu. „Na zasadnutí Európskej rady spoločne s našimi partnermi z EÚ rozhodneme o ďalších opatreniach, aby sme dosiahli ešte lepšie a nepretržité zásobovanie,“ dodal s tým, že nemeckých verejných zákaziek na nákup munície sa budú môcť zúčastniť aj ďalšie členské štáty.

Scholzov kabinet v súvislosti s nákupom zbraní a munície čelil v Nemecku kritike, napríklad zo strany zbrojného koncernu Rheinmetall. Firma sa sťažovala, že obstarávanie v obrannom sektore postupuje pomaly a že výroba je približne na tretine svojich kapacít, pripomenul list Süddeutsche Zeitung.

Okrem vojny na Ukrajine má byť témou summitu lídrov 27 členských štátov EÚ, ktorý sa bude konať na budúci týždeň v Bruseli, aj konkurencieschop­nosť a energetika.

9:57 Štyristoročný hotel v anglickom grófstve West Sussex, v ktorom bývali utečenci z Ukrajiny, vo štvrtok zachvátili plamene. Z budovy evakuovali okolo 30 osôb vrátane detí. Informovala o tom agentúra PA Media.

Požiar vypukol v meste Midhurst krátko po 01.00 h miestneho času na jednom z priľahlých pozemkov a následne sa rozšíril aj na hotel Angel Inn, ktorý mal približne 15 izieb a bývali v ňom ukrajinskí utečenci.

Podľa vyjadrenia hasičov a záchranárov bol požiar veľkého rozsahu a vyžiadal si nasadenie desiatich hasičských áut, cisterny, plošiny s rebríkom a terénneho vozidla. Požiar si nevyžiadal žiadne obete.

Polícia uviedla, že v zasiahnutej oblasti budú uzatvorené ulice, nespresnila však, dokedy uzávierka potrvá. Neuviedla ani príčinu požiaru.

9:15 Ruský exprezident Dmitrij Medvedev údajne nariadil žoldnierskej Vagnerovej skupine zavraždiť talianskeho ministra obrany Guida Crosetta. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na taliansky denník Il Foglio, talianske spravodajské služby o tom minulý týždeň informovali tamojšiu vládu.

Vagnerovcom údajne za splnenie požiadavky Kremľa ponúkli 15 miliónov dolárov. Podľa talianskych spravodajských služieb by pokus o atentát mohla uskutočniť jedna z ich buniek v Európe – v Srbsku alebo Estónsku.

Vypísanie odmeny na Crosettovu hlavu zo strany Medvedeva údajne prišlo ešte pred najnovšími vyjadreniami talianskeho ministra, ktorý obvinil vagnerovcov z podnecovania migračnej krízy v Európe.

8:50 Ukrajinská armáda podľa ranného hlásenia generálneho štábu odrazila za posledných 24 hodín 75 ruských útokov v piatich oblastiach. Rusi aj naďalej pokračovali v útokoch práve na Bachmut, Lyman, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske v Doneckej oblasti. Za posledný deň Rusko vypálilo tri rakety a zasiahlo civilnú infraštruktúru v Charkove, podniklo ďalších 29 leteckých útokov a tiež v 79 prípadoch útočilo zo salvových raketometov.

Vyhlásenie jednotlivých strán konfliktu nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

8:38 Počet útokov v ukrajinskom meste Bachmutu a jeho okolí za posledných pár dní výrazne klesol, informoval dnes vo svojej analýze americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). V meste zostáva menej ako 3000 obyvateľov, vrátane 33 detí, napísal list The Kyiv Independent s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Pavla Kyrylenka. Bachmut je už dlhé mesiace stredobodom najintenzívnejších bojov konfliktu, ktorý vlani na Ukrajine rozpútalo Rusko.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin nedávno kritizoval ruské armádne velenie kvôli nízkym prídelom munície a varoval, že ak jeho žoldnieri budú nútení sa od Bachmutu stiahnuť, celý ruský front sa zrúti. V pondelok však uviedol, že už dostávajú munície viac. Teraz Prigožin oznámil, že sa vagnerovcom podarilo dobyť jednu z dedín vzdialenú deväť kilometrov severozápadne od Bachmutu. To by mohlo naznačovať, že „Vagnerove sily pravdepodobne vykonávajú oportunistické lokalizované útoky na osady severnejšie od Bachmutu, ktoré sú malé a dá sa ich relatívne ľahšie zmocniť“, uviedol ISW.

Podľa britského vojenského experta Iana Stubbsa prišlo Rusko pri Bachmute o veľké množstvo vojakov. „Od mája minulého roku bolo len v oblasti okolo Bachmutu zabitých a zranených 20 000 až 30 000 príslušníkov ruských síl i Vagnerových jednotiek, čo je obrovská strata ľudských životov pri územnom postupe iba 25 kilometrov,“ uviedol Stubbs.

V meste stále zostáva okolo 3000 obyvateľov. „Sú tam ľudia, ktorí absolútne odmietajú odísť,“ uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko s tým, že evakuácie stále prebiehajú. Ako dodal, v Avdijivke, ďalšom meste Doneckej oblasti, ešte minulý týždeň zostávalo 42 detí, teraz ich je len 13.

8:02 Na východe Ukrajiny bol cez víkend zostrelený dron čínskej výroby s prídavnými komponentmi a vybavený zbraňami. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojakov, ktorí bezpilotné lietadlo údajne zostrelili automatickým samopalom AK-47.

Zničeným dronom bolo zariadenie s názvom Mugin-5, komerčné bezpilotné lietadlo vyrobené čínskym výrobcom so sídlom v prístavnom meste Sia-men na východnom pobreží Číny. Niektorí tech blogeri tvrdia, že tieto stroje sú známe ako „drony Alibaba“, keďže boli k dispozícii na predaj za asi 15-tisíc dolárov na weboch čínskych nákupných platforiem vrátane Alibaba a Taobao.

Podľa ukrajinských vojakov dron priletel z území ovládaných Ruskom. Po zostrelení zanechal na zemi menší kráter, keďže niesol asi 20-kilogramovú bombu, ktorá pri páde explodovala.

Komerčný dron vybavený zbraňami nemal namontovanú kameru, čo znamená, že tí, ktorí ho vypustili, ho nemohli navádzať na žiadny cieľ ani použiť na sledovanie. „Bola to v podstate iba taká hlúpa bomba,“ tvrdí Chris Lincoln-Jones, bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na vojenské drony. „Tento konkrétny dron, na ktorý sme sa pozerali, by bol oveľa efektívnejší, keby mal v sebe solídnejšiu kameru,“ dodal.

7:45 „Matka ide po ulici, zastaví pri nej auto s vojakmi, vytrhnú jej dieťa a odídu s ním preč,“ opisuje častý scenár únosov detí na okupovaných územiach Ukrajiny poslankyňa parlamentu Monika Kozelová. Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už vyše 16 tisíc konkrétnych osudov detí násilne odvlečených do Ruska. V skutočnosti však ide o státisíce. Viac v podcaste denníka Pravda, aj s ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom.

Čítajte viac Dieťa vytrhnú matke z rúk rovno na ulici. Z Ukrajiny uniesli do Ruska státisíce detí

7:06 Pápež František vyzval strany bojujúce na Ukrajine na rešpektovanie náboženských miest, pričom spomenul kláštorný komplex v Kyjeve, odkiaľ sa na základe rozhodnutia svetských úradov budú musieť vysťahovať rehoľníci hlásiaci sa k Rusku blízkej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).

Pápež v stredu vo svojom príhovore na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pripomenul, že „osoby zasvätené modlitbe – nech sú akéhokoľvek vyznania – sú oporou Božiemu ľudu,“ informoval spravodajský web Vatican News.

Agentúra Reuters monitorovaná TASR si všimla pápežov omyl, keď hovoril, ako myslí na „pravoslávne rehoľné sestry z kyjevskej lavry“ – komplex Kyjevsko-pečerská lavra je však v skutočnosti výlučne mužským kláštorom.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinské úrady dali UPC termín do 29. marca, aby jej rehoľníci a duchovní opustili svoje doterajšie priestory v Kyjevsko-pečerskej lavre.

Patriarcha Kirill, ktorý vedie pravoslávnu cirkev v Rusku a je veľkým zástancom ruskej invázie na Ukrajine, požiadal 11. marca pápeža Františka a ďalších náboženských vodcov, aby presvedčili Ukrajinu, nech zastaví konanie proti UPC.

6:30 "Dúfam, že na Slovensku nie sú vlastizradcovia, ktorí by si priali, aby naša krajina bola opäť ako do roku 1989 nejakou súčasťou hegemónneho ruského impéria. Máme naivné predstavy, že sme pre Moskvu dôležitým hráčom a môžeme byť mostom so zvyškom sveta. Ukázalo sa, že spolupráca s Ruskom teraz nie je možná,“ povedal pre Pravdu Vladimír Šucha, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Nie je to len Rusko. Čakajú nás desaťročia kríz a zmien

5:30 Koalícia krajín, ktoré prisľúbili poskytnúť Ukrajine tanky Leopard, ďalej rastie – deväť krajín sa zaviazalo poslať Ukrajine viac ako 150 týchto tankov. Na stredajšom virtuálnom zasadnutí takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin. Šéf Pentagonu nespresnil, či ide o stroje typu Leopard 2 alebo aj o staršie konštrukcie Leopard 1, ani ktorých deväť krajín tento záväzok urobilo.

„Koalícia krajín, ktoré darujú Ukrajine tanky Leopard, sa stále rozrastá. Deväť krajín sa teraz zaviazalo poskytnúť viac ako 150 tankov Leopard,“ uviedol okrem iného Austin vo svojej úvodnej reči na zasadnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá pod vedením Spojených štátov združuje približne 50 krajín. Stredajšie rokovanie bolo podľa Pentagonu desiate od vlaňajšieho apríla, keď zoskupenie vzniklo.

Austin pripomenul, že viaceré krajiny zo skupiny poskytli alebo prisľúbili Ukrajine, ktorá sa už viac ako rok bráni ruskej vojenskej agresii, rôzne zbrane vrátane systémov protivzdušnej obrany.

Nemecké tanky Leopard, hlavne ich modernejšia verzia Leopard 2, patria k najpočetnejším a najkvalitnejším tankom súčasnosti. Ukrajina sa o ich dodávky usiluje už niekoľko mesiacov, snahu ale dlho blokoval rezervovaný postoj Nemecka, ktoré má ako výrobca tanku rozhodujúce slovo. Berlín však postupne názor menil a tento rok ukrajinským silám prisľúbil moderné tanky Leopard 2A6 a dodávky povolil aj ďalším krajinám.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno uviedol, že Nemecko a Portugalsko odovzdajú Ukrajine sľúbené tanky do konca marca. Do koalície krajín ochotných poskytnúť Ukrajine tieto stroje sa podľa dostupných informácií zapojili okrem iného aj Poľsko, Nórsko, Kanada a Španielsko. Ako je známe z verejných vyhlásení, zatiaľ iba Varšava dodala Ukrajine sľúbených 14 tankov Leopard 2, poznamenal server Ukrajinska pravda.

Ukrajinské ministerstvo obrany v stredu na Telegrame uviedlo, že ukrajinské ozbrojené sily dostali od medzinárodných partnerov za minulý rok 117 575 kusov moderných zbraní a munície. Detaily tlačové oddelenie rezortu neposkytlo.

„Ukrajinskí vojaci si mimoriadne rýchlo osvojujú nové zbrane a efektívne a vynaliezavo ich využívajú na bojisku,“ píše sa v príspevku s poznámkou, že to inšpiruje medzinárodných partnerov, aby krajine poskytovali čoraz pokročilejšie a technologicky vyspelejšie zbrane.