433. deň: Zelenskyj: Ukrajina už je de facto členom NATO. Po vojne budeme riadnym členom

Čítajte viac 432. deň: Berlín sa chystá na Zelenského návštevu, informovala polícia. To však podľa Ukrajiny cestu ohrozilo

23:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v rámci štvrtkovej návštevy Holandska stretol na vojenskej základni Soesterberg neďaleko mesta Utrecht so zranenými ukrajinskými vojakmi, ktorí sa tam zotavujú z rán utŕžených počas bojov voči ruským inváznym silám a rozdal im hodinky. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Zelenskyj sa stretol aj s desiatkami ďalších vojakov, ktorí absolvujú výcvik zo strany príslušníkov holandskej armády. Jeho súčasťou je aj používanie protivzdušných systémov Patriot.

„Tu vidíme, čo je to pomoc,“ vyhlásil Zelenskyj na základni Soesterberg, kde sa na odoslanie na bojisko pripravujú zbrane a vojenské vybavenie. „Pomoc so zbraňami, ktoré chránia životy, s liečbou vojakov, s učením potrebných vojenských zručností a s vyšetrovaním ruských vojnových zločinov,“ uviedol ukrajinský prezident. Na holandskej základni si prezrel vojenské vybavenie vrátane húfnic či mobilných nemocníc.

Zelenskyj sa počas štvrtka stretol s holandským premiérom Markom Ruttem aj s kráľom Viliamom-Alexandrom a navštívil sídlo Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu. Vyzval na vytvorenie špeciálneho tribunálu pre ruskú agresiu na Ukrajine.

22:58 Ukrajinské letectvo uviedlo, že bolo dnes večer nútené zostreliť nad Kyjevom vlastné bezpilotné lietadlo Bayraktar TB2. Urobilo tak z bezpečnostných dôvodov, lebo nad strojom stratilo kontrolu. O zničení bližšie neurčeného dronu ukrajinskou protivzdušnou obranou v hlavnom meste predtým informovali miestne úrady.

„Bezpilotné lietadlo Bayraktar TB2 stratilo kontrolu počas rutinného letu v Kyjevskej oblasti 4. mája okolo 20.00 h,“ uviedlo veliteľstvo ukrajinského letectva. "Cieľ je zničený! Je to škoda, ale je to technika a takéto prípady sa stávajú, "uviedlo ďalej vo vyhlásení s tým, že pravdepodobne išlo o technickú chybu. Pád trosiek dronu podľa velenia letectva nemal za následok žiadne obete ani zranenia.

21:14 V ukrajinskej metropole Kyjev, ktorá bola v noci na štvrtok terčom série útokov ruskej armády, bol podvečer opäť vyhlásený letecký poplach. Radnica neskôr informovala, že príčinou poplachu bol dron, uviedla britská stanica BBC.

„Počas posledného poplachu bolo nad Kyjevom spozorované bezpilotné lietadlo. Objekt bol zostrelený silami a prostriedkami protivzdušnej obrany. Informácie o obetiach alebo zničení bytového fondu či infraštruktúry sa spresňujú,“ uvádza sa vo vyhlásení kyjevskej radnice.

Kyjevský primátor Vitalij Kličko neskôr informoval, že pravdepodobne v dôsledku padajúcich trosiek vypukol požiar v mestskej časti Solomianskyj na juhozápade ukrajinského hlavného mesta.

Agentúra AFP s odvolaním sa na svojho spravodajcu informovala, že v Kyjeve bolo vo štvrtok podvečer v priebehu 15–20 minút počuť niekoľko výbuchov.

Vojenský veliteľ Kyjeva Serhij Popko vo štvrtok ráno – po ďalšej vlne útokov – konštatoval, že „naše mesto nezažilo takú intenzitu útokov od začiatku tohto roka“. Všetky drony a rakety vyslané na Kyjev boli zničené silami protivzdušnej obrany.

20:13 Ruskom dosadené úrady na polostrove Kryme vo štvrtok informovali o zneškodnení dronu v blízkosti ruskej leteckej základne Belbek. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o ďalší zo série incidentov zaznamenaných v posledných dňoch na území Ruska alebo na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach.

Gubernátor mesta Sevastopol Michail Razvožajev vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram napísal, že približne o 19.00 h miestneho času sily protivzdušnej obrany v oblasti letiska Belbek zneškodnili bezpilotné zariadenie.

Podľa britskej stanice BBC miestne médiá informovali, že v centre Sevastopola bolo okolo 18.00 h počuť dva odpaly rakiet. Ruské úrady v meste však uviedli, že ruská armáda vykonáva cvičenie.

BBC podotkla, že od augusta počuť výbuchy na Kryme a v Sevastopole takmer denne. Ruské úrady túto situáciu vysvetľujú streľbou na „ukrajinské drony“ a aktivovaním protivzdušnej obrany.

19:36 V dôsledku vojny na Ukrajine tamojšie úrady evidujú 23 760 ukrajinských občanov ako nezvestných. Uviedol to námestník ukrajinského ministra vnútra Leonid Tymčenko, informuje spravodajský portál Sky News.

Od začiatku vojny podľa Tymčenka zaregistrovali 101 543 hlásení o nezvestných osobách. Tieto správy vložili do Jednotného registra osôb nezvestných za zvláštnych okolností. Oznámenia o nezvestnosti boli vydané pre 31 330 osôb, z ktorých sa 7 570 podarilo náj­sť.

Zvyšok je tak stále považovaný za nezvestných za zvláštnych okolností. Tento počet môže zahŕňať osoby zabité vo vojne, zadržiavané ruskými silami alebo násilne deportovaných ľudí.

18:15 Starostu Odesy Hennadija Truchanova zadržali v súvislosti s vyšetrovaním prípadu podozrenia z korupcie. Oznámila to vo štvrtok ukrajinská protikorupčná prokuratúra, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Truchanov bol za starostu tohto čiernomorského prístavného mesta zvolený v roku 2014, pričom od roku 2017 je vyšetrovaný v súvislosti s obvineniami zo sprenevery, ktoré popiera.

Protikorupčná prokuratúra na platforme Telegram informovala, že Truchanov má zostať vo väzbe 60 dní, keďže nezaplatil kauciu vo výške 30,866 milióna ukrajinských hrivien (760 311 eur).

Truchanov čelí obvineniu zo sprenevery 92 miliónov hrivien. V roku 2018 bol zbavený obvinení. V roku 2021 však bolo obnovené vyšetrovanie týkajúce sa kúpy administratívnej budovy v starej priemyselnej továrni v Odese, v rámci ktorého čelí obvineniam.

Pre Ukrajinu, ktorá sa snaží stať členom Európskej únie, je boj proti korupcii veľmi zásadný. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zasahuje proti úplatkárstvu vo svojej krajine v súčasnosti aj napriek vojne, ktorú na Ukrajine už od vlaňajšieho februára vedie Rusko, konštatuje Reuters.

18:00 Slovensko vyšle do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany, ktorý vo štvrtok odsúhlasili poslanci parlamentu.

Čítajte viac Slovenská armáda bude na našom území cvičiť tú ukrajinskú

17:30 Krajiny EÚ podporujú opätovné predĺženie čiernomorskej obilnej iniciatívy. V rozhovore pre spravodajcu TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci – segment rozvojová politika.

Brocková uviedla, že Rada ministrov sa intenzívne venovala globálnym dopadom vojny na Ukrajine. Hosťom diplomatov EÚ bola generálna tajomníčka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebecca Greenspanová.

„Bola to dobre načasovaná návšteva. Z Bruselu odchádza do Moskvy a je to jedna z hlavných aktérok pri rokovaniach o čiernomorskej obilnej iniciatíve. Všetci sme vyjadrili podporu týmto rokovaniam a veríme, že čiernomorská iniciatíva bude predĺžená,“ uviedla Brocková s odkazom na iniciatívu, ktorú vlani v júli pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, a ktorá aj napriek vojne umožňuje čiastočný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov na svetové trhy.

Rusko v marci tohto roku súhlasilo s predĺžením iniciatívy po dobu 60 dní, do polovice mája.

Brocková za Slovensko predstavila tri body. Ten prvý sa týka pokračovania čiernomorskej iniciatívy, zároveň s tým však treba hľadať aj iné doplňujúce nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii. Napríklad koridory solidarity pre vývoz ukrajinského obilia.

Upozornila tiež, že okrem krátkodobých priorít EÚ musí venovať pozornosť aj znižovaniu závislosti krajín tretieho sveta a pomáhať budovať kapacity „globálneho juhu“ na to, aby táto oblasť bola sebestačnejšia pri produkcii potravín a v energetickej nezávislosti.

Do tretice sa vyslovila za to, aby EÚ aj naďalej prehlbovala strategickú komunikáciu s krajinami tretieho sveta, čo znamená zápasiť so šírením ruských naratívov a vysvetľovať dôvody vojny na Ukrajine a situáciu s tým vzniknutú v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, energetiky a migrácie.

Diplomati v Bruseli rokovali aj s predsedom Európskej investičnej banky (EIB) Wernerom Hoyerom.

16:15 Pre Ukrajinu je zásadné, aby západné vlády Kyjevu dodávali zbrane čo najrýchlejšie, poznamenal Zelenskyj pri stretnutí s predsedami vlád Holandska a Belgicka v Haagu. Povedal tiež, že Ukrajina už je de facto členom NATO, ale mala by sa ním stať aj de iure. Rutte podotkol, že je dôležité, aby spojenci urobili jasný krok voči Ukrajine na nadchádzajúcom summite NATO vo Vilniuse.

Premiér De Croo poznamenal, že Belgicko podporuje nový balík vojenskej pomoci Ukrajine a že jeho vláda skúma, ako môžu byť zmrazené ruské majetky použité na pomoc Ukrajine vo vojnovom úsilí.

Holandský premiér podľa agentúry DPA tiež povedal, že jeho krajina teraz rokuje s Dánskom a Britániou o dodávkach bojových lietadiel Ukrajine. Dodávky stíhačiek F-16 nie sú tabu, ubezpečil Rutte Dohoda v tejto súvislosti ešte nebola dosiahnutá, pripustil Rutte. Podľa neho to je ale len otázka času. Poukázal pritom na podobné skoršie debaty o dodávkach húfníc a tankov Leopard. „Niečo také si skrátka žiada čas. Ale teraz sú pancierové húfnice na Ukrajine. A sú tam posielané tanky Leopard II,“ zdôraznil Rutte.

15:35 Berlínska polícia začala vyšetrovanie jedného zo svojich príslušníkov kvôli zverejneniu informácií o návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Nemecku na konci budúceho týždňa. Vyšetrovanie súvisí s podozrením na porušenie mlčanlivosti po tom, ako sa príslušné informácie v stredu objavili v berlínskom denníku B.Z.

List s odvolaním sa na príslušníka berlínskej polície uviedol, že Zelenskyj má pristáť v Berlíne 13. mája a na druhý deň ho má s vojenskými poctami prijať nemecký kancelár Olaf Scholz a potom aj prezident Frank-Walter Steinmeier. Podľa denníka sa Zelenskyj ešte v ten istý deň presunie vrtuľníkom do Cách, kde prevezme Cenu Karola Veľkého.

Podľa šéfky berlínskej polície Barbary Slowikovej je neprijateľné, aby „jediný spolupracovník tak hanebným spôsobom špinil povesť berlínskej polície na národnej i medzinárodnej úrovni“.

Podľa serveru t-online bola pre Kyjev veľkým sklamaním skutočnosť, že nemecké médiá získali podrobný opis prípravy a programu Zelenského cesty do Nemecka. Zverejnenie citlivých informácií by údajne mohlo viesť aj k zrušeniu návštevy. Kancelárstvo informáciu nekomentovalo a uviedlo, že Scholzov program na nadchádzajúci týždeň zverejní v piatok

14:40 Ukrajina verí, že jej chystaná protiofenzíva bude úspešná a že získa späť Ruskom okupované územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to dnes povedal na tlačovej konferencii v Haagu. Dodal, že Rusko je na bojovnom poli demoralizované a že režim ruského prezidenta Vladimira Putina nemá podporu verejnosti. Zelenskyj tiež podľa agentúry Reuters vyhlásil, že s „takýmito ľuďmi“ nemieni o ničom vyjednávať.

„Chceme počuť jasnú správu, že po vojne budeme v NATO,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal ale, že jeho krajina má realistické očakávania a vie, že do Severoatlantickej aliancie nevstúpi, kým bude na Ukrajine vojna.

Zelenskyj požiadal o čo najrýchlejší výcvik ukrajinských pilotov a spresnil, že so spojencami rokuje o dodávkach stíhačiek F-16, ale že je to zložité. Volal tiež po využití prostriedkov zhabaných v rámci protiruských sankcií na obnovu Ukrajiny.

Čítajte aj Ukrajinci chcú zasypať Rusov paľbou z diel. Budú mať čím strieľať?

14:22 Vyše 20 ruských miest tento rok zrušilo sprievody pri príležitosti osláv 9. mája, keď si Rusko pripomína porážku nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Niektoré mestá uviedli, že slávnostné udalosti zrušili z „bezpečnostných dôvodov“. Vedenie ďalších oznámilo, že ohňostroje by mohli rozrušiť vojakov a že peniaze je vhodnejšie vynaložiť na takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu, ako Rusko nazýva svoju inváziu na Ukrajinu. Upozornil na to ruský server Vjorstka.

Z bezpečnostných dôvodov sprievod zrušili Kaluga, Rjazaň, Orjol alebo Saratov. Vedenie Pskova uviedlo, že organizovanie osláv nepovažuje za vhodné z „morálneho a etického“ hľadiska. Gubernátor Pskovskej oblasti Michail Vedernikov k tomu oznámil, že do regiónu prichádza na rehabilitáciu mnoho vojakov, ktorí zvuk ohňostrojov „vnímajú úplne inak“. Vedenie Belgorodu, mesta neďaleko hraníc s Ukrajinou, potom oznámilo, že nechce „nepriateľa provokovať veľkým nahromadením techniky a vojakov“.

Oslavy s vojenskou prehliadkou naopak plánuje aj tento rok usporiadať Moskva. Ruský prezidentský hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že na pláne nič nemení ani stredajší dronový incident, ktorý Moskva označuje za pokus o útok na Kremeľ a z ktorého viní Ukrajinu. Portál Meduza s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísal, že na prehliadke na Červenom námestí bude ale pravdepodobne k videniu menšie množstvo armádnej techniky ako v minulých rokoch. Navyše budú zrejme ukázané staré stroje, pretože tie moderné potrebuje mať Rusko na fronte. Jedinou zahraničnou hlavou štátu, ktorá má do Moskvy na oslavy pricestovať, je prezident Kirgizska Sadyr Žaparov.

Čítajte aj Na oslavách v Moskve ľudia zrejme uvidia menej techniky. Zo zahraničia dorazí iba jeden prezident

14:09 Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby vo štvrtok označil za smiešne obvinenia Ruska, že Spojené štáty nariadili Ukrajine uskutočniť útok dronmi a pokúsiť sa zabiť prezidenta Vladimira Putina. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN a agentúry Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že za pokusom o údajný atentát na ruského prezidenta je Washington. „Rozhodnutia o podobných útokoch prijíma Washington a nie Kyjev… Kyjev robí len to, čo mu povedia,“ uviedol Peskov.

Kirby pre televíznu stanicu MSNBC povedal, že tvrdenia Ruska sú nepravdivé. Washington podľa jeho slov nepodporuje Ukrajinu v útokoch mimo jej štátnych hraníc a ani jej to neumožňuje.

Podiel Kyjeva na údajnom útoku v stredu odmietol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

13:35 Dovoz ropy a ropných produktov z Ruska do krajín Európskej únie v minulom roku klesol vlani na 133,38 milióna ton v porovnaní s rokom 2019, keď to bolo 207,07 milióna ton. Vo štvrtok o tom informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

V roku 2022 čelil energetický sektor obrovským výzvam. Ruská invázia na Ukrajinu a s ňou súvisiace sankcie uvalené Úniou na Rusko mali značný vplyv na trhy, čo spolu s prechodom na obnoviteľnú energiu a zvyšovaním cien energií, ropy a plynu na konci roka 2021 sťažilo život všetkým.

Keďže EÚ sa po vypuknutí vojny na Ukrajine snažila „odstrihnúť“ od ruskej ropy a ostatných fosílnych palív, vznikol tak priestor pre ďalších dovozných partnerov. V porovnaní s rokom 2019 zvýšili Spojené štáty svoj ročný export ropy do EÚ o 25,81 milióna ton (+63 %), Nórsko o 16,7 milióna ton (+37 %), Brazília o 8,71 milióna ton (+194 %), Angola o 4,14 milióna ton (+57 %) a Spojené arabské emiráty o 1,44 milióna ton (+24 %).

13:20 Európska únia diskutuje o novom sankčnom mechanizme zameranom na nečlenské krajiny, ktoré podľa nej dostatočne nebránia Rusku v obchádzaní sankcií. Ide predovšetkým o tie krajiny, ktoré nedokážu vysvetliť výrazný nárast objemu obchodu s kľúčovými produktmi či technológiami. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.

Mechanizmus má podľa zdrojov v prvej fáze odradiť štáty od pomoci Rusku a obmedziť obchodné kanály, ktoré by Moskva mohla využívať. Ak by tento postup nefungoval, EÚ by mohla v druhej fáze zaviesť cielené reštrikcie na kľúčový tovar. EÚ podľa zdrojov plánuje tiež rozšíriť niektoré súčasné exportné opatrenia a zakázať tranzit viacerých druhov tovaru cez Rusko.

Nový balík sankčných opatrení EÚ sa bude zameriavať najmä na odstránenie možností na obchádzanie predtým zavedených sankcií a na posilnenie schopnosti EÚ vynucovať dodržiavanie týchto sankcií. EÚ tak reaguje na doterajšiu schopnosť Moskvy získavať veľké množstvo tovaru podliehajúceho sankciám prostredníctvom tretích krajín, napísala agentúra Bloomberg.

Rusko zvýšilo dovoz polovodičov, integrovaných obvodov a ďalších technologických produktov z krajín, ako sú Kazachstan, Spojené arabské emiráty, Turecko alebo Čína. Zdroje uviedli, že nový mechanizmus by sa zameral na štáty v Strednej Ázii a na priamych susedov Ruska. Čína by sa podľa zdrojov terčom nových opatrení zatiaľ pravdepodobne nestala.

12:52 Keby bol Donald Trump dnes americkým prezidentom, nebola by žiadna vojna na Ukrajine ani v Európe, vyhlásil vo štvrtok maďarský premiér Viktor Orbán. „Vráťte sa, pán prezident, urobte Ameriku opäť skvelou a prineste nám mier,“ povedal v prejave predseda maďarskej vlády, ktorý opätovne zdôraznil význam národa a potrebu chrániť ho pred „globálnou progresívnou elitou“. Šéf maďarskej vlády to uviedol na konferencii organizovanej americkým konzervatívnym spolkom CPAC.

Čítajte aj Keby bol Trump prezidentom, žiadna vojna na Ukrajine by podľa Orbána nebola

12:12 Za dronovým útokom na Kremeľ stoja USA, vyhlásil dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. V stredu ruská prezidentská administratíva obvinila z pokusu o útok na kremeľskú rezidenciu prezidenta Vladimira Putina Ukrajinu. Peskov dnes ale pred novinármi tvrdil, že Washington Kyjevu podsúva, na aké ciele má útočiť. Ukrajina už v stredu akékoľvek zapojenie do stredajšieho incidentu odmietla. Podľa analytikov z amerického Inštitútu pre štúdium vojny nie je vylúčené, že ho zinscenovalo samotné Rusko.

„Rozhodnutia o takýchto krokoch, takýchto teroristických útokoch, sa nerobia v Kyjeve, ale priamo vo Washingtone. A Kyjev už len plní to, čo mu prikážu,“ citovala dnešné vyhlásenie kremeľského hovorcu agentúra TASS.

Peskov tiež tvrdil, že Washington Kyjevu diktuje ciele útokov. „Tie vyberá Washington a potom to odovzdávajú Kyjevu s tým, aby to Kyjev splnil. A nie zakaždým má Kyjev právo vybrať si prostriedky,“ vyhlásil kremeľský hovorca a nadviazal varovaním, že USA by si mali „uvedomiť“ nebezpečenstvo svojho nepriameho zapojenia do konfliktu na Ukrajine.

Čítajte aj Po dronovom útoku na Kremeľ Medvedev vyzval na fyzickú likvidáciu Zelenského

11:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes dopoludnia prišiel do sídla Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu. Pred budovou ho čakal šéf ICC Piotr Hofmański. Obsah stretnutia je tajný, rovnako ako väčšina programu Zelenského návštevy Holandska, píše holandská stanica NOS.

Čítajte aj Zelenskyj: V Haagu má byť iný Vladimir. Trváme na zriadení tribunálu za ruskú agresiu

11:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v rámci svojej návštevy Holandska zavítal do holandského parlamentu a stretol sa so zástupcami oboch parlamentných komôr. Stretnutie podľa denníka De Telegraaf vynechali predseda krajne pravicovej Strany pre slobodu (PVV) Gert Wilders a šéfka protestnej strany BBB Van der Plasová.

Ráno Zelenskyj prišiel do sídla hornej komory holandského parlamentu na stretnutie so zákonodarcami. Podľa listu De Telegraaf jeho návšteva vyvolala rozruch v Druhej snemovni, teda poslaneckej snemovni. Wilders a Van der Plasová vopred ohlásili, že sa stretnutia s ukrajinským prezidentom nezúčastnia, pretože Holandsko si dnes pripomína obete 2. svetovej vojny.

„Čo sa týka mňa, dnešok v Holandsku nepatrí jemu, ale nášmu národnému pamätnému dňu,“ tvrdil Wilders. Podľa Van der Plasovej je veľmi nemiestne, že prezident Ukrajiny, ktorá je vo vojne s Ruskom, je na návšteve práve v tento deň. Ich postoj však kritizovali viacerí ďalší politici.

Zelenského prijali najvyšší predstavitelia parlamentu Vera Bergkampová a Ján Anthonie Bruijn a potom prezident hovoril s členmi oboch parlamentných komôr. Dnes má v pláne okrem iného aj stretnutie s holandským premiérom Marekom Ruttom.

11:03 Druhý najdôležitejší predstaviteľ Vatikánu, štátny sekretár Pietro Parolin potvrdil existenciu mierovej „misie“ na ukončenie vojny Ruska na Ukrajine. Povedal to len niekoľko dní po tom, čo pápež František zaskočil ľudí spontánnym odhalením tejto tajnej akcie.

Kardinál Parolin počas predstavovania novej knihy v stredu povedal, že Moskva aj Kyjev o misii vedia.

„Pokiaľ viem, sú s tým oboznámení, ale ako to už v práci úradov býva, niekedy sa správy nedostanú tam, kam sa dostať mali,“ uviedol Parolin. „To je moje vysvetlenie, ale viem, že obe strany boli informované,“ do­dal.

František odhalil existenciu tajnej „misie“ Vatikánu v nedeľu neskoro večer na tlačovej konferencii cestou z návštevy Maďarska. Na tlačovej konferencii sa ho pýtali, či by Orbán alebo metropolita Hilarion z ruskej pravoslávnej cirkvi mohli pomôcť vyrokovať koniec vojny.

„Viete si predstaviť, že na tomto stretnutí sme nehovorili len o Červenej čiapočke, však?“ odpovedal František.

Zopakoval ochotu urobiť čokoľvek, čo ukončí vojnu. „A už teraz prebieha misia, ale ešte to nie je verejné. Uvidíme… Keď sa to zverejní, budem o tom rozprávať,“ povedal pápež.

10:55 V ruskom Krasnodarskom kraji spôsobil v noci na štvrtok dronový útok požiar v ropnej rafinérii v obci Ilskij, informuje agentúra TASS. Na rafinériu podľa nej zaútočili štyri drony. Ďalší incident sa odohral v ropnom závode v Novošachtinsku v Rostovskom kraji na juhozápade Ruska, kde podľa agentúry explodovalo bezpilotné lietadlo.

Čítajte aj Ruské ropné rafinérie pod paľbou. Opäť čelili útokom dronmi

10:32 Pri včerajšom ruskom ostreľovaní juhoukrajinského mesta Cherson a jeho okolia zomrelo 23 ľudí. Predchádzajúce údaje hovorili o 21 obetiach. Informoval o tom podľa agentúry Reuters šéf chersonskej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin. Útoky zasiahli supermarket, železničnú stanicu aj rezidenčné budovy.

„Nepriateľ mieri na miesta, kde žijeme. Cielia na naše životy, na životy našich detí,“ uviedol dnes Prokudin s tým, že v oblasti bol vyhlásený trojdňový smútok. Ako Prokudin dodal, 46 ľudí utrpelo pri ostreľovaní zranenia. medzi nimi aj dve deti.

Útoky hneď v stredu odsúdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Stanica a križovatka, dom, železiarstvo, supermarket s potravinami, čerpacie stanice – viete, čo tieto miesta spája? Krvavá stopa, ktorú Rusko zanecháva svojimi granátmi, ktoré zabíjajú civilistov v Chersone a Chersonskej oblasti,“ uviedol prezident v príspevku na telegrame, ktorý sprevádzal snímky mŕtvych ľudí a zničených budov.

Medzi obeťami sú aj traja energetici, ktorí opravovali predchádzajúcim ruským ostreľovaním poškodenú elektrickú sieť. Obeťami v nákupnom centre sa stali zamestnanci jeho návštevníkov. Kaluže krvi a veľké množstvo sutín, opísal situáciu pri supermarekte tesne po útokoch reportér agentúry Reuters.

9:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok v holandskom Haagu stretne s vedením Medzinárodného trestného súdu (ICC). TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Sme v Haagu. Stretneme sa s lídrami Medzinárodného trestného súdu,“ uviedol Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

ICC so sídlom v Haagu vydal 17. marca zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

9:16 Fínske noviny Helsingin Sanomat obchádzajú ruské mediálne obmedzenia o vojne na Ukrajine a správy o nej ukrývajú v online hre Counter-Strike populárnej medzi ruskými hráčmi.

Čítajte viac Fíni proti propagande Kremľa: Informácie o vojne ukrývajú Rusom do hry Counter-Strike

8:57 Útok dronom zapálil zásobník s ropnými produktmi v rafinérii neďaleko okupovaného Krymského polostrova. Miestne pohotovostné služby uviedli, že požiar uhasili po vyše dvoch hodinách, informuje agentúra Reuters.

Podľa ruskej agentúry TASS-u dron zaútočil na rafinériu v meste Iľskij, pri čiernomorskom prístave Novorossijsk v Krasnodarskom kraji. Časť rafinérie zachvátil mohutný požiar, písali médiá v skorších správach.

V predchádzajúci deň zachvátil požiar aj nádrže s palivom v obci Volna neďaleko Kerčského mosta spájajúceho ruskú pevninu s okupovaným Krymom.

„Už druhá nepokojná noc pre naše pohotovostné služby,“ napísal vo štvrtok nadránom na sociálnej sieti Telegram gubernátor juhoruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondratev. Dodal, že v rafinérii v Iľskom horia zásobníky s ropnými produktmi a podľa predbežných správ nie sú žiadne obete. Neuviedol, ako požiar vznikol.

Ukrajina sa zriedkakedy hlási k zodpovednosti za „časté útoky dronmi na infraštruktúru a vojenské ciele“, ako to opisuje Moskva.

8:37 Niekoľko ukazovateľov naznačuje, že dronový útok na Kremeľ vykonaný v noci na stredu bol riadený zvnútra a účelovo zinscenovaný Ruskom, píše Americký inštitút pre štúdium vojny.

Čítajte viac Objednal si útok na Putina sám Putin? ISW: Chce tak zmobilizovať domáce publikum

8:15 Ukrajinská protivzdušná obrana upresnila, že zostrelila 18 z 24 samovra­žedných dronov, ktorými Rusko ráno zaútočilo na Ukrajinu.

Samospráva Kyjeva v oznámení uviedla, že všetky rakety a drony zacielené proti ukrajinskému hlavnému mestu už tretíkrát za štyri dni boli zneškodnené.

„Rusi zaútočili na Kyjev s použitím vyčkávacej munície Šáhid (útočných dronov Šáhid) a rakiet, pravdepodobne balistického typu,“ napísala samospráva.

Z 15 kamikadze dronov Šáhid, vystrelených na prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora, zničila protivzdušná obrana 12, pričom tri drony zasiahli areál univerzity. Obete nie sú, uviedlo južné velenie ukrajinskej armády.

7:27 Rusko v noci na dnešok zaútočilo bezpilotnými lietadlami iránskej výroby na Kyjev a Odeskú oblasť, väčšinu z nich ale protiletecká obrana zničila. Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že v niektorých ďalších regiónoch Ukrajiny bol tiež vyhlásený letecký poplach, okrem Kyjevskej a Odeskej oblasti išlo aj o Sumskú alebo Záporožskú oblasť.

Na Odese Rusi zaútočili dronmi Šáhíd-136, dvanásť sa ich podarilo zneškodniť. Tri sa zrútili na študentské internáty, povedal hovorca vojenskej správy Odeskej oblasti Serhij Bratčuk. BBC píše, že podľa nepotvrdených informácií šíriacich sa na sociálnych sieťach išlo o internát vojenskej akadémie. Bratčuk informoval, že nikomu sa nič nestalo a požiar bol uhasený.

Kyjev zažil ruské útoky počas troch májových nocí zo štyroch, upozornil šéf vojenskej správy v ukrajinskom hlavnom meste Serhij Popko. Ukrajinská protiletecká obrana podľa neho zneškodnila ako drony, tak zrejme balistické rakety. Obete z radov civilného obyvateľstva ani materiálne škody hlásené nie sú, uviedol Popko.

Podľa velenia ukrajinských vzdušných síl Rusko v noci na dnešok nasadilo celkom 24 Šáhídov, 18 z nich sa obrancom podarilo zničiť.

6:47 Päť severských krajín prisľúbilo pokračovanie pomoci Ukrajine v boji proti ruskej agresii, ako aj podporu snahám Kyjeva o vstup do NATO a EÚ. Lídri Fínska, Švédska, Nórska, Dánska a Islandu to uviedli na stredajšom summite v Helsinkách, na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra DPA.

Ukrajinský prezident sa v Helsinkách stretol s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm, so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, nórskym predsedom vlády Jonasom Gahrom Störem, dánskou ministerskou predsedníčkou Mette Frederiksenovou a šéfkou islandskej vlády Katrín Jakobsdóttir.

„Severské krajiny zostávajú pevné vo svojom odhodlaní podporovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uvádza sa v záverečnom komuniké účastníkov summitu vo fínskej metropole.

Lídri piatich krajín zároveň prisľúbili, že budú naďalej poskytovať „politickú, finančnú, humanitárnu a vojenskú podporu Ukrajine“, a to tak dlho, ako to bude potrebné.

Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island pomáhajú Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Dánsko v utorok oznámilo, že Kyjevu poskytne vojenské vybavenie a finančnú pomoc v hodnote 228 miliónov eur na podporu očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu neskoro večer pricestoval do Holandska. Tamojšie médiá informovali, že lietadlo holandskej vlády pristálo na letisku Schiphol v Amsterdame. Ide o jeho prvú návštevu v tejto západoeurópskej krajine, kam priletel z Fínska.

Televízia NOS zverejnila zábery pristátia lietadla a kolóny sprevádzané políciou. Podľa správ holandských médií čaká Zelenského schôdzka s holandským premiérom Ruttom a ministerkou obrany Ollongrenovou. Okrem toho v Haagu vystúpi s prejavom nazvaným Žiadny mier bez spravodlivosti pre Ukrajinu. Naplánovaná je vraj aj návšteva Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov, ktorých sa údajne ruskí vojaci v napadnutej krajine dopúšťajú. V marci tento súd v Haagu vydal medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú splnomocnenkyňu pre práva detí Mariju Ľvovovú-Bělovovú.

Agentúra DPA píše, že Holandsko doteraz poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote asi 1,2 miliardy eur. Premiér Rutte dal tiež najavo, že pre neho nie sú tabu ani dodávky bojových lietadiel krajine čeliacej ruskej agresii.

6:05 Ukrajinské ozbrojené sily už zrejme začali svoju dlho očakávanú protiofenzívu, uviedol v stredu šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, informovala agentúra DPA.

Ukrajinci „majú nekonečné množstvo vojakov a munície,“ napísal Prigožin v stredu večer na platforme Telegram. „Predpokladám, že sa (ukrajinská) ofenzíva už začala,“ dodal.

Prigožinovo vyhlásenie nebolo potvrdené z iných zdrojov a ruské ministerstvo obrany ho nekomentovalo. Ukrajinský generálny štáb v stredu večer informoval len o pokračujúcich ťažkých bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut, kde sú nasadené aj jednotky vagnerovcov.

Prigožin predtým hovoril o veľkých stratách v radoch svojich bojovníkov v Bachmute a obvinil vedenie v Moskve, že jeho vojakov necháva „hladovať bez munície“.

Už dlhšiu dobu avizovaná ukrajinská jarná protiofenzíva bude mať za cieľ oslobodiť ruskými jednotkami okupované oblasti na východe a juhu Ukrajiny.

Vedenie ukrajinských ozbrojených síl však o nej ani o čase a mieste jej spustenia neposkytuje žiadne informácie.

6:00 Časť ropnej rafinérie v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska vo štvrtok zachvátil požiar po tom, ako ju zasiahol dron, uviedla agentúra TASS. Hasiči oheň po niekoľkých hodinách zlikvidovali. Podobný incident sa stal aj v stredu, keď v tomto regióne kvôli bezpilotnému lietadlu vypukol rozsiahly požiar v sklade s ropnými produktmi.

„Kvôli útoku dronu horí zásobník rafinérie v mestečku Ilskij,“ citovala agentúra TASS nemenovaného činiteľa. Neskôr úrady informovali, že je požiar uhasený a že sa nikomu nič nestalo. Horelo na ploche asi 400 metrov štvorcových.

Miesto sa nachádza východne od čiernomorského prístavu Novorossijsk.

V noci na stredu oheň v sklade s ropnými produktmi v mestečku Volna kvôli „pádu“ dronu zachvátil plochu okolo 1200 metrov štvorcových. Voľna leží v miestach, kde končí most cez Kerčský prieliv, ktorý Moskva postavila po anexii ukrajinského Krymu a ktorý spája tento polostrov s ruskou pevninou.

Rusko a Krym sa v posledných dňoch stali dejiskom mnohých podobných incidentov. Napríklad v pondelok a utorok úrady v Brjanskej oblasti susediace s Ukrajinou informovali o vykoľajení dvoch nákladných vlakov. V sobotu vzplanul zásobník paliva v prístave Sevastopoľ na Kryme. Tamojšou Moskvou dosadené úrady informovali o útoku dronov.

Ukrajina sa k žiadnemu z útokov neprihlásila, ale ich nárast prichádza v čase, keď Kyjev tvrdí, že dokončil prípravy na očakávanú protiofenzívu. Podľa vojenských analytikov je možné, že sa Ukrajina zameriava na zásobovacie línie v ruskom tyle.