441. deň: Vyskúšali Ukrajinci nové rakety od Britov? V Luhansku okupovanom Rusmi zazneli explózie

Čítajte viac 440. deň: Ukrajinci pri Bachmute prerazili ruské pozície, panikária vojnoví blogeri. Kremeľ to poprel

23:25 Ukrajina chce ukončiť vojnu s Ruskom do tohtoročnej zimy. Uviedol to v piatok tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov.

Ukrajina podľa Danilova plánuje oslobodiť všetky svoje územia vrátame polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

23:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podpísal rozhodnutie o nových sankciách proti Moskve. Patria k ním aj sankcie namierené voči ľuďom a firmám, ktoré pomáhali Rusku ovládnuť oceliareň Zaporižstal. Zelenskyj to oznámil na komunikačnej platforme Telegram.

„Môj dekrét uplatňuje reštriktívne opatrenia voči 41 subjektom, a to 13 fyzickým osobám a 28 právnickým osobám, ktoré Ruská federácia použila na kontrolu nad firmou a tým poškodila našu ekonomiku. Začíname proces konfiškácie ruského podielu v tejto firme," konštatoval prezident. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

22:20 Americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike sa podľa juhoafrického ministerstva zahraničia ospravedlnil za obvinenia krajiny z dodania zbraní a munície Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters. JAR si veľvyslanca Reubena Brigetyho predvolala po jeho štvrtkovom vyhlásení, v ktorom hovoril o kotvení lode sankcionovanej ruskej spoločnosti v prístave JAR. Africká krajina tvrdí, že k ruskej invázii na Ukrajinu zaujala neutrálne stanovisko.

„Ministerstvo zahraničia Juhoafrickej republiky odovzdalo demaršu veľvyslancovi Spojených štátov v JAR Reubenovi Brigetymu a vyjadrilo úplnú nespokojnosť s jeho správaním,“ uvádza sa podľa Reuters vo vyhlásení. Ministerstvo ďalej uviedlo, že veľvyslanec „uznal, že prekročil hranicu, a bezvýhradne sa ospravedlnil“.

22:10 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi plánuje tento mesiac predložiť Bezpečnostnej rade OSN dohodu s Ruskom a Ukrajinou o ochrane Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). To naznačuje, že dohoda je už blízko. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, pre ktorú to uviedli štyria diplomati. Správu citoval aj portál britského denníka The Guardian.

Šéf MAAE Grossi sa dlhé mesiace pokúša zaistiť dohodu o zmenšení hrozby katastrofickej jadrovej nehody, ktorú môžu spôsobiť vojenské akcie, ako napríklad ostreľovanie tejto najväčšej atómovej elektrárne Európy. ZAES sa nachádza na juhu Ukrajiny a Rusko ju okupuje už vyše roka.

21:50 Členské štáty Európskej únie Cyprus a Malta zrušili po invázii Ruska na Ukrajine niekoľko desiatok takzvaných zlatých pasov, ktoré vydali ruským občanom. V piatok o tom informovala EÚ, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Slovné spojenie „zlaté pasy“ sa používa pre spornú prax predávania občianstva štátnym príslušníkom nečlenských štátov EÚ, väčšinou výmenou za investície.

Cyprus zrušil cyperské občianstvo 43 ľuďom, uviedla Európska komisia v odpovedi na žiadosť nemeckého poslanca Európskeho parlamentu Moritza Körnera.

O maltské občianstvo tiež údajne prišli dvaja Rusi. Jeden z nich je objektom sankcií EÚ, druhého sankcionovali Spojené štáty.

21:20 Východoukrajinským Luhanskom, ktorý okupujú Rusi, otriasli dve explózie, ktoré malo podľa ruskej strany na svedomí ukrajinské ostreľovanie. Informovala o tom ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Luhansk, ktorý v roku 2014 ovládli proruskí separatisti, leží bezmála 90 kilometrov od súčasnej frontovej línie, poznamenal ukrajinský server Ukrajinska pravda. Explózie podľa agentúry Reuters podnietili medzi analytikmi špekulácie, že Ukrajina už mohla začať používať novododané zbrane s dlhým doletom. Kyjev sa k incidentu zatiaľ nevyjadril.

Podľa ruskej agentúry bolo v okolí jednej z luhanských tovární vidieť stĺp dymu, ktorého zábery zverejnil okrem iného ruský informačný kanál Mash. Informácie o prípadných zranených zatiaľ nie sú. Výbuchy v Luhansku potvrdila aj ukrajinská televízia Suspilne.

V Luhansku bol v piatok údajne zať ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, tvrdia podľa portálu Ukrajinska pravda ruské zdroje. V Luhansku sa okrem toho pripomínal takzvaný Deň republiky, ktorú tu vyhlásili v roku 2014 proruskí separatisti. Drvivá časť sveta však tento samozvaný štátny útvar, Luhanskú ľudovú republiku, neuznáva. Vlani ju krátko pred vpádom na Ukrajinu uznalo Rusko a o niekoľko mesiacov neskôr tiež Sýria a Severná Kórea.

Luhansk leží mimo dosahu amerických raketometov HIMARS, ktoré Ukrajina používa už od minulého roka. Tie majú dostrel 80 kilometrov. Británia však tento týždeň potvrdila, že sa Ukrajine rozhodla dodať strely Storm Shadow s doletom vyše 250 kilometrov. Britský minister obrany Ben Wallace pritom podľa CNN povedal, že ich dodávka už mieri na Ukrajinu alebo už dorazila. USA okrem toho vo februári potvrdili, že Ukrajine začnú dodávať strely GLSDB, ktoré majú dolet okolo 150 kilometrov.

21:10 Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall založila spoločný podnik s ukrajinským koncernom Ukroboronprom na opravy a výrobu tankov. Detaily dohody prediskutoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s generálnym riaditeľom Rheinmetallu Arminom Pappergerom počas jeho návštevy Ukrajiny. Rheinmetall bude mať v spoločnom podniku 51-percentný podiel. Spolupráca sa sústredí na technickú údržbu a opravy obrnených bojových vozidiel na Ukrajine. Spoločný podnik sa zároveň bude pripravovať na výrobu tankov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Šéf koncernu Ukroboronprom Jurij Husev, ktorého citoval nemecký denník Handelsblatt, privítal ochotu Rheinmetallu podporiť Ukrajinu. Očakáva sa, že nemecká firma v najbližších dňoch podpíše zmluvy o vytvorení ďalších dvoch spoločných podnikov, a to na produkciu munície a systémov protivzdušnej obrany.

21:05 Britská dodávka striel s plochou dráhou letu Storm Shadow s dosahom vyše 250 kilometrov Kyjevu podľa Moskvy svedčí o „bezprecedentnej úrovni“ zapojenia Londýna do konfliktu na Ukrajine. Dnes to vo vyhlásení uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Ministerstvo tiež oznámilo, že si vyhradzuje právo „neutralizovať hrozby“, ktoré môžu byť spojené s použitím týchto rakiet.

Čítajte viac Storm Shadow? Extrémne nepriateľský krok Británie, pení Kremeľ a hovorí o práve „neutralizovať hrozby“

20:45 Dvanásť členských krajín EÚ upozorňuje Európsku úniu v spojitosti s poskytovaním finančnej pomoci v hodnote desiatok miliónov eur členským krajinám, ktoré zablokovali dovoz obilia z Ukrajiny.

Skupina tvrdí, že peniaze poskytnuté Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku s cieľom presvedčiť ich, aby zrušili zákazy, môžu ohroziť jednotný trh EÚ. Môžu tiež motivovať členské krajiny, aby v budúcnosti žiadali rozdielne zaobchádzanie.

Krajiny, medzi ktoré patrí i Francúzsko a Nemecko, poslali 10. mája Európskej komisii list, do ktorého mala AFP možnosť nahliadnuť. Uviedli v ňom, že EK rozhodnutie o poskytnutí financií neprerokovala s ďalšími členskými krajinami, čo označili za nedostatok transparentnosti.

Signatári tiež kritizovali krajiny vo východnej časti EÚ, ktoré zakázali dovoz s cieľom chrániť svojich poľnohospodárov pred nadbytkom ukrajinského obilia. Ten spôsoboval pokles cien produktov miestnych poľnohospodárov.

„Je nevyhnutné zaistiť, aby bola EÚ jednotná a aby naše rozpory nehrali do kariet Rusku,“ uviedli krajiny v liste. Ten podpísali aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Luxembursko, Slovinsko a Rakúsko. Európska komisia uviedla, že na list bude odpovedať.

20:40 Podporovatelia Kyjeva chápu, že ohlásená ukrajinská protiofenzíva možno nepovedie k úplnému vytlačeniu ruských vojakov a k definitívnej porážke Ruska vo všetkých okupovaných oblastiach, povedal ukrajinský vojenský analytik Olexandr Musijenko. V piatok o tom informoval portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters.

„Musíme byť pripravení na to, že vojna bude pokračovať aj na budúci rok – alebo že sa možno skončí tento rok,“ povedal Musijenko pre ukrajinskú rozhlasovú stanicu Radio NV. „Všetko závisí od toho, ako sa boje vyvinú. Nemôžeme zaručiť, ako sa protiofenzíva vyvinie,“ dodal.

Jevgenij Prigožin, šéf ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina, ktorá vedie boj v meste Bachmut na východe Ukrajiny, vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské operácie sú „žiaľ, sčasti úspešné“. Tvrdenie ukrajinského prezident Volodymyra Zelenského, že protiofenzíva sa ešte nezačala, označil za „klamné“.

19:35 Dosluhujúci minister hospodárstva Karel Hirman má zabezpečiť zrušenie vyhlášky, ktorou sa zakazuje vstup vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny alebo s pôvodom z Ukrajiny na územie Slovenska. Schválila to na dnešnom rokovaní vláda.

Čítajte viac Vláda vo svoj posledný deň odklepla zmenu. Zruší zákaz dovozu ukrajinského obilia

19:20 Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že by rád zapojil lídrov afrických krajín do mierových rokovaní o Ukrajine. Uviedol to v telefonáte so svojím juhoafrickým náprotivkom Cyrilom Ramaphosom, píše agentúra TASS, podľa ktorej hovor iniciovala Juhoafrická republika. Putin a Ramaphosa spolu telefonovali deň po tom, ako veľvyslanec Spojených štátov obvinil JAR, že poskytla zbrane a muníciu Rusku, čo by znamenalo porušenie deklarovanej neutrality africkej krajiny v konflikte na Ukrajine.

„Obaja lídri vyjadrili ochotu ďalej rozvíjať vzájomne výhodné vzťahy v rôznych oblastiach,“ uviedol podľa agentúry AFP vo svojom vyhlásení Kremeľ bez toho, aby spomenul americké obvinenia ohľadom dodávok zbraní a munície. To vo štvrtok verejne vzniesol veľvyslanec USA v Južnej Afrike Reuben Brigety.

19:15 Rím uzatvárajú pred sobotňajšou návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V talianskej metropole zaviedli bezletovú zónu a nasadia tam tiež ostreľovačov, čaty na zneškodňovanie bômb a vrtuľníky. V piatok podvečer o tom informovala talianska tlačová agentúra ANSA.

Zelenskyj sa má počas návštevy stretnúť s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom, premiérkou Giorgiou Meloniovou a pápežom Františkom.

Ústredie rímskej polície dalo v piatok do obehu bezpečnostný plán, ktorý zahŕňa bezletovú zónu a teda aj zákaz preletov dronov.

Budú sa takisto vykonávať kontroly metra a vyprázdňovať jeho priestory.

Sledovať budú rieku Tiber, ktorá tečie cez Rím, a mestské parky, ktoré bude strážiť aj policajná jazdecká jednotka a zo vzduchu budú hliadkovať policajné vrtuľníky.

V teréne nasadia takisto protiteroristické oddiely polície a karabinierov.

19:10 Provojnoví ruskí nacionalisti vedení Igorom Girkinom v piatok oznámili, že ich novozaložená skupina „Klub nahnevaných vlastencov“ vstupuje do politiky, aby zachránila Rusko. Tomu totiž podľa nich hrozia nepokoje alebo dokonca zrútenie, dôvodom sú vojenské neúspechy vo vojne na Ukrajine.

Čítajte viac Klub nahnevaných vlastencov chce zachrániť Rusko

18:50 Ruskí okupanti v Záporožskej jadrovej elektrárni sa pripravujú na možnú evakuáciu a dokonca trénujú rýchly útek v prípade ukrajinskej protiofenzívy v tejto oblasti. Referuje o tom Rádio Slobodná Európa s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej energetickej spoločnosti Enerhoatom Petra Kotina.

Čítajte viac Šéf Enerhoatomu: Rusi trénujú rýchly útek zo Záporožskej jadrovej elektrárne

18:18 Belgická vláda použije 92 miliónov eur z daňových výnosov získaných z ruských finančných aktív zmrazených na belgickom území na pomoc Ukrajine. Za zhruba polovicu prostriedkov nakúpia zbrane, muníciu a vojenskú techniku pre ukrajinskú armádu na obranu pred Rusmi. Druhá polovica je určená na humanitárnu pomoc Ukrajincom, na rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny a na rozvoj diplomatickej misie v regióne. Návrh schválila belgická vláda, informoval denník Le Soir.

„Úspech tejto novej pomoci bude spočívať v rýchlosti, s akou bude možné nové vybavenie na Ukrajinu dodať. Cieľom našej krajiny, v prípade tohto nového balíka zbraní a munície, je uspokojiť potreby na mieste vo veľmi krátkom časovom horizonte,“ uviedla belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová.

O konkrétnom vybavení rokuje Brusel s ukrajinskou armádou. Prostriedky by mali ísť na dodávky obrnených vozidiel, zbraní a munície. Belgicko chce tiež zriadiť dve nové diplomatické pracoviská v Arménsku a v Moldavsku.

18:00 Nad polostrovom Krym sa pri cvičnom lete zrútil ruský bojový vrtuľník Mi-28, zrejme v dôsledku zlyhania techniky, uviedla ruská tlačová agentúra TASS. Obaja letci na palube podľa nej zahynuli. Ukrajinský Krym v roku 2014 Rusko anektovalo.

Čítajte viac Na Kryme sa zrútil ruský vojenský vrtuľník, zahynuli dvaja piloti

17:47 Väčšina Nemcov si želá, aby Kyjev začal rokovať s Moskvou o ukončení vojny na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie YouGov. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy agentúry DPA.

Respondenti v prieskume odpovedali na otázku, či by Ukrajina v tejto chvíli mala alebo nemala rokovať s Ruskom o ukončení vojny. Z výsledkov vyplýva, že za okamžité mierové rokovania je 55 percent opýtaných, zatiaľ čo 28 percent je proti.

Podľa prieskumu je navyše 54 percent opýtaných Nemcov proti pozvaniu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

Čítajte viac Kyjev si od summitu NATO vo Vilniuse sľubuje veľa. Najskôr však príde sklamanie

DPA pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na júlový summit NATO v litovskom Vilniuse a dúfa, že jeho krajina tam dostane pozvánku na vstup do Aliancie.

Členské krajiny NATO vrátane Spojených štátov a Nemecka údajne nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na summite vo Vilniuse nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008.

17:23 Nemecko plánuje nakúpiť 18 tankov Leopard 2 za 525 miliónov eur, aby tak nahradilo tanky, ktoré poskytlo Ukrajine. Pre agentúru Reuters to povedal nemenovaný zdroj oboznámený so záležitosťou.

Nákup zahŕňa aj opciu na ďalších 105 tankov, celková cena by tak mohla vzrásť na 2,9 miliardy eur. Rozpočtový výbor nemeckého parlamentu by mal nákup schváliť koncom mája, tvrdí zdroj.

Nemecko poskytlo Ukrajine na obranu pred ruskou agresiou 18 tankov Leopard 2. Berlín nedávno uviedol, že vzniknutú medzeru má v úmysle čo najskôr vyplniť novými tankami.

VIDEO: Sláva Ukrajine. Kličko sa posadil do tanku Leopard

Tanky Leopard vyrábajú zbrojárske spoločnosti KMW a Rheinmetall. O plánovanom nákupe ako prvá informovala agentúra Bloomberg.

16:58 Polícia v Petrohrade na severozápade Ruska zriadila špeciálnu jednotku na boj s bezpilotnými lietadlami. Jej príslušníci sú vybavení ostreľovacími puškami, karabínami či rušičkami signálu, na starosti budú mať zabezpečenie oblohy pri hromadných akciách. Informoval o tom server RBK. Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu, že na moskovský Kremeľ zaútočila dronom. Kyjev to poprel.

Príslušníci špeciálnej protidronovej jednotky boli prvýkrát v Petrohrade nasadení 9. mája, kedy hliadkovali v uliciach a na strechách. Rusko si v ten deň pripomínalo víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne a vo veľkých mestách panovala kvôli obavám z útokov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu prísne bezpečnostné pravidlá.

„Do novej jednotky sme prednostne prijali policajtov, ktorí boli na služobných cestách na novom území,“ povedal RBK predstaviteľ ruského ministerstva vnútra. Novým územím zrejme myslel štyri ukrajinské oblasti, ktoré Rusko čiastočne okupuje a o ktorých od vlaňajšej jesene tvrdia, že patria k jej územiu.

Čítajte viac Objednal si útok na Putina sám Putin? ISW: Chce tak zmobilizovať domáce publikum

Zriadenie špeciálneho policajného oddelenia na ochranu pred dronami podľa ruskojazyčného serveru BBC už skôr oznámili napríklad regionálne úrady na Urale. Lety bezpilotných lietadiel od konca minulého roka obmedzilo alebo zakázalo na 40 ruských správnych jednotiek.

16:37 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak privítal správy o ďalších raketách dodaných Kyjevu, uviedol však, že nie sú „náhradou“ za stíhačky. Zopakoval zároveň výzvu Ukrajiny na dodanie moderných bojových lietadiel typu F-16 zo strany Západu, informuje Sky News.

Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok potvrdil dodanie rakiet dlhého doletu typu Storm Shadow ukrajinskej armáde. Niektoré z nich by podľa spravodajskej stanice už mali byť v rukách ukrajinských vojakov.

VIDEO: Dostrel 250 km. Kam sa schovajú Rusi pred britskými raketami Storm Shadow?

Jermak však uviedol, že Kyjev „stále potrebuje (stíhačky) F-16, aby mohol pripraviť Rusov o nástroje, ktorými terorizujú civilistov“. Na sociálnej sieti Twitter napísal, že ukrajinský vzdušný priestor „musí byť vyčistený od ruských lietadiel“.

„Čím skôr to spolu podnikneme, tým skôr bude agresor porazený,“ dodal.

Kyjev už dlho vyzýva Západ na dodanie stíhačiek F-16 americkej výroby na pomoc v boji proti ruskej invázii, k oficiálnemu rozhodnutiu však v tejto súvislosti stále nedošlo, pripomína Sky News.

16:12 „Počas letu posádky diaľkového letectva vykonávali vo vzduchu doplňovanie paliva,“ uviedlo ruské ministerstvo. Doprovod bombardérom robili stíhačky MiG-31, Su-30 a Su-35.

Čítajte viac Dva ruské bombardéry manévrovali nad morom medzi Sibírou a Aljaškou

15:55 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho armáda odvrátila útoky Ukrajiny a z taktických dôvodov sa stiahla z niektorých pozícii. Šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin to označil za útek, píše agentúra DPA a AFP.

Ruská armáda podľa vyjadrenia ministerstva odvrátila útoky Ukrajincov pri meste Soledar, ktoré sa nachádza severne od mesta Bachmut.

„Všetky útoky ukrajinskej armády boli odvrátené. Ruské sily nedopustili žiadne prelomenie obrannej línie,“ uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ukrajina podľa jeho slov útočila pozdĺž celej 95-kilometrovej línie s účasťou viac než 1000 vojakov a približne 40 tankov.

Konašenkov tiež oznámil ústup ruských síl pri obci Berchivka severozápadne od Bachmutu. Cieľom je údajne získať výhodnejšiu pozíciu.

Šéf vagnerovcov, ktorí bojujú v okolí Bachmutu, však v spojitosti s Konašenkovými slovami povedal, že nešlo o preskupenie, ale útek.

„Jednotky ministerstva obrany jednoducho zutekali z krídel,“ povedal Prigožin, ktorého citovala agentúra AFP. Dodal, že krídla armády v tejto oblasti zlyhávajú a front sa rúca.

Ukrajina v piatok uviedla, že jej jednotky dosiahli značný postup v blízkosti zničeného priemyselného mesta Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, o ktoré sa už celé mesiace zvádzajú ťažké boje.

15:21 Dopravný podnik hlavného mesta Prahy (DPP) daroval ukrajinskému mestu Mykolajiv dva autobusy. Praha tým chce v spolupráci s neziskovou organizáciou Človek v tiesni pomôcť pri obnove dopravnej infraštruktúry, ktorú zničili ruské útoky. O odovzdaní vyradených vozidiel informoval na sociálnej sieti Twitter pražský primátor Bohuslav Svoboda.

„Spoločne so zástupcami DPP sme dnes odovzdali ukrajinskému mestu Mykolajiv dva autobusy Irisbus Crossway, už za pár týždňov by tam mali byť v prevádzke,“ uviedol Svoboda. Podľa stanice ČT24 sú to stroje, ktoré v Prahe jazdili od roku 2008.

Podľa primátora ide zatiaľ o poslednú zásielku autobusov. „Kým sa nenakúpia nové dvojkĺbové autobusy, tak všetko, čo tu máme, musí jazdiť,“ uviedol Svoboda. Dodal, že keď bude mať pražský dopravný podnik dostatok nových vozidiel, vie si predstaviť darovanie ďalších vyradených autobusov Ukrajine.

14:55 Britský premiér Rishi Sunak vyjadril „sklamanie“ v súvislosti s rozhodnutím Európskej vysielacej únie (EBU), ktorá zakázala odvysielanie videoposolstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas sobotňajšieho finálového kola pesničkovej súťaže Eurovízia v anglickom meste Liverpool.

„Hodnoty a slobody, za ktoré prezident Zelenskyj a ľud Ukrajiny bojujú, nie sú politické, sú fundamentálne,“ povedal reportérom Sunakov hovorca s tým, že účasť Ruska na tomto podujatí zakázala samotná EBU.

Čítajte viac Zelenskyj na Eurovízii nevystúpi. Rusko bolo vylúčené

Európska vysielacia únia predtým uviedla, že „prísne pravidlá“ jej zabránili vyhovieť požiadavke ukrajinského lídra o videoprejav, keďže celé podujatie má „nepolitický“ charakter, pripomína AFP.

Finále Eurovízie 2023 bude v sobotu 13. mája a jeho súčasťou bude aj osobitná pocta Ukrajine, v rámci ktorej vystúpi 11 tamojších umelcov. Odvysielané budú i videoklipy znázorňujúce rozličné časti Ukrajiny.

14:15 Severoatlantická aliancia v rámci prípravy na jedno z cvičení v rámci operácie Defender 23 americká armáda otvára niektoré svoje sklady na území Európy s vozidlami, zbraňami a ďalším vojenským vybavením.

Čítajte viac Demonštrácia sily NATO: Pod velením USA tisíce vojakov trénujú nasadenie v Európe

**13:49 Najmenej dvaja ľudia zahynuli a viac ako 12 ďalších utrpelo zranenia v noci na piatok po tom, čo ruské sily zaútočili na časti Ukrajiny v blízkosti frontových línií. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Veliteľ regionálnej armády v Chersonskej oblasti na juhu Oleksandr Prokudin na Telegrame uviedol, že v Chersone zomrel najmenej jeden človek a štyria ďalší utrpeli zranenia po viac ako 80 ruských útokoch v priebehu ostatných 24 hodín. Poznamenal, že v Chersone boli zasiahnuté obytné oblasti, školské budovy, nemocnice a dve „zariadenia kritickej infraštruktúry“.

V meste Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zabilo ruské ostreľovanie najmenej jedného človeka. Gubernátor spomenutej oblasti Pavlo Kyrylenko v piatok na Telegrame uviedol, že ďalších dvanásť ľudí utrpelo zranenia.

13:25 O blížiacej sa ofenzíve ukrajinskej armády sa už niekoľko mesiacov na rôznych úrovniach hovorí nielen na Ukrajine, ale aj na Západe a dokonca aj v Rusku. Z pohľadu úradníkov, vojenských expertov a novinárov to vyzerá ako natoľko nevyhnutná udalosť, že sa už nerieši, či protiofenzíva vôbec začne, ale preberajú sa jej detaily, ciele či možný výsledok.

Čítajte viac Päť rôznych smerov. Na protiofenzívu Ukrajiny dychtivo čaká aj Rusko. Kedy, kde a ako odštartuje?

13:09 Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prijme v Ríme taliansky prezident Sergio Mattarella. Oznámila to v piatok talianska prezidentská kancelária.

Očakáva sa, že Zelenskyj sa v sobotu stretne aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a pápežom Františkom.

Meloniová, ktorá je premiérkou Talianska od jesene 2022, sa vo funkcii profiluje ako jasná podporovateľka Ukrajiny.

Pápež František zas pravidelne vyzýva Rusko aj Ukrajinu na prímerie. Pontifex však zatiaľ neprijal pozvanie na návštevu Ukrajiny; hovorí, že príde iba vtedy, ak ho zároveň pozvú aj do Ruska.

12:48 Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin dnes zverejnil list adresovaný ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, v ktorom tvrdí, že jeho bojovníci kontrolujú 95 percent Bachmutu a pokračujú v útokoch s cieľom mesto kompletne. Zároveň pripustil, že Ukrajinci podnikli „rad úspešných útokov“ na krídlach bachmutského frontu, ktorý bráni jednotky pravidelnej ruskej armády.

„Žiadam vás, aby ste sa dostavili na územie Bachmutu, ktoré je pod kontrolou ozbrojených síl Ruskej federácie, a sám zhodnotil situáciu,“ odkázal Šojguovi Prigožin, ktorý ruské ministerstvo obrany dlhodobo kritizuje za nedostatočné dodávky munície.

12:22 Ruský podnikateľ Sergej Naumenko sa súdi s britskou vládou kvôli tomu, že mu vlani krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zabavila úplne novú, ešte nepoužitú luxusnú jachtu nazvanú Phi v hodnote 38 miliónov libier. Naumenko, ktorý podniká v odvetví nehnuteľností a dovoze potravín, sa na súde domáha toho, aby mu britské ministerstvo dopravy loď vrátilo a zaplatilo mu odškodnenie, uviedla s odvolaním sa na súdne dokumenty agentúra Bloomberg. Rozhodnutie ohľadom ďalšieho osudu jachty sa očakáva v júli.

Naumenko nie je na britskom sankčnom zozname a úrady mu jachtu zabavili na základe predpisov, ktoré umožnili zablokovať jachty alebo lietadlá vlastnené alebo prevádzkované ľuďmi napojenými na Rusko. Keď ministerstvo dopravy vlani v marci podnikateľovi jachtu zabavilo, vtedajší šéf rezortu Grant Shapps vo videu zverejnenom na tiktoku nazval Naumenka „priateľom Putina“. To však Naumenko popiera a aj kapitán jachty agentúre Bloomberg povedal, že sa jej majiteľ s Putinom nikdy nestretol. Loď v dĺžke 58,5 metra už viac ako rok kotví v londýnskej obchodnej štvrti Canary Wharf.

Bloomberg napísal, že po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu úrady v rôznych európskych krajinách a v Spojených štátoch zadržali niekoľko super jácht spájaných s najbohatšími ľuďmi z Ruska. Majú hodnotu najmenej štyroch miliárd dolárov.

Britský denník The Guardian uviedol, že jachtu Phi vyrobila holandská lodiarska spoločnosť Royal Huisman. Ide o tretiu najväčšiu jachtu, akú kedy táto firma postavila.

**11:51 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine píše, že ukrajinským vojakom sa zrejme podarilo na niektorých miestach v okupovanom Bachmute prelomiť ruské línie pri lokálnych protiútokoch.

Ukrajina armáda už skôr uviedla, že jej jednotky dosiahli pri meste značný postup „Nepriateľ utrpel veľké ľudské straty. Naše obranné sily postúpili o dva kilometre blízko Bachmutu. Nestratili sme tento týždeň v Bachmute ani jedinú pozíciu," uviedla vo vyhlásení na sociálnych sieťach námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Televízia CNN na svojich internetových stránkach s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa americkej armády a západného činiteľa píše, že Ukrajinci začali prípravné operácie pred očakávanou protiofenzívou. Vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda jeho krajiny pre protiofenzívu potrebuje „ešte trochu času“. Kyjev podľa neho čaká na ďalšie dodávky vojenskej pomoci, ktoré mu sľúbili západní spojenci.

11:17 Kyjev od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie vo februári minulého roka zažil 740 leteckých poplachov, ktoré trvali v súčte 851 hodín a 38 minút. Uviedlo to dnes ukrajinské ministerstvo obrany. Úspešných vzdušných ruských útokov na metropole postupne ubúda a podľa ministerstva žiadna ruská raketa alebo dron v posledných dvoch mesiacoch nedosiahli určený cieľ.

Ukrajinské hlavné mesto sa za viac ako 14 mesiacov vojny stávalo častým terčom ruských vzdušných útokov a na dennom poriadku sú tak letecké poplachy, pri ktorých sú obyvatelia vyzvaní na odchod do krytov. V priemere boli vyhlasované bezmála dva poplachy denne.

VIDEO: Prezidentka Čaputová v kryte v Kyjeve

Podľa serveru air-alarms.in.ua úrady po celej Ukrajine od začiatku vojny vyhlásili 24 480 leteckých poplachov, ktoré každý trvali v priemere asi 57 minút. Najdlhší bol ten v Nikopoli z júla minulého roka, ktorý bol odvolaný až pod takmer 19 hodinách. Najčastejšou dennou dobou, kedy sú poplachy vyhlasované, je poludnie. Zo dní v týždni je to štvrtok.

10:46 V centre okupovaného ukrajinského mesta Melitopoľ v Záporožskej oblasti nastal v piatok ráno silný výbuch. Na Telegrame o tom informoval legitímny starosta mesta Ivan Fedorov, píše web Ukrajinská pravda.

„V Melitopoli nastala jedna hlasná explózia. V samom centre mesta bolo počuť výbuch,“ Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste. Dodal, že v súčasnosti zisťujú podrobnosti o piatkovej rannej udalosti.

Neskôr ruskí okupanti informovali, že výbuch nastal približne o 6:50 miestneho času a neevidujú žiadne obete. Explózia podľa Ruskom dosadených predstaviteľov Melitopoľa poškodila neďaleko zaparkované autá a tlaková vlna rozbila okná na najbližšom dome.

Melitopoľ je dôležitý uzol pre ruské okupačné sily. Nachádza sa približne 100 kilometrov od frontových línií.

10:13 Ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu piatok oznámilo, že osobitný čínsky predstaviteľ odcestuje v pondelok na návštevu Ukrajiny, Poľska, Francúzska, Nemecka a Ruska v rámci „úsilia o podporu mierových rokovaní“. TASR informuje na základe správ denníka The Guardian a agentúry AFP.

„Od 15. mája navštívi osobitný predstaviteľ čínskej vlády pre eurázijské záležitosti Li Chuej Ukrajinu, Poľsko, Francúzsko, Nemecko a Rusko, aby komunikoval so všetkými stranami o politickom riešení ukrajinskej krízy,“ uviedol na tlačovej konferencii hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wenbin.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v apríli prisľúbil, že do regiónu vyšle delegáciu na pomoc so zorganizovaním mierových rokovaní. Bolo to po prvý raz, čo spolu obaja prezidenti hovorili od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

9:48 Ukrajina v piatok uviedla, že jej jednotky dosiahli značný postup v blízkosti zničeného priemyselného mesta Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, o ktoré sa už celé mesiace zvádzajú ťažké boje. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Nepriateľ utrpel veľké ľudské straty. Naše obranné sily postúpili o dva kilometre blízko Bachmutu. Nestratili sme tento týždeň v Bachmute ani jedinú pozíciu,“ uviedla vo vyhlásení na sociálnych sieťach námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

9:25 Žaloba na britskom súde na Vagnerovu skupinu by mala väčší efekt, než označenie tejto súkromnej ruskej žoldnierskej skupiny za teroristickú organizáciu, uviedol britský minister obrany Ben Wallace.

Čítajte viac Britský minister: Efektívnejšie by bolo vagnerovcov zažalovať, než označiť za teroristov

8:30 Ruská armáda v noci na dnes pomocou ťažkého delostrelectva útočila na ciele v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, uviedla dnes jej správa. Nikomu sa pri nich nič nestalo. Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej správe informoval, že najtvrdšie boje sa rovnako ako v minulých dňoch sústredia v oblasti Lymanu, Bachmutu, Avdijivky a Marjinky.

Rusi za uplynulý deň podnikli šesť raketových útokov na Slavjansk, Záporožie a Kosťantinivku, skoro šesťdesiatkrát zaútočili zo vzduchu a takmer stokrát z raketometov, uviedol ráno Kyjev. Podľa vedenia armády pri útokoch utrpeli zranenia civilisti, boli poškodené obytné domy aj ďalšia civilná infraštruktúra. Informácie zverejnené ukrajinskou armádou nemožno nezávisle overiť.

8:18 Rusko v noci na piatok poprelo tvrdenia proruských blogerov a šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, podľa ktorých ukrajinské jednotky dosiahli prielom v bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Vysokopostavený zdroj z prostredia ukrajinských ozbrojených síl tento týždeň uviedol, že ruské jednotky sa z niektorých oblastí okolo Bachmutu stiahli po protiútokoch Kyjeva.

Prigožin, ktorého jednotky sú v prvej línii bojov o Bachmut, pred troma dňami vyhlásil, že ukrajinské jednotky tam v niektorých lokalitách úspešne postupujú.

„Individuálne vyhlásenia na Telegrame o ‚prielome‘ v niektorých častiach frontovej línie nezodpovedajú realite,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

7:57 Kemal Kiličdaroglu, hlavný volebný súper prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, vo štvrtok obvinil Rusko zo šírenia „deep fakes“ pred víkendovými prezidentskými a parlamentnými voľbami v Turecku. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Kiličdaroglove obvinenia prišli niekoľko hodín po tom, čo sa z prezidentských volieb stiahol ďalší opozičný kandidát Muharrem Ince (výslovnosť: Indže) pre špinavú kampaň na internete.

„Drahí ruskí priatelia. Stojíte za fotomontážami, konšpiráciami, deep fakes a nahrávkami, ktoré boli včera odhalené v tejto krajine,“ napísal Kiličdaroglu na Twitteri bez uvedenia podrobností.

„Ak chcete, aby naše priateľstvo pokračovalo aj po 15. máji, dajte ruky preč od tureckého štátu. Stále sme za spoluprácu a priateľstvo,“ do­dal.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že sekulárne zameraný opozičný líder Kiličdaroglu vedie pred Erdoganom. Ak v nedeľných voľbách žiadny kandidát nezíska viac ako 50 percent hlasov voličov, 28. mája sa bude konať druhé kolo.

Čítajte viac Pochovajú dotrasy éru Erdoğana? Vo voľbách v nedeľu mu hrozí porážka

7:10 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba apeloval vo štvrtok počas návštevy Guatemaly na všetky krajiny Latinskej Ameriky, aby odsúdili ruskú agresiu voči Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kuleba kritizoval „neutralitu“ niekoľkých vlád latinskoamerických krajín. „Niektoré krajiny v Latinskej Amerike veria, že… najlepším spôsobom v tejto vojne Ruska proti Ukrajine je zostať neutrálnymi. Iné tvrdia, že táto vojna sa deje v Európe a Latinská Amerika s tým nemá nič spoločné,“ povedal. „Iné sa snažia zostať priateľmi s Ruskom aj s Ukrajinou. A obávam sa, že tu nejde o typ vojny, kde by takéto prístupy fungovali,“ dodal.

Kuleba varoval, že Moskva svojou ofenzívou na Ukrajine dáva príklad ostatným štátom, aby ju nasledovali. „Ak Rusko uspeje pri invázii na susednú krajinu, pri narušovaní hraníc a páchaní masakrov, bude to pokúšať aj ostatných, aby nasledovali správanie Ruska,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie na tlačovej konferencii v Guatemale.

6:32 Zástupcom Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN sa vo štvrtok nepodarilo dojednať predĺženie dohody o preprave poľnohospodárskych komodít z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Dohodli sa ale na pokračovaní rozhovorov, informovalo turecké ministerstvo obrany. Podľa neho rozhovory zaznamenali „pozitívny a konštruktívny vývoj“, napísala agentúra Reuters. Platnosť súčasnej dohody sa končí o týždeň.

Ruská štátna agentúra TASS vo štvrtok večer s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, oboznámený s vyjednávaním, napísala, že dohoda bude znovu predĺžená o 60 dní, pričom toto rozhodnutie by mohol „už tradične“ ohlásiť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po telefonáte so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorý by sa mohol uskutočniť v piatok či v sobotu. Možné predĺženie dohody, ktorej platnosť po poslednom predĺžení by mala vypršať 18. mája, by malo byť zo strany Ruska gestom podniknutým v nádeji na splnenie ruských požiadaviek.

V Istanbule vo štvrtok rokovali zástupcovia OSN a tiež námestníci ministrov obrany Ruska, Ukrajiny a Turecka. Rokovania budú podľa Ankary pokračovať na technickej úrovni.

Moskva dlhodobo tvrdí, že nie je napĺňaná tá časť dohody, ktorá počíta s odstránením prekážok pre vývoz ruských potravín a hnojív. Odmieta súhlasiť s predĺžením platnosti dohody, pokiaľ nebudú uspokojené jej požiadavky. Kyjev chce, aby bola platnosť dohody predĺžená na dlhší čas. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters odmietol vývoj rokovaní o obilnej dohode komentovať. Nevylúčil však rokovanie Putin – Erdogan.

Dohodu umožňujúcu vývoz miliónov ton obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, Ukrajina a Rusko podpísali vlani v júli. Ukrajina sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej agresii, súčasťou vojenských operácií bolo pôvodne aj zablokovanie ukrajinských čiernomorských prístavov. Tento rok v marci sa podarilo dohodnúť predĺženie dohody. Ukrajina tvrdila, že bude predĺžená o 120 dní, Rusko ale trvalo na tom, že len o 60 dní, teda do 18. mája.

Dohoda od vlaňajšieho júla umožnila vývoz zhruba 30 miliónov ton potravín z ukrajinských prístavov, ktoré predtým vojna vyvolaná Ruskom uzavrela. Podľa OSN to prispelo k zníženiu svetových cien potravín a pomohlo predovšetkým viacerým rozvojovým krajinám. Práve do nich značná časť ukrajinského obilia smeruje.

6:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude môcť prostredníctvom videa prehovoriť počas sobotňajšieho finále piesňovej súťaže Eurovízia, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na usporiadateľov súťaže.

„Žiadosti prezidenta Zelenského osloviť divákov súťaže, hoci bola urobená s chvályhodnými úmyslami, nemožno bohužiaľ vyhovieť, pretože by to porušilo pravidlá podujatia,“ uviedla Európska vysielacia únia (EBU), ktorá súťaž organizuje. „Jedným z pilierov súťaže je jej apolitickosť. Táto zásada zakazuje politické vyhlásenia počas súťaže,“ vysvetlila EBU.

Čítajte viac Zelenskyj na Eurovízii nevystúpi. Rusko bolo vylúčené

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo svojom pravidelnom večernom prejave povedal, že na ceste k členstvu v Európskej únii vypracoval „rozsiahly strategický plán“ na reformu trestného práva Ukrajiny a tamojšieho systému trestného stíhania. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Zjednodušene povedané, musíme pre našu krajinu zaistiť systém, ktorý zabezpečí právo a poriadok, ktorý je v súlade s naším cieľom rýchleho vstupu Ukrajiny do EÚ,“ vyhlásil Zelenskyj.

Každá časť štátneho systému – najmä orgány činné v trestnom konaní – musia podľa Zelenského fungovať tak, aby sa ľudia cítili skutočne bezpečne a pociťovali spravodlivosť. Zdôraznil, že dôležité je, aby bola na úrovni inštitúcií zaistená každodenná práca osôb, čo riadia štát. Dodal, že „dôvera v štát spočíva na dôvere v tých, ktorí konajú v jeho mene“. V tejto súvislosti spomenul okrem orgánov činných v trestnom konaní aj prokuratúru.

Ukrajina sa podľa Zelenského slov musí po vojne stať krajinou, ktorej životný model budú všetci rešpektovať. „Cesta k tomu sa začína teraz,“ uviedol. Ukrajina by mala byť „miestom sily pre Európu a celý slobodný svet“, dodal s tým, že to tak je už aj v súčasnosti.

Ukrajina je kandidátskou krajinou EÚ od minulého leta. DPA píše, že Kyjev musí splniť sedem predpokladov, ktoré sa týkajú napríklad spôsobu výberu sudcov ústavného súdu a dôraznejšieho boja proti korupcii, hlavne na vysokej úrovni. Medzi ďalšie podmienky patrí zachovanie štandardov v boji proti praniu špinavých peňazí a presadenie zákona proti nadmernému vplyvu oligarchov.