Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 737 dní
- Rusko hlási zostrelenie dronov, terčom zrejme bola výroba výbušnín
- Ruské letectvo krváca. Čo spôsobuje Moskve bolestné straty na nebi?
- Rastú obavy z ruskej ofenzívy. Rusi by na to potrebovali oveľa viac vojakov, tvrdí vojenský šéf NATO
- Média zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva si neželala jej zverejnenie
- Ukrajina a Holandsko podpísali bezpečnostnú dohodu
Čítajte viac 736. deň: Veliteľ Syrskyj kritizuje veliteľov. Situácia v okolí Avdijivky je napätá
23:09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a holandský premiér Mark Rutte podpísali v piatok dohodu o bezpečnostných záväzkoch voči Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com, Zelenskyj a Rutte podpísali dohodu v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov na severovýchode Ukrajiny.
Na základe podpísanej dohody Ukrajina dostane od Holandska v tomto roku a v nasledujúcich desiatich rokoch vojenskú pomoc za dve miliardy eur. „Som vďačný premiérovi Ruttemu za túto dohodu, ktorá posilní ochranu Ukrajiny vrátane mesta Charkiv, kde sme sa dnes stretli,“ povedal Zelenskyj.
Kancelária ukrajinského prezidenta označila dohodu s Holandskom za „najsilnejšiu“ zo všetkých doteraz podpísaných bilaterálnych dohôd vďaka klauzule o zodpovednosti Ruska za vojnu proti Ukrajine. Spomína sa v nej aj špeciálny tribunál pre ruské vojnové zločiny v Haagu.
22:53 Poľský prezident Andrzej Duda v piatok pri príležitosti spomienky na tzv. prekliatych vojakov bojujúcich proti sovietskej okupácii povedal, že Poliaci odmietajú ruský svet. Poľsko má podľa jeho slov svoju vlastnú kultúru a vieru. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
Prezident vystúpil na slávnosti v meste Mlawa pri príležitosti spomienky na antikomunistický odboj po 2. svetovej vojen. „Nikdy viac tu nebude ruský poriadok, nikdy viac ruský svet,“ povedal Duda, pretože Poliaci to nechcú. Poľsko sa podľa jeho slov poučilo z dejín a v súčasnosti sa usiluje posilniť svoju bezpečnosť lepším financovaním obrany.
„Dnes takisto pozorujeme, ako hrozba narastá,“ povedal a dodal, že susedná Ukrajina čelí ruskému útoku. Rusko je podľa jeho slov stále také isté už stovky rokov. Pripomenul jeho imperializmus, utláčanie iných štátov, podmaňovanie si ich, využívanie otrockej práce, vraždy, exil, či ničenie rodín a únosy detí.
Ako prekliati vojaci sa označujú príslušníci poľských odbojových hnutí, ktorí od konca druhej svetovej vojny až do 50. rokov minulého storočia bojovali proti sovietskej okupácii a komunistickému režimu, píše na svojej webovej stránke poľský Ústav pamäti národa (IPN). Poľsko si ich každoročne pripomína 1. marca od roku 2011.
22:47 Paniku, ktorá vlani na jeseň postihla Francúzsko v súvislosti s výskytom ploštíc, umocnili dezinformácie šírené na sociálnych sieťach účtami s prepojeniami na Rusko. V piatok to uviedol francúzsky minister pre európske záležitosti Jean-Noël Barrot, informuje agentúra AFP.
V októbri francúzske úrady uzatvorili viacero škôl z dôvodu údajného zamorenia plošticami. Francúzska vláda tiež usporiadala sériu mimoriadnych zasadnutí. Tento hmyz údajne spozorovali v parížskom metre, vysokorýchlostných vlakoch TGV a aj na medzinárodnom letisku Charla de Gaulla.
„Problém ploštíc na sociálnych sieťach umelo rozšírili prostredníctvom účtov, ktoré boli inšpirované Ruskom alebo pochádzajú z Ruska. Vo veľkej miere ho umocnili účty napojené na Kremeľ,“ uviedol Barrot pre televíziu TF1.
Vo Francúzsku podľa AFP postupne narastajú varovania pred rizikami ruských dezinformácií, ktorých cieľom je najmä narušiť podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii.
20:49 Rusko v piatok označilo 81-ročnú uznávanú ruskú spisovateľku Ľudmilu Ulickú za zahraničnú agentku, pretože sa stavia proti vojne na Ukrajine a údajne šíri LGBTQ „propagandu“. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Spisovateľská ikona žije v exile a proti autoritárskemu smerovaniu Kremľa protestovala už v časoch Sovietskeho zväzu. Je ostrou kritičkou prezidenta Vladimira Putina.
Ulická „je proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine“ a „šíri propagandu LGBT vzťahov“, odôvodnilo ruské ministerstvo spravodlivosti jej zaradenie medzi „zahraničných agentov“.
Dlhoročnú favoritku na Nobelovu cenu za literatúru pridal Kremeľ do svojho dlhého zoznamu odstavených ruských kultúrnych osobností, kde je aj spisovateľ Boris Akunin.
20:09 Rusko je pripravené odovzdať Ukrajine telá osôb, ktoré tento rok v januári zahynuli pri havárii lietadla Il-76 v ruskej Belgorodskej oblasti, vyhlásila podľa agentúry RIA Novosti ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Kyjev predtým spochybnil tvrdenie Moskvy, že lietadlo prepravovalo ukrajinských vojnových zajatcov. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec dnes oznámil, že od Ruska stále nedostal oficiálny zoznam ukrajinských vojakov, ktorí boli podľa Ruska na palube.
Transportné lietadlo Il-76 sa zrútilo 24. januára v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Na palube bolo podľa tvrdenia ruského ministerstva obrany 65 ukrajinských vojakov, ktorí mali byť neskôr vymenení za ruských vojnových zajatcov. Všetci podľa Moskvy zahynuli pri havárii, ktorú spôsobili strely vypálené ukrajinskými silami.
19:26 Rusko je od piatku oficiálne vylúčené z Dunajskej komisie (Danube Commission), organizácie pre zabezpečenie a zlepšovanie podmienok plavby po rieke Dunaj. Oznámil to na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Členské krajiny komisie sa na decembrovom zasadnutí zaoberali útokmi Ruska v južnej časti povodia Dunaja, ktoré boli v rozpore so zmluvou o vzniku tejto komisie. Kuleba pripomenul, že Rusko vyzvali, aby sa do 29. februára samo stiahlo z tejto organizácie. Moskva to neurobila a preto zvyšní členovia už nebudú uznávať jeho záväzky vyplývajúce z Belehradskej konvencie z auguste 1948, ktorou bola Dunajská komisia založená.
„Vyzývam všetko medzinárodné organizácie, aby nasledovali tento príklad, izolovali ruských diplomatov a vylúčili Rusko,“ napísal Kuleba.
17:46 Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok opätovne obhajoval svoj zamietavý postoj k dodávke riadených striel Taurus Ukrajine. TASR správu prebrala od agentúry DPA.
„Toto (riadené strely Taurus) nie je niečo, čo by sme mohli v súčasnosti poskytnúť,“ vyhlásil Scholz počas medzinárodného stavebného veľtrhu International Craft Fair v Mníchove. „Je to rozhodnutie mňa ako kancelára a stojím si za ním,“ vyhlásil. Zdôraznil, že veľké množstvo argumentov hovorí v neprospech dodávok pokročilých ďalekonosných raketových systémov Ukrajine.
„Znovu opakujem, že nepodporím žiadne rozhodnutie, ktoré nejakým spôsobom zatiahne nemeckých vojakov do vojenských operácií súvisiacich so strašnou vojnou Ruska proti Ukrajine,“ vyhlásil nemecký kancelár.
Scholz pred niekoľkými dňami uviedol, že zbraňové systémy Taurus majú veľmi veľký dosah, preto je potrebné ich naprogramovať, čo by si podľa neho mohlo vyžadovať účasť nemeckých vojakov. Dodal, že je potrebné zabrániť tomu, aby vojna eskalovala do konfliktu Ruska a NATO.
17:00 Fínsky minister obrany Antti Häkkänen uviedol, že krajina nedala Ukrajine žiadne reštrikcie, ako by malo jeho zbrane používať. Vysvetlil, že určité obmedzenia Kyjevu nariadili štáty, ktoré na bojisko dodávajú rakety dlhého doletu.
„Ak to bude potrebné, Ukrajina môže udrieť aj na vojenské ciele na ruskej strane. Je to úplne legitímny spôsob obrany. Charta OSN umožňuje útočiť na vojenské ciele aj cez pozemné hranice,“ dodal Jukka Kopra, predseda fínskeho parlamentného výboru pre obranu. Správu priniesol portál iDNES.cz.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
16:45 Ukrajina a Holandsko podpísali v piatok bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, na základe ktorej dostane Kyjev tento rok vojenskú pomoc v hodnote dvoch miliárd eur. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Kyjev čelí v posledných mesiacoch na frontovej línii intenzívnemu tlaku a aj v súvislosti s nedostatkom munície vyzýva západných spojencov, aby poslali ďalšiu pomoc.
Zelenskyj podpísal dohodu s holandským premiérom Markom Ruttem na stretnutí v Charkove, ktoré je druhým najväčším ukrajinským mestom a častým cieľom ruských útokov.
„V tomto dokumente sa uvádza, že Holandsko poskytne vojenskú pomoc za dve miliardy eur tento rok, ako aj ďalšiu obrannú pomoc v priebehu najbližších desiatich rokov,“ oznámil Zelenskyj.
Čítajte aj Ukrajina by mohla dostať až 36 stíhačiek F-16. Stroje zrejme poskytnú Dánsko a Holandsko
16:30 Nový fínsky prezident Alexander Stubb v piatok vyhlásil, že na pozadí napätia s Ruskom je pripravený prijať „ťažké rozhodnutia“ na ochranu bezpečnosti krajiny po vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Bývalý konzervatívny premiér a nový prezident Stubb (55) počas prísahy v parlamente varoval, že ruská invázia na Ukrajinu znamená začiatok „novej nebezpečnej éry rozdelenia“.
„Hlavnou úlohou prezidenta republiky je za každých okolností zabezpečiť, aby bol vo Fínsku zachovaný mier. Sľubujem, že to budem robiť, ale ak pôjde do tuhého, som pripravený prijať aj ťažké rozhodnutia na zaistenie bezpečnosti našej krajiny,“ povedal.
Stubb vo februári v druhom kole volieb tesne vyhral nad kandidátom Zelenej ligy Pekkou Haavistom. Ako nová hlava štátu bude počas šesťročného funkčného obdobia zodpovedný za zahraničnú politiku v spolupráci s vládou. Nový význam to nadobudlo po februári 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Zároveň sa zvýšilo napätie pozdĺž rusko-fínskej hranice, ktoré meria 1340 kilometrov.
16:14 Holandsko poskytne ďalších 150 miliónov eur na českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo Európskej únie. Podľa agentúry Reuters pri dnešnej návšteve Ukrajiny oznámil holandský premiér Mark Rutte. Amsterdam už v pondelok avizoval uvoľnenie 100 miliónov eur, celkovo teda podľa Reuters prispeje na iniciatívu 250 miliónov eur. Šéf holandskej vlády podľa médií navštívil Charkov, kde s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podpísali bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci. „Dokument zahŕňa tohtoročnú vojenskú pomoc Holandska vo výške dvoch miliárd eur a ďalšiu obrannú podporu v najbližších desiatich rokoch,“ napísal na sieti X Zelenskyj.
15:17 Ruská armáda zrejme zničila druhú samohybnú húfnicu Zuzana 2. Vyplýva to z videa, ktoré Rusi zverejnili.
Čítajte viac Rusi pravdepodobne zničili druhú slovenskú húfnicu Zuzana 2
15:15 Luxemburský premiér Luc Frieden poďakoval Českej republike za iniciatívu na zabezpečenie dodávok munície Ukrajine. Jeho krajina ale bude ešte o prípadnom príspevku rokovať, povedal na tlačovej konferencii po rokovaní s českým prezidentom Petrom Pavlom v Luxemburgu. Pavel potvrdil, že sa k snahe zatiaľ prihlásilo asi 15 krajín. Zároveň je podľa neho potrebné zvýšiť produkciu munície v krajinách Európskej únie.
Frieden tiež zdôraznil dôležitosť spolupráce a zastávania rovnakých hodnôt v EÚ a Severoatlantickej aliancii (NATO). Ruskú agresiu proti Ukrajine označil za neprijateľnú.
Rusko je agresorom, porušilo medzinárodné právo a nesmie vyhrať vojnu, uviedol Frieden. Luxembursko podľa neho vlani 16 percent svojho obranného rozpočtu venovalo na podporu Ukrajiny. Ocenil český plán na dodávky munície, Luxembursko podľa neho zase vedie platformu na posilnenie IT infraštruktúry pre ukrajinské ozbrojené sily.
Český plán na dodávky munície Pavel v polovici februára predstavil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Povedal, že Česko v mimoúniových štátoch lokalizovalo 500 000 kusov delostreleckej munície v štandardnom kalibri NATO a ďalších 300 000 kusov sovietskeho kalibru. Pavel v Mníchove tiež uviedol, že ak Praha získa u spojencov peniaze na nákup týchto nábojov, dokáže ich na Ukrajinu dodať v ráde týždňov.
Čítajte aj Česko dodá Ukrajine takmer milión delostreleckých granátov. Tají odkiaľ
15:11 Rusko uskutočnilo skúšku svojej medzikontinentálnej rakety, oznámilo dnes ruské ministerstvo obrany. Raketa Jars odštartovala z kozmodrómu Pleseck pri Archangelsku na severe európskej časti Ruska a jej hlavice zasiahli cieľ vo vojenskom priestore Kura na Kamčatke na ruskom Ďalekom východe, informujú tlačové agentúry.
„Cieľom bolo potvrdiť takticko-technické a letové parametre moderného raketového systému. Všetky stanovené úlohy boli úplne splnené,“ uviedlo ministerstvo obrany. Pri teste bola otestovaná raketa umiestnená na mobilnom podvozku.
Foto: SITA/AP
Rusko na konci vlaňajšieho februára pozastavilo účasť na zmluve Nový ŠTART, ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní. Moskva okrem toho vlani oznámila, že rozmiestnila taktické jadrové zbrane v susednom Bielorusku.
14:11 Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) v piatok zverejnil návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom sa diskutovalo v apríli 2022 – po rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa uskutočnili koncom marca v Istanbule. Na svojom webe o tom v piatok informovalo Rádio Sloboda (RFE/RL).
Čítajte viac Média zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva si neželala jej zverejnenie
13:40 Ukrajinskí piloti a inžinieri pokračujú vo výcviku na stíhačkách F-16, pričom piloti nacvičujú taktické manévre. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.
„Proces trvá. Piloti nacvičujú taktické manévre, vykonávajú misie proti vzdušným aj pozemným cieľom. Je to veľmi potrebné, pretože nielenže potrebujú lietať a kontrolovať vzdušný priestor, ale musia sa zapojiť do boja. Naši piloti momentálne zdokonaľujú tieto zručnosti,“ povedal Ihnat.
Podotkol, že letecký personál a inžinieri sa učia, ako obsluhovať toto lietadlo, jeho výzbroj, ako ho naprogramovať a ako vykonávať presné údery pomocou vysoko presných zbraní. „Celá táto príprava je potrebná na to, aby lietadlo čo najefektívnejšie operovalo na ukrajinskom nebi a ničilo nepriateľské vzdušné, pozemné a námorné ciele. Ukrajina tiež prispôsobuje infraštruktúru na konkrétnych leteckých základniach, aby uľahčila používanie týchto lietadiel,“ dodal Ihnat.
Litovský minister obrany Arvydas Anušauskas na nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že prvé stíhačky F-16 sa na ukrajinskej oblohe objavia približne v júni tohto roka. Dovtedy sa podľa niektorých vojenských analytikov ukrajinské sily budú snažiť o udržanie súčasných pozícií.
13:35 Rakvu s telom zosnulého ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného priviezli do moskovského chrámu za potlesku ľudí, ktorí sa v okolí začali schádzať od skorého rána. Potlesk a skandovanie „Navaľnyj!“ alebo „Alexej!“ sprevádzali aj vnášanie rakvy do chrámu, ktorý je zasvätený ikone Bohorodičky Zmierni môj žiaľ, kde sa konajú pohrebné obrady.
Čítajte viac S Navaľným sa prišli rozlúčiť siahodlhé davy, ľudia skandovali. Ruský režim zatýkal
13:13 Rusko sa nechystá rozmiestniť jadrové zbrane vo vesmíre, uviedol ruský prezident Vladimir Putin podľa tlačových agentúr na rokovaní svojej bezpečnostnej rady. Súčasne však so svojimi najbližšími spolupracovníkmi preberal neutralizáciu hrozieb vo vesmíre.
Čítajte viac Putin na bezpečnostnej rade preberal neutralizáciu hrozieb vo vesmíre. Zbrane tam ale údajne nerozmiestni
11:45 Strach z ploštíc, ktorý sa vlani na jeseň rozšíril vo Francúzsku, bol umelo zosilnený Ruskom. Podľa agentúry AFP to dnes vyhlásil štátny tajomník pre európske záležitosti Francúzska Jean-Noël Barrot. V krajine sa vlani prudko zvýšil počet prípadov uhryznutia týmto hmyzom, entomológovia a zdravotnícki odborníci však varovali, že epidémia viedla tiež k nárastu falošných pozorovaní a neopodstatnenej hystérii.
Francúzska rozviedka DGSI minulý týždeň uviedla, že ruské spravodajské služby vo Francúzsku vykonávajú operácie pomocou „sprostredkovateľov“, najčastejšie príslušníkov ruskojazyčných komunít z východnej Európy, ktorí majú za úlohu „posilniť roztržky vo francúzskej spoločnosti“. Pri týchto narušiteľných akciách sa zameriavajú na najrôznejšie témy, vrátane dôchodkovej reformy, postoja k izraelsko-palestínskemu konfliktu alebo olympijských hier v tomto roku.
Na otázku kanála TF1 ohľadom pokusov o destabilizáciu Francúzska, ktoré údajne viedlo Rusko, sa Barrot vrátil k príbehu, ktorý obletel celý svet. „Spor o ploštice bol na sociálnych sieťach umelo zosilnený účtami, pri ktorých sa preukázal ruský pôvod, a dokonca bola vytvorená falošná súvislosť medzi príchodom ukrajinských utečencov a šírením ploštíc,“ povedal. Dodal, že ju vystupňovali práve účty napojené na Kremeľ.
Čítajte aj Peskov: Hybridná vojna so Západom bude trvať dlho
10:52 Letectvo Ruskej federácie prišlo za dvanásť dní o dvanásť špičkových lietadiel, tvrdia správy ukrajinských vzdušných síl. Je to oveľa viac, ako si Moskva môže dovoliť. Podľa všetkého je za tým viacero faktorov. Rusko sa nepoučilo z vlastných chýb, čiastočne oslepli a ukrajinské sily využívajú protivzdušné batérie viac agresívnejším a nebezpečnejším spôsobom pre okupačné vojská.
Čítajte viac Ruské letectvo krváca. Čo spôsobuje Moskve bolestné straty na nebi?
10:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 920 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 414 680, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 30 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov a tri lietadlá.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 610 tankov, 12 582 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 106 delostreleckých systémov a 345 lietadiel.
10:30 Priemyselná zóna v meste Dzeržinsk v Nižnonovgorodskej oblasti bola v noci na piatok terčom útoku dronov. Na mieste zasahovali záchranné zložky. K obetiam na životoch, zraneným a materiálnym škodám nedošlo, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Podľa primátora Dzeržinska Ivana Noskova podniky v priemyselnej zóne fungujú ako obvykle.
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že v noci na 1. marca boli nad Nižnonogorodskou oblasťou zneškodnené tri drony. Ďalšie drony boli zlikvidované nad Belgorodskou oblasťou.
RFE/RL pripomenula, že v meste Dzeržinsk pôsobí továreň na výrobu výbušnín a priemyselných chemikálií.
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
9:35 Ruský občan Maxim Marčenko sa pred newyorským súdom priznal k tomu, že nelegálne vyvážal do Ruska mikroelektroniku použiteľnú na vojenské účely. Vývoz takýchto komponentov pritom zakazujú americké sankcie uvalené na Rusko po invázii Ukrajinu, informuje agentúra AFP.
Obžalovaný sa vo štvrtok pred súdom priznal k obvineniam z pašovania a prania špinavých peňazí. V prípade prvého z týchto trestných činov je maximálna sadzba 10, v prípade druhého 20 rokov väzenia.
Päťdesiatjedenročný Marčenko podľa obžaloby spolu s ďalšími dvoma nemenovanými Rusmi prevádzkoval sieť, ktorá od amerických distribútorov nakupovala veľké množstvá mikroelektroniky využiteľnej pri výrobe zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Táto elektronika napokon končila u odberateľov sídliacich v Rusku.
„Marčenko svoju schému utajoval prostredníctvom krycích spoločností a ďalších sofistikovaných mechanizmov na pranie špinavých peňazí, pomocou ktorých zaisťoval dodávky mikroelektroniky určenej na použitie v puškohľadoch, okuliaroch na nočné videnie, termálnej optike a ďalších zbraňových systémoch,“ uvádza sa vo štvrtkovom vyhlásení ministerstva spravodlivosti USA.
Čítajte aj Britská rozviedka: Rusko sa chystá na dlhú vojnu
9:24 Rusko je pripravené vydať ukrajinskej strane telá obetí havárie lietadla Il-76 v Belgorodskej oblasti. Podľa britskej stanice BBC to uviedla ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová. Ukrajinská strana toto vyhlásenie zatiaľ nekomentovala.
Moskaľkovová tvrdí, že ukrajinská strana sa zaujímala o možnosť prevozu tiel a že Moskva je v tejto veci v kontakte s Kyjevom. K dispozícii sú aj vzorky DNA, čo umožňuje vykonať identifikáciu tiel, dodala Moskaľkovová podľa britskej stanice BBC.
Lietadlo Il-76 havarovalo 24. januára v Belgorodskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany vtedy informovalo, že na palube bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali na výmenu. Ruská strana tvrdí, že haváriu Il-76 spôsobila ukrajinská armáda.
Ukrajinská rozviedka potvrdila, že v ten deň sa skutočne pripravovala výmena vojnových zajatcov. Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) zároveň uviedla, že nevie, kto bol na palube havarovaného lietadla.
Americké zdroje denníka New York Times (NYT) informovali, že Il-76 v Belgorodskej oblasti naozaj zostrelil ukrajinský systém protivzdušnej obrany Patriot, ako to tvrdili ruské úrady. Citované zdroje však nepotvrdzujú, že na palube boli ukrajinskí vojnoví zajatci; súčasne uvádzajú, že ak tam skutočne boli, mohlo ich byť menej ako 65, o ktorých sa v Rusku hovorí.
Vo februári tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov uviedol, že v lietadle Il-76, ktoré havarovalo neďaleko Belgorodu, neboli žiadni ukrajinskí vojnoví zajatci. Ozrejmil vtedy, že ak by na palube boli vojnoví zajatci, na mieste havárie by bolo viac „biologického materiálu“.
9:00 Šéfredaktora renomovaných ruských nezávislých novín Novaja Gazeta vo štvrtok zadržali v Moskve a neskôr dostal pokutu za diskreditáciu armády. Noviny informovali, že Sergeja Sokolova zadržali príslušníci ruského Centra pre boj s extrémizmom. Moskovský súd mu následne uložil pokutu 30-tisíc rubľov.
Obvinenia voči Sokolovovi súvisia s materiálom, ktorý noviny zverejnili na ich kanáli na platforme Telegram. Úrady podľa nich zistili, že obsahoval „jazykové a psychologické znaky verbálnej diskreditácie konania mocenských štruktúr“.
Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc na mikroblogovacej sieti X napísala, že „protestuje proti tomuto zatknutiu, ktoré ďalej svedčí o násilí cenzúry v Rusku“.
8:47 Ruská protivzdušná obrana zostrelila počas noci na dnes tri ukrajinské drony nad Nižegorodskou oblasťou a jeden nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou. Oznámilo to dnes podľa médií ruské ministerstvo obrany. Terčom dronov v Nižegorodskej oblasti mohol byť jeden z najväčších ruských podnikov na výrobu výbušnín, uviedol na svojom webe list Ukrajinská pravda.
Ruské spravodajské kanály na sociálnych sieťach podľa denníka tvrdia, že sa ukrajinské drony pokúsili zaútočiť na Sverdlov závod v Dzeržinsku, štvrťmiliónové mesto, ktoré leží asi 370 kilometrov na východ od Moskvy. V podniku sú vyrábané výbušniny pre bojové hlavice rakiet. Tri drony údajne zneškodnili prostriedky rádioelektronického boja, ale obyvatelia mesta v noci počuli výbuchy, dodala Ukrajinská pravda.
V Kurskej oblasti sa tri obce ocitli bez elektriny v dôsledku náletu dronu, ktorý priletel zo strany Ukrajiny, uviedol gubernátor Roman Starovojt. Opravy sa začnú hneď, ako to situácia dovolí, prisľúbil.
O dronoch v Kurskej oblasti sa ruské ministerstvo obrany nezmienilo, poznamenal server Meduza.
8:30 Šéf Kremľa Vladmir Putin sa nedokázal zavďačiť ani krajne pravicovému propagandistovi Tuckerovi Carlsonovi. Carlson sa vo februári rozprával Putinom. Teraz zážitky z interview opísal v podcaste Lexa Fridmana.
Čítajte viac Tucker Carlson o Putinových slovách: Jedna z najhlúpejších vecí, akú som kedy počul
8:07 Francúzsko objedná pre Ukrajinu 100 dronov od spoločnosti Delair. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti X to oznámil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Bezpilotné lietadlá by mali na Ukrajinu doraziť už toto leto. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.
Lecornu povedal, že francúzske ministerstvo obrany objednáva od francúzskeho obranného priemyslu dovedna 2 000 bezpilotných lietadiel. Tie sú určené pre potreby francúzskych vojakov aj pre Ukrajinu.
7:22 Postoj Ukrajincov k iným štátom a lídrom sa zjavne odvíja od toho, ako vojensky pomáhajú ich napadnutému štátu a či sa im pozdáva, ako o ozbrojenom konflikte s Ruskom rozprávajú. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnilo Razumkovo stredisko, čo je bezmála 30 rokov v Kyjeve pôsobiaci uznávaný inštitút politických štúdií. Do ankety zaradili najmä mocnosti a krajiny, s ktorými Ukrajina susedí, takže sa medzi ne dostalo aj Slovensko.
Čítajte viac Mienka Ukrajincov o Slovensku sa zhoršila, ale Fica hodnotia lepšie ako Orbána
6:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že jeho pondelkové slová o možnom vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu boli „uvážlivé“. Denník Le Figaro priniesol výsledky bleskového prieskumu, podľa ktorého sa viac ako dve tretiny Francúzov domnievajú, že Macron urobil chybu, keď niečo také povedal.
Na otázku, či sa Macron rozhodol dobre, keď prezentoval možnosť vyslania spojeneckých vojsk na Ukrajinu, odpovedalo v prieskume 68 percent ľudí že nie. Prezidentovo vyjadrenie schvaľuje 31 percent opýtaných, jedno percento nevie. Súhlasný postoj výrazne častejšie vyjadrovali voliči Macronovho volebného tábora. Naopak stúpenci pravicového opozičného Národného združenia (RN) s vyjadrením nesúhlasili v 83 percentách.
Veľmi tesná väčšina Francúzov (51 percent) si myslí, že by Macron mal vo vzťahu Francúzska k Rusku udržiavať status quo a rokovať s krajinou, ktorá napadla Ukrajinu, ako „s nutným zlom, s ktorým je potrebné rokovať“. Víziu Moskvy ako „nepriateľa, ktorého treba poraziť“ podporuje 37 percent opýtaných. Jedenásť percent účastníkov prieskumu, najmä stúpenci RN a ľavice, by stálo o Macronov ústretový postoj k Rusku.
Prieskum pre Le Figaro spracovala spoločnosť Odoxa-Backbone Consulting. Otázky kládla online v stredu a vo štvrtok.
6:15 Ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že ruský postup na Ukrajine by mohol do leta nabrať na obrátkach, napísala vo štvrtok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený s ukrajinskými internými analýzami. Zastaviť ruský postup by podľa ukrajinských činiteľov mohlo zvýšenie dodávok munície od spojencov.
„Interné analýzy situácie na bojisku z Kyjeva sú čoraz pesimistickejšie, zatiaľ čo sa ukrajinské sily s ťažkosťami bránia ruským útokom a musia šetriť s počtom vypálených nábojov,“ píše agentúra Bloomberg.
K obavám, že Kyjev svoje obranné pozície neudrží, prispieva nedávna strata Avdijivky na východe krajiny a niekoľkých okolitých dedín. Pesimizmus narastá už niekoľko týždňov vzhľadom na to, že ruské sily prebrali iniciatívu na frontovej línii a kľúčovú americkú pomoc pre Ukrajinu v hodnote desiatok miliárd dolárov blokujú spory amerických zákonodarcov.
Skepsu vyjadrujú aj zahraniční analytici. „Ukrajina tento rok môže začať vojnu prehrávať,“ povedal podľa Bloombergu v podcaste War on the Rocks Michael Kofman z washingtonského think-tanku Carnegie.
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa hodnotenia ukrajinských analýz nevzdal svojho pôvodného cieľa ovládnuť veľké ukrajinské mestá vrátane Kyjeva alebo Odesy, oznámil tiež zdroj americkej agentúry. Keby sa Rusom podarilo ovládnuť Odesu, mohli by zablokovať ukrajinský vývoz obilia cez Čierne more a tiež získať prístup k Moldavsku, v ktorom v stredu proruskí separatisti z oblasti Podnesterska požiadali ruský parlament o ochranu.
Na problémy s muníciou na ukrajinskej strane v nedeľu znovu upozornil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý varoval, že nedostatok nábojov ovplyvňuje situáciu na bojisku a že Rusko plánuje na jar alebo začiatkom leta novú ofenzívu.
Pre Rusko, ktorého sily už sú ale dvoma rokmi vojny vyčerpané, by však rozsiahlejšia ofenzíva bola problematická, poznamenal Bloomberg. Ani v úvode vojny neuspel plán Moskvy získať najväčšie ukrajinské mestá Kyjev, Charkov a Odesu. Rusko by okrem toho potrebovalo významne zvýšiť počet vojakov aj tankov a ďalšej obrnenej techniky, pripomenula agentúra skoršie vyjadrenie predsedu Vojenského výboru NATO Roba Bauera.
Podľa Bauera majú Rusi navyše výrazne vyššie straty ako Ukrajinci. V bojoch o Avdijivku podľa šéfa Vojenského výboru NATO pripadalo na každého padlého ukrajinského vojaka sedem zabitých Rusov. „Pomer jeden ku siedmim znamená, že (Putin) bude potrebovať výrazne viac síl, aby Ukrajincov porazil,“ uviedol podľa Bloombergu Bauer.