736. deň: Veliteľ Syrskyj kritizuje veliteľov. Situácia v okolí Avdijivky je napätá

Čítajte viac 735. deň: Ruská armáda uviazla neďaleko Orlivky, prekážajú im vodné nádrže

21:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenil veliteľa logistiky ukrajinských ozbrojených síl. Do funkcie vymenoval Volodymyra Karpenka, ktorý nahradil Oleha Huljaka. S odvolaním sa na web ukrajinského prezidenta o tom informovala agentúra Unian.

Dôvod tejto výmeny Zelenskyj vo zverejnenej informácii na svojom webe nepriblížil. Karpenko predtým zastával funkciu šéfa logistiky ukrajinských pozemných vojsk.

Výmene šéfa logistiky predchádzalo začiatkom februára odvolanie hlavného veliteľa ukrajinských síl Valerija Zalužného. Na jeho miesto Zelenskyj vymenoval doterajšieho veliteľa pozemných vojsk Oleksandra Sýrskeho.

21:31 Poľsko podpísalo so Spojenými štátmi dohodu o kúpe integrovaného systému bojového velenia (IBCS) v hodnote 2,5 miliardy dolárov (2,31 miliardy eur). Vo štvrtok to povedal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Poľská armáda získava operačný mozog pre systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany. Poľsko bude po USA druhou krajinou, ktorá bude mať tento najmodernejší integrovaný systém bojového velenia na svete,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

„Na vlastné oči sme na Ukrajine videli, aká dôležitá je protivzdušná a protiraketová obrana, a táto objednávka poskytne Poľsku najlepšie, najmodernejšie a najúčinnejšie nástroje na obranu územia NATO,“ napísal na sociálnej sieti X americký veľvyslanec vo Varšave Mark Brzezinski. Poľsko IBCS dostane do roku 2031.

Prezident Andrzej Duda si nemyslí, že Rusko vojensky napadne Poľsko, pretože bude na prípadnú agresiu dostatočne pripravené. „Toto všetko platí v prípade, že budeme silní. Nenapádate silných – napádate slabých,“ vysvetlil vo štvrtok svoj postoj Duda.

20:37 Švédska agentúra pre poskytovanie grantov náboženským inštitúciám vo štvrtok oznámila, že znižuje podporu pre ruskú pravoslávnu cirkev. Podľa švédskej tajnej služby je totiž zneužívaná na spravodajské aktivity Moskvy. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Dotácie pre cirkev, známu aj ako moskovský patriarchát, Švédska agentúra na podporu náboženských spoločenstiev (SST) znižuje, pretože nespĺňa jej „demokratické kritériá“, uviedla SST vo vyhlásení. Odvolala sa na Švédsku bezpečnostnú službu (SÄPO), podľa ktorej cirkev zneužíva ruský štát ako „platformu na zhromažďovanie spravodajských informácií a na iné aktivity ohrozujúce bezpečnosť“ krajiny.

„Z vyjadrení SÄPO vyplýva, že predstavitelia tejto náboženskej komunity mali kontakt s ľuďmi, ktorí pracujú pre ruské bezpečnostné a spravodajské služby,“ uviedla SST. Podľa nej cirkev dostávala značné finančné prostriedky od Ruska a jej predstavitelia konali spôsobom, ktorý podporoval vojenskú agresiu na Ukrajine. Ruská pravoslávna cirkev vo Švédsku tieto obvinenia poprela.

20:27 Polícia vo štvrtok zadržala v Moskve šéfredaktora ruských nezávislých novín Novaja gazeta Sergeja Sokolova pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá sa odvoláva na samotný denník.

Sokolova zadržali policajti z ruského Centra pre boj proti extrémizmu (Centrum E). Moskovský súd mu neskôr uložil pokutu 30.000 rubľov (zhruba 256 eur), uviedla Novaja gazeta.

Obvinenia, ktoré sú považované za „administratívne“ a zvyčajne sa trestajú pokutou alebo krátkym trestom odňatia slobody, súvisia s článkom zverejneným novinami na platforme Telegram. Podľa úradov obsahuje „jazykové a psychologické znaky verbálnej diskreditácie konania mocenských štruktúr“, píše Novaja gazeta.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) kritizovala zadržanie Sokolova, ktoré podľa nej naďalej „svedčí o násilí cenzúry v Rusku“.

Sokolov sa ujal vedenia redakcie Novaja gazeta v septembri 2023 po tom, ako predchádzajúceho dlhoročného šéfredaktora a nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova Moskva zaradila na zoznam tzv. zahraničných agentov.

20:13 Rusko má v pláne zmeniť daňový systém pre fyzické i právnické osoby tak, aby ešte viac platili do štátneho rozpočtu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo štvrtkovom vyhlásení v ruskom parlamente to povedal tamojší vodca Vladimir Putin.

Čítajte viac Kremľu sa míňajú rezervy, Putin oznámil zvýšenie daní pre občanov a firmy

19:57 Európsky parlament vo štvrtok prijal rezolúciu proti útlaku v Rusku po smrti kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Ako referuje web news.sky.com, za prijatie uznesenia hlasovalo 506 zákonodarcov, deväť bolo proti a 32 poslancov sa zdržalo.

Rezolúcia odsudzuje smrť Navaľného v odľahlej arktickej trestaneckej kolónii, pričom zodpovednosť za ňu pripisuje ruskému režimu na čele s tamojším vodcom Vladimirom Putinom.

Europoslanci tiež vyzývajú Rusko, aby zrušilo svoju „utláčateľskú legislatívu“, a vyjadruje solidaritu s Rusmi, ktorí „naďalej nachádzajú odvahu hovoriť pravdu“ napriek „úmyselným brutálnym represiám“ v krajine.

19:14 Európsky parlament vo štvrtok prijal rezolúciu, v ktorej vyzýva štáty Európskej únie, aby až „do víťazstva“ podporili Ukrajinu zbraňami v potrebnom množstve. Ako referuje oficiálny web europarlamentu, za prijatie rezolúcie hlasovala drvivá väčšina zákonodarcov – až 451. Proti bolo iba 46 poslancov a 49 sa zdržalo hlasovania.

Europoslanci v texte zdôrazňujú, že hlavným cieľom podpory Ukrajiny by malo byť pomôcť jej vyhrať vojnu, keďže iný výsledok by mohol mať vážne dôsledky, nakoľko iní autoritatívni vládcovia, ktorí uvažujú o použití sily na dosiahnutie svojich cieľov, by mohli byť ovplyvnení výsledkom na Ukrajine.

Zákonodarcovia zdôrazňujú, že na to, aby bolo víťazstvo Ukrajiny možné, by nemali existovať žiadne „vlastné obmedzenia“ vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Európsky parlament považuje za potrebné poskytnúť Kyjivu všetko potrebné na opätovné získanie kontroly nad všetkými okupovanými územiami.

Na tento účel vyzvali k väčším investíciám do európskeho obranného priemyslu a rýchlejšej produkcii, aby krajiny EÚ mohli Ukrajine poskytnúť všetko, čo potrebuje, a doplniť svoje zásoby. Uvádzajú najmä rakety dlhého doletu Taurus a Storm Shadow/SCALP, delostrelectvo a muníciu preň, drony a prostriedky na boj s ruskými bezpilotnými lietadlami.

17:42 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok povedal, že všetky jeho výroky o vojne medzi Ukrajinou a Ruskom boli starostlivo premyslené. Reagoval tak na rozruch vyvolaný tým, že nevylúčil vyslanie západných vojakov do konfliktu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Čítajte viac Macron vysvetlil: Výroky o vyslaní vojakov na Ukrajinu boli dobre premyslené

16:40 Tím ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý zomrel 16. februára v trestaneckej kolónii na Sibíri, dnes vyzval ľudí, aby aj napriek očakávanej silnej policajnej prítomnosti prišli na jeho piatkový pohreb. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Prípravu smútočného obradu ale sprevádzajú komplikácie.

Hovorkyňa Navaľného Kira Jarmyšová povedala, že na pohreb by mali prísť všetci, komu záležalo na politickej práci Navaľného.

Táto najvýznamnejšia osobnosť ruskej opozície posledných rokov upozorňovala napríklad na korupciu v radoch predstaviteľov súčasného režimu na čele s prezidentom Vladimirom Putinom. Od roku 2021 bol Navaľnyj vo väzení, postupne si vypočul tresty 2,5 roka, deväť rokov a 19 rokov väzenia. Vinu odmietal a svoje uväznenie pričítal snahe režimu umlčať všetkých odporcov a kritiku.

Smútočný obrad sa začne v piatok o 14.00 h miestneho času (12.00 h SEČ) v chráme Ikony Matky Božej vo štvrti Marjino na juhovýchode Moskvy, kde Navaľnyj býval. Pochovajú ho na Borisovskom cintoríne. Cesta pešo z chrámu na cintorín trvá asi pol hodiny.

Čítajte aj Navaľného pohreb bude v piatok v moskovskom chráme

DPA píše, že sa očakáva, že na mieste bude veľké množstvo príslušníkov bezpečnostných zložiek a že sa budú snažiť priaznivcom Navaľného zabrániť v tom, aby na pohreb išli. Jeho tím bude informácie z miesta zverejňovať naživo na internete.

16:00 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu dôrazne odsúdili vraždu Alexeja Navaľného, vyjadrili plnú podporu vdove Júlii Navaľnej v odhodlaní pokračovať v jeho práci a vyzvali EÚ, aby podporovala demokratickú opozíciu v Rusku.

Uznesenie podporilo 506 poslancov, deviati boli proti a 32 sa hlasovania zdržalo, pričom plnú trestnú a politickú zodpovednosť za Navaľného smrť prisúdilo ruskému štátu a prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Europoslanci upozornili, že zabitie Navaľného je ďalším znakom rastúcej a systematickej represie v Rusku a požadujú nezávislé medzinárodné vyšetrovanie jeho vraždy. Podľa uznesenia je ruský politický systém kontrolovaný autoritárskym režimom s rozmáhájúcou sa korupciou, ktorý využíva zmanipulované voľby, aby navodil zdanie demokracie a sústreďuje všetku moc v rukách Vladimíra Putina.

Ruský ľud nemožno zamieňať s „vojnychtivým, autokratickým a kleptokratickým režimom Kremľa“ a europoslanci preto vyjadrili solidaritu s ľuďmi v Rusku i mimo neho, ktorí aj napriek represiám a vážnym osobným dôsledkom majú odvahu hovoriť pravdu.

Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu

15:33 Česko a Luxembursko zdieľa väčšinu postojov v inštitúciách, ako je Európska únia či Severoatlantická aliancia (NATO). Obe krajiny chápu, čo to znamená byť zodpovedným členom týchto blokov, majú rovnaké hodnoty aj strategické záujmy. V prejave na radnici v Luxemburgu to dnes povedal český prezident Petr Pavel. Tiež primátorka Lydie Polferová ocenila vzájomné vzťahy oboch krajín.

Obaja vo svojich vystúpeniach vyzdvihli historické väzby, avšak tiež v súčasnosti podľa nich krajina prepája mnohých. „Dnes čelíme najväčšej výzve od druhej svetovej vojny, agresii Ruska proti Ukrajine. Obe krajiny sú poprednými podporovateľmi Ukrajiny,“ poznamenal Pavel. Je to podľa neho záležitosťou princípov. Ocenil hľadanie ďalších metód podpory napadnutej krajiny, ktoré je podľa českej hlavy štátu potrebné dodať všetko, čo potrebuje na obranu svoju i bezpečnosti celej Európy.

Podľa Pavla je priestor na rozvoj vzťahov medzi krajinami v hospodárstve, kultúre, vzdelávaní či inováciách. Tiež Polferová hovorila o kooperácii v politických, ekonomických i kultúrnych záležitostiach. Mnoho luxemburských priemyselných subjektov podľa nej pôsobí tiež v Česku.

Polferová tiež zaspomínala na to, že na radnici v roku 1991 privítala vtedajšieho československého prezidenta Václava Havla. Česko a Luxembursko odvtedy podľa nej prešli ohromným vývojom, čelili rôznym výzvam a krízam, našli ale tiež nové sily a spojencov.

15:18 Britská kráľovná Kamila sa vo štvrtok stretla vo svojej londýnskej rezidencii s prvou dámou Ukrajiny Olenou Zelenskou len niekoľko dní po druhom výročí ruskej invázie na Ukrajinu.

Zelenská poďakovala kráľovnej za posolstvo kráľa Karola III. pri príležitosti výročia konfliktu s tým, že pre jej národ to veľa to znamenalo. Kamila hovorila o tom, ako Británia myslela na Ukrajinu, keď si krajina pripomínala tento smutný míľnik. Diskutovali aj o statočnosti Ukrajincov a odhodlaní Spojeného kráľovstva ich podporovať.

Kamila sa poďakovala Zelenskej za jej prítomnosť na pohrebe zosnulej kráľovnej Alžbety II. a na korunovácii jej manžela v máji 2023. Hovorili aj o vplyve vojny na ženy a deti, o duševných a fyzických jazvách, ktoré zanechala, aj tom, ako môže Spojené kráľovstvo pomôcť v rámci starostlivosti.

Čítajte aj Olena Zelenská nechce, aby jej manžel znovu kandidoval na prezidenta: Mali by sme si nájsť niečo nové

14:55 Osem ukrajinských civilistov vrátane šesťročného dievčaťa prišlo o život a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia počas ruských útokov za uplynulý deň. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.

V Charkovskej oblasti ruské sily použili riadené letecké bomby pri útoku na železničnú stanicu v obci Velykyj Burluk, pričom zabili 48-ročného muža a šesťročné dievča. Matka dieťaťa utrpela zranenia.

Pri ruskom leteckom útoku na mesto Kupiansk zahynuli dvaja ľudia. V Doneckej oblasti v dôsledku ruských útokov prišli o život dvaja civilisti, v Chersonskej oblasti pri ruskom ostreľovaní zomrela jedna osoba a v Dnepropetrovsku oblasti ruské delostrelectvo zabilo 61-ročnú ženu.

14:50 Predstavitelia ukrajinského parlamentu podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho nevyvodzovali žiadne dôsledky z výrokov slovenského premiéra Roberta Fica o tom, že v Kyjeve nie je vojna. Povedal to po rokovaní na parlamentnom summite Vyšehradskej štvorky (V4) a Ukrajiny v Prahe.

Doplnil, že pokračovať budú aj všetky komerčné dodávky a zvýšená produkcia munície na Slovensku pre Ukrajinu. „Myslím si, že to bolo veľmi priateľské a srdečné rokovanie,“ dodal Pellegrini.

Čítajte aj Pellegrini v Prahe na V4: S Ukrajincami sme mali priateľské rokovania, naše vojenské možnosti sa vyčerpali

14:20 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali EÚ, aby poskytla Ukrajincom všetko, čo potrebujú, aby zvíťazili nad ruskou agresiou.

Správa, za ktorú na zasadnutí v Štrasburgu zahlasovalo 451 poslancov, 46 bolo proti a 49 sa hlasovania zdržalo, zhodnotila dva roky od ruskej invázie na Ukrajinu, informuje spravodajca TASR.

Poslanci v uznesení zdôraznili, že vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe a mimo nej. Poukázali na to, že hlavným cieľom Ukrajiny je vojnu vyhrať a ak sa tak nestane, bude to mať vážne následky. Aj v tom, že iné krajiny s autoritatívnymi režimami sledujú, ako sa vojna vyvíja, aby posúdili svoje vlastné šance na agresívnu zahraničnú politiku.

Zákonodarcovia sa zhodli na tom, že aby Kyjev vojnu vyhral, nemalo by existovať žiadne obmedzenie vojenskej pomoci Ukrajine. EP opätovne potvrdil potrebu poskytnúť Ukrajine všetko, čo je potrebné na opätovné získanie kontroly nad jej medzinárodne uznaným územím.

Poslanci upozornili, že existujú obrovské rozdiely v úrovni vojenskej podpory, ktorú poskytujú členské štáty EÚ Ukrajine. Žiadajú, aby sa do európskej obrannej priemyselnej základne investovalo toľko, koľko je potrebné, aby sa uspokojili ukrajinské potreby a doplnili chýbajúce zásoby v EÚ.

Podľa europoslancov Kyjevu treba dodať aj sofistikované systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu ako sú Taurus a Storm Shadow/SCALP, rôzne druhy delostrelectva a munície ráže 155 mm a tiež drony a zbrane na boj proti nim.

14:04 Ukrajinské letectvo podľa Kyjeva zničilo ďalšie dva ruské stíhacie bombardéry Suchoj Su-34. Uviedol to vo štvrtok na Telegrame veliteľ ukrajinských vzdušných síl generálporučík Mykola Oleščuk. „Zdá sa, že to nechápu! Ruskí piloti nerobia žiadne závery! Dnes o zhruba 9:00 boli na frontoch pri Avdijivke a Mariupoli zničené ďalšie dva Su-34 patriace okupantom! Spolu k víťazstvu!" napísal Oleščuk. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Oleščuk už vo štvrtok ráno uviedol, že Ukrajinci zničili ruský stíhací bombardér Su-34. Podľa doterajších informácii tak ukrajinské sily od začiatku februára zostrelili už 13 ruských lietadiel, dodal web.

13:13 Smrť ruského opozičného predáka Alexeja Navaľného bola vraždou, za ktorú nesie priamu zodpovednosť prezident Vladimir Putin a jej strojcovia by mali niesť následky. Zhodli sa na tom dnes poslanci Európskeho parlamentu v rezolúcii prijatej výraznou väčšinou hlasov. Podľa nej by mal Putinov režim umožniť medzinárodné vyšetrenie prípadu a nezasahovať do pohrebu chystaného na piatok. Europoslanci tiež v rezolúcii volajú po prijatí ďalších úniových sankcií, podpore ruskej opozície či možných výmenách väzňov medzi úniovými krajinami a Ruskom.

Európsky parlament „zdôrazňuje, že ruská vláda a Vladimir Putin osobne nesie trestnú a politickú zodpovednosť za smrť svojho najsilnejšieho oponenta Alexeja Navaľného a že za týchto okolností je oprávnene nastolená otázka legitimity Vladimira Putina“, uviedli poslanci v rezolúcii schválenej väčšinou 506 hlasov z 547 prítomných.

Podľa europoslancov je jeho smrť ďalším dokladom systematickej represie opozície „skorumpovaným a kleptokratickým“ režimom, ktorú EÚ nemôže nechať bez odozvy. Zákonodarcovia vyzvali úniovú diplomaciu, aby identifikovala činiteľov zodpovedných za Navaľného smrť a prijala voči nim sankcie. O to listom požiadalo aj osem úniových krajín vrátane Česka.

Čítajte aj Navaľná: EÚ musí byť inovatívna, aby porazila Putina, prestaňte byť nudní. Musí zaplatiť za svoje činy

13:00 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že ruská armáda odrazila pokus ukrajinských špeciálnych jednotiek o vylodenie na piesčine známej ako Tendrivská kosa v Čiernom mori, ktorá je pod kontrolou Rusov. Približne 25 ukrajinských vojakov zahynulo a jedného zajali.

„Ruské jednotky zneškodnili ukrajinské komando, ktoré sa na motorových člnoch pokúšalo o vylodenie,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojej dennej aktualizácii.

Rusi zajali jedného ukrajinského vojaka a zaistili štyri lode, piate plavidlo uniklo.

Ukrajinské špeciálne jednotky bez bližších podrobností uviedli, že niektorí z ich príslušníkov „hrdinsky zahynuli počas bojovej misie“. Vo svojom vyhlásení tiež tvrdia, že väčšina skupiny sa po vykonaní „špeciálnej misie“ stiahla.

11:21 Situácia v okolí Avdijivky je napätá, niektorí z veliteľov sa dopustili chýb, povedal podľa BBC na fronte hlavný veliteľ ukrajinských síl Syrskyj. „Zvlášť napätá situácia vznikla v avdijivskom a záporožskom smere, kde sa ruské útočné jednotky snažia prelomiť obranu našich vojsk a dobyť osady Toneňke, Orlivka, Semenivka, Berdyči, Krasnohorivka. Tvrdé boje pokračujú v oblastiach Verbove a Robotine, nad ktorými sa nepriateľ snaží získať späť kontrolu,“ uviedol Syrskyj.

Čítajte aj Ako Rusi zničili prvý americký Abrams? Analytik kritizuje Ukrajincov

Na fronte pri Avdijivke sa podľa Sýrskeho „ukázali určité nesprávne odhady jednotlivých veliteľov pokiaľ ide o pochopenie situácie a vyhodnotenie nepriateľa“.

„To ovplyvnilo stabilitu obrany v niektorých smeroch,“ dodal hlavný veliteľ. Naopak pochválil jednotky 3. útočnej a 25. samostatnej výsadkovej brigády, ktoré podľa neho „vybavili nepriateľa, ktorý prenikol na okraj Orlivky“.

Ukrajinskí vojaci v Avdijivke

Fotogaléria 17 fotiek

+14

11:16 Zhruba dve desiatky ruských vojakov zomreli a dvanásti utrpeli zranenia pri údere ukrajinskej armády na zoskupenie ruských síl v meste Olenivka v Doneckej oblasti. Ukrajinci útok podnikli raketometmi. Napísal to na Facebooku ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého o život prišiel zástupca veliteľa ruskej jednotky a veliteľ je zranený.

„Predbežné správy o stratách nepriateľa pri tomto údere sú: 19 mŕtvych ruských okupantov vrátane zástupcu veliteľa ruskej vojenskej jednoty a 12 zranených útočníkov vrátane veliteľa tejto jednotky," konštatoval generálny štáb ukrajinskej armády.

11:11 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo videu nahranom v štvrtok na sociálnu sieť TikTok odmietavo reagoval na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v pondelok povedal, že nevylučuje vyslanie západných vojakov na Ukrajinu.

S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. „Na Ukrajinu nepošleme zbrane, a to ani s vojakmi, ani bez nich,“ povedal Orbán.

Čítajte aj Fico aj Orbán v Prahe navštívili politických priateľov, Zeman ich ponúkol jednohubkami

10:56 Súd v ruskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou vo štvrtok vymeral 12 rokov väzenia Ukrajincovi údajne usvedčenému zo špionáže v prospech Kyjeva.

Od začiatku totálnej vojenskej ofenzívy voči Ukrajine Rusko zatklo a poslalo za mreže už desiatky ľudí za údajnú spoluprácu s ukrajinskou armádou a tajnými službami.

„Súd zistil, že obžalovaný bol naverbovaný ukrajinskými spravodajskými službami, aby zhromažďoval a odovzdával informácie o prítomnosti ruských ozbrojených síl v Brianskej oblasti,“ uvádza sa vo vyhlásení miestneho súdu zverejnenom na platforme Telegram.

10:52 Ruský prezident Vladimir Putin prednáša prejav k ruskému parlamentu o stave krajiny. V úvode apeloval na národnú jednotu. Prostredníctvom nej v Rusku úspešne porazili pandémiu koronavírusu a vysporiadali sa s „globálnym terorizmom“, oznámil ruský vodca. Poslanci v parlamente pravidelne jasali.

Čítajte viac Putin varuje Západ: Jadrové zbrane sú pripravené. Rusom pripomenul staré sovietske heslo

10:20 Poľský prezident Andrzej Duda si nemyslí, že Rusko vojensky napadne Poľsko. Dôvodom je podľa neho to, že Poľsko bude na prípadnú agresiu dostatočne pripravené. Povedal to v štvrtkovom rozhovore pre poľský denník Fakt, z ktorého cituje agentúra PAP.

„Toto všetko platí v prípade, že budeme silní. Nenapádate silných – napádate slabých,“ vysvetlil svoj postoj Duda.

Dodal, že „vďaka láskavosti bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Poľsku“ má teraz Varšava stíhačky piatej generácie F-35, stálu prítomnosť amerických vojakov na území Poľska a veliteľstvo V Corps americkej armády v Poznani.

10:15 V Prahe sa vo štvrtok dopoludnia začal parlamentný summit krajín Vyšehradskej štvorky, ktorý je tentokrát čiastočne rozšírený aj o Ukrajinu. Zástupcov zákonodarných zborov privítala v Lichtenštajnskom paláci predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová a predseda Senátu Miloš Vystrčil. Slovensko na stretnutí zastupuje predseda NR SR Peter Pellergini.

Zástupcovia parlamentov sa zišli už v stredu na pracovnej večeri v sídle českého Senátu. Do hlavného mesta ČR na dvojdňové stretnutie pricestoval predseda poľského Sejmu Szymon Holownia, predsedníčka poľského Senátu Malgorzata Kidawová-Blońská, podpredseda Národného zhromaždenia Maďarska Csaba Hende a tiež predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk. Pellegrini do Prahy priletel priamo z pracovnej návštevy Írska, preto na stredajšiu galavečeru zhruba hodinu meškal.

Stefančuk sa už v stredu večer stretol s predsedami českej Snemovne a Senátu Markétou Pekarovou Adamovou (TOP 09) a Milošom Vystrčilom (ODS), diskutovali o pokračujúcej podpore Ukrajiny. Pekarová Adamová následne uviedla, že ukrajinského predsedu pozvali okrem iného preto, aby niektorým politikom pripomenuli, že brutálnu agresiu na Ukrajine rozpútalo Rusko, ktorého zločinný režim je zodpovedný za smrť mnohých tisícok nevinných ľudí.

Štvrtkový summit je rozdelený do dvoch častí. Najskôr budú politici rokovať len vo formáte V4, a to o spolupráci krajín v oblasti ekonomickej, energetickej a migračnej politiky. Druhá časť summitu sa týka ruskej agresie na Ukrajine, preto sa uskutoční v rozšírenom formáte aj s jej zástupcami.

10:05 Česku sa v zásobovaní Ukrajiny muníciou podarilo niečo, čo dokonca ani Európska únia nedokázala. Tak nemecká verejnoprávna stanica ZDF vo svojej reportáži hodnotí českú snahu zabezpečiť v krajinách mimo Európskej únie 800 000 kusov delostreleckej munície pre ukrajinskú armádu, ktorá vyše dva roky vzdoruje ruskej invázii.

„Ukrajinskému boju za slobodu tu rozumie obzvlášť dobre. Tu, kde kedysi sovietska armáda potlačila pražskú jar,“ uviedla ZDF o českom postoji spoločne so zábermi z pražského Václavského námestia. Televízia tak pripomenula neúspešný pokus komunistického reformného krídla demokratizovať vtedajší československý režim, čo v auguste 1968 vyústilo do invázie vojsk Varšavskej zmluvy na čele so sovietskou armádou.

ZDF pripomína, že Európska únia sľúbila Ukrajine dodať do konca marca tohto roka milión kusov delostreleckej munície. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell ale nedávno uviedol, že očakáva, že do marca sa únia dostane na približne 52 percent svojho cieľa. Nemecká verejnoprávna televízia s odvolaním sa na údaje Kyjeva informovala, že doteraz sa podarilo z vytýčeného plánu dodať len 30 percent.

Český plán na dodávky munície, ktorý s tým úniovým nesúvisí, v polovici februára predstavil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii český prezident Petr Pavel. Povedal, že Česko v mimoúnijných štátoch lokalizovalo 500.000 kusov delostreleckej munície v štandardnej ráži NATO a ďalších 300.000 kusov v sovietskej ráži. Pavel v Mníchove tiež uviedol, že ak zoženie u spojencov peniaze na nákup tejto munície, bude schopné ju na Ukrajinu dodať v poriadku týždňov.

Čítajte aj Rusi domov! Skandovali v Budapešti. Cieľom je dostať Rusko z Ukrajiny, povedal Pavel na demonštrácii v Prahe

Krajiny, z ktorých munícia zabezpečená Českom pochádza, neboli zverejnené, lebo si to z rôznych dôvodov neželajú. „Sú krajiny, ktoré sa verejne nestavajú na žiadnu stranu, krajiny ako napríklad Turecko, ktoré stoja medzi Východom a Západom a ktoré sa usilujú aj o sprostredko­vateľskú úlohu,“ uviedla ZDF.

9:55 Takmer tri pätiny Rusov nedokážu povedať, aké ciele ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine dosiahol, uviedol server The Moscow Times s odvolaním sa na prieskum, podniknutý spoločnosťou RussianField pred Putinovým vystúpením o stave krajiny.

Čítajte viac Čo vlastne Putin na Ukrajine dosiahol? Väčšina Rusov má problém to pomenovať

8:43 Ukrajinské vzdušné sily na východe krajiny zostrelili ďalšiu ruskú stíhačku Su-34. Ide o tretie zostrelené ruské lietadlo za uplynulé tri dni a jedenáste za ostatný mesiac. Uviedol to vo štvrtok na komunikačnej platforme Telegram veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. V utorok ukrajinská armáda zostrelila dve ruské stíhačky Su-34. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

8:13 Západ nesmie vylúčiť vyslanie vojakov na Ukrajinu, uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová pre server Politico. Sú to aj signály, ktoré vysielajú krajiny EÚ do Ruska, že nič nevylučujú, tvrdí. Podľa nej všetko musí byť na stole, aby sme pomohli Ukrajine poraziť Putina. “Všetci si uvedomili, že musíme urobiť všetko, aby Ukrajina vyhrala a Rusko prehralo,” povedala na margo stretnutia v Paríži, po ktorom francúzsky prezident Emmanuel Macron pripustil, že sa o vyslaní vojakov na Ukrajinu na ním zvolanom stretnutí v Paríži hovorilo. Slovenský premiér túto otázku otvoril už pred samitom a vyhlásil, že slovenskí vojaci na Ukrajinu nepôjdu.

Vzhľadom na to, že bývalý americký prezident Donald Trump sa blíži k návratu do Bieleho domu, mnohí západní lídri sa obávajú, že budú ponechaní sami na seba pri ochrane Kyjeva pred agresiou Moskvy. Republikánsky kandidát už dlho spochybňuje záväzok Washingtonu voči NATO a nedávno pohrozil , že sa vzdá toho, čo považuje za darmožráčov NATO, píše Politico.

Kallasová uviedla, že Trumpove názory dávajú európskym krajinám ešte viac dôvodov na zvýšenie výdavkov na obranu – čo podľa nej mali urobiť už dávno.

„Každá krajina si vyberá svojich vlastných lídrov a my musíme spolupracovať s tými, ktorých si tieto demokracie vyberú,“ povedala. „Ale musíme vziať do úvahy a zvážiť, čo povedal,“ dodala.

7:47 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 150 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 413 760, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 23 tankov, 44 obrnených bojových vozidiel pechoty a 41 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 593 tankov, 12 552 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 070 delostre­leckých systémov.

7:22 Experti pre Pravdu vysvetlili, ako vnímajú slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o krajinách, ktoré by vraj boli ochotné poslať na Ukrajinu vojakov, aby jej pomohli v boji s ruskou agresiou.

Čítajte viac Zahraniční vojaci na Ukrajine: zbytočná debata alebo snaha zneistiť Putina?

6:50 Dva dni po premiérskom summite Visegrádskej skupiny sa dnes v Prahe uskutoční zasadnutie predsedov parlamentov krajín V4, ku ktorým sa pripojí aj zástupca Ukrajiny. Šéfovia parlamentných komôr majú na rokovaní v Lichtenštajnskom paláci vyše štyri hodiny. Česko visegrádskej štvorke predsedá od polovice minulého roka.

Do Prahy majú podľa pozvánky doraziť predseda poľského Sejmu Szymon Holownia, predsedníčka poľského Senátu Malgorzata Kidawová-Blońská, podpredseda maďarského Národného zhromaždenia Csaba Hende a predseda slovenskej Národnej rady Peter Pellegrini. V stredu mali na programe večeru vo Valdštejnskom paláci v Prahe.

Predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová (TOP 09) s predsedom Senátu Milošom Vystrčilom (ODS) predtým v stredu večer prijali predsedu ukrajinskej Najvyššej rady Ruslana Stefančuka.

V utorok sa v Prahe konal sledovaný summit premiérov, pred ktorým napríklad poľský predseda vlády Donald Tusk vyhlasoval, že ukáže, či má spolupráca vo formáte V4 ešte zmysel. Lídri štvorice krajín po rokovaní uviedli, že napriek rozdielnym názorom na príčiny vojny na Ukrajine aj na spôsoby jej možného riešenia sa zhodujú na tom, že ruská agresia je hrubým porušením medzinárodného práva a napadnutá krajina potrebuje pomoc. V4 má podľa nich úlohu hlavne pri regionálnych a spoločných témach ako poľnohospodárstvo či energetika.

5:45 Ruské jednotky prenikli do dediny Robotyne v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, kde sa uchytili, uviedla vo štvrtok agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Nie je jasné, či sa ukrajinskí vojaci z obce úplne stiahli, poznamenala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo tvrdilo, že do obce vstúpili útočné skupiny motostreleckého pluku podporované bojovými vozidlami pechoty a tanky po tom, ako sa podarilo vyčistiť cestu mínovým poľom a zaskočiť nepriateľa.

Správy o bojoch o Robotyne prichádzali aj v predchádzajúcich dňoch, ukrajinské velenie ale uvádzalo, že sa obrancom darí útoky odrážať.

Oslobodenie Robotyne vlani v auguste sa považovalo za najväčší úspech ukrajinskej vlaňajšej ofenzívy.

Ruské útoky na tejto časti frontu začali hneď po tom, ako ruská armáda dobyla mesto Avdijivka, ležiace asi 150 kilometrov na severovýchod od Robotyne. Stalo sa tak po štyroch mesiacoch opakovaných útokov. Rusi tvrdia, že po Avdijivke dobyli na tomto úseku fronty v Doneckej oblasti tiež dedinu Pobeda pri Marjinke a Lastočkyne ležiacu asi dva kilometre západne od Avdijivky.

Ukrajinskí vojaci podľa armádneho hovorcu opustili Lastočkyne a zaujali pozície na línii Orlivka-Toneňke-Berdyči, aby zastavili ďalší ruský postup na západ. Ukrajinské jednotky sa tiež stiahli z menších obcí Severne a Stepove, uviedol Dmytro Lychovij, hovorca ukrajinského zoskupenia Tavrija, ktoré bojuje proti ruským silám na tomto úseku frontu.