750. deň: Stoltenberg vyzval krajiny NATO, aby poskytli viac munície. Víťazstvo Putina by podľa neho bolo historickou chybou

Čítajte viac 749. deň: Ruskú ofenzívu sme zastavili. Moskva stratila dych na niektorých úsekoch, situácia je ale náročná, hlási Kyjev

23:17 Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini viedol vo štvrtok v Berlíne rozhovory s predsedníčkou nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basovou, ktoré boli venované situácii v EÚ, konfliktu na Ukrajine i bilaterálnym vzťahom. Ešte pred začiatkom rozhovorov položil veniec k berlínskemu Pamätníku zavraždených Židov Európy. TASR o tom informovali z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Pellegrini a Basová vyjadrili presvedčenie, že vzťahy medzi oboma krajinami sú na vysokej úrovni bez otvorených otázok, pričom Nemecko patrí k najvýznamnejším ekonomických partnerom Slovenska. Šéf NR SR predsedníčku Bundestagu podľa vlastných slov informoval o celom procese zmeny trestných kódexov na Slovensku.

Pellegrini nemeckú partnerku oboznámil s tým, ako si Slovensko voči Ukrajine plní komerčné dodávky, poskytuje jej humanitárnu pomoc i technickú podporu. Spomenul opravárenské zariadenie na východe Slovenska, zriadené spolu s nemeckou firmou Rheinmetall.

Obaja politici sa zhodli v otázke aktuálneho rozhodnutia Spolkového snemu, ktorý nesúhlasí s dodaním zbraňových systémov Taurus na Ukrajinu, pretože by to znamenalo aj potrebu vyslania nemeckých vojakov.

V otázkach EÚ Pellegrini konštatoval, že pohľady našich krajín sa nie vždy zhodujú. Basová je zástankyňou rozhodovania kvalifikovanou väčšinou v ďalších oblastiach, s čím podľa Pellegriniho Slovensko nesúhlasí, pretože by sa tak podľa jeho názoru stalo pasívnym prijímateľom rozhodnutí väčších krajín. „V tomto si budeme musieť každý hájiť svoj národný záujem,“ uviedol Pellegini.

V otázke rozširovania EÚ podotkol, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré v plnej miere podporujú prijatie štátov západného Balkánu do Únie. „Pokiaľ EÚ tento priestor opúšťa, získavajú vplyv iné veľmoci,“ zdôraznil s tým, že veľmi aktívne sú v tomto regióne Rusko a Čína.

22:40 Z ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou po celý deň prichádzali správy o vzdušných útokoch, ktoré Rusko pripísalo ukrajinským silám, informoval ruskojazyčný server BBC. Podľa gubernátora oblasti Vjačeslava Gladkova zomreli najmenej dvaja ľudia a ďalších 15 utrpelo zranenia. Ruské ministerstvo obrany okrem toho tvrdí, že zamedzilo pokusu ukrajinských vojakov prekonať v Belgorodskej oblasti hranicu. Informácie o nových stretoch na ukrajinsko-ruských hraniciach prichádzajú od utorka.

Na Belgorodskú oblasť dnes ráno najprv zaútočili drony, neskôr sa začalo ostreľovanie z raketometov, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Podľa Gladkova sa podarilo zostreliť osem vzdušných cieľov smerujúcich na Belgorod, počas útoku ale zomrel muž idúci osobným autom, ktoré zasiahla strela, a ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia.

Počas dopoludnia Gladkov informoval o ďalšom ostreľovaní, pri ktorom zomrela žena, ktorá kvôli výbuchu najazdila s automobilom do priekopy, a najmenej traja ďalší ľudia utrpeli zranenia. O niekoľko hodín neskôr gubernátor upozornil na tretie ostreľovanie s dvoma zranenými.

Terčom dvoch ostreľovaní sa podľa gubernátora okrem toho stalo tiež mesto Grajvoron v Belgorodskej oblasti, kde utrpeli zranenia najmenej štyria ľudia. V Belgorode bolo podľa miestnych úradov poškodených najmenej osem bytových domov. Kvôli ostreľovaniu zatvorili v meste obchodné centrá. (čtk)

22:25 Na ruskom Ďalekom východe sa v piatok miestneho času otvorili volebné miestnosti. Voliči odovzdávajú hlasy v prvý z troch dní prezidentských volieb v Ruskej federácii, ktoré predĺžia vládu prezidenta Putina o ďalších šesť rokov. Nezávislí pozorovatelia a odborníci hodnotia voľby ako neslobodné a bez politickej konkurencie.

Čítajte viac V Rusku sa začali prezidentské voľby. Ako prví hlasujú voliči na Ďalekom východe

21:01 Švédsko vyčlení 30 miliónov eur ako príspevok na nákup státisícov kusov munície pre Ukrajinu, ktorý iniciovala Česká republika. Oznámilo to vo štvrtok švédske veľvyslanectvo v Česku. Český premiér Petr Fiala uviedol, že iniciatíva zabezpečila nákup 300-tisíc nábojov a získala nezáväzné záruky na nákup ďalších 200-tisíc nábojov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent

Český prezident Petr Pavel vo februári povedal, že Praha našla spôsob, ako pre Ukrajinu kúpiť 800-tisíc kusov munície, ale potrebuje na to financie.

18:50 Západné spravodajské služby odhadujú, že počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine už presiahol 350 000, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

„Rusko platí veľmi vysokú cenu za marginálne zisky,“ vyhlásil Stoltenberg. Doplnil, že ukrajinské útoky tiež viedli k potopeniu alebo zneškodneniu významnej časti ruskej Čiernomorskej flotily a vo vzduchu ukrajinské sily zostreľujú ruské vysoko kvalitné prieskumné lietadlá.

Stoltenberg nespresnil, koľko z odhadovaných 350 000 ruských obetí prišlo o život. Tento údaj nie je možné nezávisle overiť, pripomína DPA. Rusko presné informácie o svojich stratách neposkytuje.

Najvyšší predstaviteľ NATO súčasne znova vyzval 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie, aby poskytli viac vojenskej pomoci Ukrajine. Konkrétne oslovil amerických republikánov, ktorí v Kongrese blokujú pomoc plánovanú vládou USA. Každý deň odkladania pomoci ovplyvňuje situáciu na bojisku, povedal Stoltenberg po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom v bruselskom sídle NATO.

17:33 Rusko vo štvrtok oznámilo, že zakazuje vstup na svoje územie viac ako 200 občanom Spojených štátov, o ktorých Moskva tvrdí, že sú zapojení do „protiruskej činnosti“. „Vstup do Ruskej federácie je zakázaný pre 227 Američanov zapojených do vývoja, implementácie a zdôvodňovania rusofóbneho kurzu súčasnej americkej administratívy,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení deň pred začiatkom prezidentských volieb v Rusku.

Na zozname sa ocitlo viacero predstaviteľov americkej vlády vrátane hovorcu rezortu diplomacie Matthewa Millera, niekoľko novinárov denníkov ako The Washington Post či The New York Times alebo niektorí profesori vyučujúci na amerických univerzitách, vyplýva z vyhlásenia.

Moskva zakázala vstup do Ruska už viac ako 2000 Američanom, čím reaguje na sériu sankcií USA voči jednotlivcom a spoločnostiam z Ruska za rozpútanie vojny na Ukrajine. (tasr/afp)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň varovalo pred akýmikoľvek „pokusmi o zasahovanie do vnútorných záležitosti“ Ruska počas volieb, ktoré budú prebiehať od 15. do 17. marca. O ďalšie šesťročné funkčné obdobie sa v nich uchádza ruský prezident Vladimir Putin, ktorý je ako hlava štátu či predseda vlády pri moci už viac ako 24 rokov. Vo voľbách nemá vážnejšieho konkurenta.

16:47 Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mike Johnson sa v stredu rozprával s republikánskymi senátormi o tom, že snemovňa pripraví svoj návrh na podporu Ukrajiny, ale vo výrazne inej podobe, než akú predtým schválil Senát.

Ako referuje web The Hill, Johnson v stredu večer v rozhovore s novinármi povedal, že „bude pracovať podľa vôle Snemovne reprezentantov“ na balíku pomoci Ukrajine a povedal, že nechce dovoliť ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi, aby prevzal vládu nad Ukrajinou.

„Nikto nechce, aby zvíťazil Vladimir Putin. Som toho názoru, že by sa nezastavil na Ukrajine… A išiel by ďalej naprieč celou Európou. Je tu dobro a zlo, podľa mňa dobro verzus zlo a obeťou je tu Ukrajina,“ povedal Johnson a dodal, že to, na čom sa napokon Snemovňa reprezentantov dohodne, nemusí vyzerať ako návrh, ktorý prijal Senát.

Podľa senátorov prítomných na diskusii Johnson povedal, že návrh Snemovne reprezentantov môže ponúknuť podporu vo forme pôžičky alebo lízingu na ochranu záujmov amerických daňových poplatníkov. To znamená, že potenciálny nový projekt musí získať dostatok hlasov v Snemovni reprezentantov a Senáte.

16:45 Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil vo štvrtok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o pokračovaní vojenskej pomoci. V ten istý deň však nemecká vládna koalícia opäť zamietla návrh opozície na dodanie rakiet Taurus pre Ukrajinu.

Nemecko bude pokračovať vo svojej podpore Ukrajiny v úzkej koordinácii s európskymi a medzinárodnými partnermi, uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

Foto: Profimedia/ČTK/AP

Olaf Scholz, Volodymyr Zelenskyj Olaf Scholz pri vítaní Volodymyra Zelenského v Berlíne.

16:11 Budúci týždeň (21. marca) sa v Prahe stretnú ministri zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky (V4), potvrdil vo štvrtok český rezort diplomacie. Rokovať budú o ruskej agresii na Ukrajine či o situácii na Blízkom východe.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský privíta v Černínskom paláci rezortných partnerov zo SR, Poľska a Maďarska – Juraja Blanára, Radoslawa Sikorského a Pétera Szijjártóa. Stretnutie sa uskutoční v rámci českého predsedníctva v tejto regionálnej skupine, ktoré trvá od júla minulého roka.

„Ministri povedú otvorenú diskusiu o aktuálnych zahraničnopoli­tických témach, ako sú vojenská agresia Ruska proti Ukrajine, aktuálna situácia na Blízkom východe či rozširovanie Európskej únie. Budú tiež diskutovať o prínosnej úlohe Medzinárodného vyšehradského fondu,“ priblížilo témy rokovania české ministerstvo zahraničných vecí.

Okrem toho by šéf maďarskej diplomacie mal ostatných ministrov informovať o prípravách maďarského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začne v júli tohto roka.

Čítajte aj Fica v Prahe vítali maďarskí politici i proukrajinská demonštrácia

16:08 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok poukázali na to, že Rusko zadržiava rumunský národný poklad a kultúrne artefakty už od prvej svetovej vojny, a v prijatom uznesení vyzvali Moskvu na ich vrátenie. Uznesenie iniciovala frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Rumunský europoslanec Cristian Terheš (ECR) v pléne EP upozornil, že v rokoch 1916–1917 počas okupácie viac ako polovice Rumunska vtedajšia vláda poslala zbierku pokladov do úschovy do Ruska. Po skončení vojny sa všetky cennosti mali vrátiť.

Po prevrate v roku 1917 prevzali moc boľševici pod vedením Lenina a zrušili dohody podpísané cárskym Ruskom, aj tú o vrátení uschovaného pokladu z Rumunska.

Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v pléne EP na túto tému uviedla, že EÚ je pripravená ponúknuť pomoc Rumunsku, aby získalo späť svoje cennosti.

„Hoci ide o bilaterálny vzťah medzi Rumunskom a Ruskom, je to stále porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska. EÚ je pripravená, na požiadanie, podporiť úsilie rumunských orgánov o vrátenie pokladu,“ povedala.

Rumunský „národný poklad“ tvorili cennosti Národnej banky Rumunska, rôznych súkromných rumunských bánk, obchodných spoločností, súkromných osôb, obrazy a umelecké zbierky, šperky či vzácne knihy. Obsahoval 93,4 ton zlata, z toho 91 ton boli mince.

Hodnota nevráteného pokladu bola čiastočne splatená v troch samostatných splátkach v rokoch 1935, 1956 a 2008 ako „gesto dobrej vôle“ zo strany ZSSR a neskôr Ruskej federácie. Väčšina pokladu však ostala nevrátená a táto téma patrí k najcitlivejším v diplomatických vzťahoch medzi Rumunskom a Ruskom.

15:43 Slovensko je medzi 11 z 31 členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré vlani splnili cieľ výdavkov na obranu vo výške najmenej dvoch percent HDP stanovený v roku 2014. Vyplýva to z výročnej správy, ktorú vo štvrtok predstavil v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Čítajte viac Jedenásť krajín vrátane Slovenska splnilo dvojpercentný záväzok NATO. Poliaci tromfli aj USA

15:55 Nemecká opozičná konzervatívna únia CDU / CSU v Spolkovom sneme znovu neuspela so svojím návrhom uznesenia vyzývajúceho vládu sociálnodemokra­tického kancelára Olafa Scholza na urýchlené dodanie nemeckých striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine. Väčšina poslancov dnes hlasovala proti iniciatíve.

Odmietavý postoj kancelára Scholza k dodaniu taurusov na Ukrajinu dnes v rozprave obhajoval napríklad šéf poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) Rolf Mützenich. „Potrebujeme rozum, uvážlivosť a jasnosť. A to spolkový kancelár v zvažovaní, ktoré mu ako šéfovi vlády prináleží, robí,“ povedal Mützenich.

Dnešného hlasovania sa zúčastnilo 690 poslancov. Proti dodávkam taurusov sa vyslovilo 495 zákonodarcov, za ich bolo 190 a päť poslancov sa hlasovania zdržalo. Frakcia CDU / CSU má 197 poslancov.

14:00 Za nezákonné a neplatné dnes ukrajinské ministerstvo zahraničia označilo organizovanie nadchádzajúcich ruských prezidentských volieb v častiach Ukrajiny, ktoré okupuje ruská armáda. Medzinárodných spojencov Kyjev vyzval, aby výsledky hlasovania plánovaného na 15. až 17. marca neuznávali, napísala agentúra Reuters.

O zapojení zabraných ukrajinských území do prezidentských volieb rozhodlo Rusko vlani v závere roka. Konať sa majú v regiónoch na východe a juhovýchode Ukrajiny – v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktorých sa Moskva čiastočne zmocnila po invázii na Ukrajinu z februára 2022 a potom ich vyhlásila za súčasť Ruskej federácie.

Kyjev aj Západ označili referendá o pripojení k Rusku, ktoré anexii predchádzali, za nezákonné a naďalej pokladajú tieto regióny za súčasť Ukrajiny. Moskva tiež v roku 2014 nelegálne anektovala ukrajinský Krymský polostrov.

Hlasovanie je dôkazom „pokračujúceho zjavného ignorovania noriem a zásad medzinárodného práva zo strany Moskvy“, uviedla ukrajinská diplomacia. „Rovnako nezákonné je nútiť milióny ukrajinských občanov, ktorí žijú na dočasne okupovaných územiach, alebo ktorí boli násilne presunutí na územie Ruskej federácie, aby sa zúčastnili takzvaných ‚volieb‘,“ píše sa vo vyhlásení.

13:49 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s vyhostením dvoch diplomatov z ruského veľvyslanectva vo Viedni predvolá rakúskeho veľvyslanca v Moskve Wernera Almhofera. Agentúru TASS o tom vo štvrtok informoval ruský rezort diplomacie.

Ruské ministerstvo podľa agentúry TASS ostro odsúdilo vyhostenie dvoch ruských diplomatov z Viedne. „Rakúske úrady bezdôvodne vyhlásili dvoch diplomatov z ruského veľvyslanectva v Rakúsku za personu non grata. Ruská strana dôrazne odsudzuje tento ďalší nepriateľský krok Viedne, za ktorého následky nesú plnú zodpovednosť rakúske úrady,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ako v stredu večer pre agentúru APA uviedla hovorkyňa ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga, dvaja ruskí diplomati „podnikali kroky, ktoré sú nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom“. Táto formulácia sa zvyčajne týka špionážnej činnosti. Obaja diplomati musia opustiť rakúske územie najneskôr do 19. marca.

13:45 Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) neposkytujú Ukrajine dostatok munície, čo umožnilo Rusku zatlačiť ukrajinské sily. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jen Stoltenberg.

Čítajte aj Dánsko daruje ďalších 300 miliónov eur na delá a muníciu

13:44 Niektoré časti Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zostali po nočnom dronovom útoku ruských síl bez televízneho a rozhlasového signálu. Uviedli to vo štvrtok miestne úrady.

Útok, počas ktorého Rusko vypustilo 36 dronov, zasiahol komunikačnú infraštruktúru v štyroch mestách Sumskej oblasti, povedali miestni predstavitelia. Podobné ciele zasiahli bezpilotné lietadlá v Charkovskej oblasti, dodali.

„V dôsledku poškodenia nemôže časť územia regiónu (dočasne) prijímať ukrajinský televízny a rozhlasový signál,“ napísala administratíva Sumskej oblasti v príspevku na platforme Telegram. Upozornila tiež, že v oblasti môžu byť zaznamenané aj výpadky mobilného signálu.

V Charkovskej oblasti bola zasiahnutá televízna infraštruktúra, uviedol tamojší gubernátor Oleh Synehubov. Dodal, že prebiehajú opravy. Ďalšie detaily neposkytol.

Rusi v Charkove trafili čerpaciu stanicu: 13 obetí

Fotogaléria 20 fotiek

+17

13:05 Súd v Moskve odsúdil dvoch vysokoškolákov na viac ako tri roky väzenia za ich zapojenie sa do aktivít štábov zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Rusko v roku 2021 postavilo Navaľného organizácie a štáby mimo zákona, pričom ich zaradilo medzi extrémistické subjekty, a niekoľkým spolupracovníkom a podporovateľom Navaľného súdy v Rusku udelili vysoké tresty odňatia slobody.

Podľa vyšetrovateľov boli Ivan Trofimov (23) a Alina Olechnovičová (22) spojení so sieťou „podzemných“ buniek Navaľného politických štábov, ​​ktoré sa údajne „podieľajú na podvratných aktivitách na území Ruskej federácie“.

Obaja mladí ľudia boli uznaní za vinných z účasti v „extrémistickej organizácii“, pričom im hrozil trest odňatia slobody do šesť rokov.

13:00 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok odmietol komentovať správy o útoku na ruského opozičného politika Leonida Volkova, ktorý sa odohral v utorok v Litve. Peskov novinárom odporučil, aby sa obrátili na litovské úrady.

„Hovoríme o incidente, ktorý sa stal v Litve. Nemôžeme žiadnym spôsobom komentovať, čo sa prihodí ľuďom v Litve. Mali by ste sa obrátiť na litovské ministerstvo zahraničných vecí a políciu,“ uviedol Peskov.

V reakcii na Volkovovo obvinenie, že za útokom na neho je ruský prezident Vladimir Putin, i na slová litovského prezidenta Gitanasa Nausédu, ktorý Putinovi odkázal, že v Litve sa ho nikto nebojí, Peskov vyhlásil, že „Putina sa netreba báť. Putina treba rešpektovať a počúvať“.

Čítajte aj V Litve zaútočili na Navaľného kolegu, minister je šokovaný. Grozev: Veľký teror malého diktátora Putina

12:37 Ukrajincom nedochádza odvaha, ale dochádza im munícia. Preto Ukrajina potrebuje ešte viac podpory a potrebuje ju ihneď, vyhlásil dnes v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý zároveň zverejnil výročnú správu Severoatlantickej aliancie za rok 2023.

NATO má za sebou v minulom roku podľa Stoltenberga veľké množstvo úspechov. Podarilo sa posilniť obranu celej aliancie, viac aliančných síl je teraz v stave pripravenosti a členské stáy navýšili svoje výdavky na obranu. „Svet sa stal nebezpečnejším, ale NATO sa stalo silnejším,“ vyhlásil šéf NATO.

Citoval tiež nedávny prieskum verejnej mienky v krajinách aliancie, podľa ktorého je podpora NATO na oboch stranách Atlantiku veľmi silná. „Napríklad v USA by len 13 percent opýtaných teraz hlasovalo proti vstupu krajiny do aliancie,“ uviedol Stoltenberg.

Čítajte aj Rusko si podľa Stoltenberga musí byť isté, že NATO sa bude kolektívne brániť

12:33 Ruská protivzdušná obrana zostrelila v Belgorodskej oblasti osem vzdušných cieľov. Jednotky ruskej Národnej gardy v blízkosti obce Ťotkino v Kurskej oblasti odrážajú útok skupiny diverzantov, ktorí do pohraničia prenikli zo susednej Ukrajiny. O bojoch informovali na Telegrame gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov a ruské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Ruských partizánov pribúda, zvrhneme Putinov režim, tvrdia. Kremeľ odpovedá na pokračujúce útoky

11:45 Britský minister obrany Grant Shapps chce, aby jeho krajina zvýšila výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to v stredu počas návštevy Poľska.

Shapps vyzval na zahrnutie tohto cieľa do volebného programu Konzervatívnej strany. „Chcem väčší rozpočet,“ vyhlásil. Zároveň žiada prepracovanie náboru do armády vrátane zrušenia určitých zdravotných požiadaviek a nariadenia, ktorý zakazuje vojakom nosiť bradu.

„Vymyslel som frázu ‚prechod z povojnového do predvojnového‘ (obdobia). Musíme byť oveľa lepšie pripravení,“ povedal šéf britského rezortu obrany.

Obrana je podľa jeho slov najlepším spôsobom, ako sa chrániť pred vojenským konfliktom. „Takže som jednoznačne za (zvýšenie výdavkov na obranu). Žijeme v nebezpečnejšom svete, na frontovej línii máme (ruského prezidenta Vladimira) Putina, ktorý dosahuje zisky,“ upozornil Shapps.

Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

11:24 Budapešť neumožní holandskému premiérovi, aby sa presťahoval z Haagu do Bruselu. Predseda maďarskej vlády sa zaťal. Viktor Orbán nepripúšťa možnosť, že by sa Mark Rutte stal novým generálnym tajomníkom NATO.

Čítajte aj Viktor Orbán sa zaťal. Favorit na šéfa NATO cez neho neprejde

11:22 Šéf Kremľa Vladimir Putin pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami vyzval voličov, vrátane tých v okupovaných častiach Ukrajiny, aby účasťou na hlasovaní určili budúcnosť svojej krajiny. Trojdňové voľby sa začínajú v piatok a je prakticky isté, že v nich zvíťazí Putin.

Čítajte viac Putin: Zúčastniť sa volieb je vlastenecké. Najlepšie to podľa neho chápu na územiach, ktoré Rusko vzalo Ukrajine

11:05 Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine, aby sa posilnili záruky pre poľnohospodárov v Únii. Europarlament o tom informoval prostredníctvom tlačovej správy.

Parlament v samostatnom hlasovaní v stredu súhlasil s tým, aby všetky zostávajúce clá na dovoz z Moldavska boli pozastavené na ďalší rok. „Nelegálna vojenská agresia Ruska proti Ukrajine tvrdo zasiahla aj Moldavsko, pretože sa vo veľkej miere spolieha na ukrajinské tranzitné trasy a infraštruktúru pre svoj vlastný vývoz. Opatrenia na liberalizáciu obchodu umožnili Moldavsku presmerovať časť svojho obchodu so zvyškom sveta cez EÚ. Väčšina moldavského vývozu už využíva bezcolný prístup na trh EÚ podľa dohody o pridružení,“ uvádza sa v správe.

V súvislosti s Ukrajinou európski zákonodarcovia hlasovali za pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský poľnohospodársky vývoz do EÚ na ďalší rok, od 6. júna 2024 do 5. júna 2025. Poslanci správu vrátili späť Výboru pre medzinárodný obchod, ktorý začne rokovania s Radou.

Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

10:42 Ruská tajná služba FSB zadržala v Petrohrade štyroch údajných členov proukrajinskej polovojenskej skupiny, ktorá pripravovala útoky na zariadenia kritickej infraštruktúry v Rusku a chcela tiež otráviť ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie FSB.

Podľa FSB mali štyria obyvatelia Petrohradu v pláne silne jedovatou látkou otráviť potraviny určené pre vojakov na fronte a obyvateľov okupovaných území, píše ruská agentúra TASS.

Štyria obyvatelia druhého najväčšieho ruského mesta sú podľa tvrdení FSB členmi tajnej bunky tzv. Ruského dobrovoľníckeho zboru a konali z poverenia ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR).

Okrem iného plánovali otráviť „veľmi jedovatou látkou“ potravinové produkty, ktoré mali byť zaslané ako humanitárna pomoc ruským vojakom bojujúcim na Ukrajine. V rámci prípravy útokov vykonávali tiež „prieskum životne dôležitej infraštruktúry a dopravných uzlov… v Petrohrade a Leningradskej oblasti".

Čítajte aj Partizáni na strane Kyjeva obsadili ruskú dedinu. Putinova armáda rýchlo uteká, tvrdia

10:40 Británia prekročila ďalší míľnik. Vojenský laser prinesie armáde väčšiu presnosť a zároveň zníži závislosť na vysoko nákladnej munície. Obzvlášť v dobe, kedy nám vojna na Ukrajine ukázala strategický význam bezpilotných lietadiel.

Čítajte viac VIDEO: Revolúcia v boji. Briti odtajnili test novej laserovej zbrane, presnosť je smrtiaca

9:53 Ruský vodca Vladimir Putin vo štvrtok vyzval obyvateľov Ruska na aktívnu účasť v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Podľa agentúry AFP Putin v prejave odvysielanom ruskou štátnou televíziou žiadal obyvateľov Ruska, aby „prišli k voľbám a vyjadrili svoj občiansky a vlastenecký postoj“, hlasovali za svojho vybraného kandidáta a „za úspešnú budúcnosť nášho milovaného Ruska“.

Ozrejmil, že takto môžu prejaviť aj svoje želania a prispejú k ďalšiemu rozvoju Ruska.

„Voľby sú krokom do budúcnosti,“ zdôraznil Putin. Zúčastniť sa na voľbách znamená ukázať svoje vlastenecké cítenie, dodal ruský prezident.

Pripomenul, že „všetkým nám záleží na našej rodnej krajine, aby bola, silná, slobodná a prosperujúca, aby sa zlepšila úroveň a kvalita života“. „Tak aj bude. Urobíme všetko presne tak, ako chceme,“ uistil Putin.

Traja kandidáti, ktorí buď otvorene podporujú Putina alebo sa držia línie Kremľa, sú vnímaní ako uchádzači bez šance a podľa prieskumu dostane každý z nich päť až šesť percent hlasov.

8:47 Ruská armáda v noci na štvrtok zaútočila na Ukrajinu 36 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid. Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 22 z nich. S odvolaním sa na generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na štvrtok bolo nad územím Kurskej a Belgorodskej oblasti zostrelených 14 bezpilotných lietadiel. Podľa gubernátorov a záchranných služieb v dôsledku útokov dronov nedošlo k žiadnym obetiam ani vážnym škodám.

V utorok a stredu zaútočili desiatky bezpilotných lietadiel na niekoľko ruských regiónov, pričom ich terčom boli aj ropné rafinérie v oblastiach vzdialených stovky kilometrov od frontovej línie – v Riazanskej, Nižnonovgorodskej či Leningradskej oblasti.

Táto vlna útokov bezpilotných lietadiel sa odohrala v týždni, keď sa v Rusku, ako aj na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny koná hlasovanie vo voľbách prezidenta Ruskej federácie. Podľa agentúry AFP prezident Vladimir Putin má v podstate zaručené svoje víťazstvo vo voľbách a tým aj zotrvanie pri moci na ďalších šesť rokov.

7:33 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci na dnešok zničilo 14 ukrajinských bezpilotných lietadiel v Belgorodskej a Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ktorá už vyše dvoch rokov čelí ruskej invázii. S odkazom na vyhlásenie úradu to uviedla agentúra AFP.

„Minulú noc bolo zabránené pokusom kyjevského režimu vykonať teroristické útoky pomocou leteckých dronov proti objektom na ruskom území,“ uviedlo ministerstvo. Celkom podľa neho „bolo zachytených a zničených 14 dronov nad Belgorodskou oblasťou (11) a Kurskou oblasťou (tri)“.

Ruská protiletecká obrana už v noci na stredu zostrelila 58 ukrajinských dronov nad najmenej šiestimi oblasťami a nebývalo vysokému počtu dronových náletov sa Rusko bránilo aj v noci na utorok a v priebehu dňa, keď bezpilotné lietadlá spôsobili požiar v rafinérii spoločnosti Lukoil v Novgorodskej oblasti a v sklade hmôt v meste Orol.

Útokov dronov na ruské územie pribudlo v čase vrcholiacich príprav na prezidentské voľby, ktoré sa v Rusku uskutočnia od piatku do nedele, poznamenala AFP. Očakáva sa, že prezident Vladimír Putin, ktorý pred dvoma rokmi začal ruskú agresiu na Ukrajinu, v nich získa ďalšie šesťročné funkčné obdobie.

5:55 Ukrajinský nedostatok munície a vojenského materiálu v dôsledku oneskorenia v poskytovaní vojenskej pomoci zo strany USA môže spôsobiť, že súčasná ukrajinská frontová línia je krehkejšia, než by naznačoval relatívne pomalý ruský postup v rôznych sektoroch, napísal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinské uprednostňovanie častí frontu, ktoré sú najviac ohrozené intenzívnymi ruskými ofenzívnymi operáciami, by mohlo vytvoriť zraniteľné miesta inde – a to by ruské sily mohli využiť na náhly a prekvapivý pokrok, ak sa ukrajinské zásoby budú naďalej znižovať, uvádza inštitút. Ruské sily majú celoplošnú iniciatívu, čo zvyšuje riziká pre ukrajinských vojakov, keďže to ruskému vojenskému veleniu umožňuje, aby takmer podľa vlastného uváženia mohlo zvýšiť alebo znížiť operácie kdekoľvek pozdĺž frontovej línie.

Vojnový reportér nemeckého Bildu Julian Röpcke zverejnil video ruského ministerstva obrany, na ktorom má byť útok ruských rakiet na ukrajinské vrtuľníky hlboko za frontovou líniou.

„50 km od frontu v regióne Dnipro… Obzvlášť závažné: druhý a tretí útok raketami vzduch-zem. Ani po tom, čo Ukrajinci vedeli, že sú sledovaní, nedokázali ochrániť vzdušný priestor pred dronmi či stíhačkami,“ napísal na sociálnej sieti poznámku k videu Röpcke.

ISW sa odvoláva aj na nemecký magazín Der Spiegel, ktorý publikoval 12. marca rozhovory s nemenovanými ukrajinskými veliteľmi. Hovorili o nedostatku munície aj o tom, že niektoré ukrajinské jednotky s obmedzeným množstvom munície môžu iba udržiavať svoje súčasné pozície, ak ruskí vojaci „nezaútočia plnou silou“. Ukrajinský vrchný veliteľ generálplukovník Oleksandr Syrskyj varoval, že hrozí postup ruských jednotiek hlboko do ukrajinských formácií v bližšie neurčených oblastiach frontovej línie.

Vyhlásenia Syrského a ukrajinských veliteľov podľa ISW naznačujú, že zintenzívnenie ruských útočných operácií v oblastiach, ktoré ukrajinské sily neuprednostňujú pri prideľovaní už aj tak obmedzených zásob munície, by mohlo viesť k ruskému prielomu a destabilizácii pozdĺž predtým stabilného sektora frontovej línie v krátkom časovom období.

Súčasná frontová línia preto pravdepodobne nie je stabilná a rýchle zabezpečenie ukrajinských jednotiek zo strany západných spojencov je nevyhnutné, aby sa zabránilo Rusku nájsť slabé miesta a využiť príležitosť na prielom v zraniteľnom sektore frontu, dodáva ISW.