Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 778 dní
- V Michalovciach rokujú slovenská a ukrajinská vláda
- Rusko podniklo rozsiahly útok na energetické objekty v piatich regiónoch Ukrajiny
- Dobré vzťahy s Ruskom končia. Rakúsko rozkrýva najväčší špionážny škandál v moderných dejinách
- Ruský útok na Mykolajiv zabil štyroch civilistov
- Paradox Moskvy: na mierovú konferenciu odmieta prísť, rokovanie bez jej účasti však označuje za nezmyselné
- Fico: Slovensko želá Ukrajine skoré členstvo v EÚ. Premiér opätovne odsúdil ruskú inváziu
- Pavel: ČR pripravuje bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou
- Blanár: SR podporí mierovú konferenciu, ktorá sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny
Čítajte viac 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť
23:52 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok odmietol obvinenia, že Rusko pripravuje agresiu aj proti iným krajinám v Európe. Putin takto reagoval na početné vyhlásenia západných politikov, že Ukrajine je potrebné pomôcť aj preto, že ak sa mu podarí vysporiadať sa s touto krajinou, zaútočí na jej spojencov na Západe.
„To je nezmysel, ktorý vládnuce kruhy potrebujú – ako sa zvykne hovorievať – na zdôvodnenie svojich výdavkov na vojnu na Ukrajine,“ vyhlásil Putin. Podľa neho toto je hlavný dôvod. „Iné príčiny nie sú,“ doplnil Putin počas stretnutia so Západom neuznaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
Putin na ňom uviedol, že Rusko je pripravené na rokovania o Ukrajine. Zdôraznil však súčasne, že „Moskve nemožno vnútiť žiadnu schému (usporiadania vzťahov), ktorá sa nezakladá na realite“. Pripomenul aj pripravovanú mierovú konferenciu vo Švajčiarsku, pričom dodal, že Rusko na ňu nie je pozvané.
„Tvrdia, že tam nemáme čo robiť, a zároveň hovoria, že je nemožné vyriešiť niečo bez nás,“ konštatoval Putin, ktorý konferenciu označil za „panoptikum“, a doplnil, že celé „by to bolo smiešne, keby to nebolo smutné“.
Dodal, že „druhá strana“ je do istej miery „zahnaná do kúta“, keďže odmietla rokovania s Ruskom v nádeji, že ho porazí na bojisku a spôsobí mu strategickú porážku. „Teraz chápu, že to nie je možné, ale odmietli rokovania a teraz sa ocitli v dosť zložitej situácii,“ vyhlásil Putin. (tasr, bbc.com)
23:49 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že útoky ruskej armády na ukrajinské energetické zariadenia sú súčasťou procesu „demilitarizácie“ Ukrajiny, keďže majú vplyv na jej vojensko-priemyselný komplex.
Putin na stretnutí so Západom neuznaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom dodal, že tieto údery boli aj reakciou na útoky ukrajinskej armády mierené na energetickú infraštruktúru v Rusku.
Ruský prezident súčasne doplnil, že z „humanitárnych dôvodov“ ruská armáda v zime nepodnikli žiadne podobné útoky, keďže nechcela nechať sociálne ústavy, nemocnice a podobné zariadenia bez dodávok elektrického prúdu. „Ale po útokoch na naše energetické zariadenia sme boli nútení reagovať,“ vyhlásil Putin citovaný agentúrou AFP odvolávajúcou sa na agentúru Interfax.
Ruské jednotky v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru: ruskí vojaci takmer každý deň odpaľujú drony a rakety na takéto zariadenia v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Charkovský primátor Ihor Terechov 1. apríla informoval, že v meste bola zničená takmer celá energetická infraštruktúra.
V dôsledku útoku v noci na 11. apríla bola úplne zničená aj Trypiľská tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti, ktorá bola najvýkonnejšou elektrárňou v regióne, pričom vyrábala približne polovicu všetkej tam vyrobenej elektrickej energie.
Putin vo svojom vyhlásení nespresnil, na ktoré ruské energetické zariadenia Ukrajina útočila, pravdepodobne však mal na mysli ropné rafinérie a sklady ropy. Od začiatku roku 2024 ukrajinské bezpilotné lietadlá vykonali viac ako desať takýchto útokov. (afp, tasr)
23:32 Už aj tak nebezpečná situácia v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) sa ešte viac zhoršuje, upozornil vo štvrtok šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.
Útoky dronmi na túto elektráreň „výrazne zvyšujú riziko jadrového nešťastia“, uviedol Grossi na špeciálnom stretnutí členov správnej rady MAAE. Zároveň medzinárodné spoločenstvo i tých, ktorí prijímajú rozhodnutia, vyzval, aby sa zamerali na deeskaláciu bojov v okolí tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.
Na stretnutí správnej rady sa zúčastnili aj predstavitelia Ruska a Ukrajiny, ktorí sa opäť navzájom obviňovali z útokov, píše DPA. Grossi sa však vyhol prerozdeľovaniu viny.
Ukrajinská diplomatka Natalia Kostenková vo štvrtok na stretnutí odmietla ruské obvinenia, že ukrajinská armáda napadla ZAES, ktorá leží v blízkosti frontovej línie. Podľa diplomatky sú tvrdenia Ruska klamstvá a Moskva „zámerne vyvoláva jadrové hrozby“.
Pozorovatelia v MAAE uviedli, že ZAES bola v nedeľu zasiahnutá pri útoku dronmi na troch miestach. Zásah utrpel aj ochranný systém jedného z reaktorov a ciele v bezprostrednej blízkosti budovy reaktora. Pri útoku nedošlo k nijakým vážnym poškodeniam, no bola nahlásená jedna zranená osoba. Pozorovatelia MAAE okrem toho hlásili, že ruskí vojaci, ktorí sú rozmiestnení v areáli elektrárne, spustili streľbu.
Ruské vedenie elektrárne v utorok tím MAAE, ktorý sa nachádza v ZAES, informovalo o ďalšom dronovom útoku na výcvikové centrum v elektrárni. Grossi oznámil, že na budúci týždeň vycestuje do New Yorku, aby na pôde Bezpečnostnej rade OSN hájil bezpečnosť záporožskej elektrárne. (tasr, dpa)
22:53 Poľský premiér Donald Tusk vyzval vo štvrtok Európsku úniu, aby aktívnejšie rozmýšľala nad tým, ako pomôcť krajinám, ako je Poľsko, ktoré susedia s Ukrajinou a sú ovplyvnené tamojšou vojnou.
Poľsko je skalným podporovateľom Ukrajiny. „Od prvých dní vojny dalo Poľsko Ukrajine všetko možné a ešte viac. V súčasnosti… si musí Poľsko budovať vlastnú bezpečnosť,“ uviedol Tusk vo Varšave po boku predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý vyzval členské krajiny EÚ, aby investovali viac do obrany.
„Musíme ako celok, nielen samotné Poľsko, pomáhať Ukrajine tak veľmi, ako je možné. No celá Európa musí pomaly aktívnejšie rozmýšľať o tom, ako pomôcť krajinám, ako je Poľsko a Estónsko, krajinám na frontovej línii,“ vyhlásil poľský premiér.
Zároveň upozornil na to, že vojna zúri pred dverami Európy. „Preto budeme hľadať všetky možné spôsoby na podporu Ukrajiny a podporu krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie v súvislosti s dôsledkami tejto vojny,“ povedal Tusk.
Poľsko už teraz vynakladá približne štyri percentá HDP na obranu. Tusk sa takto vyjadril pred pracovnou večerou s Michelom a hlavami niekoľkých ďalších európskych krajín vo Varšave.
„V súčasnosti čelíme mimoriadne náročným geopolitickým výzvam,“ povedal vo Varšave Michel. „Musím podporovať Ukrajinu toľko, koľko môžeme. Musíme rozvinúť naše obranné schopnosti, našu obrannú pripravenosť a investovať viac do obrany,“ uviedol predseda Európskej rady. Tusk v marci varoval pred „skutočnou“ hrozbou konfliktu v Európe, ktorá sa podľa neho prvýkrát od čias druhej svetovej vojny ocitla v „predvojnovom období“. (tasr, afp)
22:14 Mierové rokovania o Ukrajine, ktoré sa majú uskutočniť v júni vo Švajčiarsku, „nemajú zmysel“, ak sa na nich nezúčastní Rusko, vyhlásil vo štvrtok Kremeľ. Švajčiarsko v stredu oznámilo, že 15.-16. júna sa uskutoční konferencia na vysokej úrovni o prebiehajúcom vojnovom konflikte na Ukrajine, ale bez účasti Ruska.
Konferenciu v luxusnom letovisku Bürgenstock neďaleko mesta Luzern organizuje švajčiarska prezidentka Viola Amherdová a zúčastní sa na nej Ukrajina a zhruba 100 ďalších krajín. „Mnohokrát sme povedali, že proces (mierových) rokovaní bez Ruska nemá zmysel,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že akékoľvek kroky v súvislosti s Ukrajinou, ktoré „ignorujú pozíciu Ruska“, sú „odtrhnuté od reality“ a nemajú „žiadnu perspektívu“.
Zacharovová tiež skritizovala „mierový vzorec“ predložený ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý požaduje stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia, finančné odškodnenie a vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by súdil ruských predstaviteľov.
„Je všeobecne známe, že Zelenského vzorec nepočíta s kompromismi ani alternatívami a úplne ignoruje návrhy Číny, Brazílie, afrických a arabských štátov,“ povedala Zacharovová. „Sme presvedčení, že naši partneri v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike budú ostražití a nenechajú sa zatiahnuť do novej protiruskej avantúry,“ dodala hovorkyňa.
Povedala, že Švajčiarsku „nemožno dôverovať“, pretože Bern „obhajuje pozície Ukrajiny, podporuje kyjevský režim, uplatňuje protiruské sankcie a prijal stratégie, ktoré vylučujú Rusko z európskeho bezpečnostného systému“.
„Švajčiarsko za takýchto podmienok nemôže byť neutrálnym hostiteľom, nieto ešte sprostredkovateľom,“ dodala. Švajčiarska vláda počas januárovej návštevy Zelenského súhlasila s usporiadaním mierovej konferencie v tomto roku.
Bern v stredajšom vyhlásení uviedol, že „v súčasnosti existuje dostatočná medzinárodná podpora pre konferenciu na vysokej úrovni s cieľom začať mierový proces“.
Tradične neutrálne Švajčiarsko od začiatku trvá na tom, že do rozhovorov musí byť nakoniec zapojená aj Moskva, a snaží sa na konferenciu dostať i Čínu a ďalšie rozvíjajúce sa mocnosti. Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13.-15. júna na programe účasť na summite G7 v susednom Taliansku, informoval denník Neue Zürcher Zeitung.
Švajčiarska vláda uviedla, že na skorších rokovaniach o usporiadaní konferencie sa podieľali Európska únia a vyslanci z tzv. globálneho juhu vrátane Brazílie, Číny, Etiópie, Indie, Saudskej Arábie a Juhoafrickej republiky. (tasr, afp)
22:05 Ukrajina otvorila vo štvrtok veľvyslanectvo v Pobreží Slonoviny, deň predtým tak urobila v Konžskej demokratickej republike. Kyjev sa snaží o väčšiu prítomnosť v Afrike, aby konkuroval vplyvu Moskvy.
Čítajte viac Ukrajina otvára veľvyslanectvá v Afrike. Chce tak konkurovať vplyvu Ruska
20:07 Slovensko podporí mierovú konferenciu, ktorá sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny v júni. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer). V rámci štvrtkového zasadnutia vlád SR a Ukrajiny rokoval spolu s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Považujem za mimoriadne potrebné podporovať akúkoľvek mierovú aktivitu. I keď je jasné, že sa na nej nezúčastní Ruská federácia, ide o dobrý začiatok. Význam by mohla priniesť určite účasť Číny či ďalších veľkých štátov. Maximálne podporujeme túto mierovú iniciatívu a Slovensko bude mať na konferencii svoje zastúpenie,“ poznamenal šéf slovenskej diplomacie.
Potvrdil, že slovensko-ukrajinské vzťahy sú priateľské a Slovensko je pripravené pokračovať v pomoci Ukrajine. Ministri sa dohodli aj na viacerých projektoch, ktoré majú podporiť fungovanie Ukrajiny. (tasr)
19:46 Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok povedal, že Poľsko práve začalo s vytváraním vlastného systému protivzdušnej obrany Patriot a preto takýto systém nemôže dodať Ukrajine. Duda reagoval na otázku, či zvažoval sprístupnenie poľských systémov Patriot Ukrajine. „V Poľsku práve začíname so skladaním tohto systému; tento systém v Poľsku ešte vôbec nie je pripravený,“ odpovedal. Krajina podľa jeho slov nemá nič na odovzdanie Ukrajine, ani keby chcela.
Dodal, že batérie systémov Patriot na poľskom území tam boli umiestnené britskou a americkou armádou. Duda tiež pripomenul, že ruské strely už narušili poľský vzdušný priestor a krajina sa preto nachádza v situácii ohrozenia možným ruským útokom.
Duda povedal, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokoval o istých zásobách rakiet z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré má Poľsko k dispozícii. „V súčasnosti sú v skladoch a hovorili sme o ich odovzdaní ukrajinským protiraketovým obranným silám,“ povedal. Záležitosť plánuje prediskutovať s poľským ministrom obrany. (pap, tasr)
19:05 Ukrajine údajne došli rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T. Na sociálnej sieti X, predtým Twitter, to napísal novinár z nemeckého denníka Bild Julian Röpcke, ktorý sleduje boje na Ukrajine.
„Ukrajine došli rakety Patriot a Iris-T. Taktiež väčšina ostatných zásob prostriedkov protivzdušnej obrany je vyčerpaná alebo zničená,“ napísal. Röpcke tiež dodal, že západné krajiny majú vo svojich skladoch stovky systémov protivzdušnej obrany a tisíce rakiet, ktoré Ukrajina potrebuje.
Röpcke neskôr aktualizoval svoj príspevok a poznamenal, že radšej nepovie, že „Ukrajina má nula rakiet Patriot“. Podotkol, že pred dvomi týždňami dostal od nemenovaného zdroja presné číslo o počte rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T, ktoré má Ukrajina k dispozícii. Momentálne číslo vraj nepozná. „Samozrejme, neprezradím to. Ale to číslo bolo vtedy také malé, že sa teraz musí blížiť k ničomu," napísal Röpcke.
18:44 Peter Pavel dodal, že Volodymyr Zelenskyj ho na schôdzke informoval o najaktuálnejších potrebách ukrajinskej armády. Týkajú sa munície, protivzdušnej obrany a prostriedkov na zaistenie chodu energetickej siete ako sú generátory, transformátory či kogeneračné jednotky.
„Prezident Zelenskyj zdôraznil, že potrebujú predovšetkým muníciu s kalibrom 155 mm a z ohľadu počtu – čím viac, tým lepšie. To je tiež našou snahou,“ povedal Pavel. ČR už vo svete podľa neho identifikovala viac než milión kusov munície, ktorú by na Ukrajinu mohla v prípade vyriešenia dostatku financií poslať. Doplnil, že podobnú iniciatívu vyvíja aj Estónsko, Veľká Británia či Francúzsko.
Ukrajina v lete podľa jeho slov očakáva ruskú ofenzívu. „Na to, aby ju mohli udržať, prípadne zastaviť, samozrejme potrebujú predovšetkým dostatok delostreleckej munície. Cieľom je dostať ju na Ukrajinu v čo najväčšom počte v čo najkratšom čase. Odkiaľ bude a ktorá krajina to zaistí, to už je pre Ukrajinu úplne druhotné,“ doplnil.
18:27 Česko pripravuje bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou a uzavretá by mohla byť v máji alebo v júni. Po skončení summitu Trojmoria v Litve to povedal český prezident Petr Pavel, ktorý sa pred začiatkom rokovania stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje spravodajkyňa TASR.
Pavel vysvetlil, že Kyjev má záujem na tom, aby čo najskôr dostal prísľub členstva v NATO. Keďže je to ale v aktuálnej situácii predčasné, štáty, ktoré majú vôľu s Ukrajinou bližšie spolupracovať a poskytnúť jej bezpečnostné záruky, s ňou uzatvárajú bilaterálne bezpečnostné dohody.
„ČR s Ukrajinou túto bilaterálnu dohodu práve teraz dohaduje, takže o konkrétnych veciach je predčasné hovoriť, ale je možné očakávať, že niekedy v máji alebo v júni by dohoda mohla byť uzavretá,“ avizoval prezident.
Prvou krajinou, ktorá s Kyjevom takúto dohodu uzavrela, bola Veľká Británia, odvtedy podľa Pavla pribudlo ďalších sedem štátov. Obsah dohody bude pre každú krajinu podľa neho trochu odlišný. „Bude to možno o dodávkach materiálu, o pomoci, ktorá je nemateriálna – ako napríklad podpora so spravodajskými informáciami, prípadne s technológiami, môže to byť aj spolupráca v obrannom priemysle, ale aj prenos niektorej výroby na ukrajinské územie,“ načrtol možný obsah dokumentu český prezident.
18:10 Litovská vláda v rámci najnovšieho balíka pomoci dodala Ukrajine generátory, poľné lôžka a protidronové systémy. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje vyhlásenie litovského ministerstva obrany. „Podpora Ukrajiny zo strany Litvy je stabilná. Pomáhame Ukrajine všetkým, čí môžeme, a hľadáme spôsoby, ako pomoc zvýšiť," uviedol litovský minister obrany Laurynas Kasčiūnas.
Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu poskytla Litva Kyjivu pomoc už v hodnote 610 miliónov eur, konštatoval litovský rezort obrany. V tomto roku Vilnius dodal Ukrajine okrem iného 155-milimetrové delostrelecké granáty, obrnené vozidlá M577, muníciu do protitankových granátometov Carl Gustaf, systémy diaľkovej detonácie Rise-1 a zimné oblečenie.
16:33 Bielorus, ktorý čakal na súdny proces za urážku prezidenta Alexandra Lukašenka, zomrel vo vyšetrovacej väzbe. Oznámila to vo štvrtok bieloruská ľudskoprávna skupina Viasna.
Aľaksandr Kulinič (51) zomrel v utorok vo väzení v meste Brest, ktoré je známe tvrdým zaobchádzaním s opozičnými aktivistami, uviedla Viasna.
Podľa úradov bola príčinou smrti ischemická choroba srdca. Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská však vyzvala na nezávislé vyšetrovanie a medzinárodný tlak na Bielorusko, aby skoncovalo s týraním politických väzňov.
Kulinič bol zadržaný 29. februára pre príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu a bieloruského lídra.
Čítajte aj Lukašenko obsypal volebnú frašku klamstvami. Môže vládnuť dlhšie ako Stalin
16:05 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok uviedla, že na Ukrajine pôsobila britská špeciálna námorná jednotka a pomáhala Kyjevu vykonávať operácie proti ruskej armáde. Britské ministerstvo obrany sa k tomuto tvrdeniu zatiaľ nevyjadrilo.
FSB tvrdí, že prekazila plán britských špeciálnych jednotiek o vysadenie ukrajinských vojakov na piesočnom útese Tendrivská Kosa v Čiernom mori. Dodala, že zajala dôstojníka ukrajinských námorných špeciálnych síl.
Na ukrajinské špeciálne jednotky pri operácii údajne dohliadala britská špeciálna námorná jednotka Special Boat Service (SBS), uviedla FSB. To podľa nej svedčí „o priamom zapojení Spojeného kráľovstva do konfliktu“.
Čítajte aj Nie ukrajinské, ale britské drony zničili ruskú flotilu v Čiernom mori. Prezradil to minister obrany
16:00 Slovensko želá Ukrajine skoré členstvo v Európskej únii (EÚ). SR nie je krajinou, ktorá by chcela klásť prekážky, chce jej pomôcť pri zdieľaní skúsenosti z prístupových rokovaní a členstva v Únii. Po spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády v Michalovciach o tom informoval premiér Robert Fico. EÚ je podľa neho zárukou perspektívy a rozvoja krajiny a mierového rozvoja Ukrajiny.
„Podpora SR, pokiaľ ide o Ukrajinu a jej ambície stať sa členom EÚ, nie je špekulatívna. To je plnohodnotná podpora,“ podotkol Fico. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ opätovne ocenil slovenskú podporu pri eurointegračných snahách Ukrajiny.
Foto: Ľuboš Pilc
15:33 Európsky parlament odmietol rozhodnúť o financovaní Rady EÚ z dôvodu neschopnosti krajín bloku poskytnúť Ukrajine dodatočné systémy protivzdušnej obrany Patriot. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na niektorých europoslancov prítomných na zasadnutí.
Dlhoročný poslanec Európskeho parlamentu, bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt, navrhol vyňať schvaľovanie rozpočtu Európskej rady z programu, kým členské štáty nenájdu sedem systémov Patriot, ktoré teraz Ukrajina naliehavo potrebuje.
Verhofstadt pripomenul slová šéfa európskej diplomacie, že európske krajiny majú sto systémov Patriot, kým Ukrajina potrebuje sedem. Jeho návrh sa stretol s búrlivým potleskom. Podporilo ho 515 poslancov, 62 zákonodarcov bolo proti.
Čítajte aj Bude mať Ukrajina prvého zástupcu v europarlamente? Pomocnú ruku podali Lotyši
15:15 Štyria ľudia prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom útoku na ukrajinské mesto Mykolajiv. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu južných síl ukrajinskej armády.
Útok na Mykolajiv poškodil obytné budovy, priemyselné zariadenia a autá, uviedla armáda. Starosta mesta Oleksandr Senkevyč povedal, že cieľom úderu bol starý priemyselný objekt. Mykolajivská oblasť je pravidelným terčom ruských útokov.
15:10 Zástupcovia vlády sa na dnešnom spoločnom rokovaní dohodli na posilnení energetických prepojení oboch krajín, novom železničnom spojení i modernizácii spoločného hraničného priechodu. Premiér Robert Fico podporil aj ambície Kyjeva na vstup do Európskej únie.
Fico na rozdiel od minulosti tentoraz nekritizoval východného suseda a ani spojencov svojej krajiny v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, hoci zopakoval volanie po mierovom riešení konfliktu. „Slovensko chce byť dobrým, priateľským a solidárnym susedom Ukrajiny. Chceme vám prejaviť solidaritu v nešťastí, ktorému čelíte,“ povedal Fico na tlačovej konferencii.
Čítajte aj Energetika, aj obnova po konci vojny. Fico a Šmyhal sa stretli v Michalovciach. Kyjev a Košice spojí železnica
Podľa neho použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine bolo hrubým porušením medzinárodného práva. Vyslovil sa za územnú celistvosť Ukrajiny.
Slovenský premiér uviedol, že Bratislava je pripravená poskytovať zdravotnú starostlivosť Ukrajincom, ktorých postihla vojna. Pomoc Ukrajine tiež Slovensko ponúklo odmínovanie.
Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.
14:23 Kremeľ tvrdí, že akékoľvek rokovania za účelom dosiahnutia mieru vo vojne na Ukrajine sú bez účasti Ruska „nezmyselné“. Ako referuje web news.sky.com, vo štvrtok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Putin opakovane zdôraznil, že zostávame otvorení procesu rokovaní,“ povedal Peskov. Rusko ale medzičasom vyhlásilo, že sa na mierovej konferencii vo Švajčiarsku nezúčastní, čím jasne demonštrovalo, že nemá záujem o mier a cieľom Moskvy je pokračovať vo vojne.
Švajčiarska vláda v stredu oznámila, že bude v júni hostiť medzinárodnú konferenciu o mieri na Ukrajine a dúfa, že sa do mierového procesu jedného dňa zapojí aj Rusko. Dejiskom stretnutia naplánovaného na 15. a 16. júna bude pravdepodobne rezort Burgenstock.
Čítajte aj Dodávky zbraní Kyjevu prospievajú mieru, polemizuje Zeman na diaľku s Ficom
14:10 Europoslanci sa vo štvrtok počas rozpravy v Bruseli dostali do sporu ohľadom stavu právneho štátu a slobody médií na Slovensku. Slovenskí vládni poslanci kroky premiéra Roberta Fica obhajovali, podľa opozície naopak Fico podkopáva právny štát, ženie Slovensko do náruče Ruska a navyše tak hrozí, že Bratislava príde o peniaze z Európskej únie.
Čítajte viac Pre vývoj na Slovensku bolo v Bruseli horúco: Fico ženie krajinu do ruského područia. Robíte z neho démona, oponuje Nevedalová
13:55 Ukrajinská pohraničná stráž zničila v Charkovskej oblasti najmodernejší ruský systém elektronického boja R-340RP Pole-21. Informovala o tom vo štvrtok Štátna pohraničná stráž Ukrajiny, ktorú cituje spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Moderný ruský systém elektronického boja R-340RP Pole-21 je zničený. Tento systém je určený na potlačenie satelitných navigačných kanálov. Avšak po stretnutí s dronom pohraničnej stráže boli funkcie tohto zariadenia degradované," uviedla pohraničná stráž.
13:45 Český prezident Petr Pavel na sieti X uviedol, že Zelenského ubezpečil o českej pokračujúcej podpore Ukrajiny všetkými možnými prostriedkami. „Teda nielen dodávkami munície v spolupráci so zahraničnými partnermi, ale aj plánovaním povojnovej obnovy a podporou krajiny na ceste do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO),“ poznamenal český prezident.
13:36 Prinúti Ukrajinu vývoj na fronte a možno večné obavy o národnú bezpečnosť, aby si vojenskú uniformu povinne obliekli aj ženy? V Kyjeve sa objavili názory, že štát by mal pristúpiť k ich mobilizácii. Existuje však šanca, že by sa tento nápad podarilo presadiť?
Čítajte viac Berme si príklad z Izraela, povolajme do armády ženy, zaznelo v Kyjeve. Zelenskyj je proti
13:20 Český prezident Petr Pavel sa dnes vo Vilniuse stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ktorý okrem iného poďakoval Českej republike za iniciatívu na zabezpečenie munície pre napadnutú krajinu v štátoch mimo Európskej únie. Novinárov o tom informovali zástupcovia prezidentskej kancelárie. Hlavy štátov prebrali aj ďalšie aktuálne potreby Ukrajiny. Obaja prezidenti sa v Litve zúčastnia na summite iniciatívy Trojmorie.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
Ukrajina a Lotyšsko podpísali desaťročnú bezpečnostnú zmluvu, podľa ktorej má Lotyšsko Ukrajine poskytovať vojenskú pomoc vo výške 0,25 percenta svojho HDP. Dnes o tom na telegrame informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Lotyšsko sa tiež zaviazalo k podpore Ukrajiny v oblasti kybernetickej obrany, odmínovania, bezpilotných technológií a k podpore ukrajinského vstupu do EÚ a NATO,“ napísal Zelenskyj.
13:16 Rakúskom otriasa špionážny škandál, v ktorom takmer denne na svetlo vychádzajú nové podrobnosti. Podľa agentúry AP ide o najväčšiu podobnú kauzu v krajine za niekoľko desaťročí. Hlavnými protagonistami sú bývalý pracovník kontrarozviedky Egisto Ott, ktorý bol zadržaný 29. marca, a niekdajší prevádzkový riaditeľ skrachovanej nemeckej finančnej spoločnosti Wirecard Jan Marsalek, ktorý je na úteku.
Čítajte viac Dobré vzťahy s Ruskom sa končia. Rakúsko rozkrýva najväčší špionážny škandál v moderných dejinách
12:45 Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo rakúskeho veľvyslanca, aby protestovalo proti vyhosteniu dvoch ruských diplomatov z Rakúska. V odvete ruská diplomacia vyhlásila jedného pracovníka rakúskeho veľvyslanectva v Moskve za personu non grata, teda bude musieť Rusko opustiť, uviedli dnes tlačové agentúry.
Rakúsko vyhostilo dvoch ruských diplomatov minulý mesiac. Podľa Viedne sa dopustili rokovania, ktoré je v rozpore s ich diplomatickým statusom. Táto formulácia spravidla poukazuje na vyzvedaciu činnosť. Dotknuté osoby, ktoré pracovali na ruskom veľvyslanectve vo Viedni, musia opustiť alpskú krajinu do 19. apríla.
Čítajte aj Viedeň plná krtkov. Zatknutie exdôstojníka tajnej služby pre podozrenie zo špionáže pre Rusko vrhá tieň podozrenia
12:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Litvy, aby tam rokoval s lídrami strednej a východnej Európy o podpore Kyjeva v boji proti ruskej invázii.
„Teraz je najdôležitejšie urobiť všetko pre posilnenie našej protivzdušnej obrany, naplniť nevyhnutné potreby ukrajinských obranných síl, ako aj upevniť medzinárodnú podporu,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, kde ohlásil aj svoj príchod do tejto pobaltskej krajiny.
Zelenskyj sa má vo Vilniuse stretnúť aj svojím litovským náprotivkom Gitanasom Nausédom. Diskutovať majú o situácii na frontovej línii, ako aj potrebe vojenskej a finančnej pomoci pre Kyjev, či vyhliadkach Ukrajiny na členstvo v NATO, uviedla kancelária litovského prezidenta.
12:35 Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry RIA Novosti označilo útoky na ukrajinské elektrárne za odvetu za ukrajinské útoky na ruské rafinérie. „Ciele úderu boli dosiahnuté. Bola narušená práca ukrajinských podnikov zbrojného priemyslu, prerušené presuny záloh do oblastí bojov a skomplikovalo sa zásobovanie ukrajinskej armády pohonnými hmotami,“ tvrdí Moskva.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
Rusko je zvyčajne čistým vývozcom pohonných hmôt, výpadky v rafinériách pre chyby a nálety dronov však donútili ruské ropné spoločnosti k ich dovozu. Od začiatku marca Moskva tiež zaviedla šesťmesačný zákaz vývozu benzínu v snahe zabrániť jeho nedostatku a zdražovaniu na domácom trhu. V dôsledku útokov ukrajinských dronov bolo na konci marca mimo prevádzky zhruba 14 percent ruských kapacít pre primárnu rafinériu ropy. Rusi podľa agentúry Reuters uzavreli dohodu o použití kazašských rezerv benzínu na dodávky do Ruska a na pomoci so zásobovaním benzínom sa dohodli tiež s Bieloruskom.
11:54 Kvôli ruským útokom na západe Ukrajiny vzlietli nad Poľskom poľské a spojenecké stíhačky. „Boli aktivované všetky postupy s cieľom zabezpečiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru,“ uviedlo vedenie poľskej armády s tým, že situáciu priebežne sleduje. Zároveň na sociálnej sieti X varovalo obyvateľov pred „zvýšenou hladinou hluku najmä v juhovýchodnej časti krajiny“.
11:50 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok počas ruského útoku na energetickú infraštruktúru krajiny zničila 18 ruských rakiet a 39 dronov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkovú správu ukrajinských vzdušných síl.
10:58 Ruské rakety pri nočnom útoku úplne zničili Trypilskú tepelnú elektráreň, ktorá sa nachádza asi 45 kilometrov južne od Kyjeva. Agentúre Interfax-Ukrajina to povedal šéf dozornej rady podniku Centralenerho, ktorému elektráreň patrí. Útoky pripravili podľa úradov na 200-tisíc ľudí o dodávky energie.
„Všetci pracovníci, ktorí mali zmenu v čase útoku, sú nažive,“ povedal predseda dozornej rady Andrij Huta. V turbínovej časti elektrárne po výbuchu vypukol rozsiahly požiar, ktorý sa hasiči snažia uhasiť.
10:30 Na dnešný summit iniciatívy Trojmorie vo Vilniuse príde ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovalo litovské vedenie podľa agentúry Reuters a následne to potvrdil sám Zelenskyj na telegrame.
Podľa Zelenského sú dnes „v pláne dôležité rokovania a podpis novej obojstrannej bezpečnostnej dohody“. Hlavné je ale podľa neho urobiť všetko pre posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a pre naplnenie naliehavých potrieb ukrajinskej armády. Povedal to po tom, ako Rusko v noci na dnes podniklo rozsiahly raketový a dronový útok proti energetickej infraštruktúre v piatich ukrajinských regiónoch.
„Ruské zlo je hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre každý národ susediaci s Ruskom a pre všetkých, ktorí si vážia medzinárodné právo,“ uviedol ukrajinský prezident. V Litve bol naposledy v januári, vlani v júli sa vo Vilniuse pripojil k summitu NATO.
Česko na tejto schôdzke zastupuje prezident Petr Pavel.
Trojmorie je iniciatívou združujúcou 13 štátov ležiacich medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom. Patrí do nej Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rakúsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko, ktoré zoskupenie rozšírilo len vlani. Jej cieľom je spolupráca v rôznych oblastiach a prepojenie regiónu v severo-južnom smere.
Čítajte aj 117 deň: Iniciatíva Trojmorie udeľuje Ukrajine štatút partnerskej krajiny
10:15 Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok zákon, ktorý upravuje nábor nových brancov v krajine. Kontroverzná legislatíva bola prijatá po niekoľkých mesiacoch odkladov a tisíckach pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Za zákon hlasovalo 283 poslancov 450-členného parlamentu. „Návrh zákona o mobilizácii bol prijatý ako celok,“ uviedol poslanec Jaroslav Železňak v príspevku na platforme Telegram. Zákon podľa AFP okrem iného neumožní prepustenie dlhoročných vojakov z radov armády, čo rozhnevalo mnohých vojakov a ich rodiny.
Nová legislatíva bola podnietená žiadosťou vedenia armády pod bývalým hlavným veliteľom Valerijom Zalužným, ktorý pred niekoľkými mesiacmi vyhlásil, že Ukrajina potrebuje pol milióna nových regrútov na posilnenie pozícií na frontovej línii v boji proti ruskej invázii.
Čítajte aj Do boja proti Rusom vyrazia už aj ukrajinskí väzni. Prečo tiež nepošlú na front cirkusantov?
10:10 Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes varovalo ruských občanov, že by sa mali zdržať ciest na Blízky východ, najmä do Izraela, Libanonu a na palestínske územia. Uviedla to agentúra Reuters. Výstrahu spojila s rastúcim napätím okolo očakávanej iránskej odvety za Izraela pripisovaný útok, ktorý v Damasku zabil trinásť ľudí, vrátane viacerých predstaviteľov iránskych revolučných gárd.
Reuters v tejto súvislosti pripomenul správu agentúry Bloomberg, podľa ktorej sa USA domnievajú, že „bezprostredne hrozia“ rozsiahle iránske údery či útoky jeho spojencov s využitím rakiet či dronov proti vojenským a vládnym cieľom v Izraeli. Bloomberg sa odvolal na americké a izraelské bezpečnostné zdroje.
„Napätá situácia na Blízkom východe pretrváva. Situácia v oblasti palestínsko-izraelského konfliktu, ako aj pri ‚modrej línii‘ medzi Libanonom a Izraelom, zostáva nestabilná. Dôrazne odporúčame, aby sa ruskí občania zdržali ciest do regiónu, najmä do Izraela, Libanonu a na palestínske územia, s výnimkou prípadov krajnej nutnosti,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia.
9:30 Rusko v noci na štvrtok podniklo rozsiahly útok na energetickú infraštruktúru v piatich ukrajinských oblastiach, informoval zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Kuleba. Poškodené boli okrem iného dve tepelné elektrárne najväčšej ukrajinskej elektrárenskej spoločnosti DTEK. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra nie sú hlásení žiadni zranení alebo mŕtvi.
Údery mierili na energetickú infraštruktúru v Charkovskej, Záporožskej, Ľvovskej, Kyjevskej a Odeskej oblasti. Energetici pracujú na odstránení ich následkov. „Podľa aktuálnych správ si útok nevyžiadal žiadne obete,“ napísal na Telegrame minister vnútra Ihor Klymenko.
Rusko proti Ukrajine odpálilo 42 rakiet a nad jej územie vyslalo 40 útočných dronov Šáhed, informovala protivzdušná obrana napadnutej krajiny. Zničila 39 bezpilotných lietadiel a 18 rakiet.
„Najzložitejšia je situácia v Charkovskej oblasti, len Charkov sa stal terčom viac ako desiatich raketových útokov,“ napísal zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kuleba. „Teroristická krajina sa snaží zničiť charkovskú infraštruktúru a nechať mesto v tme,“ uviedol na adresu Ruska. V tejto oblasti na severovýchode Ukrajiny je bez dodávok elektriny viac ako 200 000 odberateľov. Skoré ráno charkovský starosta Ihor Terechov upozornil, že v najbližších hodinách nebude jazdiť metro. Ľuďom poslúžilo ako kryt.
Na Ľvovskú oblasť ruská armáda útočila raketami a dronmi, uviedol jej šéf Maksym Kozyckyj. Zasiahla objekt plynárenskej infraštruktúry v meste Stryj a rozvodnú stanicu pri Červonohrade ležiacom niekoľko kilometrov od hraníc s Poľskom. Zasiahnuté objekty začali horieť, požiare sa podarilo uhasiť.
9:05 Parkovisko, z ktorého ešte včera vietor zdvíhal prach, ráno polieva cisterna, zástupy ľudí v oranžových vestách zametajú ulice a nad hlavami lieta vrtuľník. Krátko po pol deviatej ráno sa v Michalovciach stretli slovenská a ukrajinská vláda.
Čítajte viac Energetika, aj obnova po konci vojny. Fico a Šmyhal sa stretli v Michalovciach. Kyjev a Košice spojí železnica
8:57 Cieľom rozsiahleho nočného ruského útoku na Ukrajinu bolo poškodiť kritickú infraštruktúru v piatich regiónoch, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruské sily použili viac ako štyri desiatky striel a približne rovnaký počet dronov a Zelenskyj opäť apeloval na spojencov svojej krajiny, aby Ukrajine poskytli prostriedky pre protivzdušnú obranu. O poškodení elektrární a rozvodní v piatich regiónoch informuje podľa agentúry Reuters aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy.
„Ruskí teroristi opäť zaútočili na kritickú infraštruktúru. Došlo k ďalšiemu odpornému raketovému útoku na Charkov a Charkovskú oblasť. Boli zasiahnuté tiež objekty v Kyjevskej, Záporožskej, Odeskej a Ľvovskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj na Telegrame a na adresu západných partnerov dodal, že Ukrajina potrebuje prostriedky na účinnú protivzdušnú obranu a ďalšie zbrane, a nie „zatváranie očí "a zdĺhavé diskusie“.
8:35 Počas uplynulého dňa Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva stratilo 810 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 450 890, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 48 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 137 tankov, 13 679 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 452 delostreleckých systémov.
8:05 Rusko v noci na štvrtok podniklo rozsiahly útok na energetickú infraštruktúru v štyroch ukrajinských oblastiach. Informoval o tom minister energetiky Ukrajiny Herman Halučšenko. Poškodené boli okrem iného dve tepelné elektrárne najväčšej ukrajinskej elektrárenskej spoločnosti DTEK. V dôsledku ruských útokov na západe Ukrajiny vzlietli poľské a spojenecké stíhačky, informovala poľská armáda.
Podľa Haluščenka ruské údery mierili na energetickú infraštruktúru v Charkovskej, Záporožskej, Ľvovskej a Kyjevskej oblasti. „Energetici už pracujú na odstraňovaní následkov,“ povedal podľa telegramového kanála RBK Ukrajina.
Firma DTEK informovala, že riadiace časti jej dvoch elektrární sú vážne poškodené.
V Kyjevskej oblasti je poškodený bližšie neurčený objekt kritickej infraštruktúry, ktorý začal horieť. Informácie o možných obetiach nie sú k dispozícii, uviedli tamojšie úrady.
Rusko na Ukrajinu útočilo zo strategických bombardérov, ukrajinské letectvo opakovane varovalo pred príletom hypersonických balistických rakiet Kinžal a ciele v napadnutej krajine sa snažilo zasiahnuť pomocou 40 dronov typu Šáhed. Ukrajinská protivzdušná obrana 37 bezpilotných lietadiel zničila.
Najmenej desať zásahov kritickej infraštruktúry v Charkovskej oblasti nad ránom oznámil šéf správy oblasti Oleh Synehubov. Neskôr zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Oleksyj Kuleba uviedol, že v tomto regióne na severovýchode Ukrajiny je bez dodávok elektriny viac ako 200 000 odberateľov.
V Odeskej oblasti po dopade trosiek zostreleného dronu vznikol požiar na pozemku energetického objektu. Výbuchy boli hlásené s Černihivskej a Ivano-Frankivskej oblasti a na mesto Stryj v Ľvovskej oblasti Rusi zaútočili raketami.
Kvôli ruským útokom na západe Ukrajiny vzlietli nad Poľskom poľské a spojenecké stíhačky. „Boli aktivované všetky postupy s cieľom zabezpečiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru,“ uviedlo vedenie poľskej armády s tým, že situáciu priebežne sleduje. Zároveň na sociálnej sieti X varovalo obyvateľov pred „zvýšenou hladinou hluku najmä v juhovýchodnej časti krajiny“.
7:35 Projekty cezhraničnej spolupráce, dopravné prepojenia a spolupráca v oblasti energetiky budú témami na spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach. Jednou z hlavných tém stretnutia bude aj obnova Ukrajiny.
Ministri sa budú zaoberať obranným priemyslom, spoluprácou pri odmínovaní ukrajinských území či logistickou podporou. Budú tiež rokovať o poľnohospodárstve a školstve.
Plánované je aj spoločné tlačové vyhlásenie premiéra Roberta Fica (Smer) s predsedom vlády Ukrajiny Denysom Šmyhaľom. Po jeho skončení sa ešte v priestoroch Mestského úradu v Michalovciach uskutoční rokovanie vlády SR. Na programe je návrh na uzavretie dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorá má uľahčiť vykonávanie zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.
Vláda bude zároveň riešiť návrh novely nariadenia vlády z dielne agrorezortu. Všetci žiadatelia by podľa neho mali pri predložení žiadosti o priame podpory mať povinnosť využívať elektronický formulár. Do roku 2024 mali túto povinnosť na základe platnej legislatívy len právnické osoby.
Čítajte viac Premiér Fico uvíta ukrajinskú vládu na Zemplíne. Michalovce sa pripravujú na bezpečnostné opatrenia
6:55 Napriek rastúcim neúspechom na fronte je viac ako 80 percent Ukrajincov stále presvedčených o víťazstve nad Ruskom, pričom 59,5 percenta opýtaných bezvýhradne verí, že vojnu s Ruskom vyhrajú. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracovalo Ukrajinské centrum ekonomických a politických štúdií O. Razumkova.
Ďalších 23,4 percenta respondentov odpovedalo na otázku skôr áno, a len 11 percent odpovedalo nie alebo skôr nie. Zvyšok opýtaných na vec nemal názor.
O víťazstve v tomto roku je však presvedčených len 21,9 percenta účastníkov. Ďalších 34,5 percenta očakáva porážku Ruska v priebehu jedného až dvoch rokov. Zvyšok si myslí, že vojna bude trvať dlhšie.
Spomedzi Ukrajincov, ktorí sú presvedčení o víťazstve, 45,5 percenta verí, že víťazstvo bude znamenať úplné vytlačenie ruských útočníkov z ukrajinského územia vrátane Krymu.
Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Spolu s čiernomorským polostrovom Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom, je pod ruskou kontrolou približne pätina ukrajinského územia.
Prieskum sa konal od 21. do 27. marca 2024 vo všetkých oblastiach Ukrajiny s výnimkou Krymu a okupovaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Na prieskume sa zúčastnilo 2020 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
6:35 Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine podporu v podobe munície a zbraní, Rusko do niekoľkých týždňov získa nad ukrajinskými jednotkami prevahu až 10:1. V stredu to v americkom Kongrese vyhlásil generál Christopher Cavoli, hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe (EUCOM).
Pred Kongresom okrem Cavoliho svedčila aj Celeste Wallanderová, zástupkyňa ministra obrany pre bezpečnosť. Kongres má počas nasledujúcich týždňoch rozhodnúť o poslaní podpory Ukrajine, neexistuje však záruka, že schválenie pomoci príde včas.
„(Ukrajinská armáda) je v súčasnosti v porovnaní s ruskou v nevýhode 5:1. To znamená, že Rusko vypáli päť delostreleckých granátov, kým Ukrajina môže vypáliť iba jeden. O niekoľko týždňov sa to zvýši na 10:1. Nehovoríme o mesiacoch a nehovoríme hypoteticky,“ vyhlásil Cavoli.
Generál označil dodávky 155-milimetrovej munície za životne dôležité a delostrelectvu pripísal najväčší podiel na stratách v každom konflikte. Ak by Ukrajine munícia došla, leví podiel by na tom malo zastavenie dodávok zo strany USA, dodal Cavoli.
„Ich schopnosť brániť územie a vzdušný priestor, ktorý práve držia, sa bez našich dodávok môže veľmi rýchlo znížiť a aj sa zníži,“ uviedol generál.
Schválenie dodávky pomoci komplikuje situácia v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni. Jej predseda Mike Johnson sa usiluje nájsť spôsob, ako dodávku pomoci schváliť, čelí však odporu z radov republikánov, ktorí schválenie dodávok munície a zbraní odmietajú údajne pre obavy z jej nedostatku pre potreby USA.
Johnson navyše čelí hrozbe odvolania z postu predsedu, z ktorého ho chce zosadiť ultrapravicové krídlo republikánov na čele s Marjorie Taylor Greenovou.
6:15 Z ruskej Murmanskej oblasti v noci na štvrtok vzlietlo najmenej sedem ruských strategických bombardérov Tu-95MS, ktoré zaútočili na Ukrajinu. Vedenie ukrajinského letectva o tom informovalo na platforme Telegram a vyzývalo obyvateľov, aby neignorovali sirény hlásiace letecký poplach. Najmenej desať zásahov kritickej infraštruktúry v Charkovskej oblasti nad ránom oznámil šéf správy oblasti Oleh Synehubov. V Zaporožskej oblasti sú počuť výbuchy.
Krátko po polnoci ukrajinské letectvo informovalo o štarte ruských bombardérov zo základne ruského námorníctva Olenja na severe Ruska. Dolet nad ukrajinské územie Kyjev očakával okolo 3:40 tamojšieho času (2:40 SELČ). Letectvo postupne na Telegrame zverejňovalo varovanie pred raketami v Černihovskej, Kyjevskej, Sumskej alebo Ľvovskej oblasti, napísal server Ukrajinska pravda.
Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že „v meste sú počuť explózie. Charkov je pod útokom ruských rakiet“ a vyzval obyvateľov k opatrnosti. Útoky podľa neho smerovali na energetickú infraštruktúru a tak je potrebné najmenej niekoľko hodín počítať s výpadkami prúdu a v prevádzke nebude ani charkovské metro. Protivzdušná obrana funguje tiež v Kyjevskej a Ľvovskej oblasti.
Kvôli preletu ruských lietadiel vzlietli nad Poľskom poľské a spojenecké stíhačky. Poľská armáda na sieti X varovala obyvateľov pred „zvýšenou hladinou hluku najmä v juhovýchodnej časti krajiny“.