Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 792 dní
- Lukašenko: Rusi takmer nepostupujú, na fronte je pat, je čas na mierové rokovania
- ISW: Účinnosť rakiet ATACMS môže byť pre niekoľkomesačné meškanie pomoci slabší
- Koalícia dronov pre Ukrajinu vyzbierala na nákup bezpilotných strojov už 500 miliónov eur
- Ruský útok poškodil infraštruktúru v Čerkaskej oblasti, zranil šesť osôb
- Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať
- Najmenej 7 ľudí zahynulo pri útokoch na oboch stranách frontovej línie
- Litva si berie príklad z Poľska. Ukrajinských mužov v brannom veku budú nabádať na návrat domov
Čítajte viac 791. deň: Biden posiela Kyjevu muníciu i obrnené vozidlá. Putinovi sa peniaze na vojnu nemíňajú
23:40 V okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zadržali dvoch ruských vojakov, ktorí sa priznali, že v dvoch dedinách, zavraždili troch ľudí, vrátane starostky obce Abrykosivka, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant. Jeden z predpokladaných páchateľov je recidivista zo Sibíri, ktorý bol v Rusku predtým odsúdený aj za vraždu. Teraz mu hrozí doživotie, dodal denník.
O zločinoch políciu informoval zdravotník z obce Podo-Kalynivka. Keď policajti na miesto prišli, našli v jednom dome telo ženy, ktorú – súdiac podľa nábojníc – zastrelili automatickou puškou kalašnikov. Páchatelia v snahe zamaskovať zločin telo poliali horľavinou a potom do domu vhodili granát, ktorého výbuch spôsobil požiar. Napriek tomu bola mŕtva rozpoznaná.
Policajti išli po stope a zadržali vojakov Alexandra Osipova a Alexandra Kajgorodceva, ktorí sa k vražde priznali. Priznali sa tiež k tomu, že v susednej dedine zavraždili svojho kolegu z armády a ešte jednu ženu. Mŕtvoly tiež spálili a vyhodili do povetria.
Jednou z obetí sa ukázala byť starostka Abrykosivky. Úrady predtým tvrdili, že sa starostka stala obeťou ukrajinského ostreľovania, poznamenal denník a dodal, že vojaci z ruskej 144. motostreleckej brigády pravdepodobne zabíjali v opitosti.
Kajgorodcev z Novosibirska bol už skôr súdený za vraždu a vo väznici dostal ďalší trest za obchodovanie s drogami. Na slobodu vyšiel v roku 2020. Ak bude teraz na súde usvedčený z trojnásobnej vraždy, hrozí mu doživotie, napísal Kommersant.
23:35 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že sa v máji chystá navštíviť Čínu. Bude to jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia v prezidentskej funkcii v rámci snahy Moskvy o prehĺbenie vzťahov s Pekingom.
„Návšteva je naplánovaná na máj,“ povedal Putin na podnikateľskom fóre v Moskve bez uvedenia ďalších podrobností. Naposledy navštívil Čínu v októbri 2023. Putinovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako do Pekingu pricestoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, aby čiastočne zmiernil napätie s touto konkurenčnou mocnosťou.
Peking aj Moskva otvorene kritizujú Spojené štáty. Čínsky prezident Si Ťin-pching a Putin vo februári počas telefonického rozhovoru obvinili Washington zo „zasahovania“ do záležitostí svojich krajín.
Západ sa v uplynulých dvoch rokoch pozerá na Rusko a Čínu so zvýšeným znepokojením, pretože posilňujú vojenskú spoluprácu a snažia sa rozšíriť svoj globálny vplyv.
22:10 Ruskí navrátilci z bojov na Ukrajine majú v Rusku na svedomí životy najmenej 107 ľudí. Zhruba ďalšej stovke spôsobili ujmu na zdraví, uviedol ruský investigatívny portál Vjorstka. Vrážd, napadnutí a ďalších trestných činov vedúcich k úmrtiu alebo zmrzačeniu ľudí sa podľa jeho informácií dopustilo 175 ruských vojakov, vrátane 91 bývalých väzňov, ktorých omilostil ruský prezident Vladimir Putin.
V rokoch 2022 až 2023 zavraždili navrátilci z vojny 76 ľudí. Ďalším 18 ľuďom spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, ktorá viedla k úmrtiu. Pri dopravných nehodách, ktoré zavinili, zomrelo ďalších 11 ľudí. V dvoch prípadoch potom bývalí vojaci zmanipulovali maloletých k užívaniu drog, čo viedlo k smrti dvoch detí, vypočítal investigatívny portál. Najviac vrážd medzi navrátilcami majú na svedomí bývalí väzni, ktorí usmrtili 44 ľudí.
Čítajte viac Omilostení zločinci páchajú v Rusku zverstvá. Brutálne vraždy a znásilnenia veteránov z frontu otriasli krajinou
Smrteľné nebezpečenstvo často hrozí príbuzným bývalých vojakov, poznamenal portál. Mnoho vrážd malo podľa neho tiež súvislosť s alkoholom. „Veteráni“ často napádali a vraždili svojich známych, s ktorými popíjali.
Ruským väzňom naverbovaným do bojov podľa skorších podmienok stačilo odslúžiť na fronte šesť mesiacov, po ktorých boli prepustení na slobodu. Médiá upozorňovali, že sa na slobode často ocitli aj ľudia, ktorí boli odsúdení za brutálne vraždy, čo vyvolávalo pobúrenie u pozostalých. Novo sú však väzni často do bojov vysielaní až do konca takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, čo je ruské oficiálne označenie pre vojnu na Ukrajine, uviedla v januári vo svojom ruskojazyčnom vydaní stanica BBC.
22:00 Desať ľudí zahynulo a ďalšie dve desiatky utrpeli zranenia pri vzdušných úderoch alebo ostreľovaní zo strany Ruska i Ukrajiny. Napísala to agentúra AFP. O civilných obetiach počas dňa podľa nej informovali ukrajinské úrady, činitelia dosadení Moskvou na okupovaných územiach aj zástupcovia ruského regiónu.
Traja ľudia zahynuli a štyria boli zranení pri ruskom ostreľovaní obce Udačne, ďalší traja ľudia potom zomreli v troch iných obciach v Doneckej oblasti, uviedol šéf tamojšej správy Vadym Filaškin.
Ruský útok na železničnú stanicu v meste Balaklija v Charkovskej oblasti si podľa šéfa správy tohto regiónu Oleha Synehubova vyžiadal desať zranených.
Civilné obete hlásia tiež činitelia z územia okupovaných Ruskom. Dvaja ľudia zahynuli pri útoku ukrajinského dronu na obec Novokarlivka v Záporožskej oblasti, uviedol predstaviteľ Moskvou ustanovenej správy v okupovanej časti tohto regiónu Jevhen Balyckyj (rus. Jevgenij Balickij). Na ďalšom mieste – v Tokmaku – podľa neho iný ukrajinský úder zranil troch ľudí.
O dvoch obetiach ostreľovania ukrajinskou armádou informuje tiež predstaviteľ okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo.
V ruskej Brjanskej oblasti boli podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Bogomaza pri útoku ukrajinského dronu zranení štyria ľudia, ktorí cestovali v autobuse.
21:20 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok ocenil predbežnú dohodu medzi Nemeckom a Francúzskom o spoločnej výrobe moderných obranných systémov.
„Sú to dobré správy,“ povedal Stoltenberg počas návštevy v priestoroch taktickej letky 73 Steinhoff neďaleko mesta Rostock na severe Nemecka.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho francúzsky rezortný kolega Sébastien Lecornu plánujú v piatok vo Francúzsku podpísať memorandum o porozumení, pripomína DPA. Cieľom je spoločná výroba tankov budúcej generácie, ktoré nadviažu na nemecký tank typu Leopard.
Pod označenie hlavný pozemný bojový systém (Main Ground Combat System – MGCS) však budú patriť okrem tankov aj drony, umelá inteligencia či nové laserové zbrane napojené na dátovú sieť.
„Oceňujeme, že spojenci V NATO spolupracujú s cieľom budovať vojenské schopnosti, pretože nás to urobí silnejšími,“ povedal Stoltenberg. Severoatlantickej aliancii to podľa jeho slov pomôže prekonať fragmentáciu.
V Európe sa vyrába či používa viacero rôznych bojových obranných systémov, zatiaľ čo USA vyrábajú len tank typu M1 Abrams, píše DPA s odvolaním na Výskumnú službu Európskeho parlamentu (EPRS).
Stoltenberg počas návštevy 73 Steinhoff absolvoval aj let v stíhačke Eurofighter Typhoon spolu s pilotom, píše týždenník Die Zeit. Táto letka poskytuje výcvik pre pilotov týchto strojov, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke nemecká armáda. Základňa taktickej letky sa nachádza pri meste Laage v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko na severovýchode Nemecka.
Vo štvrtok má generálny tajomník NATO v Berlíne absolvovať stretnutie s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou a v piatok so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom.
21:10 Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj podozrivý z účasti na korupčnom škandále vo štvrtok uviedol, že je pripravený odstúpiť.
„Napísal som rezignačný list… Som presvedčený, že je to správny krok,“ uviedol Solskyj v aplikácii Telegram.
Vyšetrovatelia tento týždeň Solského obvinili z nezákonného zmocnenia sa pôdy v hodnote viac než sedem miliónov dolárov. Údajne sa to stalo v období, keď bol na čele významnej poľnohospodárskej spoločnosti a bol poslancom ukrajinského parlamentu (Verchovna rada).
Čítajte viac Zelenskyj umožňuje stíhať veľkých gaunerov. Ministra podozrievajú, že okradol štát o hektáre pôdy
Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) v utorok uviedol, že Solskyj bol na čele skupiny, ktorá vyvlastňovala štátnu pôdu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny.
Solskyj uviedol, že tieto dohody sa vzťahovali na „spor“ a pôda bola odovzdaná v súlade so zákonom.
Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk zverejnil kópiu ručne písaného listu, v ktorom Solskyj žiada o odstúpenie. Žiadosť musí schváliť parlament. Stefančuk uviedol, že poslanci sa ňou budú zaoberať na najbližšom zasadnutí.
20:30 Zhabanie majetku a jeho odovzdanie do vlastníctva štátu je oprávnené len v prípadoch, keď by nečinnosť mohla ohroziť národnú bezpečnosť Ruska. Uviedol to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.
Mnoho aktív v Rusku zmenilo majiteľa za uplynulé dva roky. Stovky zahraničných spoločností opustili totiž Rusko po tom, čo Moskva vo februári 2022 poslala svojich vojakov na Ukrajinu, pričom v niektorých prípadoch ich lacno získal lokálny manažment.
Ruský štát prevzal tiež dočasnú kontrolu nad aktívami vo vlastníctve niekoľkých západných spoločností, ako sú Fortum či Carlsberg.
Stúpol aj počet prípadov, keď prokurátori súdnou cestou zaistili majetok firiem vrátane tých, ktoré sa týkajú ruského obranného priemyslu, pričom v niektorých prípadoch išlo o privatizácie spred približne 30 rokov.
Vlani ruské súdy previedli strategické podniky a aktíva v hodnote viac ako 1 bilióna rubľov (10,9 miliardy USD; 10,17 miliardy eur) do vlastníctva štátu, uviedol v marci generálny prokurátor Igor Krasnov.
„V ostatnom čase orgány činné v trestnom konaní iniciovali množstvo prípadov s cieľom vrátiť niektoré aktíva do vlastníctva štátu,“ povedal Putin na obchodnom fóre.
„Rád by som zdôraznil – nehovoríme o previerke privatizácie, ale o prípadoch, keď konanie alebo nečinnosť vlastníkov podnikov a majetkových komplexov priamo poškodzuje bezpečnosť a národné záujmy krajiny.“
„Zabavenie podniku je oprávnené iba v situácii, ktorú som práve opísal,“ dodal.
Ruský štátny majetok sa vo veľkom dražil v 90. rokoch minulého storočia, pričom tzv. oligarchovia nahromadili obrovské majetky, čím sa vytvorila veľká priepasť medzi superbohatými a obyčajnými Rusmi. Ale aj keď sa niektoré z týchto obchodov mohli uskutočniť bez federálneho dohľadu, Putin povedal, že ak podniky úspešne fungujú, nie je potrebné „prehrabávať sa dohodami z tej doby“.
Putin vo štvrtok uviedol tiež, že je v pravidelnom kontakte s guvernérkou ruskej centrálnej banky Elvirou Nabiullinovou, ktorá sa domnieva, že inflačné riziká stále pretrvávajú.
„Úvery rastú a dobrým tempom, ale podľa vedenia centrálnej banky nad nami stále visí hrozba inflácie,“ vyhlásil Putin.
Medziročná miera inflácia v Rusku v marci stúpla na 7,72 %, pričom medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,39 % podľa štatistického úradu Rosstat.
20:25 Pre Ukrajinu ešte nie je neskoro, aby zvíťazila nad Ruskom, ak spojenci splnia sľuby o dodaní ďalších zbraní. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Spojenci v NATO v posledných mesiacoch neposkytli podporu, ktorú sme sľúbili,“ povedal Stoltenberg v Berlíne. „Pre Ukrajinu však ešte nie je neskoro na to, aby zvíťazila, pretože ďalšia podpora je na ceste,“ dodal.
Ukrajina na bojisku zaznamenala proti Rusku čiastočný neúspech pre nedostatok streliva a zbraní. Stoltenberg však pripomenul, že americký Kongres v utorok schválil balík pomoci pre Ukrajinu a pomoc prisľúbili aj ďalšie krajiny vrátane Británie, Nemecka a Holandska.
„Je teraz našou povinnosťou premeniť tieto záväzky na skutočné dodávky zbraní a streliva – a urobiť tak urýchlene,“ povedal.
Stoltenberg sa vyjadril aj k Číne a obvinil Peking z podpory ruského vojnového hospodárstva prostredníctvom zdieľania technológií, ktoré môžu byť použité na výrobu striel, tankov a lietadiel.
„Čína tvrdí, že chce dobré vzťahy so Západom. Peking však v tom istom čase pokračuje v poháňaní najväčšieho vojnového konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny,“ povedal.
18:30 Do Chorvátska vo štvrtok dorazilo prvých šesť z celkovo 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale, ktoré si balkánska krajina objednala.
Príchod stíhačiek do hlavného mesta Záhrebu predznamenáva rozsiahlu modernizáciu chorvátskych vzdušných síl, v rámci ktorej armáda nahradí starnúce stíhačky sovietskej výroby MiG.
Premiér Andrej Plenkovič a ďalší chorvátski predstavitelia sa zúčastnili na slávnostnej ceremónii usporiadanej na privítanie stíhačiek. Lietadlá do krajiny dopravili chorvátski letci, ktorí absolvovali niekoľkomesačný výcvik vo Francúzsku.
„Modernizácia našej protivzdušnej obrany je najväčšou investíciou… do chorvátskej armády a bezpečnosti našej domoviny,“ uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Ivan Anušič.
Chorvátsko v roku 2021 podpísalo s Francúzskom zmluvu o nákupe 12 stíhačiek Rafale za viac ako miliardu eur. Je to jeho najväčší zbrojný nákup od vojny z 90. rokov minulého storočia.
Chorvátsko uprednostnilo ponuku Francúzska pred Izraelom, Švédskom a Spojenými štátmi. Krajina je členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Podľa údajov Aliancie Záhreb minulý rok vynaložil na obranu o niečo menej, ako sú odporúčané dve percentá HDP.
Prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič tento mesiac uviedol, že jeho krajina tiež dúfa, že čoskoro podpíše dohodu o nákupe stíhačiek Rafale od Francúzska, dopĺňa AFP.
18:25 Švédsko na budúci rok prispeje zredukovaným práporom do síl NATO v Lotyšsku. Cieľom je podporiť tento pobaltský štát po ruskej invázii na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok švédsky premiér Ulf Kristersson.
Pôsobenie švédskych vojakov v Lotyšsku bude prvým konkrétynm krokom od marcového vstupu tejto škandinávskej krajiny do NATO.
Kristersson v januári oznámil, že Švédsko pravdepodobne vyšle prápor ako súčasť stálej medzinárodnej misie NATO v Lotyšsku nazvanej „Posilnená predsunutá prítomnosť“. Jej cieľom je posilniť obranné kapacity v regióne.
„Vláda dnes ráno poverila švédske ozbrojené sily formálnou úlohou plánovať a pripraviť švédsky príspevok v podobe zmenšeného mechanizovaného práporu do predsunutých pozemných síl NATO v Lotyšsku,“ povedal Kristersson počas tlačovej konferencie so svojou lotyšskou kolegyňou Evikou Silinovou.
Podľa jeho slov bude 400 až 500 vojakov pôsobiť v Lotyšsku šesť mesiacov. „Naším cieľom je príspevok síl vrátane obrnených vozidiel CV90 a tankov Leopard 2. Po rozhodnutí parlamentu plánujeme nasadenie začiatkom budúceho roka,“ dodal.
16:12 Litva podnikne kroky na nabádanie ukrajinských mužov vo veku pre brannú povinnosť, ktorí sa nachádzajú v krajine, aby sa vrátili domov. Vilnius tak chce nasledovať príklad Poľska. Podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa litovský minister obrany Laurynas Kasčiūnas v parlamente povedal, že pozorne sleduje poľských partnerov, ktorí ohlásili podobný postoj. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ukrajinská vláda zakázala posielanie identifikačných dokladov a cestovných pasov ukrajinským mužom vo veku 18 až 60 rokov, ktorí žijú v zahraničí. „Samozrejme, nikto ich nebude zhromažďovať a odvážať na Ukrajinu, to sa nestane,“ konštatoval Kasčiūnas. Dodal však, že týmto mužom možno obmedzia sociálne dávky či vydávanie pracovných povolení alebo dokladov.
Čítajte aj Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
16:09 Šéf bieloruskej KGB vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina zabránila pokusu o dronové útoky z Litvy, ktoré mierili na hlavné mesto Minsk a okolité oblasti. Litva obvinenia rázne odmietla.
Čítajte viac Minsk bol napadnutý, odrazili sme útok z Litvy, tvrdí Bielorusko. Absolútny nezmysel, hlási Vilnius
16:05 Tisícky ukrajinských civilistov sa od začiatku ruskej invázie stali obeťou svojvoľného zadržiavania zo strany Ruska a väčšina z nich je naďalej v zajatí, a to v rozpore s medzinárodným právom, stojí v správe Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bude dnes predstavená vo Viedni. Informuje o tom Agentúra APA.
Rad zadržiavaných podľa trojice autoriek, medzi ktorými je aj Češka Veronika Bílková, čelila mučeniu alebo iným formám krutého zaobchádzania, niektorí boli držaní v ťažkých podmienkach a izolovaní od okolitého sveta. Väčšina dotknutých civilistov nebola ani informovaná o tom, prečo bola vlastne zadržaná, ani nemala možnosť poukázať na nezákonnosť svojho postavenia.
Existujú aj zdokumentované prípady mimosúdnych popráv. Podľa autoriek analýzy je teraz úlohou národnej aj medzinárodnej justície, aby identifikovala konkrétne osoby, ktoré by mali byť stíhané.
Po Rusku autorky žiadajú okamžité prepustenie ukrajinských civilistov, ktorí sú neprávom zadržiavaní.
Čítajte aj Mašinéria tyranie a bezprávia. Ako Ukrajinci miznú v ruských táboroch a väzniciach
15:57 Európsky parlament odsúdil ruské pokusy o zasahovanie do európskych demokratických procesov a vyzval vedenie Európskej únie (EÚ) a jej členské štáty, aby urýchlene a rázne proti tomu bojovali. Ako informoval, europoslanci prijali príslušné uznesenie po niekoľkých nedávnych odhaleniach pokusov o zasahovanie podporované Kremľom. Parlament je podľa jeho tlačovej správy „zhrozený z dôveryhodných obvinení, že niektorí poslanci boli platení za šírenie ruskej propagandy“, a zo skutočnosti, že sa niekoľkí podieľali na aktivitách proruského média Voice of Europe v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.
Členovia parlamentu apelujú na lídrov EÚ a členských štátov, aby sa zaoberali ruskými zásahmi nielen v inštitúciách, ale aj v celej Únii. Túto jasnú potrebu zdôrazňujú aj nadchádzajúce európske voľby, ktoré sa uskutočnia 6. – 9. júna.
Poslanci sa odvolávajú na prípady podozrenia z ruského zasahovania z celej Európy vrátane Bulharska, Nemecka a Slovenska. Vyjadrili tiež znepokojenie z nedávneho vypočúvania popredného poslanca za stranu Altenatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie, že dostal peniaze od agentov Kremľa a tiež nedávnym zatknutím jeho parlamentného asistenta, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Čínu. Europarlament vyzval AfD, aby bezodkladne verejne deklarovala svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom, a zverejnila účel a presnú výšku všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov napojených na Kremeľ.
Čítajte aj Nemecko zatklo muža za špionáž pre Čínu, odovzdával informácie z europarlamentu. Peking reaguje
Popri Rusku sú v zahraničnom zasahovaní a dezinformáciách v EÚ aktívne aj ďalšie krajiny, varujú poslanci a zdôrazňujú, že reakcia Únie na tieto hrozby môže byť účinná len vtedy, „ak bude založená na prierezovom, holistickom a dlhodobom politickom prístupe, ktorý spoločne presadzujú EÚ aj členské štáty“. V rámci posilnenia obrany europarlamentu navrhujú posilniť kultúru vnútornej bezpečnosti, ako aj povinné bezpečnostné školenia pre poslancov a zamestnancov, primeranú bezpečnostnú previerku a posilnené previerky zamestnancov.
Poslanci v rezolúcii vyzývajú Radu EÚ, aby do pripravovaného 14. balíka sankcií voči Rusku zahrnula médiá podporované Kremľom, iné vysielacie a mediálne organizácie a jednotlivcov zodpovedných za propagandistické a dezinformačné kampane v EÚ. Chcú rovnaké sankcie, ako prijala česká vláda proti Voice of Europe, ukrajinskému proruskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi a jeho blízkemu spolupracovníkovi Artemovi Marchevskému, a vyzývajú tiež členské štáty, aby zabezpečili znemožnenie prístupu k Voice of Europe z eurobloku.
Čítajte aj Proruská špionážna sieť útočí proti EÚ: Poľsko a Česko spustili vyšetrovanie, majú zistenia týkajúce sa Slovenska
15:42 Ruského občana odsúdili vo štvrtok v severopoľskom Gdansku na dva a polročné väzenie za špionáž v prospech Moskvy. V Poľsku dlhodobo legálne žil a podnikal.
Podľa gdanskej prokuratúry nadväzoval a udržiaval kontakty s príslušníkmi poľských ozbrojených síl a následne ich využíval v prospech ruských tajných služieb. Zameriaval sa na vojenské jednotky v severovýchodnom Poľsku a získaval informácie o ich rozmiestnení, veliteľskej hierarchii, platoch, výzbroji či komunikačných postupoch.
Čítajte aj Rusi vybudovali v Poľsku sieť amatérskych špiónov. Poliaci operáciu prekazili
15:35 Ukrajinské a ruské sily proti sebe vo štvrtok na Ukrajine navzájom útočili, v dôsledku čoho zomrelo najmenej sedem ľudí. Oznámili to miestni predstavitelia na oboch stranách frontovej línie.
V dôsledku údajného ukrajinského dronového útoku v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynuli dvaja ľudia. Ďalší dvaja zomreli pri ukrajinskom delostreleckom útoku v Chersonskej oblasti, oznámili miestni predstavitelia dosadení Ruskom.
Obe oblasti Rusko koncom roka 2022 anektovalo, hoci ich celé územie neovládalo a jeho sily stále bojujú, aby získali nad nimi úplnú kontrolu.
„V dôsledku útoku na civilné auto zahynul muž a žena. Ich štyri deti osireli,“ uviedol Ruskom vymenovaný gubernátor okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij. Dodal, že o deti bude postarané a bude im poskytnutá psychologická pomoc.
Ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin vo štvrtok informoval o dvoch zabitých pri ostreľovaní v obci Udačne a jednom mŕtvom v dôsledku ostreľovania dediny Kurachivka. „Konečné dôsledky týchto ostreľovaní ešte neboli stanovené,“ uviedol Filaškin.
15:05 Moskovský súd dnes uložil pokutu 50-tisíc rubľov (asi 500 eur) televíznej moderátorke a herečke Anastasiji Ivlejevovej, ktorá vlani zorganizovala provokatívny večierok s témou nahoty. Pokuta však podľa agentúry AP súvisí s príspevkami na Instagrame, v ktorých Ivlejevová prvé dni ruskej invázie na Ukrajinu vyzývala k mieru.
Ivlejevová sa preslávila v Rusku, ktoré sa čoraz viac obracia ku konzervatívnym hodnotám, a zároveň sa stala terčom verejného rozhorčenia, keď vlani v decembri usporiadala večierky a hostí vyzvala, aby prišli „takmer nahí“. Za svoje správanie, vnímané úrady ako škandalózne, sa potom účastníci akcie ospravedlnili, niektorí boli zadržaní či dostali pokutu.
Dnešné vypočutie sa však netýkalo škandalózneho večierka, ale porušenia zákona zakazujúceho diskreditáciu ruskej armády, ktorý Rusko zaviedlo krátko po svojom vpáde na Ukrajinu. Dva príspevky vyzývajúce na mier a vyjednávanie Ivlejevová umiestnila na sociálnu sieť Instagram niekoľko dní pred zavedením zákona, podotýka AP.
Jeden z príspevkov zobrazoval nápis „Nie vojny“ na čiernom pozadí, na druhom bol znak holubice. Herečka v ňom vyzývala úrady, aby „dosiahli také kompromisy, ktoré by zastavili zabíjanie ľudí“.
14:30 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v očakávanom štvrtkovom príhovore v poľskom parlamente oznámil, že Poľsko sa chce opäť zaradiť medzi krajiny, ktoré určujú smerovanie Európskej únie (EÚ). Sikorski ďalej povedal, že ak Rusko napadne Severoatlantickú alianciu (NATO), bude porazené. Zároveň členské štáty NATO vyzval, aby zvýšili svoju obranyschopnosť.
Čítajte viac Chceme byť jednou z krajín, ktoré určujú smerovanie EÚ, znie z Poľska. Sikorski poslal ostré slová Moskve
13:53 Súd v Rusku vo štvrtok odsúdil muža zo Sibíri na desať rokov väzenia za vlastizradu, keďže sa údajne plánoval pripojiť sa k skupinám Rusov bojujúcich na strane Ukrajiny, ktoré uskutočnili niekoľko vpádov do Ruska.
Orgány činné v trestnom konaní zadržali 26-ročného muža v Kemerovskej oblasti v okamihu, keď sa chystal na cestu na Ukrajinu. Agentúra TASS informovala, že na internete zverejňoval symboly légie Sloboda Ruska — jednej z protikremeľských partizánskych jednotiek bojujúcich za Kyjev.
13:09 Taliansko podpíše s Ukrajinou a Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) dohodu o pomoci pri obnove Odesy a jej známeho Chrámu Premenenia Pána, ktorý poškodil ruský raketový útok. Uviedol to taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Talianske veľvyslanectvo na Ukrajine vo februári uviedlo, že na opravu strechy poškodenej katedrály poskytne 500-tisíc eur. Organizácia UNESCO vo februári uviedla, že Ukrajina bude v priebehu desiatich rokov potrebovať deväť miliárd dolárov na obnovu svojho sektora kultúry a cestovného ruchu.
12:57 Dodávky amerických balistických striel dlhého doletu ATACMS Ukrajine nijako nezmení výsledok konfliktu, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tým na stredajšie vyhlásenie amerických predstaviteľov, podľa ktorých Ukrajina minulý týždeň na bombardovanie vojenského letiska na Ruskom anektovanom Kryme použila tieto americké strely.
„Spojené štáty sú do tohto konfliktu priamo zapojené. Zásadne to nezmení výsledok špeciálnej vojenskej operácie, svoj cieľ dosiahneme, ale samotnej Ukrajine to spôsobí ďalšie problémy,“ uviedol podľa agentúry TASS Peskov, ktorý použil oficiálny kremeľský výraz na agresívne vojnové ťaženie Moskvy na Ukrajine.
Spojené štáty v minulých týždňoch tajne dodali rakety dlhého doletu ATACMS Ukrajine, ktorá ich zatiaľ použila dvakrát – okrem útoku na vojenské letisko Džankoj na Krymskom polostrove tiež v noci na stredu pri údere na Berďansk v Rusmi obsadenej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti. Dodávku na pokyn amerického prezidenta Joea Bidena potvrdil hovorca amerického ministerstva zahraničia Vedant Patel a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Ukrajina sa podľa Sullivana zaviazala, že ich použije len v rámci svojho okupovaného územia, nie na Ruskej federácii.
12:48 Európa musí posilniť svoju obranu a viac sadiť na vlastnú zbrojársku produkciu, aby lepšie čelila globálnym bezpečnostným hrozbám, na ktoré nie je v súčasnosti pripravená. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v prejave na parížskej Sorbonne hovoril o prioritách svojej európskej politiky pred júnovými eurovoľbami. Európske krajiny sa podľa neho musia zbaviť obrannej závislosti od Spojených štátov a zosilniť väzby na Britániu. Chce tiež vytvorenie európskej obrannej akadémie alebo koordináciu boja proti kybernetickým hrozbám.
„Musíme si byť vedomí faktu, že dnes je naša Európa smrteľná. Môže zomrieť a záleží to len na tom, čo si vyberieme. A toto rozhodnutie musíme urobiť teraz,“ povedal Macron s odvolaním sa na ruskú hrozbu a blízkovýchodný konflikt.
Európska únia sa od predvlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží navýšiť výrobu zbraní a munície, ktorá však stále nestačí na rýchle zásobovanie Kyjeva a súčasné dopĺňanie vlastných obranných zásob krajín únie. Macron patrí v rámci EÚ k hlavným zástancom nákupov od európskych výrobcov, čo zopakoval aj v dnešnom prejave.
Čítajte aj Macron potešil Zelenského. Francúzske zbrojovky spustia výrobu na Ukrajine. Aké zbrane poskytnú?
Európa sa podľa neho nemôže spoliehať na USA, pre ktoré nie je európska bezpečnosť prioritou. Washington sa stará predovšetkým o dve veci, o svoju vlastnú budúcnosť a o výzvu predstavovanú Čínou, povedal Macron.
12:20 Ukrajinskí vojaci zničili ruský protilietadlový raketový systém Buk-M1 na jednom z najhorúcejších frontov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje štvrtkovú správu tlačovej služby ukrajinských špeciálnych síl.
Počas prieskumných operácií na jednom z najhorúcejších frontov spozorovali operátori 3. samostatného pluku síl pre špeciálne operácie ruský Buk-M1, ktorý sa pripravoval na odpálenie rakiet. „Naši operátori odoslali súradnice raketovej a delostreleckej jednotke. Systém Buk-M1 nestihol vystreliť ani jednu raketu, pretože ho ihneď zničili," dodali ukrajinské špeciálne sily.
12:15 Na ukrajinskej frontovej línii nastala patová situácia, sú preto príhodné podmienky na začatie mierových rozhovorov, uviedol podľa agentúry TASS bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Moskva aj Kyjev s rokovaniami o mieri nesúhlasia. Lukašenko tiež uviedol, že riziko ozbrojených incidentov na bielorusko-ukrajinskej hranici je stále vysoké.
Čítajte viac Rusi takmer nepostupujú, na fronte je pat, je čas na mierové rokovania, vyhlásil Lukašenko
12:00 Čína umožňuje vo svojom prístave kotviť ruskej nákladnej lodi, na ktorú USA uvalili sankcie a ktorá zrejme preváža do Ruska zbrane zo Severnej Kórey.
Zo satelitných snímok, ktoré agentúre Reuters poskytol britský think tank Royal United Services Institute (RUSI), vyplýva, že loď Angara kotví od februára v lodenici v provincii Če-ťiang. Podľa tejto organizácie zaoberajúcej sa otázkami národnej a medzinárodnej bezpečnosti, táto loď od augusta 2023 prepravila do ruských prístavov tisíce kontajnerov. Predpokladá sa, že obsahujú severokórejskú muníciu.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Washington má tieto informácie k dispozícii a konfrontoval s nimi aj orgány v Pekingu. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone i čínske ministerstvo zahraničných vecí však tvrdia, že nemajú informácie o kotvení lode v prístave provincie Če-ťiang.
„Vyzývame všetky členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN) č. 2397,“ uviedol hovorca ministerstva.
Čítajte aj Čína chytila Putina do pasce. Ruský plyn kupuje o 30 percent lacnejšie ako Európa
11:47 Európsky parlament pravdepodobne odsúdi Slobodou stranu Rakúska (FPÖ) za jej blízkosť k Rusku prezidenta Vladimira Putina, píše s odvolaním sa na návrh uznesenia agentúra APA. Europarlament má o právne nezáväznej rezolúcii týkajúcej sa ruských pokusov o ovplyvňovanie volieb do EP hlasovať dnes, materiál veľmi pravdepodobne podporia európski ľudovci, sociálni demokrati, liberáli aj zelení.
Rezolúcia má vyjadriť znepokojenie Európskeho parlamentu nad novými obvineniami z ruského vplyvu a pokusmi Moskvy o ovplyvňovanie niektorých kandidátov a zasahovanie sa do nadchádzajúcich volieb.
FPÖ čelila kritike za prílišnú náklonnosť k Rusku a prezidentovi Vladimirovi Putinovi v minulosti už viackrát. V decembri roku 2016 podpísali predstavitelia strany Slobodných zmluvu „o priateľstve“ so stranou Jednotné Rusko prezidenta Putina. V dnešnom návrhu uznesenia Parlament EÚ okrem iného" vyjadruje svoje znepokojenie nad rakúskym špionážnym prípadom, v ktorom je bývalý rakúsky spravodajský dôstojník Egisto Ott, ktorý je údajne úzko spojený s politikom FPÖ Hansom-Jörgom Jeneweinom, obvinený zo špionáže pre Rusko a nezákonného získavania osobných údajov z policajných databáz, vrátane prenosu údajov z mobilných mobilov bývalých vysokopostavených rakúskych úradníkov ruskej tajnej službe".
„FPÖ nemá žiadny kontakt s Putinovým režimom. Rezolúcia predložená dnes na hlasovanie v Európskom parlamente, ktorá to naznačuje, je číry nezmysel, rovnako ako väčšina toho, čo sa v tomto úniovom blázinci prijíma,“ reagoval dnes na kritiku Harald Vilimsky vedúci delegácie FPÖ v Európskom parlamente.
Uznesenie tiež zdôrazňuje, že „Rusko systematicky udržiava styky s krajne pravicovými a krajne ľavicovými stranami, aby získalo podporu inštitucionálnych aktérov v Únii a legitimizovalo tak svoje nezákonné a zločinecké konanie“.
Čítajte aj Dobré vzťahy s Ruskom sa končia. Rakúsko rozkrýva najväčší špionážny škandál v moderných dejinách
11:22 Niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci Ukrajine mohlo poskytnúť ruským silám čas na oslabenie efektívnosti úderov raketami dlhého doletu ATACMS. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Toto posúdenie prišlo krátko po tom, ako sa objavila správa, že Spojené štáty začali na jar tohto roku tajne dodávať Ukrajine spomínané rakety. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Novšie modely ATACMS majú maximálny dolet približne 300 kilometrov. Ukrajinské sily pravdepodobne chcú využiť nové strely na údery na ruské vojenské letiská, muničné sklady, mosty a komunikačné trasy, uviedol ISW. „Ruské sily sa však už možno prispôsobili … hoci zostáva nejasné, či dostatočne spevnili muničné sklady alebo ich výrazne rozptýlili,“ dodal inštitút.
Čítajte aj Nočná mora Rusov: Ukrajina opäť dostane obávané strely dlhého doletu ATACMS
10:40 Veliteľ bojujúci proti Ukrajine a verný obdivovateľ ruského vodcu Vladimíra Putina Apti Alaudinov sa zaviazal vo vysielaní ruskej štátnej televízie zničiť NATO do roku 2029 – 2030. Generál čečenských síl, označovaný niektorými za možného nástupcu vodcu Čečenska Ramzana Kadyrova, sa tak vyjadril v propagandistickom programe 60 minút na kanále Rossija-1.
„Áno, budeme musieť tvrdo pracovať do roku 2029 – 2030, ale môžem vás ubezpečiť, že výsledkom tejto špeciálnej vojenskej operácie (ako Moskva označuje agresívnu vojnu proti Ukrajine) bude, že blok NATO prestane existovať vo formáte, v akom existuje dnes,“ povedal Alaudinov prokremeľskej propagandistke Olge Skabejevovej.
Alaudinov, ktorého Putin nedávno vymenoval do funkcie na ruskom ministerstve obrany, dodal, že členovia NATO, ktorí „behajú za USA ako podliaci“ nakoniec pokľaknú, budú skladať prísahu a prosiť o prijatie do ruského spoločenstva.
10:10 Počas uplynulého dňa Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva stratilo 1 040 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 462 980, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 255 tankov, 13 942 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 836 delostreleckých systémov a 1 049 raketometov.
10:01 Koalícia na nákup dronov pre Ukrajinu, ktorú spoločne vedú Veľká Británia a Lotyšsko, už vyzbierala viac ako 500 miliónov eur. Uviedol to na mikroblogovacej sieti X lotyšský minister obrany Andris Sprūds.
Dánsko a Holandsko ohlásili spoločný nákup bezpilotných lietadiel pre Ukrajinu v hodnote 400 miliónov eur, čo je zatiaľ najväčší príspevok pre koalíciu, konštatoval Sprūds. Dodal, že napríklad Kanada na drony pre Kyjev vyčlenila 70 miliónov eur, Litva 3 milióny a Lotyšsko takmer 10 miliónov eur. „Toto je len začiatok. Aktívne rokovania s ostatnými krajinami dronovej koalície pokračujú,“ dodal Spruds.
Koalícia dronov vznikla v januári s cieľom posilniť ukrajinský arzenál bezpilotných lietadiel.
9:50 Moskovský súd dnes uvalil väzbu na tretieho muža v rámci kauzy brania úplatkov na ruskom ministerstve obrany. Polícia zadržala podnikateľa Alexandra Fomina, ktorý je obvinený z podplácania námestníka ministra obrany Timura Ivanova. O Ivanovom zatknutí informovali ruské médiá v utorok večer, vo väzbe je aj jeho známy Sergej Borodin.
Fomin, ktorý bol s Ivanovom v dôvernom vzťahu, je jeden zo zakladateľov spoločnosti Olimpsitistroj, ktorý sa zaoberá výstavbou bytových a nebytových budov a je dodávateľom ruského ministerstva obrany. Podľa vyšetrovania je moskovský podnikateľ podozrivý, že Ivanovovi, Borodinovi a ďalším poskytoval bezplatne služby súvisiace s rekonštrukciou nehnuteľností, práce a tovaru.
Fomin zároveň podal výpoveď usvedčujúcu Ivanova v úplatkárskej kauze. Vyplýva to z materiálov trestného konania proti námestníkovi, uvádza TASS. Vo väzbe bude najmenej do 23. júna tohto roka, rozhodol súd.
Čítajte aj Putinovho generála asi kŕmili úplatkami, jeho žena žila v luxuse. Je to predzvesť konca ministra obrany?
8:56 Rusko v noci na dnes zaútočilo na ukrajinskú Čerkaskú oblasť, kde poškodilo kľúčovú infraštruktúru. Zranenia utrpelo šesť osôb. S odvolaním sa na tamojšie úrady o tom informovala agentúra Reuters.
„Ráno nepriateľ zaútočil na našu Čerkaskú oblasť. Proti vzdušnému cieľu bola nasadená komplexná protivzdušná obrana,“ uviedol vo vyhlásení šéf čerkaskej oblastnej vojenskej správy. Útok si podľa predbežných informácií nevyžiadal žiadne obete na životoch, lekársku pomoc zatiaľ vyhľadalo šesť osôb.
Ako s odvolaním sa na ukrajinskú armádu ráno informoval spravodajský server The Kyiv Independent, ruské sily za uplynulých 24 hodín šesťkrát zaútočili na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny, odkiaľ bolo hlásených najmenej 23 explózií. Miestne komunity sa stali terčom delostreleckej paľby a dronov, a jednu z nich zasiahol tiež nálet. Hlásené nie sú žiadne obete na životoch ani škody na civilnej infraštruktúre.
Pri ruskom bombardovaní zomrelo najmenej deväť civilistov, vrátane troch detí.
8:13 Právnici zosnulého ruského opozičného politika Alexeja Navaľného zostanú vo vyšetrovacej väzbe ďalšie dva mesiace. V stredu o tom rozhodol mestský súd v Moskve, uviedla v noci na štvrtok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Okrem káuz advokátov Vadima Kobzeva a Alexeja Lipcera súd rozhodoval aj o predĺžení väzby pre tretieho advokáta Navaľného — Igora Sergunina. V jeho prípade však verdikt zatiaľ nie je známy.
Títo traja právnici zastupovali Navaľného v rôznych obdobiach. Vo väzbe sú od októbra minulého roka pre obvinenia z členstva v extrémistickej skupine. Dopustili sa ho tým, že boli v kontakte so svojím mandantom, ktorý bol obvinený nielen z extrémizmu, ale aj z terorizmu. V novembri 2023 sa všetci traja dostali na zoznam „extrémistov a teroristov“.
7:40 Súd v Rusku nariadil v neprítomnosti vziať do väzby exilových opozičných politikov Garriho Kasparova, Gennadija Gudkova, Jevgeniju Čirikovovú a Ivana Ťutrina.
Ako v noci na štvrtok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), súd v meste Syktyvkar v Komijskej republike na severovýchode európskej časti Ruska nariadil ich vzatie do väzby na dva mesiace na základe obvinenia z vytvorenia teroristickej bunky, jej vedenia, financovania teroristických aktivít a ich verejného schvaľovania.
V prípade, že ich súd uzná za vinných, hrozí im až do 20 rokov väzenia.
Súd nešpecifikoval, na základe čoho štvoricu politikov stíha. RFE/RL predpokladá, že zrejme ide o ich aktivity súvisiace s činnosťou organizácie Fórum slobodného Ruska, v ktorej všetci štyria pôsobia. Je to konferencia predstaviteľov ruskej opozície, ktorá sa koná vo dvakrát ročne v niektorej z metropol pobaltských štátov.
6:34 Poľský minister obrany Kosiniak-Kamysz podľa Reuters uviedol, že jeho krajina je pripravená pomôcť Ukrajine pri návrate mužov v brannom veku do vlasti. „Myslím si, že mnoho Poliakov je pobúrených, keď vidia mladých ukrajinských mužov v hoteloch a kaviarňach a keď počúvajú, aké veľké úsilie musíme vynaložiť, aby sme pomohli Ukrajine,“ povedal minister. Ukrajinská vláda prijala rozhodnutie, podľa ktorého muži vo veku od 18 do 60 rokov budú môcť získať pasy len na území Ukrajiny.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
6:00 Rusko podľa odhadov nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa už vyrába viac zbraní a munície ako potrebuje pre inváziu na Ukrajinu. Povedal to v stredu v televízii ARD.
Podľa nemeckého ministra sa dá sledovať, že v Rusku so stúpajúcimi výdavkami na zbrojenie a zavedením vojnovej ekonomiky „veľká časť alebo časť toho, čo sa nanovo vyrobí, rozhodne nemieri na front, ale končí v skladoch“. Pistorius zároveň varoval pred ďalšími vojenskými ambíciami ruského prezidenta Vladimira Putina, píše agentúra DPA. „Teraz je možné byť naivný a povedať, že to robí len z opatrnosti. Ako skeptik by som ale povedal, že to robí, pretože má alebo by mohol mať niečo v pláne,“ uviedol Pistorius.
Na otázku, či súhlasí s odhadmi zástupcov pobaltských štátov, podľa ktorých by Rusko mohlo byť o niekoľko rokov pripravené na útok na území NATO, Pistorius povedal, že ide o „veštenie z krištáľovej gule“. „To, čo hovoria vojenskí experti a odborníci na zbrane je, že sa Rusko vyzbrojuje,“ dodal.
Čítajte aj Berlín hovorí o obrane proti Rusku, ale armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať?
Generálny inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer pred pár dňami pri návšteve Varšavy povedal, že ak sa k tomu Rusko rozhodne, mohlo by vojensky byť pripravené zaútočiť na krajiny NATO o päť až osem rokov. Tiež on povedal, že „pozorujeme, že Rusko produkuje veľké množstvo vojnového materiálu a že všetok tento materiál neposiela na front na Ukrajine“.
Ruská invázia na Ukrajinu predvlani vo februári priviedla vzťahy Moskvy a Západu do najhlbšej krízy za desiatky rokov. Rusko opakovane odmieta, že by uvažovalo o útoku na NATO.
Poľsko je pripravené pomôcť Ukrajine pri návrate mužov vo vojenskom veku a pomôcť ich domovskej krajine v boji vo vojne proti Rusku, uviedol v stredu minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.
Ukrajinská vláda v stredu oznámila pravidlá, podľa ktorých sa pasy pre mužov vo vojenskom veku môžu vydávať iba v rámci krajiny namiesto zahraničných diplomatických misií.
V dôsledku toho si muži vo veku od 18 do 59 rokov žijúci v zahraničí nebudú môcť obnoviť pasy, ktorým končí platnosť, ani získať nové.
Poľsko v minulosti navrhlo pomôcť Ukrajine, aby sa tí, ktorí sú povinní vojenskou službou, vrátili do svojej krajiny splniť si svoju občiansku povinnosť, povedal Kosiniak-Kamysz pre televíziu Polsat News.
„Myslím si, že mnohí Poliaci sú pobúrení, keď vidia mladých ukrajinských mužov v hoteloch a kaviarňach a počujú, koľko úsilia musíme vynaložiť, aby sme Ukrajine pomohli,“ povedal bez toho, aby uviedol podrobnosti o tom, ako Poľsko pomôže.
K januáru 2024 žije v krajinách Európskej únie približne 4,3 milióna Ukrajincov, z ktorých je asi 860 000 dospelých mužov, odhaduje databáza Eurostatu. Poľsko udelilo štatút dočasnej ochrany 950 000 Ukrajincom, čo je druhý najväčší počet po Nemecku.
„Akákoľvek podpora je možná,“ povedal Kosiniak-Kamysz o tom, ako Poľsko zareaguje, ak Kyjev požiada o pomoc pri privedení domov tých, ktorí môžu stratiť právo zostať v Poľsku, keď im vyprší platnosť pasu.