Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 764 dní
- V Rusku rýchlo dochádza benzín kvôli útokom na rafinérie, zvýšilo dovoz z Bieloruska
- Ukrajinská armáda v noci zostrelila 26 ruských dronov
- V doterajšom priebehu vojny proti Ukrajine zomrelo takmer 600 detí, osirelo ich takmer 1 800. Rusi poškodili tiež každú siedmu školu
- Prečo Lukašenko vyvracia Putinovu ukrajinskú verziu teroru?Útočníci z Crocusu chceli utiecť do Bieloruska, tvrdí
23:33 Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Feldman podľa súdu v sérii príspevkov na sociálnej sieti VKontakte „poškodil dobrú povesť ruských ozbrojených síl“. Uviedli to ľudskoprávne organizácie OVD-Info a Memorial.
„Je to presne taký trest, aký žiadala obžaloba,“ uviedla OVD-Info. Feldmanovi okrem väzenia na dva roky zakázali spravovať webové stránky.
Rusko začalo stovky trestných stíhaní voči jednotlivcom, ktorí sa stavajú proti jeho invázii na Ukrajinu. Rusom, ktorí v online priestore túto ofenzívu kritizujú, či novinárom, ktorí používajú iné informácie, ako im poskytnú ruské úrady, hrozia tresty odňatia slobody v dĺžke niekoľko rokov, píše AFP.
OVD-Info vo štvrtok tiež oznámila, že moskovská polícia zadržala za uplynulých 24 hodín piatich nezávislých novinárov. Jeden z nich tvrdí, že ho aj zbili.
Novinárku nezávislého spravodajského kanálu SOTAvision Antoninu Favorskú predviedli na výsluch po tom, čo strávila desať dní vo väzení za to, že položila kvety na hrob nedávno zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.
Polícia neskôr zadržala aj jej kolegyne Alexandru Astachovovú a Anastasiju Musatovovú, ktoré za ňou prišli do detenčného centra, odkiaľ ju mali prepustiť po odpykaní 10-dňového trestu.
Vo štvrtok ráno polícia zadržala aj ďalšiu reportérku SOTAvision Jekaterinu Anikijevičovú a Konstatina Žarova z kanálu RusNews, ktorý natáčal pri dome Favorskej.
23:09 Viac ako 5-tisíc kusov protitankových betónových zátarás, takzvaných dračích zubov, ukrajinská armáda nainštalovala v rámci budovania regionálneho obranného systému v Odeskej oblasti. Uviedlo to na komunikačnej platforme Telegram oddelenie strategickej komunikácie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Štátna administratíva oblasti hlási budovanie moderných opevnení, ktoré poskytujú systém zákopov, podzemných krytov a iných chránených miest pre personál aj techniku,“ konštatovalo oddelenie komunikácie hlavného veliteľa ukrajinskej armády. Zákopy sú chránené proti zaplaveniu, sú vodotesné a spevnené drevom a násypmi.
22:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. TASR informuje na základe agentúry AFP.
„Zmyslom tohto klubu je, že musí existovať konsenzus s ostatnými 19 členmi. To bude úloha pre brazílsku diplomaciu,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Brazílii so svojím náprotivkom Luizom Ináciom Lula da Silvom, ktorého krajina predsedá skupine G20. Ak môže byť takéto stretnutie „užitočné, musí sa uskutočniť“, dodal Macron, avšak upozornil na rozdielne názory jednotlivých členov na túto otázku.
Čítajte viac Macron pripustil nasadenie francúzskych vojakov na Ukrajine: Máme na to silu, nečelíme veľmoci
Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.
Putin vynechal minuloročný samit G20 v indickom hlavnom meste Naí Dillí, aby sa vyhol prípadnej politickej kritike a riziku zadržania na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu.
V septembri 2023 Lula vyhlásil, že „neexistuje možnosť“, že by Putina zatkli, ak by sa zúčastnil na summite v Riu de Janeiro. Krátko nato však ustúpil a povedal, že o prípadnom Putinovom zatknutí rozhodne justícia, a nie jeho vláda.
Čítajte viac Summit G20 sa nečakane rýchlo zhodol na deklarácii o Ukrajine, Kyjevu sa nepáči
Vojna na Ukrajine rozdelila skupinu G20. Západné krajiny vojnu odsudzujú a poskytujú Ukrajine pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie. Nejednotné postoje majú členovia G20 aj v prípade vojya v Pásme Gazy. USA a ich západní spojenci sú opatrnejší v odsúdení Izraela, pričom ostatní členovia G20 sú stále kritickejší voči humanitárnej kríze v Gaze.
20:40 Dvaja ukrajinskí civilisti prišli o život pri štvrtkovom ruskom bombardovaní Doneckej a Chersonskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
V meste Mykolajivka v Doneckej oblasti, na ktoré Rusi zaútočili riadenými bombami, zomrela jedna civilista, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Dodal, že bombardovanie poškodilo najmenej jedenásť viacposchodových budov a jedenásť rodinných domov.
V meste Cherson Rusi podľa gubernátora Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina zasiahli taxík, pričom zomrel jeho vodič a zranenia, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, utrpel 36-ročný muž a 39-ročná žena.
18:41 Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO, vyhlásil vo štvrtok taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani. Informovala o tom agentúra ANSA, píše TASR.
„Pôsobí to ako kopa propagandy. Rusko zanechalo po útoku (Islamského štátu v Moskve) zlý dojem a považujem za zvláštne, že to spravodajské služby nezastavili,“ uviedol Tajani pre televíznu stanicu Rai 1 v súvislosti s Putinovou skrytou vyhrážkou o cielení na letiská NATO.
„Teraz sa usiluje odviesť pozornosť. Nemyslím si však, že Putin by chcel svetovú vojnu, pretože by v nej nezvíťazil,“ dodal.
Západné krajiny prisľúbili Ukrajine niekoľko desiatok stíhačiek F-16. Jednou z krajín, ktoré tak urobilo, je Holandsko, ktoré Ukrajine dodá 24 týchto moderných strojov. Dánsko prisľúbilo 19 stíhačiek. Doraziť na Ukrajinu by mali v priebehu tohto roka. Ukrajinskí piloti medzitým podstupujú výcvik na 18 stíhačkách F-16 v Rumunsku.
17:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že si telefonoval s predsedom americkej Snemovne reprezentantov Mikom Johnsonom a naznačil, že ho požiadal o to, aby nechal hlasovať o ďalšej americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Dôležitú vojenskú pomoc od Spojených štátov však blokuje republikánske vedenie snemovne.
„Informoval som predsedu Johnsona o situácii na bojisku, konkrétne o dramatickom náraste ruského vzdušného teroru,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský prezident. „Len minulý týždeň bolo vypustených na ukrajinské mestá a obce 190 striel, 140 dronov Šáhíd a 700 riadených leteckých bômb. Najväčšia ukrajinská vodná elektráreň je mimo prevádzky. V tejto situácii je zásadné, aby americká pomoc Ukrajine rýchlo prešla v Kongrese,“ doplnil.
Zelenskyj ďalej uviedol, že Johnsonovi poďakoval za doterajšiu americkú pomoc a poznamenal, že hoci si Ukrajina uvedomuje rozdielne názory v snemovni, pomoc napadnutej krajine by podľa neho mala zostať „zjednocujúcim faktorom“. Či bol so svojím apelom úspešný, prezident neuvádza. Johnson sa podľa dostupných informácií k telefonátu nevyjadril.
Washington pred zhruba dvoma týždňami prvýkrát od decembra oznámil novú zásielku vojenskej pomoci Ukrajine, zatiaľ čo ďalej čaká na rozhodnutie Kongresu, ktoré by uvoľnilo na tento účel dodatočné prostriedky. USA naposledy pripravili dodávku v hodnote až 300 miliónov dolárov, čo podľa Bieleho domu umožnili úspory Pentagonu pri skorších nákupoch zbraní.
17:04 Do mora pri Sevastopole na anektovanom Kryme sa zrútilo ruské vojenské lietadlo. Pilot sa katapultoval a z mora ho vyzdvihli záchranári, uviedla dnes ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestneho gubernátora. Do mora spadla ruská stíhačka Su-35, uviedla rozhlasová stanica Radio Svoboda na svojom ruskojazyčnom webe a dodala, že incident natočili očití svedkovia. Lietadlo pri páde do mora horelo.
„Civilné objekty neboli poškodené,“ uviedol gubernátor Michail Razvožajev. Záchranári podľa neho vylovili pilota asi 200 metrov od brehu, v ohrození života letec nie je.
Ani Moskva, ani Kyjev sa k okolnostiam pádu vojenského lietadla nevyjadrili. Ruský vojnový bloger Boris Rožin na sociálnej sieti vyslovil domnienku, že lietadlo sa mohlo stať obeťou „priateľskej paľby“, teda že ho zostrelila ruská protivzdušná obrana, alebo technické závady, poprípade ho zničilo nasatie vtáka do motora.
16:15 Ruský vyšetrovací výbor dnes uviedol, že získal dôkazy o väzbe medzi páchateľmi nedávneho teroristického útoku v Krasnogorsku pri Moskve a Ukrajinou. Podľa vyjadrenia výboru útočníkom poskytli hotovosť a financie v kryptomenológii ukrajinskí nacionalisti, napísala ruská agentúra RIA Novost.
Čítajte viac Teroristický útok si objednali Ukrajinci a máme dôkaz, tvrdí Moskva. USA: Nezmysel. Islamisti zas a znova priznali zodpovednosť
16:03 Diktátor Alexandr Lukašenko svojím vyhlásením, že teroristi od podmoskovskej haly Crocus pôvodne unikali smerom do Bieloruska, podkopal naratív Kremľa o ukrajinskej stope.
Čítajte viac Prečo Lukašenko vyvracia Putinovu ukrajinskú verziu teroru? Útočníci z Crocusu chceli utiecť do Bieloruska, tvrdí
15:55 Žiadnu konkrétnu dohodu medzi poľskou a ukrajinskou stranou o požiadavkách poľských farmárov na obmedzenie dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov neprinieslo dnešné rokovanie šéfov vlád oboch krajín vo Varšave. Premiéri Donald Tusk a Denys Šmyhal pred novinármi síce oznámili istý pokrok v diskusii, konkrétne ale neboli s tým, že treba ďalšie práce, napísala agentúra AP.
„V oblasti poľnohospodárstva sme sa posunuli o krok vpred,“ povedal Tusk novinárom po prijatí svojho ukrajinského kolegu Denysa Šmyhaľa. Ako však dodal, nedošlo k úplnej dohode.
Tusk podľa poľských médií vyjadril podporu Ukrajine, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej agresii, a upozornil, že chýba už len krôčik na obmedzenie dovozu ruských a bieloruských potravín tým, že Európska únia na ne uvalí 50-percentné clo.
„Pokiaľ ide o poľskú podporu Ukrajiny, všetko je bez diskusií. Môže sa na Poľsko spoľahnúť. Sme v tejto dramatickej situácii spolu a budeme spolu,“ vyhlásil poľský premiér podľa denníka Gazeta Wyborcza.
Čítajte aj Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva
15:51 Ruská žoldnierska Vagnerova skupina pomáha vládnym silám v strednom a severnom Mali vykonávať razie a útoky dronmi, pri ktorých zomreli desiatky civilistov. Upozornili na to ľudskoprávne skupiny, ktorých najnovšie správy mapujú obdobie od decembra do marca.
Mali spolu so susednou Burkinou Faso a Nigerom už viac ako desať rokov bojujú proti džihádistickému povstaniu. Po vojenských prevratoch vo všetkých troch krajinách v posledných rokoch vládnuce junty vyhostili francúzske sily a namiesto toho sa obrátili na ruské žoldnierske jednotky so žiadosťou o bezpečnostnú pomoc. Násilie v Mali sa vystupňovalo po tom, čo tam po prevrate z roku 2021 prišli ruskí žoldnieri. Vládnuca junta zintenzívnila operácie, uskutočnila smrteľné útoky dronmi, ktoré zasiahli zhromaždenia civilistov, a razie s ruskými žoldniermi, pri ktorých zomreli civilisti.
„Malijská prechodná vojenská vláda podporovaná Ruskom sa nielen dopúšťa strašných zločinov, ale pracuje na odstránení kontroly situácie v oblasti ľudských práv,“ uviedla vo štvrtok vedúca výskumníčka pre oblasť Sahelu v organizácii Human Rights Watch Ilaria Allegrozzi. Human Rights Watch ako jeden z príkladov uviedla januárovú operáciu, keď malijská armáda vstúpila do dediny neďaleko vojenskej základne v centre Mali a zatkla 25 ľudí vrátane štyroch detí. Ich telá našli neskôr v ten deň so zaviazanými očami a s guľkami v hlave.
Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014
Organizácia Amnesty International tento týždeň vo svojej správe uviedla, že dva útoky dronmi v severnom Mali zabili prinajmenšom 13 civilistov vrátane siedmich detí vo veku 2 až 17 rokov. Tehotná žena, ktorá pri útoku utrpela zranenia, o pár dní o dieťa prišla.
15:10 Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba dnes pricestoval na dvojdňovú návštevu Indie s cieľom posilniť vzťahy oboch krajín a získať podporu pre ukrajinský mierový plán, informovala agentúra Reuters. India patrí k štátom, ktoré nikdy výslovne neodsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu, a indický premiér Naréndra Módí tento mesiac zablahoželal Vladimirovi Putinovi k víťazstvu v kontroverzných prezidentských voľbách v Rusku, pripomenuli agentúry.
Podľa Kulebu návšteva nadväzuje na dialóg ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a indického premiéra Módího. „Osobitnú pozornosť budeme venovať mierovému plánu,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti X.
Ukrajina podľa agentúry Reuters dúfa, že sa v skorej dobe v neutrálnom Švajčiarsku uskutoční summit bez účasti Moskvy, ktorého témou bude rokovanie o možnostiach mieru vo viac ako dva roky trvajúcom rusko-ukrajinskom konflikte.
Ukrajinský mierový plán požaduje stiahnutie ruských vojsk, uznanie ukrajinských hraníc z roku 1991 a podmienky na to, aby bolo Rusko pohnané k zodpovednosti za zločiny, ktorých sa po invázii v susednej krajine dopúšťa. Rusko takéto kroky odmieta.
Indický premiér Módí minulý týždeň telefonicky rokoval ako s ukrajinským prezidentom Zelenským, tak aj s šéfom Kremľa Putinom. India zdôrazňuje, že na ukončenie vojny je potrebná diplomacia a dialóg, a vyjadrila ochotu podieľať sa ako vyjednávač na mierových rozhovoroch.
V piatok sa Kuleba stretne so svojím indickým náprotivkom Subrahmanjamom Džajšankarom. „India má záujem posilniť obchodné a hospodárske vzťahy s Indiou, najmä exportu poľnohospodárskych produktov, spolupráce v letectve, či obchodu s farmaceutickými a priemyselnými výrobkami,“ uviedol Kuleba na sieti X.
Čítajte aj Šéf indickej diplomacie: Žiadny štát nehovorí, že podporuje, čo urobilo Rusko
14:55 Členstvo v NATO poskytuje Slovensku bezpečnostné garancie na takej úrovni, aké by krajina našich rozmerov nikdy nebola schopná sama dosiahnuť. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO navštívila Styčný tím pre integráciu síl NATO. Prítomní boli aj štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher a zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR Ľubomír Svoboda. Ako prezidentka pripomenula, Slovensko si na ceste k členstvu v NATO, ktoré zdieľa s ďalšími 31 štátmi, prešlo zložitým vývojom, ktorý však skončil úspechom.
„Rozšírenie NATO a EÚ o štáty na východ od železnej opony bol ten najlepší spôsob, ako zaistiť našej časti Európy bezpečnosť, prosperitu a mier. Plnohodnotné členstvo v týchto dvoch organizáciách považujem za jeden z najväčších úspechov naše novodobej histórie," uviedla prezidentka a dodala, že členstvo v aliancii, kde sú všetci členovia pri rozhodovaní rovní, posilnilo vo svete aj váhu slova SR. „Umožnilo nám to teda rozšíriť, nie zúžiť, možnosti realizácie našich národných záujmov a našej suverenity. Teší ma, že dve dekády nášho členstva si pripomínam práve v sídle Styčného tímu NATO. Pred ôsmimi rokmi vznikol práve preto, aby aliancia Slovensko a členov uistila, že spojenci sú v prípade potreby pripravení brániť našu krajinu," dodala Čaputová.
Čítajte aj Čaputová: Členstvo v klube NATO nám poskytuje ochranu teraz aj do budúcna
14:35 Kyjev na dnešnom mimoriadnom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina požiadal o ďalšie dodávky pre protivzdušnú obranu v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinskú infraštruktúru, informovalo ukrajinské zastúpenie pri NATO na sieti X. Moskva zintenzívnila v posledných týždňoch údery na ukrajinské územie, dnes v noci zaútočila dronmi aj raketami, uviedlo ukrajinské letectvo. Škody hlásia úrady z Charkova alebo Záporožia.
Ruské sily minulý týždeň cielili najmä na energetický sektor v jednej z najväčších operácií proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre od začiatku ruskej invázie z 24. februára 2022. Išlo podľa nich o odvetu za skoršie ukrajinské útoky na ropný priemysel, keď Kyjev vysielal okrem iného drony na rafinérie v európskej časti Ruska.
Ukrajinský minister obrany Rustom Umerov spojencov NATO vyzval, aby „poskytli ďalšiu obrannú muníciu a systémy protivzdušnej obrany, aby ochránili Ukrajincov a ukrajinské mestá“, uviedla na sociálnej sieti X ukrajinská misia pri NATO. Dnešné zasadnutie Rady NATO-Ukrajina sa podľa nej konalo na žiadosť Kyjeva na úrovni veľvyslancov.
Viac ako 10-tisíc domácností v Rusmi okupovanej časti Doneckej oblasti zostáva celé týždne bez elektriny. Uviedlo to v stredu ukrajinské Centrum národného odporu, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
„Pre vojnu mnohí energetici opustili dočasne okupované územia, takže Rusi nedokážu opraviť zničenú infraštruktúru,“ uviedlo Centrum národného odporu. Situácia v oblasti dodávok elektrickej energie je podľa neho najzložitejšia v meste Horlivka a v niektorých štvrtiach mesta Doneck.
14:14 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok uviedol, že so zahraničnými partnermi prebiehajú rozhovory o možnej výmene amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorého od vlaňajšieho marca zadržiavajú v Rusku pre obvinenia zo špionáže.
Gershkovich, ale aj denník Wall Street Journal, pre ktorý novinár pracuje, a tiež Biely dom obvinenie odmietajú a označujú ho za vymyslené.
Ruský prezident Vladimir Putin v decembri uviedol, že Moskva rokuje so Spojenými štátmi o odovzdaní Gershkovicha a ďalšieho amerického občana väzneného v Rusku Paula Whelana späť do USA. Kremeľ vo štvrtok informoval, že naďalej prebiehajú rozhovory v zákulisí.
„Opakovane sme povedali, že určité kontakty existujú, ale musia prebiehať v absolútnej tichosti,“ povedal novinárom Peskov.
Čítajte aj Americký novinár Gershkovich ostáva vo väzbe, hrozí mu 20 rokov väzenia
14:05 Veliteľ estónskych ozbrojených síl Martin Herem vo štvrtok vyzval na zdvojnásobenie výdavkov na obranu Estónska v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Podľa neho je to potrebné na vytvorenie dostatočných zásob munície na rýchle odrazenie prípadnej ruskej invázie.
Estónsky generál vyhlásil, že šéfa Kremľa Vladimira Putina neodstraší hrozba odvetného jadrového útoku ani vysokých obetí na životoch, ak sa rozhodne zaútočiť na susedné Estónsko, ktoré by Rusi zdevastovali, ak by neboli urýchlene zatlačení späť na svoje územie.
„Ak niekto prenikne cez hranice, rozhodujúce víťazstvo musí prísť veľmi rýchlo: nie o mesiace a roky, ale o dni a týždne,“ uviedol estónsky generál v rozhovore, ktorý poskytol v Japonsku, kde rokoval s predstaviteľmi rezortu obrany.
Čítajte aj Pobaltie sa s Rusmi nemazná: Vyhadzujú ich a odoberajú občianstvo
13:50 Poľská kontrarozviedka (ABW) vyšetruje činnosť proruskej špionážnej siete zameranej proti členským štátom a orgánom Európskej únie. Podľa portálu onet.pl to oznámil Jacek Dobrzyński, hovorca vládneho koordinátora tajných služieb. Poľsko pritom spolupracuje s Českom, čo na internete potvrdila česká kontrarozviedka – Bezpečnostná informačná služba (BIS).
Poľské Rádio ZET pred pár dňami informovalo, že Jourová s poľskými predstaviteľmi preberala aj „zistenia týkajúce sa volieb na Slovensku.
Čítajte viac Proruská špionážna sieť útočí proti EÚ: Poľsko a Česko spustili vyšetrovanie, majú zistenia týkajúce sa Slovenska
13:10 Zdravie ruského ochrancu ľudských práv Olega Orlova, ktorý je vo väzení za kritiku ruského vedenia kvôli invázii na Ukrajinu, sa zhoršuje. Uviedla to dnes mimovládna organizácia Memorial, ku ktorej už 70-ročný aktivista patrí. Ruské väzenské úrady obvinili z neľudského zaobchádzania, napísala agentúra Reuters.
Orlova ruský súd vo februári odsúdil na 2,5 roka väzenia za protivojnový článok, v ktorom označil režim ruského prezidenta Vladimira Putina za fašistický. Proti rozsudku sa obranca ľudských práv odvolal.
Orlov zdravotný stav sa zhoršuje kvôli väzenskej strave, ktorá sa skladá zo „suchých prídelov“ zaliatych horúcou vodou, uviedol dnes Memorial. Na základe nariadenia sudcu musí Orlov tiež každý deň cestovať medzi väzobnou väznicou a súdom, aby sa oboznámil s materiálmi pre odvolanie. Ruské úrady mu navyše znemožňujú pravidelný a diskrétny prístup k právnemu zástupcovi, dodala organizácia.
Čítajte aj Putinov režim prirovnal k fašizmu. Orlov dostal za kritiku vojny 2,5 roka väzenia
„Neustále Orlove cesty na súd, ako aj podmienky prepravy a väzby, predstavujú kruté a ponižujúce zaobchádzanie a porušujú Orlovove práva,“ napísal jeho obhajca v oficiálnych sťažnostiach, ktoré podal na súd a zverejnil na internetových stránkach Memorialu.
„Súčasná situácia vo mne vyvoláva vážne obavy o život a zdravie môjho klienta,“ uvádza sa v sťažnosti.
13:08 Kremeľ sa pravdepodobne snaží chopiť strachu a hnevu ruských občanov po tragickej streľbe v koncertnej sieni na okraji Moskvy, aby ešte viac vykreslil Ukrajinu ako teroristov a Západ ako sponzora terorizmu. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), informuje spravodajský portál Sky News.
„Ruskí predstavitelia po útoku na Crocus City Hall spájajú USA a Západ so širším radom ‛teroristických’ útokov proti Rusku, čo pravdepodobne zintenzívni rétoriku o údajných západných a ukrajinských hrozbách s cieľom získať väčšiu domácu podporu pre vojnu na Ukrajine,“ tvrdí think tank. Úrady tiež podľa neho zvyšujú právny tlak na migrantov v Rusku po tom, čo sa po útoku objavili návrhy na prísnejšie opatrenia voči komunitám migrantov.
Čítajte aj Pomstíme mučenie Tadžikov, zaútočíme opäť, vyhráža sa Islamský štát. Krivé obvinenia Ukrajiny ohrozujú Rusov
12:55 Moskovská polícia zadržala za uplynulých 24 hodín piatich nezávislých novinárov, pričom jeden z nich tvrdí, že ho aj zbili. Vo štvrtok to oznámila ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info.
Novinárku nezávislého spravodajského kanálu SOTAvision Antoninu Favorskú predviedli na výsluch po tom, čo strávila desať dní vo väzení za to, že položila kvety k hrobu nedávno zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.
Polícia neskôr zadržala aj jej kolegyne Alexandru Astachovovú а Anastasiju Musatovovú, ktoré za ňou prišli do detenčného centra, odkiaľ ju mali prepustiť po odpykaní 10-dňového trestu.
Čítajte aj Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania
Vo štvrtok ráno polícia potom zadržala aj ďalšiu reportérku SOTAvision Jekaterinu Anikijevičovú a Konstatina Žarova z kanálu RusNews, ktorý natáčal pri dome Favorskej.
Žarov povedal pre RusNews, že ho možno zatkli práve preto, no podľa OVD-Info sú obvinenia voči nemu a Anikijevičovej zatiaľ nejasné. „Povedal nám, že sme závislí na drogách a ponevierame sa tam bez jasného cieľa,“ uviedol Žarov.
„Nevystavili správu o zadržaní, no kopali ma, hlavu mi pritlačili nohou, vykrútili mi prsty. Posmievali sa mi, keď som sa snažil vstať a chceli, aby som im ukázal ruksak, ako keby tam boli výbušniny,“ povedal zadržaný novinár.
Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní
12:40 Ruský prezident Vladimir Putin sa zrejme neplánuje stretnúť s rodinami obetí minulotýžňového teroristického útoku na predmestí Moskvy, pri ktorom zahynulo 143 ľudí. Kremeľ vo štvrtok takúto schôdzku nenaznačil.
„Ak budú potrebné nejaké kontakty, budeme vás o tom informovať,“ reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či má Putin v pláne stretnúť sa s rodinnými príslušníkmi obetí najsmrtiacejšieho teroristického útoku na ruskom území za posledných takmer 20 rokov.
Ruský prezident zapálil minulý týždeň sviečku za obete v moskovskom kostole, miesto masakry – koncertné a zábavné centrum Crosus City na predmestí Moskvy – však dosiaľ nenavštívil a s obeťami sa verejne nestretol, pripomína AFP.
Podľa Peskova Putin neplánuje navštíviť toto centrum, kde záchranári posledný týždeň prehľadávali trosky s cieľom nájsť telá.
„V týchto dňoch by bolo úplne nevhodné uskutočňovať akékoľvek prieskumné výjazdy, pretože by to jednoducho narušilo prácu,“ dodal Peskov.
Čítajte aj BBC: Ľudia si pri útoku v Moskve museli pomôcť sami. Elitné jednotky prišli hodinu a pol po streľbe, záchranári ešte neskôr
12:39 Zúria v Moskve, soptia aj v Kyjeve. Príčinou je letná olympiáda, ktorá sa začne v Paríži o štyri mesiace. Rusi hromžia, pretože ich športovci prídu vo veľmi oklieštenej zostave a na svoje štátne symboly musia zabudnúť. Ukrajinci ich preklínajú, lebo v bojoch o medaily nechcú vidieť ani jedného.
Čítajte viac Ukrajinci vyhrali symbolickú bitku o Paríž, ale chcú, aby Rusov potrestali najprísnejšie
12:37 Ukrajinská armáda zostrelila 26 z 28 ruských dronov Šáhid, ktorými Moskva zaútočila v noci na štvrtok. Uviedli to ukrajinské vzdušné sily. Útok dronmi Rusi podnikli z ruskej Kurskej oblasti a z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym. Drony zostrelili v Odeskej, Charkivskej, Dnipropetrovskej a Zaporižžskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Moskva vypálila na Ukrajinu aj tri riadené rakety X-22, protiradarovu strelu X-31P a protilietadlovú riadenú raketu S-300. Nie je jasné, či rakety ukrajinská armáda zastavila.
12:30 Poľská kontrarozviedka ABW vyšetruje činnosť proruskej špionážnej siete zameranej proti členským štátom a orgánom Európskej únie. Dnes to podľa portálu onet.pl oznámil Jacek Dobrzyński, hovorca vládneho koordinátora tajných služieb. Poľsko pri vyšetrovaní spolupracuje s Českom. Členovia siete podľa Varšavy chceli usporiadať v EÚ proruské iniciatívy a mediálne kampane s cieľom presadzovať oficiálnu ruskú zahraničnú politiku.
Členovia siete chceli podľa ABW usporiadať v EÚ proruské iniciatívy a mediálne kampane s cieľom presadzovať oficiálnu ruskú zahraničnú politiku, vrátane oslabenia pozície Poľska na medzinárodnej scéne, diskreditácie Ukrajiny a povesti inštitúcií Európskej únie. Poľská kontrarozviedka informovala, že kvôli tomu sieť založila napríklad internetový portál Voice of Europe, „na ktorom sú zverejňované články, komentáre alebo rozhovory s tendenčným, proruským vyznením a spojené so súčasnou medzinárodnou situáciou, vrátane ruskej vojny proti Ukrajine“.
Český premiér Petr Fiala v stredu informoval o zaradení niekoľkých ruských osôb na národný sankčný zoznam. Je medzi nimi spoločnosť Voice of Europe.
Čítajte viac Rusi vybudovali v Poľsku sieť amatérskych špiónov. Poliaci operáciu prekazili
12:21 Úrady v Kyjeve kvôli hrozbe ruských raketových útokov na civilné ciele posilnia bezpečnostné opatrenia. Dnes to podľa portálu Ukrajinska pravda oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Upozornil tiež na riziko preniknutia ruských diverzných skupín alebo agentov ruských tajných služieb do Kyjeva.
Rada na obranu Kyjeva podľa Popka posúdi organizovanie verejných podujatí v Kyjeve, na ktorých sa zúčastňuje veľké množstvo ľudí, aj bezpečnostné opatrenia vo verejnej doprave, školských alebo zdravotníckych zariadeniach. Bezpečnostné zložky posilnia stráženie miest, na ktorých býva veľa ľudí, a civilná ochrana má za úlohu zabezpečiť, aby ľudia mali neustále prístup do krytov a aby fungovali takzvané stanice nezlomnosti. Ide o miesta, ktoré vznikli na Ukrajine po začiatku ruskej invázie, kam sa ľudia môžu prísť zohriať, pripojiť sa k internetu alebo si nabiť telefón. Ukrajinské bezpečnostné zložky tiež zosilnia monitoring sociálnych sietí kvôli šíreniu dezinformácií a provokácií, ktoré by mohli destabilizovať situáciu v Kyjeve.
„Žiadame občanov Kyjeva, aby zachovali pokoj. Neprepadnite panike,“ uviedol Popko. Vyzval obyvateľov Kyjeva, aby neignorovali výstrahy upozorňujúce na hroziaci letecký útok.
12:15 Ruská invázia na Ukrajinu viedla k tomu, že takmer 1 800 detí sa stalo sirotami. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na národnú sociálnu službu.
Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) dosiaľ na Ukrajine zahynulo takmer 600 detí a viac ako 1 200 bolo zranených. Zabitých bolo dovedna viac ako 10-tisíc civilistov, aj keď skutočný počet obetí na Ukrajine bude pravdepodobne výrazne vyšší, pretože k dispozícii nie sú údaje z okupovaných území a obcí ležiacich na frontovej línii.
Rusko tiež vedie masovú kampaň deportácií ukrajinských detí. Unesených bolo najmenej 19 500 detí, pričom podľa databázy Children of War sa domov vrátilo necelých 400.
Ruská vojna proti Ukrajine zničila alebo poškodila každú siedmu školu v krajine a približne 1,6 milióna školákov bolo nútených odísť zo vzdelávacieho procesu.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
11:40 Neďaleko pamätníka padlých vojakov Červenej armády vo Viedni vznikli dva veľké portréty nedávno zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. Nasprejované sú na múre patriacemu k pozemku, ktorý vlastní šľachtická rodina bývalého a tiež už zosnulého ministra zahraničných vecí ČR Karla Schwarzenberga. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy agentúry AP.
Portréty boli dokončené v stredu, a to na múre za zmieneným pamätníkom padlých sovietskych vojakov, ktorý bol už skôr natretý ukrajinskými národnými farbami – modrou a žltou – v reakcii na vypuknutie ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022.
Pamätník vyobrazujúci vojaka Červenej armády bol osadený po tom, ako sovietske vojská na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 obsadili Viedeň.
„Tento pomník pripomína obete diktatúry a aj pán Navaľnyj je zjavnou obeťou diktatúry,“ povedal rakúskej agentúre APA Maximilian Schaffgotsch z nadácie rodiny Schwarzenbergovcov.
11:25 Šéf ruského režimu Vladimir Putin vyhlásil pri stredajšom stretnutí s vojenskými pilotmi, že Rusko vydáva na armádu desaťnásobne menej, oproti USA, a tak vojna s NATO by bol nezmysel. Priznal, že Moskva je slabšia a že by konfrontácia s alianciou pravdepodobne pre Rusko nedopadla dobre. Kremeľ o tom informoval na svojom webe, kde zverejnil prepis rozhovoru s novinármi.
„V absolútnych číslach, aký to je rozdiel?. V roku 2022 Spojené štáty minuli (na obranu) 811 miliárd dolárov a Ruská federácia 72 miliárd. Rozdiel je citeľný, viac ako desaťnásobný,“ konštatoval ruský vodca.
„Výdavky USA na obranu tvoria 39 percent svetových výdavkov na obranu. Rusko – asi 3,5 percenta. A my s ohľadom na tento pomer, budeme bojovať s NATO? To je jednoducho nezmysel,“ dodal Putin.
Rusko aj pred útokom na Ukrajinu odmietalo, že by malo v pláne na ňu zaútočiť:
- Ruský prezident Vladimír Putin 18. februára 2022
„Tieto vojenské cvičenia sú čisto obranné a nepredstavujú žiadnu hrozbu pre inú krajinu. Bola naplánovaná a všetky ciele týchto cvičení boli dosiahnuté.“ Zdroj: Sky News
- Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová 9. februára 2022
„Tieto agresívne plány nemáme. Z amerických novín sa dozvedáme, že zaútočíme na Ukrajinu. A to aj napriek tomu, že veríme, že my a táto krajina sme národ, ktorý má spoločnú históriu.“ Zdroj: TASS
- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, 27. januára 2022
„Vojna nebude. Vojnu nechceme. Ale nedovolíme, aby boli naše záujmy hrubo pošliapavané a ignorované.“ Zdroj: The Times of Israel
- Ruský prezident Vladimír Putin, 23. decembra 2021
„(Invázia) nie je naša preferovaná voľba, nechceme to." Zdroj: Reuters
Čítajte aj Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin
10:18 Na Slovensku v súčasnosti prevažuje názor, že NATO prispieva k bezpečnosti krajiny v čase ruskej agresie na Ukrajine. Vyplýva to z prieskumu v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, podľa ktorého predmetný názor zdieľa 47 percent opýtaných. Opak si podľa prieskumu myslí 30 percent respondentov a zvyšných 23 percent sa k veci nevedelo vyjadriť.
„Členstvo v NATO ako príspevok k bezpečnosti častejšie vidia muži, ľudia s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Trnavského kraja,“ uvádzajú organizátori prieskumu. Najsilnejšie vnímali respondenti členstvo v NATO ako príspevok k našej bezpečnosti vo februári 2022, teda tesne po útoku ruských vojsk na Ukrajinu. Vyjadrilo sa tak 53 percent respondentov. Od februára 2022 je teda aktuálne podpora NATO druhá najvyššia.
Ešte v septembri minulého roku sa organizátori prieskumu v súvislosti s NATO pýtali aj na postoj respondentov k členstvu v Aliancii. „Na prelome augusta a septembra 2023 väčšina opýtaných súhlasila s naším členstvom v NATO, pričom 55 percent opýtaných buď vždy schvaľovalo naše členstvo v tejto organizácii, alebo začalo naše členstvo v NATO podporovať po útoku ruských vojsk na Ukrajinu,“ uviedli organizátori prieskumu.
10:09 Rusko v marci zvýšilo dovoz benzínu zo susedného Bieloruska, aby nahradilo výpadky domácich dodávok. Dôvodom sú neplánované opravy rafinérií v krajine po útokoch ukrajinských dronov. Uviedli to v stredu štyri zdroje z priemyslu, ktoré nechceli byť menované. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Čítajte viac V Rusku rýchlo dochádza benzín kvôli útokom na rafinérie, zvýšilo dovoz z Bieloruska
10:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 439 970 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 780 vojakov, desať tankov, 21 bojových obrnených vozidiel či 32 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 914 tankov, 13 237 bojových obrnených vozidiel, 14 595 vozidiel a palivových nádrží, 10 963 delostreleckých systémov, 1 021 odpaľovacích raketových systémov, 729 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 600 dronov, 2 017 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 800 kusov špeciálnej techniky.
9:55 Vyše 70 percent Poliakov si neželá vyslanie vojakov svojej krajiny ani Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracoval inštitút IBRIS pre poľský denník Rzeczpospolita.
Proti vyslaniu vojakov Poľska či NATO na Ukrajinu sa v prieskume vyslovilo až 74,8 percenta respondentov. Opačný postoj zastávalo 10,2 percenta opýtaných, zatiaľ čo až 15 percent na vec nemalo názor.
„Hoci Poliaci nechcú vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, súhlasia so začatím rozhovorov s NATO a Ukrajinou o tom, aby sa v oblasti pri hraniciach zaviedla protivzdušná obrana a aby bolo možné zostreľovať ruské rakety a drony letiace smerom na Poľsko,“ uviedol ďalej denník Rzeczpospolita.
V prieskume uvedený postoj zastávalo 69,3 percenta respondentov. Proti sa vyslovilo 17,6 percenta opýtaných, zatiaľ čo 13,1 percenta nemalo v tejto otázke jednoznačný názor.
Čítajte aj Macron vysvetlil: Výroky o vyslaní vojakov na Ukrajinu boli dobre premyslené
8:37 Šéf ruskej rozviedky Sergej Naryškin navštívil tento týždeň Severnú Kóreu, kde viedol diskusie o bezpečnostnej spolupráci, uviedla vo štvrtok severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
Rusko a KĽDR v poslednom období prehlbujú svoje tradičné väzby, pričom obe krajiny čelia aj medzinárodným sankciám. Moskva pre vojnu voči susednej Ukrajine a Pchjongjang pre testovanie jadrových zbraní. Spojené štáty opakovane uvádzajú, že Pchjongjang Moskvu zásobuje aj zbraňami, ktoré ruská armáda nasadzuje na Ukrajine.
Naryškin, ktorý stojí na čele Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR), sa počas svojej návštevy Pchjongjangu, ktorá sa uskutočnila 25. až 27. marca, stretol so severokórejským ministrom pre štátnu bezpečnosť Ri Čang-daem.
Obaja predstavitelia spolu diskutovali o posilnení spolupráce s cieľom „vyrovnať sa so stále množiacimi špionážnymi a sprisahaneckými krokmi nepriateľských síl“, uviedla KCNA.
Čítajte aj Expert: Kim chce oslabiť vplyv USA vo svete. Aj preto podporuje Putinove imperiálne ambície
Vlani v septembri sa ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un stretli na spoločnom summite na ruskom Ďalekom východe. Kim vtedy vyhlásil, že väzby na Moskvu sú pre jeho krajinu „prioritou číslo jeden“.
Južná Kórea začiatkom tohto mesiaca uviedla, že KĽDR od júla 2023 dodala Rusku už približne 7-tisíc kontajnerov zbraní určených na nasadenie do bojov na Ukrajine.
KĽDR podľa Washingtonu i ďalších zahraničných expertov výmenou za to očakáva vojenskú pomoc v podobe satelitnej technológie, ako aj modernizáciu svojho vojenského vybavenia pochádzajúceho ešte zo sovietskej éry. (afp, tasr)
6:50 Zástupcovia štátov EÚ sa v stredu večer dohodli na novom kompromise o clách na niektoré ukrajinské poľnohospodárske výrobky, oznámilo belgické predsedníctvo Rady EÚ.
Podľa diplomatov sa do EÚ bude môcť bez cla predávať menej tovaru, ako sa pôvodne plánovalo. Medzi dotknuté výrobky patria vajcia, hydina, cukor a kukurica. Sprísnenie požiadaviek si ešte vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.
Vyjednávači členských štátov a Európskeho parlamentu sa minulý týždeň dohodli na nových colných požiadavkách na ukrajinský tovar aj pre protesty poľnohospodárov po celej Únii.
Tovar, na ktorý sa vzťahujú nové požiadavky, by sa mohol do EÚ dovážať bez cla len do určitého množstva. Po jeho prekročení sa bude opäť platiť clo.
EÚ oslobodila ukrajinský tovar od ciel krátko po začatí vojny Ruska proti Ukrajine s cieľom posilniť jej ekonomiku. Súčasné colné úľavy pre Ukrajinu sa skončia v lete. Ak sa dovtedy nezavedú nové predpisy, osobitné pravidlá sa už nebudú uplatňovať. (tasr, dpa)
6:15 Blíži sa nasadenie stíhačiek F-16 na Ukrajine. Britské ministerstvo obrany nedávno informovalo, že prví ukrajinskí piloti prešli intenzívnym výcvikom pod vedením inštruktorov britského letectva a ďalšiu fázu prípravy absolvujú vo Francúzsku.
Vojenský šéf NATO, admirál Rob Bauer, verí, že určite budú mať vplyv na fronte, ale upozorňuje, že aj Rusko sa na ich príchod pripravuje. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že „zničíme lietadlo, rovnako ako dnes ničíme tanky, obrnené vozidlá a ďalšie vybavenie vrátane salvových raketometov,“ citovala Putina agentúra TASS.
Putin dodal, že F-16 môžu niesť jadrové zbrane, takže Rusko k tomu prispôsobí svoju stratégiu. Bývalý pilot americkej námornej pechoty uviedol, že F-16 je „citlivé zviera“ oproti migom a nazval stíhačku primadonou, ktorá si žiada vysokokvalitnú údržbu.
Bauer sa vyjadril o F-16 pre ArmijaInform, portál, ktorý prevádzkuje ukrajinské ministerstvo obrany.
„Určite budú mať vplyv. Ale ako to vo vojne býva, situácia má dve strany. Rusi myslia aj na moment, keď sa F-16 objavia na Ukrajine. Pripravujú sa na to. Je dôležité zdôrazniť, že sme sa úspešne zjednotili pri presune F-16 na Ukrajinu. Nestačí však myslieť len na výcvik pilotov a technického personálu. Tieto lietadlá sa líšia od tých, ktoré má Ukrajina, nielen tým, ako budú využívané. Je to aj o servise. Je to úplne iné. Napríklad diely je potrebné vymeniť po určitom počte letových hodín, nie vtedy, keď už zlyhali. A ak veľa lietate, ako to robíte počas vojny, potrebujete tieto súčiastky. A problémom nie sú len peniaze. Musíte si byť istí, že tieto diely budú vyrobené v potrebnom množstve. Preto, ak ich chceme úspešne prevádzkovať, treba dbať nielen na školenie ľudí, ale aj na logistiku a dodávateľské reťazce. Ak sa totiž do dvoch týždňov minú náhradné diely a lietadlá nebudú môcť lietať, začne sa hovoriť, že F-16 sú zlé lietadlá. A to nie je pravda!,“ uviedol Bauer.
Nasadenie západných bojových lietadiel F-16 na ukrajinskej strane nezmení situáciu na bojisku, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšieho prejavu k vojenským pilotom. Tieto lietadlá však sú schopné niesť jadrové zbrane, čomu Rusko prispôsobí svoju stratégiu, povedal Putin.
Dánsko, Holandsko, Belgicko či Nórsko sľúbili tento rok dodať Ukrajine vyše štyri desiatky týchto vyspelých lietadiel, od ktorých si Kyjev sľubuje kontrolu ukrajinského vzdušného priestoru. Prvých šesť strojov by malo doraziť na jar z Dánska, Holandsko hovorí o dodávkach počas leta.
„Zničíme lietadlo, rovnako ako dnes ničíme tanky, obrnené vozidlá a ďalšie vybavenie vrátane salvových raketometov,“ citovala Putina agentúra TASS. Lietadlá budú pre ruskú armádu legitímnym cieľom, nech budú štartovať z Ukrajiny či iných krajín, povedal ruský vodca.
Tom Richter, bývalý pilot americkej námornej pechoty, ktorý pilotoval prúdové lietadlá v Národnej garde, pre Politico povedal, že F-16 je „citlivé zviera“ v porovnaní s lietadlami zo sovietskej éry, na ktoré je Ukrajina zvyknutá.
„Ak ste niekedy prišli a položili ruky na MiG-29 na leteckej šou a potom ste prešli rovno a položili ruky na F-16, môžete zvonku cítiť, ako je F-16 dokonale skonštruovaný,“ uviedol.
„Je to primadona, je veľmi citlivá a vyžaduje si vysokokvalitnú údržbu,“ pokračoval a dodal, že ukrajinské lietadlá MiG zo sovietskej éry sú „drsnejšie“, vyžadujú si menej údržby a môžu lietať z letísk horšej kvality.
Aj hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat uviedol, že je potrebná príprava: „Pristávacie zariadenie je chúlostivejšie, kolesá sú malé, prívody vzduchu sú nízko, môže hroziť nebezpečenstvo nasatia predmetov“. Dodal ale, že toto všetko sa dá vyriešiť.
„F-16 výrazne zlepší efektivitu nášho letectva. Pilot bude môcť ovládať rakety zo vzduchu a určiť cieľ… Navyše bude možné použiť rakety vzduch-vzduch, ktoré môžu preletieť až 180 kilometrov,“ uviedol podľa Politico Ihnat.
Táto starostlivosť sa rozšíri na nasadzovanie tímov s tmelom na prekrytie trhlín a štrbín alebo nerovného betónu na pristávacích dráhach čo najbližšie k prednej línii, aby sa predišlo tomu, že sa z niekoľkých dobre udržiavaných lokalít stane zjavný cieľ,
Bude potrebné prekrývať trhliny a upravovať nerovný betón na pristávacích dráhach čo najbližšie pri frontovej línii, aby sa nestali ciele z niekoľkých dobre udržiavaných letísk, povedal Justin Bronk z think tanku The Royal United Services Institute for Defence and Security Studies
"Dráhy musia byť hladké a neustále kontrolované vzhľadom na to, aké citlivé sú nízko zavesené jednomotorové F-16 na pozemné úlomky v porovnaní s MiGmi-29, povedal v Politico.
Popri pilotoch je preto potrebné vycvičiť aj pozemnú posádku, ktorá má na starosti údržbu a prevádzku lietadiel. V súčasnosti je v kurzoch približne 50 ukrajinských vojakov. Technologicky náročné lietadlá F-16 podľa denníka The New York Times potrebujú starostlivosť 8 až 14 pozemných technikov. Počíta sa však s tým, že na Ukrajine budú pôsobiť civilní experti zo západných firiem.
Ukrajina, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej invázii, dlhodobo žiada Západ o dodanie lietadiel. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba podľa Reuters v stredu povedal, že prvé stroje očakáva Kyjev v najbližších mesiacoch. Podľa viacerých médií však zatiaľ napríklad kvôli zlej znalosti angličtiny zaostáva za plánom prebiehajúci výcvik ukrajinských pilotov na používanie týchto strojov.