230. deň: Rusko pokračuje v útokoch, Američania posielajú systémy NASAMS

23:20 V Prahe sa konali už druhý deň v poradí protesty, ktorých účastníci odsúdili ostreľovanie ukrajinských miest a žiadali pre Ukrajinu viac zbraní od západných krajín.

Demonštranti držali počas protestu ukrajinské vlajky, na ktorých boli napísané názvy ukrajinských miest zasiahnutých ruskými raketovými útokmi. Účastníci tiež rozostreli nadrozmernú ukrajinskú vlajku. Mnohí držali v rukách transparenty, na ktorých stálo napríklad: „Systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu“ alebo „Nezabudneme, neodpustíme“.

23:00 Ruské raketové útoky od pondelka zasiahli asi 30 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Spravodajskej stanici CNN to povedal ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko a dodal, že to je po prvý raz od začiatku ruskej invázie v krajine, čo sa Moskva „dramaticky“ zamerala na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Jedným z dôvodov je podľa neho to, že ukrajinský vývoz elektriny do Európy „pomáha európskym krajinám šetriť na ruskom plyne a uhlí“. Ukrajinské ministerstvo energetiky v pondelok uviedlo, že pre útoky ruských rakiet pozastaví vývoz elektriny. Krok zdôvodnilo potrebou stabilizovať vlastnú energetickú sústavu.

22:30 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Moskva je otvorená rozhovorom so Spojenými štátmi alebo Tureckom v súvislosti s ukončením vojny, ktorú Ruskou rozpútalo na Ukrajine, ale zatiaľ nedostala žiadne vážne návrhy na rokovania.

Hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price neskôr jeho tvrdenia odmietol ako „pózu“, keďže Lavrovove výroky zazneli krátko po ruských úderoch, pri ktorých zomierali na Ukrajine civilisti. „Vnímame to ako pózu. Nevidíme to ako konštruktívnu, legitímnu ponuku na dialóg a diplomaciu, ktorá je absolútne nevyhnutná na ukončenie tejto brutálnej agresívnej vojny,“ povedal Price. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokovania s Putinom vylúčil po tom, ako Moskva minulý mesiac vyhlásila anexiu štyroch ukrajinských regiónov, ktoré z časti okupuje.

VIDEO: Rasija, Rasija, skanduje Putin a lídri odštiepencov

21:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Organizáciu OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby zaradila historické prístavné mesto Odesa na svoj zoznam Svetového kultúrneho dedičstva.

Zelenskyj svoju žiadosť v prednahratom videozázname adresoval 58-člennej Výkonnej rade UNESCO počas zasadania v Paríži. V utorok ráno oficiálnu žiadosť podala ukrajinská delegácia, uviedlo na svojej webstránke UNESCO.

„Musíme vyslať jasný signál, že svet nebude zatvárať oči pred zničením našej spoločnej histórie, našej spoločnej kultúry, nášho spoločného dedičstva… Jedným z krokov by pritom malo byť uchovanie historického centra Odesy – krásneho mesta, dôležitého čiernomorského prístavu a prameňa kultúry pre milióny ľudí v rôznych krajinách,“ povedal ukrajinský prezident.

21:30 Ruský zákaz dovozu potravín z Európskej únie a ďalších štátov je predĺžený do 31. decembra 2023. Uvádza sa to vo zverejnenom dokumente o „špeciálnych ekonomických opatreniach“, ktoré majú zaručiť bezpečnosť Ruskej federácie.

Embargo, prvýkrát uvalené v auguste 2014 zahŕňa položky ako mliečne výrobky, mäso, ovocie a zelenina z EÚ a iných krajín. Najnovší zákaz zaviedla Moskva ako reakciu na sankčné opatrenia Západu proti Rusku po okupácii časti Ukrajiny.

Napriek zákazu dovozu sa mnoho výrobkov zo Západu dostáva do Ruska okľukou a pašovaním. Na čiernom trhu sú západné tovary ešte drahšie – napríklad po syroch z Francúzska a Talianska je veľký dopyt a predávajú sa za premrštené ceny.

20:30 Spojené štáty budú pracovať na urýchlení dodávky systémov protivzdušnej obrany NASAMS na Ukrajinu. V utorok to uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

USA schválili dodávku celkovo ôsmich systémov NASAMS, pričom dva z nich majú byť dodané na Ukrajinu už čoskoro a ďalších šesť v dlhšom časovom horizonte. „Určite máme záujem urýchliť dodanie NASAMS na Ukrajinu čo najskôr,“ povedal na tlačovej konferencii.

VIDEO: Čo Rusi pošlú, to Ukrajinci trafia. Dostaneme NASAMS-y, hlási Kyjev

20:15 Ukrajinská generálna prokuratúra v utorok oznámila, že v mestách Svjatohirsk a Lyman vo východoukrajinskej Doneckej oblasti objavila pozostatky desiatok civilistov zabitých počas ruskej invázie.

„V oslobodených mestách Svjatohirsk a Lyman našli policajti hromadné pohrebiská civilistov,“ uviedla generálna prokuratúra vo vyhlásení. Dodala, že 34 ľudských tiel bolo doposiaľ exhumovaných v Svjatohirsku a ďalších 44 v Lymane.

19:35 Rusi v pondelok uniesli zástupcu riaditeľa ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne Valerija Martyňuka, uviedol na Telegrame prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární, spoločnosť Enerhoatom. Elektráreň, rovnako ako mesto Enerhodar, na ktorého okraji leží, okupujú ruské jednotky.

Podľa Enerhoatomu sa Rusi snažia získať od Martyňuka, ktorý v elektrárni zodpovedá za personálne otázky, informácie o osobných zložkách zamestnancov. Dúfajú, že ich donútia, aby čo najrýchlejšie začali pracovať pre ruský Rosatom. Enerhoatom vyzval šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho a medzinárodné spoločenstvo, aby nasadili všetky možné prostriedky na prepustenie Martyňuka. Rusi ho držia na neznámom mieste a podľa Enerhoatomu nie je vylúčené, že ho mučia a zastrašujú.

19:25 Kanada vyšle do Poľska ženistov, aby pomohli pri výcviku ukrajinských ozbrojených síl.

„Kanada vyšle v nadchádzajúcich týždňoch do Poľska približne 40 ženistov, aby pomohli poľským silám s výcvikom ukrajinských ženistov,“ povedala v utorok kanadská ministerka obrany Anita Anandová počas návštevy vo Varšave. Výcvik sa bude zameriavať na ženijný prieskum a kladenie mín a tiež na odmínovacie práce.

18:55 Francúzsko v priebehu niekoľkých týždňov posilní svoju vojenskú prítomnosť v Rumunsku, Litve a Estónsku. Na kroku sa Paríž dohodol s vedením Severoatlantickej aliancie, oznámil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu pri prezentácii rozpočtu svojho rezortu v senáte. Posilnenie prítomnosti na východnom krídle NATO je podľa ministra reakciou na násilnosti páchané Ruskom na Ukrajine.

18:50 Lídri G7 vyhlásili, že ruský prezident Vladimir Putin musí niesť zodpovednosť za najnovšie raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá. Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Čo najdôraznejšie odsudzujeme tieto útoky a pripomíname, že nerozlišujúce útoky na nevinné civilné obyvateľstvo predstavujú vojnový zločin,“ píše sa v spoločnom vyhlásení lídrov G7.

Lídri G7 zároveň uviedli, že oznámenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o nasadení spoločnej bojovej operačnej skupiny s Ruskom na západných hraniciach Bieloruska je novým príkladom „spolupodieľania“ sa Minska na činoch Moskvy. G7 preto na Lukašenka nalieha, aby „dodržiaval svoje záväzky podľa medzinárodného práva“, píše sa vo vyhlásení.

18:25 Ruský prezident Vladimír Putin povedal šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelovi Grossimu, že situácia okolo ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne je znepokojujúca. Informovala o tom agentúra Reuters. Elektráreň, ktorú od marca okupujú Rusi, je už mesiace terčom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva.

Putin dnes Grossiho prijal a povedal mu, že je otvorený dialógu a je pripravený diskutovať o všetkých záležitostiach spojených s prevádzkou elektrárne.

Čítajte viac Pri nehode v Záporoží by uniklo 10-krát viac rádioaktivity než v Černobyli

Šéf MAAE o situácii okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe rokoval minulý týždeň v Kyjeve. Bolo to krátko po tom, čo Putin oznámil, že nariadil vláde previesť toto zariadenie do ruského vlastníctva. V ukrajinskom hlavnom meste Grossi povedal, že MAAE napriek Putinovmu dekrétu elektráreň považuje za ukrajinskú.

18:16 Kyjevu sa pri výmene zajatcov s Ruskom podarilo oslobodiť 32 vojakov, oznámil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Medzi prepustenými sú podľa neho dôstojníci, poddôstojníci a radoví vojaci ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajina podľa neho získala späť aj telo Izraelca Dmytra Fialku, ktorý bojoval na ukrajinskej strane. Moskva zatiaľ výmenu nepotvrdila. Nie je ani jasné, koľko zajatcov prepustila Ukrajina.

Všetci oslobodení pôsobili v miestach, kde sa odohrávali prudké boje, napísal na twitteri Jermak, podľa ktorého boli mnohí z týchto ľudí považovaní za nezvestných.

17:49 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval obyvateľov, aby obmedzili spotrebu elektrickej energie, pretože utorkové ruské útoky vážne poškodili mnohé objekty energetickej infraštruktúry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Dnes vás opäť žiadame, aby ste obmedzili spotrebu elektriny. V najvyťaženejších hodinách medzi 17.00 h a 21.00 h prosím nezapínajte energeticky náročné spotrebiče…, keďže teroristický štát (Rusko) pokračuje už druhý deň v rade v rozsiahlych útokoch na našu krajinu,“ napísal Šmyhaľ na sociálnej sieti Telegram.

17:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal lídrov zoskupenia G7, aby pomohli Kyjevu kúpiť a rozmiestniť systémy protivzdušnej obrany. Deje sa tak po ruských raketových útokoch. ktoré vážne poškodili energetickú infraštruktúru na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Žiadam vás o posilnenie celkovej snahy finančne pomôcť s vytvorením vzdušného štítu pre Ukrajinu. Milióny ľudí budú G7 vďačné za takúto pomoc,“ povedal Zelenskyj na virtuálnom zasadnutí lídrov G7.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že Rusko sa snaží zatiahnuť Bielorusko do vojny šírením provokácií, že Kyjev pripravuje útok na Bielorusko. Zároveň požiadal, aby boli na ukrajinsko-bieloruských hraniciach rozmiestnení medzinárodní pozorovatelia „na monitorovanie bezpečnostnej situácie“.

Ukrajinský prezident lídrom skupiny G7 tiež povedal, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin má aj po dvoch dňoch masívnych útokov na viaceré ukrajinské mestá stále „priestor na eskaláciu“. Podľa Zelenského je šéf Kremľa v súčasnosti v záverečnej fáze svojej vlády. „Je hrozbou pre nás všetkých,“ dodal.

17:22 Ukrajina dostala od Nemecka prvý systém protivzdušnej obrany IRIS-T SLM, informoval časopis Der Spiegel, podľa ktorého si Ukrajinci prvý zo štyroch prisľúbených systémov prevzali dnes blízko poľsko-ukrajinskej hranice. Nemecké ministerstvo obrany túto správu zatiaľ nepotvrdilo, poznamenala agentúra Reuters.

Šéfka nemeckého rezortu obrany Christine Lambrechtová už v pondelok v reakcii na masívne ruské raketové údery na ukrajinské mestá uviedla, že Berlín dodá Kyjevu na ochranu ukrajinských civilistov prvý systém IRIS-T SLM o niekoľko dní. Odovzdanie bolo pôvodne plánované na november, poznamenal Der Spiegel.

Podľa nemeckého ministerstva dostane Ukrajina zostávajúce systémy v budúcom roku. IRIS-T SLM prisľúbil Ukrajine nemecký kancelár Olaf Scholz už na začiatku júna. Tieto systémy umožňujú likvidáciu nepriateľských rakiet až v dvadsaťkilo­metrovej výške do vzdialenosti 40 kilometrov.

17:05 Americký technologický gigant sa tak ocitol medzi teroristickými organizáciami ako Taliban či krajne pravicovými nacionalistami.

Čítajte viac Rusi zaradili Zuckerbergovu Metu medzi teroristické organizácie

16:54 Severoatlantická aliancia nepoľaví v podpore Ukrajiny a jej úspešnej obrany proti Rusku, v ukrajinskom záujme ide o navýšenie výroby zbraní a munície. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého sú ruské vzdušné útoky proti civilným cieľom známkou slabosti a dôsledkom neschopnosti udržať pozície voči ukrajinskej protiofenzíve. Aliancia podľa neho nezaznamenala žiadnu aktivitu okolo ruských jadrových zbraní a na budúci týždeň chystá dlho plánované cvičenie síl jadrového odstrašenia.

Šéf aliancie tiež vyhlásil, že spojenci v reakcii na sabotáž plynovodov Nord Stream posilnia ochranu svojej kritickej infraštruktúry a na akýkoľvek útok proti nej rázne odpovie.

Ukrajinské vedenie po pondelkových raketových útokoch ruskej armády požiadalo západné krajiny o urýchlenie dodávok zbraní, najmä protivzdušnej obrany. Stoltenberg dnes vyhlásil, že Kyjev naliehavo potrebuje protivzdušné systémy, americké salvové raketomety či presne navádzanú muníciu.

Čítajte viac NATO spustí cvičenie jadrového odstrašenia, napriek hrozbám z Kremľa

16:29 Spor o to, či pred ruskou ambasádou v Berlíne smie byť vystavený vrak rozstrieľaného ruského tanku, zatiaľ skončil víťazstvom spolku, ktorý chcel umiestnením zničenej vojenskej techniky v centre metropoly poukázať na hrôzy vojny na Ukrajine. Správny súd dnes rozhodol, že úradníci, ktorí pôvodne vystavenie tanku zakázali, na to nemali dostatočné dôvody. Napísala o tom agentúra DPA.

Štyridsaťtonový tank, ktorý Ukrajinci zneškodnili počas vpádu ruských vojsk, chceli na triede Unter den Linden vystaviť majitelia súkromného múzea venovaného moderným nemeckým dejinám. Ich žiadosť ale zamietol úrad mestskej časti Berlin-Mitte. Podľa neho nie je správne verejne sprístupniť vrak, v ktorom pravdepodobne zomreli vojaci. Takú inštaláciu podľa úradu nemožno považovať za umenie. Úradníci tiež argumentovali, že by umiestnenie tanku narušilo dopravu.

Súd teraz rozhodol, že tieto argumenty sú slabé. Podľa neho nie je relevantné, či ide o umeleckú inštaláciu a zámer nijako nenarušuje pietu ani zahraničnopolitické záujmy Nemecka. Určil však, že inštalácia by z dopravných dôvodov nemala byť priamo na ulici Unter den Linden, ale v pobočnej ulici Schadowstrasse.

Spor s úradmi v lete rozladil vtedajšieho ukrajinského veľvyslanca Andrija Melnyka, ktorý projekt podporoval a rozhodnutie radnice mestskej časti označil za „jalové“.

Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec ostro skritizoval Merkelovú: 16 rokov tolerovala diktátora Putina

16:10 Pondelkové útoky Rusov na ukrajinské mestá si vyžiadali najmenej 19 mŕtvych a 105 ranených, hlásia ukrajinské médiá. V Záporoží ruské rakety zabili jedného človeka, píše agentúra Ukrinform.

„Podľa predbežných údajov zahynulo 19 ľudí a ďalších 105 utrpelo zranenie,“ uviedli záchranári k pondelňajším rozsiahlym ruským útokom. Bez elektriny zostáva 301 obcí v piatich z 24 oblastí krajiny. Predchádzajúca bilancia pondelkových útokov mala podľa ministra vnútra 14 mŕtvych a 97 ranených.

Záporožie dnes ruské sily ostreľovali 12 raketami S-300, hlási oblastná vojenská správa. Tieto rakety sú určené na protivzdušnú obranu, ale Rusi ich v poslednej dobe čoraz častejšie používajú aj proti pozemným cieľom. „Nepriateľ pokračuje v terorizovaní civilných obyvateľov Záporožia. Raketový útok pozostával z 12 rakiet S-300, ktoré zasiahli verejné objekty,“ uviedli úrady. Dve rakety zasiahli predajňu automobilov, kde jeden človek prišiel o život, vzniknutý požiar hasiči zlikvidovali. „Z nejakého dôvodu sa jedným z ich cieľov stal autosalón Škoda,“ komentoval útok na twitteri námestník ukrajinského ministra zahraničia a bývalý ukrajinský veľvyslanec v ČR Jevhen Perebyjnis. Zásah v Záporoží utrpela aj škola a ošetrovňa.

15:57 Utorkové ruské útoky na stredoukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť vážne poškodili energetickú infraštruktúru, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko. „Rusi vypálili rakety na energetickú infraštruktúry v Pavlohradskom a Kamianskom okrese. Prišlo k vážnej deštrukcii. Mnohé obce stále nemajú elektrickú energiu," uviedol Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské armádne Operačné veliteľstvo Juh uviedlo, že ruská armáda vypálila rakety na juhoukrajinskú Mykolajivskú a Odeskú oblasť, kde tiež poškodila energetickú infraštruktúru.

„Počas rozsiahleho útoku, ku ktorému došlo v prvej polovici dňa, vypálil nepriateľ 16 rakiet s plochou dráhou letu… na juh Ukrajiny. Na miesta s kritickou infraštruktúrou vyslal tiež dva kamikadze drony,“ uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že pri útoku na Vinnyckú oblasť na juhozápade Ukrajiny boli poškodené dva objekty energetickej infraštruktúry a zranenia utrpeli dvaja tamojší pracovníci.

15:38 Silný výbuch, ktorý uplynulý víkend poškodil Kerčský most ochromil dopravu a oneskoril dodávky tovaru.

Čítajte viac Po útoku na most zobrali ľudia na Kryme obchody útokom. Kremeľ: Nie je dôvod na paniku

14:55 Ministri zahraničia Česka a Nemecka Ján Lipavský a Annalena Baerbocková sa v Berlíne zhodli, že Ukrajina potrebuje ďalšiu pomoc Západu vrátane dodávok zbraní. Lipavský to povedal ČTK a Českému rozhlasu po zasadnutí Berlínskej klimatickej konferencie, na ktorej okraji sa so šéfkou nemeckej diplomacie zišiel.

„Hovorili sme o útokoch, ktoré prebehli zo strany Ruska voči Ukrajine na civilné ciele, zhodli sme sa, že je to úplne neprijateľné,“ povedal Lipavský. „Bavili sme sa o tom, že treba ďalej pracovať na jednotnom európskom postoji a ja som samozrejme zdôraznil, že je potrebné pokračovať aj v zbrojných dodávkach. Povedzme, že sme v tejto veci mali širokú zhodu,“ dodal.

Témou stretnutia boli aj bilaterálne záležitosti medzi Českom a Nemeckom, okrem iného migrácia a situácia na česko-nemeckých hraniciach. Ministri rokovali aj o energetickej bezpečnosti alebo o dianí v Iráne, kde tamojší režim násilne potláča pokojné demonštrácie.

14:48 Po najnovších ruských raketových útokoch na Ukrajinu Moldavsko zvažuje uzatvorenie svojho vzdušného priestoru, uviedlo tamojšie ministerstvo vnútra.

„Nechceme byť odpaľovacou rampou na zničenie Ukrajiny,“ zdôraznila moldavská ministerka vnútra Ana Revencová pred novinármi vo Viedni.

„Mali by sme zvážiť, či zostane (vzdušný priestor) otvorený, alebo nie,“ povedala Revencová, podľa ktorej je Moldavsko dobre pripravené aj na prípadné nové vlny utečencov z Ukrajiny.

Moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu v pondelok informoval, že tri ruské rakety vypálené z Čierneho mora smerom na Ukrajinu narušili moldavský vzdušný priestor.

„To, že tieto rakety preleteli cez naše štátne územie, bolo silným posolstvom pre naše obyvateľstvo,“ povedala na konferencii vo Viedni Revencová, ktorá tým narážala na proruské nálady časti moldavskej verejnosti.

14:34 Šéf ruskej diplomacie Lavrov odmietol špekulácie o možnom použití jadrových zbraní a dodal, že Rusko by sa k nim uchýlilo len v tom prípade, že by čelilo svojmu bezprostrednému zániku.

Čítajte viac Lavrov: Vojnu s Ukrajinou už dlho riadia Spojené štáty

14:15 Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala príslušníkov ruskej armády, aby bezpodmienečne opustili územie Bieloruska. Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach Cichanovská tiež zdôraznila, že Bielorusko sa musí oficiálne vzdať svojej účasti na vojne, ktorú rozpútal Kremeľ.

Opozičná líderka narážala zrejme aj na vyhlásenie autoritárskeho bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka z pondelka, keď uviedol, že „v súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach“ zväzového štátu začínajú Minsk a Moskva vytvárať spoločné regionálne zoskupenie vojsk.

Počas vojny, ktorú na území Ukrajiny koncom februára rozpútalo Rusko, Kyjev už viackrát deklaroval, že niektoré útoky na ukrajinské územie boli podniknuté z územia Bieloruska.

„Každý ruský vojak musí bezpodmienečne opustiť Bielorusko. Všetci, ktorí sa podieľali na útoku ruskej armády z Bieloruska, sa za to musia zodpovedať,“ uvádza sa v statuse Cichanovskej, z ktorého citoval britský denník The Guardian.

**13:47 Prezidentka Zuzana Čaputová odsúdila masové bombardovanie ukrajinských miest zo strany Ruska. Pripojila sa tým k vyhláseniu prezidentov skupiny B9, Severného Macedónska a Čiernej Hory.

„My, prezidenti Bulharska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Severného Macedónska a Čiernej Hory odsudzujeme masové bombardovanie ukrajinských miest, ktoré uskutočnilo Rusko, a ktoré sa podľa medzinárodného práva považuje za vojnový zločin. Pripomíname, že vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné a podliehajú jurisdikcii súdov na celom svete. V mene našich štátov žiadame, aby Rusko okamžite prestalo útočiť na civilné ciele. Nepoľavíme v našom úsilí postaviť pred súd osoby zodpovedné za včerajšie zločiny. Všetky hrozby zo strany ruských predstaviteľov týkajúce sa použitia jadrových zbraní, považujeme za neprijateľné. V tejto súvislosti opätovne potvrdzujeme svoj záväzok chrániť naše krajiny a spojencov,“ píše sa v stanovisku prezidentov.

Čítajte viac Prezidenti V4 diskutovali v Bratislave o vojne na Ukrajine a energetickej kríze

Stanovisko okrem slovenskej prezidentky SR Zuzany Čaputovej podpísali aj prezidenti Bulharska Rumen Radev, Česka Miloš Zeman, Estónska Alar Karis, Maďarska Katalin Nováková, Lotyšska Egils Levits, Litvy Gitanas Nausėda, Poľska Andrzej Duda, Rumunska Klaus Iohannis, Severného Macedónska Stevo Pendarovski a Čiernej Hory Milo Đukanović.

13:32 Ukrajina vyrokovala vrátenie pozostatkov desiatok ukrajinských vojakov z Ruska vrátane tých, ktorí podľa Kyjeva zahynuli počas ruského ostreľovania väznice v Olenivke.

„Došlo k ďalšiemu presunu: 62 padlých hrdinov sa vrátilo domov. Vyjednávania boli ťažké, ale… bolo možné vrátiť našich vojakov, najmä vojakov z Olenivky,“ uviedlo na sociálnych médiách ukrajinské ministerstvo zodpovedné pre separatistami obsadené územia.

Rusko a Ukrajina sa v júli navzájom obviňovali z bombardovania väznice pri Olenivke, v ktorej zadržiavali zajatých príslušníkov ukrajinskej armády v Moskvou ovládanej Olenivke, spresňuje AFP. Obec Olenivka sa nachádza v okupovanej časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú Rusko medzičasom anektovalo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruské ostreľovanie väznice za „vojnový zločin“ a odmietol akúkoľvek zodpovednosť Ukrajiny za masaker pri Olenivke.

Čítajte viac 156. deň: Moskva a Kyjev sa navzájom vinia z útoku na väznicu s vojnovými zajatcami

Pri útoku na väznicu pri Olenivke zahynulo približne 50 ukrajinských vojnových zajatcov a ďalších vyše 70 utrpelo zranenia. Medzi tamojšími väzňami boli aj mnohí príslušníci ukrajinskej jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorí medzi poslednými bránili oceliarne Azovstaľ v Mariupole.

13:15 Poľsko sa po zintenzívnení ruských útokov na Ukrajinu pripravuje na možnosť novej vlny vojnových utečencov, povedala poľská ministerka pre rodinu a sociálne veci Marlena Malagová.

„Sme v každej chvíli pripravení; naše hranice sú otvorené a sme aj logisticky pripravení na prijatie utečencov,“ uviedla Malagová pre verejnoprávnu sanicu TVP.

Čítajte viac Brutálna tanková sila, 520 Himarsov. Poliaci budujú armádu, aká nemá v Európe obdobu

Ukrajinci nájdu v Poľsku podporu a ochranu rovnako ako po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára a počas mesiacov, ktoré nasledovali, dodala.

Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu. Podľa septembrového vyhlásenia vlády vo Varšave žije v Poľsku približne 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

12:58 Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na vojenské a energetické zariadenia Ukrajiny.

Ministerstvo spresnilo, že ruská armáda v utorok „pokračovala v masívnych úderoch vysoko presnými, ďalekonosnými zbraňami“, pričom útočila na vojenské veliteľské zariadenia a energetický systém Ukrajiny. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že „všetky vytýčené ciele boli zasiahnuté“.

Ministerstvo vo svojej najnovšej zvodke spresnilo, že boli zničené dva sklady paliva pre ukrajinskú vojenskú techniku – v mestách Dnipro a Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny – , ako aj päť skladov zbraní vrátane objektu patriaceho spojenej skupine ukrajinských jednotiek v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny.

Podľa britskej stanice BBC ruské ministerstvo obrany súčasne zverejnilo nové zábery odpálenia rakety smerom na ciele na Ukrajine.

V utorok ráno bol na väčšine územia Ukrajiny opäť vyhlásený poplach upozorňujúci obyvateľstvo na možné riziko raketových útokov.

Ukrajinské médiá medzičasom informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa i Žytomyr, ako aj vo viacerých oblastiach.

12:36 Po poškodení Krymského mosta zabezpečujú prepravu áut medzi Ruskom a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym aj štyri trajekty, informuje stanica BBC, ktorá sa odvolala na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.

Na Kryme čakalo v čase vydania správy TASS asi 950 áut a na druhom brehu, v Krasnodarskom kraji, bola v rade na trajekt asi tisícka áut.

VIDEO: Obhliadka škôd na Krymskom moste po výbuchu

Vzhľadom na vysoký záujem o tento spôsob prepravy Ruskom dosadené úrady anektovaného Krymského polostrova informovali, že v utorok ráno bol do prevádzky pridaný ešte štvrtý trajekt.

Trajekty sa na plavbu vydávajú každé dve hodiny, pričom spiatočná cesta im trvá štyri hodiny.

BBC pripomenula, že 8. októbra ráno bol Krymský most, známy aj pod názvom Kerčský, poškodený v dôsledku výbuchu, ktorého príčiny nie sú dodnes úplne objasnené. Rusko pripísalo zodpovednosť Ukrajine, ktorá sa však k výbuchu neprihlásila.

12:25 Podľa riaditeľa britskej tajnej služby GCHQ Jeremyho Fleminga je už aj ruskému ľudu jasné, aké dôsledky má „vojna, ktorú si sám Putin vybral“.

Čítajte viac Rusom dochádza munícia. Putin robí strategické chyby, tvrdia Briti

12:05 Najnovší ruský útok zasiahol „kritickú infraštruktúru“ v západoukrajinskom meste Ľvov, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. Ľvovská oblasť na Ukrajine hraničí s Poľskom. Informovali agentúra AFP a denník The Guardian.

Sadovyj neskôr oznámil, že po utorkových útokoch ostala tretina mesta bez elektriny. Výpadky dodávok vody hlásili zo Sychivského a Frankivského rajónu na juhu mesta.

V Ľvove zaznamenali výpadky dodávok elektriny a vody aj po pondelkových ruských úderoch.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že „v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach“. Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho The Guardian.

Ľvovská oblasť hraničí s Poľskom a je jednou z najvzdialenejších od Ruska aj od štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne okupuje a nedávno vyhlásila ich anexiu.

11:44 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu stretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na regionálnom summite v kazašskom hlavnom meste Astana, informoval agentúru AFP turecký diplomatický zdroj.

Turecko medzičasom vyzvalo na „čo najrýchlejšie“ uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, obe strany konfliktu sa totiž v súčasnosti čoraz viac vzďaľujú od možnosti diplomatického riešenia.

AFP pripomína, že Putin a Erdogan sa stretli aj na okraj septembrového regionálneho summitu v Uzbekistane. Erdogan už viackrát naliehal na Putina, aby znížil napätie vyvolané vojnou na Ukrajine, a v septembri vyzval Moskvu, aby mierovým rokovaniam dala ďalšiu šancu.

Turecko, ktoré má blízke vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, sa považuje za potenciálneho sprostredkovateľa riešenia konfliktu. V júli napríklad pomohlo sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia zablokovaného v čiernomorských prístavoch.

11:09 Bielorusko naďalej poskytuje svoj vzdušný priestor a sieť letísk na ruské nálety na Ukrajinu, ale zatiaľ chýbajú známky toho, že by sa na území severného suseda pripravovali pozemné útočné zoskupenia, uviedol ukrajinský generálny štáb. Bieloruský vodca Alexander Lukašenko cez pondelkové bojechtivé vyhlásenia čoskoro do vojny nevstúpi, pretože armáda na to nie je pripravená, píše aj opozičný bieloruský denník Naša Niva s odvolaním sa na nemenovaných dôstojníkov.

„V smere na Volyň a Polesie (oblasti susediace s Bieloruskom – pozn. ČTK) zostáva situácia bez podstatných zmien. Vedenie Bieloruska naďalej poskytuje podporu Rusku vo vojne proti Ukrajine tým, že umožňuje Rusku využívať vzdušný priestor a sieť letísk na uskutočňovanie náletov na ukrajinské územie "Na uvedených smeroch jednotky obranných síl Ukrajiny kontrolujú situáciu. Náznaky vytvárania útočných zoskupení na území Bieloruska a pohybu vojsk k dnešnému ránu neboli pozorované,“ uviedol generálny štáb.

Čítajte viac Putin a Lukašenko spájajú vojenské sily. Udrú spoločne na Ukrajinu?

Rusko od začiatku invázie z 24. februára využíva Bielorusko ako nástupište pre nálety proti Ukrajine, pripomenula agentúra Unian a dodala, že pravdepodobnosť pozemného útoku z Bieloruska sa neustále zvažuje. Lukašenko má podľa niektorých ukrajinských expertov na výber medzi konfrontáciou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom alebo vyslaním armády do vojny proti Ukrajine.

10:28 Najmenej 98 baníkov v meste Kryvyj Rih je po ruských pondelkových útokoch na Ukrajinu stále uviaznutých pod zemou. V utorok o tom informoval náčelník miestnej vojenskej správy Olexandr Vilkul, píše denník The Guardian.

Rozsiahle výpadky prúdu spôsobili, že v štyroch baniach v Kryvom Rihu – rodisku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského – uviazlo pod zemou takmer 900 baníkov. V noci na utorok prebiehali záchranné operácie a väčšinu z nich sa podarilo vyslobodiť.

Počas viacerých útokov, ktoré v pondelok ráno zasiahli Kyjev a ďalšie mestá Ukrajiny, došlo k obetiam na životoch a k zraneniam. Ruské sily vypálili na Ukrajinu najmenej 75 rakiet a použili aj iránske samovražedné drony Šáhid.

Ukrajinský parlament informoval, že masívnemu raketovému ostreľovaniu boli vystavené aj Ľvovská a Ternopiľská oblasť, mestá Dnepropetrovsk, Žytomyr, Mykolajiv a Chmeľnyckyj.

9:49 Priamy konflikt so Spojenými štátmi alebo Severoatlantickou alianciou nie je v záujme Moskvy, Rusko ale bude reagovať na rastúce zapojenie Západu do vojny na Ukrajine. Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.

„Varujeme a dúfame, že si vo Washingtone a ďalších západných metropolách uvedomujú nebezpečenstvo nekontrolovanej eskalácie,“ uviedol Rjabkov. Moskva opakovane varuje Západ pred pomocou Ukrajine, niekedy s odkazmi na svoj jadrový arzenál. Západné krajiny od začiatku ruskej agresie poskytujú Kyjevu nielen finančnú a diplomatickú podporu, ale tiež dodávajú brániacej sa Ukrajine vyspelé zbraňové systémy.

O situácii na Ukrajine a tiež o pondelkových masívnych ruských raketových útokoch na ukrajinské mestá dnes bude prostredníctvom videokonferencie rokovať skupina G7 spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Britská premiérka Liz Trussová rozhovor využije na návrh na zvolanie mimoriadneho summitu NATO, uviedla na rokovaní Downing Street.

9:25 Na východe Ukrajiny obnovili prevádzku na železničnej trati medzi mestom Izium, ktoré nedávno dobyli ukrajinské jednotky, a Charkovom – druhým najväčším mestom Ukrajiny. Vlaky na tejto trati nepremávali sedem mesiacov – od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, napísala agentúra AFP.

„Vlaky budú jazdiť dvakrát denne, každý deň,“ povedal Andrij Gadiackyj, ktorý je správcom tohto úseku trate. K obnoveniu jej prevádzky došlo v pondelok, keď Ukrajina zažila masívnu vlnu raketových útokov zo strany ruskej armády.

Keďže na pohon elektrických lokomotív, ktoré kedysi odsluhovali trate na východe Ukrajiny, nie je k dispozícii elektrina a ruské raketové útoky stále pravidelne zasahujú zoraďovacie stanice v Charkove, na trať Izium-Charkov bol nasadený dieselový vlak – kedysi prepravoval cestujúcich medzi hlavným mestom Kyjev a tamojším medzinárodným letiskom Boryspiľ.

9:14 Pondelkové útoky ruských síl na mestá po celej Ukrajine si vyžiadali podľa predbežných informácií 19 obetí na životoch a 105 zranených. Novú bilanciu obetí oznámila v utorok na sociálnej sieti Facebook Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), informuje agentúra AFP.

V ukrajinskej metropole Kyjev sa v utorok ráno opäť rozozvučali sirény upozorňujúce na možné vzdušné útoky. DSNS vydala varovanie, že „počas dňa hrozí vysoké riziko raketových útokov na území Ukrajiny“. „Pre vašu vlastnú bezpečnosť zostaňte prosím v krytoch, neignorujte signály sirén,“ uviedla.

Pondelkové útoky spôsobili, že mnohé z ostreľovaných miest a obcí sa ocitli bez dodávok elektriny, vody a telekomunikačného spojenia. Podľa denníka The Guardian je bez elektriny stále 1300 obcí. Stanica CNN píše, že útoky zasiahli civilnú infraštruktúru v 12 regiónoch a v Kyjeve, kde vypuklo vyše 30 požiarov. Všetky sa hasičom podarilo uhasiť. Na záchranárskych operáciách sa podieľalo viac ako 1000 ľudí.

8:07 Stovky ľudí protestovali v pondelok pred ruským veľvyslanectvom v poľskej metropole Varšava. Požadovali, aby bolo Rusko po sérii útokov na mestá po celej Ukrajine označené za teroristický štát, informuje agentúra Reuters.

Demonštranti zhromaždení pred ruskou ambasádou vyzývali aj na vyhostenie ruského diplomatického personálu z krajiny. Mnohí z účastníkov protestu boli zahalení v ukrajinských vlajkách a mali transparenty s nápisom „Rusko je teroristický štát“.

7:57 V ukrajinskej metropole Kyjev sa v utorok ráno opäť rozozvučali sirény upozorňujúce na možné vzdušné útoky.

Masívne raketové útoky, ktoré ruská armáda podnikla v pondelok ráno prakticky na celom území Ukrajiny, si vyžiadali 14 mŕtvych a takmer 100 zranených. Informovala o tom britská stanica BBC.

Dodala, že – podobne ako v pondelok – aj v utorok nad ránom došlo k útokom na mesto Záporožie.

Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Olexandra Starucha sa ruské útoky zamerali na objekty infraštruktúry. Informácie o obetiach a škodách zatiaľ nezverejnil. Podľa mestskej rady rakety zasiahli a poškodili školu, nemocnicu a bytové domy.

7:25 Rusko neuspelo s pokusom vynútiť si na Valnom zhromaždení OSN tajné hlasovanie o svojej nezákonnej anexii časti Ukrajiny.

Väčšina zo 193 členov OSN na začiatku mimoriadneho zasadnutia o tejto otázke hlasovala za verejné hlasovanie o návrhu rezolúcie.

Valné zhromaždenie OSN začalo v pondelok rokovať o nedávnej anexii častí Ukrajiny, ktorou Rusko porušilo medzinárodné právo, informuje tlačová agentúra DPA.

Očakáva sa, že na konci zasadnutia, ktoré by sa pre veľký počet rečníkov mohlo predĺžiť až do stredy, budú členské štáty OSN hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej kroky Moskvy.

6:29 Americký prezident Joe Biden v pondelok prisľúbil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine moderné systémy protivzdušnej obrany.

Stalo sa tak krátko po tom, ako na ukrajinskú metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá dopadli ruské rakety, uviedol Biely dom vo vyhlásení.

TASR správu prevzala od tlačovej agentúry AFP.

Biden telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom „prisľúbil, že bude naďalej poskytovať Ukrajine podporu potrebnú na jej obranu vrátane moderných systémov protivzdušnej obrany,“ uvádza sa vo vyhlásení Washingtonu.

6:00 Rusko v pondelok vyslalo na Ukrajinu riadené strely a drony, ktorých celková cena sa môže pohybovať od 400 miliónov dolárov do 700 miliónov dolárov, odhadla ukrajinská verzia časopisu Forbes. Rusko na ukrajinské mestá v pondelok zaútočilo 84 riadenými strelami a 24 dronmi.

Na mestá naprieč celou Ukrajinou v pondelok zamierili strely Ch-101, Ch-555, Kalibr, Iskander, S-300 alebo Tornado-S. Presný počet každého typu ale nie je zatiaľ známy. Z toho dôvodu má odhad široké rozpätie, uviedol Forbes.

Cenu jednej rakety Ch-101 časopis odhadol na 13 miliónov dolárov, cenu jednej rakety Kalibr na 6,5 milióna dolárov a jednej strely Iskander na tri milióny dolárov. Podľa velenia ukrajinskej armády zlikvidovala 43 z vypálených striel ukrajinská protivzdušná obrana.

Masívne ruské raketové útoky na ukrajinské mestá sa odohrali len dva dni po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin poveril velením inváznych síl generála Sergeja Surovikina (55), ktorý má povesť nemilosrdného muža, ktorý neberie ohľad na ľudské životy. Na túto časovú postupnosť upozornili niektoré médiá ako server Politico alebo agentúra AP. Surovikin si pre tvrdý prístup k vedeniu vojny vyslúžil prezývku „generál Armagedon“, napísal denník The Guardian.

Čítajte viac Putin poslal proti Zelenskému surovca. Zachráni Rusov generál, ktorý zbombardoval Sýriu?

„Nie som prekvapený tým, čo sa dnes ráno stalo v Kyjeve. Surovikin je absolútne bezohľadný, neberie ohľad na ľudské životy,“ cituje The Guardian nemenovaného bývalého činiteľa ruského ministerstva obrany, ktorý so Surovikinom spolupracoval. „Obávam sa, že všetky jeho ruky budú úplne pokryté ukrajinskou krvou,“ dodal tento zdroj.

Surovikin podľa agentúry AP dohliadal aj na bombardovanie, ktoré zničilo veľkú časť sýrskeho mesta Halab (Aleppo). Mimovládna organizácia Human Rights Watch ho zaradila na zoznam veliteľov, „ktorí môžu niesť veliteľskú zodpovednosť“ za porušovanie ľudských práv počas ofenzívy v sýrskej provincii Idlib v rokoch 2019 až 2020, keď sýrske a ruské sily podnikli desiatky leteckých a pozemných útokov na civilné ciele a infraštruktúru, pričom zasahovali domy, školy, zdravotnícke zariadenia a trhy.

V pondelok ráno Surovikin oprášil agresívnu sýrsku príručku a vykonal sériu raketových útokov na civilné ciele na Ukrajine, keď Rusi zasiahli napríklad kyjevskú križovatku popri univerzite alebo detské ihrisko v parku, píše The Guardian. Podobne označuje bombardovanie Politico, podľa ktorého však ruské útoky na Kyjev, Ľvov, Dnipre a rad ďalších ukrajinských miest nie sú príliš prekvapujúce vzhľadom na vymenovanie Surovikina do čela inváznych síl. Putin tým podľa neho naznačil ochotu prejsť k čoraz brutálnejšej taktike.

Podľa odborníkov bude Surovikinovou hlavnou úlohou na Ukrajine vyriešiť štrukturálne problémy, s ktorými sa potýka ruská armáda, ktorá čelí tvrdej ukrajinskej protiofenzíve. „Je veľmi krutý, ale zároveň schopný veliteľ,“ povedal podľa The Guardian Gleb Irisov, bývalý poručík letectva, ktorý so Surovikinom pracoval do roku 2020. „Nebude však schopný vyriešiť všetky problémy. Rusko má nedostatok zbraní a ľudských zdrojov,“ dodal a poukázal na predchádzajúce zmeny vo velení, ktoré ruskej armáde nijako zvlášť nepomohli.

Zásadnú zmenu v ruskom ťažení tento generál, ktorý doteraz pôsobil ako veliteľ Južného vojenského okruhu a veliteľ ruských vzdušných a kozmických síl, pravdepodobne neprinesie ani podľa Sidhartha Kaushala z britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). „Jeho kariéra je poznačená obvineniami z korupcie i brutality,“ povedal agentúre AP Kaushal. "Takže to môže byť určitý náhľad na to, ako k tomu bude pristupovať. Ale na druhej strane: Ruský prístup už bol celkom brutálny, "dodal.

Pondelkové ruské vzdušné údery zasiahli aj Kyjev alebo mestá v západnej časti krajiny a vyvolali pobúrenie v mnohých krajinách sveta. Podľa ukrajinských úradov si útoky vyžiadali životy najmenej 14 civilistov, zranili bezmála stovku ďalších ľudí a prerušili dodávky elektriny a tepla. Ruský prezident Vladimir Putin údery označil za odvetu za sobotňajšie poškodenie Kerčského mosta, ktorý spája polostrov Krym s Ruskom. Putin útok na most pripísal ukrajinským tajným službám. Kyjev sa k sobotňajšiemu útoku nevyjadril.