432. deň: Ukrajinský parlament predĺžil platnosť zákonov o stannom práve a mobilizácii

Čítajte viac 431. deň: Ruských obetí je za posledných päť mesiacov 100-tisíc, odhaduje Biely dom

23:30 Nepredpokladá sa, že by Ukrajina na júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala nejaký konkrétny termín na vstup do tohto obranného zoskupenia. Vyplýva to z informácií, ktoré získala agentúra DPA, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Členské krajiny NATO, vrátane Spojených štátov a Nemecka, nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na summite vo Vilniuse, na ktorom sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008, píše DPA. Hlavy štátov a vlád sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nebol stanovený konkrétny termín pre ich vstup.

Zelenskyj 20. apríla počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve vyzval Alianciu, aby sa konkrétne zaviazala k čo najrýchlejšej integrácii jeho krajiny do svojich radov a aby dodala Ukrajine viac zbraní na boj proti ruským silám.

Podľa nemenovaných diplomatov NATO je viac ako pravdepodobné, že Zelenského výzva vo Vilniuse nebude vypočutá. Diplomati tvrdia, že cieľ skorého vstupu Ukrajiny do Aliancie je „nereálny“ a mohol by odviesť pozornosť od poskytovania okamžitej vojenskej pomoci tejto krajine. A pre Rusko by to bola príležitosť viesť ešte agresívnejšiu vojnu voči Ukrajine.

Spojenci však už pripravujú Stoltenbergom ohlásený súbor podporných opatrení pre Ukrajinu. NATO navrhuje Kyjevu diskutovať o otázkach užšej spolupráce, čo by malo posilniť „zmysel pre partnerstvo“ na ukrajinskej strane.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

22:40 Spojené štáty by mohli v stredu oznámiť ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, tentoraz v hodnote 300 miliónov dolárov, ktorá bude vôbec prvýkrát zahŕňať tiež rakety vzduch-zem Hydra 70, píše agentúra Reuters. Rakety podľa nej budú poskytnuté z existujúcich prebytočných zásob USA.

Americké rakety Hydra 70 sú zo vzduchu odpaľované neriadené strely určené na útoky na pozemné ciele. Zvyčajne bývajú odpaľované z raketometov podvesených pod krídlo lietadla alebo vrtuľníka.

Súčasťou nového balíka vojenskej pomoci sú tiež húfnice, z dostupných informácií však podľa Reuters nie je zrejme, či ide o samohybné delá alebo nie.

22:06 Ukrajinský parlament v utorok prijal uznesenie, ktorým definoval tzv. rašizmus ako ideológiu a označil ju za základ štátnej politiky Ruskej federácie. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk.

Podľa správy britskej stanice BBC ukrajinskí poslanci v texte uznesenia sústredili definície a charakteristiky súčasnej ruskej moci, ako ich uvádzajú ukrajinskí i západní historici, publicisti a kulturológovia, ktorí sa snažia vedecky vysvetliť tento fenomén. Na základe týchto stanovísk poslanci dospeli k záveru, že rašizmus je novodobý ruský fašizmus.

V uznesení ukrajinského parlamentu sa píše, že vojna rozpútaná Ruskom na Ukrajine „celému svetu odhalila skutočnú podstatu politického režimu Vladimira Putina ako neoimperiálnej, totalitnej diktatúry, ktorá napodobňuje najhoršie praktiky minulosti a stelesňuje myšlienky fašizmu a národného socializmu v modernej verzii ruského fašizmu (rašizmu)“.

Ukrajinskí poslanci vyjadrili nádej, že ich dokument umožní sformovať jednotný prístup medzinárodných inštitúcií k ruskej politike, ktorá poslúžila na odôvodnenie agresie voči Ukrajine.

BBC dodala, že cieľom ukrajinských zákonodarcov je dosiahnuť, aby sa termín „rašizmus“ udomácnil v politike, žurnalistike, kultúre v rôznych jazykoch sveta – „aby sa ľuďom opäť ukázalo, že Rusko v skutočnosti aktívne uplatňuje praktiky fašistického režimu, ktorý pritom verbálne odsudzuje“.

20:55 Troch civilistov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zabilo v utorok ruské bombardovanie. Ďalší piati ľudia utrpeli zranenia, uviedol úrad ukrajinského generálneho prokurátora. Úrad dodal, že poškodená bola civilná infraštruktúra vrátane obytných domov, komerčných budov a automobilov. Gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin predtým uviedol, že jedným zo zabitých civilistov je 28-ročný muž. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Mesto Cherson a okolité obce sú terčom neustáleho ruského delostreleckého bombardovania odvtedy, ako región v novembri oslobodili ukrajinské sily.

20:37 Ukrajinský parlament v utorok predĺžil platnosť zákonov o stannom práve a všeobecnej mobilizácii do 18. augusta. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram člen parlamentu Jaroslav Železniak. Platnosť oboch zákonov sa predĺži od 20. mája na obdobie 90 dní. Za pokračovanie platnosti zákona o stannom práve hlasovala 324 poslancov a za predĺženie legislatívy o všeobecnej mobilizácii 333 členov Verchovnej rady. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Železniak dodal, že od začiatku otvorenej vojny išlo už o siedme hlasovanie poslancov o stannom práve. Platiť začalo už 24. februára minulého roka a naposledy bolo predĺžené do 20. mája tohto roka.

20:16 Šéf NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že už bolo doručených 98 % sľúbenej techniky. Napriek tomu však nie je Ukrajina v ľahkej pozícii. Na jednej strane musí vyvažovať medzi udržiavaním podpory avizovanou protiofenzívou a strategickou diskrétnosťou. Komentoval Michal Horský.

Čítajte viac Je Ukrajina pripravená udrieť?

20:11 Európska komisia v stredu predloží legislatívny návrh, ktorý by mal umožniť rýchlejšiu výrobu munície v EÚ. Uviedla to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po utorkovom stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ukrajina potrebuje muníciu okamžite,“ zdôraznila. EK na tento účel prispeje sumou 500 miliónov eur, členské štáty pridajú ďalších 500 miliónov.

Predsedníčka eurokomisie v tejto súvislosti pripomenula nedávnu návštevu Pavla na Ukrajine, ktorú čiastočne absolvoval so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa Leyenovej jej Pavel tlmočil, že Ukrajina aktuálne najviac potrebuje práve muníciu.

Česku a jeho obyvateľom sa tiež poďakovala za pomoc a solidaritu s ukrajinskými utečencami, ktorá je podľa nej príkladná. Zdôraznila, že v Českej republike je najvyšší počet ukrajinských utečencov na počet obyvateľov.

Pavel ocenil konzistentnosť von der Leyenovej v jej názoroch, ktoré sa podľa neho nie vždy stretnú s pochopením, ale sú dôležité. Ocenil aj jej prístup k možnému budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ. „Sme pripravení ísť tomu naproti a pomáhať Ukrajine prekonať všetky prekážky,“ vyhlásil český prezident a dodal, že rozširovanie je aj v záujme samotnej EÚ. Pred schôdzkou s Pavlom sa šéfka EK stretla s českým premiérom Petrom Fialom.

19:09 Dvaja muži vo veku 39 a 47 rokov zomreli pri explózii míny, na ktorú narazil traktor v Charkovskej oblasti. Uviedol to v utorok gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Zároveň vyzval miestnych obyvateľov, aby boli čo najopatrnejší a nenavštevovali lesy, polia, brehy priehrad a iné potenciálne zamínované lokality. Podľa jeho slov v Charkovskej oblasti doteraz našli a zlikvidovali takmer 66-tisíc výbušných zariadení. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v decembri povedal, že od začiatku ruskej invázie bolo zamínovaných zhruba 250-tisíc štvorcových kilometrov Ukrajiny čiže takmer 40 percent rozlohy krajiny.

18:24 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo chargé d'affaires poľského veľvyslanectva v Moskve Jaceka Šladewského. Dôvodom je sobotňajšie zatvorenie školy pre deti ruských diplomatov, ktorú prevádzkovala ruská ambasáda vo Varšave. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra AFP.

Spor o viacpodlažnú budovu zo 70. rokov, ktorú obyvatelia Varšavy prezývajú „špiónske hniezdo“, pretrváva už rok. „Táto budova patrí varšavskej radnici,“ vyhlásil pre AFP hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina s tým, že k zatvoreniu školy mesto pristúpilo na základe rozhodnutia súdneho exekútora.

Starosta Varšavy Rafal Trzaszkowski povedal, že škola nemá „žiadny diplomatický štatút a nechráni ju žiadna imunita“.

Poľskí predstavitelia navyše tvrdia, že existuje obrovský rozdiel v počte budov využívaných na diplomatické účely, ktoré mala Varšava k dispozícii v Rusku a Rusko v Poľsku, píše AFP.

17:36 Dánsko poskytne Ukrajine vojenské vybavenie a finančnú pomoc v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún (228 miliónov eur). Oznámil to v utorok dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Poulsen tiež uviedol, že táto severská krajina zníži od začiatku roka 2024 svoju vojenskú prítomnosť v Iraku a namiesto toho sa zameria na pobaltské krajiny, pričom Severoatlantickej aliancii ponúkne jeden prápor na obranu tohto regiónu.

Prápor by mal pozostávať zo 700 až 1200 vojakov. Mali by ho nasadiť v Lotyšsku, a to každoročne na štyri až šesť mesiacov. Zvyšnú časť roka zostanú títo vojaci v Dánsku, v prípade krízovej situácie však budú pripravení na vyslanie do pobaltských krajín, spresnil dánsky rezort obrany.

„Musíme byť pripravení na to, že dánska prítomnosť v Pobaltí bude dlhodobá, takže je potrebné nájsť rovnováhu medzi prítomnosťou vojakov priamo na mieste a ich pripravenosťou na vyslanie z Dánska,“ povedal Poulsen.

16:32 Okno pre dohovor na predĺženie dohôd o vývoze obilia z ukrajinských prístavov sa uzatvára, varoval v utorok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Uviedol, že rokovania pokračujú, ale že zatiaľ nepriniesli výsledky. Podľa informácií Reuters od nemenovaného ukrajinského predstaviteľa majú strany v stredu rokovať o predĺžení mechanizmu.

Moskva už niekoľkokrát povedala, že dohody nepredĺžia, až 18. mája skončí ich platnosť. Dohody sprostredkované OSN a Tureckom umožnili od vlaňajšieho júla vývoz viac ako 27,5 milióna ton potravín z ukrajinských prístavov. Podľa OSN to prispelo k zníženiu svetových cien potravín a pomohlo predovšetkým mnohým rozvojovým krajinám.

„Podmienky dohody týkajúcej sa ruského poľnohospodárskeho sektora sa neplnia,“ citovala utorkové Peskovovo vyhlásenie agentúra Reuters. Moskva okrem iného požaduje, aby bola ruská štátna banka Rosselchozbank znovu pripojená k medzinárodnému platobnému systému SWIFT, aby Západ odblokoval účty a aktíva ruských spoločností, ktoré vyrábajú alebo prepravujú poľnohospodárske výrobky a hnojivá, a opätovné uvedenie do prevádzky potrubia prepravujúceho amoniak z ruského mesta Toljatti do ukrajinského prístavu Odesa.

„Kontakt pokračuje, ale zatiaľ nepriniesol žiadne výsledky,“ povedal tiež hovorca ruského prezidenta. Nepotvrdil ani nevyvrátil informáciu, že strany dohody budú v stredu rokovať. Naposledy boli zmluvy predĺžené v polovici marca, a to na dva mesiace namiesto obvyklých štyroch mesiacov. (reuters, čtk)

16:15 Dodanie bojových stíhačiek typu F-16 Kyjevu je len „otázkou času“, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Domnievam sa, že toto rozhodnutie USA bude závisieť od výsledkov (ukrajinskej) protiofenzívy,“ uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televíznej stanice 1+1.

Stíhačky sú spolu s delostreleckými granátmi a obrnenými vozidlami jednou z troch priorít podpory spojencov Kyjevu. „Keby sme F-16 mali už teraz, protiofenzíva by bola ďaleko rýchlejšia,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie s tým, že s ich pomocou by bolo možné ochrániť viac životov ukrajinských vojakov a civilistov pred raketovými útokmi Ruska.

V nadchádzajúcich dňoch sa očakáva začiatok dlho ohlasovanej jarnej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, ktorej cieľom má byť vytlačenie ruských jednotiek z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny. Kyjev už viac než 14 mesiacov s masívnou pomocou západných krajín bojuje proti ruským inváznym vojskám. Dodanie západných stíhačiek je už dlho na zozname požiadaviek Ukrajiny. (dpa, tasr)

16:02 Za nezmyselný označil v utorok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov odhad ruských strát v bojoch na Ukrajine, ktorý v pondelok zverejnil Biely dom. Podľa Washingtonu prišlo Rusko za posledných päť mesiacov o 100-tisíc vojakov.

Čítajte viac Podľa USA prišlo Rusko za posledných päť mesiacov o 100-tisíc vojakov. Údaj vycucaný z prsta, odkázal Kremeľ

15:17 Rusko by mohlo najímať civilistov a využívať novinárov a podnikateľov v Dánsku na vyzvedačstvo, varovala v utorok Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET). Civilisti by podľa nej mohli byť alternatívou za ruských diplomatov, ktorých severská krajina vlani vykázala kvôli podozreniu zo špionáže.

Invázia na Ukrajinu zintenzívnila potrebu Moskvy zhromažďovať tajné informácie v krajinách NATO, uviedla PET v zverejnenej správe. Dánsko, ktoré kontroluje vstup do Baltského mora, by zohrávalo dôležitú strategickú úlohu v prípadnom vojenskom konflikte s Ruskom ako tranzitný bod pre posily NATO. To podľa PET robí Dánsko obzvlášť zaujímavým.

Keď Dánsko vlani v apríli podobne ako ďalšie krajiny EÚ vyhostilo 15 ruských diplomatov, ochromilo to schopnosť Ruska špehovať na území Dánska. „Ale potreba Ruska dostávať informácie z Dánska sa zväčšila, a PET preto predpokladá, že Rusko sa pokúsi využiť iné cesty k vyzvedačstvu v Dánsku,“ uviedla služba.

„Mohlo by nasadzovať spravodajkyni v Dánsku mimo diplomatickej reprezentácie, napríklad ako novinárov a podnikateľov, a využívať hosťujúcich spravodajských dôstojníkov. Alebo by ruské spravodajské služby mohli vo väčšom rozsahu verbovať dánske zdroje v Rusku alebo v tretích krajinách,“ varovala PET. Medzi ďalšími možnými metódami sú podľa nej rôzne formy elektronického zhromažďovania spravodajských informácií a kybernetická špionáž. (reuters, čtk)

15:07 Ruské úrady pokutovali za šírenie homosexuálnej propagandy nemeckého občana, ktorého sa chystajú z krajiny aj deportovať. TASR správy prevzala v utorok od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.

Nemec bol prevezený z polostrova Kamčatka na ruskom ďalekom východe a v utorok v popoludňajších hodinách bude deportovaný cez Turecko. Okrem toho mu bola uložená pokuta vo výške 150-tisíc rubľov (asi 1700 eur).

Súd v prípade 40-ročného Nemca rozhodol začiatkom apríla. Podľa správ médií vyhľadával muž cez internet kontakty s ruskými občanmi s vidinou nadviazania sexuálneho vzťahu.

14:15 Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania.

Čítajte viac Ukrajinský farmár likviduje ruské míny netradične: Traktorom

12:51 Rusko prijalo potrebné opatrenia na zvýšenie výroby zbraní a vojenského materiálu určených pre dodávky ruským jednotkám zapojeným do „špeciálnej vojenskej operácie“, uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu. Moskva naďalej odmieta svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začatú vlani vo februári nazvať vojnou a označuje ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Čítajte viac Rusi zvyšujú tempo a objem výroby zbraní. Šojgu sa slovu vojna vyhol

12:48 Moskva zmenila v bojoch na Ukrajine taktiku a začala zámerne útočiť na obytné oblasti, uviedol v utorok poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Niet pochýb o tom, že vedú priame útoky na civilné obytné domy,“ povedal Podoľak v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Podľa jeho slov sa Moskva snaží takouto zmenou taktiky vyprovokovať unáhlenú protiofenzívu. Raketovými útokmi tiež chce otestovať ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal.

Moskva počas zimných mesiacov cielila raketové útoky predovšetkým na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

V uplynulých dňoch Ukrajina čelila novej vlne ruských raketových úderov. Piatkový zásah obytných budov v meste Umaň v centrálnej časti Ukrajiny si vyžiadal 23 obetí vrátane malých detí. Rusko tvrdí, že cieľom útoku boli armádne zálohy a mali im zabrániť dostať sa na frontovú líniu. Kyjev toto tvrdenie odmieta. (tasr, dpa)

12:38 Na Ukrajine v utorok začal fungovať jednotný register nezvestných osôb, informovalo ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území. Register bude zhromažďovať a centralizovať údaje o osobách, ktoré zmizli, aj vrátane dôležitých súdnych rozhodnutí. Uľahčí sa tak pátranie po týchto osobách, napísal denník Ukrajinska pravda.

„Dostupnosť centralizovaných informácií o nezvestných osobách pomôže začať oveľa účinnejšie pátraciu akciu. Iba v spolupráci s ďalšími agentúrami budeme schopní nájsť zmiznuté osoby, čo najrýchlejšie to bude možné,“ uviedol ukrajinský splnomocnenec pre nezvestných Oleh Kotenko.

V registri budú všetky dôležité dáta: meno osoby, miesto a dátum narodenia, rodinný stav, bydlisko, územie, kde k zmiznutiu došlo, okolnosti a čas zmiznutia, ďalší popis nezvestného. Súčasťou registra majú byť aj informácie o existencii, či neexistencii súdneho rozhodnutia o uznaní osoby za nezvestnú či o vyhlásení za mŕtveho.

Oľah Kotenko v polovici apríla uviedol, že vo vojne Ruska proti Ukrajine je nezvestných viac ako 7-tisíc ukrajinských vojakov. „Dúfame, že ľudia, ktorých hľadáme, sú v zajatí,“ povedal vtedy v televíznom vysielaní. Dodal, že obvykle 60 až 65 percent nezvestných sa nakoniec nájde nažive v zajatí. „Ostatní bývajú bohužiaľ mŕtvi,“ konštatoval.

Nezvestných je tiež veľké množstvo detí, ktoré boli často z ukrajinských zariadení deportované do Ruska. Na ruské územie boli v mnohých prípadoch zavlečené aj ukrajinské deti, ktoré ich rodičia v dobrej viere vyslali na letný tábor organizovaný v ukrajinských oblastiach pod kontrolou ruských síl. (čtk, pravda.com.ua)

12:21 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni (24. 4 – 30. 4.) na Slovensko 17 254 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 567 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 18 657 ľudí, informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vlaňajšieho vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 388 352. Dočasné útočisko udelili 115.196 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 2022 1 187 432 ľudí­. (tasr)

11:13 Ukrajina odmieta mierovú misiu Vatikánu, o ktorej počas návštevy Budapešti rokoval minulý piatok pápež František aj s premiérom Viktorom Orbánom.

Čítajte viac Bez "požehnania" Ukrajincov. Kyjev odmieta mierovú misiu Vatikánu, Moskva o nej nič nevie

10:11 Ukrajinské sily sú na plánovanú ofenzívu pripravené, nie je však žiaduce stupňovanie tlaku na to, aby sa ofenzíva začala čo najskôr a aby sa podporovali očakávania, že Ukrajina jedným rozhodným ťahom ukončí vojnu.

Uviedol to Robert Vass, prezident organizácie Globsec, ktorá zorganizovala v Kyjeve sériu stretnutí popredných odborníkov na obranu a bezpečnosť s predstaviteľmi ukrajinských silových zložiek.

Čítajte viac GLOBSEC: Ukrajinské sily sú na plánovanú ofenzívu pripravené

10:10 Volodymyr Žemčugov je etnický Rus, pochádza z ukrajinskej Luhanskej oblasti. Na jar 2014 videl na vlastné oči, čo sa v jeho rodnom meste Krasnyj Luč začalo diať. Aktivity proruských separatistov, príchod ruskej armády. Rozhodol sa preto spoločne s priateľmi založiť partizánsky odboj.

Čítajte viac Zastavovali autá, lúpili, mučili, vraždili. Spomína partizán na príchod ruských kozákov na Donbas

9:24 Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej analýze bojov na Ukrajine informuje o pravdepodobnom odvolaní ruského generálplukovníka Michaila Mizinceva, ktorý zodpovedal za armádnu logistiku. Vo funkcii bol pritom iba osem mesiacov. Ako britskí vojenskí analytici dodali, Mizincevovo prepustenie nebolo oficiálne potvrdené, avšak podobné správy ukazujú na stále trvajúce logistické problémy, s ktorými sa ruská armáda stretáva.

„Rusko nemá dostatok munície, aby dosiahlo úspech v ofenzíve. Nedostatok munície vedie aj k vnútorným sporom, najmä medzi ruským ministerstvom obrany a žoldnierskou Vagnerovou skupinou,“ uviedlo britské ministerstvo.

9:09 Ruské invázne sily sa ďalej sústredia na útočné operácie v mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka v Doneckej oblasti, uviedol dnes ráno vo svojej pravidelnej správe ukrajinský generálny štáb. Rusi podnikli za posledný deň 19 raketových útokov, 17 ďalších leteckých útokov a v 25 prípadoch útočili pomocou salvových raketometov.

Epicentrom bojov sú mestá Bachmut a Marjinka. Najtvrdšie boje sa teraz podľa Kyjeva odohrávajú práve v Bachmute, kde sa ruské jednotky už mesiace usilujú o obkľúčenie a následné dobytie mesta. Ukrajinci sa tam ale aj naďalej snažia držať svoje pozície.

Pri operáciách práve v okolí Bachmutu zahynuli dvaja kanadskí občania. Dvadsaťsedemročný Kyle Porter a dvadsaťjedenročný Cole Zelenco slúžili pri ukrajinskej medzinárodnej légii, ktorá je súčasťou 92. mechanizovanej brigády. Ide už o štvrtého a piateho Kanaďana, ktorí v krajine zahynuli od začiatku ruskej invázie, uviedla kanadská spravodajská stanica CBS News.

8:25 Ukrajinské sily dnes ráno ostreľovali dedinu v ruskej Brjanskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou. Na telegrame to uviedol tamojší gubernátor Alexander Bogomaz. Ako dodal, ostreľovanie si nevyžiadalo žiadne obete, v jednom z domov ale vypukol požiar. V rovnakej oblasti o deň skôr kvôli explózii vykoľajil nákladný vlak.

„Ráno ozbrojené sily Ukrajiny ostreľovali dedinu Kurkoviči v oblasti Starodubskij,“ napísal gubernátor. „Neboli žiadne obete. V dôsledku ostreľovania vypukol v jednej z domácností požiar. Všetky pohotovostné zložky sú na mieste,“ dodal.

Agentúra Reuters poznamenala, že správy nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky vo vnútri Ruska a na ukrajinskom území okupovanom Ruskom. Armáda však denne podáva správy o činnosti a pohybe jednotiek v oblasti bojov.

Ruská Brjanská oblasť susedí so severnou časťou Ukrajiny a tiež s Bieloruskom. Podobne ako napríklad Belgorodská oblasť aj tento región od ruskej invázie do susednej krajiny pomerne často hlási ostreľovanie alebo útoky bezpilotných lietadiel na svoje územie.

6:42 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a kanadský premiér Justin Trudeau prostredníctvom telefónu rokovali o dlhodobej obrannej spolupráci.

Trudeau sľúbil, že Kanada bude aj naďalej poskytovať Ukrajine vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc. „Tak dlho, ako to bude potrebné. Tak dlho sa chystáme poskytovať Ukrajine podporu,“ napísal na sociálnej sieti po telefonáte.

Zelenskyj napísal, že s kanadským premiérom hovoril aj o začatí konfiškácie ruských aktív a žiadal zvýšenie sankčného tlaku na Rusko.

Kanada minulý mesiac poslala Ukrajine osem tankov typu Leopard 2, pripomína AFP. Takisto predĺžila až do októbra pôsobenie svojej misie, ktorá poskytuje ukrajinským vojakom výcvik a má na Ukrajinu vyslať aj špecialistov na zdravotnícky výcvik.

VIDEO: Sláva Ukrajine. Kličko sa posadil do tanku Leopard

Kanada patrí k najoddanejším podporovateľom Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie už vyčlenila na pomoc tejto krajine miliardy kanadských dolárov; z toho vyše miliardu priamo na vojenskú pomoc.

6:10 Moskva obnovila raketové útoky, ktoré boli zjavne navrhnuté tak, aby brzdili plány Kyjeva na protiofenzívu, uviedol britský denník The Guardian. Keďže spojenci Kyjeva hovoria, že vybavenie a novovycvičené ukrajinské jednotky sú na mieste, Moskva oživila svoju zimnú taktiku pokusov organizovať bombardovanie ďaleko za ukrajinskými frontovými líniami.

V Pavlohrade v pondelok raketový útok zasiahol podľa ruskej strany sklady munície pripravené pre ofenzívu a fabriku s vojenskou výrobou, ukrajinská strana hovorí o desiatkach poškodených civilných objektov, ale jedna raketa podľa nej trafila priemyselný objekt a spôsobila požiar. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, ktoré ukazujú veľký požiar a sekundárne výbuchy.

Ruské raketové útoky zranili desiatky civilistov a zrejme poškodili železničnú infraštruktúru a muničný sklad na juhovýchode Ukrajiny, niekoľko hodín predtým, ako výbuch v Rusku vykoľajil nákladný vlak, pripomína denník. Pondelkové útoky na oboch stranách hranice mali zrejme za cieľ narušiť vojenskú logistiku pred výraznou ukrajinskou protiofenzívou proti okupačným ruským jednotkám, ktorá by sa mala čoskoro začať na juhu alebo východe, píše Guardian.

Ruské ministerstvo obrany v utorok ohlásilo ďalší raketový útok na infraštruktúru, tentoraz na železničnú stanicu v Kramatorsku v smere Soledar – Bachmut, uviedla ruská štátna agentúra TASS.

Aktivia na oboch stranách naznačuje, že sa pripravujú na ukrajinskú protiofenzívu. Nedávno sa o nej vyjadril aj ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

„Prípravy sa chýlia ku koncu. Dodané zbrane sa bolo treba naučiť aj používať. Vybavenie (nám) bolo prisľúbené, pripravené a čiastočne aj dodané. Vo všeobecnosti sme už pripravení,“ povedal Reznikov reportérom v metropole Kyjev.

„Hneď, ako to bude vôľa Božia, (keď nastane vhodné) počasie a a keď o tom rozhodnú velitelia, urobíme to,“ dodal bez uvedenia konkrétneho termínu, kedy by sa mohla začať protiofenzíva, zameraná na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

Čítajte viac Kyjev nie je pripravený na veľkú ofenzívu. Ale nemá na výber, usudzuje expert

Už skôr povedal: "Dúfam, že to začne nečakane. Lebo v tom je zmysel vojenskej operácie – nikto sa nesmie dozvedieť, že začala. Čím dlhšie o nej nebude vedieť nepriateľ, tým lepšie. Podľa šéfa ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenija Prigožina sa ukrajinská ofenzíva začne do 15. mája 2023.

Na otázku v inom rozhovore so serverom RBK-Ukrajina, či sú očakávania od protiofenzívy prehnané, Reznikov odpovedal kladne. „Predtým nikto neveril vo víťazstvo. Predtým všetci chceli, aby Ukrajina aspoň nejakým minimálnym spôsobom prežila, aby sa nejaká jej časť zachovala. Ale ako náhle ukrajinské sily dosiahli úspechy, všetci začali vo víťazstvo veriť,“ doplnil minister obrany.

Kyjev sa na protiútok na ruské pozície na východe a juhu krajiny pripravuje už niekoľko mesiacov. Severoatlantická aliancia (NATO) vo štvrtok uviedla, že jej spojenci a partnerské krajiny už Ukrajine dodali viac než 98 percent bojových vozidiel prisľúbených Ukrajine na posilnenie bojových schopností Kyjeva.

Spolu s viac než 1550 obrnenými vozidlami, 230 tankami a ďalším vybavením poslali západní spojenci „obrovské množstvo munície“ a vycvičili a vybavili viac než deväť nových ukrajinských brigád, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo svojom videopríhovore žiadal posilnenie protivzdušnej obrany svojej krajiny. Takisto pripomenul pondelňajšie vzdušné útoky Ruska, pri ktorých prišlo o život viacero osôb, uviedla agentúra DPA.

Čítajte viac Zelenskyj sa pohádal s Maďarmi. Szijjártó: Maďarsko už zaplatilo priveľkú cenu za vojnu

Ukrajina podľa prezidentových slov so svojimi partnermi spolupracuje tak aktívne, ako je len možné, aby zvýšila spoľahlivosť ochrany svojho vzdušného priestoru.

„Len minulú noc od polnoci do siedmej ráno sa nám podarilo zostreliť 15 ruských rakiet,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajine sa „nanešťastie“ nepodarilo zostreliť všetky ruské strely.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v pondelok oznámil, že v priebehu noci Rusi na Ukrajinu vypálili 18 striel s plochou dráhou letu.

Raketové a delostrelecké jednotky skupiny síl „Juh“ zaútočili na železničnú stanicu v Kramatorsku v smere Soledar-Bakhmut. Agentúre TASS o tom informoval vedúci tlačového strediska skupiny Vadim Astafiev. Prečítajte si tiež Vysielanie Vojenská operácia na Ukrajine. Online „Raketové a delostrelecké jednotky Južnej skupiny síl v taktickom smere Soledar-Bachmut zaútočili na železničnú vykladaciu stanicu v Kramatorsku. Vagón s muníciou bol zničený raketami z viacnásobného raketometu Tornado-S,“ uviedol.