CIA špekulovala o možnej vražde Stalina. O prešetrenie jeho smrti teraz požiadali ruskí komunisti

Úmrtiu Stalina venovali Američania veľkú pozornosť. Tento text čerpá z odtajnenej správy CIA, ktorá má pečiatku zo 6. apríla 1953. V danom období eskalovala studená vojna, k priveľkým podozreniam sa prikláňali nielen v Moskve, ale aj vo Washingtone. Správa poukazuje na to, že Stalin sa rozchádzal s časťou členov svojho najbližšieho okolia v pohľade na Západ.

Americkí spravodajcovia zároveň podotkli, že zomrel len niekoľko týždňov po tom, čo sa do Bieleho domu nasťahoval Dwight Eisenhower (prezidentské voľby vyhral v novembri 1952, funkcie sa ujal v januári 1953, keď vystriedal demokrata Harryho Trumana).

Podľa CIA nástup Eisenhowera k moci, ktorý kandidoval za republikánov a chcel posilňovať vojenské kapacity USA i európskych spojencov, možno znepokojil takzvanú mladšiu gardu sovietskych predstaviteľov až tak, že boli pripravení presadiť použitie sily. Americkí spravodajcovia zaradili medzi nich hlavne Georgija Malenkova, Lavrentija Beriju a Nikolaja Bulganina.

Čítajte viac "Berija bol hrdina." Putin chváli Stalinovho krvavého kata

„Je možné, že sa rozhodli zaútočiť na Západ skôr, ako by mal čas pripraviť sa na obranu. Malenkov a Berija vedia, že Sovietsky zväz spolu s Čínou a so satelitnými štátmi majú teraz vojenskú prevahu, čo by mohlo priniesť Kremľu rozhodujúce víťazstvo, umožňujúce podmaniť si Európu a Áziu," uvádza sa v správe CIA.

Čítajte viac Za Stalinom som neplakal, hovorí jeho vnuk

Americkí analytici upozornili, že Stalin by sotva súhlasil s predstavami skupiny okolo Malenkova: „Bol od prírody opatrný. Vyhýbal sa riziku veľkej vojny. Ako skutočný marxista-leninista bol presvedčený, že existujúca situácia vo svete povedie skôr či neskôr k hospodárskej kríze kapitalistického sveta, zvlášť v USA, a nakoniec k triumfu komunizmu naprieč celým svetom." Dodali, že Stalin veril, že v týchto súvislostiach je pád kapitalizmu nezvratný bez vonkajšieho použitia sily, pričom jeho zriadenie treba podkopávať rôznymi metódami.

Čítajte viac Som stalinista, tvrdí Stalinov vnuk

Naopak, CIA charakterizovala Malenkova, Beriju a Bulganina ako komunistov, ktorí nesúhlasili s predstavou, že kapitalizmus zhnije iba pod tlakom domáceho robotnícko-roľníckeho hnutia a pre neschopnosť vyrovnať sa s ekonomickými problémami: „Podľa nich povojnové obdobie ukázalo, že Západ je životaschopný a predpokladali, že hospodárska kríza sa neprehĺbi. Uprednostňovali priamu akciu, nie Stalinovu politiku pomalého budovania prevahy, postupného napredovania a získavania kapitalistického sveta kúsok po kúsku."

Čítajte viac S Churchillom a Rooseveltom pil na Stalina

CIA nepochybovala o tom, že Stalin, ktorý vedel o zmýšľaní gardy Malenkova, vykonal preventívne opatrenia proti horúcim hlavám. Na XIX. zjazde komunistickej strany v októbri 1952 rozpustil 12-členné politbyro a nahradil ho prezídiom až s 36 členmi. „Táto reorganizácia vedenia znížila význam každého člena starého politbyra a zároveň zmenšila hrozbu extrémnej koncentrácie moci v rukách Malenkova," ozrejmila americká spravodajská služba.

Prečo to vlastne Stalin urobil, keď bol nedotknuteľný vodca? Podľa CIA si uvedomoval svoj pokročilý vek, respektíve sa blížila jeho smrť (pevné zdravie už nemal a na jeseň 1952 mal už takmer 74 rokov). Americkí analytici ešte poukázali na to, že Stalin vybral do prezídia aj niekoľko generálov. Dôvod? V prípade jeho smrti mali byť protiváhou skupiny Malenkova, keby chcela ísť do ozbrojeného konfliktu so Západom.

Komu v Moskve najviac vyhovovala Stalinova smrť? CIA uviedla, že Malenkovovi: „Potreboval získať moc a zaútočiť na Západ, ktorý sa ešte len začínal zbrojiť." Malenkov vrátil mocenskú štruktúru do predchádzajúcej podoby: zrušil prezídium a spoliehal sa na nové desaťčlenné politbyro, v ktorom boli jeho stúpenci.

Čítajte viac Najprv zomrel Stalin. A hneď po ňom Gottwald

V ďalšej časti správa CIA pripomenula smrť Lenina v roku 1924. Poukázala na slová komunistického revolucionára Leva Trockého, ktorý podozrieval Stalina, že dal otráviť vodcu boľševickej revolúcie v Rusku alebo prinajmenšom mu nejakým spôsobom dopomohol do hrobu. Údajne tým chcel predísť tomu, že Lenin si zaumienil eliminovať jeho mocenský vplyv. „Dejiny sa mohli zopakovať. Stalin obávajúci sa Malenkova podnikol kroky, aby ho obmedzil, a ten urýchlil jeho smrť," špekulovala americká tajná služba.

Čítajte viac Stalin 70 rokov po smrti. "Je tu stále s nami. Len fúzy si oholil," hovoria Rusi

V januári 1953 v Moskve zatkli lekárov, ktorí sa starali o Stalina. Obvinili ich, že mu úmyselne poskytovali nesprávnu zdravotnú starostlivosť. CIA pokračovala v ničím nepodloženej úvahe, čo aj zdôraznila: „Noví doktori na rozkaz Malenkova a Beriju urýchlili Stalinovu smrť. Samozrejme, že toto je len domnienka."

Čítajte viac Stalin v Rusku ešte nesmie umrieť. Moskovské kino porušilo zákaz

Malenkov mal po úmrtí Stalina len krátky čas hlavné slovo v Moskve, napokon sa stal novým šéfom Kremľa Nikita Chruščov. O niekoľko rokov ho eliminoval zo strany podobne ako Bulganina. Čo sa týka Beriju, dopadol zo všetkých troch najhoršie: Chruščov ho dal v decembri 1953 popraviť.

Špekulácie o zámernom odstránení Stalina sa nikdy nepotvrdili. Ľahkú porážku utrpel najprv v roku 1946, klincom do rakvy sa mu stala ťažká mozgová mŕtvica na začiatku marca 1953, keď mal krvácanie do mozgu.

Príčetní odborníci v Rusku jednoznačne hovoria o prirodzenej príčine Stalinovho úmrtia, dôrazne odmietajú fantazírovať o tom, že ho niekto zabil. Historik Sergej Devjatov, poradca riaditeľa Federálnej služby ochrany Ruskej federácie, podčiarkol, že nemôže byť reč o vražde. Povedal to vlani pre RIA Novosti, keď uplynulo 70 rokov od smrti Stalina. „Najčastejšie sa hovorí o údajnom otrávení. Táto verzia sa o nič neopiera. Z medicínskeho pohľadu je všetko jasné," ubezpečil Devjatov.

Stalin utrpel ťažkú mŕtvicu 2. marca 1953 vo svojej rezidencii a o tri dni zomrel. „Tento dom s parkom bol prísne strážený. Mal viacvrstvovú ochranu. Čokoľvek tam spáchať proti nemu bolo nereálne," uviedol historik. Na ochranku Stalina dohliadal minister štátnej bezpečnosti Viktor Abakumov, ktorý mal povesť jemu absolútne verného človeka.

Čítajte viac Stalin ešte nezomrel? Jeho kult sa v Rusku drží

Stalin zostal nedotknuteľným hrdinom v očiach komunistickej strany len tri roky od svojej smrti. Na jej XX. zjazde vo februári 1956 predniesol Chruščov prejav, v ktorom odhalil jeho kult osobnosti, a tak generalissimus upadol do nemilosti.

Čítajte viac Stalina poprel jeho žiak, hovorí Chruščovova dcéra

Dovtedy milovaný vodca mal navždy spočinúť v mauzóleu spolu s Leninom, ale balzamované telo na jeseň 1961 preložili do rakvy a uložili do hrobu pri múroch Kremľa.

Čítajte viac Stalinovu múmiu pochovali v noci