Piaty deň: EÚ kúpi Ukrajine zbrane. Skončilo sa prvé kolo mierových rokovaní

Vojna na Ukrajine sa stupňuje. Ruské sily sa v noci na pondelok znovu pokúsili dobyť Kyjev, pri ostreľovaní Charkova na východe Ukrajiny zabili desiatky osôb, z krajiny pred vojnou utieklo vyše 500-tisíc ľudí. Západ sľubuje napadnutej Ukrajine ďalšiu podporu a Moskva prijíma odvetné opatrenia proti sankciám, ktoré už tvrdo dopadajú na ruskú ekonomiku. Predstavitelia Moskvy a Kyjeva, ktorý by rád vstúpil do EÚ, spolu prvýkrát od začiatku vojny rokovali, skoré ukončenie konfliktu sa ale nedá čakať.

, , , 28.02.2022 05:00, aktualizované: 23:32
Zbrane / Puška / Kalašnikov / Vojak / Foto: ,
Miestni obyvatelia počas výcviku neďaleko Kyjeva
debata (3116)
mier-ukrajine-2

Najdôležitejšie udalosti

  • Rusko od začiatku útoku na Ukrajinu už prišlo o zhruba 5300 vojakov a 191 tankov
  • Ruskí vojaci sa v noci znova pokúsili prelomiť obranu Kyjeva, všetky ich pokusy ale zlyhali
  • V Kyjeve operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali rozkaz zlikvidovať Zelenského
  • Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ
  • Po referende môžu byť v Bielorusku rozmiestnené jadrové zbrane aj ruské vojská
  • Zelenského podporuje 90 percent Ukrajincov. 70 percent verí, že dokážu odraziť útok
  • Rusko prvýkrát od začiatku invázie rokovalo s Ukrajinou. Plánujú sa ďalšie rozhovory
  • Zelenskyj uviedol, že Ukrajina žiada okamžité prijatie do EÚ
  • Čaputová spolu s ďalšími prezidentmi vyzývajú na rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine


23:32 Spojené štáty v pondelok uviedli, že 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť USA do 7. marca z dôvodu zapojenia do špionážnych aktivít. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na hovorkyňu americkej misie pri OSN Oliviu Daltonovú. O vyhostení už skôr informoval ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia, neuviedol však dôvody tohto kroku.

Vyhostení diplomati podľa slov hovorkyne „zneužili svoje privilégiá pobytu v USA zapojením sa do špionážnych aktivít, ktoré sú nepriateľské pre našu národnú bezpečnosť“. Daltonová dodala, že na tomto kroku USA pracovali už niekoľko mesiacov.

23:26 Svetoví lídri vrátane amerického prezidenta Joea Bidena a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa na pondelňajšej videokonferencii zhodli na potrebe ďalšieho zosilnenia sankcií proti Rusku. Podľa Elyzejského paláca by mohli byť uvalené v najbližších dňoch. Biely dom sľúbil Rusku „ťažké náklady a dôsledky“ kvôli invázii na Ukrajinu.

Elyzejský palác po videokonferencii oznámil, že európske krajiny a ich spojenci sú pripravení uvaliť na Rusko dodatočné sankcie. Videokonferencie sa podľa agentúry AFP zúčastnili vrcholní predstavitelia Francúzska, USA, Británie, Kanady, Nemecka, Talianska, Japonska, Poľska, Rumunska a tiež zástupcovia Európskej únie a NATO.

23:20 Čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün v pondelok na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku povedal, že z novej studenej vojny medzi USA a Ruskom sa „nedá získať nič“. TASR správu prevzala z agentúry AFP. „Studená vojna sa dávno skončila. Mentalitu založenú na konfrontácii blokov je potrebné opustiť,“ povedal.

„Začatím novej studenej vojny sa nedá získať nič, každý však môže stratiť,“ dodal. VZ OSN v pondelok v New Yorku otvorilo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu.

23:04 Monako, ktoré je považované za daňový raj pre veľmi bohatých, zmrazí majetky a uvalí sankcie na niektorých Rusov. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters kniežací palác bez toho, aby upresnil, o ktoré Rusy pôjde.

Monako sankciami reaguje podobne ako ostatné západné krajiny na ruskú inváziu na Ukrajinu. Monacký knieža Albert podporuje úsilie o zastavenie bojov na Ukrajine a vyzýva na stiahnutie ruských ozbrojených síl z ukrajinského územia, uviedol palác. „Kniežatstvo bezodkladne zaviedlo postupy smerujúce k zmrazeniu fondov a ekonomické sankcie zhodné s tými, ktoré zaviedla väčšina európskych štátov,“ uviedol kniežací palác v dnešnom vyhlásení.

22:56 Ukrajinské bezpečnostné zložky zadržali starostu mesta Pivdenne v Charkovskej oblasti kvôli podozreniu z vlastizrady. Informovali o tom ukrajinské médiá. V Charkovskej oblasti je to už druhý starosta zadržaný za týchto okolností, podotkla agentúra Unian. Tým prvým je čelný predstaviteľ mesta Kupjansk, ktorý sa podľa ukrajinských bezpečnostných zložiek chcel vzdať ruským okupačným vojskám a vyjednával s nimi.

Z akého konkrétneho prečinu ukrajinské úrady vinia Oleksandra Brjuchanova, ktorý stojí na čele mesta Pivdenne, nie je z dostupných informácií jasné.

22:25 Európska únia pridala na sankčnú listinu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ďalších ruských oligarchov napojených na Kremeľ, ako aj Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Reuters a portálu Meduza.io.

EÚ oznámila, že zmrazila majetok a uvalila zákaz na udelenie víz pre ďalších 26 ľudí, pričom sú medzi nimi ruskí oligarchovia a podnikatelia, ktorí obchodujú v ropnom, bankovom a finančnom sektore, ako i vládni predstavitelia, vysokí predstavitelia ruskej armády a „propagandisti, ktorí prispeli k šíreniu protiukrajinskej propagandy“.

Na sankčnom zoznam sa ocitol aj šéf ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin i šéf ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Nikolaj Tokarev, či oligarchovia ako Ališer Usmanov, Piotr Aven, Alexandr Ponomarenko, aj o ruského bankára Michaila Fridmana. Spomedzi predstaviteľov ruskej vlády sa na zozname ocitol napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Černyšenko, ale i mnohí ruskí poprední novinári, píše Reuters.

22:18 Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan uviedol, že plánuje začať vyšetrovanie možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. „Ďalším krokom je pokračovať v procese hľadania a získania povolenia od senátu prípravného konania na začatie vyšetrovania,“ uviedol prokurátor v pondelkovom vyhlásení.

22:12 Stály predstaviteľ Ukrajiny pri OSN Serhij Kyslycia na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN vyzval členské krajiny, aby podporili rezolúciu, ktorá odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ak neprežije Ukrajina, neprežije ani OSN. Nerobme si ilúzie,“ povedal Kyslycia. VZ OSN v pondelok v New Yorku otvorilo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu.

21:54 Celkovo 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť do 7. marca územie Spojených štátov. Oznámil to v pondelok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Nebenzia na tlačovej konferencii v newyorskom sídle OSN povedal novinárom, že sa práve dozvedel o vyhostení, informovala tlačová agentúra AFP, ktorá však bezprostredne nebola schopná nezávisle potvrdiť tento príkaz.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že sa k záležitosti nebude vyjadrovať.

21:43 Francúzsko presťahuje svoje veľvyslanectvo na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova, ktorý sa nachádza na západe krajiny. V pondelok to oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že Francúzsko je poslednou západnou krajinou, ktorá k tomuto kroku pristúpila.

Le Drian zareagoval na udalosti súvisiace s Ukrajinou prvýkrát, odkedy ruský prezident Vladimir Putin prikázal uviesť do pohotovosti odstrašujúce jadrové zbrane. Podľa šéfa francúzskej diplomacie tento krok ruského prezidenta nedáva zmysel, pričom Putin prehral komunikačný boj, už keď minulý štvrtok napadol Ukrajinu.

21:36 Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že pri pokuse o útek z Ukrajiny do Moldavska prišiel o život občan Izraela. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP. Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Izraelčan „sa nachádzal na Ukrajine v kolóne áut smerujúcej k moldavských hraniciam a bol zabitý pri streľbe, ktorá zasiahla jeho auto“.

Príslušné úrady sú v kontakte s mužovou manželkou, ktorá je na Ukrajine s ich deťmi, dodal rezort zahraničia. Kto na vozidlo strieľal, ministerstvo neuviedlo.

21:16 Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s ďalšími siedmimi prezidentmi členských krajín Európskej únie vyzývajú k rýchlemu prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. Urobili tak v otvorenom liste členským štátom EÚ.

Ukrajina/ Vlajka / Pamätník / Veľká vlastenecká vojna / Čítajte viac Prezidenti žiadajú, aby Ukrajinu prijali do Európskej únie

21:00 Po leteckom útoku na mesto Brovary len asi sedem kilometrov východne od Kyjeva je na mieste jeden mŕtvy a päť zranených, uviedol na facebooku starosta Brovar Ihor Sapožko. Útok najskôr zasiahol radarové centrum, uviedla agentúra Unian. V meste sú okrem toho dôležité strojárske a chemické podniky, podotkol ruský investigatívny portál Novaja Gazeta.

Starosta obyvateľov mesta vyzval, aby neopúšťali kryty. Upresnil, že blízko miesta náletu sa nachádza vojenská jednotka.

Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií mohli byť k úderu použité rakety Iskander, napísala agentúra Unian, ktorá útok popísala ako dva silné výbuchy. Web Kyiv Independent si všimol, že úder prišiel nedlho po skončení diplomatických rokovaní ukrajinskej a ruskej delegácie v Bielorusku.

20:56 Aj Nórsko oznámilo, že pošle zbrane na Ukrajinu. Pridalo sa tak k ďalším európskym krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili v reakcii na ruskú inváziu. S odvolaním sa na vládu v Osle o tom informovala agentúra Reuters. Nórsko daruje 2000 protitankových zbraní typu M72, uviedla vláda vo vyhlásení.

„Nórsko má prísnu politiku týkajúcu sa vývozu vojenského materiálu, ale Ukrajina v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam,“ zdôvodnil nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Nórska uplatňovanej od 50. rokov 20. storočia v nedodávaní zbraní do krajín mimo NATO, ktoré sú vo vojne alebo im hrozí ozbrojený konflikt, píše Reuters.

20:50 Satelitné snímky urobené v pondelok súkromnou americkou spoločnosťou Maxar Technologies ukázali, že ruské pozemné sily sa aj naďalej presúvajú zo severu bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev. Ide o obrovský vojenský konvoj, ktorý má dĺžku až 27 kilometrov. TASR informácie prevzala od agentúr AP a Reuters.

Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory. Tento konvoj sa v pondelok nachádzal zhruba 25 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny.

zväčšiť Na satelitnej snímke severný koniec konvoja... Foto: TASR
Ukrajina Rusko konvoj Na satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine, 28. február 2022.

20:41 Dočasné útočisko dostanú od 1. marca na Slovensku štátni občania Ukrajiny a ich rodinní príslušníci. Žiadatelia o dočasné útočisko, ale aj tzv. odídenci, môžu tiež požiadať o poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj v prípade, že sa preukážu iba preukazom cudzinca žiadajúceho o poskytovanie dočasného útočiska alebo dokladom o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „odídenec“. Vyplýva to z uznesenia, ktoré v pondelok schválila vláda.

20:34 Stúpenci väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného vyzvali na protestnú akciu občianskej neposlušnosti. Ĺudia tak majú preukázať svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a snaží sa všetkých donútiť, aby si mysleli, že to Ukrajina napadla Rusko, to znamená my všetci. Nie je to tak,“ uviedol Navaľného tím na sociálnej sieti Twitter. „Musíme všetkým ukázať, že vojnu nepodporujeme. Vyzývame Rusov na občiansku neposlušnosť. Nebuďte ticho,“ uvádza sa ďalej v príspevku.

20:07 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že „krajina polmesiaca“ zatvorí Bospor a Dardanely, prielivy pri vstupe do Čierneho mora, pre vojnové lode Ruska a Ukrajiny. Umožňuje jej to konvencia z roku 1936. Erdogan, ktorý predtým povedal svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi, že neuznáva kroky Moskvy voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny, však zároveň podotkol, že Turecko sa „nevzdá“ svojich vzťahov ani s Ruskom, ani s Ukrajinou.

19:51 Slovensko preplatí zdravotnú starostlivosť o vojnových utečencov z Ukrajiny, pokiaľ budú pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré TASR poskytla jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová.

„Ľudia, ktorí sú pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, dostanú všetky potrebné vyšetrenia a starostlivosť. Ak nie sú zdravotne poistení, úhrada bude realizovaná zo štátneho rozpočtu,“ uviedla Eliášová.

Priblížila, že azylanti majú plne preplácanú zdravotnú starostlivosť ako ostatní účastníci systému. Žiadateľ o azyl a žiadatelia o dočasné útočisko majú nárok na neodkladnú a potrebnú indikovanú zdravotnú starostlivosť, doplnila hovorkyňa.

19:32 Nedovoľme, aby táto vojna v nás vzbudila nenávisť voči občanom Ruska. Odsúďme vojnu a tých, ktorí ju páchajú. Apeluje premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.

Upozornil, že zvlášť v takýchto vypätých chvíľach musíme rozlišovať medzi ruskou vládou, ktorá je zodpovedná za rozpútanie vojny na Ukrajine, a obyčajnými ruskými občanmi. „Vojna je obrovská záťaž na psychiku. Obnaží v nás to dobré i zlé. Myslite na to, že aj na Slovensku sa nachádzajú ľudia ruskej národnosti a malo by byť naším spoločným želaním, aby sa u nás cítili bezpečne. Majú to teraz veľmi ťažké,“ uviedol premiér.

19:28 Ministerstvo vnútra SR zriadilo telefonické infolinky pre osoby hovoriace ukrajinským jazykom. Dostupné sú aj pre volajúcich z Ukrajiny. TASR o tom informovali z tlačovej kancelárie ministra vnútra.

Ide o linky +421513816111 a +421259765111. „Slúžia pre informovanie občanov v núdzi hovoriacich po ukrajinsky. Žiadame preto verejnosť, aby tieto linky zbytočne nevyužívali, pretože sú určené na pomoc občanom Ukrajiny,“ uviedlo ministerstvo.

Rezort dodal, že infolinky zriadil na pôde Akadémie Policajného zboru v Bratislave v spolupráci so sekciou krízového riadenia a sekciou informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV.

19:25 Fínsko prijalo „historické“ rozhodnutie a pošle zbrane Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. V pondelok to oznámila fínska vláda. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters. Fínsko pošle Ukrajine 1500 raketometov, 2500 útočných pušiek, 150 000 kusov munície a 70 000 potravi­nových vojenských balíkov, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.

„Pre Fínsko ide o historické rozhodnutie,“ uviedla fínska premiérka Sanna Marinová.

Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Fínska, ktoré si zachováva status nezúčastnenej krajiny, odkedy sa Sovietsky zväz v roku 1956 vzdal námornej základne na juhu Fínska, píše agentúra Reuters.

Fínsko v nedeľu oznámilo, že dodá Ukrajine helmy, nepriestrelné vesty a balíčky prvej pomoci a zároveň povolilo Estónsku, aby na Ukrajinu poslalo poľné delá, ktoré predtým vlastnilo Fínsko, pripomína Reuters.

19:19 Predseda Smeru Robert Fico vyzýva prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO) a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina), aby sa venovali Slovensku a slovenským národným záujmom. Kritizuje, že sa správajú, ako keby bolo súčasťou vojenského konfliktu Slovensko. „Radikalizujú situáciu a zbytočne vyhrocujú napätie. V tomto by som sa správal odlišne,“ skonštatoval šéf opozičnej strany vo videu na Facebooku.

Fico podotkol, že síce odsudzuje použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine a podporuje humanitárnu pomoc utečencom, no dianie na Ukrajine neodstránilo aktuálne problémy Slovákov.

19:15 Starosta mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny varoval obyvateľov pred prichádzajúcimi ruskými jednotkami. Ako uviedol spravodajský web CNN, najvyšší predstaviteľ mesta prostredníctvom Facebooku vyzval civilistov, aby vyšli a odolávali nepriateľovi. V meste sa údajne spúšťajú sirény.

19:05 Pri mohutnom ruskom ostreľovaní východoukrajinského mesta Charkov zahynulo najmenej 11 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia, uviedol na facebooku predseda miestnej oblastnej správy Oleg Sinehubov. Predtým poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko na facebooku napísal, že mŕtvych sú desiatky a zranených sú stovky. Mesto dnes dopoludnia kvôli ruskej ofenzíve vyhlásilo zákaz vychádzania.

„V túto minútu je (potvrdených) 11 mŕtvych, desiatky zranených,“ napísal Sinehubov. Ostreľovanie označil za vojnový zločin. Vo svojom videoprejave na facebooku zdôraznil, že ostreľované boli rezidenčné štvrte, kde sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty.

18:54 Český premiér Petr Fiala povedal, že Česká republika podporuje úsilie Ukrajiny stať sa členskou krajinou Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy televízie ČT 24. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ.

„Musíme v tejto chvíli dať jasne najavo, že Ukrajina je vítaná v európskom spoločenstve demokratických krajín,“ povedal Fiala, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ČT 24. „Som síce zástanca štandardných procedúr, teraz však nie sme v štandardnej situácii,“ uviedol Fiala

18:50 Britský minister dopravy Grant Shapps nariadil v pondelok všetkým prístavom v Spojenom kráľovstve, aby ruským plavidlám nepovolili zakotviť v nich. Spojené kráľovstvo týmto opatrením reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Z dôvodu konania (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine dávam jasne najavo, že tieto plavidlá tu nie sú vítané,“ napísal Shapps v pondelok na Twitteri. Vláda podľa jeho slov čoskoro prijme príslušnú legislatívu. Zákaz vstupu do prístavov sa vzťahuje na akúkoľvek loď, o ktorej je dôvod domnievať sa, že ju vlastní, ovláda či prevádzkuje akákoľvek osoba spojená s Ruskom, osoba na sankčnom zozname. Takisto sa to vzťahuje na lode plaviace sa pod ruskou vlajkou alebo registrované v Rusku.

18:40 Ministerstvo obrany SR vyzýva verejnosť, aby nerealizovala prelety dronmi nad vojenskými objektmi a infraštruktúrou. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu tiež zdôrazňuje, že môže dôjsť k ich eliminácii. „Treba si uvedomiť, že vojenské objekty majú zvýšené bezpečnostné opatrenia, preto takéto prelety dronov môžu byť vyhodnotené ako bezpečnostné riziko. Prosíme preto obyvateľov, aby zvážili použitie bezpilotných prostriedkov,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

„V prípade porušenia má Vojenská polícia pri zaisťovaní ochrany chráneného vojenského objektu oprávnenie činnosť dronu prerušiť,“ doplnila hovorkyňa.

18:35 Ruské ozbrojené sily na Ukrajine zasahujú civilné ciele a spôsobujú škody bežným ľuďom. Informuje o tom webový portál televíznej stanice CNN, ktorý cituje nemenovaného vysokého predstaviteľa americkej armády. Podľa predstaviteľa je nespochybniteľné, že ruskí vojaci zasahujú rezidenčné štvrte a civilné ciele. Dodal však, že na základe dostupných informácií nie je možné úplne potvrdiť, či sú útoky s civilnými obeťami úmyselné.

18:30 Ruská invázia na Ukrajinu sa stáva čoraz neľútostnejšou, vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v súvislosti so správami o útokoch na obytné oblasti. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP. Invázia Ruska na Ukrajinu si podľa šéfa diplomacie EÚ vyžiadala už „veľa civilných obetí“ a prílev ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, sa podľa neho zvyšuje.

Ministri obrany Európskej únie rokovali v pondelok v Bruseli o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 500 miliónov eur. „V tejto situácii je naša podpora ukrajinských ozbrojených síl kľúčová,“ povedal po stretnutí ministrov Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.

18:22 Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii "je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.

„Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie,“ povedal Sadoš.

18:14 Ruský prezident Vladimir Putin zakázal obyvateľom prevádzať peniaze do zahraničia, píšu agentúry AFP a Bloomberg. Ide o opatrenie prijaté na podporu ruského rubľa, ktorého hodnota v dôsledku západných sankcií prudko klesla.

V dekréte podpísanom Putinom sa tiež uvádza, že vývozcovia budú musieť držať najmenej 80 percent príjmov v rubľoch, aby podporili ruskú ekonomiku. Opatrenia vstúpia do platnosti 1. marca.

„Prezident Vladimir Putin zakázal všetkým ruským obyvateľom prevádzať peňažné prostriedky do zahraničia, a to aj na účely poskytovania zahraničných úverových zmlúv, čo potenciálne vystavuje veľkú časť zahraničného dlhu krajiny vo výške 478 miliárd amerických dolárov riziku nesplatenia,“ píše Bloomberg.

18:04 Ako uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak po prvom kole rusko-ukrajinských mierových rokovaní, „delegácie sa vracajú do svojich hlavných miest na konzultácie a diskutovali o možnosti čoskoro sa stretnúť na druhom kole rokovaní.“

Podoľak podľa televízie CNN zároveň uviedol, že obe "strany určili niekoľko prioritných tém, pri ktorých boli naznačené určité rozhodnutia.

Ruská strana taktiež potvrdila ochotu pokračovať v rokovaniach. „Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať,“ uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.

17:58 „Boje na Ukrajine sa musia zastaviť,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres na začiatku zasadnutia mimoriadneho Valného zhromaždenie OSN.

Predseda VZ OSN Abdulláh Šáhid požiadal o „okamžité prímerie“. Šáhid na Twitteri pripomenul, že ide o 11. takéto mimoriadne zasadnutie v dejinách OSN.

17:56 Valné zhromaždenie OSN v pondelok začalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. VZ OSN má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsúdi „nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“ Ruska na Ukrajine a bude žiadať okamžité stiahnutie ruských síl. Hlasovanie o tejto rezolúcii by sa mohlo posunúť až na utorok, píše AFP.

Účastníci si na jeho začiatku minútou ticha pripomenuli ľudí zabitých počas prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.

Rusko v piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine, pripomína AFP.

17:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu.

zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ

17:44 Pondelňajšie mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa skončili. Delegácie oboch strán sa vrátia do svojich hlavných miest na ďalšie konzultácie pred tým, ako sa uskutoční druhé kolo rokovaní. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a AFP.

Bielorusko Rusko Ukrajina vojna Medinskij Čítajte viac Rusko prvýkrát od začiatku invázie rokovalo s Ukrajinou. Plánujú sa ďalšie rozhovory

17:35 Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) ocenil príspevok Nemecka, ktoré Slovensku poskytne systém protivzdušnej obrany Patriot. Ako skonštatoval po pondelkovom telefonáte so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbock, Severoatlantickú alianciu (NATO) považuje za hlavnú záruku bezpečnosti SR. Uviedol to v statuse na sociálnej sieti.

„Vo svetle krokov Ruskej federácie je rozhodnutie o posilnení bezpečnosti krajín na východnom krídle absolútne nevyhnutné. Som rád, že Nemecko prispeje k obrane nášho územia v týchto ťažkých časoch vyslaním špičkových systémov protivzdušnej obrany Patriot. O tomto je členstvo v Aliancii,“ priblížil Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalších krokoch vo forme sankcií EÚ a o formách materiálnej a humanitárnej pomoci.

Okrem hlavnej témy sa partneri venovali aj bilaterálnym vzťahom oboch krajín. Zhodli sa na ich strategickom politickom a ekonomickom význame.

17:28 Ruský prezident Vladimir Putin uviedol počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny.

Vladimir Putin Čítajte viac Putinove podmienky: Uznanie Krymu a neutrálna Ukrajina bez zbraní

17:21 Spojené štáty odporučili v pondelok Američanom nachádzajúcim sa v Rusku „ihneď odísť“. Varovanie vydal americký rezort diplomacie. „Občania USA by mali zvážiť okamžitý odchod z Ruska prostredníctvom stále dostupných komerčných prostriedkov,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré už dávnejšie vyzvalo občanov USA, aby do Ruska necestovali.

Schopnosť americkej vlády poskytnúť v aktuálnej situácii pomoc občanom USA v Rusku je značne „obmedzená“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Rezort diplomacie ďalej varoval pred možnosťou „obťažovania amerických občanov zo strany bezpečnostných predstaviteľov ruskej vlády“.

Najnovšie usmernenie prišlo po tom, ako Washington oznámil, že nižšie postavení zamestnanci veľvyslanectva USA v Moskve a ich rodiny sú oprávnení opustiť krajinu. (afp, tasr)

17:06 Účelom západných sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu je zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok hovorca britského premiéra Borisa Johnsona. Odmietol však, že hlavným cieľom sankcií je zmena režimu.

Hovorca, ktorý vystupuje anonymne, to vyhlásil na dennom brífingu po tom, ako Británia, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Putinovi sériu prísnych opatrení. „Reštrikcie, ktoré zavádzame a ktoré zavádza i veľká časť sveta, majú zvrhnúť Putinovo vládnutie. Zaviedli sme rozsiahle sankcie, naším cieľom je zasadiť Putinovi a jeho režimu finančnú ranu, aby sme zablokovali ruskú vojnovú mašinériu, ktorá sa pokúša podmaniť si demokratickú európsku krajinu,“ povedal novinárom Johnsonov hovorca.

Hovorca však pod nátlakom na vysvetlenie širších cieľov sankčných opatrení uviedol: „Nesnažíme sa o nič v zmysle zmeny režimu. Hovoríme tu jasne o tom, ako zastavíme Rusko v jeho úsilí podrobiť si demokratickú krajinu. To je celé posolstvo.“ (afp, tasr)

17:02 Česká polícia v pondelok oznámila, že na žiadosť slovenskej polície vysiela na slovensko-ukrajinskú hranicu 50 policajtov. Ich úlohou bude pomáhať pri registrácii osôb prekračujúcich štátnu hranicu.

„Z dôvodu bezpečnosti nebudeme oznamovať detaily prepravy českého kontingentu ani presný čas,“ napísala Polícia ČR na Twitteri. Slovenský minister vnútra Roman Mikulec po nedeľnom rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti v Bruseli uviedol, že Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice. „Ako krajina v prvej línii si totiž uvedomujeme, že ide o vonkajšiu hranicu celého schengenského priestoru,“ dodal. (tasr)

16:58 Maďarská vláda v pondelok rozhodla, že nepovolí transport smrtonosných zbraní cez územie Maďarska, oznámil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na Facebooku.

Šéf maďarskej diplomacie po prílete do Kosova uviedol, že vypukla vojna, ktorú Maďari nechceli a ani nechcú. „Chceme mier v celom regióne,“ zdôraznil. V súvislosti s Kosovom oznámil, že tam sú prítomné maďarské vojenské jednotky, ktoré udržiavajú mier. „V našom susedstve prebieha vojna, preto je čoraz dôležitejšie udržiavať stabilitu západného Balkánu,“ podčiarkol Szijjártó.

„Sme povinní zabezpečiť, aby Maďarsko nebolo účastníkom vojny na Ukrajine. Maďarsko súhlasilo s aktivovaním Európskeho mierového nástroja, avšak dali sme jasne najavo, že nepošleme na Ukrajinu jednotky ani zbrane. Dnes sme priniesli ďalšie rozhodnutie, že cez územie Maďarska nebudú prevážané smrtonosné zbrane,“ povedal maďarský minister.

Takéto transporty by podľa jeho slov mohli byť terčom násilných vojenských akcií. „My sme povinní zaručiť bezpečnosť Maďarska a jej obyvateľov,“ zopakoval Szijjártó. (tasr)

16:56 Japonsko plánuje uvaliť sankcie na Bielorusko, spojenca Ruska, oznámil v pondelok japonský premiér Fumio Kišida. Sankcie sú zamerané na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalších vládnych predstaviteľov, spresnil Kišida.

Japonsko tiež podľa premiéra obmedzí export do Bieloruska za jeho „jasné zapojenie sa do agresie“ voči Ukrajine. Kišida taktiež po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil, že plánuje poskytnúť Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.

Japonsko v reakcii na spustenie ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine už oznámilo, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Tokio obmedzí export polovodičov – ktorých je momentálne na trhu globálny nedostatok – a zavedie sankcie voči ruským finančným inštitúciám. (dpa, tasr)

16:55 Polícia upozorňuje na dezinformácie spojené s prechodom cudzincov cez slovensko-ukrajinské hranice. Ako vysvetlila stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR vo svojom profile na sociálnej sieti, cieľom je pravdepodobne spôsobiť informačný chaos. Ten by mohol podľa nej vyústiť do postupnej straty podpory pre ukrajinských utečencov a Ukrajinu ako takú.

Ubľa hranica Ukrajina utečenci Čítajte viac Dezinformačná scéna sa priživuje na utečencoch. Heger: Sme v hybridnej vojne

16:35 Ministri obrany krajín Európskej únie sa v pondelok jednomyseľne zhodli na financovaní dodávok zbraní pre Ukrajinu. Po ministerskom rokovaní to oznámil šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.

EÚ bude podľa neho financovať okrem iného poskytnutie protitankových striel a ďalších vysokorážnych obranných zbraní, rovnako ako palivá do tankov či lietadiel. Únia tiež Ukrajine sprístupní prostredníctvom svojho satelitného centra informácie o pohyboch ruských jednotiek.

EÚ spoločne zaplatí dodávky zbraní mimoúnijnému štátu prvýkrát v histórii, vo svojom rozpočte na to vyhradila 500 miliónov eur. Niektoré krajiny môžu separátne poslať Kyjevu aj stíhačky, tie však z únijných fondov financované nebudú, dodal Borrell. (čtk)

16:13 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok informoval prezidenta Vladimira Putina, že v súlade s jeho rozkazom z nedele boli riadiace stanovištia všetkých ruských jadrových síl posilnené o ďalší personál a sú v „osobitnom režime bojovej povinnosti“.

Ministerstvo obrany uviedlo, že špeciálny režim výkonu služby sa vzťahuje na všetky zložky jadrových síl – raketové vojská strategického určenia s pozemnými medzikontinen­tálnymi balistickými raketami; Severnú a Tichomorskú flotilu, ktoré sú vybavené medzikontinen­tálnymi balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek, a letectvo s flotilou strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane.

Putin vydal v nedeľu rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti s odvolaním sa na západné sankcie a „agresívne vyhlásenia“ mocností z aliancie NATO. (ap, tasr)

16:10 Ukrajine by mal byť podľa podpredsedu Európskeho parlamentu Michala Šimečku (PS/RE) čo najskôr udelený status kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii (EÚ). Šimečka o tom informoval v tlačovej správe.

„Chcem, aby EP ako celok jasne podporil myšlienku Ukrajiny ako kandidáta na vstup do EÚ. Ako podpredseda parlamentu urobím všetko preto, aby tento odkaz zaznel už zajtra v uznesení, o ktorom budeme hlasovať na mimoriadnej plenárnej schôdzi v Bruseli,“ povedal. Prvého slovenského podpredsedu europarlamentu teší, že Ukrajinu v EÚ si želá aj prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger.

Šimečka poznamenal, že udelenie titulu kandidátskej krajiny neznamená automaticky vstup do EÚ. Celý proces je komplikovaný a trvá pomerne dlho, pričom priznanie statusu kandidátskej krajiny je len akýmsi začiatkom celého procesu. „ Som presvedčený, že okrem vojenskej a humanitárnej pomoci potrebujú dnes Ukrajinci aj takúto nádej a víziu pozitívnej budúcnosti pre svoje deti,“ uzavrel Šimečka. (sita)

16:09 Mesto Prievidza poskytne obyvateľom prichádzajúcim z Ukrajiny ubytovanie. Na pomoc pre nich vyčlenilo v rozpočte 10-tisíc eur. Informovala o tom po pondelkovom zasadnutí zastupiteľstva primátorka Katarína Macháčková.

„Rozpočtovým opatrením som vyčlenila 10-tisíc eur. Použité budú na úhradu potrieb ukrajinských obyvateľov, ktorí k nám prichádzajú,“ uviedla Macháčková. Mesto podľa nej poskytne i ubytovanie rodinám z Ukrajiny, ide o desať bytov na Ciglianskej ceste, ktoré budú na tento účel pripravené a zariadené. Radnica v tejto súvislosti vyhlásila i zbierku na zabezpečenie ďalšieho vybavenia do bytov. (tasr)

16:07 Gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ vyzýva ľudí, aby boli nápomocní utečencom z Ukrajiny. Informoval o tom hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.

„Na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj pomáha naša Prešovská charita spolu so Spišskou charitou a mnoho dobrovoľníkov charity. Tiež tam pomáhajú bohoslovci a kňazi z nášho kňazského seminára a mnohí kňazi z Prešovskej archieparchie. V tejto ťažkej situácii my kresťania v duchu svojej viery pomáhame trpiacemu Kristovi, ktorého môžeme a máme vidieť v každom utečencovi. Je to skúška našej viery, dúfam, že v nej obstojíme,“ povedal Babjak.

Prostredníctvom kňazov ľudí vyzval, aby pomohli aj s ubytovaním, ak bude potreba. „Zatiaľ je potrebné utečencov ľudsky privítať, povzbudiť dobrým slovom, podať potrebné informácie, ponúknuť ich horúcim čajom a deťom podarovať nejaké sladkosti. Gréckokatolícki kňazi sú k dispozícii aj k duchovným a psychologickým rozhovorom,“ doplnil Babjak. Ako dodal, ďakuje všetkým, ktorí pomáhajú utečencom na hraničných priechodoch. Tiež vyzval k modlitbe, prísnemu pôstu a k iným duchovným obetám za ukončenie vojny. (tasr)

16:03 Trenčiansky samosprávny kraj poskytne vojnovým utečencom z Ukrajiny 204 miest aj so stravou na internátoch krajských stredných škôl, ktoré nie sú momentálne obsadené. Ďalších 127 miest poskytne kraj v nevyužívaných internátoch. Po skončení zasadnutia krízového štábu o tom v pondelok informoval predseda trenčianskej samosprávy Jaroslav Baška. (tasr)

15:58 Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) je pripravený postarať sa o detských pacientov s onkologickými ochoreniami z Kyjeva. Ako informovala jeho hovorkyňa Dana Kamenická, ústav zatiaľ eviduje predbežne 15 detí vo veku do päť rokov. Riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň deklaroval, že ústav je pripravený pomôcť aj ostatným deťom z Ukrajiny.

Onkologický pacient spí v suteréne detskej... Foto: SITA/AP, Emilio Morenatti
Ukrajina Rusko Invázia Nemocnica Detská Onkologický pacient spí v suteréne detskej nemocnice v Kyjeve, ktorý používajú ako bombový kryt počas ruskej invázie na Ukrajinu, 28. február 2022.

„Vďaka ústretovosti vedenia NÚDCH a Ministerstva zdravotníctva SR by sme vedeli zabezpečiť onkologickú starostlivosť pre detských pacientov. V súčasnosti sa riešia limitované možnosti evakuácie a transportu vážne chorých detí,“ priblížila prednostka kliniky detskej hematológie a onkológie (KDHaO) v Bratislave Alexandra Kolenová.

Vedenie KDHaO Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH je zároveň podľa hovorkyne v kontakte s pracoviskom pre detskú onkológiu v nemocniciach v Ľvove a Kyjeve. (tasr)

15:45 Spoločnosť Meta zablokovala falošné účty, ktoré šírili dezinformácie o Ukrajine. Tie podľa nej zdieľali dezinformácie ohľadom situácie na Ukrajine.

meta Čítajte viac Spoločnosť Meta zablokovala falošné účty, ktoré šírili dezinformácie o Ukrajine

15:34 Mesto Lučenec má k dispozícii ubytovacie priestory pre desiatky ľudí utekajúcich pred vojnou z územia Ukrajiny. Samospráva tiež organizuje zbierku materiálnej pomoci, vyzbierané veci bude posúvať humanitárnym organizáciám a samosprávam na východnom Slovensku, informoval hovorca mesta Andrej Barančok. (tasr)

15:32 Košický samosprávny kraj vyčlení z rozpočtu na humanitárnu pomoc pre utečencov z Ukrajiny 100-tisíc eur. Schválili to v pondelok poslanci krajského zastupiteľstva. Použitie peňazí pôjde cez Nadáciu Košického samosprávneho kraja. (tasr)

15:30 Obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova v Čiernom mori sú stále nažive, informovalo podľa agentúry Unian v pondelok ukrajinské námorníctvo s tým, že vojaci sú v ruskom zajatí.

Hadí ostrov Čítajte viac Hrdinovia z Hadieho ostrova sú nažive, ale v zajatí

15:12 Ruská armáda opakovane bombardovala mesto Ochtyrka s asi 50-tisíc obyvateľmi na severovýchode Ukrajiny vákuovými bombami. Uviedol to podľa agentúry Unian starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Tvrdenie starostu mesta Ochtyrka nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

„Nepriateľ bojuje zbabelo. Na Ochtyrku znovu zhodili vákuovú bombu, na sklad ropných palív. Ropnú nádrž to vyhodilo do povetria,“ uviedol starosta a dodal, že tieto zbrane sú zakázané ženevskou konvenciou.

protest Čítajte viac Putin sa uchyľuje k zvráteným útokom: Na Ukrajinu zhadzuje „otca všetkých bômb“

15:07 Švajčiarsko prijme sankcie proti ruským činiteľom a firmám podľa vzoru postihov Európskej únie a zmrazí aj ich majetok, oznámila dnes švajčiarska vláda. Podľa švajčiarskeho prezidenta Ignazia Cassisa ide o unikátny a ťažký krok, ktorý vyžadoval starostlivé posúdenie.

Cassis Čítajte viac Počas vojen bolo neutrálne, teraz Švajčiarsko udrie na ruské miliardy

15:04 Vatikán je pripravený „pomôcť“ Ukrajine v dialógu s Ruskom. Oznámil to v pondelok vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre talianske médiá.

Parolin vyjadril presvedčenie, že napriek „vojne, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine“, vždy existuje „priestor na rokovanie“. Dialóg pritom označil za jediný „rozumný a konštruktívny“ spôsob urovnania nezhôd.

„Svätá stolica, ktorá v týchto rokoch sústavne, diskrétne a s veľkou pozornosťou sledovala udalosti na Ukrajine a ponúkla svoju ochotu uľahčiť dialóg s Ruskom, je vždy pripravená pomôcť stranám, aby sa vrátili na túto cestu,“ povedal ďalej Parolin, ktorého cituje portál Vatican News.

Ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne Andrij Juraš povedal ešte 14. februára agentúre Reuters, že Kyjev je otvorený možnosti, aby jeho dialóg s Ruskom sprostredkoval práve Vatikán, ktorý označil za „veľmi vplyvné a veľmi duchovné miesto“ pre takúto schôdzku. (reuters, tasr, vaticannews.va)

14:58 Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa Michail Chodorkovskij, Dmitrij Gudkov a Sergej Gurijev založili ruský „protivojnový výbor“, ktorého cieľom je zjednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine.

Chodorkovskij na sociálnej sieti Facebook informoval, že protivojnový výbor Ruska je „založený na jednoduchom, ale veľmi dôležitom princípe“: ide o rozdiel medzi Rusmi, ktorí sa stali „nedobrovoľnými účastníkmi dobrodružstiev“ prezidenta Vladimira Putina, a tými, ktorí „vedome pomáhajú Putinovmu režimu v bratovražednej agresii“.

Zakladatelia výboru uvádzajú, že sa cítia byť „morálne zodpovední“ za to, že nedokázali zabrániť vojne. Dodávajú však tiež, že „priami účastníci invázie – generáli, ktorí vypracovali plán a politické vedenie Ruska – by sa mali nazývať vojnovými zločincami“. „Každý z nich jednotlivo a všetci spolu musia byť za svoje činy potrestaní,“ píše sa v texte.

Spoluzakladatelia protivojnového výbor dodávajú, že pre zločiny, ktoré títo politici a dôstojníci spáchali, „neexistuje žiadna premlčacia lehota“ a musia byť potrestaní. (rferl.org, tasr)

14:54 Ruský prezident Vladimir Putin pracuje na ekonomickej reakcii na sankcie uvalené na Rusko Západom po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu. Uviedol to v pondelok v Kremli jeho hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že sankcie zavedené proti samotnému Putinovi sú zbytočné.

Peskov vysvetlil, že Rusko pripravovalo plány na možné sankcie Západu, vrátane tých najprísnejších, pomerne dlho. Existujú plány reakcie, boli vypracované a implementujú sa, keď sa objavia problémy, uviedol Peskov.

Dodal, že Putin pracuje v Kremli a má v pláne stretnúť sa napr. s guvernérkou ruskej centrálnej banky Eľvirou Nabiullinovou, ministrom financií Antonom Siluanovom i Germanom Grefom, generálnym riaditeľom banky Sberbank – najväčšej v Rusku. (reuters, tasr)

14:51 Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice. „Ako krajina v prvej línii si totiž uvedomujeme, že ide o vonkajšiu hranicu celého schengenského priestoru,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec po nedeľnom rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti v Bruseli. Informoval o tom tlačový odbor rezortu vnútra.

Minister doplnil, že Slovensko má už identifikované požiadavky aj pre materiálnu i humanitárnu pomoc, na ich získanie chce využiť európsky mechanizmus civilnej ochrany. Slovensko je schopné v azylových zariadeniach a ďalších objektoch podľa rezortu vnútra ubytovať 40-tisíc osôb. Ako spresnil Mikulec, ráta sa aj s ďalšími ubytovacími možnosťami.

Podmienky a dĺžku trvania dočasného útočiska, ktoré po novelizácii azylového zákona môže využívať SR aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie, má čoskoro určiť slovenská vláda. Podľa Mikulca sme na Slovensku zatiaľ nezaznamenali ohrozenie kritickej infraštruktúry a bezpečnosti, ktoré by súviselo s dianím na Ukrajine. „Samozrejme, zvýšili sme aj ochranu objektov obrannej infraštruktúry,“ doplnil. (tasr)

14:47 Spojené štáty v pondelok oznámili, že pozastavujú činnosť svojho veľvyslanectva v bieloruskom Minsku a zároveň povoľujú odchod iného ako nevyhnutného personálu z amerického veľvyslanectva v Moskve.

„Tieto kroky sme podnikli z dôvodu bezpečnostných problémov vyplývajúcich z nevyprovokovaného a neodôvodneného útoku ruských vojenských síl na Ukrajinu,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Bielorusko je spojencom Ruska, ktoré umožnilo využiť svoje územie ako miesto na útok na Ukrajinu. (reuters, afp, tasr)

14:45 Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v pondelok oznámila, že zatvára vzdušný priestor pre letecké spoločnosti z 36 krajín. Tento krok je odvetou za zákaz letov ruských leteckých spoločností a strojov zo strany „európskych štátov“. (afp, reuters, tasr)

14:41 Európska komisia v pondelok upozornila, že kvôli tomu, že humanitárna situácia na Ukrajine sa zhoršuje a krajiny s ňou susediace prijímajú utečencov z Ukrajiny, pracuje „na všetkých frontoch“, aby utečencom poskytla núdzovú pomoc.

Exekutíva EÚ v tejto súvislosti spresnila, že vyčlení dodatočných 90 miliónov eur na programy núdzovej pomoci na pomoc ukrajinským civilistom utekajúcim pred vojnou. Táto finančná podpora pomôže ľuďom na Ukrajine a v Moldavsku. Nová humanitárna pomoc EÚ sa zameriava hlavne na poskytovanie potravín, vody, zdravotných služieb, núdzového prístrešia a ďalších základných potrieb utečencov.

Dieťa si pozerá hračky v krabiciach s darovaným... Foto: SITA/AP, Visar Kryeziu
Poľsko / Ukrajina / Hranice / Utečenci / Migrácia / Dieťa si pozerá hračky v krabiciach s darovaným oblečením v poľskej obci Medyka na juhovýchode Poľska 28. februára 2022

Komisia informovala, že koordinuje poskytovanie materiálnej pomoci Ukrajine prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. V súčasnosti EK eviduje ponuky od 20 členských štátov. Pomôcť chcú: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Litva , Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Spolu ponúkajú osem miliónov položiek základnej lekárskej starostlivosti a podpory civilnej ochrany. Do Kyjeva už v nedeľu večer dorazil prvý náklad kamiónov vyslaných zo Slovinska.

Moldavsko, ktoré tiež prijíma ukrajinských utečencov, tiež aktivovalo uvedený mechanizmus EÚ, aby mohlo účinnejšie pomáhať Ukrajincom utekajúcim pred vojnou. Rakúsko, Francúzsko a Holandsko už ponúkli Moldavsku núdzovú pomoc v podobe stanových prístreškov a vybavení základnej lekárskej pomoci. Komisia zdôraznila, že je v neustálom kontakte aj s ostatnými susednými krajinami Ukrajiny a je pripravená poskytnúť ďalšiu pomoc, ak o ňu tieto krajiny požiadajú. (tasr)

14:38 Bulharský predseda vlády Kiril Petkov oznámil, že odvolá ministra obrany Stefana Janeva za jeho zdržanlivý postoj k situácii na Ukrajine. Janev odmietol vojenskú inváziu označiť ako vojnu.

Bulharsko premiér prezident vláda karanténa Petkov Radev Čítajte viac Vojnu na Ukrajine označil za operáciu. Bulharský minister skončil

14:28 Európska komisia v pondelok oznámila, že eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová odcestovala do Rumunska a v utorok navštívi Slovensko. Podľa informácií tasr je cieľom jej návštev zhodnotiť situáciu oboch členských krajín EÚ v súvislosti s utečencami z Ukrajiny. (tasr)

14:25 Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne poskytne pomoc študentom a zamestnancom univerzity z vojnou dotknutých oblastí na Ukrajine. Informovala o tom hovorkyňa univerzity Lucia Petríková.

Univerzita podľa nej ako významná vzdelávacia a výskumná inštitúcia, ktorá ctí odkaz tolerancie, humanizmu a demokracie vyzýva k sociálnej a spoločenskej zodpovednosti, odsudzuje zneužívanie zásad medzinárodného práva a porušovanie základných ľudských práv.

„Rektor Trenčianskej univerzity Jozef Habánik dnes na stretnutí s ukrajinskými študentmi predstavil konkrétne kroky a formy materiálnej a poradenskej pomoci, ktorá okrem iného zahŕňa riešenie individuálnych študijných plánov, ubytovacie kapacity, dobrovoľnícku činnosť na hraničných priechodoch a sprostredkovanie brigád. Zároveň sme pripravení predĺžiť stáže a Erasmus pobyty študentov z ukrajinských univerzít, ktorí sa aktuálne vzdelávajú na našich fakultách,“ doplnila Petríková.

Ako dodala, zahraničným študentom z vojnou dotknutých oblastí je univerzita pripravená vyplatiť mimoriadny príspevok z vlastného štipendijného fondu. Univerzita tiež zriadila kontaktný bod, psychologické poradenstvo a osobitnú mailovú adresu za účelom identifikovania aktuálnych potrieb zahraničných študentov. V aktuálnom akademickom roku na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne študuje 256 zahraničných študentov, z toho 106 je z vojnou dotknutých oblastí. (tasr)

14:22 Počet utečencov v stanovom tábore v Humennom sa priebežne mení, v pondelok sa tam nachádzalo 194 ľudí, ootvrdil riaditeľ Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Humenné Marián Pouchan. „Najviac tu bolo 264 ľudí. Pohyb je tu každý deň, niektorí prichádzajú, niektorí odchádzajú. V pondelok tu bolo 194 utečencov,“ povedal Pouchan.

V stanovom tábore sa podľa neho momentálne nachádzajú ľudia, ktorí nemajú ďalší cieľ. „Neviem, ako rozhodne krízový štáb, čo ich ďalej čaká, keďže u nás nemôžu byť dlho umiestnení. Tábor je totiž dočasné ubytovanie na štyri alebo päť dní a potom by sa mali ľudia odsúvať. Zatiaľ to nie je doriešené,“ priblížil.

Príslušníkom HaZZ pomáhajú v Humennom i dobrovoľníci. „Hlásia sa nám stále i ženy a dobrovoľné hasičské zbory (DHZ). Pomáha nám Únia žien Slovenska v Humennom, dámy nám už tretí deň pomáhajú pri triedení humanitárnej pomoci. Hlásia sa nám DHZ z okolia, a dokonca zo západného Slovenska, ktoré sú ochotné prísť a pomôcť pri akýchkoľvek činnostiach,“ ozrejmil Pouchan.

V tábore majú podľa neho momentálne k dispozícii dostatok humanitárnej pomoci. „Prišli nám obrovské zásoby potravín, ošatenia, minerálok. Sme dostatočne až mimoriadne zásobení všetkým možným, pretože slovenský národ sa k tomu postavil úplne otvorene a srdečne. Kto čo mohol, doniesol,“ dodal. Dočasné núdzové ubytovanie v areáli záchrannej brigády HaZZ s tromi desiatkami stanov postavili v piatok podvečer. Prví Ukrajinci prišli do tábora v sobotu po polnoci. (tasr)

14:11 Popredné kanadské telekomunikačné spoločnosti oznámili, že zo svojej ponuky kanálov odstraňujú ruskú štátom financovanú televíziu Russia Today (RT). Medzi telekomunikačné spoločnosti, ktoré televízny kanál RT vyradili zo svojej ponuky, patria firmy Bell, Rogers, Telus a Shaw Communications.

Toto rozhodnutie v pondelok privítal minister kanadského dedičstva Pablo Rodriguez. „Rusko vedie na Ukrajine vojnu od roku 2014 a informačnú vojnu po celom svete,“ napísal Rodriguez v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Západné krajiny odsudzujú televíziu RT za šírenie dezinformácii o vojne a označujú ju ako propagandistický nástroj Kremľa.

V Kanade žije v súčasnosti viac ako 1,3 milióna etnických Ukrajincov. Všetky štyri telekomunikačné spoločnosti sa rozhodli do konca marca zrušiť poplatky za telefonáty na Ukrajinu pre zákazníkov, ktorí chcú kontaktovať svojich príbuzných.

Ruskú televíziu RT zakazuje vysielať čoraz viac krajín. V nedeľu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že v členských štátoch EÚ bude zakázaná televízia RT a agentúra Sputnik, aby tak zabránili šíreniu klamstiev a dezinformácii o vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu. (afp, tasr)

14:09 Grécko pozastavilo vydávanie a obnovovanie povolení na pobyt bohatým Rusom investujúcim v Grécku „až do odvolania“, uviedlo v pondelok tamojšie ministerstvo pre migráciu. „Nové žiadosti nebudú akceptované a nebudú sa posudzovať žiadne prihlášky v kategórií podnikateľov pre občanov Ruskej federácie,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Či to bude mať vplyv na víza vydané už predtým, rezort nespresnil. V rámci svojho programu takzvaných „zlatých víz“ Grécko ponúkalo obnoviteľné päťročné povolenie na pobyt v krajine výmenou za investíciu v hodnote 250-tisíc eur.

Minister pre migráciu Notis Mitarachi v rozhovore pre grécku štátnu televíziu uviedol, že od spustenia programu v roku 2013 vydali ruským občanom takmer 2 500 povolení na pobyt a že helénska republika odvtedy prilákala investície vo výške viac ako troch miliárd eur. (reuters, tasr)

13:56 Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok uviedol, že medzi 27 členskými štátmi EÚ existujú nezhody týkajúce sa rozšírenia eurobloku. Dodal, že Ukrajina bude musieť predložiť oficiálnu žiadosť o pristúpenie a následne budú musieť členské štáty prísť s jednomyseľným stanoviskom. „V rámci EÚ existujú rôzne názory a citlivosť na rozširovanie,“ dodal Michel.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo videopríhovore vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie Ukrajiny podľa nového osobitného postupu.

Medzičasom sa objavila informácia, že šéf európskej diplomacie Josep Borrell zvoláva stretnutie ministrov obrany EÚ, aby prediskutovali konflikt na Ukrajine, ktorý sa začal 24. februára vpádom ruských jednotiek na územie Ukrajiny.

Podľa tvítu, ktorý Borrell zverejnil, sa program videokonferencie ministrov bude sústreďovať na „naliehavé potreby“ a koordináciu pomoci EÚ Ukrajincom. (afp, reuters, tasr)

13:45 Nigérijská vláda vyzvala v pondelok ukrajinskú pohraničnú stráž, aby s jej občanmi zaobchádzala rovnako ako s ostatnými utečencami unikajúcimi pred vojnou. Reagovala tak na množiace sa správy o rasovej diskriminácii Afričanov na ukrajinských hraniciach.

„Objavili sa poľutovaniahodné správy o ukrajinských policajtoch a bezpečnostnom personáli, ktorí odmietli povoliť Nigérijčanom nastúpiť do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu,“ uviedol poradca nigérijskej prezidentskej kancelárie Garba Shehnu.

Medzi státisícmi obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku ruského útoku pokúšajú dostať do krajín Európskej únie, je aj mnoho občanov Nigérie, Ghany a iných afrických krajín, väčšinou ide o študentov.

„Jedno video, ktoré sa šíri po sociálnych médiách, zachytáva, ako bola nigérijská matka so svojím malým dieťaťom fyzicky donútená vzdať sa svojho miesta v prospech inej osoby,“ pokračoval Shehnu. Prezidentská kancelária navyše dostala viacero ďalších správ o príslušníkoch poľskej pohraničnej stráže, ktorí cez hranice odmietli pustiť nigérijských občanov, dodal poradca.

Poľská veľvyslankyňa v Nigérii Joanna Tarnawská však tieto správy poprela. „S každým sa zaobchádza rovnako. Môžem vás ubezpečiť, že mám správy, že niektorí nigérijskí štátni príslušníci už prekročili hranicu do Poľska,“ povedala pre poľské médiá. Dodala, že Nigérijčania mali 15 dní na to, aby opustili krajinu. Hraničná stráž dokonca púšťa ľudí bez ohľadu na platnosť ich cestovných dokumentov a zrušila aj covidové opatrenia, tvrdí Tarnawská. (afp, tasr)

13:41 Z Ukrajiny už od začiatku ruskej invázie utieklo viac ako 500-tisíc ľudí. V pondelok to na Twitteri uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Shabia Mantoová zase priblížila, že asi 281-tisíc ukrajinských utečencov prišlo do Poľska, ďalších 84 500 do Maďarska, 36 400 do Moldavska, vyše 32 500 do Rumunska a približne 30-tisíc na Slovensko. Zvyšní ukrajinskí utečenci sa podľa jej slov nachádzajú v iných, bližšie nespresnených krajinách.

Ďalšia hovorkyňa UNHCR Laura Padoanová v pondelok na Twitteri uviedla, že okrem tých, ktorým sa už podarilo utiecť do inej krajiny, je priamo na Ukrajine „vnútorne presídlených“ viac ako 100-tisíc ľudí. UNHCR podľa nej ľudí utekajúcich z Ukrajiny považuje za utečencov. Padoanová na Twitteri tiež uviedla, že UNHCR aktuálne preveruje medializované správy, podľa ktorých na Ukrajine niektorým ľuďom bránili nastupovať do vlakov.

Na sociálnych sieťach a viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavili správy a videozáznamy o tom, že ukrajinské úrady nepovolili nastupovať do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu ľuďom z afrických krajín, pričom väčšinou malo ísť o študentov. (tasr)

13:39 Vlani v máji prišiel Anton Baranovskyj brigádovať na banskoštiavnickú kalváriu. Na Slovensku plánoval zostať a študovať archeológiu. Po vypuknutí vojny v jeho domovine však neváhal a odcestoval pomáhať vlasti. Pravde podrobne opísal, čo ho tam čakalo.

Kyjevčan Anton Čítajte viac Z bezpečného Slovenska odišiel mladý Kyjevčan do vojnovej Ukrajiny

13:32 Európska únia plánuje Ukrajincom utekajúcim pred vojnou zaistiť právo na to, aby sa mohli po obdobie do troch rokov usídliť a pracovať v členských krajinách EÚ. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov EÚ a Francúzska.

Do krajín EÚ dosiaľ utieklo pred vojnou z Ukrajiny najmenej 450-tisíc ľudí a potrebné je, aby sa euroblok pripravil na milióny ďalších utečencov. Spomedzi 27 členských štátov EÚ má pozemné hranice s Ukrajinou Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

„Je našou povinnosťou prijať tých, čo utekajú pred vojnou,“ povedal v pondelok pre televíznu stanicu France 2 francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. O detailoch návrhu na ochranu vojnových utečencov z Ukrajiny, na ktorom pracuje Európska komisia, majú ministri rokovať vo štvrtok.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla, že jej návrh v nedeľu podporila väčšina ministrov krajín EÚ. Táto situácia sa podľa jej slov týka celej EÚ. „Videli sme, že mnohí Ukrajinci opúšťajú krajiny, na ktorých územie vstúpili ako na prvé, a odchádzajú do iných členských krajín, najmä tam, kde už žije početná populácia Ukrajincov,“ uviedla na nedeľnej tlačovej konferencii. Priblížila, že medzi tieto krajiny patria Poľsko, ale aj Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko a Česká republika.

„Všetky členské štáty EÚ sú pripravené prijať utečencov z Ukrajiny,“ vyhlásila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. „Toto je silná odpoveď Európy na hrozné utrpenie, ktoré (ruský prezident Vladimir) Putin spôsobuje svojou zločineckou agresívnou vojnou: Spoločne stojíme v solidarite s ľuďmi na Ukrajine,“ dodala. (reuters, tasr)

13:29 Ministerstvo vnútra SR doručí v pondelok na Ukrajinu humanitárnu pomoc. Na základe žiadosti organizácie Stála núdzová služba Ukrajiny vyčlenilo zo svojich zásob materiál v hodnote 69 477 eur, informoval tlačový odbor rezortu.

„Ide o hygienické sety, oblečenie a spacie vaky pre Zakarpatskú krajskú klinickú nemocnicu Andreja Novaka. Prepravu materiálu na Ukrajinu zabezpečí zmluvný prepravca Ministerstva vnútra v priebehu pondelka,“ priblížil rezort. (tasr)

13:27 Opera Slovenského národného divadla (SND) uviedla uplynulý víkend premiéru opery Čert a Káča. „V mimoriadne emotívnom ovzduší zaznela na úvod predstavení v podaní operného zboru SND ukrajinská hymna na znak podpory a solidarity s trpiacim ukrajinským národom,“ informovala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. (tasr)

13:26 Putin na začiatku invázie jasne vyjadril jej základné ciele. Ako ich však chcel dosiahnuť?

Vladimir Putin Čítajte viac Anexia, bábková vláda či miestny Pinochet? Ruské scenáre pre Ukrajinu

13:24 Ukrajina patrí do Európy a mala by byť aj členom Európskej únie, uviedla prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom profile na mikroblogovacej sieti Twitter. „Schvaľujem snahu ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý vyzval Európsku úniu k ráznemu kroku voči členstvu Ukrajiny v Európskej únii,“ vyhlásila prezidentka.

13:16 Internetové stránky niekoľkých ruských médií zablokoval útok počítačových hackerov, píše BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Útok hackerov postihol napríklad štátnu agentúru TASS, denníky Kommersant, Izvestija, RBK, ruskú verziu časopisu Forbes, ale aj niekoľko bieloruských médií.

Napadnuté weby sa buď neotvárajú, alebo sa na nich objavuje výzva k ruským občanom, aby zastavili ruský vpád na Ukrajinu, a proti režimu Vladimira Putina, ktorý podľa textu za pár rokov premení Rusko na Severnú Kóreu.

BBC v tejto súvislosti pripomenula, že hackerská skupina Anonymous vyhlásila Rusku „kybernetickú vojnu“ v odplate za inváziu na Ukrajinu. „Pri pokuse otvoriť internetovú stránku môžete naraziť na protivojnové vyhlásenie s emblémom Anonymous. Práve teraz robíme všetko, aby sme problém čo najrýchlejšie odstránili,“ citoval denník Vedomosti vyjadrenie hovorcu denníka Izvestija. Ostatné napadnuté médiá na prosbu o vyjadrení neodpovedali. Zatiaľ tak neurobil ani úrad Roskomnadzor, dohliadajúci na médiá a internet.

Vedomosti pripomenuli, že terčom „bezprecedentných DDoS-útokov“ sa stali weby Kremľa a ďalších úradov. Web ruskej štátnej televízie RT (Russia Today) sa už vo štvrtok stal terčom kybernetického útoku, ktorý ho dočasne vyradil z prevádzky. K nemu sa hackerská skupina Anonymous priamo prihlásila. Stanica podľa kritikov šíri ruskú vládnu propagandu.

RT vo štvrtkovom vyhlásení uviedla, že je od štvrtkového večera terčom takzvaného DDoS útoku, ktorý zahlcuje jej servery. Viac ako štvrtina IP adries použitých na tento útok sa podľa stanice nachádza v Spojených štátoch.

K útoku sa medzitým prihlásilo medzinárodné hnutie hackerov Anonymous. V sprievodnom vyhlásení na twitteri zároveň „oficiálne vyhlásilo kybernetickú vojnu ruskej vláde“.

Ukrajina v posledných týždňoch aj dňoch čelila mnohým kybernetickým útokom na webové stránky svojich úradov, bánk či iných inštitúcií. Kyjev aj západní činitelia opakovane varovali, že také napadnutie infraštruktúry môže chystať Moskva ako prípravu na inváziu. (čtk, bbc.com)

13:12 Počas protivojnových protestov, ktoré sa konali v Bielorusku v nedeľu – v deň referenda o zmene ústavy –, zadržali najmenej 800 ľudí. Hlasovanie v referende o zmenách bieloruskej ústavy trvalo niekoľko dní, ale hlavným dňom plebiscitu bola nedeľa, keď sa mnohí bieloruskí občania zúčastnili na zhromaždeniach na podporu Ukrajincov a proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Bielorusko referendum zmena ústava Čítajte viac V Rusku zadržali na protestoch proti vojne už takmer 6-tisíc ľudí, v Bielorusku 800

13:09 Manželia Jaroslav Džoganík a Svitlana Pachomová z obce Kurimka v okrese Svidník žili doteraz sami. V nedeľu prijali domov z Ukrajiny svoju dcéru s dieťaťom, ako aj ďalšie dve ženy so štyrmi deťmi a súrodencom jednej z nich. Ako hovoria, nebolo nad čím premýšľať, konali okamžite a sú ochotní pomáhať ďalším ľuďom.

Ukrajina pomoc Kurimka rodina ubytovanie Čítajte viac Neváhali ani chvíľu. Manželia z Kurimky prijali rodiny so šiestimi deťmi z Ukrajiny

12:57 Pri mohutnom ruskom ostreľovaní východoukrajinského mesta Charkov zahynuli desiatky ľudí, zranených sú stovky. Na facebooku to napísal poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

„Charkov bol práve mohutne ostreľovaný z Gradov (salvovými raketometmi). Desiatky mŕtvych, stovky zranených. Túto hrôzu by mal vidieť celý svet,“ uviedol Heraščenko.

K príspevku pripojil zábery zrejme z charkovskej obytnej štvrte, na ktorých sú vidieť oblaky dymu a záblesky pri dopadoch rakiet. Ostreľovanie podľa serveru Ukrajinska pravda zasiahlo okrajové štvrte východne od centra mesta.

12:48 Prinajmenšom 250-tisíc Ukrajincov je momentálne na poľských hraniciach. Väčšinu z nich predstavujú ženy a deti. Povedal to v pondelok vedúci kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RMF FM.

Hovorca uviedol, že rady na hraniciach sú „obrovské“. Predchádzajúce odhady hovorili, že útočisko v Poľsku hľadá približne 200-tisíc ľudí. „Momentálne sú na hraniciach takmer výlučne ženy a deti, keďže všetci muži vo veku 18 to 60 rokov od vyhlásenia všeobecnej brannej povinnosti nemôžu svoju krajinu opustiť,“ povedal Dworczyk.

Ukrajinka s dieťaťom na rukách po príchode do... Foto: SITA/AP, Visar Kryeziu
Ukrajina / Migrant / Migrácia / Ukrajinka s dieťaťom na rukách po príchode do poľskej obce Medyka blízko hraníc s Ukrajinou 28. februára 2022

Ďalej priblížil, že čo sa týka funkčných hraničných priechodov s Poľskom, je na nich určite „viac ako štvrť milióna ľudí“, ktorí sa snažia dostať preč z Ukrajiny, čo označil za „naozajstný problém“. „Hovoríme s Ukrajincami… o maximálnom zjednodušení procedúr (na hraniciach). To je nevyhnutné na vyriešenie veľmi zložitej situácie na ukrajinskej strane hraníc,“ povedal.

Dworczyk podotkol, že na poľskej strane boli prijaté mimoriadne opatrenia, keďže do „Poľska vpúšťajú prakticky každého, dokonca aj ľudí bez dokladov“. „Kontroly sa zjednodušili,“ dodal v tejto súvislosti. (tasr)

12:44 Slovenská republika zatiaľ nerozhodla o vyhostení ruských diplomatov zo Slovenska, povedal v diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo premiér Eduard Heger.

„Je to teraz najmä o silných signáloch. O zrušení prístupu k systému SWIFT a o uzatvorení vzdušného priestoru,“ ozrejmil premiér. Domnieva sa, že ruský prezident Vladimir Putin je prekvapený tým, ako sa Európa dokázala spojiť v pomoci Ukrajine. (sita)

12:38 Peking v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s ukrajinskou krízou v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku. „Čína venuje veľkú pozornosť zmenám v situácii na Ukrajine a podporuje všetky snahy o deeskaláciu situácie a jej politické vyriešenie,“ uviedol v pondelok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin počas pravidelného tlačového brífingu.

V reakcii na uvalenie sankcií voči Moskve zo strany západných krajín Wang uviedol, že Čína nepodporuje používanie takýchto opatrení. „Peking je ešte viac proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve,“ uviedol hovorca a dodal, že sankcie proti Rusku by mohli „zasahovať do procesu politického urovnania“.

Hovorca rezortu čínskej diplomacie zároveň dodal, že Čína bude pokračovať v obchodných vzťahoch s Moskvou. Wang súčasne vyzval na vypočutie podľa neho „rozumných“ bezpečnostných požiadaviek Ruska, pričom opakovane odmietol odsúdiť činy ruského prezidenta Vladimira Putina alebo použiť výraz „invázia“.

Čína podľa agentúry AFP v týchto dňoch „kráča po tenkej diplomatickej čiare“ v súvislosti s ukrajinskou krízou. Základná línia zahraničnej politiky Pekingu je, že suverenita krajiny je posvätná. Na druhej strane však krajina nechce kritizovať svojho blízkeho spojenca – Moskvu. (afp, tasr)

12:24 Štyridsať ukrajinských organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť vyzvalo západné krajiny, aby na území Ukrajiny zriadili bezpečné zóny pre utečencov a dodali technológie, ktoré pomôžu monitorovať ruské vojnové zločiny. Ide o súčasť úsilia o to, aby ruský prezident Vladimir Putin a jeho vnútorný okruh spolupracovníkov čelil zodpovednosti za inváziu na Ukrajinu na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu.

Medzi signatármi výzvy nazvanej Kyjevská deklarácia, ktorú desiatky organizácií sformovali pomocou šifrovaných aplikácií, ako aj osobne v podzemných úkrytoch v ukrajinskej metropole a ďalších mestách, sú napríklad ukrajinská Helsinská skupina pre ľudské práva, humanitárna organizácia Vráť sa živý (Povernys žyvym) či Ukrajinské centrum pre krízové médiá.

Šesť humanitárnych požiadaviek zahŕňa okrem vytvorenia bezpečných zón pre utečencov v rámci Ukrajiny tiež poskytnutie protitankových rakiet, rozšírenie sankcií, aby zahŕňali aj zákaz obchodovania s energiami s Ruskom, rýchlejšie zásahy ohľadom majetku ruských oligarchov v zahraničí vrátane odobratia víz ich rodinným príslušníkom, logistickú podporu a dodanie núdzového medicínskeho vybavenia – poľných nemocníc či mobilných kliník.

Táto deklarácia je prejavom, že napriek obrovským praktickým ťažkostiam je ukrajinská občianska spoločnosť naďalej aktívna, poskytuje výraznú podporu vláde v Kyjeve a usiluje sa tiež primať k podpore i západné krajiny.

Ustanovenie bezpečných zón na Ukrajine by si vyžadovalo nasadenie vzdušných síl, čo dosiaľ lídri NATO odmietajú, pretože by to Severoatlantickú alianciu dostalo do priameho konfliktu s ruskými leteckými silami, upozornil britský denník The Guardian. (tasr, theguardian.com)

12:15 Ministerka kultúry Natália Milanová poskytla Ukrajine možnosť bezpečného uloženia predmetov kultúrnej hodnoty. Informovala o tom hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová. Rezort je pripravený zabezpečiť presun a dočasné bezpečné uloženie predmetov na potrebné obdobie v depozitároch slovenských múzeí a galérií.

Milanová Čítajte viac Slovensko ponúklo Ukrajine bezpečné uloženie kultúrneho dedičstva

12:14 Služba v cudzom vojsku bez povolenia, ako aj aktívna alebo pasívna účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny počas vojny na území iného štátu sú trestné. Generálny prokurátor Maroš Žilinka na to upozornil na sociálnej sieti v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom. Odkázal pritom na príslušné ustanovenia Trestného zákona.

ukrajina Čítajte viac Slováci bojujúci na Ukrajine? Bez povolenia trestné, uviedol Žilinka

12:13 Pravidelná hlasitá skúška sirén, ktorá sa podľa zákona o civilnej obrane vykonáva každý druhý piatok v mesiaci, v marci nebude. Dôvodom je situácia na Ukrajine, potvrdil tlačový odbor Ministerstva vnútra.

K zrušeniu marcových skúšok sirén pristúpili z dôvodu krízy na Ukrajine aj v Česku. Informoval o tom v pondelok na svojom webe Hasičský záchranný zbor Českej republiky. Rozhodnutie zdôvodnili snahou predísť panike medzi obyvateľstvom, a to aj s ohľadom na občanov Ukrajiny, ktorí v krajine hľadajú bezpečie. (tasr)

12:07 Ruská raketa v pondelok zasiahla obytný dom v ukrajinskom meste Černihiv, uviedla ukrajinská agentúra Ukrinform. V Charkove sú podľa vyhlásenia ukrajinských úradov počuť výbuchy a streľba, východoukrajinské mesto zaviedlo zákaz vychádzania. Boje hlási aj Mariupoľ, nejasná je situácia okolo jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Obe strany konfliktu tvrdia, že ju kontrolujú.

Podľa dostupných informácií horeli dve spodné poschodia budovy v Černihive, ktorý je vzdialený asi 150 kilometrov od ukrajinskej metropoly. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete. Denník The Kyiv Independent uviedol, že jedna žena bola zranená. Mesto vyhlásilo letecký poplach a vyzvalo obyvateľov, nech sa schovajú v krytoch, len chvíľu predtým, ako raketa zasiahla obytný dom. (kyivindependen­t.com, ukrinform, čtk)

11:56 Bratislavské Staré Mesto ukončí výhody poskytované ruskej ambasáde, premenuje aj ulicu na ktorej sídli. Na brífingu v pondelok o tom informovala starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a vedenie mestskej časti.

Aufrichtová Čítajte viac Koniec výhod pre ruskú ambasádu. Staré mesto premenuje aj ulicu

11:53 Vyše 60 slovenských výtvarníkov, ale aj ich rodiny a zberatelia ich diel sa zomkli a venovali diela, aby pomohli ľuďom na Ukrajine. V nedeľu spustili webovú stránku, kde si môžu záujemcovia diela zakúpiť a pomôcť tak ľuďom na Ukrajine.

Medzi venovanými umeleckými dielami nájdu ilustrácie, obrazy, grafiky, plastiky, fotografie či šperky. „Diela budú na stránke priebežne pribúdať,“ informovala koordinátorka projektu Adriana Brachová. „Výťažok z predaja umeleckých diel ide na účet organizácie Človek v ohrození, ktorá ich ďalej poskytne ľuďom na Ukrajine, kde to najviac potrebujú,“ uzavrela. (tasr)

11:51 Štát preplatí zdravotnú starostlivosť o vojnových utečencov z Ukrajiny, pokiaľ budú pozitívne testovaní na koronavírus. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva zdravotníctva, ktoré poskytla jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová.

„Ľudia, ktorí sú pozitívne testovaní na ochorenie Covid-19, dostanú všetky potrebné vyšetrenia a starostlivosť. Ak nie sú zdravotne poistení, úhrada bude realizovaná zo štátneho rozpočtu,“ uviedla Eliášová.

Priblížila, že azylanti majú plne preplácanú zdravotnú starostlivosť ako ostatní účastníci systému. Žiadateľ o azyl a žiadatelia o dočasné útočisko majú nárok na neodkladnú a potrebnú indikovanú zdravotnú starostlivosť, doplnila hovorkyňa. Zvyšnú skupinu ľudí ministerstvo aktuálne rieši. „Cieľom je, aby všetci ľudia mali zabezpečenú a uhradenú minimálne neodkladnú zdravotnú starostlivosť,“ avizovala Eliášová. (tasr)

11:45 V blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice sa v pondelok začali rokovania zástupcov Ruska a Ukrajiny, ktorá deklarovala, že bude žiadať „okamžité prímerie a stiahnutie jednotiek z územia Ukrajiny“.

Začiatok rozhovorov potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rokovanie sa koná v Bielorusku neďaleko ukrajinskej hranice, na brehu rieky Pripiať. V ukrajinskej delegácii, ktorá pricestovala do Homeľskej oblasti vrtuľníkom z Poľska, je aj minister obrany Olexij Reznikov.

Kremeľ uviedol, že svoje oficiálne stanovisko pred rokovaniami s ukrajinskou delegáciou neoznámi, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Člen ruskej delegácie, bývalý minister kultúry Vladimir Medinskij, pre agentúru BelTA uviedol, že „určite máme záujem čo najrýchlejšie dosiahnuť nejaké dohody. Tieto dohody by určite mali byť v záujme oboch strán“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj večer 27. februára potvrdil, že súhlasí s týmito rokovaniami, hoci poznamenal, že v ich úspech veľmi neverí. Stretnutie sa pôvodne malo začať v nedeľu, vtedy však bolo oznámené, že ukrajinská delegácia mešká pre náročnú logistiku. (reuters, afp, eng.belta.by, tasr)

11:35 Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruského útoku najmenej 102 civilistov vrátane siedmich detí. Uviedla to v pondelok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s tým, že ďalších viac ako 300 civilistov utrpelo zranenia.

„Väčšina z týchto civilistov bola zabitá výbušnými zbraňami so širokou oblasťou dopadu, leteckými útokmi, ako aj ostreľovaním z ťažkého delostrelectva a salvových raketometov,“ povedala Bacheletová na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. Zároveň vyjadrila obavu, že „skutočné čísla“ sú pravdepodobne „oveľa vyššie.“

„Milióny civilistov vrátane zraniteľných a starších ľudí sú nútení ukrývať sa v rôznych bombových krytoch, ako napríklad podzemných staniciach (metra), aby unikli výbuchom,“ pokračovala Bacheletová.

Vysoká komisárka zároveň pripomenula, že z Ukrajiny ušlo podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov už 368-tisíc ľudí a mnoho ďalších bolo v dôsledku vojny vnútorne vysídlených.

Príslušníci rumunskej hraničnej polície na... Foto: SITA/AP, Alexandru Dobre
Hranice / Ukrajina / Migrácia / Príslušníci rumunskej hraničnej polície na rumunsko-ukrajinskej hranici pri meste Siret pomáhajú žene, ktorá spolu s rodinou ušla pred vojnou na Ukrajine, 27. februára 2022

Rada OSN pre ľudské práva v pondelok zahlasovala za uskutočnenie naliehavej rozpravy týkajúcej sa invázie Ruska na Ukrajinu. Konať sa má vo štvrtok po tom, čo počas troch predošlých dní odznejú prejavy ministrov a vrcholných predstaviteľov z vyše 140 krajín. Na pondelok zvolala mimoriadne zasadnutie v spojitosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vo štvrtok 24. februára, aj Bezpečnostná rada OSN. (tasr)

11:32 Taliansko v pondelok dôrazne odporučilo svojim občanom, aby opustili územie Ruskej federácie. V nedeľu Európska Únia v odpovedi na ruskú agresiu voči Ukrajine uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá.

Na základe tohto opatrenia taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio dôrazne odporučil občanom, ktorí sa v Rusku nachádzajú, aby „urobili včasné opatrenia na návrat do Talianska“. Dodal, že v najbližších hodinách by sa mohol zoznam obmedzení voči Rusku rozšíriť.

Di Maio odporučil, aby turisti, študenti či podnikatelia na návrat do Talianska využili prostriedky, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Odporučil taktiež, aby občania odložili všetky plánované cesty do Ruska. Svoj vzdušný priestor pre mnohých európskych prepravcov uzavrelo v odpovedi na opatrenia aj Rusko. Spoločnosť Aeroflot v nedeľu oznámila, že pozastavuje všetky lety do Európy. (afp, tasr)

11:26 Mesto Hlohovec počas víkendu sumarizovalo informácie o možnostiach pomoci pre obyvateľov Ukrajiny a dopĺňalo databázu Hlohovčanov pripravených pomôcť ľuďom utekajúcim pred vojnou. Na ceste do mesta na západe Slovenska sú prví Ukrajinci, ktorým poskytnú pomoc. Informoval o tom primátor Miroslav Kollár.

O konkrétnej schéme pomoci rokoval v pondelok mestský krízový štáb za účasti ďalších zainteresovaných zložiek. „Cieľom je poskytnúť Ukrajincom v núdzi koordinovanú, cielenú a zmysluplnú pomoc a zapojiť ich do života u nás. Preto sa zameriavame najmä na riešenie konkrétnej pomoci rodinám, ktoré k nám do Hlohovca prídu,“ uviedol primátor.

Tento týždeň sú pripravení poskytnúť plnohodnotné ubytovanie v rámci existujúcich kapacít mesta alebo ho sprostredkovať u Hlohovčanov pre zhruba 100 ľudí. „Už dnes im dokážeme zabezpečiť administratívnu aj materiálnu pomoc, tlmočníka, zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti v školských zariadeniach a v prípade potreby aj právnu pomoc či pomoc pri hľadaní práce. Samozrejme, pripravujeme sa aj na krízové scenáre v prípade vyhrotenia konfliktu a vieme niekoľkonásobne zväčšiť kapacity núdzového ubytovania,“ dodal Kollár.

Zároveň mesto koordinuje Hlohovčanov, ktorí chcú pomáhať ľuďom z Ukrajiny, vytvára databázu a komunikuje s verejnosťou, ako pomáhať čo najefektívnej­šie. (tasr)

11:15 Litovská vláda v pondelok oznámila, že požiada prokurátorov Medzinárodného trestného súdu, aby vyšetrili podozrenia zo spáchania „vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine“. „Každý deň prichádzajú nové materiály, ale už ich máme dosť na to, aby sme mohli podať žiadosť,“ povedala litovská premiérka Ingrida Šimonyté na zasadnutí vlády vysielanom aj v televízii.

Medzičasom Ukrajina podala na Rusko žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore, oznámil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.

Demonštrantka drží transparent s podobizňou... Foto: SITA/AP, Martin Meissner
Vladimir Putin / Haag / Demonštrantka drží transparent s podobizňou ruského prezidenta Vladimira Putina a nápisom: "Putin, vidíme sa v Haagu" počas protestu proti vojne na Ukrajine v nemeckom meste Kolín, 28. februára 2022

„Rusko sa musí zodpovedať za to, že manipulovalo s pojmom genocídy, aby ospravedlnilo svoju agresiu. Žiadame o urýchlené rozhodnutie, ktoré Rusku nariadi okamžite zastaviť vojenské aktivity, a očakávame, že pojednávania sa začnú na budúci týždeň,“ dodal ukrajinský prezident.

Oznámenie prišlo po tvrdení Zelenského, že konanie Ruska počas vpádu na Ukrajinu – bombardovanie materských škôl, obytných oblastí a zón nevojenskej infraštruktúry – nesie známky genocídy. (reuters, theguardian.com, tas­r)

11:12 Mesto Michalovce vyhlásilo charitatívnu zbierku pre partnerské ukrajinské mesto Užhorod. Začína sa v pondelok, informovala o tom samospráva na svojej internetovej stránke.

„V tejto chvíli sú súrne potrebné spacie vaky, karimatky či matrace,“ uvádza mesto s tým, aby občania zatiaľ inú materiálnu či potravinovú pomoc nenosili. Zberným miestom na odovzdanie uvedených vecí je dispečing Technických a záhradníckych služieb mesta Michalovce na Partizánskej ulici. Funguje od 7.00 do 19.00 h. (tasr, michalovce.sk)

11:09 Pondelkové predstavenie Verdiho slávnej opery o slobode Nabucco venuje Štátne divadlo Košice pre Ukrajinu.

ŠDKE Nabucco pre Ukrajinu vlajka fb Čítajte viac Nabucco z Košíc pre Ukrajinu

11:01 Spojenci Severoatlantickej aliancie pošlú ďalšie zbrane a vojenské vybavenie Ukrajine, napísal dnes na twitteri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Stoltenberg vyzdvihol aj odvahu občanov a vojakov Ukrajiny, ktorá čelí ruskej invázii.

„Spojenci NATO posilňujú poskytovanú pomoc, dodajú rakety protivzdušnej obrany, protitankové zbrane a tiež humanitárnu a finančnú pomoc,“ napísal Stoltenberg. „Práve som hovoril s prezidentom Zelenským a vyzdvihol som statočnosť ľudu a ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedol ďalej šéf NATO.

10:51 Do Rumunska prišlo od začiatku ruskej invázie takmer 71-tisíc Ukrajincov. Viac ako polovica z nich pokračovala v ceste a z tejto krajiny už odišla ďalej do Bulharska či Maďarska. Uviedol to v pondelok hovorca rumunskej vlády Dan Carbunaru, ktorého citovala agentúra Reuters.

Hovorca tiež povedal, že rumunská vláda pripravila zásielku humanitárnej pomoci pre Ukrajinu pozostávajúcu z darov od občianskych aktivistov vrátane liekov, rôznych hygienických potrieb, potravín, vody, zimného oblečenia a prikrývok.

Reuters v tejto súvislosti približuje, že občianski aktivisti z organizácie Code for Romania zriadili na internete platformu informujúcu o dostupnej pomoci a dobrovoľníkoch, ktorú sprístupnili úradom.

10:28 Ukrajina žiada o okamžité prijatie do Európskej únie podľa novej špeciálnej procedúry, uviedol v dnešnom prejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Prezident je presvedčený, že Ukrajina by si to zaslúžila a že je to možné,“ napísala agentúra Unian.

Ukrajina sa už roky usiluje o prijatie do Severoatlantickej aliancie a do EÚ, ale doteraz nemá ani schválený plán krokov vedúcich k členstvu v NATO, ani postavenie kandidátskej krajiny voči EÚ.

9:57 Čínske ministerstvo zahraničia dnes uviedlo, že nesúhlasí s nelegálnymi a jednostrannými sankciami, píše agentúra Reuters. Deje sa tak po tom, čo západní spojenci prijali opatrenia na vyradenie veľkých ruských bánk z globálneho platobného systému SWIFT a ďalšie postihy. V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu čínska diplomacia zároveň vyzvala na upokojenie situácie.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na pravidelnom brífingu povedal, že všetky strany konfliktu by mali zabrániť ďalšej eskalácii. Zároveň zopakoval, že z pohľadu Číny by legitímne bezpečnostné obavy všetkých krajín mali byť brané vážne.

Čínske vyhlásenie prišlo po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin nariadil uviesť jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.

9:52 Bielorusko zverejnilo zábery z miesta, kde sa onedlho začnú rokovania Ukrajiny s Ruskom. Kyjev následne informoval, že jeho delegácia už na miesto dorazila, píše agentúra AFP.

„Miesto na rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku je pripravené, čaká sa na príchod delegácií,“ oznámilo krátko predtým na sociálnych sieťach bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza stanica BBC. K príspevku pridalo aj fotografiu dlhého stola, za ktorým viseli ukrajinská, ruská a bieloruská vlajka.

Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz zároveň v pondelok uviedol, že „rozhovory sa začnú, hneď ako na miesto dorazia všetky delegácie“.

Kyjev s mierovými rokovaniami pri bielorusko-ukrajinských hraniciach súhlasil napriek medializovaným správam o tom, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa chystá poslať svojich vojakov, aby sa pripojili k ruskej invázii na Ukrajine, pripomína BBC.

Ukrajina prisľúbila, že na rokovaniach nebude robiť nijaké ústupky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zároveň vyjadril v tom zmysle, že od rokovaní neočakáva nijaký výsledok.

9:48 Lotyšsko svojim občanom povolilo bojovať na Ukrajine v ukrajinských radoch proti ruskej armáde. Vo vyhlásení to oznámil lotyšský parlament, zákonodarcovia opatrenia jednomyseľne schválili dnes ráno, píše agentúra Reuters.

„Našim občanom, ktorí chcú podporiť Ukrajinu a dobrovoľne slúžiť na obranu ukrajinskej nezávislosti a našej spoločnej bezpečnosti, to musí byť umožnené,“ uviedol Juris Rancanis, predseda parlamentného obranného výboru, ktorý návrh zákona predložil.

9:35 Čečenský politik Achmed Zakajev, ktorý je exilovým vodcom neuznanej Čečenskej republiky Ičkerija, oznámil, že Čečenci žijúci v Európe sú pripravení podieľať sa na obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Zakajev súčasne zdôraznil, že ešte pred vyslaním Čečencov je potrebné uzavrieť dohodu o vojenskej spolupráci s ukrajinským vedením, aby „boli naši dobrovoľníci chránení Ženevským dohovorom“.

Zakajev sa v tejto súvislosti odvolal na negatívnu skúsenosť z roku 2014, keď Čečenci, ktorí sa podieľali sa na odrazení ruskej agresie vo východnej časti Ukrajiny, boli následne vydaní tamojším úradom a stíhaní.

Rozhodnutie ponúknuť ukrajinskému vedeniu pomoc pri obrane pred ruskými jednotkami sa zrodilo na „kongrese“, ktorý sa uplynulý víkend konal v Bruseli. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia asi 300-tisíc Čečencov žijúcich v rôznych krajinách Európy. Samotný Zakajev žije už 20 rokov v exile v Británii.

Zakajev dodal, že väčšina účastníkov kongresu má „dlhoročné skúsenosti s vojnou proti Rusku“.

Na obrane Kyjeva pred ruskými jednotkami sa momentálne podieľajú aj dva čečenské prápory pomenované po šejkovi Mansúrovi a po Džocharovi Dudajevovi.

9:28 Uvedením jadrových síl do pohotovosti chce ruský prezident Vladimír Putin odviesť pozornosť od nedostatočného postupu ruskej armády na Ukrajine, je presvedčený britský minister obrany Ben Wallace. Povedal to televízii Sky News. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Times Radio zase vyjadril presvedčenie, že Putin jadrové zbrane kvôli Ukrajine nepoužije. Denník The Times dnes napísal, že v Kyjeve je vyše 400 ruských žoldnierov, ktorí majú za úlohu zabiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Nemali by sme naozaj zabúdať na to, že je to snaha odviesť pozornosť od problémov na Ukrajine práve vypúšťaním týchto slov do mediálneho priestoru,“ povedal Wallace o Putinovom nedeľnom rozhodnutí uviesť ruské sily strategického odstrašenia, ktorých súčasťou sú aj jadrové zbrane, do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.

Ruský prezident sa podľa Wallacea útokom na Ukrajinu zachoval iracionálne, britský minister ale nechce špekulovať o tom, čo Putin urobí ďalej. Je však presvedčený, že jadrové zbrane budú aj naďalej slúžiť ako odstrašujúci prostriedok. Wallace si nemyslí, že by Putin chcel ísť tak ďaleko, aby ich v súvislosti s útokom na Ukrajinu skutočne nasadil.

9:22 Vyše 90 percent Ukrajincov tvrdí, že podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyplýva to z prieskumu, ktorý počas uplynulého víkendu realizovala ukrajinská mimovládna sociologická skupina Rejting, pričom o jeho výsledkoch informoval v pondelok denník The Guardian.

Do prieskumu sa zapojilo 2000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou obyvateľov polostrova Krym a tiež oblastí ovládaných separatistami na východe Ukrajiny, uvádza stanica BBC.

Dovedna 91 percent z nich vyjadrilo podporu Zelenskému, šesť percent ho nepodporovalo a tri percentá sa v tejto otázke nevedeli rozhodnúť. The Guardian upozorňuje na to, že oproti vlaňajšiemu decembru ide o trojnásobný nárast Zelenského podpory.

Spomedzi opýtaných zároveň vyslovilo 70 percent respondentov vieru v to, že Ukrajina je schopná odraziť ruský útok.

9:11 Ruská armáda v pondelok uviedla, že získala vzdušnú prevahu nad ukrajinským územím. Zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že civilistov využíva ako ľudské štíty, pričom zdôraznila, že obyčajní ľudia môžu „slobodne“ opustiť Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie ruského ministerstva obrany.

„Všetci civilisti v meste môžu slobodne opustiť ukrajinskú metropolu po diaľnici Kyjev-Vasyľkiv. Tento smer je otvorený a bezpečný,“ povedal v televíznom vystúpení hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.

„Ruské letectvo získalo vzdušnú prevahu nad celým územím Ukrajiny,“ dodal a obvinil ukrajinské sily, že využívajú civilistov ako ľudské štíty.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl predtým uviedol, že postup ruských vojsk na Ukrajine sa spomalil.

„Ruskí okupanti znížili tempo svojej ofenzívy, ale stále sa v niektorých oblastiach snažia dosiahnuť úspech,“ uviedla ukrajinská armáda, ktorú citovala AFP.

9:01 Obyvatelia Kyjeva môžu opustiť ukrajinskú metropolu, ruská armáda im v tom nebude brániť, povedal hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov serveru Lenta. Civilisti môžu mesto opustiť na trase Kyjev-Vasylkiv. „Tento smer je otvorený a bezpečný,“ dodal generálmajor Konašenkov.

8:47 Rusko od začiatku útoku na Ukrajinu už prišlo o zhruba 5300 vojakov a 191 tankov, 29 lietadiel a 29 vrtuľníkov. Informovala o tom námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová na facebooku. Bilancia bude podľa nej ešte upresnená.

Uvádzané čísla nie je možné nezávisle overiť. Ruské ministerstvo obrany síce v nedeľu prvýkrát priznalo, že pri bojoch na Ukrajine utrpela ruská armáda straty, žiadne konkrétne údaje však neponúklo.

7:53 Ruskí vojaci sa v noci na dnešok znova pokúsili prelomiť obranu Kyjeva, všetky ich pokusy ale zlyhali. Podľa agentúry Unian to uviedla ukrajinská armáda. Situáciu má vraj pod kontrolou. V ukrajinskej metropole dnes ráno od ôsmich hodín (7:00 SEČ) prestal platiť zákaz vychádzania, otvorili obchody a obnovená je v obmedzenom režime aj hromadná doprava.

7:39 V ukrajinskej metropole Kyjev operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali z Kremľa rozkaz zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vládu a pripraviť pre Moskvu pôdu na prevzatie kontroly. Napísal to vo svojom pondelkovom vydaní britský denník The Times bez uvedenia zdroja.

Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete.

Komando vagnerovcov podľa denníka The Times priletelo pred piatimi týždňami z Afriky na Ukrajinu s rozkazom odstrániť Zelenského vládu, a to výmenou za „zaujímavý“ finančný bonus.

7:10 Lietadlo ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot v nedeľu narušilo kanadský vzdušný priestor. Kanada svoje nebo pre ruské lietadlá v rovnaký deň uzavrela kvôli invázii ruskej armády na Ukrajinu, o ktorej minulý týždeň rozhodol prezident Vladimír Putin. S odvolaním sa na vyhlásenie kanadského regulačného orgánu Transport Canada o tom informovala agentúra Reuters.

„Sme si vedomí toho, že let 111 spoločnosti Aeroflot porušil zákaz, ktorý bol dnes vydaný pre ruské lety využívajúce kanadský vzdušný priestor,“ uviedol v nedeľu neskoro večer na twitteri úrad. Lietadlo smerovalo z floridského Miami do Moskvy a podľa internetovej služby FlightRadar24 odštartovalo o 15:12 SELČ.

6:55 Dnes ráno by sa mohlo uskutočniť rokovanie medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou na bieloruskej hranici, pôvodne dohodnuté na nedeľný večer. S odkazom na svoje zdroje to napísala ruská agentúra TASS. Zhodnú informáciu publikoval s odkazom na svoje zdroje v Kyjeve aj ukrajinský server RBK Ukrajina.

Stretnutie na hranici, od ktorého si ale napríklad ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj príliš nesľubuje, bolo dohodnuté v nedeľu po tom, čo ukrajinská strana odmietla stretnutie s emisármi Moskvy v bieloruskom meste Gomel. Kyjevu miesto vadilo, pretože podľa jeho názoru nie je Bielorusko v konflikte neutrálne, cez jeho územie totiž na Ukrajinu prúdia ruské vojská.

Delegácie sa tak nakoniec mali stretnúť na hranici medzi Ukrajinou a Bieloruskom pri rieke Pripjať. Konanie a miesto rozhovorov dohodol Zelenskyj s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom po telefóne. TASS v noci napísal, že presné miesto schôdzky zverejnené nebude. RBK Ukrajina podotkla, že ukrajinská delegácia kvôli bezpečnostnej situácii v krajine musela zmeniť trasu, ktorou sa na miesto rokovania dostávala.

6:50 Ruskí vojaci sa v noci na dnešok znova pokúsili prelomiť obranu Kyjeva, všetky ich pokusy ale zlyhali. Podľa agentúry Unian to uviedla ukrajinská armáda. Situáciu má vraj pod kontrolou.

„Od začiatku dnešného dňa sa nepriateľ ďalej snažil prelomiť obranu Kyjeva. Ruské jednotky sa opakovane pokúšali zaútočiť na okraje hlavného mesta,“ napísala ukrajinská armáda na svojom účte na facebooku. „Všetky pokusy ruských okupačných síl dosiahnuť cieľ však zlyhali. Nepriateľ utrpel značné straty. Ruské jednotky sú demoralizované a vyčerpané,“ dodala ukrajinská armáda.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov dnes napísal, že vojna na Ukrajine sa stala vojnou európskou. „Polovica Európy už zhromažďuje, balí a posiela zbrane a zbrojnú techniku. Výrazne sa zvýšil počet štátov, ktoré poskytujú skutočnú pomoc,“ uviedol Reznikov.

6:34 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu.

Ďalšou dôležitou zmenou ústavy, na ktorú upozornila britská televízia Sky News, je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území. Stalo by sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa ich Minsk vzdal.

„Ak Západ presunie jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby nám vrátil jadrové zbrane, ktorých som sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok,“ cituje Sky News Lukašenka.

Novela ústavy Lukašenkovi tiež zaručuje doživotnú beztrestnosť, ak sa stiahne z politiky, a umožňuje trvalé umiestnenie ruských jednotiek na území Bieloruska.

Bieloruská opozícia hlasovanie už vopred označila za nezákonné a nemienia ho uznať ani západné krajiny.

6:28 Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok to potvrdil austrálsky premiér Scott Morrison. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

Morrison uviedol, že sankcie týkajúce sa finančnej oblasti a cestovania nadobudli účinnosť od tejto polnoci. Okrem Putina sa týkajú zostávajúcich stálych členov ruskej bezpečnostnej rady, teda ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua, premiéra Michaila Mišustina a ministra vnútra Vladimira Kolokolceva.

Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc. Podrobnosti o vojenskom vybavení budú oznámené čoskoro, uviedol Morrisonov úrad.

6:23 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews.

„S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete,“ povedala šéfka EK.

Ďalej konštatovala, že EÚ úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že postupom času k nej už vlastne patrí.

„Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie),“ uviedla von der Leyenová.

6:07 Aké sú straty ruskej armády na Ukrajine? Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov počas víkendu priznal mŕtvych, zranených aj zajatých ruských vojakov, počty ale neoznámil. Sú však podľa neho „mnohonásobne menšie ako počet zlikvidovaných nacionalistov“, čím mal na mysli ukrajinských obrancov.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová v nedeľu na facebooku napísala, že Rusko od začiatku útoku na Ukrajinu prišlo o približne 4 300 vojakov a tiež o 146 tankov, 27 lietadiel a 26 vrtuľníkov. Informácie oboch strán o situácii na bojiskách však nie je možné nezávisle overiť.

Konašenkov obvinil ukrajinské sily, že blízko letiska v Hostomeli začali „masovo“ používať zakázanú muníciu s fosforom. Podľa ukrajinských médií panujú obavy, že by sa Moskva týmto obvinením mohla snažiť zastrieť vlastné použitie tejto munície.

5:50 Ruská raketa v pondelok v noci zasiahla obytný dom v ukrajinskom meste Černihiv, uviedla ukrajinská agentúra Ukrinform. V Kyjeve a Charkove sú podľa vyhlásenia ukrajinských úradov počuť výbuchy a streľba. Podľa dostupných informácií horeli dve spodné poschodia budovy v Černihive, ktorý je vzdialený asi 150 kilometrov od ukrajinskej metropoly. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete. Denník The Kyiv Independent uviedol, že jedna žena bola zranená. Mesto vyhlásilo letecký poplach a vyzvalo obyvateľov, nech sa schovajú v krytoch, len chvíľu predtým, ako raketa zasiahla obytný dom.

5:00 K ukrajinskej metropole Kyjev smeruje približne päťkilometrový ruský vojenský konvoj. Podľa spravodajského serveru CNN o tom svedčia nové satelitné snímky. Ukrajina tiež tvrdí, že z Bieloruska vyleteli smerom k ukrajinskému územiu stíhačky.

Súkromná americká spoločnosť Maxar Technologies oznámila, že ruský vojenský konvoj bol zachytený na záberoch v nedeľu dopoludnia miestneho času blízko Ivankiva, asi 60 kilometrov severozápadne od ukrajinského hlavného mesta. Podľa snímok sú v konvoji tanky, vozidlá pechoty, samohybné delostrelecké zbrane či cisterny s palivom.

Agentúra AP uviedla, že starosta Kyjeva Vitalij Kličko jej v nedeľu po vyčerpávajúcej noci ruských útokov na okraje mesta povedal, že kvôli obkľúčeniu Kyjeva nie je možná evakuácia civilistov a hrozí humanitárna katastrofa.

„Všetky cesty sú zablokované a v tejto chvíli sme obliehaní. Rusi sú všade a my nemáme spôsob, ako by sme ľudí evakuovali,“ odpovedal podľa AP Kličko na otázku, či sa plánuje evakuácia civilistov.

Neskôr Kličkov hovorca uviedol, že sa starosta zle vyjadril, a aj sám Kličko svoje vyjadrenie poprel. „Ruské internetové stránky rozšírili informácie, podľa ktorých som povedal, že Kyjev je obkľúčený a evakuácia ľudí nie je možná… Neverte klamstvám! Dôverujte len informáciám z oficiálnych zdrojov,“ napísal Kličko na svojom účte na sociálnej sieti Telegram.

Zbrane / Puška / Kalašnikov / Vojak / Čítajte viac Piaty deň: EÚ kúpi Ukrajine zbrane. Skončilo sa prvé kolo mierových rokovaní

Ukrajina podľa britského denníka The Guardian oznámila, že z Bieloruska vyleteli smerom k ukrajinskému územiu stíhačky. „Stíhačky z Bieloruska teraz letia k Ukrajine,“ napísala vo vyhlásení ukrajinská Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu v pondelok okolo 1:00 SEČ. Zverejnené bolo aj video, ktoré údajne ukazuje lietadlá na nočnej oblohe v oblasti bieloruského mesta Gomel. Národnosť vzdušných síl zostáva neznáma, napísal The Guardian.

© Autorské práva vyhradené

3k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy